28. schôdza

Ďakujem. Ďakujem za názory pánom kolegom. Ku kolegovi Feckovi. V procese samotnej reformy a pri formovaní legislatívnych východísk pri reforme nebola táto požiadavka riešená. Bola riešená dodatočne. Bola riešená dodatočne potom, ako sa, ako boli náznaky a ako sa uskutočnili isté akty k odčleneniu istých častí, ja nebudem teraz menovať v ktorých, myslím, že to bolo mesto a jedna väčšia obec alebo dve mestá, neviem presne už a dalo sa tam, áno, počet 3-tisíc obyvateľov, aby bol dostatočným, dostatočným blokom pre to, aby sa mohla istá časť odčleniť, pretože naozaj, takéto náznaky osamostatniť isté časti miest a obcí z ekonomických dôvodov, tie ekonomické dôvody sú také, že tam bolo viacej firiem, ktoré platili dane, boli tam iné ekonomické aktivity, ktoré prinášali do samosprávy viacej prostriedkov a potom mnoho razy ostatné časti, ktoré by možno čítali, možno menej alebo viacej obyvateľov, by zostali absolútne alebo len s čiastočnými prostriedkami a zostali by, ako sa hovorí, na krku štátu. Z týchto dôvodov to bolo takto postavené ako blokácia.
A čo sa týka celkovo miest, možno neviete, ale my máme spolu so Švajčiarskom a neviem, kde ešte, najviac obcí, ktoré majú vlastnú samosprávu a ktoré teda majú právnu subjektivitu a fungujú, prebiehajú úplne opačné trendy všade, všade vo svete skrz nefinancovateľnosti mnohých, mnohých úradov, najmä ktoré sú na jednotlivých obciach.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, ak sa nechce vyjadriť k rozprave. Pán spoločný spravodajca rovnako nie.
Budeme rokovať v rokovaní návrhom poslancov Fecka, Viskupiča, Jurinovej a Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, páni poslanci, aby jeden z vás ako navrhovateľ vystúpil, predložil a odôvodnil návrh zákona o voľbách a o zmene a doplnení zákona o politických stranách.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 582.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť napriek tomu, že pravdepodobne k prijatiu tohto zákona už nepríde a napriek tomu, že sa deje predvolebná kampaň a tento zákon bol predkladaný s úmyslom, aby sa už táto predvolebná kampaň riadila podľa neho, napriek tomu oceňujem, že nebola kladená prekážka k právu poslanca predkladať poslanecké návrhy až úplne do konca volebného obdobia a aspoň takto symbolicky nám bude umožnené predložiť zákon.
Predkladaný zákon mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Za cieľ uvedenej novelizácie sme si dali optimalizáciu financovania politických strán zo štátneho rozpočtu. Sledovali sme snahu o vytvorenie efektívnejšieho modelu financovania politických strán a hlavne posilnenie prvkov verejnej kontroly a transparentnosti nad činnosťami politických strán, ktoré súvisia s hospodárením politických strán.
Na základe mnohých skutočností, ktoré tejto téme predchádzali aj na základe programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády, alebo vlády, ktorá v súčasnosti už len vykonáva svoj mandát, aj na základe vnútorného presvedčenia, že výzvy na stransparentnenie hlavne financovania a možnosti efektívnej kontroly financovania politických strán by mali aj v legislatívnom procese nabrať nejaký ohlas, sme si dovolili predložiť úpravu, pretože súčasné zdroje financovania politických strán umožňujú veľké množstvo otázok a nedostatočnú transparentnosť. Aj preto si myslíme, že náš model, ktorý môžeme rozdeliť na súkromný a verejný, potrebuje úpravu.
Z hľadiska súkromných zdrojov financovania politických strán, ktoré tvoria hlavne členské príspevky, príjmy, niektoré príjmy z vlastnej činnosti, respektíve iné plnenia od tretích osôb, je obrovská možná miera úniku, hlavne pri tom, akým spôsobom politické strany dokážu sa k otázke kontroly, prípadného auditu, postaviť.
Verejné zdroje, ktoré do politických strán plynú, možno rozdeliť na priame a nepriame verejné financovanie. Priame verejné financovanie politických strán zahŕňa príspevok za hlasy upravené v § 52 volebného zákona a v § 26 zákona o politických stranách. Príspevok na činnosť upravený v § 27 zákona o politických stranách a príspevok na mandát upravený v § 8 predmetného zákona tvorí nepriamo.
Nepriame verejné zdroje financovania politických strán predstavuje plnenie, ktoré sa ex lege poskytujú reprezentantom politických strán, napríklad platy poslancov Národnej rady, poslanecké náhrady a tak ďalej.
Ako vyplýva na základe nášho predloženého zákona, financovanie politických strán, najmä politických strán zastúpené tuná, v Národnej rade je pomerne dobré a dostatočne finančne zabezpečené. Na druhej strane ekonomické a finančné dopady krízy, a to, že v snahe o šetrenie verejných financií v sebe implikujú aj potrebu šetrenia verejných rozpočtov, aj preto sme sa rozhodli zasiahnuť alebo navrhnúť zmenu, ktorú sme predkladali a mali sme teda ambíciu, aby táto zmena bola účinná ešte pred schvaľovaním rozpočtu na rok 2012.
Z tohto dôvodu sme chceli, z dôvodu vlastne krízy a aj snahy šetriť verejné financie a aj snahy potom, aby nezostávali iba výzvy na šetrenie prázdne, ale aby si aj sami politické strany vedeli obmedziť svoje financovanie a keďže sa dejú predčasné voľby, nedial sa z financovania politických strán z verejných zdrojov iba dobrý, dobrý biznis, sme upravili model verejného financovania politických strán tak, aby dokázal rešpektovať to, že môže prísť k reálnemu ušetreniu.
Cieľom tejto úpravy je vylúčenie duplicitných príspevkov z priamych verejných zdrojov financovania, t. j. zrušenie tých príspevkov, ktoré majú rovnaké účelové určenie. Zároveň sa javí potrebné racionalizovať príspevky politických strán, ktoré sú určené na úhradu výdavkov spojených s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky.
Touto novelou meníme spôsob priameho verejného financovania politických strán. V záujme šetrenia zdrojov racionalizujeme a optimalizujeme príspevok za hlasy. Súčasná výška príspevku za hlas je 1 % z priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady, a my sme sa snažili, alebo snažíme sa, aby sme získali podporu na úpravu a znížili toto jedno percento na tisícinu, čiže na 0,1 %, čiže na tisícinu priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Príspevok za hlasy navyšuje o 1 milión eur, na ktorý má nárok každá strana, ktorá má právo podeliť si mandáty, t. j. dostane sa do Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve 500-tisíc eur pre strany, ktoré získali viac ako 3 %, ale nezískali nárok na mandáty. Výška príspevku za mandát sa znižuje a zjednocuje na výšku 15-násobku priemernej mzdy.
Cieľom predkladanej novely je zároveň, ako som úvode hovoril, zvýšenie kontroly nad hospodárením politických strán. Za týmto účelom chceme stanoviť obligatórne zverejnenie písomných zmlúv, oznámení o súdnych dojednaniach, ktorých predmetom je poskytnutie peňažného alebo iného majetkového prospechu. Obligatórne zároveň by bolo zverejňovanie faktúr, objednávok, príjmových a výdavkových účtovných dokladov, respektíve iných účtovných dokladov vyhotovených v rámci zmluvných vzťahov, ktorých príslušníkom je politická strana. Uvedené skutočnosti sa zverejňujú v centrálnom registri zmlúv podľa osobitného predpisu.
V prípade porušenia uvedených povinností máme ambíciu stanoviť dva druhy sankcií. Prvou sankciou, súkromnoprávna, t. j. uplatnenie právneho režimu v § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej druhá sankcia je verejnoprávna, t. j. formulácia novej skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorej účelom je sankcionovanie porušenia povinností obligatórneho zverejňovania uvedených dokumentov. Túto snahu vnímame aj z hľadiska tlaku verejnosti, našich voličov, veľkej časti tretieho sektora, ktorému sa týmto chcem pripojiť a možno aj týmto malým krokom a snahou vyslyšať hlas o stransparentnenie verejného života, stransparentnenie práve subjektov, ktoré tento verejný život reprezentujú a jediné môžu reprezentovať v Národnej rade, keďže úprava volebného zákona hovorí o tom, že do Národnej rady môžu kandidovať iba politické strany.
Týmto vás prosím o možnú podporu a v prvom čítaní, ak s filozofiou tohto zákona súhlasíte. Ďakujem.

Ďakujem za uvedenie návrhu zákona.
Teraz poprosím, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet, pán poslanec Švejna ako poverený spravodajca informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem. Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 85/2005 o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (tlač 582).
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s ústavou a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 586 z 11. novembra 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov, aby som mohol otvoriť rozpravu, ktorú týmto otváram a chcem sa prítomných pánov poslancov opýtať, či sa chce niekto do rozpravy k návrhu zákona prihlásiť? Nie. Preto ju vyhlasujem za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu zákona.
Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi, navrhovateľovi, pánovi poslancovi Švejnovi a poprosím pána poslanca a predsedu klubu Jozefa Mikuša, aby z poverenia poslancov Hrušovského a Kollára Národnej rade odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona o štátnom občianstve.
Nech sa páči, pán predseda klubu.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Jozefa Mikuša a Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 525.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som odôvodnil poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný s cieľom zmeniť zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reagovala na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve. Táto zmena má byť taká, aby eliminovala nežiadúce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky a ide najmä o občanov, ktorí získali cudzie štátne občianstvo z dôvodu, aby sa im uľahčil život počas pobytu mimo územia Slovenskej republiky.
Strata štátneho občianstva Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva sa v návrhu obmedzuje len na prípady, keď cudzie štátne občianstvo bolo nadobudnuté bez toho, aby žiadateľ mal v tejto krajine nejakú formu evidovaného pobytu. Z tohto dôvodu sa zároveň umožňuje osobám, ktoré získali cudzie štátne občianstvo počas pobytu v cudzine a zároveň stratili občianstvo, opätovne nadobudnúť občianstvo Slovenskej republiky. Vychádza sa pritom z princípov medzinárodného práva, najmä Európskeho dohovoru o občianstve, napríklad podľa článku 2 písm. a) dohovoru, citujem: "Občianstvo znamená právnu väzbu medzi osobou a štátom a neoznačuje etnický pôvod osoby." Koniec citátu.
Vychádzajúc z článku 6 ods. 3 dohovoru, podľa ktorého každý zmluvný štát ustanoví vo svojej vnútroštátnej norme možnosť naturalizácie osôb, ktoré majú zákonný a obvyklý pobyt na jeho území, je pobyt jedným zo základných prvkov medzi osobou a štátom, ktorého štátne občianstvo chce získať.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie a rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívne následky, nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu.
Poprosím teraz povereného spravodajcu pán poslanca Ďurkovského, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona o štátnom občianstve. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil ako spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2011 č. 523 navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Faič. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Faič.