28. schôdza

Ďakujem, pán predseda, za slovo a možnosť vystúpiť k návrhu zákona o obecnom zriadení, ktorý predkladáme už opakovane a k tej istej veci, a to je zabezpečiť verejný, kultúrny aj národný záujem vo veci umiestňovania sôch, pamätníkov alebo pamätných tabúľ, ktoré sú v kompetencii obecných a mestských zastupiteľstiev, ale vzhľadom na aplikačnú prax vidíme, že sú problémy v jednak umiestňovaní niektorých sôch alebo búst kontraverzným osobnostiam, ako príklad by som mohol uviesť sochu Esterházyho, Jánosa Esterházyho v Košiciach alebo niektoré iné ako sa ešte chystajú postaviť. Na margo, napr. tiež stojí socha Rákociho a na druhej strane sme boli svedkami deložovania alebo znemožňovania postaviť niektoré sochy národným dejateľom alebo k celonárodne významným historickým udalostiam, na čo naozaj nevidíme dôvod. Opäť by som mohol z praxe hovoriť o dosť dehonestujúcom prístupe, cez rôznu komisiu a obrusovanie sochy Svätopluka, tu neďaleko na Bratislavskom hrade alebo napríklad o rozhodnutí Mestského zastupiteľstva v Nových Zámkoch, ktoré odmietlo osadiť pamätnú tabuľu česko-slovenským legionárom, ktorí v roku 1919 oslobodzovali mesto od vojsk maďarskej červenej armády.
Najnovšie asi tá najnovšia kauza a prípad, ktorý vzbudil verejný záujem je snaha tzv. Bratislavského okrášľovacieho spolku deložovať súsošie Štúrovcov z Námestia Ľudovíta Štúra v Bratislave a nahradiť toto miesto sochou Márie Terézie. Prebiehajú rôzne diskusie za i proti, ale máme za to a náš návrh smeruje k tomu, aby sa upravili predovšetkým postupy, kde ide o celonárodných dejateľov a historické osobnosti, aby sa takéto už jestvujúce pamätníky nemohli premiestňovať z ideologických alebo iných dôvodov, ako je to napríklad v Bratislave. Takže predmetný návrh zákona predchádza vzniku takýchto situácií, ktoré som vám opísal, kedy obec z titulu svojich samosprávnych kompetencií, buď odmietne využitie verejného priestranstva na účely vyššie uvedené alebo navrhne využitie verejného priestranstva premiestnením umeleckého artefaktu, ktorý sa má viazať k celonárodnej historickej udalosti alebo celonárodnej osobnosti. Chcem len pripomenúť, že už v roku 1920, podľa môjho názoru, aj keď obsoletný, ale stále platný zákon Československej republiky hovorí o súsoší Márie Terézie ako o - citujem - "pomníku, ktorý uráža národné cítenie Slovákov". Ide totiž o to, že budem hovoriť len o tomto prípade, ale on je všeobecne použiteľný na akékoľvek iné pamätníky a určite nájdete príklady aj iných osobností, možno aj zo slovenských dejín, aby to nebolo a niekto nechápal jednostranne.
Konkrétne socha Márie Terézie bola umiestnená v roku 1897, rok po tzv. pompéznych milenárnych oslavách a nemala teda nijakú časovú súvislosť s panovníčkou z 18. storočia, keďže viac ako po sto rokoch bolo toto súsošie umiestňované, navyše paradoxne jej hlava s koňom smerujú k Budapešti, ako keby k nejakej mešite, no a, samozrejme, že ju lemujú dvaja maďarskí husári. Nie je rovnako pravda, že sa to vzťahuje na historickú udalosť tzv. korunovačného pahorku, ktorý bol niekde úplne inde, a ak na jednej strane niekto podpisuje petíciu za takéto umiestnenie, tak rovnako je tu petícia viac ako päť tisíc ľudí, ktorí odmietajú takéto deložovanie Štúrovcov, pretože ide naozaj o citlivý zásah do národnej pamäte slovenského národa.
Takže vecne k odôvodneniu k bodom 1 a 2, ak dovolíte. Rieši sa tam možnosť obmedzenia využitia majetku obce, slúžiaceho na verejné účely alebo vo veciach iného spoločného záujmu a v tomto prípade sa zužuje. Teda v prípade umiestňovania alebo deložovania pamätníkov k celonárodným historickým udalostiam alebo osobnostiam. Máme za to, že ak sme kultúrny národ, tak máme si pestovať aj kultúrnu pamäť a ak napr. platí istá úcta k pamätným miestam odpočinku, ako sú cintoríny, tak rovnaký prístup by mal patriť aj k sochám, ktoré sú zhmotnením duše života a posolstva takýchto celonárodných dejateľov. Na margo ešte tohto príkladu, chcem uviesť, že nestotožňujem sa s iniciatívou tohto skrášľovacieho spolku, pretože aj podľa výpisov, ktoré boli dostupné na internete, stojí za tým istá finančná skupina, ktorá sa snaží v úvodzovkách, privatizáciu celého bratislavského nábrežia, keďže na jeho konci stojí pompézny komplex a máme tu aj, poslanci z kultúrneho výboru, ďalší problém, že za týmto komplexom nasleduje Park kultúry a oddychu, ktorý mal byť rovnako zlikvidovaný, takže, dámy a páni, chcem vás veľmi úprimne a s pokorou poprosiť, aby ste venovali tomuto návrhu náležitú pozornosť, aj keď si uvedomujem, že sme v prvom čítaní a v podstate tieto veci nám bežia už len pro forma, ale zajtra budeme hlasovať, takže myslím, že každý tu prítomný poslanec a poslankyňa môže s čistým štítom posunúť návrh do druhého čítania. Len, aby ste boli informovaní, snažil som sa predrokovať túto problematiku aj so ZMOS-om, keďže rada ZMOS-u nie vcelku pozitívne prijímala takéto zmeny, ale to je pri ZMOS-e ako typické, vždy, keď sa otvára zákon o obecnom zriadení. Potom, keď sme mali už tú veľkú debatu so ZMOS-om, ktorú absolvovali a asi zástupcovia všetkých politických strán, tak sme si tieto naše postoje vyjasnili, mienime s nimi komunikovať ďalej a myslím, že môžem povedať, nie je v tom neprekonateľný problém. Ďakujem pekne zatiaľ.

Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Poprosím teraz povereného spravodajcu výborom pre verejnú správu pána poslanca Radošovského, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam ako spravodajca určený výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona č. 369/1990 Zb. a jeho zmene a doplnení.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu, vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra minulého roku, č. 574 navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Pardon, odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Pani poslankyňa Gibalová, prosím, zaujmite miesto pre vás určené v rokovacej sále, aj pán poslanec Muránsky. Pani poslankyňa Gibalová. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ústne nehlási z prítomných poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu zákona. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi poslancovi Rafajovi, spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Radošovskému a prosím, aby niekto z poslancov, Štefanec, Droba a Viskupič navrhol Národnej rade a odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o lesoch, ktorý prerokovávame ako tlač 506.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, je navrhovateľov z trojice poslancov, ktorý odôvodní návrh. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 506.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pred časom a predtým, ako sme vedeli o tom, že nám neprejdú iba prvé čítania, sme chceli dospieť k snahe, aby sme odstránili jednu, nemyslím si, že šťastnú zmenu zákona č. 360/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 o lesoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2007.
V tom čase sme s kolegom Drobom a s pánom predsedom výboru Štefancom našli zhodu, že chceme odstrániť neštandardný vzťah a odstrániť vec, ktorá nám tu zostala z predchádzajúcej vlády, kedy poslanec za SMER Tibor Lehocký predložil pozmeňujúci návrh, čím sa stal ten stav, že sa cyklistom zakázalo pohybovať po lese. Tento návrh má teda záujem napraviť nevyhovujúci stav a zabrániť hromadnému porušovaniu tejto nedomyslenej úpravy, ktoré súčasné znenie z dielne vtedajšieho ministerstva pôdohospodárstva pod vedením Miroslava Jureňu bol prijatý.
Pozmeňujúci návrh viac-menej na základe dikcie znemožňujú cyklistom pohybovať sa po lese a napriek deklaratórnej časti tento, táto zmena, alebo tento pozmeňujúci návrh bol natoľko nedobrý, že je viac-menej nevykonateľný a tým pádom nemá čo robiť v právnom systéme nášho štátu.
Nesúhlas možno aj v tom čase a následne aj na viacerých protestoch, ktorý viem vyjadriť aj za cyklistickú obec bol v tom čase prezentovaný aj pred prezidentským palácom, aby pán prezident nepodpísal tento zákon, čo sa nestalo.
Na vrátenie zákona vyzývali aj občania aj prostredníctvom petície, ktorú podpísalo okolo 15-tisíc ľudí. Zákaz zrušenia vstupu cyklistov a koní do lesa bol, alebo zrušenie teda tohoto zákazu sme mali takisto ako Obyčajní ľudia v predvolebnom programe v roku 2010, a práve preto sme boli radi, že sa stal aj súčasťou spoločného, spoločných bodov v programovom vyhlásení Ivety Radičovej.
Túto novelu zákona sme predložili do podateľne ešte 20. septembra a takisto nás prišli podporiť výraznou mierou práve cyklisti, ktorí sa výrazne, výrazne podporovali túto snahu odstránenia tohoto nedobrého stavu, ktorý pretrváva v tomto zákone.
Chcem povedať, že tá nezmyselnosť súčasného právneho stavu má viac-menej dve roviny, tá prvá je nezmyselná v udeľovaní zákazu vstupu do lesa, ktorý patrí všetkým a ktorý využívajú občania na svoju rekreáciu, šport a oddych a zákon popiera vôbec zmysel horskej cyklistiky. Ide o absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode.
Druhá rovina nezmyselnosti spočíva priamo v nevykonateľnosti zákona. Cyklisti nesmú jazdiť v lese, mimo lesnej cesty, alebo vyznačenej trasy. Nie je však možné rozlíšiť na základe súčasného označovania, či ide o lesnú cestu, pretože táto nie je v žiadnom záväznom predpise definovaná a už vôbec nie je v lese jasne rozlíšiteľná. Uvádza sa, že dvojstopová cesta je lesná cesta a jednostopový je lesný chodník.
Nie je možné, takže nie je možné uplatniť sankciu, myslím, že údajne a na základe dostupných informácií bola snaha udeliť počas platnosti jednu pokutu, čo myslím že vypovedá o nevykonateľnosti a nezmyselnosti súčasného právneho stavu.
Myslím si, že aby sme vyčistili tento právny stav a aby sme zbytočne nemiatli verejnosť a zároveň poburovali cyklistickú verejnosť, chceme poslať týmto signál, že mali sme snahu tento problém riešiť a na základe toho aj vás prosím o podporu v prvom čítaní ak s filozofiou nami predkladaného návrhu súhlasíte. Ďakujem.

Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, respektíve pani poslankyňu Tkáčovú, ktorú poveril výbor, aby z poverenia výboru Národnú radu informovala o stanovisku k predloženému návrhu zákona.