26. schôdza

29.11.2011 - 14.12.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2011 o 14:41 hod.

Mgr.

Branislav Ondruš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:41

Branislav Ondruš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa, ďakujem za tú poznámku. Myslím si, že bola veľmi trefná. A, bohužiaľ, aj ten ďalší zákon, ktorý budeme prerokovávať, je presne riadený touto filozofiou. A práve preto som chcel vysvetliť kolegom, vlastne o akej veci budeme rozhodovať, pretože skutočne toto je princíp, na základe ktorého sa mení sociálna legislatíva za posledných 15 mesiacov v Slovenskej republike, toto je princíp, na základe ktorého rozhoduje o legislatívnych zmenách pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny za posledných 15 mesiacov. A presne to, čo ste pomenovali, znižovanie ochrany zamestnancov až za akúkoľvek čo len z humánneho hľadiska akceptovateľnú hranicu je princíp, na základe ktorého sa tvorí sociálnoprávna legislatíva za uplynulých 15 mesiacov.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2011 o 14:41 hod.

Mgr.

Branislav Ondruš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:43

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Dobrý deň prajem všetkým prítomným. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezident Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní schválila zákon s touto zmenou: V čl. I bode 27 § 19 ods. 1 písm. a) sa slová „1 000 eur“ nahrádzajú slovami „33 000 eur“. O čo tu ide? Ide tu o to, aby zamestnávateľ, resp. aby inšpektorát práce bol oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona s tým, že ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, tak aby táto pokuta bola najmenej 1 000 eur, najmenej 1 000 eur (Doteraz doterajšie znenie hovorilo o najmenej 33 000 eur.), pán poslanec Ondruš, pre vás zdôrazňujem ešte raz, najmenej 1 000 eur. Inšpektorát práce rozhodne, či tá pokuta bude milión eur, 10 000 eur, 8 000 eur alebo, povedzme, 1 000 eur.
Teraz, akým spôsobom sa dostala táto zmena do zákona. Do zákona sme v pripomienkovom konaní rešpektovali pripomienku Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá bola zásadná a bola predmetom rozporového konania. A akceptovali sme ju s tým, že táto suma pokuty sa stanovila na najmenej 1 000 eur. Aký argument pritom použila Republiková únia zamestnávateľov? Ten argument je jednoduchý, ak sa stane u malého zamestnávateľa pracovný úraz s následkom smrti, tak pokuta vo výške najmenej 33 000 eur môže byť pre takéhoto zamestnávateľa jednoducho likvidačná. To znamená, že ak už sa aj stane takáto neželaná udalosť, naozaj neželaná udalosť, tak môže to mať tie následky okrem toho, čo je každému jasné, že tento zamestnávateľ môže skrachovať, skončiť a o prácu prídu ďalší dvaja-traja zamestnanci. Plus problémy bude mať, samozrejme, aj ten malý zamestnávateľ, jeho rodina a podobne. Čiže našou snahou nie je represívne trestať, ale vychovávať a pôsobiť preventívne, a preto sme tento návrh Republikovej únie zamestnávateľov v pripomienkovom konaní akceptovali. Kompetenciou inšpektorátu práce je, aby v každom individuálnom prípade rozhodol, či by využil možnosť vyššej pokuty, ako je tých 1 000 eur. Čiže rozhodne cena života u Mihála nie je 1 000 eur, pani poslankyňa, rozhodne to tak nie je. Ale myslime, prosím vás, komplexne so všetkými súvislosťami.
Ale dobre, chcem tento svoj príspevok zakončiť tým, že rozumiem dôvodom, pre ktoré vrátil pán prezident zákon na opätovné prerokovanie, a rozumiem aj argumentom, ktoré tu zaznievajú. Dobre, ak si myslíte, že výška pokuty najmenej 33 000 eur je naozaj primeraná vo všetkých situáciách za akýchkoľvek okolností, pri akomkoľvek malom či veľkom zamestnávateľovi, v poriadku, ja sa tomu brániť nebudem. Nebudem teda robiť z toho nič iné ako to, že budem konštatovať, že poslanci schválili tento zákon opätovne vrátane pripomienky pána prezidenta. Ďakujem za pochopenie.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.11.2011 o 14:43 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:47

Branislav Ondruš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
V poriadku. Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, to, čo ste „zabudli“ vo svojom výklade dodať je, že tú pokutu dá inšpektorát práce tomu zamestnávateľovi, ktorý zanedbal predpisy a ktorý zanedbal starostlivosť o bezpečnosť a zdravie pri práci toho človeka. A to je veľmi dôležité, pretože tu skutočne ide o to, že ten inšpektorát, samozrejme, môže pôsobiť aj preventívne a môže kontrolovať dodržiavanie týchto predpisov, o tom sa budeme rozprávať pri ďalšom prezidentom vrátenom zákone, aj predtým, než sa takáto tragédia stane. Áno, ja si myslím, že ak zamestnávateľ nedodrží predpisy, ak zamestnávateľ, nech je veľký alebo malý, nedodrží predpisy takým spôsobom, že jeho zamestnanec v dôsledku tejto jeho zlej činnosti príde o život, tak má dostať pokutu najmenej 33 000 eur, pretože potom sa môže stať, ak dostane pokutu 1 000 eur, že síce my zachránime ten podnik a ďalšie dve alebo tri pracovné miesta, ale postupne aj tí ďalší dvaja a traja zamestnanci môžu dôjsť k úrazu s následkom smrti a o chvíľu tam nebude nikto. Takže, áno, pán minister, ja si myslím, že hodnota ľudského života musí byť najmenej 33 000 eur, teda ak hovoríme konkrétne o tomto zákone a ja viem aj vy dobre viete, že ani tak nie je možné vyčísliť hodnotu ľudského života. A práve preto, že tu skutočne ide vlastne o kombináciu prevencie s represiou, tu ide o hrozbu v prípade, že sa nedodržujú predpisy, je to ustanovenie tak, ako je v súčasnosti platné, správne. A práve preto je nesprávne, to čo ste vy navrhli.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2011 o 14:47 hod.

Mgr.

Branislav Ondruš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:49

Viliam Jasaň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, možno keby sme dlhšie diskutovali o tom, čo ste povedali, nejaké možné styčné plochy by ste sa pokúsili nájsť. Ale Braňo Ondruš to jasne vysvetlil. A mne je tiež jedno, či ten zamestnávateľ je veľký alebo malý, ak nepredišiel situácii, kde sa stala tragédia. Alebo ak dokonca jeho nedôslednou prácou alebo plnením povinností zapríčinil, že sa tragédia stala, tak mne osobne je jedno, či je veľký či malý, pretože, ak sa stala raz, môže sa stať viackrát. Ale to už Braňo povedal. Ja použijem slovník, váš koaličný, kde pri iných zákonoch chcete mať presne a jasne pevne stanovené taxy, aby, a teraz hovorím vašou rečou, nie konkrétne vašou, ale koaličnou, sme neumožnili korupčne sa správať úradníkom, poprípade policajtom, ktorí by sami mali rozhodovať o tom, akú pokutu v akej výške dať. Tým ja vôbec nespochybňujem prácu inšpektorátov, naopak, ich prácu si vážim a ja im neprikladám také veci, ako vy ste dali na ich adresu pri iných zákonoch. Čiže znova opakujem, pre mňa, pre každého je pri ľudskej tragédii a strate života zapríčinených nedbanlivosťou zamestnávateľa jedno, či je ten zamestnávateľ veľký alebo malý. Jednoducho musíme tomu predísť aj takouto vysokou sankciou.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2011 o 14:49 hod.

RSDr.

Viliam Jasaň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:51

Zoltán Horváth
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani premiérka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej radnej rady Slovenskej republiky a informovať o výsledku prerokovania zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 20. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. novembra 2011 č. 559 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.
Vrátený zákon odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v pôvodnom znení ústavnoprávny výbor uznesením č. 346 z 22. novembra.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval vrátený zákon dňa 23. novembra, ale neschválil navrhnuté uznesenie výboru, lebo návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru podľa § 52 zákona o rokovacom poriadku a článku 84 Ústavy Slovenskej republiky.
Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III. časti jeho rozhodnutia zo 7. novembra 2011:
1. V článku I sa vypúšťa bod 22. Doterajšie body 23 až 43 sa označujú ako body 22 až 42.
2. V článku I sa vypúšťa bod 33. Doterajšie body 34 až 42 sa označujú ako body 33 až 41.
Gestorský výbor neprijal po opätovnom prerokovaní zákona podľa § 79 zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. pre Národnú radu záverečné stanovisko k vrátenému zákonu ako celku.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

29.11.2011 o 14:51 hod.

PhDr.

Zoltán Horváth

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:56

Viera Tomanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ako to zvyčajne už býva a sme si na to zvykli, z legislatívnej dielne SaS môžeme očakávať vždy len a len zákony, ktoré škodia pracovníkom a uľahčujú situáciu tým zamestnávateľom, ktorí z nedostatku zodpovednosti za svojich zamestnancov sa usilujú, a to aj za cenu poškodenia zdravia zamestnancov, ušetriť na úkor tých, ktorí im zisk vytvárajú. Takýmto nezodpovedným zamestnávateľom ochotne nadbiehal v tomto prípade aj pán poslanec Suja, keď v druhom čítaní podal svoj pozmeňujúci návrh, ktorý je výslovne proti ochrane zdravia zamestnancov. Páni koaliční poslanci, bez toho, že by ste sa boli čo len zamysleli nad obsahom pozmeňujúceho návrhu pána Suju a nad jeho dopadmi na zdravie zamestnancov, ste mu tento návrh jednomyseľne, celá, už v tom čase rozpadnutá koalícia, odsúhlasili. Tak mi teda dovoľte, aby som vám objasnila, čo ste vlastne schválili.
V § 21 ods. 2 v novej druhej vete ste zrušili povinnosť zamestnávateľa zriadiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené v prvej alebo v druhej pracovnej kategórii. Čo teda je pracovná zdravotná služba? Pracovná zdravotná služba je podľa prerokúvaného zákona v platnom znení druhom preventívnej ochrannej služby, pričom zákon definuje tieto služby ako odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný zabezpečiť pre všetkých zamestnancov tieto služby, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zisťovaní bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.
Samotnú pracovnú službu definuje zákon v § 26 ods. 1. A dovolím si zacitovať. Poskytuje odborné poradenské služby v oblasti ochrany zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, pri ktorom pracovná zdravotná služba najmä spolupracuje pri zisťovaní nebezpečenstiev a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, ďalej, hodnotí faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov, c) podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom, d) poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancovi najmä pri plánovaní a organizovaní práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest pri technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci, ktoré môžu ohroziť zdravie, pri ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany, zúčastňuje sa na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska, 2. na opatreniach pracovnej rehabilitácie, 3. na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík, 4. na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov, f) školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci, g) spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie a vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.
Pracovná zdravotná služba má u nás viac ako dvadsaťročnú tradíciu. Podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161 z roku 1985 o závodných zdravotných službách, ktorým je Slovenská republika viazaná, lebo ho už v roku 1988 ratifikovala, je štát povinný zriadiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých pracovníkov. Obzvlášť je to potrebné pre zriadenie pracovnej zdravotnej služby pre pracovníkov druhej kategórie, ktorá je na rozhraní práce, ktorá ešte môže byť bezpečná, avšak riziká poškodenia zdravia sú tu už možné. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa totiž do druhej kategórie zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, najmä práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi, a práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom. No a práve pracovná zdravotná služba je tým subjektom, ktorý dokáže odborne posúdiť a zistiť, či zamestnanci tejto kategórie sú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia zdravia, a vyhodnotiť zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, či ohodnotiť faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov. Preto zmenu, ktorú ste navrhli a ktorú ste schválili, považujem za veľmi citlivý a škodlivý zásah do systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Predpokladám však, že mnohí ste ani nevedeli, čo vlastne schvaľujete. Chcela by som vás upozorniť na skutočnosť, že až 66 % priznaných chorôb z povolania bolo u zamestnancov zaradených do druhej kategórie. Zopakujem to ešte raz, 66 % priznaných chorôb z povolania bolo u zamestnancov zaradených do druhej kategórie. A spolu v prvej a v druhej kategórii pracuje až 95 % pracovníkov. Páni poslanci, uvedomte si, prosím, že takto ste vylúčili až 95 % pracovníkov z aktívneho dohľadu nad pracovným prostredím a ochranou zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou. Takto ste, páni koaliční poslanci, svojím hlasovaním 1,9 mil. zamestnancov obrali o ich ústavné právo na ochranu zdravia pri práci, ktoré je garantované ústavou, a to článkom 36. Spýtam sa, pán Suja, v dobrom: Kto a za čo vás takto zaloboval, že ste neváhali drvivú väčšinu zamestnancov vystaviť takémuto riziku? Nie je preto náhoda, že pán prezident napadol práve túto zmenu. Ak by ste si námietku pána prezidenta neosvojili, 95 % pracovníkov si nebude istých, či práca, ktorú vykonávajú, resp. pracovné prostredie, v ktorom pracujú, neohrozuje ich život a ich zdravie.
Dovoľte mi poukázať na ďalšie škodlivé dôsledky vami schválenej zmeny.
Odhliadnuc od legislatívy nevhodného systematického začlenenia uvedenej zmeny do § 21 schválením tohto škodlivého návrhu ste zároveň našu legislatívu postavili do rozporu s právne záväzným aktom Európskej únie, konkrétne so smernicou Rady 89/391 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. Vážené dámy, vážení páni, aj pán prezident vo svojom rozhodnutí poukazuje na princíp citovanej smernice, ktorým je zákaz zhoršenia už dosiahnutia stavu ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov, a že, naopak, členské štáty sú zaviazané zlepšovať preventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a zosúlaďovať podmienky pri zachovaní už dosiahnutých zlepšení. Čiže samotná smernica sa riadi zásadou zákazu reformatio in peius. Ak by sme si neosvojili výhrady pána prezidenta, bude nepochybne Slovenská republika čeliť konaniu o nesúlade prerokúvaného zákona s citovanou smernicou, za čo, ak to, páni a páni predkladatelia napadnutého ustanovenia, neviete, tak to pripomeniem, hrozí nášmu štátu vysoká pokuta, opakujem, hrozí nám vysoká pokuta. O pár hodín budeme schvaľovať a riešiť problémy spojené so zostavovaním rozpočtu verejnej správy. A ja sa pýtam: Máme skutočne na to, aby sme takéto zbytočné pokuty platili? Máme skutočne finančné prostriedky na vyhadzovanie peňazí zo štátneho rozpočtu? Vážené dámy a vážení páni, majme na pamäti, že zároveň ste dostali Slovenskú republiku do pozície porušovateľa medzinárodnej zmluvy, konkrétne citovaného dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, ktorým je Slovenská republika viazaná. V prípade, že by odbory podali v tejto veci podnet na Medzinárodný úrad práce, vláda by čelila konaniu Výboru Medzinárodnej organizácie práce pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní. Toto konanie sa deje verejne pred celým svetom v rámci každoročnej medzinárodnej konferencie a veľmi škodí povesti štátu, voči ktorému takéto konanie smeruje.
Touto zmenou ste zároveň zaťažili verejné financie, a to zvýšením nákladov spojených s poškodením zdravia z práce, chorobou z povolania, s následnými výdavkami na invalidné dôchodky, podporou v nezamestnanosti. Dámy a páni, ak si vezmete to, že len náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú hradené Sociálnou poisťovňou, pre jednu priznanú chorobu z povolania tvoria čiastku 12 304 eur, myslím si, že to hovorí za všetko. Mysleli ste, pán minister Mihál, keď ste s touto zmenou súhlasili, na to, že Sociálna poisťovňa nemá na takéto zbytočné náklady financie? A to nehovorím o vážnosti vzťahu a postoja spoločnosti, a to predovšetkým nás, poslancov, ku zdraviu a ochrane zdravia zamestnancov na Slovensku. To nehovorím o zaťažení systému zdravotnej starostlivosti, ktorý už dlhšie vykazuje nedostatok financií a ktorého stav sa v plnej nahote ukázal, samozrejme, v dnešných dňoch. A v neposlednom rade si dovolím povedať, že ste vlastne týmto spôsobom podporili začiatok rozpadu systému prevencie chorôb z povolania na Slovensku.
Páni poslanci, panie poslankyne, aj za mnou v rokoch 2006 až 2009 chodili zamestnávatelia lobovať v prospech obmedzenia pracovnej zdravotnej služby. Dokonca tieto návrhy prednášali aj verejne na rokovaniach tripartity. Takýmto návrhom, ktoré poškodzujú zdravie pracovníkov, som nikdy nevyhovela. Hanbila by som sa pozrieť zamestnancom, ktorým by práca v rizikovom prostredí poškodila zdravie, pozrieť skutočne do tváre. Pamätajte na to, že aj vy sa raz budete dívať do tváre týmto ľuďom. A treba si pripomenúť aj to, že za tvárou týchto zamestnancov, za jedným otcom sa môže skrývať starostlivosť o dve i viac detí a starostlivosť o manželku. Obraciam sa na vás preto s výzvou, aby ste prehodnotili svoju pôvodnú podporu v zmene zákona napadnutej prezidentom, ktorú, a to dúfam, väčšina z vás narýchlo a možno aj sčasti nepremyslene podporila, aby ste pri tomto čítaní túto chybu napravili, aby ste vyhoveli prezidentovmu návrhu na vypustenie bodu 22 a bodov 35 a 43 z novely zákona. Ja vám v tejto chvíli ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.11.2011 o 14:56 hod.

Ing. PhD.

Viera Tomanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:09

Jana Vaľová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť svoju kolegyňu pani bývalú exministerku Tomanovú. Chcem sa spýtať, či si vôbec cení náš štát zdravie svojich občanov a či si ho vôbec cenia poslanci, ktorí toto navrhli, keďže sú schopní znefunkčniť zákonné opatrenia na ich ochranu. Formálne štát garantuje svojim občanom zamestnancom právo na zákonnú ochranu zdravia pri práci v článku 36 Ústavy Slovenskej republiky, ale v skutočnosti im neprijatím návrhu pána prezidenta toto ústavné právo odoberieme. Musíme sa zamyslieť aj nad tým, či na Slovensku potom nebude prudko rásť invalidita, počet chronicky chorých ľudí neschopných zamestnať sa a odkázaných na starostlivosť zo strany štátu. Možnože ušetríme tak z neveľkého množstva peňazí súkromných podnikateľov, ale štát to x-násobne zaplatí vo zvýšených výdavkoch na lekársku starostlivosť, odškodnenie chorôb z povolania, dávky v invalidite, podporu v nezamestnanosti. Ak skutočne prilákame investorov tým, že vlastne zistia, že naša platná legislatíva na ochranu zdravia svojich zamestnancov nemusí vytvárať skoro žiadne opatrenia, ak toto má byť pre nich takisto motivácia, ja si vážim každého investora, ktorý sem príde, jednoducho tí investori musia mať aj určitú zodpovednosť, zabezpečiť zdravie svojich zamestnancov, pretože zdravý zamestnanec im takisto bude vytvárať vlastne zisk, takisto im to bude vytvárať vlastne preto, aby ich podnikaniu sa darilo. Takže nemyslím si, že táto legislatíva prispeje k tomu, aby sme na trh prilákali viac investorov. Ak ich máme prilákať za takúto cenu, že naši občania budú chronicky chorí, že naši občania budú mať veľa úrazov, tak potom si myslím, že sa nad tým treba vážne zamyslieť a skutočne pripomienky pána ministra je potrebné a nutné prijať. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2011 o 15:09 hod.

PhDr.

Jana Vaľová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:11

Milan Laurenčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tomanová, uvádzali ste tu, aké hrozby hrozia zrušením pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu zamestnancov. Ja tam vidím však aj určité výhody, V prvej a druhej kategórii sú dnes zaradené približne 2 mil. zamestnancov, sú to zamestnanci v administratíve, v školstve, verejnej a štátnej správe, a zrušením pracovnej zdravotnej služby pre takýchto zamestnávateľov tak nielen dôjde k úsporám v súkromných firmách, ale znížia sa tak aj náklady úradov a inštitúcií napojených na štátny rozpočet. Napr. Slovenskú poštu údajne pracovná zdravotná služba stojí približne 2 mil. eur ročne.
Pripomínam, že na pracoviskách s prácami v prvej a v druhej kategórii zostáva povinnosť vykonávať lekárske prehliadky u všeobecných lekárov, takže žiadne ohrozenie zdravia a života tu nevidím a nehrozí. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2011 o 15:11 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:12

Natália Blahová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, tvrdili ste vo svojom prejave, že 66 % pracovníkov z druhej kategórie bolo postihnutých chorobou z povolania. Zabudli ste ale povedať, tak ako pán prezident aspoň čestne uvádza vo svojom zdôvodnení, že ide o 66 % zo všetkých žiadostí o priznanie choroby z povolania. A tých bolo 470. Čiže rozprávame o 310 ľuďoch pri celkovom počte pracovníkov v týchto kategóriách, čo je, ako to spomínal kolega Laurenčík, okolo 2 mil. občanov, je to teda 0,02 %, čo sa veľmi blíži štatistickej odchýlke. Tak ako vy ste deklarovali, že si zvykáte na štýl progresívnej politiky, tak my si tu taktiež veľmi rýchlo zvykáme na to, že vaše prejavy sú plné zavádzania. Ďakujeme pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2011 o 15:12 hod.

Mgr. Bc.

Natália Blahová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:14

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, rada by som aj ja reagovala na pripomienky pána prezidenta k vrátenému zákonu o BOZP. Konkrétne sa jedná o už komunikovanú pracovnú zdravotnú službu, ktorá je predmetom týchto pripomienok. A nakoľko som jednou z predkladateľov tejto úpravy, tak cítim potrebu na pripomienky pána prezidenta reagovať.
Čo je vlastne cieľom zrušenia pracovnej zdravotnej služby pre kategórie prác 1 a 2? Určite to nie je zníženie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ani nezmyselné zbavovanie povinností zamestnávateľov. Ale poďme po poriadku.
Návrh našej novely hovorí len o kategóriách 1 a 2. Tie sú v zákone definované nasledovne. Do prvej kategórie sú zaradené práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia. Do druhej kategórie sú zaradené práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia. To som teraz hovorila o § 31 zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. To som si nevymyslela. Presne takto sú definované kategórie 1 a 2. To znamená, ide o nerizikové práce. A len týchto sa tá novela týka. Nehovoríme teda o prácach, kde reálne vzniká riziko poškodenia zdravia. Rizikovou prácou je práca zaradená do 3. a 4. kategórie. (Takto je to definované v § 31.) Týchto sa naša novela netýka. Považujeme za nedôvodné, aby takto definované práce, teda práce bez reálneho rizika poškodenia zdravia, a väčšinou naozaj ide o administratívne práce, podliehali povinnosti pracovnej zdravotnej služby. Ukázala to aj prax, keď sú tieto služby a s nimi súvisiace napr. preventívne prehliadky robené len formálne a zaťažujú nielen zamestnávateľov, ale predovšetkým zamestnancov. Tu treba podotknúť, že našou novelou nijako nie sú dotknuté iné povinnosti zamestnávateľov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci. Nijako nie je dotknutá napr. povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov preventívnu prehliadku, ak je toto dôvodné. Napr. tam, kde sa zdravotná spôsobilosť vyžaduje na výkon práce na základe osobitného predpisu, sú to napr. vodiči, tam je potrebné vykonať lekársku prehliadku vo vzťahu k práci bez ohľadu na zaradenie do pracovnej kategórie, do kategórie prác. V takýchto prípadoch podľa platnej legislatívy zamestnanci môžu absolvovať lekársku prehliadku aj u svojho všeobecného lekára. Čiže nie je potrebná pracovná zdravotná služba na vykonanie takejto preventívnej prehliadky. A takáto povinnosť zamestnávateľovi vôbec nie je dotknutá. Pracovná zdravotná služba je v takomto prípade len duplicitnou povinnosťou.
Prejdem ku konkrétnym pripomienkam pána prezidenta.
Jednou z výhrad bolo tvrdenie, že zrušením pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu sa zníži úroveň ochrany zdravia pri práci. Odvoláva sa na smernicu Rady 89/391/EHS z roku 1989 s tým, že táto smernica neumožňuje zníženie úrovne ochrany, ktoré už jednotlivé členské štáty dosiahli. Táto zmena legislatívy v pôsobnosti pracovnej zdravotnej služby neznamená žiadne zníženie úrovne ochrany, žiadne. Pracovná zdravotná služba nikomu žiadnu úroveň ochrany zdravia nepriniesla. Navyše táto smernica hovorí, že členské štáty si samy definujú potrebné opatrenia a tieto majú byť primerané. Žiadna pracovná zdravotná služba v tejto smernici spomenutá nie je. Podľa nášho názoru zaťažiť práce kategórií jedna, dva, teda práce bez reálneho rizika poškodenia zdravia, takto sú totiž definované, ako som to už uviedla, pracovnou zdravotnou službou nie je primerané.
Ďalšou výhradou pána prezidenta bolo, že bez odborného posúdenia pracovného prostredia pracovnou zdravotnou službou nie je možná správna kategorizácia, resp. zmena kategorizácie. No ale o zaradení prác do kategórií predsa rozhoduje orgán verejného zdravotníctva. Na to nepotrebujeme pracovnú zdravotnú službu.
Ďalej vo svojom odôvodnení uvádza, že práve pri zamestnancoch, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, sa vo významnom počte vyskytujú choroby z povolania. To sme tu pred chvíľkou počuli aj s úst pani poslankyne Tomanovej a bolo to vysvetlené. V roku 2009 to bolo 470 ľudí. Z tohto počtu bola do kategórie dva 66 % ľudí priznaná choroba z povolania. To je 310 prípadov. My tu hovoríme o skupine ľudí okolo 2 mil. V 310 prípadoch bola priznaná choroba z povolania. Čiže hovoríme o čísle, ktoré je 0,016 %. To je v štatistike naozaj odchýlka.
Podľa pána prezidenta sú, ďalej, finančné náklady zamestnávateľov na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby zanedbateľné v porovnaní so škodami, ktoré môžu vzniknúť na zdraví zamestnancov v súvislosti s prácou. Ja by som sa veľmi nerada púšťala do porovnávania finančných nákladov vynaložených na opatrenia, ktoré zabránia nejakému zdravotnému problému, s tým, akú má tento zdravotný problém hodnotu. Pre mňa má zdravotný problém nevyčísliteľnú hodnotu. Toto vôbec nebol cieľ. Podstatou je to, že pracovná zdravotná služba nikomu zdravie neochránila, nikomu nezvýšila bezpečnosť pri práci a nikoho ani len preventívne neušetrila od žiadnych zdravotných problémov. Navyše, pri kategóriách jedna a dva, kde reálne riziko poškodenia zdravia nie je, a to je definované v zákone, že hovoríme len o týchto kategóriách, by bolo veľmi problematické, ak vôbec by to bolo možné, identifikovať, či ten-ktorý zdravotný problém s prácou súvisí alebo nesúvisí. Pre kategórie bez rizika poškodenia zdravia je to len náročnou formalitou a štátom garantovaný biznis pre pár vyvolených.
Týmto by som vás, ctené plénum, chcela veľmi pekne poprosiť o podporu tejto novely, čo znamená nepodporenie výhrad pána prezidenta. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.11.2011 o 15:14 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video