28. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa takisto chcem dotknúť toho, čo povedala pani kolegynka, pani poslankyňa Obrimčáková, lebo poukázala na vážne nedostatky, a možno také dva najdôležitejšie, ktoré ja som si tak osvojila, a myslím si, že nikto sa nebráni tomu, aby bolo domáce vzdelávanie. Sú typy detí, sú typy zdravotných, špecifických ochorení, ktoré inú možnosť deťom ani neposkytujú. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, aby sa to posúvalo tak, aby tieto deti vzdelávali hlavne na tom druhom stupni ľudia, ktorí majú adekvátne vzdelávanie, adekvátne vedomosti z jednotlivých odborov. Domáca, domáce vzdelávanie je vhodná forma vzdelávania, tak ako som spomínala, pre určité typy. Na druhej strane si však musíme uvedomiť a nesmieme zabúdať, že bránime týmto deťom v procese socializácie. Veď oni sa vlastne počas tých deviatich rokov povinnej školskej dochádzky nemusia ani stretnúť so svojim školským kolektívom a toto, si myslím, že je vhodné dopracovať.
Ak sa tento zákon dopracuje tak, aby skutočne vyhovoval čo najširšiemu, najširšej skupine obyvateľov a rodičov, ktorí budú potrebovať takýto typ vzdelávania, myslím si, že nikto nebude mať proti tomu žiadne výhrady, ale v tejto podobe a ako to vykreslila aj pani poslankyňa, koľko je tam nedostatkov, si myslím, že to nie je práve najvhodnejšia cesta, ako by sme mali v tomto domácom vzdelávaní detí pokračovať. Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa, zoberme si príklad, že bývate v obci niekde na východe, kde stále je viac a viac prípadov, že dokonca aj na druhom stupni základnej školy sú iba dvaja-traja žiaci ešte stále majoritnej väčšiny, síce v rámci Slovenskej republiky, hoc v tamojšej obci je to už zúfalo opačne, a je tam 18 až 20 žiakov rómskej menšiny, teda tam už väčšiny. Bohužiaľ, stáva sa, že väčšina z týchto rómskych žiakov tam chodí len z iných dôvodov, ako z túžby po vzdelaní, a svojím správaním a prístupom narušujú vyučovací proces, a tak žiaci, ktorí majú záujem študovať ďalej a potom prípadne aj na strednej a vysokej škole, nemôžu získať potrebné vedomosti pre ďalšie štúdium. Mali by mať právo rodičia, ktorým záleží na vzdelaní svojich detí, v takomto prípade učiť radšej deti sami doma? Ako by ste sa vy rozhodla osobne? Ja by som určite ich radšej učil sám. A preto tento zákon určite podporím. Ďakujem.

Pán poslanec, ale toto práve nechceme, čo ste vy teraz povedali. To teraz čo máme? Ako segregovať rómskych žiakov? Alebo máme vyňať nadaných a talentovaných? Veď toto práve nechceme. Pozerajme sa preto na dieťa práve z pohľadu toho dieťaťa, čo potrebuje, čo je preňho najlepšie. A to kvalifikovaný pedagóg, kvalitu vzdelávania a tie výstupy, aby boli adekvátne, čo sa týka výstupov prvého alebo druhého stupňa, v tomto prípade hovoríme o druhý stupeň. Ale to, čo vy ste teraz uviedli, je práve to, čo my nechceme.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ďakujem aj všetkým, ktorí sa unúvali vôbec tu byť a diskutovať na túto tému, ktorá možno sa nedotýka mnohých detí, ale predsa len, z môjho hľadiska je dôležitá. Ja by som možno len pár faktov ešte len uviedla. Keď viacerí z vás hovorili o tom, že v prvom rade musí byť pedagóg kvalitný. Ja s tým súhlasím. Na druhej strane si nemyslím, aj ako matka troch detí, že na to, aby som naučila svoje deti čítať a písať, čo som naučila, som potrebovala pedagogické vzdelanie. Ja sama som šesť rokov žila v Alžírsku, kde ma od 2. ročníka až po 7. ročník učili moji dvaja rodičia všetky predmety, s tým, že na konci roku som robila skúšky, a teda obstála som, myslím si, že dobre. Z čoho vyplýva, že nie vždy to pedagogické vzdelanie v prípade, že rodičia dobre poznajú svoje dieťa, v prípade, že naozaj im záleží na tom vzdelaní, je potrebné. Pani poslankyňa, vy ste aj spomínali o tom, že chceme, aby naši pedagógovia sa kontinuálne vzdelávali. Ja vám garantujem, že rodičia, ktorí vzdelávajú svoje deti doma, sa vzdelávajú aj oni. Oni sami hovoria o tom, ako veľa im dáva to učenie ich detí. Oni opäť niektoré veci objavujú, spoluobjavujú s deťmi a ich to vzájomne obohacuje. Čiže nie je to o tom, že by to bol nezodpovedný rodič, ktorý akonáhle niečomu nerozumie, tak to jednoducho tomu dieťaťu nevysvetlí, práve naopak. Zoženie si ešte viacej literatúry, požiada iných odborníkov. Títo rodičia medzi sebou navzájom komunikujú. Čiže ak niekto sa cíti byť slabší v istej oblasti, pomôže ten ďalší. Ďalší argument, ktorý tu padol, teda keď dieťa po roku vlastne druhýkrát zlyhá, má stratený rok. Dovolili by sme si tvrdiť, keď dieťa v škole prepadne na konci školského roku, že škola je zlá, že školská dochádzka je zlá? Asi nie. Asi je to len problém nezvládnutia toho daného ročníka, toho žiaka, možno, ja neviem, prístupu v škole, ale určite by sme nespochybňovali školy ako také. Čiže rovnako by som nechcela spochybňovať domáce vzdelávanie ako také.
Tretia moja poznámka. Asi každý z vás, ktorí ste rodičia, ste zažili situácie, kedy dieťa prišlo zo školy domov s tým, že niečomu nerozumie. A vy ako rodič, nepedagóg, neodborník na daný predmet si s ním sadnete a prejdete to s ním a on odrazu alebo ona odrazu pochopí. Aj také sa stáva, stáva sa také a tiež sme to viacerí zažili, že sme platili doučovanie alebo sami sme boli doučovaní v nejakom predmete mimo brány škôl. Čiže nie je to niečo mimoriadne, skôr je to naozaj o tom úprimnom vzťahu toho rodiča, či chce, alebo nechce, aby jeho dieťa bolo vzdelané a aby obstálo v živote a tie výsledky, aj z viacerých meraní celosvetových, tam, kde už táto prax, toto domáce vzdelanie zavedené ukazuje, že tieto deti majú v priemere lepšie výsledky ako v priemere deti, ktoré sú v školách.
Chcem ale zároveň aj povedať, aby ste si nemysleli, že teraz ja tu glorifikujem niečo nad všetko ostatné. Domáce vzdelávanie nie je vhodné pre všetky deti a nie je vhodné pre všetkých rodičov. Nie všetci rodičia sú toho schopní. Čiže nech si aj rodičia uvedomia, že je to obrovská záťaž, obrovská zodpovednosť rozhodnúť sa pre domáce vzdelávanie. A sú aj rodičia, ktorí sa rozhodli, a po čase zistili, že na to nemajú, že proste nevedia. Tie deti sa vrátili do škôl a nebol najmenší problém. Čiže opäť je to o tej zodpovednosti tých rodičov a myslím si, že na to sa musíme takto pozerať.
Pokiaľ ide o ďalšie, ďalší mýtus - socializácia. Neviem nakoľko vy poznáte rodičov a deti, ktoré sa doma vzdelávajú. Ja ich poznám niekoľko. Po prvé chcem povedať, že zatiaľ som nebadala u nich žiadne náznaky nejakého sektárstva. Boli medzi nimi veriaci ľudia, boli medzi nimi ateisti. Jediné, čo ich spájalo, a to si ja nedovolím pomenovať ako nejaký príznak sektárstva, a to je naozaj to, že chcú pre to ich dieťa to najlepšie, aby bolo vzdelané a vzdelané v príjemnom prostredí, ktoré oni si zvolia. Vrátim sa k tej socializácii. Tieto deti, s ktorými som mala možnosť komunikovať, sú možno vyťaženejšie ešte ako tie naše, ktoré chodia do škôl, pretože chodia na množstvo, množstvo krúžkov. Oni spolupracujú s tou školou. Nie je to pravda, že by táto novela alebo vôbec domáce vzdelávanie chcelo nejako deti izolovať a spôsobiť, že za celú školskú dochádzku nevkročia do tej školy. Nakoniec nie je to možné aj kvôli tým skúškam. Ale práve rodiny spolupracujú s učiteľmi, spolupracujú so školou, deti zastupujú školu na rôznych súťažiach. A poznám konkrétne jednu rodinu, ktorých dieťa sa stalo, vyhralo súťaž tuším v recitovaní alebo v prednese na celom Slovensku. A je to dieťa v domácom vzdelávaní. Takže je to naozaj, je to len mýtus, že tieto deti by boli nejako vytrhnuté.
Pokiaľ ide o indoktrináciu, iste môže mať niekto pocit, že niekto sa snaží dieťa izolovať, aby ho indoktrinoval. Nevylučujem, že sú také prípady. Ale takisto si povedzme úprimne, že aj za socializmu sme mali školy, ktorou hlavným poslaním bola indoktrinácia socializmom, komunizmom a neviem akými nezmyslami. A vtedy to bolo na všetkých školách. Vtedy žiadne dieťa nebolo pred tým uchránené. Takže myslím si, že teraz hovoriť o tom nejakom veľkom, o nejakej veľkej hrozbe, o nejakom veľkom riziku je mierne pritiahnuté za vlasy, pretože opakujem, môže sa to stať aj v škole. Poslednú poznámku naozaj smeruje smerom k pedagógom. Pretože, vy ste aj spomínali viacerí, že si ctíme pedagógov alebo nie. Samozrejme, že si ctíme dobrých pedagógov, a táto novela nemá vôbec ambíciu ísť proti pedagógom, nejako ich znevažovať, znehodnocovať ich prácu alebo nejako devalvovať. Ide naozaj len o to, že s ich pomocou rodičia, ktorí sa rozhodnú pre domáce vzdelávanie, môžu dosiahnuť veľmi veľa a tí učitelia v tom celom procese aj domáceho vzdelávania sú nezastupiteľní, pretože sú tými, ktorí pomáhajú rodičom, sú tými, ktorí vlastne tie deti na konci toho ročníka alebo v polovici skúšajú.
A možno celé by som to zakončila len jedným citátom zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd OSN: "Rodičia majú prednostné právo zvoliť si druh vzdelávania pre svoje deti." Ďakujem.

Ja len jednu manipulatívnu vetičku. Ak výsledkom domáceho vzdelávania sú na konci osoby ako pani poslankyňa Žitňanská, tak si myslím, že stojí za to tento návrh podporiť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Ešte raz sa ospravedlňujem, že som o 14.00 hod. meškal. Veľmi ma to mrzí.
Vážený pán predseda, milé panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. (tlač 571) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 100 z 24. novembra 2011 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 570 z 11. novembra 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z.z., tlač 571.)

Ďakujem, pán predseda, naozaj veľmi stručne. Najprv na úvod mi dovoľte povedať, prečo som využil svoje právo spravodajcu a navrhol som nepokračovať v rokovaní v druhom čítaní. Ja si ctím zákonodarnú iniciatívu, ktorá patrí každému poslancovi Národnej rady podľa ústavy. Na druhej strane si treba ctiť aj ustanovenia rokovacieho poriadku a treba zhodnotiť a pragmaticky vyvodiť dôsledky zo skutočnosti, či sa budú môcť výbory a Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní reálne zaoberať týmto návrhom zákona. Nech počítam, ako počítam, a pán navrhovateľ vie, že som absolventom jednej z najexaktnejších fakúlt UK, teda prírodovedeckej, 30-dňová lehota na ich prerokovanie uplynie 8. marca a je nereálne, aby výbory o ňom rokovali 9. marca, deň pred voľbami a ešte ich aj Národná rada prerokovala v druhom čítaní.
Z týchto dôvodov som navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona nerokovala. Veľmi stručne som si pripravil aj vystúpenie k tomuto návrhu zákona, k tejto novele, ktorú predkladá pán kolega z výboru pán Beblavý a osobne som toho názoru, že tento návrh zákona úplne zmení činnosť a obmedzí vlastnú samosprávnu činnosť a funkčnosť Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, ktoré fungujú v zmysle zákonov ako neštátne účelové fondy. Ak sa zrušia dozorné rady, tak to nie je do budúcnosti garanciou bezproblémovosti a koncepčnosti riešenia problémov v týchto fondoch, nakoľko spôsob kreovania rád oboch fondov vôbec nezaručuje odbornosť ich riadenia a ani kontroly.
Dozorné rady treba preto ponechať a aj v pôvodnom počte členov už aj z dôvodu, že členstvo v nich je čestné, bez nároku na odmenu. A čím vyšší počet členov je, tým je menšia šanca ovládnutia predmetnej rady a ich členov nejakou záujmovou skupinou alebo neziskovou organizáciou. Je však nemysliteľné, aby za členov rád oboch fondov menovalo iba Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Študentská rada vysokých škôl, ale doporučujem, aby niektorých členov volila i Rada vysokých škôl, kde sú mnohí nezávislí a erudovaní odborníci z rôznych oblastí riadenia a s odbornými skúsenosťami. Tým by sa docielilo, že v predmetných fondoch nebudú len úradníci a študenti, ale i odborníci z vysokých škôl.
Pri oboch fondoch pán poslanec Beblavý navrhuje zrušiť dozorné rady, ktoré nenaplnili svoju funkciu a nedokázali zabrániť ŠPF v hazardovaní so zverenými finančnými prostriedkami. Kontrolná funkcia, alebo kontrolnú funkciu navrhuje vykonávať externe, a to ustanovením priamych kontrolných právomocí pre ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad. Je to však celé smiešne, nakoľko aj doteraz ministerstvo školstva malo dokonca svojich zástupcov priamo v radách fondov, ktorí mohli vykonávať internú kontrolu, ktorú však interne nezvládli, a preto si vôbec neviem predstaviť, že v čom by mala byť lepšia externá kontrola zo strany ministerstva. Najvyšší kontrolný úrad má dokonca i v súčasnosti možnosť kontroly hospodárenia oboch fondov s finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu na základe § 2 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Taktiež aj ministerstvo financií už má v súčasnosti svoje miesto v externom systéme kontroly financií na fondoch prostredníctvom správ finančnej kontroly. V zmysle zákona ich riaditeľov odvoláva a menuje minister financií, ktorým odstupuje svoje zistenia v oblasti porušenia hospodárenia s financiami zo štátneho rozpočtu najvyšší kontrolný úrad.
Cieľom poslaneckého návrhu zákona je údajne zvýšenie transparentnosti pri hospodárení s prostriedkami oboch fondov, znížiť riziká nehospodárneho a neefektívneho nakladania s týmito prostriedkami, znížiť finančnú náročnosť správy fondov a priblížiť tak v tejto oblasti ich fungovanie bližšie k subjektom verejnej správy. Je to naozaj pekný cieľ. Ale neboli to práve zamestnanci ministerstva školstva, ktorí ako členovia rád mali uzavreté dohody o vykonaní práce, a tak obchádzali zákon? Nemali náhodou v zmysle príslušných zákonov odborne a nezávisle kontrolovať hospodárenie a výdavky oboch fondov? O čo budú v budúcnosti lepší noví nominanti ministerstva školstva v radách fondov, ako tí, čo sú tam doteraz?
Preto si myslím, že tento návrh zákona je úplne zbytočný, a je to celé iba o personálnych zmenách na fondoch, pričom paradoxne schvaľovanie a výber členov rád zostávajú i naďalej na výbere pôvodných inštitúcií, teda ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a Študentskej rady vysokých škôl, tak ako to bolo doteraz. Potvrdzuje to i poslancom Beblavým navrhovaná skutočnosť, že sa jeho návrhom vypúšťa ustanovenie upravujúce limity na mzdové výdavky pre zamestnancov fondu, čo umožní vedeniu fondu narábať s prostriedkami pre mzdy zamestnancov podľa svojho uváženia. Preto si treba ujasniť, či zachovať verejnoprávny charakter fondov, kde potom navrhujem radšej dohliadať na výber kvalitných nominantov na členov dozorných rád oboch fondov, alebo či oba fondy nezlúčiť do jedného fondu, alebo ich úplne zrušiť a presunúť ich kompetencie a úlohy na inú inštitúciu bez verejnoprávneho charakteru.
Preto návrh pána poslanca Beblavého sa mi zdá iba účelovým a nič neriešiaci a ja osobne ho nepodporím. Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem. Keďže zatiaľ vystúpil v rozprave len jeden kolega, môžem sa venovať tomu, čo on povedal. Pán kolega, keďže strana SMER je reprezentovaná aj vami vo veci študentského pôžičkového fondu, len dôsledne hájila záujmy zlodejov a tunelárov, neprekvapil ma ani váš postoj k tejto novele. To je plne v línii toho, čo ste doteraz robili, a vzhľadom na súčasnú situáciu necítim potrebu to nejak ďalej komentovať ani sa vami zaoberať. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Nechcem zneužívať postavenie spravodajcu, ktoré vyplýva z rokovacieho poriadku Národnej rady, ale dovoľte sa mi vyjadriť k tomuto nehoráznemu obvineniu od pána navrhovateľa. Pán navrhovateľ, vaša novela, tento pamflet, ktorý ste si dovolili predložiť do pléna, umožní len to, aby ste vy a vaši kamaráti z pochybných organizácií ovládli oba fondy. To je pravý cieľ novely tohto zákona a môžte sa škeriť, koľko len chcete, vy a vaši kamaráti na čele s vašou pani manželkou Transparency International, či neviem čo a neviem aká aliancia a neviem aký Fair Play chcete ovládnuť dozorné rady oboch fondov. Ja verím, že vďaka hlasovaniu poslancov a tejto snemovne sa vám to nepodarí. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, v krátkosti by som vám chcela predstaviť tento návrh, ktorý možno už niektorí ste zaregistrovali aj v minulosti, keďže už raz bol predložený v tejto snemovni, ale nezískal podporu, keďže tiež bolo krátko pred voľbami. A ja si myslím, že je to dobrý návrh, ktorý nikomu nič neprikazuje, nezakazuje, ale skôr chce apelovať a síce na riziko pitia alkoholu počas tehotenstva.
Ročne na Slovensku prichádza na svet asi 250 detí s fetálnym alkoholovým syndrómom, čiže s trvalým poškodením mozgu, ako aj ďalšími vedľajšími poškodeniami či už orgánov, alebo aj telesným postihnutím. Podľa odborníkov neexistuje bezpečné množstvo alkoholu, čiže bezpečná nejaká hladina univerzálna pre všetkých. To, čo môže poškodiť jednej mamičke, jednému bábätku počas tehotenstva, nemusí poškodiť inej, ale platí tu to zlaté pravidlo, že radšej sa zdržať pitia alkoholu, ako by, potom ľutovať celý život naozaj takéto vážne postihnutie dieťatka. Tento návrh chce teda okrem toho, že chce aj otvoriť všeobecnú diskusiu alebo aj vo verejnosti vyburcovať diskusiu na tému nadmerného používania alkoholu počas tehotenstva. Chce aj tento návrh zaviesť povinnosť označovať všetky alkoholické fľaše alebo fľaše s alkoholickými nápojmi piktogramom prečiarknutej tehotnej ženy, ktorá, vlastne tento piktogram by upozornil na možné riziko spojené s pitím alkoholu počas tehotenstva. Opäť nie je to môj výmysel. Je to už v niekoľkých krajinách zavedený štandard. Napríklad vína z Talianska, Francúzska a Izraela, ktoré si máte možnosť kúpiť aj na Slovensku sú už označené takýmto piktogramom, čiže nie je to nejaká záťaž navyše, ale naozaj je to len doplnenie etikety o takýto piktogram. Takže poprosím vás podporiť túto iniciatívu. Ďakujem veľmi pekne.