28. schôdza

Pán poslanec Tomčo.

Pani kolegyňa, zoberme si príklad, že bývate v obci niekde na východe, kde stále je viac a viac prípadov, že dokonca aj na druhom stupni základnej školy sú iba dvaja-traja žiaci ešte stále majoritnej väčšiny, síce v rámci Slovenskej republiky, hoc v tamojšej obci je to už zúfalo opačne, a je tam 18 až 20 žiakov rómskej menšiny, teda tam už väčšiny. Bohužiaľ, stáva sa, že väčšina z týchto rómskych žiakov tam chodí len z iných dôvodov, ako z túžby po vzdelaní, a svojím správaním a prístupom narušujú vyučovací proces, a tak žiaci, ktorí majú záujem študovať ďalej a potom prípadne aj na strednej a vysokej škole, nemôžu získať potrebné vedomosti pre ďalšie štúdium. Mali by mať právo rodičia, ktorým záleží na vzdelaní svojich detí, v takomto prípade učiť radšej deti sami doma? Ako by ste sa vy rozhodla osobne? Ja by som určite ich radšej učil sám. A preto tento zákon určite podporím. Ďakujem.

Pani poslankyňa Obrimčáková.

Pán poslanec, ale toto práve nechceme, čo ste vy teraz povedali. To teraz čo máme? Ako segregovať rómskych žiakov? Alebo máme vyňať nadaných a talentovaných? Veď toto práve nechceme. Pozerajme sa preto na dieťa práve z pohľadu toho dieťaťa, čo potrebuje, čo je preňho najlepšie. A to kvalifikovaný pedagóg, kvalitu vzdelávania a tie výstupy, aby boli adekvátne, čo sa týka výstupov prvého alebo druhého stupňa, v tomto prípade hovoríme o druhý stupeň. Ale to, čo vy ste teraz uviedli, je práve to, čo my nechceme.

Panie poslankyne, páni poslanci vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani navrhovateľka sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ďakujem aj všetkým, ktorí sa unúvali vôbec tu byť a diskutovať na túto tému, ktorá možno sa nedotýka mnohých detí, ale predsa len, z môjho hľadiska je dôležitá. Ja by som možno len pár faktov ešte len uviedla. Keď viacerí z vás hovorili o tom, že v prvom rade musí byť pedagóg kvalitný. Ja s tým súhlasím. Na druhej strane si nemyslím, aj ako matka troch detí, že na to, aby som naučila svoje deti čítať a písať, čo som naučila, som potrebovala pedagogické vzdelanie. Ja sama som šesť rokov žila v Alžírsku, kde ma od 2. ročníka až po 7. ročník učili moji dvaja rodičia všetky predmety, s tým, že na konci roku som robila skúšky, a teda obstála som, myslím si, že dobre. Z čoho vyplýva, že nie vždy to pedagogické vzdelanie v prípade, že rodičia dobre poznajú svoje dieťa, v prípade, že naozaj im záleží na tom vzdelaní, je potrebné. Pani poslankyňa, vy ste aj spomínali o tom, že chceme, aby naši pedagógovia sa kontinuálne vzdelávali. Ja vám garantujem, že rodičia, ktorí vzdelávajú svoje deti doma, sa vzdelávajú aj oni. Oni sami hovoria o tom, ako veľa im dáva to učenie ich detí. Oni opäť niektoré veci objavujú, spoluobjavujú s deťmi a ich to vzájomne obohacuje. Čiže nie je to o tom, že by to bol nezodpovedný rodič, ktorý akonáhle niečomu nerozumie, tak to jednoducho tomu dieťaťu nevysvetlí, práve naopak. Zoženie si ešte viacej literatúry, požiada iných odborníkov. Títo rodičia medzi sebou navzájom komunikujú. Čiže ak niekto sa cíti byť slabší v istej oblasti, pomôže ten ďalší. Ďalší argument, ktorý tu padol, teda keď dieťa po roku vlastne druhýkrát zlyhá, má stratený rok. Dovolili by sme si tvrdiť, keď dieťa v škole prepadne na konci školského roku, že škola je zlá, že školská dochádzka je zlá? Asi nie. Asi je to len problém nezvládnutia toho daného ročníka, toho žiaka, možno, ja neviem, prístupu v škole, ale určite by sme nespochybňovali školy ako také. Čiže rovnako by som nechcela spochybňovať domáce vzdelávanie ako také.
Tretia moja poznámka. Asi každý z vás, ktorí ste rodičia, ste zažili situácie, kedy dieťa prišlo zo školy domov s tým, že niečomu nerozumie. A vy ako rodič, nepedagóg, neodborník na daný predmet si s ním sadnete a prejdete to s ním a on odrazu alebo ona odrazu pochopí. Aj také sa stáva, stáva sa také a tiež sme to viacerí zažili, že sme platili doučovanie alebo sami sme boli doučovaní v nejakom predmete mimo brány škôl. Čiže nie je to niečo mimoriadne, skôr je to naozaj o tom úprimnom vzťahu toho rodiča, či chce, alebo nechce, aby jeho dieťa bolo vzdelané a aby obstálo v živote a tie výsledky, aj z viacerých meraní celosvetových, tam, kde už táto prax, toto domáce vzdelanie zavedené ukazuje, že tieto deti majú v priemere lepšie výsledky ako v priemere deti, ktoré sú v školách.
Chcem ale zároveň aj povedať, aby ste si nemysleli, že teraz ja tu glorifikujem niečo nad všetko ostatné. Domáce vzdelávanie nie je vhodné pre všetky deti a nie je vhodné pre všetkých rodičov. Nie všetci rodičia sú toho schopní. Čiže nech si aj rodičia uvedomia, že je to obrovská záťaž, obrovská zodpovednosť rozhodnúť sa pre domáce vzdelávanie. A sú aj rodičia, ktorí sa rozhodli, a po čase zistili, že na to nemajú, že proste nevedia. Tie deti sa vrátili do škôl a nebol najmenší problém. Čiže opäť je to o tej zodpovednosti tých rodičov a myslím si, že na to sa musíme takto pozerať.
Pokiaľ ide o ďalšie, ďalší mýtus - socializácia. Neviem nakoľko vy poznáte rodičov a deti, ktoré sa doma vzdelávajú. Ja ich poznám niekoľko. Po prvé chcem povedať, že zatiaľ som nebadala u nich žiadne náznaky nejakého sektárstva. Boli medzi nimi veriaci ľudia, boli medzi nimi ateisti. Jediné, čo ich spájalo, a to si ja nedovolím pomenovať ako nejaký príznak sektárstva, a to je naozaj to, že chcú pre to ich dieťa to najlepšie, aby bolo vzdelané a vzdelané v príjemnom prostredí, ktoré oni si zvolia. Vrátim sa k tej socializácii. Tieto deti, s ktorými som mala možnosť komunikovať, sú možno vyťaženejšie ešte ako tie naše, ktoré chodia do škôl, pretože chodia na množstvo, množstvo krúžkov. Oni spolupracujú s tou školou. Nie je to pravda, že by táto novela alebo vôbec domáce vzdelávanie chcelo nejako deti izolovať a spôsobiť, že za celú školskú dochádzku nevkročia do tej školy. Nakoniec nie je to možné aj kvôli tým skúškam. Ale práve rodiny spolupracujú s učiteľmi, spolupracujú so školou, deti zastupujú školu na rôznych súťažiach. A poznám konkrétne jednu rodinu, ktorých dieťa sa stalo, vyhralo súťaž tuším v recitovaní alebo v prednese na celom Slovensku. A je to dieťa v domácom vzdelávaní. Takže je to naozaj, je to len mýtus, že tieto deti by boli nejako vytrhnuté.
Pokiaľ ide o indoktrináciu, iste môže mať niekto pocit, že niekto sa snaží dieťa izolovať, aby ho indoktrinoval. Nevylučujem, že sú také prípady. Ale takisto si povedzme úprimne, že aj za socializmu sme mali školy, ktorou hlavným poslaním bola indoktrinácia socializmom, komunizmom a neviem akými nezmyslami. A vtedy to bolo na všetkých školách. Vtedy žiadne dieťa nebolo pred tým uchránené. Takže myslím si, že teraz hovoriť o tom nejakom veľkom, o nejakej veľkej hrozbe, o nejakom veľkom riziku je mierne pritiahnuté za vlasy, pretože opakujem, môže sa to stať aj v škole. Poslednú poznámku naozaj smeruje smerom k pedagógom. Pretože, vy ste aj spomínali viacerí, že si ctíme pedagógov alebo nie. Samozrejme, že si ctíme dobrých pedagógov, a táto novela nemá vôbec ambíciu ísť proti pedagógom, nejako ich znevažovať, znehodnocovať ich prácu alebo nejako devalvovať. Ide naozaj len o to, že s ich pomocou rodičia, ktorí sa rozhodnú pre domáce vzdelávanie, môžu dosiahnuť veľmi veľa a tí učitelia v tom celom procese aj domáceho vzdelávania sú nezastupiteľní, pretože sú tými, ktorí pomáhajú rodičom, sú tými, ktorí vlastne tie deti na konci toho ročníka alebo v polovici skúšajú.
A možno celé by som to zakončila len jedným citátom zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd OSN: "Rodičia majú prednostné právo zvoliť si druh vzdelávania pre svoje deti." Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik, spoločný spravodajca. Nech sa páči, ak chcete zaujať stanovisko k rozprave, môžete.

Ja len jednu manipulatívnu vetičku. Ak výsledkom domáceho vzdelávania sú na konci osoby ako pani poslankyňa Žitňanská, tak si myslím, že stojí za to tento návrh podporiť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pánovi poslancovi Poliačikovi za záverečné stanovisko k prerokovávanému návrhu zákona. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani navrhovateľke, pánovi spoločnému spravodajcovi.
Prosím, aby teraz zaujal miesto pre navrhovateľov pán poslanec Beblavý a poprosím už v sále prítomného pána poslanca Kolesíka, ktorého výbor poveril, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokovávaní návrhu zákona, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru stručne a jasne, pán poslanec, vzhľadom na čas, ktorý máme. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. Ešte raz sa ospravedlňujem, že som o 14.00 hod. meškal. Veľmi ma to mrzí.
Vážený pán predseda, milé panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. (tlač 571) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 100 z 24. novembra 2011 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 570 z 11. novembra 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z.z., tlač 571.)