26. schôdza

Ďakujem pekne. Počúvam, že škoda diskutovať, ale keďže som z kraja, z ktorého pán župan pochádza, tak si neodpustím pár poznámok.
Za prvé, čo sa udialo také strašné alebo deje sa také strašné, keď nebeží transformácia a keď je tu taký krik po zrušení konceptu akciových spoločností, ktorý je koncept možno za posledné desaťročia jediný, kde sa snaží čosi s dlhmi v zdravotníctve spraviť, aspoň teda vo filozofickej rovine, keď to zoberieme, ako volanie po tom, že zanechať ten systém taký aj so zadlžovaním, s padajúcimi omietkami a tak ďalej a tak ďalej, ktorý je neúctivý voči pacientovi aj voči lekárom. A podmieňuje sa toto tým, že teda nebude schválený zákon, ktorý sa tu predkladá, a teda nebudú ani platy. Tak si to povedzme na rovinu, nie ste proti tomu, aby memorandum, ktoré je tu tak spomínané, bolo plnené.
Pán župan, päť rokov si župan a štruktúra nemocníc vo VÚC-ke v Žiline je taká, že nemocníc je tam veľa, a tým pádom aj veľa lekárov. A keď sa tu pýtaš o tom, že o nás bez nás, prepočty platov pre tých lekárov nevychádzajú a nie sú zo štátu zabezpečené, tak treba aj povedať, či ten kraj nemá veľa tých vúckarských nemocníc, veľa oddelení, a teda aj veľa lekárov.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať a doplniť slová pána poslanca Blanára, ktorý ako župan za päť rokov svojho pôsobenia udržal všetky štyri nemocnice, ktoré mu boli zverené, a keby nepokračoval ten zákopový boj zdravotných poisťovní proti verejným nemocniciam v správe Žilinského samosprávneho kraja, tak tieto nemocnice by boli aj vysoko efektívne z hľadiska hospodárenia.
Myslím si, že pán poslanec Blanár veľmi jasne preukázal a plasticky dokázal, že ak sa nezmení prístup zdravotných poisťovní k nemocniciam, tak nič nevyrieši žiadna transformácia, pretože len zmena právnej formy z príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť nerieši absolútne, ale absolútne nič.
Takže nedá sa tu vôbec hovoriť o nejakom systémovom prístupe alebo o nejakej reforme, ktorá má vďaka transformácii zabrániť zadlžovaniu, jednoducho je to donebavolajúca hlúposť. A pán poslanec Blanár to jasne dokázal.
Ja sa chcem spýtať, naznačil to aj on vo svojom príhovore, kde je pani premiérka, kde je predsedníčka vlády tohto štátu v čase, dámy a páni, keď prejednávame naozaj vážny zákon. Veď kvôli tomuto zákonu bol po štyridsiatich rokoch vyhlásený núdzový stav v Slovenskej republike.
Ak dnes riešime jednu zo zásadných požiadaviek lekárov, ktorá priviedla tento štát k núdzovému stavu - kde je predsedníčka vlády? Kde je, páni, dámy, predsedníčka vlády Slovenskej republiky? Chceli ste vládnuť, tak vládnite! Nerobte toto, čo tu robíte. Je to úplná hanba! (Reakcia z pléna. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som zareagoval na to, čo povedal pán poslanec Blanár, čiže v prvom kole sa podpísalo memorandum, ktoré jasne vytvorilo potrebu dodatočných zdrojov na realizáciu navýšenia platov.
Potom sa v druhom kole neschválil poslanecký návrh na navýšenie platby za poistencov štátu, čím sme legislatívne ukotvili to, že nebudú zdroje na navyšovanie platov. A teraz sa paralelne s tým tlačí pokračovanie v transformácii. Čiže v memorande potrebujeme navýšenie zdrojov. Potom ich nedáme do systému, lebo neschválime navýšenie platby za poistencov štátu. Trváme na transformácii, čiže vytvárame ekonomickú realitu, že nemocnice sa zadlžovať musia, lebo budú musieť plniť zákon. No a keď sa budú musieť zadlžovať a nebude schválené zrušenie transformácie, tak budú musieť ísť ako obchodné spoločnosti do konkurzu. A buď zaniknú, alebo ich chytí nejaký privátny kapitál a nikto tomu nebude môcť zabrániť.
Čiže naozaj cieľavedome idete po privatizácii a odštátnení všetkých, aj fakultných a univerzitných nemocníc. Lebo aj nezahlasovaním percenta, z navýšenia percenta za poistencov štátu a trvaním na transformácii chcete využiť deficit, ktorý, ekonomický deficit, ktorý v nemocniciach a zdravotníctve vznikne na to, aby ste privatizáciu dotiahli do konca.
Ďakujem pekne.

Správne podotkol pán poslanec a župan Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, že verejné nemocnice sú všetky nemocnice. Čiže štátne, ale aj nemocnice, ktoré patria pod správu samosprávnych krajov. Ale ako sa vláda a vládna koalícia zachovala? V oddlžovacom procese boli len nemocnice štátne. Zabudlo sa na nemocnice vyšších územných celkov zámerne? Alebo si vládni umelci myslia, že samosprávne nemocnice majú čarovný prútik? A sľúbené navýšenie platov od premiérky, ktorý dala sľub zdravotníckym odborom o navýšení platov, ale nikto nerieši navýšenie platov v nemocniciach vyšších územných celkov. A z čoho budú tieto platy navýšené? Alebo to vyrieši zamýšľaná transformácia alebo privatizácia? Lebo určite to bol hlavný zámer vládnej koalície. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, najzákladnejším problémom je dlhodobo nedofinancované zdravotníctvo ako také. Treba však ale povedať, že práve za súčasnej vlády došlo k prehĺbeniu nedofinancovania a môžem to dokázať na faktoch. Predsa pre rok 2011 dostalo zdravotníctvo oproti roku 2010 o 85 mil. eur menej a pre rok 2012 si znova štát upravil svoju sadzbu za svojich poistencov na úroveň 4 % a zvýšenie oproti roku 2011 sa predpokladá asi o 1 %, čo nepokrýva ani infláciu, pretože inflácia ohlasovaná Štatistickým úradom je okolo 4 %.
Mnohí sa pýtajú, odkiaľ zobrať peniaze. Nuž, páni zo súčasnej vládnej koalície, za dve volebné obdobia ste predali či odovzdali do zahraničia všetko, čo vytváralo zisk na Slovensku: Slovenský plynárenský podnik, elektrika, voda, banky, poisťovne. Nuž teraz to zostáva naozaj iba na ľuďoch, na priamych a nepriamych daniach, ale tí nie sú schopní to celé vyfinancovať. A okrem toho pripravujete zákony a tvárite sa, že chcete vyjsť v ústrety zdravotníckym pracovníkom, sestrám a lekárom, pretože je tu návrh zákona na úpravu ich platového ohodnotenia.
Znova zdôrazňujem, bez adekvátneho dofinancovania, ktorý je jediný systémový krok, cez zdravotné poistenie toto bude mať za následok rozvrat celého zdravotníctva a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán kolega Blanár, v prvom rade ti ďakujem za vecné vystúpenie, v ktorom si sa zameral najmä na tú problematiku financovania toho, čo v zákone vláda navrhuje, alebo teda prostredníctvom zdravotníckeho výboru navrhuje, ale musím ti povedať, že ja som rád, že pán poslanec Kvasnička vo vojom úvodnom vystúpení spomenul aj Desatoro, lebo podľa neho by človek nemal ani klamať.
A musím povedať, že to, o čom tu dnes hovoríme, je od začiatku do konca postavené na lži zo strany vládnej koalície. Pol roka klamal pán minister Uhliarik, keď tvrdil, že všetko zvládneme bez problémov a nebudeme potrebovať žiadne núdzové riešenia. Potom začala klamať aj pani premiérka, keď podpísala memorandum s lekármi. Teraz nám klame vláda prostredníctvom zdravotníckeho výboru, keď nás presviedča, že nám predložil riešenie, ktoré je dostatočne vyfinancované. Jednoducho celé je toto postavené na lži zo strany vládnej koalície, ktorej obeťou sú pacienti, občania Slovenskej republiky.
A preto som rád, že tu bolo spomenuté Desatoro, pretože sa presne ukazuje, ako táto vládna koalícia klame v tomto prípade od začiatku do konca.
A keď si spomenul, budem ťa citovať, "je to o zodpovednosti, vážené dámy a páni", tak musím povedať, že toto je o nezodpovednosti, o nezodpovednosti vlády Ivety Radičovej. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Blanár, no pokiaľ viem, tak práve Žilinský a Trenčianske VÚC a ich nemocnice sú napríklad najväčšími dlžníkmi Sociálnej poisťovne. Myslím, že to hovorí o obraze riadenia VÚC-ky a vúckových nemocníc. Berte si príklad napríklad od vášho pána kolegu Trebuľu.
Hovoríte o zrušení transformácie, ale nehovoríte o tom, že práve táto vláda začlenila vašou vládou danú nenávratnú finančnú pomoc do oddlženia, a tým chcela aj regionálnym nemocniciam, aj niektorým práve aj vo vašom Žilinskom kraji odpustiť tento dlh. Štyri roky ste boli župan. Boli ste župan vtedy, keď bola vláda SMER-u a ministri zdravotníctva boli zo SMER-u. Keď táto vláda s týmito ministrami ládovala finančné prostriedky cez Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorú dostala takmer do bankrotu, do štátnych nemocníc, do fakultných nemocníc práve na úkor regionálneho zdravotníctva. Práve na úkor nemocníc aj v Žilinskom samosprávnom kraji.
Naozaj mi to pripadá z vašej strany, pán poslanec, viem, že ste tu neboli, boli ste len župan, neboli ste poslanec, ale ako keby ste boli Šípová Ruženka. Nevyvolávajte tu preto pani premiérku Radičovú, choďte radšej na férovku s vašimi exministrami zdravotníctva.

Ďakujem všetkým za pripomienky tie pozitívne a k tým, ktoré boli negatívne, tak dovoľte, aby som dal nejaký komentár.
Pán poslanec Chaban, dovoľte - a možno nepoviem vôbec niečo, čo je verejné tajomstvo, o vás je známe, že vy pristupujete k zdravotníctvu ako k obchodu. A vôbec sa nečudujem, že hovoríte o tom, že máme veľa nemocníc, pretože vy by ste najradšej niektorú nemocnicu okamžite zrušili a nechali ste ľudí, ktorí napríklad sú v Trstenej, aby chodili ja neviem do Kubína alebo do Ružomberka. Ale my to nechceme. Pretože to tu ľudia postavili preto, aby mali čo najbližšie zdravotnú starostlivosť pri sebe. A je len na nás, aby sme si zadefinovali, čo sa v tom zdravotníctve bude poskytovať, a nie zrušiť ju, čo vy už neustále robíte, ale aj presadzujete. A preto ďalší komentár k tomu, čo ste povedali, je zbytočný, pretože vy presadzujete obchod, ja presadzujem verejné zdravotníctvo dostupné pre každého.
Pán poslanec Markovič, viete, keď hovoríte, mám taký pocit, že cítim rukopis niektorých listov, ktoré som dostával ako odpovede od pani predsedníčky vlády. A tuším, že ste boli alebo ste ešte aj poradcom pani predsedníčky vlády pre zdravotníctvo. A vy máte absolútny guláš v týchto veciach. Pretože najväčším dlžníkom sú není samosprávne kraje. Keby ste si trošku pozreli tie čísla, by ste videli, že je tam diametrálny rozdiel medzi samosprávnymi nemocnicami a štátnymi. Len štyri naše nemocnice majú menší dlh ako jedna štátna nemocnica v Žiline. Ak ste takto radili pani premiérke, sa nečudujem, že sa dostala do ofsajdu z hľadiska zdravotníctva.
A čo sa týka oddlženia. Pán poslanec, za Veriteľa mohli byť oddlžované aj samosprávne kraje ako verejné nemocnice? A boli oddlžované ako aj štátne? A teraz nie sú? Tak ste nie celkom dobre radili pani premiérke.

Vážené dámy, vážení páni, som rád, že pribúda odborníkov na zdravotníctvo. Zvlášť pán župan Blanár nás naozaj osviežil svojím pohľadom na fungovanie zdravotníctva a hlavne na to, ako by zdravotníctvo malo fungovať podľa jeho predstáv. Pán poslanec Ondruš sa zapojil. Všetci tu skrátka klamú. Ešte šťastie, že pán Ondruš hovorí stále pravdu. To je jediná istota v Národnej rade.
Ale poďme trošku veľmi fakticky k tomu, čo tu odznelo aj v rozprave, ale čo hlavne veľmi koncentrovane povedal pán župan Blanár. Najprv k tej finančnej stabilizácii nemocníc, ktorú pracovne pán župan nazýva oddlžením. Rád by som mu dal do pozornosti materiál, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila, a volal sa Uvoľnenie štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych nemocníc, ktoré sa transformujú na akciové spoločnosti. Štátnych nemocníc, ktoré sa transformujú, nie nemocníc VÚC, ktoré už každý na Slovensku stransformované mal s výnimkou Žilinského kraja, kde je županom pán poslanec Blanár.
Chcem tiež povedať, že v okamihu, keď nebude transformácia, nebude ani finančná stabilizácia a tieto peniaze sa zmenia na návratnú finančnú výpomoc. Nemocnice zostanú tieto peniaze dlžiť Slovenskej republike, občanom tejto krajiny. Prvá poznámka.
Druhá poznámka. Chcel by som upozorniť možno pre kolegov, ktorí sa zdravotníctvu začali venovať v posledných týždňoch a mesiacoch, aby poznali trošku aj tú históriu, ako prebieha financovanie nemocníc a platby od zdravotných poisťovní pre nemocnice, teda pre ústavnú zdravotnú starostlivosť. Od deväťdesiatych rokov máme tri typy nemocníc: jednotky, dvojky a trojky. Platíme im za ukončené hospitalizácie. Jediný a naozaj veľký pokus o to, aby sme nemali jednotky, dvojky, trojky nemocnice, teda mestské, krajské a nadregionálne, ale aby sme zaviedli nejakú spravodlivosť medzi nimi, urobili práve reformné zákony v rokoch 2002 - 2006, ktoré nemocnice rozdelili na... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci... Prepáčte, pán poslanec Novotný. Páni poslanci, poprosím, aby sme sa nevyrušovali navzájom. Pán poslanec Kubovič.
Nech sa páči, pán predseda.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
... ktoré nemocnice rozdelili na všeobecné a špecializované. Faktom ale je, že od roku 2005 počas celého vládnutia strany SMER - sociálna demokracia, ktorá vymenila dvoch ministrov zdravotníctva, pána Valentoviča a pána Rašiho, zdravotné poisťovne naďalej platili formou platby za ukončenú hospitalizáciu trom typom nemocníc. Ináč platili koncovým nemocniciam, v prípade Žilinského kraja, pre lepšiu ilustráciu Martinu, Žiline a Ružomberku. Ináč platili vúckovým nemocniciam, teda krajským bývalým dvojkám, a ináč platili malým nemocniciam za ukončenú hospitalizáciu.
Keďže pán župan je nesmierne nazlostený na tento nespravodlivý systém, musím mu povedať, že áno, súhlasím s ním, je nespravodlivý. Za štyri roky ste s ním neurobili nič. Za štyri roky ste s ním neurobili nič. Akurát ste ho ďalej deformovali. V roku 2008, od 1. januára, pán minister Valentovič, cítiac, že tempo zadlžovania štátnych nemocníc je už neudržateľné, začal znižovať platby pre nemocnice VÚC, aj pre vaše v Žilinskom kraji, o 20, 30 % a zvyšovať platby za ukončenú hospitalizáciu štátnym nemocniciam o 20, 30, 40 % v prípade bratislavskej, kde bol riaditeľom zhodou okolností neskorší minister zdravotníctva pán Raši. Toto je pravda. Bez toho nemožno kritizovať dnešný stav, keď nevieme, ako to fungovalo pred tým.
Napriek tomu, že táto deformácia sa neuveriteľne zväčšila za predchádzajúceho štvorročného obdobia, sa v roku 2009 dostavila hospodárska kríza aj na Slovensko. Napriek tomu, že bol vtedajší pán premiér presvedčený, že nás minie, keď budeme potichu, predsa len prišla. A stalo sa, že Všeobecná zdravotná už nemala toľko aktív, aby dokázala ufinancovať tak vysoko nastavené platby pre štátne nemocnice, a začala vykazovať stratu. No, vykazovať. Niečo vykazovala, niečo skrývala do skríň. Výsledok je, že keď ju prebrala súčasná vláda, to prvé bolo, že mala 55 mil. eur stratu a ďalšie desiatky miliónov straty v skriniach poskrývané, čo ukázal audit. A prvá vec bolo zachrániť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu pred cross defaultom.
A viete, ako to táto vláda robila? Že znižovala platby pre štátne nemocnice, pretože tam bola najväčšia rezerva. Aj to je jedným z tajomstiev, prečo sa štátne nemocnice naďalej zadlžovali aj počas súčasnej vlády, pretože im platila hlavne Všeobecná zdravotná poisťovňa nemej, pretože nebolo toľko aktív na také platby, na aké ste ich nastavili vy. A vy to veľmi dobre viete, že to tak bolo.
Sú ale aj dobré, to, že sa podarilo reštrukturalizovať Všeobecnú zdravotnú a reštrukturalizovať lôžkový fond, znamená, že napríklad od budúceho roka už teraz, pred tým, ako sa vôbec rozprávame o navyšovaní platov, sa dohodla Všeobecná zdravotná poisťovňa s Asociáciou nemocníc Slovenska, že napríklad týmto nemocniciam, dvojkovým bývalým a jednotkovým nemocniciam, vúckovým a mestským, navýši platby za ústavnú pohotovostnú službu o 20 % a o 7,5 % za ukončené hospitalizácie. To je dobrá správa, si myslím, vďaka tomu, že sa tam urobil poriadok.
Ale čo je najdôležitejšie, my máme riešenie. Riešenie, za ktoré hlasovala táto Národná rada - pripravujeme spravodlivý systém prechodu: platba za diagnózu. Od roku 2013 postupne jednotlivé skupiny diagnóz budú hradené týmto modelom. Žlčník bude rovnako hradený v Kráľovskom Chlmci, v Košiciach, v Dolnom Kubíne aj v Malackách. To je skvelé, nie? Chvíľu to trvá. Iste sa ma opýtate, prečo sme to neurobili hneď. Moja otázka je, prečo ste to vy za štyri roky neurobili, keď vás to tak neobyčajne trápilo, ako je nespravodlivo nastavený systém platenia ústavnej zdravotnej starostlivosti?
Chcem upozorniť tiež na to, že informácie, ktoré odzneli aj tu za týmto rečníckym pultom, že teda budeme tu od 1. januára, keď nevypustíme transformáciu zo zákona, porušovať zákon. To nie je pravda! Prosím, všimnite si § 102i pozornejšie a dočítate sa, že transformácia má prebehnúť do 31. decembra tohto roku a v odôvodnených prípadoch do 30. júna budúceho roku. Myslím si, že pád vlády a rozhodnutie pána prezidenta je dosť odôvodnený prípad.
Musím tiež povedať, že dozvedel som sa dneska predovšetkým z úst pána župana Blanára, že hlavný dôvod súčasného stavu v slovenskom zdravotníctve som ja, čo mi teda trošku aj lichotí, lebo to znamená, že teda som dosť významný už politik. Chcel by som ale povedať niečo iné, keď pán poslanec Blanár hovoril o tom, čo všetko sa tu privatizovalo a čo všetko sa tu prenajalo v tých nemocniciach, chcem sa ho spýtať, či rovnaké výčitky dáva na stretnutí županov ôsmich krajov, aj pánovi županovi Trebuľovi a pánovi županovi Chudíkoví zo strany SMER - sociálna demokracia, ktorí veselo prenajali svoje nemocnice zlým súkromným investorom. Tu... (Reakcie z pléna.) Tu mi nejde celkom jasne do hlavy, prečo nie je rovnaký meter na všetkých, lebo to by bolo asi najspravodlivejšie.
Na záver mi dovoľte povedať ešte môj záver k tejto diskusii. Viete, môžte sa na nás hnevať, môžte s nami nesúhlasiť, je to úplne namieste. Chcem ale povedať, že SDKÚ - DS má riešenia pre zdravotníctvo, riešenia, ktoré ponúka trpezlivo minimálne od roku 2004 - 2005 a nemenia sa. (Potlesk.) My máme pripravenú transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, model platba za diagnózu, pripravujeme a chceme zaviesť pripoistenie, efektívnu liekovú politiku či viaczdrojové financovanie zdravotníctva. A aké je vaše riešenie? Aké? To som nepočul. Kritiku som počul, ale vaše riešenia som nepočul. To sú vaším riešením predražené nákupy či strata Všeobecnej zdravotnej, ktorá stála pred cross defaultom? Či 20- až 40-percentné navyšovanie platieb štátnym nemocniciam na úkor ostatných? Či reklama "Pite zdravú vodu - vodu z vodovodu"?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rámci návrhu chcem protestovať voči tomu, že ste neupozornili spravodajcu, ktorý hrubo zneužil svoju pozíciu na politický prejav v súvislosti so záverečnou rečou. (Potlesk.) Spravodajca, pán predseda, má na rozdiel od nás všetkým výsadné právo, že kedykoľvek v rozprave môže vystúpiť, a v rámci záverečného slova má hovoriť za nás poslancov a má zhodnotiť a dať nám informácie, ktoré potrebujeme k hlasovaniu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovským Pavol, predseda NR SR
Prosím procedurálny návrh, pán poslanec. (Ruch v sále.)

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Čiže išlo o hrubé zneužitie tohto miesta, ktoré bolo hlboko nedžentlmenské pán spravodajca.