28. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, poslanci, chcem vyjadriť dva pocity a jednu pochybnosť vo svojom vystúpení a najmä k pánovi predsedovi, ktorý je medzi predkladateľmi tohto návrhu zákona.
Tento návrh zákona je takmer identický s návrhom zákona, ktorý som v mene skupiny poslancov tu predkladal minimálne trikrát. A práve hlasmi tých, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom zákona, neprešiel. Ale to len na úvod. To znamená, že ten prvý pocit je pocit krivdy, že ste ma aspoň nezobrali medzi predkladateľov, keď už ste teda "opajcli" náš návrh, to je ten pocit krivdy, ten druhý pocit je pocit uspokojenia, že ste nakoniec našli odvahu riešiť tento problém a tento návrh zákona predložili do parlamentu a keďže predtým tu boli v takomto znení minimálne tri návrhy, ten tretí, to tretie, čo chcem vyjadriť, je pochybnosť, pochybnosť o tom, že úprimne chcete riešiť tento problém vo vzťahu k vášmu bývalému koaličnému partnerovi, pretože keby to bolo úprimné, boli by ste predkladali predtým, ako sa legislatívny proces mohol dotiahnuť do konca. Teraz je to len, podľa môjho názoru, gesto. Ďakujem.

Možno poviem len dve vety k môjmu predrečníkovi. Tento návrh zákona je opravou zákona, ktorý ste schválili vy v minulom volebnom období. Je pravdou, že nám chvíľku trvalo, kým sme sa o tom rozprávali, kým sme došli k takému riešeniu, s ktorým súhlasili všetky 4 koaličné strany a som veľmi rád, že strana SMER súhlasí s návrhom svojho návrhu zákona a tento návrh zákona podporí. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda, za slovo a možnosť vystúpiť k návrhu zákona o obecnom zriadení, ktorý predkladáme už opakovane a k tej istej veci, a to je zabezpečiť verejný, kultúrny aj národný záujem vo veci umiestňovania sôch, pamätníkov alebo pamätných tabúľ, ktoré sú v kompetencii obecných a mestských zastupiteľstiev, ale vzhľadom na aplikačnú prax vidíme, že sú problémy v jednak umiestňovaní niektorých sôch alebo búst kontraverzným osobnostiam, ako príklad by som mohol uviesť sochu Esterházyho, Jánosa Esterházyho v Košiciach alebo niektoré iné ako sa ešte chystajú postaviť. Na margo, napr. tiež stojí socha Rákociho a na druhej strane sme boli svedkami deložovania alebo znemožňovania postaviť niektoré sochy národným dejateľom alebo k celonárodne významným historickým udalostiam, na čo naozaj nevidíme dôvod. Opäť by som mohol z praxe hovoriť o dosť dehonestujúcom prístupe, cez rôznu komisiu a obrusovanie sochy Svätopluka, tu neďaleko na Bratislavskom hrade alebo napríklad o rozhodnutí Mestského zastupiteľstva v Nových Zámkoch, ktoré odmietlo osadiť pamätnú tabuľu česko-slovenským legionárom, ktorí v roku 1919 oslobodzovali mesto od vojsk maďarskej červenej armády.
Najnovšie asi tá najnovšia kauza a prípad, ktorý vzbudil verejný záujem je snaha tzv. Bratislavského okrášľovacieho spolku deložovať súsošie Štúrovcov z Námestia Ľudovíta Štúra v Bratislave a nahradiť toto miesto sochou Márie Terézie. Prebiehajú rôzne diskusie za i proti, ale máme za to a náš návrh smeruje k tomu, aby sa upravili predovšetkým postupy, kde ide o celonárodných dejateľov a historické osobnosti, aby sa takéto už jestvujúce pamätníky nemohli premiestňovať z ideologických alebo iných dôvodov, ako je to napríklad v Bratislave. Takže predmetný návrh zákona predchádza vzniku takýchto situácií, ktoré som vám opísal, kedy obec z titulu svojich samosprávnych kompetencií, buď odmietne využitie verejného priestranstva na účely vyššie uvedené alebo navrhne využitie verejného priestranstva premiestnením umeleckého artefaktu, ktorý sa má viazať k celonárodnej historickej udalosti alebo celonárodnej osobnosti. Chcem len pripomenúť, že už v roku 1920, podľa môjho názoru, aj keď obsoletný, ale stále platný zákon Československej republiky hovorí o súsoší Márie Terézie ako o - citujem - "pomníku, ktorý uráža národné cítenie Slovákov". Ide totiž o to, že budem hovoriť len o tomto prípade, ale on je všeobecne použiteľný na akékoľvek iné pamätníky a určite nájdete príklady aj iných osobností, možno aj zo slovenských dejín, aby to nebolo a niekto nechápal jednostranne.
Konkrétne socha Márie Terézie bola umiestnená v roku 1897, rok po tzv. pompéznych milenárnych oslavách a nemala teda nijakú časovú súvislosť s panovníčkou z 18. storočia, keďže viac ako po sto rokoch bolo toto súsošie umiestňované, navyše paradoxne jej hlava s koňom smerujú k Budapešti, ako keby k nejakej mešite, no a, samozrejme, že ju lemujú dvaja maďarskí husári. Nie je rovnako pravda, že sa to vzťahuje na historickú udalosť tzv. korunovačného pahorku, ktorý bol niekde úplne inde, a ak na jednej strane niekto podpisuje petíciu za takéto umiestnenie, tak rovnako je tu petícia viac ako päť tisíc ľudí, ktorí odmietajú takéto deložovanie Štúrovcov, pretože ide naozaj o citlivý zásah do národnej pamäte slovenského národa.
Takže vecne k odôvodneniu k bodom 1 a 2, ak dovolíte. Rieši sa tam možnosť obmedzenia využitia majetku obce, slúžiaceho na verejné účely alebo vo veciach iného spoločného záujmu a v tomto prípade sa zužuje. Teda v prípade umiestňovania alebo deložovania pamätníkov k celonárodným historickým udalostiam alebo osobnostiam. Máme za to, že ak sme kultúrny národ, tak máme si pestovať aj kultúrnu pamäť a ak napr. platí istá úcta k pamätným miestam odpočinku, ako sú cintoríny, tak rovnaký prístup by mal patriť aj k sochám, ktoré sú zhmotnením duše života a posolstva takýchto celonárodných dejateľov. Na margo ešte tohto príkladu, chcem uviesť, že nestotožňujem sa s iniciatívou tohto skrášľovacieho spolku, pretože aj podľa výpisov, ktoré boli dostupné na internete, stojí za tým istá finančná skupina, ktorá sa snaží v úvodzovkách, privatizáciu celého bratislavského nábrežia, keďže na jeho konci stojí pompézny komplex a máme tu aj, poslanci z kultúrneho výboru, ďalší problém, že za týmto komplexom nasleduje Park kultúry a oddychu, ktorý mal byť rovnako zlikvidovaný, takže, dámy a páni, chcem vás veľmi úprimne a s pokorou poprosiť, aby ste venovali tomuto návrhu náležitú pozornosť, aj keď si uvedomujem, že sme v prvom čítaní a v podstate tieto veci nám bežia už len pro forma, ale zajtra budeme hlasovať, takže myslím, že každý tu prítomný poslanec a poslankyňa môže s čistým štítom posunúť návrh do druhého čítania. Len, aby ste boli informovaní, snažil som sa predrokovať túto problematiku aj so ZMOS-om, keďže rada ZMOS-u nie vcelku pozitívne prijímala takéto zmeny, ale to je pri ZMOS-e ako typické, vždy, keď sa otvára zákon o obecnom zriadení. Potom, keď sme mali už tú veľkú debatu so ZMOS-om, ktorú absolvovali a asi zástupcovia všetkých politických strán, tak sme si tieto naše postoje vyjasnili, mienime s nimi komunikovať ďalej a myslím, že môžem povedať, nie je v tom neprekonateľný problém. Ďakujem pekne zatiaľ.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam ako spravodajca určený výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona č. 369/1990 Zb. a jeho zmene a doplnení.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu, vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra minulého roku, č. 574 navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Pardon, odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pred časom a predtým, ako sme vedeli o tom, že nám neprejdú iba prvé čítania, sme chceli dospieť k snahe, aby sme odstránili jednu, nemyslím si, že šťastnú zmenu zákona č. 360/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 o lesoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2007.
V tom čase sme s kolegom Drobom a s pánom predsedom výboru Štefancom našli zhodu, že chceme odstrániť neštandardný vzťah a odstrániť vec, ktorá nám tu zostala z predchádzajúcej vlády, kedy poslanec za SMER Tibor Lehocký predložil pozmeňujúci návrh, čím sa stal ten stav, že sa cyklistom zakázalo pohybovať po lese. Tento návrh má teda záujem napraviť nevyhovujúci stav a zabrániť hromadnému porušovaniu tejto nedomyslenej úpravy, ktoré súčasné znenie z dielne vtedajšieho ministerstva pôdohospodárstva pod vedením Miroslava Jureňu bol prijatý.
Pozmeňujúci návrh viac-menej na základe dikcie znemožňujú cyklistom pohybovať sa po lese a napriek deklaratórnej časti tento, táto zmena, alebo tento pozmeňujúci návrh bol natoľko nedobrý, že je viac-menej nevykonateľný a tým pádom nemá čo robiť v právnom systéme nášho štátu.
Nesúhlas možno aj v tom čase a následne aj na viacerých protestoch, ktorý viem vyjadriť aj za cyklistickú obec bol v tom čase prezentovaný aj pred prezidentským palácom, aby pán prezident nepodpísal tento zákon, čo sa nestalo.
Na vrátenie zákona vyzývali aj občania aj prostredníctvom petície, ktorú podpísalo okolo 15-tisíc ľudí. Zákaz zrušenia vstupu cyklistov a koní do lesa bol, alebo zrušenie teda tohoto zákazu sme mali takisto ako Obyčajní ľudia v predvolebnom programe v roku 2010, a práve preto sme boli radi, že sa stal aj súčasťou spoločného, spoločných bodov v programovom vyhlásení Ivety Radičovej.
Túto novelu zákona sme predložili do podateľne ešte 20. septembra a takisto nás prišli podporiť výraznou mierou práve cyklisti, ktorí sa výrazne, výrazne podporovali túto snahu odstránenia tohoto nedobrého stavu, ktorý pretrváva v tomto zákone.
Chcem povedať, že tá nezmyselnosť súčasného právneho stavu má viac-menej dve roviny, tá prvá je nezmyselná v udeľovaní zákazu vstupu do lesa, ktorý patrí všetkým a ktorý využívajú občania na svoju rekreáciu, šport a oddych a zákon popiera vôbec zmysel horskej cyklistiky. Ide o absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode.
Druhá rovina nezmyselnosti spočíva priamo v nevykonateľnosti zákona. Cyklisti nesmú jazdiť v lese, mimo lesnej cesty, alebo vyznačenej trasy. Nie je však možné rozlíšiť na základe súčasného označovania, či ide o lesnú cestu, pretože táto nie je v žiadnom záväznom predpise definovaná a už vôbec nie je v lese jasne rozlíšiteľná. Uvádza sa, že dvojstopová cesta je lesná cesta a jednostopový je lesný chodník.
Nie je možné, takže nie je možné uplatniť sankciu, myslím, že údajne a na základe dostupných informácií bola snaha udeliť počas platnosti jednu pokutu, čo myslím že vypovedá o nevykonateľnosti a nezmyselnosti súčasného právneho stavu.
Myslím si, že aby sme vyčistili tento právny stav a aby sme zbytočne nemiatli verejnosť a zároveň poburovali cyklistickú verejnosť, chceme poslať týmto signál, že mali sme snahu tento problém riešiť a na základe toho aj vás prosím o podporu v prvom čítaní ak s filozofiou nami predkladaného návrhu súhlasíte. Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, ako poverená spravodajkyňa gestorského výboru vám predkladám spravodajskú správu k predmetnému návrhu poslancov Národnej rady. Konštatujem, že boli splnené všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel, aby návrh mohol by dnes prerokovaný v prvom čítaní.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny a výbor, parlamentný výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, zároveň lehoty pre výbory na prerokovanie v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predseda, skončila som, prosím otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ, z vašej dôvodovej správy vyplýva, že vašim cieľom, ako aj vašich kolegov predkladateľov je to, aby sa mohlo jazdiť na bicykli a na koni aj mimo lesných ciest, alebo mimo vyznačených trás.
Odôvodňujete tu dvomi podmienkami, ktoré, samozrejme, podľa vás tento zákaz neprimerane obmedzuje vstup ľudí do lesa a podmienky na využitie lesa na športové a rekreačné aktivity. To je vaše prvé odôvodnenie.
Vážený pán predkladateľ, chcem vás upozorniť na jednu vec. V rámci nášho Slovenska máme 40 500 kilometrov lesných ciest. Jedná sa o lesné cesty spevnené, polospevnené, zemné lesné cesty, zvážnice a ostatné aj nespevnené lesné cesty. Sú to jednoducho cesty, ktoré vedú buď údolím, buď svahové lesné cesty, hrebeňové lesné cesty, ktoré spravidla slúžia na odvoz drevnej hmoty, na približovanie drevnej hmoty mechanizačnými lesníckymi prostriedkami, na rozvoz ľudí, slúžia takisto na zabezpečenie ochrany lesa napríklad pred požiarmi, tam kde sú polospevnené, aby aj hasiči mohli ísť a tak ďalej. Po týchto lesných cestách môžu skutočne sa cyklisti v plnej miere vyžiť.
O čo sa teraz jedná, jedná sa o to, že táto dĺžka ciest, ktorú som spomínal 4 500 kilometrov (správne 45 000 - pozn. red.), aby mali predstavu aj ostatní poslanci, je to o niečo väčšia dĺžka, ako je dĺžka celého rovníka. Áno, počuli ste dobre, dĺžka celého rovníka. Takže vaše tvrdenia, že tento zákaz obmedzuje ľudí pri vstupe do lesa na športové vyžitie, skutočne neobstojí. Môžu sa športovo vyžiť. Ja osobne ako lesník takmer s 30-ročnou praxou vám môžem zodpovedne povedať, že úplne vôbec nesúhlasím s tým, aby cyklisti sa premávali po lese kadiaľ chcú, keď na to majú podmienky, lesnou cestou, ktorá ide lesom, napríklad po ochranných chodníkoch. Sú to úzke ochranné chodníky, ktoré slúžia na ochrannú službu, predovšetkým lesnej stráži, lesníkom, poľovnej stráži a ostatným. A to nielen pri požiaroch, vzniku požiaru, aby vedel rýchlo oznámiť. Snáď nechcete, aby tieto lesné, aby tieto ochranné chodníku sa devastovali cyklistami, ktorí sa budú premávať, ak vám tento návrh by prešiel náhodou, ja dúfam že nie, na terénnych bicykloch po týchto lesných cestách.
Ďalej odôvodňujete svojou druhou podmienkou, alebo poznatkom, ak to môžem tak nazvať, zákon je nevykonateľný, pretože občania sa nemajú ako dozvedieť, či porušujú tento zákon, pretože lesné cesty nie sú v teréne nijako označené.
Pán predkladateľ Viskupič alebo jeden z predkladateľov, týmto skutočne vás srdečne pozývam k nám na severovýchodné Slovensko, berte to ako kamarátske kolegiálne pozvanie, kde lesné cesty, tvrdé, údolné, ale aj lesné cesty svahové, spevnené sú označené dopravnými značkami. Zvislými dopravnými značkami, kde je nápis lesná cesta, napríklad Krásny potok, názvy sa dávajú podľa generálneho plánu lesnej dopravnej siete. Tento generálny plán lesnej dopravnej siete sa obnovuje spravidla pri obnovách lesných hospodárskych plánov, to je raz za desať rokov, už podľa požiadaviek užívateľa lesa. Tento plán obsahuje nielen existujúce lesné siete, ale aj navrhované lesné siete do budúcnosti, podľa toho, koľko hmoty gravituje, aké sú tam terénne podmienky a tak ďalej, to nebudem už bližšie špecifikovať. Čiže lesné cesty nie sú v teréne nijako označené - neobstojí.
Ďalej ste tu konštatovali, pán kolega, že nikde nie je definovaná lesná cesta, ak je náhodou bez označenia, že jednoducho občania o tom nevedia. Ak by ste podrobnejšie si pozreli aj to, čo navrhujete, to je § 31, zákaz niektorých činností ods. 1 písm. d) jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty, tam máte malú poznámku 45a, 45a je štátna norma 736108 lesná dopravná sieť. Zhodou okolností, potom vám ju povenujem, aj dám, mám ju pri sebe. Môžete sa tam dočítať, že lesná cesta podľa tejto štátnej normy je pozemná komunikácia, ktorá je aj súčasťou lesnej dopravnej siete určená na dopravu dreva, osôb, materiálu, na prejazd špeciálnych vozidiel požiarna, zdravotná služba, ale môže slúžiť aj iné ciele, napríklad aj pre cyklistické ciele. Má vybudované zemné teleso, aspoň jednoduché odvodnenie. Pre našich občanov, ktorí to budú sledovať, alebo môžte vy im vysvetliť, aj ostatní, jednoducho povedané, občan, ktorý pôjde do lesa a vidí akúkoľvek cestu v šírke povedzme tri metre, nech sa páči, je to lesná cesta, môže cyklisticky sa vyžiť priamo v lese, ale nie napríklad na ochranných chodníkoch a tak ďalej.
Vraveli ste, pán predkladateľ, že dlho ste rozmýšľali ako, čo, a prísť na to a predchádzajúca vláda a tak ďalej. Spomínali ste tu aj kolegu lesníka, bývalého exposlanca pána Ing. Tibora Lehockého. Skutočnosť je však celkom iná. Tí, ktorí ste počas minulého volebného obdobia strávili tu v poslaneckých laviciach, ktorí ste boli poslanci, viete veľmi dobre, že túto tému vehementne presadzoval vtedajší poslanec, terajší minister financií pán Ivan Mikloš. Pán Ivan Mikloš skutočne vehementne presadzoval, presne môžte si to nájsť, túto novelu zákona o lesoch, vehementne aj dovtedy kým nešla plénom fotografia, ako pán Ivan Mikloš je so skupinou cyklistov nie pešo, ale práve na bicykli sfotený v piatom stupni ochrany na Kremenci. Takže ja veľmi pochybujem o tom, že je to váš výmysel, alebo vaša zásluha, pri všetkej úcte k vám, presne tento "pozmeňovák" a doplnenie dával pán Ivan Mikloš počas minulého obdobia, až kým sa neobjavila fotografia o tom, ako porušuje zákon v piatom stupni ochrany skutočne s veľkou skupinou cyklistov a sedí pri tom na bicykli a jednoducho idú. Potom už bol ticho.
Nebudem tu naťahovať čas, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, to sú dôvody, prečo podávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady a v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, nechcem riešiť to, čo ste hovorili v závere. V legislatívnom procese je to možné dohľadať, fakt si nemyslím, nebol som tu, teda či tu chodila nejaká fotografia alebo nie. Zmyslom zákona, ktorý som, alebo novely, ktorý sme chceli urobiť a naďalej zostáva, že sa nám zdá až absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode.
Vaša argumentácia ohľadom toho, kde a akým spôsobom sú lesné cesty označené alebo lesné chodníky, alebo ochranné chodníky. Myslím si, že tým, čo som hovoril, že zákon popiera zmysel horskej cyklistiky, je zneisťovanie verejnosti a športovej verejnosti v tom, ak sa v lese pohybujú, iba tým, že táto zákonná úprava platí. Táto zákonná úprava nie je vykonateľná, pretože neexistuje žiadny záznam o tom, či niekto udelil, alebo neudelil pokutu v tomto a nemyslím si, že by sme mali ľudí, ktorí sa chcú rekreovať a tráviť voľný čas, zneisťovať tým, či práve sa nachádza na lesnej ceste alebo sa na lesnej ceste nenachádza.
Hovoríte o tom, ja by som vás takisto mohol pozvať na niektoré svahy, ktoré mám zjazdené a pri tej právnej istote, ktorá by mala byť nám legislatívcom svätá, by sme mali presne zavádzať to, čo v tej prírode si ten človek dokáže rozhodnúť a zistiť. Nemyslím si, že stav označovania lesných ciest by mal byť taký, že v každom jednom momente sa človek pri pohybe v lese vie rozhodnúť, či zákon porušuje alebo neporušuje, preto je lepšie, ak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ďakujem. Vážený pán navrhovateľ, tu v podstate nejde o to, či išla fotografia alebo nešla, lebo neviete o tom, ste tu neboli. Fotografia išla, potom už pán Ivan Mikloš sa vôbec nezastával voľného pohybu po lese. Ale teraz toto neriešime, nechajme bokom.
Ako som im jednoducho spomínal, máme 40 500 kilometrov lesných ciest, to je o niečo viac ako je obvod v dĺžke celého rovníka našej Zeme. Takže nikto nemôže povedať, že je málo lesných ciest. Z praktickej stránky, ak nevedia cyklisti, čo kde je, jednoducho tam, kde je na ceste, ktorá vedie do lesa, je na lesnej ceste. Inde nie je na žiadnej lesnej ceste. Mám neblahé skúsenosti s užívaním ochranných chodníkoch v prospech cyklistov, čo sa týka hlavne na terénnych bicykloch. To tiež nemáte pravdu, že nie je definovaná lesná cesta. Normu som vám ukázal a keby ste si študoval zákon, hneď potom máte tú normu, že táto norma je definovaná jednoznačne štátna norma, čo to je lesná cesta.
Okrem toho, že neprimerane sa obmedzuje vstup ľudí do lesa, to takisto vôbec nie je pravda. Veď tých lesných ciest som vám povedal, je tu spústa. To je po prvé.
Po druhé, každý národ a občania musia vedieť, čo je to aj dodržiavanie určitého kľudu v lese pre hniezdenie vtákov a tak ďalej, aby išiel kade-tade či na koni, alebo bicykli lesom, pretože vzťah človeka k prírode odráža jeho kultúrnosť, je znakom jeho kultúrnej vyspelosti. Okrem toho som tu ešte nezahŕňal cyklotrasy, ktoré sú vedené ako ostatné lesné, ostatné cesty. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, v uplynulom volebnom období som zažila ataky na moju osobu, keď prítomná kolegyňa pani poslankyňa Tkáčová vyhlásila, že poslankyňa Košútová chce zakázať vstup ľuďom do lesa. Túto informáciu pertraktovali tri dni v médiách a mala som veľmi dobrú reklamu. Aj keď toto všetko bola, musím povedať, bohapustá demagógia. Nikto nezakazuje nikomu vstupovať do lesa. Nikto neznemožňuje cyklistom vstupovať do lesa. Len sa vyžaduje, aby ako slušní ľudia dodržiavali určité pravidlá hry, určité zásady.
Nemôže predsa každý jazdiť, kade sa mu páči, krížom krážom cez lesné porasty, spôsobovať škody a nenávratné škody v lesoch, pretože keď niekto preletí cez porast na galuskách, vytvorí sa tam koľaj, do ktorej ide voda, a už to potom ide krížom krážom. Takže nikto nechce to, aby cyklisti do lesa nevstupovali. Chceme len, aby sa tam chovali slušne, aby dodržiavali pravidlá a aby mohol sa les využívať aj pre ostatných slušných ľudí.
Keď je v lesoparkoch obmedzený pohyb cyklistov, tak nechápem, prečo by nemal byť obmedzený pohyb cyklistov aj v lesoch, a hlavne v lesoch, v ktorých sú vo vyššom stupni chránenia, tak ako to už môj kolega pán Martinák povedal. Ten veľmi jasne vysvetlil, že je dostatok lesných ciest na to, aby sa mohli cyklisti po nich prevážať, aby si mohli spevňovať svoje športové aktivity a aby ich ale slušne využívali.
Všetko toto, čo tu dneska sa predkladá, považujem len za bohapustú predvolebnú agitáciu a som veľmi rada, že končí toto volebné obdobie a že tento zákon alebo návrh poslanecký nemá šancu prejsť. Ďakujem.