26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani premiérka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej radnej rady Slovenskej republiky a informovať o výsledku prerokovania zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. novembra 2011 č. 559 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.
Vrátený zákon odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v pôvodnom znení ústavnoprávny výbor uznesením č. 346 z 22. novembra.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval vrátený zákon dňa 23. novembra, ale neschválil navrhnuté uznesenie výboru, lebo návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru podľa § 52 zákona o rokovacom poriadku a článku 84 Ústavy Slovenskej republiky.
Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III. časti jeho rozhodnutia zo 7. novembra 2011:
1. V článku I sa vypúšťa bod 22. Doterajšie body 23 až 43 sa označujú ako body 22 až 42.
2. V článku I sa vypúšťa bod 33. Doterajšie body 34 až 42 sa označujú ako body 33 až 41.
Gestorský výbor neprijal po opätovnom prerokovaní zákona podľa § 79 zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. pre Národnú radu záverečné stanovisko k vrátenému zákonu ako celku.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za spravodajskú správu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Blahová, pán poslanec Matovič... (Hlasy zo sály.) Áno, to chcem teraz povedať, že títo poslanci sú prihlásení do rozpravy písomne a po ich vystúpeniach umožním prihlásiť sa do rozpravy poslancom ústne. Do rozpravy sa prihlásili pani poslankyňa Tomanová, Kiššová a Braňo Ondruš. Dobre som identifikoval mená na zozname poslancov prihlásených do rozpravy? (Reakcie z pléna.)
Pani poslankyňa Tomanová, áno, písomne. Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete vystúpiť, po vás vystúpi pani poslankyňa Kiššová a po nej pán poslanec Ondruš.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ako to zvyčajne už býva a sme si na to zvykli, z legislatívnej dielne SaS môžeme očakávať vždy len a len zákony, ktoré škodia pracovníkom a uľahčujú situáciu tým zamestnávateľom, ktorí z nedostatku zodpovednosti za svojich zamestnancov sa usilujú, a to aj za cenu poškodenia zdravia zamestnancov, ušetriť na úkor tých, ktorí im zisk vytvárajú. Takýmto nezodpovedným zamestnávateľom ochotne nadbiehal v tomto prípade aj pán poslanec Suja, keď v druhom čítaní podal svoj pozmeňujúci návrh, ktorý je výslovne proti ochrane zdravia zamestnancov. Páni koaliční poslanci, bez toho, že by ste sa boli čo len zamysleli nad obsahom pozmeňujúceho návrhu pána Suju a nad jeho dopadmi na zdravie zamestnancov, ste mu tento návrh jednomyseľne, celá, už v tom čase rozpadnutá koalícia, odsúhlasili. Tak mi teda dovoľte, aby som vám objasnila, čo ste vlastne schválili.
V § 21 ods. 2 v novej druhej vete ste zrušili povinnosť zamestnávateľa zriadiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené v prvej alebo v druhej pracovnej kategórii. Čo teda je pracovná zdravotná služba? Pracovná zdravotná služba je podľa prerokúvaného zákona v platnom znení druhom preventívnej ochrannej služby, pričom zákon definuje tieto služby ako odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný zabezpečiť pre všetkých zamestnancov tieto služby, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zisťovaní bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.
Samotnú pracovnú službu definuje zákon v § 26 ods. 1. A dovolím si zacitovať. Poskytuje odborné poradenské služby v oblasti ochrany zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, pri ktorom pracovná zdravotná služba najmä spolupracuje pri zisťovaní nebezpečenstiev a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, ďalej, hodnotí faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov, c) podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom, d) poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancovi najmä pri plánovaní a organizovaní práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest pri technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci, ktoré môžu ohroziť zdravie, pri ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany, zúčastňuje sa na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska, 2. na opatreniach pracovnej rehabilitácie, 3. na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík, 4. na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov, f) školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci, g) spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie a vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.
Pracovná zdravotná služba má u nás viac ako dvadsaťročnú tradíciu. Podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161 z roku 1985 o závodných zdravotných službách, ktorým je Slovenská republika viazaná, lebo ho už v roku 1988 ratifikovala, je štát povinný zriadiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých pracovníkov. Obzvlášť je to potrebné pre zriadenie pracovnej zdravotnej služby pre pracovníkov druhej kategórie, ktorá je na rozhraní práce, ktorá ešte môže byť bezpečná, avšak riziká poškodenia zdravia sú tu už možné. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa totiž do druhej kategórie zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, najmä práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi, a práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom. No a práve pracovná zdravotná služba je tým subjektom, ktorý dokáže odborne posúdiť a zistiť, či zamestnanci tejto kategórie sú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia zdravia, a vyhodnotiť zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, či ohodnotiť faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov. Preto zmenu, ktorú ste navrhli a ktorú ste schválili, považujem za veľmi citlivý a škodlivý zásah do systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Predpokladám však, že mnohí ste ani nevedeli, čo vlastne schvaľujete. Chcela by som vás upozorniť na skutočnosť, že až 66 % priznaných chorôb z povolania bolo u zamestnancov zaradených do druhej kategórie. Zopakujem to ešte raz, 66 % priznaných chorôb z povolania bolo u zamestnancov zaradených do druhej kategórie. A spolu v prvej a v druhej kategórii pracuje až 95 % pracovníkov. Páni poslanci, uvedomte si, prosím, že takto ste vylúčili až 95 % pracovníkov z aktívneho dohľadu nad pracovným prostredím a ochranou zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou. Takto ste, páni koaliční poslanci, svojím hlasovaním 1,9 mil. zamestnancov obrali o ich ústavné právo na ochranu zdravia pri práci, ktoré je garantované ústavou, a to článkom 36. Spýtam sa, pán Suja, v dobrom: Kto a za čo vás takto zaloboval, že ste neváhali drvivú väčšinu zamestnancov vystaviť takémuto riziku? Nie je preto náhoda, že pán prezident napadol práve túto zmenu. Ak by ste si námietku pána prezidenta neosvojili, 95 % pracovníkov si nebude istých, či práca, ktorú vykonávajú, resp. pracovné prostredie, v ktorom pracujú, neohrozuje ich život a ich zdravie.
Dovoľte mi poukázať na ďalšie škodlivé dôsledky vami schválenej zmeny.
Odhliadnuc od legislatívy nevhodného systematického začlenenia uvedenej zmeny do § 21 schválením tohto škodlivého návrhu ste zároveň našu legislatívu postavili do rozporu s právne záväzným aktom Európskej únie, konkrétne so smernicou Rady 89/391 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. Vážené dámy, vážení páni, aj pán prezident vo svojom rozhodnutí poukazuje na princíp citovanej smernice, ktorým je zákaz zhoršenia už dosiahnutia stavu ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov, a že, naopak, členské štáty sú zaviazané zlepšovať preventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a zosúlaďovať podmienky pri zachovaní už dosiahnutých zlepšení. Čiže samotná smernica sa riadi zásadou zákazu reformatio in peius. Ak by sme si neosvojili výhrady pána prezidenta, bude nepochybne Slovenská republika čeliť konaniu o nesúlade prerokúvaného zákona s citovanou smernicou, za čo, ak to, páni a páni predkladatelia napadnutého ustanovenia, neviete, tak to pripomeniem, hrozí nášmu štátu vysoká pokuta, opakujem, hrozí nám vysoká pokuta. O pár hodín budeme schvaľovať a riešiť problémy spojené so zostavovaním rozpočtu verejnej správy. A ja sa pýtam: Máme skutočne na to, aby sme takéto zbytočné pokuty platili? Máme skutočne finančné prostriedky na vyhadzovanie peňazí zo štátneho rozpočtu? Vážené dámy a vážení páni, majme na pamäti, že zároveň ste dostali Slovenskú republiku do pozície porušovateľa medzinárodnej zmluvy, konkrétne citovaného dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, ktorým je Slovenská republika viazaná. V prípade, že by odbory podali v tejto veci podnet na Medzinárodný úrad práce, vláda by čelila konaniu Výboru Medzinárodnej organizácie práce pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní. Toto konanie sa deje verejne pred celým svetom v rámci každoročnej medzinárodnej konferencie a veľmi škodí povesti štátu, voči ktorému takéto konanie smeruje.
Touto zmenou ste zároveň zaťažili verejné financie, a to zvýšením nákladov spojených s poškodením zdravia z práce, chorobou z povolania, s následnými výdavkami na invalidné dôchodky, podporou v nezamestnanosti. Dámy a páni, ak si vezmete to, že len náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú hradené Sociálnou poisťovňou, pre jednu priznanú chorobu z povolania tvoria čiastku 12 304 eur, myslím si, že to hovorí za všetko. Mysleli ste, pán minister Mihál, keď ste s touto zmenou súhlasili, na to, že Sociálna poisťovňa nemá na takéto zbytočné náklady financie? A to nehovorím o vážnosti vzťahu a postoja spoločnosti, a to predovšetkým nás, poslancov, ku zdraviu a ochrane zdravia zamestnancov na Slovensku. To nehovorím o zaťažení systému zdravotnej starostlivosti, ktorý už dlhšie vykazuje nedostatok financií a ktorého stav sa v plnej nahote ukázal, samozrejme, v dnešných dňoch. A v neposlednom rade si dovolím povedať, že ste vlastne týmto spôsobom podporili začiatok rozpadu systému prevencie chorôb z povolania na Slovensku.
Páni poslanci, panie poslankyne, aj za mnou v rokoch 2006 až 2009 chodili zamestnávatelia lobovať v prospech obmedzenia pracovnej zdravotnej služby. Dokonca tieto návrhy prednášali aj verejne na rokovaniach tripartity. Takýmto návrhom, ktoré poškodzujú zdravie pracovníkov, som nikdy nevyhovela. Hanbila by som sa pozrieť zamestnancom, ktorým by práca v rizikovom prostredí poškodila zdravie, pozrieť skutočne do tváre. Pamätajte na to, že aj vy sa raz budete dívať do tváre týmto ľuďom. A treba si pripomenúť aj to, že za tvárou týchto zamestnancov, za jedným otcom sa môže skrývať starostlivosť o dve i viac detí a starostlivosť o manželku. Obraciam sa na vás preto s výzvou, aby ste prehodnotili svoju pôvodnú podporu v zmene zákona napadnutej prezidentom, ktorú, a to dúfam, väčšina z vás narýchlo a možno aj sčasti nepremyslene podporila, aby ste pri tomto čítaní túto chybu napravili, aby ste vyhoveli prezidentovmu návrhu na vypustenie bodu 22 a bodov 35 a 43 z novely zákona. Ja vám v tejto chvíli ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť svoju kolegyňu pani bývalú exministerku Tomanovú. Chcem sa spýtať, či si vôbec cení náš štát zdravie svojich občanov a či si ho vôbec cenia poslanci, ktorí toto navrhli, keďže sú schopní znefunkčniť zákonné opatrenia na ich ochranu. Formálne štát garantuje svojim občanom zamestnancom právo na zákonnú ochranu zdravia pri práci v článku 36 Ústavy Slovenskej republiky, ale v skutočnosti im neprijatím návrhu pána prezidenta toto ústavné právo odoberieme. Musíme sa zamyslieť aj nad tým, či na Slovensku potom nebude prudko rásť invalidita, počet chronicky chorých ľudí neschopných zamestnať sa a odkázaných na starostlivosť zo strany štátu. Možnože ušetríme tak z neveľkého množstva peňazí súkromných podnikateľov, ale štát to x-násobne zaplatí vo zvýšených výdavkoch na lekársku starostlivosť, odškodnenie chorôb z povolania, dávky v invalidite, podporu v nezamestnanosti. Ak skutočne prilákame investorov tým, že vlastne zistia, že naša platná legislatíva na ochranu zdravia svojich zamestnancov nemusí vytvárať skoro žiadne opatrenia, ak toto má byť pre nich takisto motivácia, ja si vážim každého investora, ktorý sem príde, jednoducho tí investori musia mať aj určitú zodpovednosť, zabezpečiť zdravie svojich zamestnancov, pretože zdravý zamestnanec im takisto bude vytvárať vlastne zisk, takisto im to bude vytvárať vlastne preto, aby ich podnikaniu sa darilo. Takže nemyslím si, že táto legislatíva prispeje k tomu, aby sme na trh prilákali viac investorov. Ak ich máme prilákať za takúto cenu, že naši občania budú chronicky chorí, že naši občania budú mať veľa úrazov, tak potom si myslím, že sa nad tým treba vážne zamyslieť a skutočne pripomienky pána ministra je potrebné a nutné prijať. Ďakujem.

Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tomanová, uvádzali ste tu, aké hrozby hrozia zrušením pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu zamestnancov. Ja tam vidím však aj určité výhody, V prvej a druhej kategórii sú dnes zaradené približne 2 mil. zamestnancov, sú to zamestnanci v administratíve, v školstve, verejnej a štátnej správe, a zrušením pracovnej zdravotnej služby pre takýchto zamestnávateľov tak nielen dôjde k úsporám v súkromných firmách, ale znížia sa tak aj náklady úradov a inštitúcií napojených na štátny rozpočet. Napr. Slovenskú poštu údajne pracovná zdravotná služba stojí približne 2 mil. eur ročne.
Pripomínam, že na pracoviskách s prácami v prvej a v druhej kategórii zostáva povinnosť vykonávať lekárske prehliadky u všeobecných lekárov, takže žiadne ohrozenie zdravia a života tu nevidím a nehrozí. Ďakujem.

Pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, tvrdili ste vo svojom prejave, že 66 % pracovníkov z druhej kategórie bolo postihnutých chorobou z povolania. Zabudli ste ale povedať, tak ako pán prezident aspoň čestne uvádza vo svojom zdôvodnení, že ide o 66 % zo všetkých žiadostí o priznanie choroby z povolania. A tých bolo 470. Čiže rozprávame o 310 ľuďoch pri celkovom počte pracovníkov v týchto kategóriách, čo je, ako to spomínal kolega Laurenčík, okolo 2 mil. občanov, je to teda 0,02 %, čo sa veľmi blíži štatistickej odchýlke. Tak ako vy ste deklarovali, že si zvykáte na štýl progresívnej politiky, tak my si tu taktiež veľmi rýchlo zvykáme na to, že vaše prejavy sú plné zavádzania. Ďakujeme pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kiššová, pripraví sa pán poslanec Ondruš.