26. schôdza

Pán predseda, odhlasovali sme pozmeňujúce návrhy poslancov, keďže návrh prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpme k tretiemu čítaniu.

Schváliť.

Pán predseda, pri hlasovaní o zákone o účtovníctve, pri hlasovaní konkrétne o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Marcinčina akosi záhadne zastavil čas na šiestich sekundách a mám pocit, že prišlo k vedomej manipulácii, a bol by som rád, ak by sa toto hlasovanie a táto manipulácia prešetrila. Videl som, že nastal zmätok medzi poslancami aj KDH, že nevedeli presne, ako asi hlasovať majú, a obávam sa, že myslíte si, že máte kompetenciu od Boha zastaviť aj čas. (Smiech v sále.) Takže poprosil by som, aby sa toto hlasovanie prešetrilo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení obsahuje dve zmeny. Obidve sa týkajú posunutia prechodných období. V prvom prípade ide o úrazové poistenie, v druhom prípade ide o možnosť presunu finančných prostriedkov medzi fondmi Sociálnej poisťovne.
K úrazovému poisteniu. Podľa aktuálne platného zákona s účinnosťou do 31. decembra 2011 je sadzba poistného na úrazové poistenie pre všetkých zamestnávateľov jednotne 0,8 percenta z vymeriavacieho základu. Je to dané podľa prechodných ustanovení do konca tohto roka s tým, že od 1. januára 2012 sa predpokladalo, že jednotliví zamestnávatelia budú platiť úrazové poistenie diferencovanou sadzbou podľa nebezpečnostných tried. Sociálna poisťovňa však na takúto zmenu pripravená nie je, a to z dôvodu, že v súlade s koncepciou a s realizáciou daňovo-odvodovej reformy podľa zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti malo byť úrazové poistenie riešené samostatne a novým spôsobom. Keďže sa však nepristúpilo k realizácii daňovo-odvodovej reformy, tento zákon prijatý nebol, je nutné prijať núdzové riešenie a tým je posunutie prechodného obdobia na roky 2012 a 2013, to znamená, ešte v rokoch 2012 a '13 bude naďalej jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 percenta z vymeriavacieho základu pre všetkých zamestnávateľov. Ak by nedošlo k schváleniu tejto zmeny, znamenalo by to, že Sociálna poisťovňa by prišla o príjmy z úrazového poistenia v objeme približne 130 mil. eur ročne, pričom by však, samozrejme, musela vyplácať prostriedky na jednotlivé dávky vyplývajúce z úrazového poistenia.
Druhá zmena, možnosť presunu medzi fondmi, je takisto uvedená v prechodných ustanoveniach s tým, že účinnosť tejto možnosti končí 31. decembra 2011. Ak by sme neposunuli na roky 2012 a 2013 možnosť presunu finančných prostriedkov, tak došlo by k problémom pri vyplácaní dôchodkov. Hypoteticky by to vlastne znamenalo, že Sociálnej poisťovni by chýbalo približne 227 mil. eur na výplatu dôchodkov, pričom by zároveň v Sociálnej poisťovni zostali finančné prostriedky viazané na prebytkových fondoch.
Preto tento druhý návrh, vážení poslanci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že z uvedených dôvodov podporíte vládny návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu pod č. 597a. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 597, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 730 z 1. decembra 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 335 z 1. decembra 2011 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 115 z 1. decembra 2011.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prijal pozmeňujúci návrh, ktorý má šesť novelizačných bodov. Gestorský výbor na základe stanovísk... Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 6 uvedených v 4. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Zoltána Horvátha na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 116 z 1. decembra 2011.
Ďakujem pekne, skončila som spravodajskú informáciu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si predniesť svoj pozmeňujúci návrh, ktorý má vzťah jednak k ošetrovnému a jeho vyplácaniu, a jednak v druhom novelizačnom bode príjem zo závislej činnosti, teda tantiémy, ktoré bolo, už tu boli upravované v tejto snemovni pred chvíľou. Je to, je to súvisiaci návrh a zabráni určitému dvojitému odvodu z tantiém.
Takže návrh, prednesiem návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky viac-menej za celý poslanecký klub SaS.
V názve návrhu zákona sa slová "ktorým sa", vkladajú slová "mení a".
K čl. I.
Po druhé, vkladá sa nový 1. bod až 8. bod, ktoré znejú:
V § 26 ods. 3 a 4 sa slová "potreby ošetrovania" nahrádzajú slovami "potreby osobného a celodenného ošetrovania" a slová "alebo starostlivosti" sa nahrádzajú slovami "alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti".
2. V § 39 ods. 1 v úvodnej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "osobne a celodenne".
3. V § 39 ods. 2 sa slová "potreba ošetrovania" nahrádzajú slovami "potreba osobného a celodenného ošetrovania" a slová "potreba starostlivosti" sa nahrádzajú slovami "potreba osobnej a celodennej starostlivosti".
4. V § 42 sa slová "potreby ošetrovania" nahrádzajú slovami "potreby osobného a celodenného ošetrovania" a slová "alebo starostlivosti" sa nahrádzajú slovami "alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti".
5. V § 43 ods. 2 znie: "(2) Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jedno alebo o viacej detí uvedených v § 39 ods. 1 písm. b) len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.".
6. V § 140 ods. 1 písm. b) znie: "b) od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti.".
7. V § 154 ods. 1 písm. c) sa slová "potreby ošetrovania alebo starostlivosti" nahrádzajú slovami "potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti".
8. V § 156 ods. 1 písm. b) sa slová "ošetrovania alebo" nahrádzajú slovami "osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej"."
Doterajší text návrhu zákona sa označuje ako 9. bod.
Po tretie. V novovyznačenom 9. bode sa v úvodnej vete slová "a 293by, ktoré vrátane nadpisu" nahrádzajú slovami "až 293bz, ktoré".
Po štvrté. V novooznačenom 9. bode sa vkladá nový § 293bx, ktorý znie:
"§ 293bx
Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu účinného od 31. decembra 2011 dosiahnutý za rok 2011 nie je príjmom na účely § 21, 138 ods. 2 a 3 a § 293bp ods 5." Poznámka pod čiarou k odkazu 120 znie: "120) § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov." V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie doterajších ustanovení návrhu zákona. Odôvodnenie: Z dôvodu aplikačných problémov pri posudzovaní nároku na ošetrovné v prípade trvania viacerých nemocenských poistení a uplatnení si nároku na ošetrovné len z jedného nemocenského poistenia, najmä v súvislosti so splnením podmienky ošetrovania a starostlivosti, ďalej len "ošetrovania", ak po časť dňa ošetrujúca osoba neošetruje z dôvodu výkonu zamestnania, z ktorého nečerpá ošetrovné, sa nárok na ošetrovné navrhuje podmieniť osobným a celodenným ošetrovaním zo strany poistenca, ktorý si uplatnil nárok na ošetrovné.
Osobné a celodenné ošetrovanie však nie je prekážkou na vykonanie úkonov spojených so starostlivosťou spočívajúcou napríklad v nákupe potravín, výbere liekov alebo zdravotných pomôcok z lekárne, v návšteve lekára a tak ďalej.
Vo vzťahu k nároku na ošetrovné sa navrhuje upraviť znenie zákona tak, aby jednoznačne pri ošetrovaní toho istého dieťaťa alebo detí v tom istom prípade bolo ošetrovné poskytované len jednému poistencovi.
V nadväznosti na novelu zákona o sociálnom poistení účinnú od 1. januára 2011 pretrváva problém s pasívnymi príjmami umelcov, najmä tantiémami, ktoré v súčasnosti zakladajú postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.
Vzhľadom na to, že môže ísť o príjmy z činností, ktoré fyzická osoba vykonávala v dávnej minulosti, navrhujem vylúčiť na účely posúdenia vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a na účely určenia jej vymeriavacieho základu na platenie poistného v prechodnom období až do 30. januára 2013, príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Nie, iba ma zaujímalo, koľko je tu poslancov. Tak ďakujem pekne, pán podpredseda. Tak vzhľadom na to, že sme tu dvanásti, tak naozaj, pokúsim sa tak najstručnejšie a úplne vecne vyjadriť teda svoj postoj k tomu návrhu.
Jednak chcem povedať, že my sme k tomu pôvodnému vládnemu návrhu, respektíve k tej problematike, ktorú rieši, vyjadrili postoj tým, že sme jednomyseľne aj vo výbore a potom aj tu v pléne podporili návrh na skrátené legislatívne konanie.
Čiže uvedomujeme si, že vláda touto novelou rieši akútny problém, ktorý nastáva alebo by mohol nastať od 1. januára v Sociálnej poisťovni. A navyše to rieši spôsobom, ktorý sa nám zdá ako celkom logický. Skutočne je evidentné, že treba napríklad riešiť ten problém toho, nazvime to takzvaného fondového hospodárenia v Sociálnej poisťovni tak, aby nenastal nejaký kolaps od 1. januára budúceho roka.
No problém je ale v tom, že to, čo máme v spoločnej správe, a to, čo na zasadaní výboru navrhla pani kolegyňa Blahová, je návrh, ktorý výrazným spôsobom ide nad rámec tej novely, a v podstate zásadným spôsobom rozširuje tú novelu v takých veciach, ktoré nesúvisia s pôvodným zámerom predkladateľa.
Samozrejme, rešpektujem to, že pán minister ako predkladateľ vyjadril podporu takémuto pozmeňujúcemu návrhu, ale napriek tomu sa mi to nezdá korektné aj preto, lebo opäť je to taký príklad, kedy pán minister svoje návrhy predkladá v parlamente prostredníctvom pani poslankyne Blahovej, a to je vlastne taká bežná prax, že vlastne veci, ktoré nestihol alebo nevie presadiť, čo je napríklad tento prípad, na úrovni vlády, tak potom vlastne presadzuje prostredníctvom pani poslankyne Blahovej tuto v parlamente.
Myslím si, že je to nekorektné, nekorektné a nečestné aj preto, lebo, opakujem svoju výhradu aj z debaty o novele zákona o sociálnych službách, týmto spôsobom sa vláda vyhýba alebo, alebo konkrétny minister sa vyhýba transparentnému legislatívnemu procesu, ktorý je nastavený tak, aby vznikol dostatočný priestor aj pre čo najširšiu verejnosť, aby sa mohla vyjadriť k navrhovaným zmenám v legislatíve.
Ak sa v druhom čítaní alebo, alebo v rokovaní, alebo na rokovaní výboru o predmetnom návrhu zákona objaví pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh poslanca, je to, samozrejme, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku aj v súlade s ústavou. Je to naplnenie legi... (Smiech.) Je to naplnenie legislatívnej iniciatívy poslanca, ale zároveň treba otvorene priznať, že je to spôsob oveľa menej transparentný, pretože neumožňuje dostatočne oboznámiť verejnosť a nevytvára ani dostatočný časový priestor pre širšiu verejnosť, či už odbornú alebo laickú, aby sa vyjadrila k takémuto návrhu, tobôž ak, samozrejme, ide o taký extrémny prípad, ako je prípad tohto zákona, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, a vlastne medzi, medzi rokovaním o tomto zákone v druhom čítaní a predložením toho návrhu na výbor uplynulo len pár hodín.
No a teraz vecne k tomu návrhu. V podstate naozaj veľmi stručne. Ja s týmto návrhom nesúhlasím. Vyjadril som to už verejne, keďže teda pán minister, myslím, začiatkom týždňa verejne teda deklaroval túto cestu, akou chce zmeniť tento zákon vzhľadom na to, že v rámci vlády sa mu túto predstavu o zmene zákona o sociálnom poistení nepodarilo presadiť.
Ja zásadne nesúhlasím s tými zmenami, ktoré znevýhodňujú zamestnancov, v tomto prípade najmä zamestnankyne, teda v tomto prípade zamestnankyne pri možnosti dobrovoľne sa nemocensky poistiť aj za účelom, aby mohli mať po narodení alebo po odchode na materskú dovolenku vyšší materský príspevok.
A poviem aj, prečo s tým nesúhlasím. Pretože na rozdiel, my sme tu už niekoľkokrát v súvislosti s inými zákonmi viedli debatu o tom, či pri štátnych sociálnych dávkach má miesto nejaká zásluhovosť. A ja sa nechcem púšťať teraz do tejto debaty, ale povedzme, že sú názory, že aj, aj teda áno, ale sú aj názory, že nie. Ale v prípade poistného systému nie je žiadneho sporu o tom, že princípom poistného systému je práve zásluhovosť, to znamená, že vlastne ten poistný systém na základe nejakej poistnej matematiky oceňuje tých, ktorí do toho systému prispievajú. A teda tá zásluhovosť sa prejavuje v tom, že je to teda v závislosti opäť podľa nejakého modelu, podľa nejakého vzorca, je to v závislosti od výšky toho príspevku.
A takisto sme hovorili a mali sme tu debatu vtedy, keď ste navrhovali znížiť rodičovský príspevok vlani na konci roka, že my považujeme za správne, ak štát hľadá nástroje, ktorými motivuje mladých ľudí, a teda zväčša mladých ľudí, k zodpovednému a, nazval by som to, plánovanému prístupu k materstvu v prípade žien a k rodičovstvu v prípade oboch pohlaví.
No a práve táto možnosť, možnosť uzatvoriť aj dobrovoľné nemocenské poistenie, tak ako je to podľa súčasného, súčasne platného znenia zákona, je práve taký nástroj, ktorý skutočne môžu využiť ľudia, ktorí sa ocitajú, teda ktorí sa usilujú zodpovedne pristupovať k plánovaniu svojho materstva, teda ženy, ktoré zodpovedne plánujú svoje materstvo. A tieto ženy jednoducho sú schopné a ochotné rozmýšľať nad tým, aké všetky náklady sú povedzme v tom období prvých niekoľkých mesiacov s materstvom spojené.
Je to presne ten istý systém, ako keď, ako keď sa rozhodujete o tom, či uzavrieť alebo neuzavrieť poistku napríklad pre prípad živelnej katastrofy na nejaký svoj majetok a uvažujete nielen teda o tom, či ju vôbec uzavrieť, ale uvažujete aj o tom, na akú výšku si poistiť ten majetok. Pričom musíte zodpovedne uvažovať teda, akú hodnotu ten majetok má a aké náklady budete mať s tým, ak živelná katastrofa vám ten majetok poškodí. To znamená... a myslím si z tohto hľadiska, že, že žena, ktorá má napríklad minimálnu mzdu a rozhodne sa využiť možnosť toho dobrovoľného nemocenského poistenia práve preto, aby keď potom pôjde na materskú, aby mohla mať ten vyšší príspevok, myslím si, že toto je oceneniahodný prístup od takejto ženy, že to prosto berie takto zodpovedne. Napokon, tak či onak, tak či onak, títo ľudia alebo takáto žena by sa mohla ocitnúť v situácii, že ak má napríklad tú minimálnu mzdu alebo mzdu tesne nad minimálnou mzdou, tak tých šesťdesiat alebo šesťdesiatpäť percent, ako je v tom návrhu, z toho jej platu je aj tak suma, ktorá sa pohybuje v podstate na úrovni rodičovského príspevku.
No a ja sa priznám, že ja mám aj vlastnú skúsenosť. Lebo ja som sa teda ako živnostník živil, myslím, okolo desať rokov, a prvé dva roky som mal dosť nízky príjem. Vychádzal mi, vychádzal mi teda v podstate len ten základný, teda tá základná výška poistného príspevku. A ja som sa tie dva roky dobrovoľne poisťoval, pretože som si uvedomoval, teda nevedel som odhadnúť, kedy sa dostanem na nejaké, na nejaké vyššie sumy príjmov, a jednoducho som si povedal, že keď budem raz na dôchodku, tak nechcem, aby som mal vypočítaný dôchodok z nejakého minimálneho vymeriavacieho základu. To je problém, ktorý so živnostníkmi všeobecne máme. To je problém, myslím, na ktorom sa zhodneme, o tom sa hovorí dlho, dlho. A ja som patril medzi tých živnostníkov, môžem vám povedať, že inak v čase, keď som to urobil, tak mi povedala pani v Sociálnej poisťovni, že som bol v okrese jediný živnostník, ktorý sa dobrovoľne takto pripoisťoval. No a ja som si teda uvedomil, a teda plánoval som dlhšie, ako, ako sa plánuje teda materstvo. Ja som si tiež uvedomoval prosto do budúcnosti, že jednoducho raz budem chcieť mať dôchodok aspoň v nejakej normálnej výške a nechcem byť odkázaný na nejakú štátnu sociálnu dávku. A tak som sa rozhodol, že sa dobrovoľne pripoistím vo vyššej miere, než mi to vychádzalo z daňového priznania. Takže ja si myslím, že ak máme takúto možnosť dnes a ak to ženy využívajú, tak to prosto robia maximálne zodpovedne. Možnože, ja som to povedal aj verejne do médií, možnože je otázka toho vzorca. Lebo, lebo to, čo vy, pán minister, napádate, je miera tej náhrady alebo teda toho, čo za, čo za to, čo za to dostanú. Ale myslím si, že rozhodne je dobré, že takýto princíp, takýto postup tento zákon umožňuje. Navyše, úprimne povedané, zdá sa mi veľmi neseriózne, že vlastne vy dnes za, ako zneužívanie systému označujete niečo, čo ste sám radili ženám, že takýmto spôsobom si môžu zabezpečiť vyšší, vyššiu materskú. Takže, takže v čase, keď ste osobne neboli zodpovedný za tento rezort, tak ste nabádali ženy, aby robili to, čo dnes ako minister považujete za zneužívanie systému.
No a pokiaľ, samozrejme, pokiaľ ide o ten návrh na zvýšenie materského príspevku zo šesťdesiat na šesťdesiatpäť percent vymeriavacieho základu, samozrejme, to je, to je krok, ktorý my považujeme za správny. My sme vlani hlasovali ako poslanecký klub za zvýšenie materského príspevku aj za predĺženie materskej dovolenky. Ale musím tu vyjadriť isté obavy, pretože ja som sa na zasadaní výboru, keď sme prerokovávali návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na budúci rok, explicitne pýtal pána generálneho riaditeľa Lopatku, či ten revidovaný návrh, teda ten, ktorý vychádzal už z tých nových makroekonomických prognóz, počíta so zvýšením materského príspevku. Je to pravda, ja som sa vtedy pýtal aj na to, a zároveň s predĺžením materskej, tak ako to bolo pôvodne navrhované v novele v tom zákone, ktorým sa mala zaviesť okrem iného aj superhrubá mzda, a on mi povedal, že nepočítajú s tým. Takže, takže vlastne tu je ešte navyše, teda pre mňa je v tejto súvislosti hlavne otázka, akým spôsobom to zasiahne do rozpočtu Sociálnej poisťovne? Pretože opakujem, Sociálna poisťovňa v tejto chvíli v tom rozpočte, ktorý nám predložila do Národnej rady, vôbec nepočíta so zvýšením, so zvýšenými nákladmi na vyšší, na vyšší materský príspevok, ak sa zvýši zo šesťdesiat na šesťdesiatpäť percent vymeriavacieho základu. Takže, vážené... Prosím? Áno, áno, to je pravda. Takže, vážené kolegyne a kolegovia, na záver chcem povedať, že ja skutočne, ja skutočne mám zásadný problém, zásadný problém s týmto návrhom, pokiaľ ide o to, o tie zmeny pri možnosti dobrovoľne sa poistiť. A práve preto, keďže predpokladám vzhľadom na výsledok rokovania, vzhľadom na výsledok rokovania gestorského výboru predpokladám teda, že vládna koalícia zatiaľ ide v zmysle, že, že to chce podporiť. Tak v každom prípade teda ja nie som pripravený podporiť a hlasovať za ten návrh zákona ako celok, a najmä teda, ak bude jeho súčasťou ten návrh, ktorý máme v článku IV spoločnej správy.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci.
Budem hovoriť len veľmi stručne, pretože dá sa povedať, všetko, čo som chcela povedať, povedal pán poslanec Ondruš. Ja by som len pridala k tým veciam skutočne, že z vlády prišiel návrh zákona schválený, a týkal sa skutočne v rámci skráteného legislatívneho konania len riešenia presunov medzi fondmi a vlastne zabezpečenia toho, aby štát nemusel, sa nedostal do situácie, že od 1. januára nebudú zamestnávatelia platiť odvody na úrazové poistenie, čo by mohlo spôsobiť výpadok takmer 130 miliárd, a toto by musel garantovať štát zo štátneho rozpočtu, čo určite navýši štátny, nepriaznivo bude vplývať na štátny rozpočet.
Ale nedá mi v tejto súvislosti, aby som nepovedala aj to, že doplnenie zákona o platenie materského a zvýšenie zo šesťdesiat v súčasnosti na šesťdesiatpäť percent je určite chvályhodné, len ja by som rada pripomenula, možno by som sa aj rada spýtala na to, ako to vlastne v skutočnosti je? Koľko žien poberá materské nižšie, ako je rodičovský príspevok? Pretože ja si dovolím tvrdiť, že vaše zníženie rodičovského príspevku z 256 eur na 190 eur v súčasnosti je, a mali by sme prerokovávať návrh zákona, kde sa táto hranica ešte znižuje o 50 percent, čiže vlastne zase budú dve hranice rodičovského. Tie, ktoré ste kedysi kritizovali a v dôsledku čoho ste chceli zrovnoprávniť a vyplácať jednotný rodičovský príspevok. Poviem, naďalej zostávajú diskriminované mamičky, pretože počas, kým všetky ostatné mamičky môžu poberať rodičovský príspevok dňom narodenia dieťaťa, matky, ktoré boli poistené a pracovali, tento príspevok po vašom predĺžení materskej dovolenky na 34 týždňov a pri zvýšení na 65 percent z vymeriavacieho základu, nie je to bohvieaká pomoc a sú diskriminované, pretože nemajú nárok na rodičovský príspevok dňom poberania, dňom narodenia dieťaťa. Pripomínam, rodičovský príspevok je dávka štátnej sociálnej podpory a táto by mala byť vyplácaná všetkým ženám rovnako. V tejto chvíli by som ešte povedala jednu vec. Vaše zvýšenie vymeriavacieho základu na 65 percent, ale dva roky starého, nijakým spôsobom nerieši finančnú situáciu týchto matiek. A určite tých 66 eur ďaleko viac z materskej matky, ktorá stratila príjem a rozhodla sa priviesť na svet dieťa, a v slovenských korunách je to tak dvetisíc korún, určite by to pre tú matku bolo zaujímavé.
Napriek tomu, že diskriminujete matky, ktoré boli poistené a platili odvody do poistného systému, a počas materského nemajú nárok na rodičovský príspevok, čím, samozrejme, zhoršujete ich sociálnu situáciu, si dovolím upozorniť na jednu vec, a to skutočnosť, že takáto matka, ktorá vlastne bude poberať príspevok 190 eur, jej manžel bude mať príjem 400 eur, a to už hovorím o čistom príjme, rodina má príjem 590 eur. Ak budú mať ťažko zdravotne postihnutého člena v rodine, trebárs matku alebo otca, jedného, jedného z rodičov mladej rodiny a budú mať teda jedno dieťa, budú musieť z tých 590 eur prispievať na pobyt staršieho človeka, ktorý možno bude platiť 300, 400, 500, možno 600 eur v zariadení sociálnych služieb. Ten človek, pán minister, bude mať ochránený príjem iba do sumy dvadsať percent sumy životného minima. To jest do 37 eur 96 centov, ktoré nebude platiť. Ale keď ich nebude platiť, musí tieto peniaze doplácať rodina, teda dcéra alebo syn, ktorý vlastne, ktorému zostane iba 1,3-násobok sumy životného minima na neho, na manželku aj na dieťa. Čiže, pán minister, z 590 eur, ak tam smerovala moja ochrana, do úrovne dvojnásobku sumy životného minima, kde som chcela ochrániť takúto rodinu, ktorá má príjem 590 eur, aby nemusela doplácať, aby sa zvýšila tá ochrana. Ja by som bola zvedavá, pretože vy ste kedysi sa vyjadrili, že potrebujete na deň, neviem, či to bolo tristo až päťsto alebo štyristo až šesťsto eur. Ja by som bola zvedavá, čo by ste povedali na to, keby ste museli s novonarodeným dieťaťom dvaja manželia vyžiť z 590 eur, a z toho by ste museli ešte platiť za svojho príbuzného v zariadení sociálnych služieb. Takže to, čo som povedala, že nehovoríte pravdu, je skutočnosť, že občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb bez ohľadu na to, či bude platiť 300, 400, 500, 600 alebo 700 eur, má garantovaný zostatok iba v sume dvadsať percent sumy životného minima, to jest 37,96 eur. 37,96 eur mu nestačí ani na to, aby zaplatil lieky, ktoré potrebuje, nie na to, aby si mohol kúpiť možno za mesiac raz-dva minerálku alebo nejaké pomaranče. A to platí bez ohľadu na to, akú výšku. A ochrana príjmu sa vzťahovala moja na tých, ktorí vlastne by mali priplácať a žijú z veľmi nízkeho príjmu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. No, ja som veľmi rada, že vlastne došlo k takémuto vysvetleniu. Lebo keď pán minister predtým vystúpil, tak stále rozprával o ochrane príjmu vlastne poberateľa sociálnej, sociálnej služby alebo sociálnej pomoci. A som veľmi rada, že to nedorozumenie sa teraz vysvetlilo, pretože naozaj, tu ide nie o ochranu príjmu klienta, ale o ochranu príjmu jeho rodinného príslušníka, ktorý bude musieť, a teda ja som za, aby doplatil za svojho rodiča, pretože treba doplatiť za svojich rodičov, ale, samozrejme, musí tam byť aj ten 1,3-násobok životného minima. Pretože potom skutočne v tej rodine, ktorá má 560 eur príjem, nastáva určité reťazenie, nejaký ten bludný, bludný kruh vlastne. Pretože, tá, tá dcéra, keď platí za svoju matku, za svojho otca, tak tá dcéra potom takisto musí, musí, musí si niekde požičať, pretože ten príjem tej rodine nestačí, tá rodina sa stále zadlžuje, zadlžuje a prenáša sa to na ďalšie generácie. Čiže skutočne sa potom dostanú niektoré rodiny do takej situácie, že nebudú schopní splácať nielen za svojho rodiča, ale nebudú schopní splácať ani to, z čoho vlastne má táto rodina vyžiť, a nebudú mať na základné potraviny a na základné lieky. Čiže tam by som videla možno práve riešenie, ktoré povedala pani poslankyňa Tomanová, a som veľmi rada, že v tejto veci, verím tomu, že pán minister to pochopí, lebo stále hovoril o ochrane klienta, takže verím, že v tejto veci by sme vedeli nájsť kompromis a že by sme ochránili skutočne tie nízkopríjmové rodiny, aby sa nezaťažovali úvermi, pôžičkami. A vlastne aj tak, napriek tomu, že by tieto úvery a pôžičky brali, aj napriek tomu by nemali štandard životný, tak ako to dosahujú iné rodiny. A myslím si, že takéto rodiny treba ochrániť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Dovolím si reagovať na príspevky poslancov a poslankýň, ktoré boli prednesené počas rozpravy.
Pani poslankyňa Blahová, pozmeňovací návrh, podľa ktorého sa majú urobiť úpravy pri poskytovaní ošetrovného, a má sa reagovať na situáciu, pokiaľ ide o povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie z príjmov podľa autorského zákona, tento návrh má moju podporu. Jednak preto, lebo pri zmenách v ošetrovaní to bude znamenať zamedzenie niektorým únikom, ku ktorým dochádza dnes v Sociálnej poisťovni, čo je, dúfam, cieľom nás všetkých, aby sme lepili diery, ktoré jednoducho stále sú v zákone. A pokiaľ ide o umelcov, respektíve osoby, ktoré majú príjmy podľa autorského zákona, myslím si, že vo väzbe na zmeny, ktoré boli schválené v zákone o dani z príjmov pri rozdelení tantiém na takzvané aktívne, pasívne príjmy, podľa autorského zákona logicky je potrebné urobiť aj zmenu v zákone o sociálnom poistení, aby tie osoby, ktoré za rok 2011 takéto príjmy dosahujú a dosiahli, aby neboli poškodené prílišnou tvrdosťou zákona v súčasnom znení. Preto má aj tento návrh moju podporu.
Pokiaľ ide o závery výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktoré vlastne potom následne kritizovali pán poslanec Ondruš a pani poslankyňa Tomanová. Takže najskôr k dobrovoľnému nemocenskému poisteniu. Dobrovoľné poistenie bolo zavedené v zákone od jeho začiatku od roku 2004, a to tak, že občania sa mohli dobrovoľne poistiť troma rôznymi spôsobmi. Mohli si zvoliť dobrovoľné nemocenské poistenie, mohli si zvoliť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a mohli si zvoliť dobrovoľné dôchodkové poistenie. Každý z týchto systémov si mohli zvoliť samostatne, čo možno v tej danej chvíli a v tom danom čase bolo vyhovujúce, ale prax ukázala, že takéto riešenie vyhovujúce jednoducho nie je, pretože dochádza k zneužívaniu tohto dobrovoľného, hlavne dobrovoľného nemocenského poistenia.
Dôkazom toho sú čísla, ktoré mám k dispozícii zo Sociálnej poisťovne. V roku 2008 príjmy Sociálnej poisťovne z dobrovoľného nemocenského poistenia boli 6,5 mil. eur, výdavky na dávky, ktoré si nárokovali dobrovoľne nemocenské osoby, dosiahli 11 mil., to znamená boli tam o 4 mil. vyššie výdavky ako príjmy pri dobrovoľnom nemocenskom poistení. V roku 2009 to bolo ešte horšie, v neprospech bilancie Sociálnej poisťovne. A v roku 2010 bolo vybratých 13,6 mil. na poistnom od dobrovoľne nemocensky poistených osôb, ale výdavky na dávky plynúce z dobrovoľného nemocenského poistenia dosiahli sumu 38,7 mil. eur. To znamená rozdiel vyše 25 mil. v neprospech Sociálnej poisťovne. V roku 2011 je trend rovnaký, ak nie ešte horší. Prečo tomu tak je? Je tomu tak preto, lebo pri dobrovoľnom nemocenskom poistení si občan sám zvolí svoj vymeriavací základ, napr. zvolí si základ 1000 eur mesačne a z tohto základu si platí poistné vo výške 4,4 percenta, čiže napr. 44 eur mesačne. Dobrovoľné nemocenské poistenie si stačí platiť 270 dní alebo 9 mesiacov a následne vzniká nárok na nemocenskú dávku, či už nemocenské alebo materské s tým, že výška dávky je 55 percent pri nemocenskej alebo pri ošetrovnom a aktuálne 60 percent pri materskom. Čiže napr. žena, ktorá si, tak ako pán poslanec Ondruš hovorí, naplánuje dobre vopred svoje materstvo, tej stačí zaplatiť počas deviatich mesiacov sumu 44 eur, to znamená, zaplatí spolu 396 eur a ak jej všetko dobre vyjde, tak ako si naplánovala, otehotnie, tak má následne nárok na materské v trvaní v súčasnosti temer osem mesiacov s výškou materského 60 percent z 1000 euro, čiže 600 eur mesačne, čiže má materské vo výške približne 4 680 eur. Čiže za poistné vo výške necelých 400 eur získa materské vyše 4600 eur. To je asi tak desaťkrát toľko.
Pán poslanec Ondruš hovoril o tom, že princíp poistného systému je zásluhovosť. Tak tuto je tá zásluhovosť trošku prepísknutá, pretože ak niekto za 1 zaplatené euro dostane v podobe dávky 10 eur, tak takúto zásluhovosť, to by sme boli radi, keby nám to takto fungovalo úplne všade, keby to však nebolo na úkor Sociálnej poisťovne. A Sociálna poisťovňa nie je nejaká imaginárna inštitúcia, Sociálna poisťovňa to je, to je systém, v ktorom je zúčastnených vyše 2 mil. poistencov, ktorí platia nemalé poistné, a ak takýmto spôsobom máme nastavené dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré nám robí dieru v rozpočte 25 mil. ročne, a tá diera sa stále zvyšuje, tak asi nie je niečo v poriadku. Ak takýto systém ponecháme naďalej, tak potom ťažko budeme hovoriť o tom, že chceme znižovať napr. sadzby pracujúcim, živnostníkom a pod., keď máme takéto veľké okno, takúto veľkú dieru v Sociálnej poisťovni. Ak sa na správu financií pozeráme zodpovedne, tak nemôžeme, nemôžeme to nechať tak. Áno, veď meníme vzorec, a čo, čo robíme, čo sa navrhuje, čo sa navrhuje? Navrhuje sa, aby dobrovoľné poistenie zostalo, pokojne sa aj naďalej môžu osoby, ktoré majú záujem, poistiť dobrovoľne v Sociálnej poisťovni, či už žiadne poistné nemajú alebo v prípade, kedy už sú povinne poistené osoby, ale budú sa môcť poistiť kompletne na celé poistné aj nemocenské, aj nezamestnanosť, aj dôchodkové.
Zoberme si to tak, ak je niekto zamestnaný, je povinne poistený. A ako je povinne poistený? Aj na nemocenské poistenie, aj na nezamestnanosť, aj na dôchodkové poistenie, a nikto sa ho nepýta, že či chce byť poistený len na nemocenské alebo len na dôchodkové poistenie, je poistený jednoducho kompletne a platí si spolu so zamestnávateľom poistné vo výške približne 35 percent z vymeriavacieho základu. A presne takisto to chceme nastaviť aj pokiaľ ide o dobrovoľné poistenie, to znamená, ak niekto má záujem, pokojne môže byť po 1. februári dobrovoľne poistený, ale kompletne s tým, že sadzba bude 35,15 percenta zo stanoveného vymeriavacieho základu. Čiže ten systém tu zostane, ale bude naozaj zmena vzorca, pán poslanec. Ide o zmenu vzorca a keď sa vrátime k príkladu, ak si niekto bude platiť deväť mesiacov 350 eur z vymeriavacieho základu 1000 eur, čiže zaplatí si približne 3000 eur plus-mínus, tak teda bude mať materskú vo výške 4 680 eur, potom zvýšenie o 5 percent, dokonca ešte o niečo vyššiu. Takže pokojne si môžu mladé matky, ktoré si takýmto spôsobom chcú vylepšiť materskú, aj naďalej ju vylepšovať, len to nebude tak megavýhodné, ako to je dnes.
Chcem povedať zároveň, že máme spústu živých a reálnych príkladov zo Sociálnej poisťovne o tom, ako je tento systém využívaný. Ja tu mám napr. príklad osoby, ktorá je dobrovoľne poistená od roku 2005 doteraz, čiže približne šesť rokov. Za týchto šesť rokov zaplatila poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie približne 740 eur a za tých šesť rokov stihla vyčerpať na dávkach z dobrovoľného poistenia sumu vyše 14 tis. eur, za 700 eur 14 tis. eur na dávkach. To je dvadsaťkrát toľko, ako bol ten vklad v podobe zaplateného poistného. To je skutočne zásluhovosť ako Brno.
Hovorili ste, že keď som v predošlej svojej kariére hovoril o tom, radil, že dobrovoľné nemocenské poistenie je výhodný systém, no, samozrejme, v pozícii poradcu som predsa radil ženám alebo akýmkoľvek iným osobám, že dobrovoľné nemocenské poistenie je výhodné a relatívne rýchlo a za nízky vklad v podobe zaplateného poistného sa dá získať pomerne vysoká dávka. V tom čase pani poslankyňa Tomanová bola ministerka a, samozrejme, ako ministerka mala, niesla zodpovednosť za to, aby sa systém dobrovoľného nemocenského poistenia nedal zneužívať. Čiže v čase jej ministrovania došlo k niektorým úpravám, napr. k tomu, že doba, počas ktorej sa sledoval vymeriavací základ, sa predĺžila z nič na dvadsaťšesť týždňov, čím sa aspoň čiastočne odstránili tie najväčšie možnosti zneužívania dobrovoľného nemocenského poistenia. Ale ten systém vo svojom princípe je zlý, pretože tie príklady, ktoré som teraz povedal, pretrvávajú doteraz. Chcel by som vidieť, čo by ste hovorili o mojej ére, keby som s týmto nič neurobil. Ja som sa pokúšal ešte pred rokom v novele zákona zmeniť systém dobrovoľného nemocenského poistenia, vtedy sa to nepodarilo. Sme tu znova a chcem, aby sme túto dieru, ktorá je v systéme, ktorou uniká 25 mil. ročne a bude unikať ešte viac, ak nič neurobíme, chcem, aby sme túto dieru zaplátali, pretože chcem, aby sme sa zodpovedne správali k správe verejných financií a aby sme šetrili drahocenné zdroje Sociálnej poisťovni.
Tento systém do značnej miery využívajú naozaj mladé mamičky, ktoré si takýmto spôsobom chcú vylepšiť materskú. Mám za to, že je omnoho lepšie, ak všetkým matkám, či už ten systém poznajú, nepoznajú, či ho využívajú, nevyužívajú, keď hovorím o dobrovoľnom nemocenskom poistení, je lepšie, keď všetkým matkám plošne zvýšime materskú o 5 percent, čo v priemere znamená zvýšenie asi o 30 euro mesačne a za celú materskú skoro o 300 eur za to celé obdobie, ako keď sa budeme pozerať na tie šikovné maminy, ktoré si týmto spôsobom materskú vylepšia, a tie nešikovné, ktoré o tom nevedia, resp. sa boja, či to naozaj funguje, a majú materskú nižšiu, ako by mohli mať.
Pokiaľ ide o finančné krytie, už som niekoľkokrát zopakoval 25 mil. eur Sociálna poisťovňa ušetrí, zvýšenie materského znamená približne sumu 9,5 mil. eur, čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pán minister, ešte máte minútu, ja to o 19.00 hod naozaj musím prerušiť alebo skončiť, lebo ja mám už iný program.

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
... to znamená, to znamená, Sociálnej poisťovni ušetríme 25 mil., zvýšenie materskej bude stáť zaokrúhlene 10 mil., čiže je to rozpočtovo kryté, je to odkonzultované s ministerstvom financií a dokonca to teda po nábehu systému, tak keď sa to celé zabehne, prinesie úsporu pre Sociálnu poisťovňu vo výške približne 15 mil. ročne. Samozrejme, v roku 2012 nie v tejto výške, pretože je to prechodné obdobie, kedy ešte budú dobiehať dávky z toho doterajšieho v úvodzovkách "lacného" dobrovoľného nemocenského poistenia, musíme rešpektovať tieto prechodné doby, aby sme nepoškodili tých, ktorí si v dobrej vôli a dobrej viere dobrovoľné nemocenské poistenie doteraz platili.
Ďakujem za pozornosť.