26. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.
Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Šesť poslancov. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Kollár, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som chcel ešte na úvod krátko uviesť, že, že téma ústavnej dlhovej brzdy nie je ničím novým. To nie je tak, že, že Slovensko sa precitlo jedného dňa v nejakom pocite zodpovednosti a poďme teraz prijať takúto ústavnú brzdu. Nie je to ani o tom, že ktorá strana s tým prišla prvá, aj keď blížia sa voľby, takže myslím, že aj zo zloženia teraz v tejto snemovni je vidieť určité také predháňanie sa, kto sa vehementnejšie hlási k tejto téme, kto vystúpi za predkladateľov ako prvý, kto ako prvý dostane slovo na tlačovej konferencii k tejto téme, ktorá bola pred nejakými troma týždňami. Ale treba sa nad to všetko povzniesť, treba to brať naozaj trošku z nadhľadu a odľahčiť túto tému. A čo je úplne kľúčové, je to, že diskusie na tému ústavnej brzdy, pokiaľ ide o verejný dlh, sa započali na Slovensku ešte kedysi v decembri roku 2009. Vtedy sa zišli vlastne zástupcovia relevantných politických strán na jednom takom neverejnom, nechcem tým povedať utajenom, ale predsa len neverejnom stretnutí a celkom úprimne, potešilo to aj mňa osobne, že sa začala vtedy niekde v tom decembri 2009 hľadať nejaká zhoda, nejaký spoločný menovateľ, spoločný prienik u všetkých politických strán, aby sa prijal takýto, takýto zákon, takáto legislatíva.
Takisto páni, ktorí vtedy predložili diskusný materiál na stôl v tom spomínanom decembri 2009, páni Odor a Horváth, tiež neprišli s niečím, čo sa dá patentovať na Nobelovú cenu. Urobili obrovský kus veľmi záslužnej práce v tom, že zmapovali vlastne, ako vyzerá podobná legislatíva v niektorých krajinách, ktoré už takýto ústavný zákon prijatý majú, a podčiarkujem nielen v členských krajinách Európskej únie, respektíve eurozóny, ale aj mimo, mimo Európy, počnúc napríklad Novým Zélandom. Takže vtedy bol nejaký kick off, vtedy bol proste ten základný úvodný hvizd, kedy sa započala diskusia na túto tému na úrovni politických strán, resp. ľudí, ktorí sa v týchto stranách zapodievajú témou, akou je rozpočet, akou je ekonomika, ako sú verejné dlhy, deficity a podobne.
A uplynul relatívne, myslím, že krátky čas, ak to zoberieme a porovnáme s nejakou históriou, novodobou históriou Slovenskej republiky od 1. januára ´93, tak relatívne krátky čas, kedy sme boli schopní za dva roky, dva a pol roka sa na tejto téme dohodnúť a toto treba uvítať. A toto treba s plnou vážnosťou veľmi pozitívne hodnotiť, že všetkých šesť poslaneckých klubov v parlamente po tej štvormesačnej práci v pracovnej skupine našli spoločný prienik názorový, aj keď je pravdou, že tu a tam jedna alebo druhá strana musela ustúpiť a musela prijať akýsi kompromis za cenu toho, aby tento zákon mohol mať charakter ústavného zákona. Ale myslím si, že táto pracovná skupina nemala ani víťazov, ani porazených, pretože všetky tie kompromisy spomínané boli takého charakteru, že v princípe neoslabili výrazne návrh zákona ako taký a môžeme konštatovať, že ak sa dnes podarí v pléne Národnej rady Slovenskej republiky tento zákon ústavnou väčšinou prijať, tak premiérka môže v piatok odísť na bruselský summit s dvoma dokumentmi v ruke, na jednej strane štátny rozpočet na rok 2012 a na strane druhej ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Ešte chcem podotknúť, že takúto legislatívu má dnes v Európskej únii, resp. v eurozóne aj Nemecko, napríklad aj mimo eurozóny Poľsko. Tieto krajiny opreli limity, z ktorých sa, teda kde sa nastavujú spomínané brzdy pre budovanie deficitov a dlhov, majú postavené na úrovni deficitov štátnych rozpočtov. Ja sa domnievam, že naša legislatíva je podstatne prísnejšia, keďže hovoríme v našom prípade o limite, ktorý sa vypočítava od verejného dlhu, nie od deficitu, pretože pri rozpočtových deficitoch sa započítava takzvaný štrukturálny deficit, to znamená očistený od jednorázové vplyvy, očistený od cyklické vplyvy a očistený od nákladov na obsluhu verejného dlhu. A tam je vždy priestor, tam sú vždy nejaké zadné vrátka, ktoré umožňujú viesť nekonečné diskusie o tom, do akej miery, ktorý jednorázový alebo cyklický vplyv sa zohľadní alebo nezohľadní. Kdežto my keď hovoríme o hrubom verejnom dlhu, tak je to úplne jasné, explicitné jedno číslo a z toho percentuálne vyjadrenie, spomínaný limit alebo teda ústavná brzda pre verejný dlh. Takže považujem našu legislatívu v tom tvare, v akom je predložená a pokiaľ bude dnes tento zákon schválený ako ústavný, považujem ju za výrazne, túto legislatívu lepšiu, kvalitnejšiu, prísnejšiu, ako je legislatíva aj v Spolkovej republike Nemecko, prípadne v spomínanom Poľsku.
Takže toto treba všetko uvítať a hodnotiť vysoko pozitívne, že napriek rôznym rozdielnym názorom tu a tam, predsa len pokiaľ ide o takúto zodpovednosť pri nebudovaní ďalších dlhov do budúcna a prenášaní tej záťaže dlhovej na budúce generácie, že sa takáto zhoda naprieč celým politickým spektrom v Národnej rade našla.
Teraz mi dovoľte na záver predniesť jeden pozmeňovací návrh, ktorý je skôr legislatívno- technického charakteru, a vyplynul z toho, že legislatíva Európskej únie ukladá povinnosť aj Národnej rade Slovenskej republiky konzultovať legislatívne akty s Európskou centrálnou bankou v prípade, že sa daný legislatívny akt priamo alebo nepriamo dotýka aj činnosti systému centrálnych bánk v Európe a Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom. V rámci plnenia tejto konzultačnej povinnosti sme sa teda obrátili ako výbor pre financie a rozpočet na guvernéra Európskej centrálnej banky a odtiaľ prišla práve spomínaná legislatívno-technická pripomienka, keďže predkladatelia tohto ústavného zákona navrhovali, aby fiškálna rada bola, boli diskusie o tom, či má byť pričlenená a či má pracovať pri Národnej rade Slovenskej republiky, alebo pri vláde, alebo pri Národnej banke Slovenska a vzhľadom k tomu, že všetci šiesti, myslím teraz za všetkých šesť parlamentných poslaneckých klubov, sme sa zhodli na tom, že je potrebné prijať také riešenie, aby bola fiškálna rada v maximálnej možnej miere nezávislá. Boli trošku obavy, že keď bude pracovať pri Národnej rade Slovenskej republiky, tak žeby sa v budúcnosti akákoľvek vláda, ak sa dostane do názorových rozdielov s fiškálnou radou, a keďže fiškálna rada má v zmysle tejto legislatívy pomerne silné kompetencie až po tú najvyššiu kompetenciu požiadať vládu, aby predstúpila pred parlament a požiadala o vyslovenie dôvery, tak boli obavy, že ak by sa takýto jav vyskytol v budúcnosti, to znamená určité tenzie, určité pnutia medzi vládou a fiškálnou radou, tak aby to nemalo podobný vývoj, ako v minulosti sme boli neraz svedkami, kedy vláda tu a tam limitovala napr. rozpočet kancelárie prezidenta, lebo boli aj osobné animozity medzi premiérom a prezidentom, aby sa nič podobné nestalo, ako v Maďarsku napr., kde jedného dňa Orbán jaksi uškrtil financie fiškálnej rade, a tým pádom dal jasne najavo, že si neželá počúvať kritiku na adresu vlády. Tak, aby sa niečo podobné v budúcnosti nestalo, tak nakoniec sme sa uzhodli na tom, že fiškálna rada by mala pracovať pri Národnej banke Slovenska, aj keď je to samostatný, nezávislá entita , nezávislý orgán, ale mala by byť financovaná zo zdrojov Národnej banky Slovenska. A to bola vlastne tá pripomienka Európskej centrálnej banky, keďže Národná banka Slovenska nemôže byť zaviazaná žiadnym legislatívnym aktom komu a v akých objemoch má poskytovať finančné prostriedky, takže preto predkladám tento pozmeňujúci návrh.
Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňovací návrh.
V návrhu zákona navrhujem vykonať nasledujúce zmeny:
1. V čl. 3 ods. 8 druhej vety sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "tieto výdavky sa Národnej banke Slovenska bezodkladne uhradia zo štátneho rozpočtu, ak o to Národná banka Slovenska požiada Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo financií).".
Čl. č. 2, teda bod č. 2. V čl. 5 ods. 4 sa slová "Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo financií) nahrádzajú slovami "ministerstvo financií".
Vzhľadom k tomu, že som v prechádzajúcom slove odôvodnil tento pozmeňujúci návrh, tak vám ďakujem všetkým za pozornosť a želám si, aby v priebehu dnešného hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky bola táto veľmi dôležitá legislatívna norma prijatá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. K vašemu vystúpeniu nie sú žiadne faktické poznámky.
Budeme pokračovať v rozprave.
Vystúpi pán poslanec Ondrej Matej.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milé pani poslankyne, milí páni poslanci, nadviažem troška na predrečníka. On opísal ten proces, ako to vznikalo, už sme to tu počuli niekoľkokrát, kto viac, kto menej, ale možno jedna vec tu ešte chýba. Málokto z nás, ktorý si potom sadol do tej pracovnej skupiny, aj jeho okolie verili tomu, že sa dostaneme dnes do tohto stavu, v ktorom sme, že sme v druhom čítaní ústavného zákona za tak relatívne krátky čas a je na ňom politická zhoda naprieč politických spektrom Slovenskej republiky.
Ja chcem povedať, že boli tu diskusie, či je málo alebo viac ambiciózny, čo by malo byť predmetom tohto zákona, čo by nemalo byť. My sme sa snažili ten zákon urobiť čo najstručnejší, najzrozumiteľnejší, lebo je to ústavný zákon, ale som si stopercentne istý, že po prijatí alebo prijatím tohto ústavného zákona, je to začiatok konca zadlžovania Slovenskej republiky. A nadviažem na kolegu, pána Petráka, ústavný zákon by nemal riešiť detaily. Ústavný zákon rieši rámce, pravidlá a spôsob vykonateľnosti a chcem zdôrazniť, že akákoľvek vláda a verím tomu, že tento ústavný zákon bude prijatý, ktorá vznikne po marcových voľbách, bude musieť skôr či neskôr prijať štrukturálne zmeny spoločnosti týkajúcich sa viacerých oblastí, či už to bude dôchodková reforma, či už to bude skutočná reforma zdravotníctva, či to bude reforma verejnej správy, tak reforma štátnej špecializovanej správy, sa tomuto nevyhne. Lebo ináč sa dostane do pásiem, kde prichádzajú sankcie. Nebudú sa už dať len robiť kozmetické úpravy v štátnych rozpočtoch v budúcich rokoch, a preto chcem aj vysvetliť, že ešte včerajší okamžik, že prečo po tomto zákone bude rozprava o audite, a škoda, že tu nie je pán kolega Petrák, práve keď sme o tom diskutovali, tak sme sa práve zhodli, že verejná správa ako taká a jej samospráva a štátna špecializovaná správa, je potrebné ich podrobiť úplne kompletnému auditu služieb, ktoré poskytuje štát. A ešte raz opakujem, či už formou štátnej správy špecializovanej alebo samosprávy občanom. Na tom sme sa všetci zhodli a ako predkladatelia a aj ako finančný výbor a som rád, že je tu na stole uznesenie druhého výboru Národnej rady a po tomto audite si odpovieme všetci na otázky, ktoré kládol aj pán Petrák.
A posledná poznámka. Teší ma, že po včerajšom schválení štátneho rozpočtu a verím tomu, že po schválení tohto ústavného zákona, budeme o krok vpred pred piatkovým summitom ako Slovenská republika, lebo budeme mať prijatý štátny rozpočet, máme prijatý štátny rozpočet na rok 2012 a budeme mať prijatú normu, o ktorej sa bude v piatok hovoriť, ako povinnosť, ako nutnosť pre ostatné krajiny eurozóny, resp. Európskej únie. Teší ma, že Slovenská republika bude patriť medzi tie krajiny, ktorá bude v tejto veci o krok dopredu.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
K vášmu vystúpeniu nie sú žiadne faktické poznámky.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Anton Marcinčin.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, budem iba veľmi krátko. Podľa mňa tento zákon je dôležitý sám o sebe. Po druhé, je dôležitý tým, ako a kým bol pripravený. A po tretie, a to je najdôležitejšie, je myslím si nádejou pre širokú politickú zhodu, ktorá nám môže v nadchádzajúcich rokoch veľmi pomôcť, ako Slovensku.
Zákon je dôležitý, pretože je tvrdý, je tvrdý a začína pôsobiť nie niekde pri maastrichtskom kritériu šesťdesiatich percent, ale pri päťdesiatich percentách, čo veľmi pravdepodobne Slovensko dosiahne v priebehu niekoľkých rokov. Čiže veľmi reálne pocítime tento zákon na našej vlastnej koži, či už to bude tá alebo oná vláda, na koži Slovenska v priebehu niekoľkých rokov.
Po druhé, kým bol pripravený? Bol pripravený poslancami na základe odbornej štúdie a aktivity dvojice pána Ľuda Odora a Miša Horvátha, ktorí sú ekonómami, ktorí sa nehrajú na ekonómov, ale ktorí sú rešpektovaní ekonómi, s pomocou, musím povedať, štátneho tajomníka pána Tvarošku. Odpadli politické, ideologické, mediálne problémy, bola diskusia, pracovalo sa s tým, že chceme prijať niečo, čo má zmysel a čo je dobré pre tú aj inú stranu.
A nakoniec môj posledný bod tohto veľmi krátkeho príhovoru, široká politická zhoda, hovorím o nej už dosť dlho a koniec koncov videli sme aj včera, videli sme to aj keď padala vláda a bolo treba prijať nové medzinárodné záväzky. Myslím, že pre Slovensko a pre občanov je veľmi dôležité a je veľmi nádejné, že politické strany sa vedia dohodnúť na veciach, ktoré sú dôležité pre krajinu, zvlášť, že dve najsilnejšie politické strany, napriek mediálnym vystúpeniam niektorých svojich reprezentantov, dokážu spolupracovať vtedy, ak ide naozaj o Slovensko. Nie je to novinka, pamätáte si pána Mečiara spolu s ostatnými politikmi v uliciach Bratislavy, keď sa jednalo, keď sa pripravovalo referendum o vstupe do Európskej únie. Aj vtedy sa dokázali spojiť všetci politici, napriek, domnievam sa, omnoho väčším rozporom, než tým, ktoré dnes existujú medzi pravicou, ľavicou, tou či onou stranou. Takže nie je to prvýkrát a je veľmi dôležité, že práve teraz, keď čakáme hlbokú a dlhotrvajúcu krízu, tento zákon je jedným z dobrých príkladov, že ak ide o Slovensko, tak sa vieme dohodnúť a vieme spolupracovať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. K vášmu vystúpeniu nie sú žiadne faktické poznámky.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som aj ja vyslovil spokojnosť s tým, že tento návrh je už v druhom čítaní a s najväčšou pravdepodobnosťou ho dotiahneme spoločne do úspešného konca.
Výnimočnosť tohto zákona je aj v tom, že jeho podstatou je zodpovedné hospodárenie. Výnimočnosťou tohto zákona je, že existuje dohoda naprieč politickým spektrom a výnimočnosťou tohto zákona je aj to, že tento zákon je predložený ako zákon ústavný. To sa už dávno nestalo v tejto snemovni, aby ústavný zákon mal šancu prejsť. Pritom súčasná situácia nie je vôbec jednoduchá. Máme vládu, ktorá má obmedzené kompetencie, máme rozkývané finančné trhy a európski lídri dennodenne hľadajú odpovede na výzvy súčasnej situácie eurozóny i na celom svete. Napriek tomu, tiež chcem oceniť, že sme sa boli schopní dohodnúť na podpore štátneho rozpočtu včera, že sme sa boli schopní dohodnúť na mandáte pre pani predsedníčku vlády, ktorá nás zastupuje na európskom summite, ktorý bude tak kľúčový pre ďalšie smerovanie eurozóny celej únie, a že, verím, že nájdeme zhodu aj v tomto ústavnom zákone.
Dovoľte mi pár slovami sa vrátiť práve k tomu summitu, ktorý považujem za kľúčový, a ktorý bude hovoriť práve o tom, či sa zavedú automatické sankcie pre štáty, ktoré prekročia 3-percentný deficit a ktoré nebudú spĺňať kritéria Paktu stability a rastu. Bude hovoriť aj o tom, že európski lídri by sa mali ešte intenzívnejšie stretávať a summity by mali byť každý mesiac. Bude hovoriť o tom, že trvalý stabilizačný mechanizmus by mal byť už v roku 2012, nie v roku 2013. A bude hovoriť aj o povinnosti toho, o čom rokujeme práve teraz a dnes. Bude hovoriť o povinnosti zaviesť dlhovú brzdu pre všetky krajiny eurozóny a zrejme aj všetky krajiny európskej dvadsaťsedmičky. O to je dôležitejší tento zákon, pri ktorom chcem, k tomu, čo tu bolo povedané, ešte dodať, že oceňujem nielen aktivity kolegov poslancov zo všetkých parlamentných strán a spomínanú dohodu, ale oceňujem aj prínos ministerstva financií, ktorý inicioval návrh tohto zákona, a chcem zdôrazniť tri pojmy, ktoré cítim, že sú také najdôležitejšie. Ten prvý pojem je dôveryhodnosť, druhý pojem nezávislosť a tretí pojem zodpovednosť. Čo sa týka dôveryhodnosti, tak som presvedčený, že ide predovšetkým o zvýšenie dôveryhodnosti v očiach finančných trhov a konsenzus na tomto zákone je dobrým predpokladom pre zvýšenie dôveryhodnosti a aj nájdenie riešenia zo súčasnej situácie. Čo sa týka zodpovednosti, tento zákon zavádza kultúru zodpovednosti nielen na úrovni štátu, ale aj na spomínanej úrovni samospráv, a schválenie tohto zákona je záväzok súčasnej generácie, že dlhy nebude prenášať na generácie budúce. No a do tretice, nezávislosť je zakotvená v ustanovení nezávislej rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Verím teda, že toto volebné obdobie aj ukončíme zodpovedne prijatím ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. K vášmu vystúpeniu neboli žiadne faktické poznámky.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Burian.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tiež vystúpil k tomuto návrhu zákona ako človek, ktorý sa tiež podieľal tiež na časti prípravy tohto zákona, ale myslím si, že troška po tých, nazvem to, oslavnejších diskusných príspevkoch, skúsim teda aj tú realitu troška, oboznámiť teda ctené auditórium.
Tak, po prvé. Treba povedať, že tento projekt je ambiciózny a bolo to už spomínané, že sme jednou z prvých krajín v rámci Európskej únie a eurozóny, ktorí prijímame takýto zákon. Tento zákon je ambicióznejší ako to, čo bude navrhovať, alebo to, čo je v príprave, Európska komisia. Čiže je dôležité povedať a myslím, že tu už bolo aj definované, že vychádzame z konceptu verejného dlhu, teda čistého verejného dlhu, nie z konceptu deficitov a z konceptu teda cyklických vplyvov na verejný dlh. Takže to je veľmi dôležité a myslím si, že dáva berný obraz o tom, akým spôsobom alebo ako bude vyzerať budúci vývoj alebo budúcnosť Slovenskej republiky. Druhý pohľad je dôležitý z toho a myslím, že to už kolega Tono Marcinčin naznačil, že budeme sa tu stretávať s novými pojmami a s novým, by som povedal, pohľadom na to, že nielen príjmeme ambiciózny projekt ústavného zákona, ale budeme musieť aj dodržiavať a z toho vyplývajú určité konzekvencie. To prvé, povedzme, že budeme sa stretávať s novými pojmami, ako je štrukturálne primárne saldo, ktoré hovorí o vplyve hospodárenia štátnych podnikov, čiže nebudeme sa baviť len o štátnom rozpočte, ale aj o vplyve hospodárenia štátnych podnikov, ktoré patria priamo teda pod teda štát a pod jeho správu. Budeme hovoriť o koncepte čistého bohatstva, ako súčtu vplyvu alebo súčtu vlastných imaní hospodárenia štátnych podnikov, Národnej banky Slovenska a tak ďalej. Budeme sa baviť o implicitných záväzkoch, ktoré, mimochodom, sú veľmi dôležité a bude veľmi, veľmi dôležité, ako fiškálna rada bude pripravovať a, pardon, rada, pre túto, rada pre zodpovednosť, pre túto rozpočtovú zodpovednosť, ako bude pripravovať tento koncept implicitných dlhov. To bude veľmi dôležité a myslím si, že aj v tej pracovnej skupine sme mali dlhé diskusie o tom, akým spôsobom to do budúcna bude vyzerať. Hovoríme, že to bude prvýkrát vôbec v dejinách Slovenskej republiky, že takýto koncept sa bude pripravovať a bude veľmi dôležité, ako bude tá štartovacia plocha, ako tu bude ten nulový stav, lebo od toho sa budeme ďalej odvíjať. Je to veľmi dôležité aj preto, lebo toto je ústavný zákon a do budúcna nevie nikto preindikovať, akým spôsobom sa budú chovať politické strany, ako bude vyhovovať, ako nebude vyhovovať v určitej chvíli, povedzme, nastavenie týchto parametrov, čiže ja upozorňujem na to, že je to veľmi, veľmi striktné a dôležité, ako sa nastavia počiatočné alebo počiatočný stav, alebo ten nulový stav. Hovoríme o tom, že bude tu konsolidácia výkazníctva, konsolidácia výkazníctva, ktorú sme postavili na úroveň vplyvu, teda v tých podnikoch, v dvadsaťpercentnej podobe, teda tam, kde má štát dvadsaťpercentnú účasť, prípadne tam, kde má účasť, nepriamu účasť, dvadsaťpercentnú, prípadne tam, kde majú účasti verejný sektor, teda samosprávy a teda samosprávy.
Chcem upozorniť aj na to, že, a v tomto kontexte, že pri, síce hovoríme o tom, že premiérka bude mať dva materiály, ktoré budú dôležité pre ňu. Ten prvý bude štátny rozpočet a druhý bude táto, tento ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ale treba povedať, že zákon o štátnom rozpočte hovorí o tom, že budeme zvyšovať dlh na 47,5 %, ak neurobíme nič iné. A keď niekto bude mať ten záujem a pozrie sa do tohto štátneho rozpočtu, že východiská štátneho rozpočtu alebo teda odhady, makroekonomické odhady nesedia s tým, čo sa dalo do roku 2013-2014, nehovoriac o tom, že ak sa nič neurobí, tak budeme mať deficit, bude sa pohybovať už vysoko nad úroveň päťdesiatich percent. Čiže ja len dávam do pozornosti, že budeme prijímať ústavný zákon, ktorý bude hovoriť o tom, že jednoducho tá zodpovednosť je nielen o tom, či sú predčasné, alebo iné voľby, ale o tom, aby jednoducho ten pohľad na tie verejné financie bol zodpovedný v čase, keď to riešim. A myslím si, že nie som celkom stotožnený s tým, že to riešenie tých dvoch strán, o ktorých hovoríme, štátny rozpočet verzus ústavná zodpovednosť, je v rovnakej miere zodpovednosti. Takže ja dúfam, že toto nebude sa opakovať do budúcna a tým pádom nebude možno práve takýmto spôsobom nekvalitne postavené, alebo nie na jednej úrovni postavené obidva materiály.
Pokiaľ sa týka, to, čo vystúpil aj pán poslanec Petrák, myslím si, že tá diskusia je presne o tom, čo bolo aj na výbore pre financie a rozpočet, ktorá bola diskusia práve s vyššími územnými celkami a ZMOS-om práve o tom, akým spôsobom to chápali tieto samosprávy. Oni to chápali ako riešenie ich problémov, ktoré, bohužiaľ, tento zákon nerieši. Tento zákon rieši iba v podstate stav, ako miest, sa to nachádza. A ja súhlasím s tým, že je tam veľa problémov, ale faktom je že tento zákon ústavný nemôže riešiť tieto problémy. Ale myslím si na druhej strane, že práve samosprávy majú jednu vážnu výhodu a myslím, že to je v tom článku 6 a myslím, že je to v bode 2, kde sa hovorí o tom, že nové kompetencie, ktoré budú prevádzané na samosprávy, musia byť aj s náležitým finančným ocenením. Je to síce veľmi diskutabilné, ak sa budú meniť percentá podielu teda týchto daní, ak sa pôjde na mix daní, takže potom je to vlastne veľmi diskutabilné, ale je tam jedna vážna záruka, o ktorej, alebo ktorá sa určitým spôsobom nie celkom dodržala v minulom období. Čiže, myslím si, že aj pre nich toto bolo veľmi dôležité a bolo aj veľmi dôležité to, že sa tam našiel konsenzus pri tom kvázi hľadaní riešenia pre, povedzme, problém 60-percentného zadĺženia konkrétnej samosprávnej entity, kde by teda museli nastať určité, ja neviem, nazvem to referendové a iné náležitosti. Myslím, že sa nám našiel veľmi slušný kompromis a myslím, že pre samosprávy je to dobrá štartovacia plocha.
Ešte raz ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že tento zákon prispeje k lepšiemu fungovaniu hospodárenia na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť.