24. schôdza

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladanej novely zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je vytvorenie legislatívnych predpokladov na skvalitnenie prostredia pre profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov najmä v nasledujúcich oblastiach: ide o podporu kontinuálneho vzdelávania, najmä s dôrazom na širšie uplatnenie absolventov vysokoškolského vzdelávania tretieho stupňa a na zvyšovanie kvality programov kontinuálneho vzdelávania, posilnenie postavenia garanta programu kontinuálneho vzdelávania, znižovanie informačnej nerovnosti prostredníctvom povinnosti zverejňovania informácií, týkajúcich sa samotných programov cieľových skupín a profilov absolventov. Ďalej ide o zlepšenia kariérového rastu znižovaním miery jeho formalizmu napríklad zvýšením transparentnosti, posilnením postavenia riaditeľa pri priznávaní kreditového príplatku. Ďalej sa navrhuje do kariérového rastu možnosť uplatnenia kreditov získaných za vykonanie rigoróznej skúšky, štátnej jazykovej skúšky alebo rozširujúceho štúdia. Ďalej ide o mzdové ohodnotenie, a to úpravou stupnice platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov v platových triedach tak, aby rozdiel medzi desiatou a jedenástou platovou triedou a jedenástou a dvanástou platovou triedou boli 12 percent a zároveň sa stupnice platových taríf 6 až 12 zvyšujú o necelé 2 percentá až približne 9 percent oproti súčasnému stavu, čo v nominálnej hodnote predstavuje 7 až 60 eur. Najviac sa zvýšenie platových taríf dotkne učiteľov základných a stredných škôl, špeciálnych škôl a odborných zamestnancov. Pri tvorbe novely sme vychádzali z pripomienok a podnetov k zákonu po jedenapolročnej aplikácii v praxi. A návrh zákona bol prerokovaný v odborných pracovných skupinách.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, spoločnosť práva má viacero pozmeňujúcich návrhov. Tieto návrhy vznikli po konsenzuálnych rokovaniach najmä v gestorskom výbore a materiál skvalitňujú. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vám tiež poďakovať za konštruktívne návrhy a vecné rokovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Bol som poverený informáciou o spoločnej správe. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu Výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 2011 č. 583 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 473. V druhom čítaní ho pridelila týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol určený ako gestorský. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že nedostal žiadne stanoviská od poslancov mimo výboru.
K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre sociálne veci odporúča vládny návrh schváliť, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prerokoval vládny návrh zákona 28. septembra 2011, neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Výbor opätovne rokoval o návrhu zákona dňa 10. októbra 2011 a po tomto, prepáčte, po tomto ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet zhodne odporúčajú predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor odporúča takisto návrh zákona schváliť, z uznesení výborov tu máme niekoľko pozmeňovacích návrhov. Všetky s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a konštatujem, že písomne som dostal prihlášky troch poslancov. Za klub SNS pán poslanec Mikolaj, nech sa páči. A okrem toho ešte sa prihlásili pani poslankyňa Obrimčáková, potom pán poslanec Raši a pán poslanec Fronc.
Pán poslanec Mikolaj, máte slovo.

Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som hneď na úvod uviedol, pán minister, veľké sklamanie z toho, akým spôsobom sa prerokováva celý tento návrh zákona. Dovolím si dokonca povedať, že už v súčasnom čase je zmätočný a chaotický, o čom svedčí aj to, že sa stáva, že jednotliví páni poslanci jednoducho menia svoje pozmeňujúce návrhy, čiže tie, ktoré podali, potom zrazu, zrazu stiahnu, podajú iný, prebiehajú rôzne konania, sú rôzne prestávky, je prerušené rokovanie a dokonca som videl nové pozmeňovacie návrhy, zmeny v hlasovaní, čiže myslím si, že aj vzhľadom na to, že už nemáte tú politickú silu, ktorú ste mali, aj vzhľadom na to, že sa snažíte dohodnúť s časťou opozície, aby vám tento zákon za každú cenu prešiel, si myslím, že je chaotický, zmätočný, a dokonca si dovolím povedať, že škodí celému tomuto pôvodnému zákonu.
Za najväčší problém považujem aj to, že sa otvárajú nové, iné zákony prostredníctvom tohto zákona. To, čo je snáď najcennejšie na tomto zákone, a to je zvýšenie taríf platových tried, nie je súčasťou zákona o pedagogických zamestnancoch, ale je to predsa zákon č. 553 o odmeňovaní pri výkone práci vo verejnom záujme. To je iný zákon, to nie je zákon č. 317 o pedagogických zamestnancoch a už vôbec nie je na to dôvod, aby sa pre toto pozitívum, aby sa menil, a dovolím si povedať, deformoval zákon o pedagogických zamestnancoch. Takisto niektoré poslanecké návrhy otvárajú zákon, teda školský zákon, ktorý takisto nesúvisí so zákonom o pedagogických zamestnancoch a nie je najmenší dôvod, aby sa tento zákon teraz v tomto období takto narýchlo a chaoticky menil. Za najväčší problém považujem to, že, alebo jediným pozitívom tohto zákona je, okrem teda toho, že sa zvyšujú tarify, ale to som povedal, je v inom zákone, je snáď 2-percentné zvýšenie platov pedagogických zamestnancov, ale, žiaľbohu, je to na úkor opäť, rekvalifikačných pobytov, čo ja považujem za obrovskú škodu, pretože čo cennejšie ako zdravie pedagógom môže byť? Ak im zoberieme peniaze na takéto ich možnosti rehabilitácie len na to, aby ste splnili čiastočne sľub o zvýšení platov, to považujem za nekorektné a pedagógovia si to určite nezaslúžia. Ak im chcete zvýšiť plat, je tu zákon o štátnom rozpočte, týmto zákonom môžete otvoriť ktorýkoľvek zákon, ktorý chcete, a nemusíte deformovať tento zákon o pedagogických zamestnancoch.
Pokiaľ ide o vecné problémy, prvý vidím problém v presune kompetencií na riaditeľov škôl, pretože jednoducho zasahujete do systému a vy určite ako manažér viete, že kde nefunguje systém, začína komisia alebo subjektívne rozhodovanie. Nie je nič horšie, keď systém, ktorý platí, je nahradený subjektívnym rozhodovaním bez toho, že by boli stanovené pravidlá, čiže jednoducho je na svojvôli riaditeľov, či zoberie alebo nezoberie kredity, ktoré pedagóg poctivo na základe školenia získal.
Ak chcete usmerňovať toto, tak sú iné, oveľa elegantnejšie mechanizmy, ako je napríklad to, že nech pán riaditeľ schvaľuje, koho kde pustí, alebo nech sa povie, že pokiaľ to nesúvisí s jeho zameraním, tak v systéme je treba takéto pravidlá nastaviť, ale žiadnu svojvôľu a subjektívny vplyv, osobné rozhodovanie pána riaditeľa, či zoberie alebo nezoberie kredity pedagógom, by som nedal.
Takisto za veľký problém považujem to, že súkromné školy budú mať v podstate neobmedzené mzdy, to znamená, že pokiaľ platí ten systém, ktorý je podľa môjho názoru nastavený veľmi korektne a spravodlivo, že štátne, verejné, cirkevné a súkromné školy, všetky sú financované rovnako, teda 100-percentnou štátnou dotáciou, a zrazu zavediete jedno pravidlo, že jedna časť týchto škôl, konkrétne súkromné, budú môcť mať neobmedzené platy, a tie ostatné nesmú. Lebo jednoducho im to tie tabuľky neumožnia, tak prečo zavádzate dve kategórie škôl, z ktorých jedna bude mať určite výhodu, pretože ak budú mať dvoj-trojnásobné mzdy, ktoré vyberú, povedzme, od rodičov, tak, samozrejme, budú mať preferenciu, ktorú ostatné školy nemajú a celé to korektné prostredie, ktoré si tu dokonca zaviedol pán poslanec Fronc, pokiaľ, pán minister vtedajší Fronc, sme my držali a teraz dochádza k deformácii tohto celého systému, že zrazu sa veci, pokiaľ vyberú finančné prostriedky od rodičov, v poriadku, ale nech zvýšia pedagogický proces, nech zvýšia jeho kvalitu. Ale nieže nastane tu, by som povedal, určitá svojvôľa v odmeňovaní zamestnancov. Alebo nech sa vzdajú štátnej dotácie, čo tiež považujem za korektné, tak je to v zahraničí, v poriadku, môžete mať neobmedzené platy, ale bez štátnej dotácie, pretože buď budete nejaké pravidlá dodržiavať, alebo, alebo nie.
Takisto pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Rosovej ohľadom samosprávy, to je, to je iný zákon, to je školský zákon, kde nabúrava opäť zásady, na ktorých už kedysi dohoda bola a ktoré platili a sami pedagógovia žiadali, aby bol limitovaný predsa počet žiakov v triedach. Nie je možné toto nechať na svojvôľu, opäť, školám, pretože niektoré časti samosprávy sú také, aké sú, a jednoducho sa môže stať, že sa presadia ekonomické záujmy a jednoducho škola nebude. A, a poviete mi, aký môže byť pedagogický proces, keď bude v triede 35 alebo 40 žiakov, a to táto novela umožňuje, čo ja považujem za, za absurdné. Takisto sa to týka aj financovania stravy a pravidiel, ktoré jednoducho v tomto boli.
Preto si myslím, že to, čím sa jediným zdôvodňuje, a to je zvýšenie platov, že sa dá urobiť aj iným spôsobom, korektnejším, a to je zmenou zákona o štátnom rozpočte. Nedeformovať, neotvárať zbytočne tento zákon, pretože bude chaos, a to, čo je najhoršie, môžu sa uskutočniť také škody, ktoré sa len veľmi, veľmi ťažko budú v budúcnosti odstraňovať.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Mikolaja, dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium hneď teraz. Až potom teda, po rokovaní poslaneckého grémia, vás budeme informovať o ďalšom priebehu. Takže do 11.15 hod.

(Zasadnutie poslaneckého grémia o 11.00 hodine.)

(Po zasadnutí poslaneckého grémia o 11.15 hodine.)

Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme sa vrátili do rokovacej sály. Chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia, na ktorom sa zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov dohodli na ďalšom pokračovaní rokovania 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Záver poslaneckého grémia. Teraz pristúpime k hlasovaniu o štyroch prerokovaných bodoch. Po odhlasovaní budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o zákone, ktorého predkladateľom je pán minister Jurzyca. Popoludní o 14.00 hodine podľa zákona o rokovacom poriadku mala byť hodina otázok. Z dôvodu, že poslanci, ktorí položili otázky, netrvajú a nežiadajú, aby členovia vlády na ne odpovedali, tak tým sa tento bod programu stal bezpredmetným.
A o 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní pravidelným bodom programu každej schôdze Národnej rady, a to je, to sú odpovede na interpelácie a interpelácie poslancov na členov vlády Slovenskej republiky.
Potom budeme pokračovať prerokovávaním ďalších bodov programu, tak ako sú zaradené v poradí rokovania s tým, že vzhľadom na dôležité stretnutie predsedov strán, z ktorých viacerí sú poslancami Národnej rady, je dohoda na tom, že dnes hlasovať nebudeme, ale o všetkých prerokovaných bodoch programu 24. schôdze budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine, kde predpokladám, že dovtedy budú všetky body prerokované a tým môžeme rokovanie 24. schôdze Národnej rady skončiť.
Panie poslankyne, poslanci, to je výsledok a záver stretnutia poslaneckého grémia.
Pýtam sa, je s takýmto postupom a návrhom súhlas? (Súhlasné reakcie z pléna.)
Ďakujem. Poprosím pána poslanca Mateja, aby, pardon, pán poslanec Horváth.