24. schôdza

11.10.2011 - 21.10.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

20.10.2011 o 9:29 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:10

Dušan Muňko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda vlády, čakal som na to, čo ešte vyvediete. Vy ste povedali, že potrebujete odborníkov na to, aby ste mohli predkladať do legislatívy návrhy. Na štyristošesťdesiatjednotku, samozrejme, ja mám svoj názor, nemá pre 2. pilier význam, aby som ho tlmočil viackrát. Nemôžem od vás nič čakať, len taký paškvil, ako prišiel tento posledný, ktorý nebol ani na sociálnom výbore. Na druhej strane čo môžem čakať od človeka, ktorý do Sociálnej poisťovne za svojho života dva roky platil, odvtedy nielen navádzal, ako do Sociálnej poisťovne neplatiť, ale hľadal akékoľvek dôvody, aby sa neplatili prostriedky do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne. Rád by som bol počul, keby ste povedali, koľko ste odviedli do Sociálnej poisťovne počas vášho života, keď ste už predložili tento návrh, ktorý ste sem dali, nehovoriac o tom, že aj tento návrh, ktorý ste tu predložili, sa nedá zrealizovať v Sociálnej poisťovni, pretože sa ním porušuje Občiansky poriadok. Čiže vôbec sa nedá realizovať.
Nebudem sa vyjadrovať ďalej k tomu celému, pretože to je jednoducho pomýlené, gestorský výbor to nedostane, vy to sem nakoniec pretlačíte. Ale pretlačiť môžete všetko možné, možnože to skončí na Ústavnom súde.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2011 o 18:10 hod.

Ing.

Dušan Muňko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:12

Viera Tomanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Ondruš, chcem vám poďakovať za to, že ste vysvetlili, ako to vlastne je.
A teším sa aj tomu, že ste zabŕdli aj do 2. piliera, teda do starobného dôchodkového sporenia. Ale to je v skutočnosti investovanie. Ja by som chcela len pripomenúť, že dôchodkové správcovské spoločnosti od roku 2005 doteraz nedokázali zhodnotiť tie peniaze.
Naviac, pán Kaník keď vystupoval a hovoril vlastne o tej novele, hovoril aj o tom, že ide o to, aby bol spoplatnený konzervatívny, teda dlhopisový fond. No a hovoril o investovaní pätnásť až dvadsať rokov. Pán Kaník, ale veď predsa sme to skrátili, a bol to pozmeňujúci návrh pána Brocku, dobu poistenia na desať rokov v 2. pilieri. Čiže, viete, to je také ako s rodičovským príspevkom, kde ste chceli to znížiť zo 190 eur na 95, fiktívne vykazovať, že teda dostávajú 190 eur pre účely v hmotnej núdzi mamičky, a na druhej strane ste nepovedali, že za tieto mamičky všetky platíte odvody do dôchodkových správcovských spoločností. Čiže vy tu vedome zavádzate a vedome prihrávate kšefty šiestim finančným spoločnostiam. Houby vám záleží na ľuďoch a na sporiteľoch, ktorí si sporia na starobu, z čoho by mali žiť, ide vám predovšetkým o finančné spoločnosti.
Pán minister Mihál, viete, je mi veľmi ľúto, že vždy vyťahujete ako argument sociálne podniky. Vôbec nehovoríte o tom, že sú spolitizované, vôbec nehovoríte o tom, že ste spravili inkluzívne centrá, ktoré sú to isté, čo sú sociálne podniky. A naviac, ešte klamete aj o sume, jednej miliarde. A klamete a zavádza aj pani Nicholsonová v tom, že hovorí, že vlastne máme platiť nejakú finančnú pokutu. Pán Mihál, preboha, sociálne podniky boli zaplatené z peňazí ministerstva práce, teda zo štátneho rozpočtu, a nie z ESF. Naviac, vy ste za rok a tri mesiace nedokázali spustiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2011 o 18:12 hod.

Ing. PhD.

Viera Tomanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:14

Jana Vaľová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem vám veľmi pekne. Pán kolega poslanec Ondruš, ja si myslím na rozdiel od poslancov na pravej strane, že si svoju prácu vykonávate veľmi dobre, pretože my nie sme tu pre potreby na to, čo potrebuje pán minister, ako bolo povedané, ale my sme tu na to, čo potrebujú občania. Nie sme tu kvôli pánu ministrovi, ale kvôli ľuďom, ktorí nás volili. A sme tu kvôli ľuďom, ktorým máme skladať účty. Čiže my sme tu na to, aby sme vyhodnotili aj takéto pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzajú do parlamentu, či pomôžu ľuďom alebo im nepomôžu. Ak hovoria ľudia na pravej strane, pravica, že sú tam iba technické veci, tak my hovoríme, že sú tam aj vecné veci. Ale ak chcete hovoriť o technike, tak môžeme hovoriť aj o technike, pretože vymáhanie pohľadávok treťou osobou, ktorú tam dávate, pred ich splatnosťou nie je ani technicky možné. Takže, tak ako povedal môj predrečník pán poslanec Muňko, môže to skutočne skončiť na Ústavnom súde. Jednoducho si treba uvedomiť, že ste niečo pretlačili, čo vaši vlastní kolegovia z KDH, viem to, lebo ja som na výbore pre sociálne veci bola, ktorého rokovanie bolo takisto zvolané tak, že malo byť o dvanástej, ale urobili ho skôr, snáď preto, aby sme tam aj nedošli, ale aj sa to podarilo, aj napriek tomu, že sme tam nestihli dôjsť, pretože zahralo sa divadielko na výbore a boli sme tam iba dvaja poslanci, pretože rokovanie výboru sa začalo asi o desať minút skôr, ako bolo ohlásené. Aj napriek tomu ste nemali tú odvahu toto, čo ste teraz predložili do parlamentu, takýto pozmeňujúci návrh a takýto paškvil dať do výboru pre sociálne veci, aj napriek tomu, že sa zvolalo to rokovanie skôr preto, aby sa ho poslanci zo SMER-u nezúčastnili. Ale my sme si to ako poslanci zo SMER-u prečítali. A ešte raz poviem, myslím si, že všetci tak ako pán poslanec Ondruš, aj pán poslanec Muňko, aj pani Tomanová sa snažíme svoju prácu vykonávať nie pre pána ministra, ale pre občanov tohto štátu. A myslíme si, že toto je zlý návrh, ktorý netreba podporiť. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2011 o 18:14 hod.

PhDr.

Jana Vaľová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:16

Branislav Ondruš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Však, ešte si môžeme aj na výbore to povedať, len teda, aby to počul aj Ľudo Kaník, takto, kolegovia, keby ste si vy ako vládni poslanci poctivo vykonávali svoju prácu, tak zákony, ktoré tu vy ako vládni poslanci, ktorí máte väčšinu, by ste nemuseli odkladať. A mohli by ste si ich schvaľovať ako na bežiacom páse, a už dávno by boli schválené.
Preboha, koho vina je, že tu máte nejaký váš vlastný návrh, ktorý sa odsúva zo schôdze na schôdzu? Vari len nie vina opozície, ktorá má menšinu v tomto parlamente? Takže keď vládni poslanci, a teraz nemyslím konkrétne jedného, druhého poslanca, ale poslancov ako celok, budú fungovať normálne a poctivo, tak sa nebudete dostávať do situácie, že máte pol roka neschválenú nejakú vlastnú novelu zákona, ktorá sa presúva zo schôdze na schôdzu.
No a potom, Ľudo však stále hovoríme o 2. pilieri dookola, ale predsa teda zareagujem na ten 2. pilier. Jednoducho, áno, ľudia majú právo vystúpiť z neho, ale povinne najprv musia doň vstúpiť, stať sa účastníkmi toho 2. piliera alebo teda toho starobného dôchodkového sporenia. Vy ich donútite zo zákona, že tam musia vstúpiť. A o tom ja hovorím. Áno, majú potom právo odtiaľ vystúpiť, ale takisto platí to, čo hovorím ja, že majú najprv povinnosť vstúpiť doň a potom sa môžu o tom rozhodnúť. Povinnosť vstúpiť tam je povinnosť zo zákona. Vystúpiť odtiaľ je možnosť vyplývajúca zo zákona. A preto stále hovoríme, že vy povinne naháňate tých ľudí. A napokon, veď to boli aj vaše argumenty, keď tie čísla v čase, keď my sme povinný vstup zrušili, jasne ukázali, že jednoducho mladých ľudí nezaujíma ani teda ten 2. pilier, ani otázky dôchodku, a preto vôbec do toho 2. piliera nevstupovali, a preto ich tam musíte povinne nahnať.
A, samozrejme, ja rozumiem tomu, že tu je odplata za zhodnotenie, len pripomínam, že keď my sme pri našej novele hovorili o tej odplate za zhodnotenie ako istej motivácii, tak pán minister tvrdil, že hráme pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2011 o 18:16 hod.

Mgr.

Branislav Ondruš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:18

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Pár slov k tomu, čo tu zaznelo, sa očakáva aj odo mňa, takže, nech sa páči, najskôr by som rád k predmetu veci, to znamená k samotnému zákonu. Zrejme musím niečo zdôrazniť, pretože asi sa nie celkom rozumieme.
Pokiaľ ide o rekondičné pobyty, znovu hovorím to, čo hovorím po celý čas, odkedy sa o tom začalo diskutovať na pracovnej úrovni, na tripartite, vo vláde, tu v parlamente. Tak nastavené parametre poskytovania rekondičných pobytov, ako ich má Slovenská republika, nie sú nikde v Európe. Je to jednoducho príliš, príliš silno, ak mám použiť nejaký výraz. To nastavenie nie je jednoducho korektné. A preto sme navrhli zúžiť povinnosti, ktoré majú zamestnávatelia pri poskytovaní rekondičných pobytov. Preto sme navrhli napr. aj vyhodiť spomedzi tých tzv. rizikových faktorov faktor hluk. Presne, ako spomenula pani poslankyňa Rošková, už sme sa o tom bavili na výbore. Tak pokračujeme v tejto diskusii touto formou. Teda mám právo záverečného slova, ale ešte som na výbore uvidíme. Čiže zopakujem to, čo som hovoril aj na výbore, aj pre tento záznam, pretože je nás tu dokopy šesť, takže znovu opakujem, že ak je nejaký zamestnanec, ktorý pracuje v tom hlučnom prostredí, ide raz za tri alebo štyri roky na dva týždne do kúpeľov, ja veľmi silne pochybujem, že ten dvojtýždňový pobyt raz za tri roky mu pomôže v tom stresujúcom pracovnom prostredí, kde je ostatných 150 týždňov, ktoré ho teda delia od toho ďalšieho rekondičného pobytu. Nepochybujem, že rekondičný pobyt môže mať svoj zmysel, naozaj keď je to rekondičný pobyt v dobrých kúpeľoch ap., pokiaľ ide, povedzme, o prácu s nejakými chemickými látkami, o prácu v prostredí, kde sa to nedá riešiť len ochrannými prostriedkami. Ale neviem, či rizikový faktor hluk takto vyriešime. Keď nám teda ide o to, aby sme znížili tlak na naše zdravotníctvo, veď, v poriadku, to je dobrý argument, pomôžme nášmu zdravotníctvu, tým pádom vlastne šetríme aj verejné zdroje, tak potom občanom, ktorí, povedzme, žijú a bývajú pri frekventovaných cestách alebo pri železničnej stanici, teda preplácajme to z titulu nejakého, navrhnime nejaký nový zákon, povedzme, občanovi, ktorý býva pri železničnej stanici, štát bude raz za tri roky preplácať dvojtýždňový pobyt v kúpeľoch, lebo tým sa zlepší ten stres, ktorý ho zaťažuje tým neustálym dvadsaťštyrihodinovým hlukom. Jednoducho, neviem čo k tomu ešte ďalej povedať. Niečo iné je rizikový faktor, ako sú chemické látky, a niečo iné je tzv. rizikový faktor hluk.
Áno, šetria sa verejné zdroje v zdravotníctve. Tam, kde to má zmysel, tam sa skutočne šetrí. A o tom ja nepochybujem. Preto stále hovoríme o rizikových faktoroch, stále hovoríme o rizikových povolaniach, nikto to nespochybňuje, a stále hovoríme aj o istej forme rekondičných pobytov. Avšak zas nie je možné takýmto spôsobom šetriť. Nájdime tú správnu mieru. No my si myslíme, že tá správna miera je premietnutá do návrhu zákona. Nemusíme mať, samozrejme, spoločný názor. Dobre, toľko je to k tejto veci, pretože v podstate som až tak iných vecných pripomienok nezaznamenal v tejto diskusii.
Pán poslanec Ondruš spochybňoval proces prípravy tohto zákona, keďže tvrdí, že tripartita dohodla, resp. schválila inú podobu zákona, ako potom bola prejednaná na vláde. Ja už som to opakovane vyvracal a, bohužiaľ, musím to vyvrátiť znova aj tu, pretože niekto sa snaží z opakovanej lži urobiť pravdu, veci sa majú tak, že na tripartite nevznikla dohoda, pokiaľ ide o zákon o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Dohoda tam nebola. Dohoda tam nebola, pretože Republiková únia zamestnávateľov nezaujala žiadne stanovisko. Keby Republiková únia zamestnávateľov s tým súhlasila, tak by sa o tej dohode hovoriť dalo. Ale nie je pravda, že všetci sociálni partneri súhlasili s tým stavom zákona, aký opustil rokovanie tripartity a aký prišiel do vlády.
Ďalej opakujem to, čo som už povedal veľakrát v súvislosti s touto tzv. kauzou, vláda má právo rozhodnúť tak, ako rozhodne, vláda vládne, tripartita je poradný a dohodovací orgán a nikto nemá právo na to, aby vláde určoval to, čo má vláda robiť, vláda nesie zodpovednosť pred občanmi, ktorými bola zvolená. Áno, na základe stanovísk zamestnávateľských zväzov, ktoré boli doručené jednotlivým ministrom a, samozrejme, na Úrad vlády pani premiérke, tak vláda sa na svojich rokovaniach, pretože tie rokovania boli dve, neboli to rokovania jednoduché, rozhodla, že bude akceptovať požiadavky zamestnávateľských zväzov a, pokiaľ ide o rekondičné pobyty, tak napr. odstráni faktor hluk spomedzi rizikových faktorov. Pripomínam, že vláda tak urobila napr. aj preto, lebo vláda má svoje programové vyhlásenie. A v tomto programovom vyhlásení je povedané o. i. to, že vláda chce zlepšiť podmienky podnikateľského prostredia, zjednodušiť, znížiť administratívu a znížiť finančnú záťaž zamestnávateľov.
Chcel by som ešte na adresu pani poslankyne Tomanovej. Neviem, do akej miery platí imunita aj pre ministra, keď poviem nejaké tvrdšie slovo, ale pravdepodobne neplatí pre neho žiadna. Čiže musím byť zdržanlivý z tohto dôvodu, inak by som ju označil za niekoho, kto nehovorí pravdu, a použil by som rozhodne tvrdší výraz ako slovné spojenie niekto, kto nehovorí pravdu, pani poslankyňa Tomanová pretože opakovane tvrdí, že som ako minister zneužil jedáleň ministerstva práce na to, aby som v tejto jedálni ministerstva práce organizoval platené školenia v rámci činnosti firmy mojej manželky. Je to hrubá a sprostá lož, na ktorej nie je ani zrnko pravdy. V jedálni ministerstva práce sa konali v čase od novembra 2010 do januára 2011, školenia, to je pravda, ale, tak ako sú tie vtipy o Rádiu Jerevan, pani poslankyňa, boli to školenia, ktoré boli zadarmo a nie platené, boli to školenia, ktoré neorganizovala firma mojej manželky, ale ktoré organizovalo ministerstvo práce, a boli to školenia, ktoré boli určené pre softvérové firmy, aby úspešne zvládli zmenu zákona o sociálnom poistení, ktorá bola platná a prijatá s účinnosťou od 1. januára 2011. Je to škandalózne, ak niekto takéto konanie, ktoré je na prospech občanov Slovenskej republiky, na prospech toho, aby fungovalo všetko to tak, ako to fungovať má, aby Sociálna poisťovňa úspešne vyberala poistné aj prostredníctvom dobrých softvérov, softvérových firiem, ak takéto niečo niekto označí za nejakú platenú aktivitu, z ktorej mám nejaký osobný prospech. Môj osobný prospech z toho bol ten, že som tam strávil asi desať hodín svojho času, ktorý som možno mohol využiť ale aj inak. Ale na rozdiel od pani poslankyne si myslím, že som to urobil naozaj na prospech veci. Inak, mimochodom, chcel by som vidieť pani poslankyňu Tomanovú, kedy a kde bola schopná sa postaviť, povedzme, pred zástupcov softvérových firiem alebo pred verejnosť a hovoriť o svojich zákonoch. Ja si také niečo nepamätám. A všetci dobre vedia, že som ju veľmi pozorne sledoval a, samozrejme, dostatočne kritizoval za to, čo tie štyri roky tu predvádzala, keď bola ministerkou.
Na pána Topola nemá význam reagovať, takže, pán predsedajúci, ďakujem, to je všetko.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.10.2011 o 18:18 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
24. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia
 

Uvádzajúci uvádza bod 9:24

Daniel Krajcer
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, želám pekný deň, mrzí ma, čo sa stalo. Nemám na tom nejaký podiel viny. Došlo k nedorozumeniu.
Dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh predkladám v súlade s legislatívnym plánom úloh vlády a v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a predloženie tohto návrhu je pokračovanie procesu tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike, ktorý priamo nadväzuje na zriadenie nového verejnoprávneho vysielateľa Rozhlasu a televízie Slovenska s účinnosťou od 1. januára 2011, pričom už prvé mesiace existencie tohto subjektu preukázali efektívnosť tohto modelu. Predkladaným návrhom sa od 1. januára 2013 zásadne mení systém financovania verejnoprávneho vysielania. Navrhuje sa zrušenie dvoch z príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska, a to konkrétne úhrad za služby verejnosti. To znamená, to sú tie takzvané koncesionárske poplatky a zároveň aj zrušenie príspevku zo štátneho rozpočtu poskytovaného na základe zmluvy so štátom. Tento spôsob financovania by stratil svoje opodstatnenie, lebo aj finančné prostriedky poskytované na základe zmluvy so štátom sú zo štátneho rozpočtu. Navrhuje sa, aby od 1. januára 2013 bol hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska príspevok zo štátneho rozpočtu, poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte. Navrhovaná výška ročného príspevku sa má odvíjať od hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky tak, aby suma príspevku štátu na financovanie RTVS bola previazaná s výkonnosťou ekonomiky štátu. Zároveň je návrh koncipovaný tak, aby mal Rozhlas a televízia Slovenska garantovaný minimálny príjem aj v prípade veľmi nepriaznivej ekonomickej situácie, v dôsledku ktorej by došlo k výraznému zníženiu hrubého domáceho produktu. Zákon to rieši tak, že v prípade, ak je táto suma nižšia ako 90 miliónov eur, bude sa poskytovať príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške tých minimálne 90 miliónov. Pokiaľ by sme robili prepočet na budúci rok z toho predchádzajúceho, a to je už možno odpoveď na niektoré otázky, ktoré zaznievajú, že aká vlastne bude tá výška toho štátneho príspevku, respektíve, aká bude celková suma, ktorou bude disponovať RTVS? Tak zo štátneho rozpočtu by išlo niečo viac ako 95 miliónov a, samozrejme, je tu ešte zhruba suma niekoľkých miliónov eur, ktoré si RTVS dokáže zabezpečiť vlastnou činnosťou, predovšetkým z predaja reklamného času. Inými slovami, treba povedať, že suma ktorú by RTVS mala k dispozícii, ak by sme zákon prijímali s účinnosťou od 1. 1. 2012 by bola reálne vyššia ako to, čím disponuje momentálne.
Keďže v priebehu roka 2012 budú naďalej hlavným príjmom RTVS úhrady za služby verejnosti, zmluva so štátom a, samozrejme, reklama, podľa už nastavenej legislatívy by podiel reklamného času v Slovenskej televízii mal klesnúť na 0,5 %. Je dlhodobo známe, že výber koncesionárskych poplatkov z roka na rok klesá, je to niekoľkoročný proces, ktorý sa jednoducho nepodarilo zastabilizovať. Ono to súvisí aj s recesiou, ale aj s ďalšími faktormi. Navrhujeme v tomto zákone, a to už s účinnosťou od 1. 1. 2012, aby budúci rok ostal jednopercentný podiel vysielania alebo podiel reklamného času, vysielaný v Slovenskej televízii. Ak bude RTVS dostatočne aktívna, tak si tým pádom dokáže zabezpečiť ten výpadok, ktorý vyplýva z postupného poklesu výberu koncesionárskych poplatkov.
Vzhľadom na súčasný stav verejných financií sa navrhuje, aby ustanovenia zákona, týkajúce sa zmeny financovania RTVS, to znamená zrušenia uhrád za služby verejnosti a následne plné financovanie zo štátneho rozpočtu bolo účinné až k 1. januáru 2013. Všetky ostatné ustanovenia zákona nadobudnú účinnosť už 31. decembra 2011.
Ďakujem pekne, dámy a páni.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

20.10.2011 o 9:24 hod.

Mgr.

Daniel Krajcer

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:29

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Dovolím si uviesť spoločnú správu z výborov a informovať vás o stanovisku výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 581 zo 7. septembra 2011 pridelila vládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 479, na prerokovanie výborom Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej republiky (správ. Národnej rady Slovenskej republiky - pozn. jaz. red.) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 284 zo 4. októbra 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 254 zo 4. októbra 2011 a gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 105 zo 4. októbra roku 2011.
Gestorský výbor na základe stanovísk ostatných výborov vyjadrením ich uznesenia, uvedených pod bodom III, ktoré som práve prečítal, spoločnej správy k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť. Gestorský výbor ma poručil spravodajcovaním. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 109 z 11. októbra 2011.
To je všetko, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

20.10.2011 o 9:29 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:32

Alojz Přidal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skôr než prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, chcem povedať, že ak tento pozmeňujúci návrh prejde, tak tento návrh zákona rád podporím, aj keď rušenie koncesionárskych poplatkov, navyše v čase, keď nastupuje nová vlna hospodárskej krízy, považujem za ekonomicky nemúdre, priam za ekonomický nezmysel. Ale rozmýšľanie ľudí zo strany SaS je odlišné od ostatných európskych a svetových ekonómov. O tom sme sa už presvedčili. (Potlesk.) Na druhej strane ale tento zákon rád podporím, keď prejde tento pozmeňovák, pretože naozaj je nemorálne, priam nemravné, vyberať od občanov Slovenskej republiky peniaze za to, čo Slovenská televízia prináša na obrazovky našich domácností posledných päť rokov.
Dovoľte mi teraz predniesť ten pozmeňujúci návrh.
V čl. I sa vypúšťa 9. bod a nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie: Predkladaným návrhom sa navrhuje ponechať mesačnú mzdu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie vo výške, ako je ustanovená platným zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska.
Ja som si prečítal dôvodovú správu k bodu 9, kde predkladateľ odôvodňuje, že predkladaným návrhom zákona sa navrhuje zvýšiť mesačnú mzdu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska zo štvornásobku priemernej mesačnej mzdy na sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy a že mzda generálneho riaditeľa stanovená platným zákonom vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy nie je vo vzťahu k rozsahu úloh, za plnenie ktorých je táto osoba zodpovedná a primeraná. Hlavnou úlohou generálneho riaditeľa je zabrániť zadlžovaniu verejnoprávneho vysielateľa, zabezpečiť jeho postupnú konsolidáciu a zvýšiť kvalitu jeho vysielania. Uvedené podľa predkladateľa nie je možné očakávať bez toho, aby bol generálny riaditeľ za výkon všetkých činností s tým súvisiacich adekvátne ohodnotený. Ja si myslím, že generálny riaditeľ je adekvátne ohodnotený, a teda tie úlohy, ktoré má plniť, očakávam, že plniť bude.
Bodu 9 však chýba jedna dôležitá vec. Ten bod 9 prakticky cituje § 16 ods. 6, ale zamlčuje, že existuje aj § 16 ods. 7, kde je napísané že generálnemu riaditeľovi možno priznať primeranú odmenu, ktorej výšku určí rada, pričom súhrn ročných odmien môže dosiahnuť sumu, rovnajúcu sa jeho ročnej mzde, ale len v jedinom prípade nemôže byť teda určená tá, tá odmena, vtedy, keď generálny riaditeľ nedodržiava záväzné ukazovatele schváleného rozpočtu, teda toho rozpočtu, ktorý si on sám navrhuje. Takže zhrnuté, príjem riaditeľa je možný do výšky osemnásobku priemernej mesačnej mzdy, čo je 183 tis. v korunách slovenských a 6 tis. v eurách a pán minister navrhuje príjem 160 tis. korún, resp. zaručený, resp. možný príjem pani riaditeľke 320 tis. korún, čo je podľa mňa nehorázne a chcel by som povedať, pán minister, nedráždite poslancov a poslankyne, nedráždite občanov Slovenskej republiky a zabudnite.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.10.2011 o 9:32 hod.

Mgr.

Alojz Přidal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:37

Szilárd Somogyi
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Přidal, ja by som chcel len v krátkosti reagovať na úvod vášho vystúpenia. To, že sme rozdielni, to je samozrejmé a prirodzené, preto sme tu zastúpení v rôznych stranách a zoskupeniach, to považujem za normálne a nič, nič zlé v tom nevidím, v tejto konštatácii, ale keď ste to spojili s negatívnymi invektívami, čo sme si my na adresu vašej strany nedovolili zrejme vtedy, keď to nemá žiadnu spojitosť s tou témou, ktorú prerokúvame. Takže ja by som ako vám mohol navrhnúť takú dohodu v tejto sfére, čo sa týka invektív, že ak vy nebudete ako pokračovať v týchto nezmysloch, my tiež ako nebudeme hovoriť realitu o vás.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.10.2011 o 9:37 hod.

Szilárd Somogyi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:39

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vnímam tento návrh ako, že chcete vlastne zasiahnuť do, do odmeňovania riaditeľky RTVS. Ja, ja vnímam už dlhšie, že, že máte s týmto problém a nemám, ja nemám osobne veľké, veľké výhrady k tomu, aby sme v súčasnom stave nenavyšovali plat riaditeľky. Akurát ma zaráža, keďže si tu pozerám hlasovanie, ako ste hlasovali o tom, že aby všetkým ústavným čin..., o tom, aby nebol odsunutý náš návrh, aby nebol zdvihnutý plat všetkým ústavným činiteľom vrátane vás, tak keď vravíte, že je nemorálne a nemravné zvyšovať platy v súčasnej dobe, tak by som bol veľmi rád, keby ste mi vysvetlili, prečo, prečo ste v hlasovaní, na tejto schôdzi v hlasovaní č. 14 hlasovali proti tomu, aby bol zaradený náš bod o tom, aby neboli zvyšované platy aj vám. Čiže ak ide o cudzie peniaze, tak vtedy máte výhrady a podávate pozmeňujúce návrhy, ak ide o vaše, tak to už vám vadí.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.10.2011 o 9:39 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video