24. schôdza

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem vám veľmi pekne. Pán kolega poslanec Ondruš, ja si myslím na rozdiel od poslancov na pravej strane, že si svoju prácu vykonávate veľmi dobre, pretože my nie sme tu pre potreby na to, čo potrebuje pán minister, ako bolo povedané, ale my sme tu na to, čo potrebujú občania. Nie sme tu kvôli pánu ministrovi, ale kvôli ľuďom, ktorí nás volili. A sme tu kvôli ľuďom, ktorým máme skladať účty. Čiže my sme tu na to, aby sme vyhodnotili aj takéto pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzajú do parlamentu, či pomôžu ľuďom alebo im nepomôžu. Ak hovoria ľudia na pravej strane, pravica, že sú tam iba technické veci, tak my hovoríme, že sú tam aj vecné veci. Ale ak chcete hovoriť o technike, tak môžeme hovoriť aj o technike, pretože vymáhanie pohľadávok treťou osobou, ktorú tam dávate, pred ich splatnosťou nie je ani technicky možné. Takže, tak ako povedal môj predrečník pán poslanec Muňko, môže to skutočne skončiť na Ústavnom súde. Jednoducho si treba uvedomiť, že ste niečo pretlačili, čo vaši vlastní kolegovia z KDH, viem to, lebo ja som na výbore pre sociálne veci bola, ktorého rokovanie bolo takisto zvolané tak, že malo byť o dvanástej, ale urobili ho skôr, snáď preto, aby sme tam aj nedošli, ale aj sa to podarilo, aj napriek tomu, že sme tam nestihli dôjsť, pretože zahralo sa divadielko na výbore a boli sme tam iba dvaja poslanci, pretože rokovanie výboru sa začalo asi o desať minút skôr, ako bolo ohlásené. Aj napriek tomu ste nemali tú odvahu toto, čo ste teraz predložili do parlamentu, takýto pozmeňujúci návrh a takýto paškvil dať do výboru pre sociálne veci, aj napriek tomu, že sa zvolalo to rokovanie skôr preto, aby sa ho poslanci zo SMER-u nezúčastnili. Ale my sme si to ako poslanci zo SMER-u prečítali. A ešte raz poviem, myslím si, že všetci tak ako pán poslanec Ondruš, aj pán poslanec Muňko, aj pani Tomanová sa snažíme svoju prácu vykonávať nie pre pána ministra, ale pre občanov tohto štátu. A myslíme si, že toto je zlý návrh, ktorý netreba podporiť. Ďakujem.

Pán poslanec Ondruš, môžete reagovať na faktické.

Ďakujem. Však, ešte si môžeme aj na výbore to povedať, len teda, aby to počul aj Ľudo Kaník, takto, kolegovia, keby ste si vy ako vládni poslanci poctivo vykonávali svoju prácu, tak zákony, ktoré tu vy ako vládni poslanci, ktorí máte väčšinu, by ste nemuseli odkladať. A mohli by ste si ich schvaľovať ako na bežiacom páse, a už dávno by boli schválené.
Preboha, koho vina je, že tu máte nejaký váš vlastný návrh, ktorý sa odsúva zo schôdze na schôdzu? Vari len nie vina opozície, ktorá má menšinu v tomto parlamente? Takže keď vládni poslanci, a teraz nemyslím konkrétne jedného, druhého poslanca, ale poslancov ako celok, budú fungovať normálne a poctivo, tak sa nebudete dostávať do situácie, že máte pol roka neschválenú nejakú vlastnú novelu zákona, ktorá sa presúva zo schôdze na schôdzu.
No a potom, Ľudo však stále hovoríme o 2. pilieri dookola, ale predsa teda zareagujem na ten 2. pilier. Jednoducho, áno, ľudia majú právo vystúpiť z neho, ale povinne najprv musia doň vstúpiť, stať sa účastníkmi toho 2. piliera alebo teda toho starobného dôchodkového sporenia. Vy ich donútite zo zákona, že tam musia vstúpiť. A o tom ja hovorím. Áno, majú potom právo odtiaľ vystúpiť, ale takisto platí to, čo hovorím ja, že majú najprv povinnosť vstúpiť doň a potom sa môžu o tom rozhodnúť. Povinnosť vstúpiť tam je povinnosť zo zákona. Vystúpiť odtiaľ je možnosť vyplývajúca zo zákona. A preto stále hovoríme, že vy povinne naháňate tých ľudí. A napokon, veď to boli aj vaše argumenty, keď tie čísla v čase, keď my sme povinný vstup zrušili, jasne ukázali, že jednoducho mladých ľudí nezaujíma ani teda ten 2. pilier, ani otázky dôchodku, a preto vôbec do toho 2. piliera nevstupovali, a preto ich tam musíte povinne nahnať.
A, samozrejme, ja rozumiem tomu, že tu je odplata za zhodnotenie, len pripomínam, že keď my sme pri našej novele hovorili o tej odplate za zhodnotenie ako istej motivácii, tak pán minister tvrdil, že hráme pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Pár slov k tomu, čo tu zaznelo, sa očakáva aj odo mňa, takže, nech sa páči, najskôr by som rád k predmetu veci, to znamená k samotnému zákonu. Zrejme musím niečo zdôrazniť, pretože asi sa nie celkom rozumieme.
Pokiaľ ide o rekondičné pobyty, znovu hovorím to, čo hovorím po celý čas, odkedy sa o tom začalo diskutovať na pracovnej úrovni, na tripartite, vo vláde, tu v parlamente. Tak nastavené parametre poskytovania rekondičných pobytov, ako ich má Slovenská republika, nie sú nikde v Európe. Je to jednoducho príliš, príliš silno, ak mám použiť nejaký výraz. To nastavenie nie je jednoducho korektné. A preto sme navrhli zúžiť povinnosti, ktoré majú zamestnávatelia pri poskytovaní rekondičných pobytov. Preto sme navrhli napr. aj vyhodiť spomedzi tých tzv. rizikových faktorov faktor hluk. Presne, ako spomenula pani poslankyňa Rošková, už sme sa o tom bavili na výbore. Tak pokračujeme v tejto diskusii touto formou. Teda mám právo záverečného slova, ale ešte som na výbore uvidíme. Čiže zopakujem to, čo som hovoril aj na výbore, aj pre tento záznam, pretože je nás tu dokopy šesť, takže znovu opakujem, že ak je nejaký zamestnanec, ktorý pracuje v tom hlučnom prostredí, ide raz za tri alebo štyri roky na dva týždne do kúpeľov, ja veľmi silne pochybujem, že ten dvojtýždňový pobyt raz za tri roky mu pomôže v tom stresujúcom pracovnom prostredí, kde je ostatných 150 týždňov, ktoré ho teda delia od toho ďalšieho rekondičného pobytu. Nepochybujem, že rekondičný pobyt môže mať svoj zmysel, naozaj keď je to rekondičný pobyt v dobrých kúpeľoch ap., pokiaľ ide, povedzme, o prácu s nejakými chemickými látkami, o prácu v prostredí, kde sa to nedá riešiť len ochrannými prostriedkami. Ale neviem, či rizikový faktor hluk takto vyriešime. Keď nám teda ide o to, aby sme znížili tlak na naše zdravotníctvo, veď, v poriadku, to je dobrý argument, pomôžme nášmu zdravotníctvu, tým pádom vlastne šetríme aj verejné zdroje, tak potom občanom, ktorí, povedzme, žijú a bývajú pri frekventovaných cestách alebo pri železničnej stanici, teda preplácajme to z titulu nejakého, navrhnime nejaký nový zákon, povedzme, občanovi, ktorý býva pri železničnej stanici, štát bude raz za tri roky preplácať dvojtýždňový pobyt v kúpeľoch, lebo tým sa zlepší ten stres, ktorý ho zaťažuje tým neustálym dvadsaťštyrihodinovým hlukom. Jednoducho, neviem čo k tomu ešte ďalej povedať. Niečo iné je rizikový faktor, ako sú chemické látky, a niečo iné je tzv. rizikový faktor hluk.
Áno, šetria sa verejné zdroje v zdravotníctve. Tam, kde to má zmysel, tam sa skutočne šetrí. A o tom ja nepochybujem. Preto stále hovoríme o rizikových faktoroch, stále hovoríme o rizikových povolaniach, nikto to nespochybňuje, a stále hovoríme aj o istej forme rekondičných pobytov. Avšak zas nie je možné takýmto spôsobom šetriť. Nájdime tú správnu mieru. No my si myslíme, že tá správna miera je premietnutá do návrhu zákona. Nemusíme mať, samozrejme, spoločný názor. Dobre, toľko je to k tejto veci, pretože v podstate som až tak iných vecných pripomienok nezaznamenal v tejto diskusii.
Pán poslanec Ondruš spochybňoval proces prípravy tohto zákona, keďže tvrdí, že tripartita dohodla, resp. schválila inú podobu zákona, ako potom bola prejednaná na vláde. Ja už som to opakovane vyvracal a, bohužiaľ, musím to vyvrátiť znova aj tu, pretože niekto sa snaží z opakovanej lži urobiť pravdu, veci sa majú tak, že na tripartite nevznikla dohoda, pokiaľ ide o zákon o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Dohoda tam nebola. Dohoda tam nebola, pretože Republiková únia zamestnávateľov nezaujala žiadne stanovisko. Keby Republiková únia zamestnávateľov s tým súhlasila, tak by sa o tej dohode hovoriť dalo. Ale nie je pravda, že všetci sociálni partneri súhlasili s tým stavom zákona, aký opustil rokovanie tripartity a aký prišiel do vlády.
Ďalej opakujem to, čo som už povedal veľakrát v súvislosti s touto tzv. kauzou, vláda má právo rozhodnúť tak, ako rozhodne, vláda vládne, tripartita je poradný a dohodovací orgán a nikto nemá právo na to, aby vláde určoval to, čo má vláda robiť, vláda nesie zodpovednosť pred občanmi, ktorými bola zvolená. Áno, na základe stanovísk zamestnávateľských zväzov, ktoré boli doručené jednotlivým ministrom a, samozrejme, na Úrad vlády pani premiérke, tak vláda sa na svojich rokovaniach, pretože tie rokovania boli dve, neboli to rokovania jednoduché, rozhodla, že bude akceptovať požiadavky zamestnávateľských zväzov a, pokiaľ ide o rekondičné pobyty, tak napr. odstráni faktor hluk spomedzi rizikových faktorov. Pripomínam, že vláda tak urobila napr. aj preto, lebo vláda má svoje programové vyhlásenie. A v tomto programovom vyhlásení je povedané o. i. to, že vláda chce zlepšiť podmienky podnikateľského prostredia, zjednodušiť, znížiť administratívu a znížiť finančnú záťaž zamestnávateľov.
Chcel by som ešte na adresu pani poslankyne Tomanovej. Neviem, do akej miery platí imunita aj pre ministra, keď poviem nejaké tvrdšie slovo, ale pravdepodobne neplatí pre neho žiadna. Čiže musím byť zdržanlivý z tohto dôvodu, inak by som ju označil za niekoho, kto nehovorí pravdu, a použil by som rozhodne tvrdší výraz ako slovné spojenie niekto, kto nehovorí pravdu, pani poslankyňa Tomanová pretože opakovane tvrdí, že som ako minister zneužil jedáleň ministerstva práce na to, aby som v tejto jedálni ministerstva práce organizoval platené školenia v rámci činnosti firmy mojej manželky. Je to hrubá a sprostá lož, na ktorej nie je ani zrnko pravdy. V jedálni ministerstva práce sa konali v čase od novembra 2010 do januára 2011, školenia, to je pravda, ale, tak ako sú tie vtipy o Rádiu Jerevan, pani poslankyňa, boli to školenia, ktoré boli zadarmo a nie platené, boli to školenia, ktoré neorganizovala firma mojej manželky, ale ktoré organizovalo ministerstvo práce, a boli to školenia, ktoré boli určené pre softvérové firmy, aby úspešne zvládli zmenu zákona o sociálnom poistení, ktorá bola platná a prijatá s účinnosťou od 1. januára 2011. Je to škandalózne, ak niekto takéto konanie, ktoré je na prospech občanov Slovenskej republiky, na prospech toho, aby fungovalo všetko to tak, ako to fungovať má, aby Sociálna poisťovňa úspešne vyberala poistné aj prostredníctvom dobrých softvérov, softvérových firiem, ak takéto niečo niekto označí za nejakú platenú aktivitu, z ktorej mám nejaký osobný prospech. Môj osobný prospech z toho bol ten, že som tam strávil asi desať hodín svojho času, ktorý som možno mohol využiť ale aj inak. Ale na rozdiel od pani poslankyne si myslím, že som to urobil naozaj na prospech veci. Inak, mimochodom, chcel by som vidieť pani poslankyňu Tomanovú, kedy a kde bola schopná sa postaviť, povedzme, pred zástupcov softvérových firiem alebo pred verejnosť a hovoriť o svojich zákonoch. Ja si také niečo nepamätám. A všetci dobre vedia, že som ju veľmi pozorne sledoval a, samozrejme, dostatočne kritizoval za to, čo tie štyri roky tu predvádzala, keď bola ministerkou.
Na pána Topola nemá význam reagovať, takže, pán predsedajúci, ďakujem, to je všetko.

Ďakujem, pán minister. Už som sa chcel opýtať, či si uvedomujete, že hovoríte len pre záznam, lebo okrem dvoch poslancov SDKÚ a dvoch poslancov strany Most – Híd, tu nikto nie je.
Takže, pán spravodajca, nechcete sa vyjadriť. (Reakcia spravodajcu.) Ďakujem pekne.
Týmto pádom prerušujem nielen o tomto bode rokovanie, ale aj dnešné rokovanie Národnej rady a bude pokračovať, tak ako predseda výboru pre sociálne veci vyhlásil, teraz zasadnutie výboru k tým dvom zákonom, teda k tomuto zákonu (tlač 475) a k zákonu o inšpekcii práce, tak ako to bolo povedané. Nech sa páči, zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 18.28 hodine.)

(Schôdza ešte nezačala.)

Vážené kolegyne, kolegovia, chcem požiadať ešte o chvíľu strpenia. Vznikol určitý organizačný šum v pokračovaní schôdze. Ale pretože chceme dodržať dohody, ktoré boli urobené na grémiu, budeme pokračovať zákonmi alebo zákonom, ktorý bude predkladať pán minister Krajcer. Takže je na ceste sem. Nie je to z jeho viny. Tam pôvodne iný úmysel, ale chtiac dodržať dohody z grémia, budeme pokračovať v schválenom programe. Takže poprosím ešte o chvíľu trpezlivosti. Keď príde pán minister, pokračujeme jeho zákonom, a to je ten zákon o rozhlase a televízii. Takže, majme ešte chvíľu strpenia.

(Krátka pauza pre neprítomnosť ministra v rokovacej sále.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Otváram piaty rokovací deň 24. schôdze Národnej rady. Dovoľte, aby som vám všetkým zaželal príjemné predpoludnie. O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní 24. schôdze Národnej rady požiadal pán poslanec Dušan Švantner. V súlade s rokovacím poriadkom a so schváleným programom budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 479 a spoločnú správu výborov máte pod tlačou 479a. Prosím teraz ministra kultúry Daniela Krajcera, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Súčasne ďakujem všetkým za porozumenie vo vzťahu k oneskorenému zahájeniu schôdze.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, želám pekný deň, mrzí ma, čo sa stalo. Nemám na tom nejaký podiel viny. Došlo k nedorozumeniu.
Dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh predkladám v súlade s legislatívnym plánom úloh vlády a v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a predloženie tohto návrhu je pokračovanie procesu tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike, ktorý priamo nadväzuje na zriadenie nového verejnoprávneho vysielateľa Rozhlasu a televízie Slovenska s účinnosťou od 1. januára 2011, pričom už prvé mesiace existencie tohto subjektu preukázali efektívnosť tohto modelu. Predkladaným návrhom sa od 1. januára 2013 zásadne mení systém financovania verejnoprávneho vysielania. Navrhuje sa zrušenie dvoch z príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska, a to konkrétne úhrad za služby verejnosti. To znamená, to sú tie takzvané koncesionárske poplatky a zároveň aj zrušenie príspevku zo štátneho rozpočtu poskytovaného na základe zmluvy so štátom. Tento spôsob financovania by stratil svoje opodstatnenie, lebo aj finančné prostriedky poskytované na základe zmluvy so štátom sú zo štátneho rozpočtu. Navrhuje sa, aby od 1. januára 2013 bol hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska príspevok zo štátneho rozpočtu, poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte. Navrhovaná výška ročného príspevku sa má odvíjať od hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky tak, aby suma príspevku štátu na financovanie RTVS bola previazaná s výkonnosťou ekonomiky štátu. Zároveň je návrh koncipovaný tak, aby mal Rozhlas a televízia Slovenska garantovaný minimálny príjem aj v prípade veľmi nepriaznivej ekonomickej situácie, v dôsledku ktorej by došlo k výraznému zníženiu hrubého domáceho produktu. Zákon to rieši tak, že v prípade, ak je táto suma nižšia ako 90 miliónov eur, bude sa poskytovať príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške tých minimálne 90 miliónov. Pokiaľ by sme robili prepočet na budúci rok z toho predchádzajúceho, a to je už možno odpoveď na niektoré otázky, ktoré zaznievajú, že aká vlastne bude tá výška toho štátneho príspevku, respektíve, aká bude celková suma, ktorou bude disponovať RTVS? Tak zo štátneho rozpočtu by išlo niečo viac ako 95 miliónov a, samozrejme, je tu ešte zhruba suma niekoľkých miliónov eur, ktoré si RTVS dokáže zabezpečiť vlastnou činnosťou, predovšetkým z predaja reklamného času. Inými slovami, treba povedať, že suma ktorú by RTVS mala k dispozícii, ak by sme zákon prijímali s účinnosťou od 1. 1. 2012 by bola reálne vyššia ako to, čím disponuje momentálne.
Keďže v priebehu roka 2012 budú naďalej hlavným príjmom RTVS úhrady za služby verejnosti, zmluva so štátom a, samozrejme, reklama, podľa už nastavenej legislatívy by podiel reklamného času v Slovenskej televízii mal klesnúť na 0,5 %. Je dlhodobo známe, že výber koncesionárskych poplatkov z roka na rok klesá, je to niekoľkoročný proces, ktorý sa jednoducho nepodarilo zastabilizovať. Ono to súvisí aj s recesiou, ale aj s ďalšími faktormi. Navrhujeme v tomto zákone, a to už s účinnosťou od 1. 1. 2012, aby budúci rok ostal jednopercentný podiel vysielania alebo podiel reklamného času, vysielaný v Slovenskej televízii. Ak bude RTVS dostatočne aktívna, tak si tým pádom dokáže zabezpečiť ten výpadok, ktorý vyplýva z postupného poklesu výberu koncesionárskych poplatkov.
Vzhľadom na súčasný stav verejných financií sa navrhuje, aby ustanovenia zákona, týkajúce sa zmeny financovania RTVS, to znamená zrušenia uhrád za služby verejnosti a následne plné financovanie zo štátneho rozpočtu bolo účinné až k 1. januáru 2013. Všetky ostatné ustanovenia zákona nadobudnú účinnosť už 31. decembra 2011.
Ďakujem pekne, dámy a páni.