26. schôdza

Na verejné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov.
Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 4 neplatné a 135 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Antona Martvoňa hlasovalo za 65 poslancov, proti 29, zdržalo sa 41,
- za Viliama Pohančeníka hlasovalo za 69 poslancov, proti 26, zdržalo sa 40,
- za Ľubomíra Schweighofera hlasovalo za 20 poslancov, proti 61, zdržalo sa 54,
- za Mareka Šmida hlasovalo za 52 poslancov, proti 51 poslancov, zdržalo sa 32.
Na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že z kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov nebol zvolený žiadny z kandidátov.
Overovatelia poverujú svojho člena Richarda Oravca oznámiť výsledky hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Na verejné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov.
Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 62 neplatných a 77 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Ľubomíra Lintnera hlasovalo za 61 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 13,
- za Bernadetu Tokárovú hlasovalo za 11 poslancov, proti 25 poslancov, zdržalo sa 41.
Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní nebol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska nikto zvolený.
Overovatelia poverujú svojho člena Richarda Oravca oznámiť výsledky hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní, tlač 600.
Ako som uviedol už včera pri predkladaní prítomného návrhu v prvom čítaní, koncept zákona v podstatnej miere vychádza z kľúčových formulácií memoranda, ktoré pars pro toto podpísala premiérka stále dočasnejšej vlády Iveta Radičová.
Pre vecný poriadok chcem zopakovať, že memorandum bolo ratifikované obomi stranami sociálnej transakcie, ktorej mediátor a predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský zároveň upozornil, že sľúbené sa nebude dať vynútiť poslaneckým diktátom, ktorý by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Minister zdravotníctva per extensum, v plnom rozsahu, legislatívne realizoval všetky podstatné zadania vyplývajúce z pozícií dohodnutých v memorande. Vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo sa našla väčšinová zhoda pre úpravu platov lekárov v roku 2012, pre jej primeranú etapizáciu, nie však pre rozpočtový rok 2013, ktorý bude riešiť nová vládna garnitúra.
Tiež sa našla zhoda pre vstup do Zákonníka práce, najmä v oblasti nadčasov a ich primeranej pracovnoprávnej saturácie. Návrh zákona sa týka aj legislatívnych posunov vo veciach Inšpektorátu práce. Toto všetko máte v písomnej a normatívnej podobe v predloženom zákone, preto nebudem uvádzať všetky detaily a opakovať, čo som povedal už včera.
Pokiaľ ide o problém transformácie nemocníc, teda vlastne zrušenia tohto zásadného kroku v rezorte zdravotníctva, chcem len akcentovať, že pre túto požiadavku z memoranda nejestvuje porozumenie v radoch bývalých koaličných poslancov, prinajmenšom v radoch Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Filozoficky, ale aj vecne vzaté, je táto požiadavka v kontradikcii s víziou ozdravenia verejného zdravotníctva, aj dôstojnejšieho existenčného statusu lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Pravda, ak za ozdravenie nepovažujeme skutočnosť, že budeme tezaurovať a betónovať súčasný neutešený stav s jedinou víziou, navaľ prachy, ja už viem, ako ich minúť. Chce sa mi dodať, nad rámec reálnych možností tejto krajiny. Krajiny, ktorú aj v nesmierne krehkej oblasti zdravotníctva čakajú veľmi zložité roky. Aby sme nedopadli ako ten svrček z rozprávky, ktorého muzika v zime a v mraze nikoho nezaujímala.
Táto vláda spustila aj náročnejšie procesy e-health-u, spravodlivejšieho DRG systému, liekovej politiky aj racionalizácie a liečenia malígnych prvkov v systéme zdravotníctva, a to dokonca nad rámec inflácie memoránd.
Som presvedčený, že koaličný poslanecký zbor a jeho exekutíva urobili pre zdravotníctvo viac ako protektívna rétorika, ktorá tu zaznieva. Našich kolegov z druhej strany protektívna rétorika, ktorá tu zaznieva, rétorika našich kolegov z druhej strany.
V presvedčení, že zdravie má len jednu stranu, vám predkladám prítomný návrh zákona. Desatoro dnes nebude, nechcem nikoho zraniť. Vďaka.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán spolupredkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu (tlač 600a). Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 764 z 13. decembra 2011 po prerokovaní návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 600) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.
Gestorskému výboru predložila svoje stanovisko poslankyňa Národnej rady Mária Sabolová, v ktorom žiadala o osvojenie prílohy č. 1 uvedenej v Memorande vlády SR a Lekárskeho odborového združenia o úprave pomerov v zdravotníctve.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh výboru dňa 13. decembra, neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh dňa 13. decembra a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre sociálne veci prerokoval návrh dňa 13. decembra a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh dňa 13. decembra a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom.
V časti IV máte uvedený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je po legislatívno-technickej úprave. Ide len o zmenu písmena v číslovaní a v názve paragrafu, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a doplnení niektorých zákonov (tlač 600), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a doplnení niektorých zákonov, schváliť s odporúčaným pozmeňujúcim návrhom. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bode uvedenom v IV. časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť. Poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo gestorským výborom č. 107 z 13. decembra 2011.
Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

Vážený pán predseda Národnej rady, dávam procedurálny návrh, ktorý vyplýva už zo včerajšej diskusie, aby sme rokovali za účasti pani predsedníčky vlády. Keďže ona je tá, ktorá podpísala memorandum, na základe ktorého sa prijíma tento zákon, novela tohto zákona, a preto chcel by som vás požiadať, aby ste prerušili rokovanie, dokým nepríde pani predsedníčka vlády do Národnej rady. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia poslanci, keď som počúval včerajšiu rozpravu k prvému čítaniu, tak som si povedal, že treba vniesť trošku jasno do zdravotníctva aj zo strany nezdravotníka alebo človeka, ktorý je mimo sféry tohto podnikania. V jednom je pravda. Dávam za pravdu to, že zdravotníctvo si zaslúži pozornosť. Zdravotníctvo si zaslúži, aby sme o ňom rokovali, a zaslúži si, aby sme v ňom aj konali. Ale o zdravotníctve treba rokovať nielen v rovine, dajte nám viac peňazí do zdravotníctva, ale aj v rovine, ako efektívne s týmito peniazmi v zdravotníctve narábať. Zdravotníctvo totižto nie je len o lekároch a zdravotníckom personáli a pacientoch, ale zdravotníctvo je aj o veľkých peniazoch, ktoré sa v ňom točia. A preto je treba oveľa viac a rýchlejšie hľadať riešenia, aby štátne a vúckarské nemocnice nezostávali ľahkou korisťou supov v zdravotníctve.
Nie som zástancom toho, aby sme zákonom garantovali akejkoľvek skupine vo verejnom sektore plat. Tento spôsob riešenia je diskrimináciou iných zamestnancov. Napríklad tých, ktorí nemôžu vyvinúť taký tlak ako odborové združenie v zdravotníctve. A pritom poznám a vážim si prácu lekárov, tých, čo sú pri lôžku, aj tých, ktorí sú v teréne či už ako všeobecní lekári alebo ako špecialisti. Roky som s nimi strávil.
Dámy a páni zo SMER-u, chystáte sa vládnuť, a to naozaj chcete zaviazať budúcu vládu, teda asi sami seba, aj platmi od roku 2013? Považujete tento váš postup za zodpovedný? Aká je tu logika, keď ste mandát odchádzajúcej vlády tak okresali, a použijem vaše slová, "že už môže len svietiť a kúriť". A dnes túto vládu, ktorú ste takto označili, nútite, aby prijala rýchle opatrenia a zaväzovala nasledujúcu vládu k nepremyslenému plneniu. Považujete tento váš postup za logický a hlavne za zodpovedný?
Za predchádzajúce štyri roky, a dajme si ruku na srdce, ste systémovo, dámy a páni zo SMER-u, neurobili nič, len v čase konjunktúry ste naliali doňho viac peňazí. Ale pomohlo to pacientom? Kto najviac pocítil prílev týchto peňazí, keď zdravotníctvo má dnes väčšie sekery ako za našej vlády?
Dámy a páni, celá debata, viacmesačná debata sa točí okolo dvoch slov. Platy a transformácia nemocníc. Platy na prvom mieste a transformácia nemocníc na druhom mieste. Väčšina štátnych a vúckarských nemocníc sú dnes príspevkové organizácie. Príspevkové organizácie sú prekonaná, neprehľadná, mäkká forma riadenia miliárd korún alebo, ak chcete, stámiliónov eur v nemocniciach. A okolo týchto mäkkých príspevkových organizácií, nemocníc, krúžia ako supy obchodné spoločnosti, dodávatelia liekov, ŠZM (špeciálneho zdravotného materiálu), prístrojov a neviem koho čo všetkého.
Treba si otvorene povedať, aký je v podstate rozdiel medzi nemocnicou, ktorá je príspevkovou organizáciou, a nemocnicou, ktorá je akciovou spoločnosťou z pohľadu krachu alebo predaja tejto nemocnice alebo časti tejto nemocnice. Ten rozdiel nie je žiadny. Ten rozdiel nie je žiadny. Ak nemocnicu, príspevkovú organizáciu, odpoja alebo hrozia odpojiť od vody, tepla, elektriny, ak jej hrozia, že jej prestanú dodávať lieky, potraviny, lebo neplatí, lebo má dlhy, tak vlastník, v tomto prípade štát alebo samosprávny kraj má dve možnosti: alebo príspevkovú nemocnicu oddlží, teda dá jej peniaze, tá zaplatí dlhy a pokračuje ďalej, alebo jej peniaze štát alebo VÚC-ka nedá a nemocnica končí. Ak sa toto stane v nemocnici, ktorá je akciovou spoločnosťou alebo obchodnou spoločnosťou, tak vlastník nemocnice, teda opäť štát alebo samosprávny kraj, je v tej istej polohe. Alebo navýši základné imanie, teda dá jej peniaze, a obchodná spoločnosť zaplatí svoje dlhy a záväzky a pokračuje ďalej, alebo základné imanie nenavýši a nemocnica skončí. Teda v jednom aj v druhom prípade to má v rukách vlastník. A v tomto prípade je to vždy štát alebo samosprávny kraj. A je jedno, dámy a páni, či sa jedná o príspevkovú organizáciu alebo sa jedná o obchodnú spoločnosť.
A preto, dámy a páni, poprosím, prestaňte oblbovať ľudí, prestaňte strašiť ľudí akciovými spoločnosťami z pohľadu krachu nemocnice. Či príspevková alebo obchodná spoločnosť pri vlastníctve štát alebo samosprávny kraj, je to úplne jedno. Ale ten podstatný rozdiel medzi príspevkovou organizáciou a akciovou spoločnosťou je, že pravidlá hospodárenia a zodpovednosť, vrátane trestnoprávnej zodpovednosti orgánov akciovej spoločnosti, sú úplne iné ako v prípade príspevkovej organizácie. Sú prísnejšie a pre manažment nemocnice nebezpečnejšie.
Poviem to aj inak. Riaditeľ akciovej spoločnosti nepodlieha tak politickým vplyvom pri riadení ako riaditeľ príspevkovej organizácie, lebo mu ide o jeho vlastný krk, nielen o jeho riaditeľské kreslo. A v tom je veľký, veľký rozdiel.
Veď povedzme si otvorene. Ak by obchodné spoločnosti bol zlý systém na riadenie, na organizáciu spoločnosti, tak by si aj supy okolo príspevkových nemocníc zriaďovali napríklad neziskovky, a nie eseročky alebo akciové spoločnosti.
A treba otvorene povedať, že aj bos alebo líder Lekárskeho odborového združenia je vlastníkom tiež obchodnej spoločnosti, eseročky, ktorá poskytuje zdravotnícke služby, fakturuje ich zdravotným poisťovniam alebo za ne možno vyberá cash od pacientov. Prečo jemu, súkromníkovi, obchodná spoločnosť nevadí? Ale ak majú byť štátne a vúckarské nemocnice obchodnými spoločnosťami, tak vytiahnu do štrajku.
Prečo? A tu treba úplne otvorene povedať, že je to preto, aby štátne príspevkové nemocnice zostali aj naďalej ľahkou korisťou supov - obchodných spoločností, ktoré sa točia okolo nemocníc. A ten, kto najviac na to dopláca, je pacient. Pacient, na ktorého sa všetci odvolávajú, ale v skutočnosti všetci z neho robia rukojemníka.
Ja sa čudujem ministerstvu zdravotníctva, že si hneď na začiatku vládnutia neurobilo normálne sedliacke porovnanie nemocníc. Na jednu A4 napíšem výkony nemocnice za rok 2002 až 2006, či už sú to lôžkodni, môžem po mesiacoch, po rokoch, po oddeleniach, po klinikách, výkony SVaLZ-ové, výkony v ambulanciách, a k tomu priradím náklady. Na druhú A4 urobím presne to isté, ale za roky 2006 až 2010 a porovnám. Teda porovnám náklady nemocnice s výkonmi v čase a už pri tomto základnom skríningu nemocníc by sme zistili, že nie je niečo v poriadku. Ak by sme to trocha rozpitvali na drobné, ktoré náklady pri tých istých výkonoch išli hore, tak by sme prišli na hlavné diery v koši, cez ktoré unikajú peniaze z nemocníc. Možno, že sú to outsourcované služby, či už upratovanie, pranie, zametanie, kosenie. Bolo totižto v móde, že tieto služby v pôsobnosti nemocníc sa rušili a, samozrejme, drahšie si ich nemocnice objednávali, samozrejme, zvonku.
Alebo je tou dierou, jednou z dier, predražený nákup liekov pri tých istých výkonoch? Alebo je to predražený nákup špeciálneho zdravotného materiálu, predražený nákup prístrojov? Tých dier v nemocniciach je viac.
Takto by som vyvesil porovnania nemocníc na nástenku aj s vysvetlením, prečo je to tak. A rád by som si prečítal zdôvodnenia riaditeľov, prečo išli náklady hore a výkony nemocníc stagnovali, resp. išli máličko hore. Rád by som si pozrel tie zdôvodnenia a hlavne diery nemocníc, kde utekali peniaze, peniaze, ktoré mali slúžiť pacientom. Lebo peniaze do zdravotníctva prúdili plným priehrštím, len na platy o 42,5 % viac. Ktorý segment štátneho či samosprávneho sektoru dostal na platy o 42,5 % viac ? Ani jeden. Peniaze prúdili plným priehrštím, ale výkony hore nešli, alebo len veľmi málo. A pacient tento prílev peňazí necítil vôbec. Rady v čakárňach rovnaké, ak nie väčšie, cash platby u lekára rovnaké, ak nie vyššie, čakacie listiny na plánované výkony rovnaké, ak nie dlhšie. Niekde sa tie naviac peniaze stratili, niekde sa tie peniaze vo vami preferovaných príspevkových nemocniciach sofistikovane stratili. A preto sú akciové spoločnosti alebo obchodné spoločnosti postrachom pre všetkých, ktorí chcú na štátnom zdravotníctve, na štátnych a vúckarských nemocniciach, teda hlavne na pacientoch ryžovať aj naďalej.
Dámy a páni, roky počúvam tu v Národnej rade o tom, že dajme na zdravotníctvo viac peňazí, a aj teraz je debata len o tom, aby išlo na zdravotníctvo viac peňazí, ale nepočul som jediný návrh od vás, jedinú serióznu debatu, ako systémovo zmeniť neefektívnosť používania peňazí v nemocniciach štátnych a vúckarských nemocniciach. Osobne považujem za skutočné pokračovanie reformy zdravotníctva, na ktorú sa všetci odvolávame, alebo odvolávate, zavedenie platieb za diagnózu spolu s transformáciou nemocníc a zadefinovanie rozsahu poskytovania starostlivosti z povinného zdravotného poistenia. Len, dámy a páni, mám dojem, že akoby samotná zdravotnícka obec, resp. jej vodcovia, lídri pokračovanie reformy nechceli. Akoby im vyhovovalo to, čo je dnes. Na čele zdravotníctva, na čele nemocníc, na čele všetkých profesných združení, asociácií, komôr, odborov sú lekári. Chlapi, ale potom si povedzme pravdu a nalejme si čistého vína chcete reformu, poriadok, pravidlá alebo chcete len peniaze?
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Janiš, v úvode svojho vystúpenia ste sa priznali, na ktorej strane ste z hľadiska zdravotníctva, pretože ste priamo povedali, "som mimo sféry tohto podnikania". Správne, tohto podnikania, ktoré obhajujete vy, a preto sme proti transformácii na akciové spoločnosti. Pretože za takýchto podmienok, v akých sa robí transformácia, keď zdravotníctvo nie je dofinancované, robíte z nich obchodné spoločnosti, je to prvý krok k tomu, aby ich niekto po roku, po dvoch prišiel a povedal : "Páni nedá sa nič robiť, musíme tam pustiť súkromného partnera". A bude tu privatizácia.
Vaše slová sú absolútne nedôveryhodné už z toho, čo ste povedali. Zároveň ste povedali, že riaditeľa v príspevkových organizáciách podliehajú politickým vplyvom. Tým ste povedali, že v podstate ten, ktorý nominoval tých riaditeľov do tých nemocníc, je neschopný, pretože nezabránil tomu, aby obstarávali lacnejšie, aby hospodárili lepšie. Myslíte si, že v akciových spoločnostiach, tam budú z inej galaxie ľudia nominovaní? Budú to opäť ľudia, ktorých budú schvaľovať zastupiteľstvá alebo politické reprezentácie. Neklamte, prosím vás, ľudí. No a keď hovoríte o tom, že by ste vyvesili na nástenku, že ktoré nemocnice hospodária, pán poslanec, prečo ste hlasovali za zákon, ktorý odložil zverejňovanie zmlúv v zdravotníctve, čo sa týka zdravotných poisťovní? Vy ste hlasovali za to, aby sme videli transparentne, ktoré nemocnice aké majú platby.
O akej nástenke tu rozprávate? Ja viem o akej. Hovoríte o sfére podnikania, v ktorej síce nie ste, možno by ste chceli byť, ale, bohužiaľ, náš názor je iný. Tento stav, ktorý ste spôsobili, musíte vy dať do poriadku.

Ja som úplne šokovaný, lebo vy ste tu sedeli, keď začala zdravotnícka reforma pána Zajaca, ktorý to nastavil tak, že všetky lukratívne veci dal do súkromných rúk a to, čo je stratové, nechal nemocniciam fakultným a štátnym. Prekvapuje ma ako poslanca, že my nie sme politici zodpovední za to, čo tu je, a že zdravotníctvo sa dostalo do tej situácie, kde dneska je. Kto zriadil šesť zdravotných poisťovní, kto nedofinancováva zdravotníctvo, že neplatí za svojich štátnych zamestnancov? Minister Zajac zriadil Veriteľa, poďme povedať si, prečo sa stratili všetky veci z hľadiska oddlžovania Veriteľa. Kde skončili prostriedky, všetky platby sa dajú dneska zistiť, kde, ako išli. Zajacovo účinkovanie po skončení svojho bolo tak, že vyrovnaný rozpočet nebol, že sme preberali so zadlžením 11,2 mld. zdravotníckych proste vecí, ktoré boli zadlžené. Môžem vám predložiť všetky súvahy a výsledovky jednotlivých nemocníc, aké mali pohľadávky a záväzky, to je prvá vec.
Druhá vec, pokiaľ sa týka, máte pravdu že do zdravotníctva bolo naliatych proste za tie štyri roky 42 % proste finančných prostriedkov na platy a sestry. Hovorím ako riaditeľ, bývalý, Sociálnej poisťovne, lekár mal 800 eur plat, mal 62 rokov a zhruba posudkoví lekári, proste som za posledných 10 rokov, nikto tam nenastúpil, čiže zvýšil som platy o 800 až 1000 eur na dvakrát. Dneska Sociálna poisťovňa, čiže posudkoví lekári boli vyriešení. Títo lekári tu neboli vyriešení.
Druhá vec, pokiaľ sa týka, čo požadovali lekári, transformáciu proste a veci, ktoré tuná boli. Veď pán minister tu od júna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, ďakujem aj za faktické pripomienky. Pán kolega Blanár, ste síce vlastníkom alebo zriaďovateľom štyroch vúckarských nemocníc v Žilinskom kraji, ale mám dojem, že neviete, čo riadite. Neviete, čo riadite. A vôbec neviem, prečo sa bojíte pravidiel, poriadku ako čert svätenej vody. Veď by to pomohlo Žilinskému kraju a všetkým vašim štyrom nemocniciam, kde je samosprávny kraj Žilina zriaďovateľom.
Veľmi radi hovoríte o našom vládnutí 2002 - 2006, ale úplne sa vyhýbate svojmu vládnutiu 2006 - 2010. To si myslíte, že toto sa dá len tak ľahko vymazať? Ja som rozprával fakty a objektívne a nešetril som ani súčasné ministerstvo, ale nešetrím ani vás, lebo na to zdravotníctvo sa treba ozaj pozrieť zvrchu a ozaj treba eliminovať politické vplyvy. A ozaj, či ste to vy, alebo sme to my. Ale prečo sa bojíte obchodných spoločností? Preto lebo fakt tie príspevkové organizácie sú ľahkou korisťou pre všetkých supov okolo zdravotníctva. A vy dobre viete, aj jeden a druhý, ktorý ste reagovali, aj pán bývalý riaditeľ Sociálnej poisťovne, čo to je za peniaze. A ak štát, ak my nenastavíme tie pravidlá tak, aby tieto peniaze boli manažované čo najefektívnejšie, tak je to aj naša prehra. A je to hlavne prehra pacientov. A či skrachuje alebo či bude v dlhoch príspevková organizácia, zopakujem to, alebo obchodná spoločnosť, je vždy na vlastníkovi, ako sa s tým vysporiada. Tak nestrašte s obchodnými spoločnosťami.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celý čas od nástupu vládnej koalície sme sa správali v oblasti zdravotníctva maximálne zdržanlivo. Napokon to bolo aj pochopiteľné. Myslím však, že aj na základe včerajšej a dnešnej diskusie treba povedať jasné slovo. Transformácia zdravotníctva, ktorá bola v rokoch 2002 až 2006 potrebou, sa dnes stala nevyhnutnosťou. Vtedy bola priekopníckym činom a Slovenská republika mohla stáť na čele procesu, ktorý je dnes v súčasnej krízovej situácii Európskej únie a eurozóny v podstate sebazáchovným pudom. Nie náhodou sa však Slovenská republika za štyri roky vlády Roberta Fica stala z nositeľa zdravotnej transformácie chvostom zdravotníctva v Európskej únii. Aj dnes to vyzerá v parlamente tak, ako počúvam túto diskusiu zo strany opozičných poslancov, ako by sme boli na ostrove blažených, v nejakej izolovanej situácii a nie v situácii najväčšej povojnovej krízy slobodnej Európy, kde riešenia, ktoré si v rokoch 2002 až 2006 vyžadovali odvahu, sú už dnes len čírou nevyhnutnosťou. O to je absurdnejšie, že lekárske odbory chceli riešiť súčasnú situáciu v zdravotníctve návratom pred rok 2002, čo by súčasný havarijný stav len prehĺbilo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tvrdiť, že problémy slovenského zdravotníctva sa začali transformáciou za druhej Dzurindovej vlády, ako nám to nahovárajú poslanci SMER-u, je čistá lož. Transformácia zdravotníctva v rokoch 2002 - 2006 bola len dôsledkom neudržateľného stavu, v ktorom sa zdravotníctvo ocitlo počas dvoch Mečiarových vlád. Zdravotníctvo v tom čase začalo chátrať, neskutočne sa zadlžovalo a jeho problémy sa dali riešiť len dvoma cestami. Jednu poznáme dnes už pridobre, bola to cesta vlievania a následného vlievania peňazí do netransformovaného zdravotníctva, jeho zadlžovanie, oddlžovanie a nové zadlžovanie. Ak vám to v čomsi pripomína dnešnú krízovú situáciu v eurozóne a v Európskej únii, tak je to správe. Situáciu po roku 2002 ponúkol vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac iné, odvážne riešenie, ozdravenie zdravotníctva a jeho transformáciu do podmienok, ktoré už vtedy, a dnes to platí v oveľa väčšej miere, zodpovedali realite zdravotníctva. Boli prijaté transformačné zákony, ktoré mali vniesť do zdravotníctva predovšetkým hospodárnejšie využívanie finančných zdrojov a nastolenie rovnovážnejšieho stavu medzi jednotlivými aktérmi, ako nástroj na zlepšenie situácie pacientov, lekárov, zdravotných sestier.
Rok a pol počúvam v tomto parlamente len a len vymývanie mozgov z lavíc opozičných poslancov, ktorí si myslia, že o čo častejšie budú zvaľovať súčasnú situáciu v zdravotníctve na vtedajšiu transformáciu, o to v ňom bude situácia asi podľa nich lepšia. Nebola za ich vlády, nie je ani teraz a až sa transformácia nezavŕši, nebudú sa dodržiavať a vymáhať dodržateľnosť zákonov, nezlepší sa situácia ani v budúcnosti.
Za vlády Roberta Fica sa v zdravotníctve zhoršila aj preto, že sa nepokračovalo začatie transformácie a súčasná vláda nebola dostatočne razantná, aby transformáciu urýchlila a dokončila, a dneska už na to nie je čas. Preto dnes stojíme pred podobnou situáciou ako pri zastavení transformácie nemocníc pred voľbami v roku 2006, len, bohužiaľ, o päť premrhaných rokov neskôr.
Ja osobne som sa o zdravotníctve nikdy verejne nevyjadroval, lebo sa to týkalo aj bývalého ministra zdravotníctva a môjho brata. Ale dnes chcem jasne povedať, že on, na rozdiel od dnešných apokalyptikov v zdravotníckych odboroch, mal odvahu prísť s reálnom koncepciou transformácie zdravotníctva a nielen s nihilistickou kritikou, ako to nejde, ktorá ide na kostnú dreň pacientov a hecuje, zavádza a zvádza lekárov k činom, o ktorých musia mať aj oni sami svoje vnútorné pochybnosti, lebo sa dotýka Hippokratovej prísahy ako vnútornej podstaty výkonu lekárskej činnosti a ide na úkor kolegýň a kolegov, ktorí zostali pri pacientovom lôžku.
Všetkým lekárom pritom veľmi dobre rozumiem. Pochádzam z lekárskej rodiny a od našej matky, poprednej povojnovej slovenskej gynekologičky, som zvyknutý absolútne lekárov rešpektovať. Ani jeden lekár nemôže verejne povedať, že si neželá zvýšenie platu, veď by to bolo nezmyselné, keď vie, že lekári sú podhodnotení. Mnoho lekárov však mlčí, aj keď vie, že je to možné len v rozumnej miere zodpovedajúcej dnešnej ekonomickej kríze a že lekársky štrajk nastolil neriešiteľnú situáciu pre ďalšie sociálne vrstvy, akými sú učitelia či napríklad rušňovodiči. Predstavte si, čo by sa stalo, keby jedného krásneho dňa prestali učiť učitelia, prestali chodiť vlaky.
V tom nie je nezodpovednosť lekárov, ale lekárskych odborárov. A ja sa pýtam, chcú odborárski bosovia, opoziční poslanci ísť celkom do krajnosti? Chcú, aby nemocnice prestali fungovať na sviatky pokoja, na Vianoce, a na Nový rok, alebo čo vlastne chcú?
Dovoľte mi povedať, že dva výroky šéfa zdravotníckych odborov Mariána Kollára, ktoré ho najlepšie charakterizujú, sú nielen za hranicami slušnosti, ale aj za hranicami súdnosti. Povedal, že pomoc českých vojenských lekárov mu pripomína okupáciu v roku 1968. Pokladám za absolútnu nehoráznosť prirovnávať lekársku pomoc k vojenskej okupácii! Dnes k nám z Českej republiky predsa nerachotili pásy tankov, ale prichádzala lekárska pomoc.
Za rovnakú nehoráznosť pokladám aj Kollárovo megalománske vyhlásenie, že dnešný štrajk lekárov mu pripomína nežnú revolúciu v novembri 1989. Na základe osobného svedectva mu môžem pokojne odkázať, že keď sme vtedy v koordinačnom výbore VPN pripravovali generálny štrajk, ktorý definitívne zlomil moc komunistov, dni a noci sme premýšľali tak, aby sme neohrozili zdravie ľudí a ich bezpečnosť. Preto sme sa rozhodli pre symbolickú formu štrajku, lebo sme boli Verejnosťou proti násiliu a nie násilím na verejnosti, ako sú dnešné lekárske odbory. To, čo urobili lekárske odbory, nebolo totiž ničím iným, ako násilím na pacientov, sestrách, ale v konečnom dôsledku aj na lekároch, v mene ktorých tak radi vystupujú. Dnes je však situácia o to horšia, že opozícia sa stala tichým spoločníkom a čiernym pasažierom vezúcim sa na vlne protestov a štrajkov. Skrýva sa za odborárov a zároveň ich hecuje. Toto je pravá tvár dnešnej opozície. Ako mantru opakuje jediné, že je proti transformácii nemocníc a že zdravotníctvo potrebuje ďalšie a ďalšie finančné zdroje. Nehovorí však o tom, odkiaľ ich chcú po voľbách vziať, komu chcú zobrať peniaze na ďalšie a ďalšie zadlžovanie nemocníc a ničím nekryté zvyšovanie platov. Pokladám to za nemorálne a za podvod na pacientoch aj lekároch.
Dovoľte mi povedať, k čomu doviedli lekárski odborárski bosovia lekárov. Čo vlastne pre nich vybojovali? Akú dohodu? Takú dohodu, v ktorej sa vláda zaviazala splniť niečo, na čo nemá peniaze prinajmenšom preto, že tie idú cez zdravotné poisťovne a že tie finančné prostriedky, ktoré by mala k dispozícii vláda, nie sú a ani nebudú ani v roku 2013. To je po prvé.
Po druhé, vybojovali pre nich takú dohodu, v ktorej sa vláda zaviazala zabezpečiť pracovné zmluvy v nemocniciach, na ktoré nemá dosah, ako napríklad v nemocniciach VÚC.
A po tretie, takú dohodu pripravili, v ktorej sa vracia celý systém pred rok 2009 so všetkými problémami, ktoré boli v tom čase, keď sa zvyšovali mzdy nekryté navýšenými finančnými zdrojmi, ktoré vzhľadom na reálny vývoj ekonomiky nemožno očakávať, čo môže viesť len k opätovnému rastu dlhov zamestnávateľov a nemocníc. Ako iste uzná súdny človek, to nie je kompromis, ale kapitulácia pred zdravým rozumom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokladám za nemorálne zneužívať situáciu v zdravotníctve a najmä situáciu pacientov na vydieranie lekárov, zdravotných sestier, pacientov a ako súčasť predvolebnej kampane. Potrebná je racionalita, a to ako koaličných, tak aj opozičných poslancov, lebo dnešné nesplniteľné sľuby sú hrobármi reálnych krokov budúcej vlády, nech bude akákoľvek.
Ďakujem.