28. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Ja väčšinou mám nadpriemerné prednášky aj na akademickej pôde... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Poznám ich.

Mamojka, Mojmír, poslanec NR SR
...aj keď sú povedzme priemerné, ale pred takýmto prázdnym (Pán poslanec ukázal smerom do pléna.) som ešte nerečnil. Ale vydržím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Ale sú tu aj vaši žiaci, aj vaši možno budúci.

Mamojka, Mojmír, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Ide o to, že je hanbou, že tu nie je nikto z koalície, pretože je to návrh koalície. Ale tak, čo už sa dá robiť? S tým, že vzhľadom k tomu, že pán Madej bol pomerne vyčerpávajúci. Pani poslankyňa Laššáková vo faktickej poznámke zhutnila tiež kopu dobrých myšlienok, preto nebudem dlho hovoriť. Veľmi stručne.
Mám na to určité právo aj preto, že som mal tú česť byť prvým členom Súdnej rady. Menovaný vtedy som bol, myslím, pánom prezidentom. Súdna rada bola kreovaná pri takzvanej veľkej novele ústavy v roku 2001. Ja sám som bol trochu v rozpakoch, či je etapa spoločenského vývoja, keď už má súdnictvo na to, aby sa nejakým spôsobom samo regulovalo. Ale chcel som veriť a dúfať, že áno.
Domnievam sa aj dnes, ja som to už pri inej príležitosti povedal, že Súdna rada je orgán, ktorý je potrebné zachovať, pretože aj keď občas nie je funkčná, podľa názoru vládnucej garnitúry, ak by sme ju, nedajboh, zrušili alebo zásadne modifikovali, vylejeme s vaničkou aj dieťa a vrátime späť určitý prvok. Ja to hovorím zámerne, prvok, lebo sú tu definície teoretikov iných, právnych, čo to je Súdna rada, ale určitý prvok samosprávy riadenia justície, ktorý má podľa mňa opodstatnenie. Má opodstatnenie aj preto, že ak už citlivo vnímame nezávislosť troch mocí v štáte - zákonodarnej, výkonnej, súdnej, najnezávislejšia musí byť súdna moc. Výkonná a zákonodarná vždy je presiaknutá, ako pán poslanec Číž zvykne hovoriť, kontaminovaná, ale v tomto prípade nie je kontaminovaná. Ona je cez parlamentnú demokraciu pozitívne ovplyvnená politikou najviac. Preto súdna moc musí byť čo najnezávislejšia.
Ak právny štát chce byť právnym štátom a má vládnuca garnitúra nejaký dojem o tom, že nejaký orgán štátny, ktorý je pilierom tej ktorej moci, prestáva dosť dobre fungovať, nemôže znásilňovať právny poriadok alebo konkrétny právny predpis, aby ovplyvnil a personifikoval fungovanie štátneho orgánu alebo ústavného orgánu, ktorý je pilierom tej ktorej moci, v tomto prípade Súdna rada a moc súdna, len preto, že si tam želá iných zástupcov. Ja sa vyhýbam politizovaniu problémov. Ale mne je až ľúto, ako právnikovi, ako človeku, že v dvoch prípadoch, a naozaj pri totálne spackanej voľbe generálneho prokurátora, organizačno-technicky, politicky, je tu ďalší prvok, ktorý degraduje aj kolegov, ktorých si chcem vážiť ako právnikov z koalície, a kde je tu jednoznačný prvok totálneho spolitizovania a snahy spolitizovať vplyv moci výkonnej na moc súdnu.
Ja len jeden fakt, čo už povedal myslím aj pán kolega predo mnou. Keď funkčné obdobie troch členov Súdnej rady končí neviem 18. alebo 22. mája a podľa zákona má predseda Národnej rady Slovenskej republiky ešte 60 dní na to, aby oznámil predsedovi Súdnej rady, kto bol parlamentom zvolený, a my chceme voliť v januári, respektíve februári, šesť mesiacov pred skončením funkčného obdobia?! Tak to je jednoducho diletantizmus politický a absolútnou absenciou ľudskej, politickej i akejkoľvek inej beťárskej cti a frajeriny.
Ja sa začínam skutočne obávať toho, že tá účelovosť zmien právneho poriadku a základných právnych predpisov len na to, aby štát fungoval tak, ako si niekto želá, kto je momentálne ešte chvíľu pri moci, je, nechcem uraziť ani Urundi-Burundi, ale ani to nie. Ja musím strpieť určité fungovanie v legálnom funkčnom období, nemôžem personifikovať základné vzťahy v oblasti rezortu spravodlivosti a justície.
Ja som to neraz povedal, opakujem to a končím, pokiaľ sa nedožijeme toho, že si predseda Najvyššieho súdu, ako predseda Súdnej rady, minister spravodlivosti, generálny prokurátor, minister vnútra nesadnú raz za čas za jeden stôl a nebudú profesionálne diskutovať o zásadných právnych problémoch Slovenska, smerovaní právneho poriadku, bude tu neporiadok, za ktorý sa môžeme akurát hanbiť, a budeme permanentne počúvať aj zo západoeurópskych alebo iných európskych štátov, že je tu nevymožiteľnosť práva, že to nefunguje, že je to liknavé a tak ďalej a tak ďalej. Všetko je to o ľuďoch. A toto tiež je o ľuďoch a o absencii totálnej politickej kultúry vo väzbe na to, že máme pol roka na to, aby sme dôstojne, kľudne, zvolili členov Súdnej rady. Vráti sa nám to.
Ďakujem, pán predseda.

Pán poslanec Číž je posledný prihlásený do rozpravy. Obdivujem vašu kondíciu, pán poslanec. Nie, dnes už predpokladám, že končí.

Príde doba, pán predseda, kde vám preukážem ešte aj ďalšie schopnosti. Ďakujem vám za slovo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Neviem síce na čo ste mysleli, ale čakám na hrdinskú výzvu.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Vážené kolegyne, kolegovia, nepochybne trošku tu upadlo to napätie, ktoré sprevádzalo rokovanie o imunite, ale opäť sa tu objavil jav, ktorý jednoducho do slovenského parlamentu nepatrí. Kompetencia Národnej rady, v danom prípade voliť člena Súdnej rady, jednoducho v zmysle platného práva preukázateľne, viditeľne, flagrantne, jasne nie je. Je tu pokus politicky zneužiť situáciu a nastáva presne to, proti čomu sme varovali tento parlament. Povedali sme, už nechoďme do poslaneckých návrhov, nechoďme do ďalších návrhov, ktoré sa iba otvoria, ktoré sú kontroverzné. Pretože práve v takýchto posledných obdobiach parlamentu, kde poslanci majú dramaticky nižšiu zodpovednosť vzhľadom na to, že mnohí sú, mnohí nie sú na zvoliteľných miestach a je tu tendencia potom konať lobisticky a schvaľovať veci, ktoré spravidla robia problémy. Dajú sa vymenovať desiatky prípadov z minulosti, že sa takéto niečo stalo, jednoducho sme potrebovali, ideme na voľby.
Pani kolegyne, kolegovia, včera sme o 16.58 hod., rokovali sme o dvoch nesmierne závažných zákonoch, ktoré, našťastie, dnes minister stiahol. O 16.58 hod. tu z SDKÚ, pri všetkej úcte, tu nebol absolútne nikto. Bolo tu päť alebo sedem ľudí zo SAS-u, asi desať ľudí zo SMER-u a asi päť ľudí z KDH. Boli na mítingoch, pravdepodobne, tí ľudia. Jednoducho už nevieme vytvoriť korektnú atmosféru pre také zložité veci, ako sú veci, ktoré súvisia s tvorbou zákonov, s tvorbou, s kreačnou právomocou Národnej rady v danom prípade. Jednoducho, preukázateľne je úplne jasné, že ak tá voľba prebehne, a bola by, nebodaj, úspešná, jednoznačne skončí na Ústavnom súde. Jednoznačne to Ústavný súd v danom prípade musí zrušiť a je to hanba Národnej rady a vyrábanie ďalšieho zbytočného konfliktu s predstaviteľom ústavnej moci na Slovensku.
Takže poprosím všetkých, ktorí majú trošku zmysel pre dôstojnosť Národnej rady a pre to, aby sme čo najskôr dostali základné spravovacie procesy štátu do štandardu, nech prebiehajú podľa predpísaných právnych predpisov. A nerobme už takéto nezmyselné kroky, ktoré nás všetkých diskvalifikujú.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ja som vedel, že ste sa vyčerpali pri tom predchádzajúcom bode, pán predseda.
Panie poslankyne, páni poslanci, veď, pán podpredseda, choďte na míting.
Pán poslanec Beblavý.