26. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, hovorilo sa tu už predtým o odvahe. Dnes už je zrejme odvahou aj používať démonizované slovo transformácia. Konkrétne v danom prípade a v danom dramatickom spoločenskom kontexte ide o transformáciu veľkých štátnych nemocníc. Ale slovo transformácia v zdravotníctve, transformácia, teda premena nejakého stavu na nejaký iný stav, je existenčne nevyhnutná. A, samozrejme, súčasťou transformácie zahnívajúceho stavu zdravotníctva, ktoré pritom, že používam toto slovo, to zdravotníctvo, samozrejme, zahníva netransformovanosťou. Beriem ho v obranu, že nezahníva z hľadiska zdravia ľudu. Je pravidelne spomínané hlavne staršími ľuďmi na zlaté časy socialistického zdravotníctva. Tie časy boli zlaté, všetko fungovalo. Jediný drobný problém tohto tzv. zlého zdravotníctva, a teraz hovorím o starostlivosti o zdravie občana, je ten, že v tom dobrom zdravotníctve občan zomieral o roky a roky skôr ako dnes. Čím nespôsoboval dokonca ani problémy ďalšiemu rezortu, dôchodkovému.
Nadávame teda všeobecne na stav zdravotníctva. A ja, naopak, sa domnievam, že ten stav zdravotníctva zabezpečuje občanov, i keď sa im to nezdá, vzhľadom na čakanie pred čakárňami, ani keby sa za socializmu nečakalo, vzhľadom na všetky iné možné nedostatky medziľudské a ďalšie, že zdravotníctvo je na hunte.
Zdravotníctvo, myslím si, že nie je na hunte. Poznatky medicíny výrazne zvyšujú kvalitu života občanov. Iste, pokrok sa nezadrží a, chvalabohu, dneska máme endoprotézy. Kedysi sme mali barle a vozíky. Dnes máme lieky, ktoré umožňujú záchranu pri nastupujúcom infarkte či náhlej mozgovej príhode. To všetko kedysi nebolo, ale bolo dobré zdravotníctvo.
Treba ale povedať, že všetko toto niečo stojí. Že endoprotéza je oveľa drahšia ako barle, že zákroky na oku sú oveľa drahšie ako slepecká palica. A pokrok vedy prináša zlepšovanie kvality života chorých, ale zároveň prináša zvyšujúce sa náklady na túto kvalitu. A už som vo faktickej poznámke hovoril o tom, že je jednoducho nevyhnutná odvaha na to, pomenovať to, čo chceme a na čo máme. Je, samozrejme, oveľa lepšie ako náfuk komôr, komputerovotomografické alebo magnetickorezonančné vyšetrenie, ktoré pacienta traumatizuje oveľa menej. Ale prostý röntgen spred tridsiatich rokov je nepochybne oveľa lacnejší výrobok ako prístroj magnetickej rezonancie. V ľuďoch je vzbudený iluzívny pocit, na čo všetko máme nárok. Ale my si musíme uvedomovať, že ak chceme ďalšiu dostupnú magnetickú rezonanciu, aby na ňu nečakali občania týždne, musíme ju zaplatiť. A firmy, ktoré tieto prístroje vyrábajú, ich nevyrábajú lacnejšie pre Slovákov a ešte lacnejšie pre Afgáncov. Ten prístroj stojí rovnaké peniaze, či ho kúpite do Inselspitalu v Zürichu, alebo do nemocnice v Košiciach.
A preto sa musíme vždy, keďže počet peňazí k dispozícii je konečný a samozrejme, že sa dá zvýšiť, dá sa zvýšiť odvodmi alebo štátnym príspevkom, ale zároveň ja nebudem hovoriť o súčasnej ekonomickej situácii, sa vždy treba spýtať: a komu zoberieme? Preto si, ak hovoríme o odvahe, treba ako politici povedať, na čo máme, koľko vyberieme na poistnom systéme a čo si za to dovolíme. A občania, a to vyžaduje aj ich osobné rozhodnutie, by si mali vybrať, to, čo som hovoril, či si necháme všetci uhradiť liečbu prechladnutia a angíny a potom tých, ktorí budú potrebovať heroické chirurgické výkony alebo transplantácie kostnej drene, odkážeme na seba samých.
Ale ak je počet peňazí konečný, tak urobenie toho najodvážnejšieho kroku znamená predstúpiť pred verejnosť a začať hovoriť o zdravotníctve od konca. Teda od sumy, ktorú na ne máme ročne k dispozícii. Nie začať tým, čo všetko chceme, a potom zisťovať, na čo máme. To je veľmi zlá cesta pri akomkoľvek uvažovaní. To znamená, musím vedieť, čo chcem, a potom, a dovolím si pamätníkom filmovým pripomenúť legendárny český film s Vlastom Burianom Tři vejce do skla, Vlasta Burian presne vedel, koľko má vo vrecku, zakryl si jedálny lístok a vybral si tú sumu, ktorú vo vrecku mal. Veľmi múdry postup. Veľmi múdry postup. Pretože magnetickú rezonanciu so zľavou nedostaneme. My sa budeme musieť rozhodnúť, čo budeme chcieť. Či státisíce prípadov elementárnych lacných diagnóz, alebo špičkové, drahé, život zachraňujúce výkony. A keďže počet peňazí je konečný, tak niekde v tej pyramíde treba viesť rez.
Za dvadsať rokov nikto nenabral odvahu povedať, že tento rez je potrebný a kadiaľ sa má viesť. To je to, čo je, zdá sa mi, až trápne vyhadzovanie na oči, dá sa povedať takmer neborákovi ministrovi Uhliarikovi, že všetko toto sa nestalo. Lebo tam leží bieda. A to sa nestalo dvadsať rokov. Do radu sa to nestalo a týka sa to všetkých. I nás poslancov, i ministrov, i všetkých tých, ktorí k tomuto nenabrali odvahu.
A, samozrejme, potom je tu ešte druhá vec. Je dobre myslieť si, že spasením bude zastavenie transformácie nemocníc, jeho historické odsúdenie a spálenie na hranici. A tak sa pýtam ktorejkoľvek budúcej koalície, či vlády, či parlamentu, budeme každý rok nachádzať zhruba päťsto miliónov eur na uhradenie vyprodukovaného dlhu? Máme dlhovú brzdu, máme postupne problém predávať dlhopisy, ktorými budeme financovať svoje dlhy, podobne ako mnohé iné európske krajiny, a ja sa opäť pýtam, komu zoberieme päťsto miliónov eur ročne, aby sme tieto sekery trvale rok čo rok uhrádzali? Rád uvítam návrhy v tomto smere, ale ako Lomonosovov zákon o večnosti a nekonečnosti hmoty platí zákon o konečnosti peňazí. Takže budeme sa musieť zamyslieť nad týmto, lebo že to bude o rok o päťsto miliónov, je viac než isté, a ak sa opäť objavia nové, zväčša drahé a náročné, ale na špičke vedy stojace lekárske výkony, ubezpečujem vás, že nebudú lacnejšie.
A tu sa vraciame opäť k tomu, čo je to transformácia. Tak ako sme - a hádam nie som sám v tomto presvedčení - istí v tom, že ak požičiam priateľovi, ktorý sa dostal do tiesne a ktorého v zásade celý život poznám a viem, že je zodpovedný, tak tak urobím. Ak ma zastaví gambler, aby som mu požičal pri automate sumu, ktorú potrebuje vsadiť, tak mu zrejme nepožičiam. Ak krajinám, ktoré očividne nie sú pripravené začať dlhy splácať a vracať, požičiam, sú to vyhodené peniaze. Všetci tí, čo po takomto kroku volajú, si môžu dať veľmi jednoduchú otázku: Požičal by som svoje peniaze tejto krajine? Odpoveď je očividná. A to isté platí pre fungovanie takých veľkých vecí, ako sú štátne nemocnice. To súvisí, samozrejme, s tým, že nie sú pochopiteľne nastavené východiskové parametre, že tá nemocnica podáva väčšie výkony, než aké dostane uhradené.
Zaznievajú tu, samozrejme, ako spásonosné prejavy o tom, že keď absolútne zrušíme dlh akýchkoľvek poisťovní, tak to bude spasenie. Nie, nebude to. My ak naplníme, a pripusťme oprávnené mzdové nároky lekárov, a vieme, koľko doteraz pri neuplatnených nárokoch za minulý rok vyprodukovali štátne nemocnice dlhov, ubezpečujem vás, že tá pol miliarda eur nebude stačiť. Bude treba tých peňazí viac. A opäť sa teda môžeme spýtať, či by sme, a to sa týka zrejme viacerých pracovísk, fungovali i pri nastavenom systéme tak, že by sme si vzali toto pracovisko, aby som to tak povedal, do nájmu. Že i keby sa upravili toky a výkony do reálnej podoby, či neexistuje dnes v nemocniciach prezamestnanosť, či neexistujú zlé nákupy zemiakov, vajec, múky, oleja, či neexistujú iné mrhania? Či neexistujú duplicitné nákupy lekárskeho vybavenia a techniky, ktoré si proste nemáme dovoliť, ak je v okruhu dvadsať kilometrov ďalší podobný prístroj. Či neexistujú prístroje, ktoré sú prikryté fóliami, na ktorých sa v zásade nepracuje. Či teda fungujú prístroje, ktoré majú fungovať v takom rytme, aby sa dalo hovoriť o ich úplne racionálnom využití. Toto všetko by mala spôsobiť transformácia. A teraz nehovorím len o nemocniciach a len o veľkých a len o štátnych.
Proste keď sme i v dobrej ekonomickej situácii, je povinnosťou dobrého hospodára vynakladať zdroje vybraté od občanov racionálne. Ja nie som pevne presvedčený, že v zdravotníctve sa vynakladajú zdroje racionálne. A transformácia tiež nie je samospasiteľný podnik. Ale ak necháme stáť rybník zlého hospodárstva, nakupovania predražených materiálov, od elementárnych, ako je pranie, čistenie až po špičkové prístroje, z ktorých sa odvádzajú percentá zodpovedným a to my tiež nikto nepovie, že sa to nedeje, lebo sa to deje, tak potom nechávame ten rybník taký, aký je. S malým prítokom, bez odtoku, so všetkými sedimentami.
A musím povedať, že prekliatie slova transformácia bude prekliatím fungovania zdravotníctva a fungovania normálneho rozumného fungovania čohokoľvek. Lebo ak mienime dlhodobo a trvale zatvárať oči nad tým, že nereformovanie prináša straty, na ktoré táto krajina ekonomicky nemôže mať, tak zatvárame oči pred realitou a zasluhujeme si najkrutejší trest. (Potlesk.)

Pán poslanec, chcem krátko zareagovať. Vy ste hovorili o dvadsaťročnej, dá sa povedať, situácii v zdravotníctve, pretože sa v nej pohybujete. Ak by sme mali dostatočné analýzy pre jednotlivé zdravotnícke zariadenia, my síce dnes máme audity, ale neviem, či sa s tými auditmi pracuje tak, aby sme vedeli, aký stav je v zdravotníctve. A kým nebudú jasne nastavené pravidlá, štandardy, nadštandardy, potom ak toto bude, potom aj transformácia bude garantovať, že to bude dobré. Ale dnes my neviete povedať, nikto z nás v tej sále nevie povedať, či je dosť, alebo málo, veľa peňazí v zdravotníctve.
Minister financií tvrdí, že je veľa, minister zdravotníctva stále tvrdí, že je málo. To sú všetci predchádzajúci ministri, to nie je len, to nie je len táto vláda. A pýtam sa, kde je teda pravda? Je veľa alebo málo? A možno, ja si dovolím povedať, že je aj dosť, ak by to bolo s kombináciou so zodpovednosťou bez korupcie.

Pán poslanec Osuský, vaše vystúpenie bolo plne protirečení. Musím povedať, že bolo to pre mňa sklamaním, pretože som očakával od vás niečo hodnotnejšie. Mrzí ma váš úvod, ktorým ste absolútne dehonestovali takzvané socialistické zdravotníctvo a potom ste vlastne aj priznali, že neboli také lieky, neboli také prístroje. Dehonestovali ste mnohých špičkových odborníkov, ktorí tu boli. Dehonestovali ste mnohých lekárov, ktorí vyštudovali za tej éry a dnes poskytujú zdravotnú starostlivosť a sú uznávaní v celom svete.
Ale čo ste určite celou vašou exkurziou hovorili, že ste za podnikanie v zdravotníctve. Pretože ste hovorili, že nebolo za dvadsať rokov toho, ktorý by zobral odvahu a niečo urobil. Áno, boli tu takí, čo zobrali odvahu a sprivatizovali všetko to, čo prinášalo peniaze a im to stále prináša dodnes. Áno, to, čo vy hovoríte o biznise, nehovoríte o tom, aby sme zastavili ten biznis v zdravotných súkromných poisťovniach, tých, čo dneska majú magnetické rezonancie súkromne a majú za to dostatočné peniaze, aby mohli prežiť a ešte si nakúpili aj iné veci, ale chcete to nakladať na ľudí, aby platili poplatky.
Urobte najskôr poriadok s tými, ktorí robia biznis, potom poďme za občanom a spýtať sa ho, že či by sa nechcel spolupodieľať. Ale toto ste vy krásne prešli, pretože vy chcete robiť len biznis v zdravotníctve a to ste celé potvrdili.
Na a ešte ma zaujalo to, čo ste hovorili, že jedine akciová spoločnosť je tá, ktorá môže existovať, že neexistujú iné formy. Ale, pán poslanec, veľmi dobre viete, že aj akciové spoločnosti krachujú. Viete veľmi dobre, že aj akciové spoločnosti idú do úpadku, do konkurzu, do exkurzie. Prečo to zamlčujete? No preto, lebo presadzujete biznis v zdravotníctve a to je vaša agenda.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Osuský, mne dva také momenty trochu vadia na vašom vystúpení. Ten prvý, a už to spomenuli predrečníci, je ten, že zdravotníctvo nechápete ako službu vo verejnom záujme vo vzťahu k občanovi, ale ako možnosť podnikania v tejto sfére a občana vnímate ako klienta. To je pre mňa jeden veľký problém. A druhý, to vaše vystúpenie by bolo vtedy namieste, keby ste ho boli dali do časového kontextu pri prerokovávaní vášho programového vyhlásenia vlády, zhruba pred osemnástimi mesiacmi. Vtedy by malo význam a nie na konci dosluhujúcej vlády. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Osuský, obligatórna otázka, ktorú počúvajú zdravotníci desiatky rokov: odkiaľ na to zobrať? Niektorí používajú, akú perinu máme, takou sa musíme prikryť. Je však zaujímavé, že koľko súčasné ministerstvá dali a našli napríklad peňazí, hoci je kríza, na odmeny svojich zamestnancov. Je zaujímavé, že na pomoc Grécku, kde cena práce oproti nášmu Slovensku je dvoj- až trojnásobne vyššia, sa peniaze našli. Treba povedať otvorene, že zdravotníctvo sa stáva predmetom záujmu len pred voľbami. Politické strany pred voľbami v roku 2010 sľúbili občanom, ale aj zdravotníkom tohto štátu, že zabezpečia odvod štátu za svojich poistencov v sume 5 %. Ak by si boli politici splnili svoje sľuby a, pán kolega, aj vy ste súčasťou dnešnej koalície, verte, že by lekári nedávali výpovede a boli by zostali pri svojich pacientoch. Bolo by aj na odmeny, ale najmä bolo by na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len tak sa pod čiarou pýtam, oprávnené nároky lekárov na mzdy, o ktorých niet diskusie, že sú v zásade oprávnené, sa vynorili teraz? Lekári si pred dvoma, troma a štyrma rokmi nezaslúžili to, čo teraz žiadajú? Dali ste im to, vy veľkorysí ochrancovia ich práv? Dali ste niekedy v živote, v ročnom rozpočte poisťovniam zdravotným za poistencov štátu to, čo ste mali dať? Áno alebo nie? Nikdy v živote.
Pokiaľ ide o diskusné príspevky tých, ktorí mi podsúvajú obranu akciových spoločností, môžem sa len smiať nad touto úbohosťou, to slovo som vôbec nepoužil, pán poslanec Blanár. Najlepšie je vykonštruovať si otázku a potom si môže dať spasiteľnú odpoveď, to je tak štýl, s ktorým pracujete.
Vrchol všetkého je dehonestácia. Rovnako si vážim Rudolfa Virchowa, ktorý nemal magnetickú rezonanciu ani superkultivačné pôdy, ani vybavenie elektronickými mikroskopmi. Nič takého som nepovedal. Nastúpil som na kliniku člena korešpondenta SAV profesora Chmela, veľkého dermatológa, ktorý pracoval s tým, čo mal. To, čo som povedal, nebol útok na bývalých kolegov, to bola, naopak, obrana týchto kolegov. Pretože títo kolegovia v súlade s poznatkami vedy, s obmedzenými možnosťami predlžujú vek ľudí a ich, dá sa povedať plnohodnotnejší život. Nijako som tým nezhodil ani Röntgena, ani Fleminga, ani nikoho z tých, čo boli pred nami.
Ale opäť, najlepšie je vymyslieť si obvinenie a potom ho vypľuť, to je, samozrejme, úbohosť primeraná tomu, kto to urobil.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyne, páni kolegovia, súhlasím, že problematika zdravotníctva je vážny problém, ktorý je dlhodobo neriešený, a so spôsobom, ako lekárske odbory doslova vydierajú slovenských občanov, s tým ja súhlasiť nemôžem a je to pre mňa neprijateľné. No povedzme si pravdu, nátlakom žiadať navýšenie platov lekárov za rok a niečo o 700 eur, to si Slovensko jednoducho nemôže dovoliť. Na to nemáme peniaze a nie je to ani systémové riešenie.
Možno ale štrajk lekárov by mal naštartovať spoločnosť k tomu, že treba urobiť nejaký audit, teda vyhodnotenie, či politici za to celé obdobie od revolúcie delia spoločné peniaze občanov v prospech bežných občanov, alebo sledujú hlavne svoje osobné záujmy.
Ja chápem, že lekári chcú viac peňazí, ale to si zaslúžia aj ostatní zdravotníci, učitelia, pracovníci sociálnych služieb, opatrovatelia, ale hlavne dôchodcovia, ktorí poberajú tie najnižšie dôchodky. Kto im tie peniaze má priniesť? Drobní podnikatelia, to asi ťažko. Každá vláda totiž sľubuje zlepšovanie podmienok pre ich podnikanie a realita je taká, že väčšina tých malých prežíva na hrane a všetky vlády iba žmýkajú. Stále sa mení množstvo zákonov, ktoré sa týkajú podnikania, a vyznať sa potom podnikatelia nemajú šancu. Dostávajú potom rôzne pokuty a tieto pokuty samozrejme končia v štátnej kase. Ale kam tie peniaze zase idú? Bežní ľudia by povedali, vám, vám politikom, rozbujarenému a preplneným štátnym ministerstvám, štátnemu aparátu, ale aj cez diery v zdravotníctve často končia peniaze vo vreckách rôznych záujmových skupín. A ešte, a hlavne nezaslúžene, si myslím, končí veľká časť peňazí vo vreckách a nezaslúžene u Rómov, ktorí si myslia, že gadžovia sú povinní na nich robiť. Rómom sme dali dokonca priestupkovú imunitu, možno aj vyššiu, ako majú poslanci. Róma chytia v autobusovom prostriedku, nič sa mu nestane, má imunitu. Urobí priestupok, nič sa mu nestane, nemôžu mu siahnuť na sociálne dávky.
Prečo som tieto veci tu naniesol? Lebo si myslím, že nie iba systém v zdravotníctve je chorý, ale choré je financovanie nášho celého štátu, a to za celé to obdobie, za posledných dvadsať rokov. Myslím si, že treba urobiť fakt audit celej spoločnosti, celého financovania, samozrejme, aj vrátane zdravotníctva. Ďakujem.

Ja len krátko a nevecne. Takú svoju koncovku osobnú, ak môžem. Svojho času som otváral výstavu umeleckých fotografií mladého absolventa FAMU, ktorý robil svoju diplomovú prácu v jednom zo špitálov na Liptove, a vybavuje sa mi celkom presne pred očami fotografia s takým zvláštnym personálnym napätím. Ide o fotografiu z detského oddelenia v Liptovskom Mikuláši. Krátko ju popíšem. Na chodbe stojí lekár, ktorý z automatu telefonuje, treba povedať, že je to Vianočný večer, tak sa tá fotografia volá, telefonuje zo služby svojim najbližším, pár metrom od neho zastal malý kučeravý chlapček v pyžame. Na tej fotke ma zaujal zvláštny očný kontakt týchto dvoch protagonistov, pretože hovorí o živote, o láske a nádeji, aj o strachu zo smrti, aj o solidarite, aj o vľúdnosti, aj o tej samote lekára a jeho pacientov cez vianočný večer, keď ostatní sedia doma v kruhu rodiny.
Ako syn lekára, brat lekára, otec lekárky, svokor lekára, švagor lekárky, priateľ mnohých lekárov im chcem vysloviť vďaku za všetko čo pre nás robia. Vďaku, ktorú vyslovila a vyjadrila aj Iveta Radičová v otvorenom liste tým, ktorí neodišli, tým, ktorí cítia, aj ctia svoje poslanie a povolanie. Lekári nikdy nie, to len doktori môžu opustiť pacientov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán spolupredkladateľ, dámy a páni, naozaj už nechcem naťahovať zbytočne reč, ale dovolím si túto diskusiu, ktorá prebiehala včera aj dnes veľmi intenzívne, opakovane aj na výbore pre zdravotníctvo, zhrnúť a možno povedať niekoľko myšlienok k tým najzávažnejším bodom.
Memorandum, ktoré podpísala predsedníčka vlády a predseda Lekárskeho odborového združenia pán Marián Kollár, bolo veľakrát skloňované aj v tejto sále, aj na výbore pre zdravotníctvo. Treba si, prosím, naozaj to memorandum v pokoji pozrieť, predpokladám, že mnohí, ktorí ste diskutovali, alebo všetci ste si ho pozreli. Vyplývali z neho akési štyri požiadavky, ktoré by mali byť vyjadrené v legislatívnych zárukách, ktoré prijme alebo o ktorých bude rokovať Národná rada Slovenskej republiky. Tieto legislatívne záruky sa týkajú Zákonníka práce, zvýšenia miezd v roku 2012, zvýšenia miezd v roku 2013 a transformácie nemocníc. Treba povedať, že vláda prostredníctvom ministra zdravotníctva pripravila legislatívne znenie všetkých týchto štyroch požiadaviek, ktoré sú napísané v memorande a boli k dispozícii aj tu v Národnej rade, aj medzi poslancami bývalých koaličných poslaneckých klubov.
Výbor pre zdravotníctvo chcel pomôcť, a idem k druhému, veľmi dôležitému momentu, o ktorom sa veľa diskutovalo, k návrhu zákona, ktorý predložil výbor pre zdravotníctvo, výbor pre zdravotníctvo chcel pomôcť v tejto situácii, a to, na čom sme sa siedmi poslanci vo výbore vedeli dohodnúť, poslanci bývalých koaličných politických strán, boli legislatívne záruky týkajúce sa prísnejšieho dodržiavania Zákonníka práce, prípadne určitých kompenzácií pre lekárov pri porušovaní Zákonníka práce a zvyšovania platov v roku 2012. Na tom bola dohoda. Či je to veľa, alebo málo, je diskutabilné, ale v politike som sa naučil, že môžte presadiť len to, na čom sa viete dohodnúť a na čom máte väčšinovú podporu, a na toto bola väčšinová podpora vo výbor pre zdravotníctvo.
Rád by som z tohto miesta povedal aj to, že veľa sme o tom diskutovali aj v poslaneckom klube SDKÚ - DS, návrh výboru, tak ako je predložený, teda zvýšenie platov v roku 2012 a zmena Zákonníka práce, má podporu všetkých poslancov SDKÚ - DS a za návrh výboru je poslanecký klub SDKÚ - DS pripravený hlasovať.
Rád by som sa najprv vyjadril k navyšovaniu platov v roku 2013. Opakovane počas rokovania to odznievalo včera aj dnes, aj v pléne Národnej rady, aj vo výbore, že nie je zodpovedné, aby sme dávali prísľuby pre ďalšiu vládu, aby sme dávali prísľuby pre vládu, ktorá vzíde po parlamentných voľbách. Veľmi veľa sa diskutovalo v Národnej rade o transformácii. Transformácia sa stala kľúčovou diskusnou témou. Pán poslanec Raši dneska predložil pozmeňovací návrh, ktorý včera predložil aj na výbore pre zdravotníctvo. Na výbore pre zdravotníctvo tento pozmeňovací návrh nezískal podporu väčšiny poslancov, dnes o ňom budeme rozhodovať v pléne Národnej rady hlasovaním. Máme ho predložený. Je to v podstate kľúčový pozmeňovací návrh.
V diskusii odznievali názory za aj proti transformácii nemocníc. Z tých vecných názorov proti tomuto pozmeňujúcemu návrhu, čiže proti zrušeniu transformácie si dovolím podčiarknuť možno niektoré. Myslím si, že zastavenie privatizácie a transformácie nemocníc, tak ako je pripravené, je dostačujúce... (Reakcie z pléna.) Ak môžem, dámy a páni... (Potlesk.) Ak môžem, dámy a páni... (Silný potlesk a hluk v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, poprosím, nechajte dohovoriť pána spravodajcu. (Neutíchajúci potlesk.) Ja počkám, môžeme tu byť aj dlhšie. Páni kolegovia, ale poprosím teraz naozaj .. (Sústavný potlesk.)
Páni kolegovia zo SMER-u, nespomínam si, že by vaši spravodajcovia niekedy vo vzťahu k rokovaciemu poriadku, čo sa týka záverečného slova, dodržiavali rokovací poriadok. A rešpektovali sme to tu doposiaľ a ja nevidím dôvod, prečo by som zastavoval pána Novotného, pretože sa vyjadruje k rozprave. Môže pokračovať, pán spravodajca. Nech sa páči. (Potlesk.)
Urobím ešte jeden pokus, páni kolegovia. Nech sa páči, pán poslanec, dokončite svoje vystúpenie.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Naozaj, úlohou spravodajcu je zhodnotiť rozpravu, ktorá tu odznela v týchto dňoch, a myslím, že rozhodujúca diskusia tu prebiehala o transformácií nemocníc, ktorú opozícia opakovane označuje skôr slovným spojením privatizácia, tak som sa chcel pri tomto bode zastaviť a diskutovať o tom. Myslím si... (Hluk v sále.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, pán spravodajca sa vyjadruje k rozprave a k problémom, ktoré tu boli nastolené. Tak poprosím, prečítajte si rokovací poriadok, či nemá právo sa vyjadriť k vystúpeniu poslancov a povedať aj svoj názor.
Prosím vás, upokojte sa, pán kolega Číž, pamätám sa na to, ako ste aj vy spravodajcovali, ako ste viedli schôdze, ešte keď ste boli podpredseda. Poprosím vás, toto už naozaj nemá úroveň.
Nech sa páči, pokračujte, pán kolega.
Pán spravodajca, pokračujte.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Čiže rozhodujúca diskusia sa v týchto dvoch dňoch aj v pléne Národnej rady, ale aj na výbore viedla o transformácii nemocníc. Odznel tu dneska pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Raši, týkajúci sa zrušenia transformácie nemocníc. Musím povedať, že veľa sa tu diskutovalo a hlavne kolegovia z opozície zamieňali pojem transformácia za slovo privatizácia a hovorili skôr o privatizácii ako o transformácii nemocníc, naopak, koaliční poslanci hovorili o transformácii nemocníc.
Chcem povedať veľmi krátko, možno len toľko k tomu, že je to búrka v pohári vody, ktorá tu prebiehala včera aj dnes v pléne Národnej rady. Po prvé preto, lebo transformácia nemocníc je zastavená. Prezident republiky rozhodol o zastavení transformácie nemocníc, vláda dneska o tom rokovala a možno aj prijme uznesenie takéhoto typu, charakteru, znamená, že do 10. marca žiadna transformácia nemocníc nebude. Vláda, ktorá vzíde po parlamentných voľbách, bude mať legitímnu možnosť rozhodnúť sa, ako ďalej postupovať vo vzťahu k transformácii nemocníc.
Chcem ešte povedať a upozorniť na jeden moment, ktorý som povedal včera vo vystúpení a ktorý je podľa mňa dôležitý. Diskutovali o tom aj niektorí poslanci a týka sa oddlženia, ktoré je znovu zamieňané za pojem, ktorý reálne prebiehal, a to je finančná stabilizácia nemocníc, ktoré sa pripravujú na transformáciu. Je dôležité vedieť a je dôležité možno podčiarknuť, že vláda minula 310 miliónov eur na finančnú stabilizáciu nemocníc, ktoré sa transformujú na akciové spoločnosti. Faktom je... (Potlesk.) Faktom je, že ak transformácia nemocníc dneska bude zrušená a vypustená zo zákona (neutíchajúci potlesk), finančná stabilizácia týchto nemocníc nebude môcť dobehnúť a, naopak, peniaze, ktoré boli použité doteraz na finančnú stabilizáciu, sa zmenia na návratnú finančnú výpomoc. A to si musíme v parlamente všetci uvedomiť, že nemocnice budú mať ďalší dlh, ktorý práve zrušením ustanovení o transformácii nemocníc spôsobíme. (Hluk v sále a neutíchajúci potlesk.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Hovorí v záverečnom slove, ale hodnotí rozpravu. Páni kolegovia... (Hluk v sále a neutíchajúci potlesk.)
Páni kolegovia, chcem vám niečo povedať, tak poprosím, keby ste sa upokojili. (Ruch v sále a pokračovanie potlesku.)
Pán kolega Číž, dovoľte predsedajúcemu niečo oznámiť. Vás budú ruky bolieť. (Pokračovanie potlesku.)
Chcem vyhlásiť prestávku do 14. hodiny, o 14. hodine, dovtedy je prestávka na poradu poslaneckých klubov a prestávka, ktorá je spôsobená tým, že nemôžeme pokračovať v rokovaní vzhľadom na to, čo sa deje v rokovacej sále. Mal som tri pokusy, aby som nechal dohovoriť spravodajcu, ani po treťom pokuse sme neporozumeli, že spravodajca má právo záverečného slova zhodnotiť rozpravu. (Výkriky z pléna.)
Vyhlasujem prestávku. Chlapci, nie ste na mítingu SMER-u, poprosím. Nech sa páči, prestávka do 14.00 hod.

(Prerušenie rokovania o 11.30 hodine.)

(Pokračovanie rokovania 14.00 hodine.)

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som. (Potlesk.)