3. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda, nechcem, i keď možno výstižnejšie, ale nevhodnejšie pomenovanie použiť, ale poviem, že nehovoríte pravdu. Je to vyslovene metóda nehovorenia pravdy.
Dnes nám tu hovoríte o švajčiarskych účtoch, ktoré ste našli, ale ja si veľmi dobre pamätám, ako ste hovorili, že pôjdete do Švajčiarska, urobíte návštevu a tam to dokážete. Vo Švajčiarsku ste neboli, nič ste konkrétne nedoniesli. Čiže mohol by som to povedať, že ste... Ale radšej to poviem, že nehovoríte pravdu, ako vašu pracovnú metódu. Je možné, že ste zistili, že tam nič nie je, alebo ste zistili, že tie účty skutočne sú. Ale prišlo sa na to, že to sú účty ľudí motajúcich sa okolo mýta, okolo emisií a okolo týchto vecí. Takže tam nemalo význam ísť.
Hovorili ste o vašej koalícii, aká bola konzistentná. No bola taká, že za jej tvorbu vás všetci socialisti na niekoľko rokov vyhodili z ich radov. Tak im to pripadalo krásne spojenie ako nacionalizmus so socializmom a s tým všetkým. Také to bolo neuveriteľne konzistentné. Rozporov ste mali milión. Mimoriadne rady sa išli zvolať na tému počet ministrov za SNS a podobne. Aj sa zvolala Koaličná rada. Odrazu výsledok nebol žiadny. Ponúkla sa nejaká zákazka, nejaký kšeft a už zase bolo dobre? Tento princíp ste robili celé štyri roky. Prečo nám tu teraz takto nehovoríte pravdu? (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán Fico, v takej vážnej téme, ako je programové vyhlásenie vlády, ste sa snažili rozprávať takisto veľmi vážne, ale vaša reč bola plná výmyslov a naozaj takých skrytých vtipov. Ja vám k tomu pridám jeden, pán Fico, ktorý krásne odzrkadlí vaše socialistické či sociálne vládnutie: Po tohtoročných voľbách do Národnej rady sedí váš bývalý minister financií na jachte v Monte Carle, na jachte Ja a ty, vonku je 30,126 stupňov Celzia a on chytá ryby, zrazu vytiahne na háčiku zlatú rybku, pozrie sa na ňu a opýta sa: "A ty čo chceš, moja?" Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. No ja si myslím, že naozaj toto bola ukážka, ako môžeme človeka osprchovať tak, že nezostane na ňom ani nitky suchej. A ja si myslím, že v tom vystúpení podpredsedu Fica boli aj racionálne záležitosti a tie nikto nevidel, lebo ich nechcel vidieť. Áno, hovoril o tom, že táto vláda chce zastaviť niektoré projekty, ktoré sú, myslím si, veľmi významné a pomohli by v zamestnanosti ľudí. Chceme zastaviť Bohunice, chceme zastaviť širokorozchodnú. A teraz ja sa pýtam, posunutie širokorozchodnej trate o 50 km južnejšie nám zachráni tie pracovné miesta na východnom Slovensku, o ktorých ste hovorili pred voľbami? Ale ja sa pýtam aj to, ako chcete splniť sľub, ktorý ste dávali pred voľbami, za ktorý ste dostali hlasy, že každý región dostane 15 000 pracovných miest. Jeden z tých, ktorý o tomto hovoril, sedí tu medzi vami vo vláde. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, nebola to ruka svetovej hospodárskej krízy, ktorá tesne pred voľbami alebo ešte aj po voľbách na vašich ministerstvách podpisovala nevýhodné zmluvy pre tento štát, nebola to ruka svetovej krízy, ktorá míňala rezervu predsedu vlády, ktorá má byť na nutné riešenie zlých udalostí, na stavanie ihrísk, miesto toho, aby z nej ušetrila na riešenie povodní, nebola to svetová kríza, kvôli ktorej ľudia ešte stále čakajú pol roka na dôležité operácie, nie je to svetová kríza, ktorá núti učiteľov po poobediach pravítkom vyškrtávať voľné miesta v triednych knihách, lebo nebola spravená poriadna reforma v školstve, nie je to svetová kríza, ktorá neponúkla systémové riešenie života ľudí v rómskych osadách na východe Slovenska, a určite to nebola svetová kríza, ktorá spôsobila, že Hedviga Malinová ešte stále čaká na očistenie svojho mena a poriadne doriešenie svojho prípadu. Takže sa, prosím, nevyhovárajte na svetovú krízu vo veciach, kde ste vy sám niesli zodpovednosť politickú za svojich nominantov vo vláde. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán podpredseda Národnej rady pán Fico, povedali ste vo svojom vystúpení, že ponúkate či podávate pomocnú ruku v boji proti kríze. Kladiem si otázku, či to myslíte vážne po tom, čo ste odovzdali vládu a verejné financie v katastrofálnom stave, po tom, čo ste prehĺbili deficit štátneho rozpočtu na úroveň Maďarska či dokonca Grécka, po tom, čo ste pripravili občanov o miliardy predajom lukratívnych pozemkov v Tatrách, najnovšie v Bratislave, sa dozvedáme, po tendroch, ako bolo mýto, emisie alebo upratovanie na ministerstve obrany. Pán podpredseda Národnej rady, nedá mi nepovedať, viete, tá pomocná ruka mi pripomína situáciu, keď topiacemu podáva pomocnú ruku vodník. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda Róbert Fico, no čo už s vami, ale fakt je, že v roku 2006 ste vy dali stanovisko a vyhlásili ste pre nás všetkých, aj médiá, že vaši nominanti do spoločnosti Cargo budú schopní oveľa lepšie riadiť podnik ako akýkoľvek iný strategický partner. Fakt je, že za štyri roky bačovania tohto manažmentu je dlh Carga dvojnásobný. A to ste im ešte naliali minulý rok pôžičku vo výške 166 mil. eur. Tie peniaze sme radšej mohli dať na školstvo alebo na zdravotníctvo. To je výsledok vašej práce. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Fico, mám jednu vážnu výhradu k tomu, o čom ste hovorili vo svojom vystúpení, keď ste spomínali, že vaša koalícia bola tou najstabilnejšou koalíciou. Ja za stabilitu považujem to, ak niečo drží pohromade svojou vnútornou silou, svojím presvedčením, schopnosťou niečo robiť a konať spolu, ak to nie je držané a zglejené cez financie. Vás držalo pohromade 338 mld. Sk alebo 13 mld. eur z európskych fondov. Výsledok ale je, že je čerpanosť európskych fondov dnes na úrovni niekde okolo 7 %, zazmluvnenosť je určite vyššia. Ale mnohé z tých zmlúv bude potrebné zrušiť, pretože sú tak zle urobené a nevýhodné, že keď príde OLAF na kontrolu k nám, tak budeme musieť vyťahovať aj posledné rezervy, aby sme zaplatili to, čo bolo v tých zmluvách dohodnuté.
Ja chcem povedať, že táto koalícia je o niečom inom. Jej programové vyhlásenie je o niečom inom. V tejto koalícii sa nikto nebude predávať, tak ako to robili vaši partneri. Pre nás svedomie nie je menej, ako sú peniaze, ako to urobil Ján Slota zo SNS. Všetci si to dobre pamätáme. Táto koalícia bude držať spolu preto, pretože má jeden spoločný cieľ, za ktorým pôjde, pre Slovensko to urobí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, vážení kolegovia, dámy a páni, milí hostia, prihlásil som sa do diskusie k programovému vyhláseniu vlády v reakcii na vystúpenie pána podpredsedu parlamentu a predsedu Smeru pána Fica, pretože to bolo vystúpenie predsedu najsilnejšej opozičnej strany, ale aj vystúpenie človeka, ktorý bol štyri roky predsedom vlády Slovenskej republiky a niesol teda najväčšiu zodpovednosť za to, čo sa v krajine štyri roky dialo. Je úplne legitímne a toto je miesto, kde o tom treba hovoriť, že pri zmene vlády, že pri začiatku ďalšieho štvorročného obdobia by sme mali práve tu hovoriť aj o tom, v akom stave krajinu preberáme, a teda aj o tom, čo sa tie štyri roky dialo, a aj o tom, ešte viac o tom, čo s tým chceme robiť, kam chceme krajinu posunúť. Preto si myslím, že diskutovať o tých názoroch je legitímne a tu je pravá chvíľa, pravý čas aj pravé miesto.
Prvá zásadná vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je tvrdenie Roberta Fica, že vlastne krajinu preberáme v dobrom stave a že ak sú nejaké problémy, tak za všetky problémy môže kríza. No najskôr chcem pripomenúť, že bol to Robert Fico, ktorý tvrdil najskôr, že Slovenska sa kríza vôbec nedotkne. Dnes sme v situácii, kedy za všetko môže kríza. A napriek tomu ale bývalý predseda vlády, predseda Smeru, tvrdí: "Dodržali sme sľub nepreniesť ťarchu krízy na ľudí." A ja sa pýtam: Tých 150 000 ľudí, ktorí stratili zamestnanie, to nie sú ľudia? Nestratili náhodou zamestnanie aj v dôsledku krízy, ale aj v dôsledku zlých reakcií vlády Slovenskej republiky na krízu alebo nečinnosti vlády Slovenskej republiky? Čo sa týka toho, že vláda nezvyšovala dane, nezvyšovala poplatky, to je síce pravda, ale robila takú nezodpovednú, takú nekompetentnú hospodársku politiku, ktorá zvyšovala priame a nepriame dlhy, ktoré bude nevyhnutné v budúcnosti platiť, pretože ak by sme ich platiť nezačali, tak miera, v akej by museli byť zaplatené, by bola ešte omnoho vyššia. Nie je nezodpovedná nekompetentná politika, keď sa Slovensko prepadá vo všetkých rebríčkoch, či je to rebríček ekonomickej slobody, či je to rebríček konkurencieschopnosti, či je to rebríček podnikateľského prostredia, či je to rebríček kvality služieb v zdravotníctve? A mohol by som, žiaľbohu, menovať ďalej. Nie je toto nezodpovedná politika, keď ten prepad v tých rebríčkoch nie je o tom, či sa môžeme tešiť, že stúpame, ale v tom, že keď sa prepadávame v takýchto rebríčkoch, zhoršuje sa naša konkurencieschopnosť, zhoršuje sa šanca na zdravý ekonomický vývoj a ekonomický rast a vedie to k nižšej životnej úrovni, vedie to k vyššej nezamestnanosti?
Chcel by som aj na konkrétnom čísle demaskovať a vyvrátiť tvrdenie Roberta Fica, že za všetko môže kríza a že nie všetko mohli, lebo je kríza. Chcel by som zdôrazniť, že vláda Roberta Fica za štyri roky mala k dispozícii o 25 mld. eur, a teda 755 mld. Sk viac, ako mala druhá Dzurindova vláda v rokoch 2002 až 2006. Áno, o 755 mld. korún, a teda 25 mld. eur boli vyššie verejné výdavky od polroka 2006 do polroka 2010 ako predtým od polroka 2002 do polroka 2006. Tento nárast aj vzhľadom na medzinárodné porovnanie je 35-percentný, čo je dvojnásobne vyšší rast objemu zdrojov, ktoré mal verejný sektor k dispozícii oproti priemeru Európskej únie. Teda peniaze nechýbali vláde Roberta Fica a kríza neznížila dostupnosť zdrojov, resp. zdroje, ktoré mala vláda k dispozícii, ani o jedno jediné euro, pretože prvého dva a pol roka mala vláda oveľa viac peňazí preto, že ekonomika rekordne rástla, rekordne rástla najmä vďaka reformám, k tomu sa dostanem o chvíľu, ktoré boli urobené predtým. A potom, keď ekonomika sa prepadla od roku 2009, vláda Roberta Fica pokračovala v míňaní, ako keby sa nič nedialo, a to už na úkor raketovo rastúceho dlhu, kedy dlh za dva roky medzi rokmi 2008 až 2010 vzrástol z 28 % na vyše 50 % po započítaní záväzkov z už podpísaných PPP projektov. Takže z titulu krízy vláde nechýbalo ani jedno jediné euro a na krízu sa vyhovárať nemôže, pretože najskôr mala dva a pol roka oveľa viac peňazí vďaka rekordne rastúcej ekonomike, potom, žiaľbohu, vďaka rekordne rastúcemu zadlžovaniu. Takže vláda Roberta Fica netrpela nedostatkom peňazí. Naopak, preto sú legitímne nasledovné otázky. Keďže mal verejný sektor o toľko peňazí viac, dvojnásobne vyšší nárast ako priemer v Európskej únii, pýtam sa: Zlepšilo sa fungovanie zdravotníctva? Sú pacienti zdravší a spokojnejší? Sú zdravotníci spokojnejší? Platia ľudia menej za lieky a zdravotnícke služby a pomôcky? Zvýšili sa platy učiteľom tak, aby si to zaslúžili z hľadiska dôležitosti ich práce? Zlepšuje sa kvalita školstva? Zvýšili sa výrazne výdavky na vedu a výskum? Urýchlila sa výstavba diaľnic? Zmenšili sa regionálne rozdiely? Zmenšila sa miera chudoby? Zvýšila sa vymožiteľnosť práva? V takýchto otázkach by som mohol pokračovať, žiaľbohu, odpoveď na všetky z nich znie: Nie. Kde potom tie peniaze sú?
Čo sa týka rastu, toho rastu, keď pán predseda parlamentu povedal, že teda ste dosiahli rekordne vysoký rast. A zožal za to potlesk. Áno, je pravda, že v rokoch 2006 až 2008, najmä v roku 2007 sme dosiahli rekordný ekonomický rast. Bolo to v roku 2007 až 10,4 %, v štvrtom štvrťroku dokonca vyše 14 %. Aké sú príčiny alebo čím to bolo dané, vďaka čomu k takémuto ekonomickému rastu došlo. Ekonómovia tvrdia, že je to najmä zotrvačnosť ekonomických procesov, ktorá je značná. Ekonomika keď je rozbehnutá dobre, teda aj keď príde nezodpovedná, nekompetentná vláda, chvíľu to trvá. Platí aj opak: Ak je rozbehnutá zle, tak napriek potrebným a dobrým opatreniam to chvíľu trvá, kým sa to otočí. To je fakt, ktorý uznávajú ekonómovia, neuznáva Robert Fico, ale, čuduj sa svete, uznáva vláda Roberta Fica. Vláda Roberta Fica 30. 5. 2007, keď je predsedal osobne Robert Fico, schvaľovala materiál pána vtedajšieho ministra Počiatka, dnešného poslanca, ktorý sa volal návrh súboru indikátorov plnenia opatrení Národného programu reforiem. A hneď prvý odsek materiálu, materiálu vtedajšieho pána ministra Počiatka, ktorý schválila vláda pod vedením Roberta Fica, znie nasledovne: "V posledných rokoch prešlo Slovensko hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré mu pomohli dosiahnuť súčasné pozitívne makroekonomické výsledky. Daňová reforma, reforma dôchodkového systému, reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému a trhu práce, reforma školstva, reforma verejnej správy, reforma riadenia verejných financií postupne prinášajú výsledky. Všetky tieto zmeny posilňujú pozíciu Slovenska v globálnej ekonomike, čím zároveň vytvárajú podmienky pre rast životnej úrovne obyvateľstva za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia." Takže nie ja, pán Fico, nielen analytici, ale aj vaša vláda pod vaším vedením sa k tomu vyjadrila jasne.
Čo sa týka toho, v akom stave teda preberáme krajinu, v akom stave ju preberáme z hľadiska najmä verejných financií. Ale ešte predtým sa vyjadrím aj k niektorým iným oblastiam. Preberáme krajinu s takým stavom, s takou úrovňou a s takým rastom korupcie, aký na Slovensku ešte nebol nikdy v histórii dosiahnutý. To tvrdia nezávislé medzinárodné inštitúcie. Preberáme krajinu s rekordnou úrovňou zadlženia. Ešte nikdy Slovensko nebolo zadlžené tak, pričom tento nárast dlhu sme dosiahli za dva roky z rekordne nízkej úrovne 28 %, to bola najnižšia úroveň verejného dlhu v histórii Slovenska, na dnešných vyše 50 % po započítaní nákladov záväzkov k PPP, ktoré napr. už Medzinárodný menový fond do verejných výdavkov a do verejného dlhu počíta. Preberáme krajinu s nefungujúcim súdnictvom. Preberáme krajinu, kde narástla byrokracia, narástol počet úradníkov. Preberáme krajinu, v ktorej sa zhoršuje výrazne podnikateľské prostredie. Podnikateľské prostredie, mimochodom, je dôležité nielen pre podnikateľov, ale je dôležité ešte viac pre celú spoločnosť, pretože len pri zlepšujúcom podnikateľskom prostredí vieme byť konkurencieschopní, vieme dosahovať ekonomický rast, ktorý nemá byť a nebude cieľom ani pre našu vládu, ale nevyhnutným prostriedkom na to, aby mohla rásť zamestnanosť, aby mohla rásť životná úroveň a kvalita života ľudí.
A teraz k verejným financiám, ak dovolíte. Pán predseda Smeru viackrát tvrdil, že podľa neho teda v žiadnom prípade stav verejných financií taký zlý nie je. A nepáčilo sa mu aj, že hovoríme o tom, že sme sa vybrali gréckou cestou. Nech sa páči, ponúknem fakty a čísla. Deficit verejných financií v tomto roku bude v Grécku 8,7 %, v Maďarsku 3,8 %, ak Maďarsko splní plán, ktorý má, a na Slovensku je odhad Medzinárodného menového fondu, misie, ktorá tu bola presne v čase, keď sa menila vláda, až 8 % hrubého domáceho produktu. Takže čo sa týka výšky deficitu, sme naozaj vďaka štyrom rokom vládnutia Roberta Fica veľmi blízko k číslu, ktoré dnes dosiahne zrejme Grécko. Ak hovoríme o tom, prečo toto číslo vzniklo, je to preto, lebo vláda Roberta Fica naplánovala na tento rok deficit vo výške 5,5 % hrubého domáceho produktu, zjavne boli zle odhadnuté príjmy do štátneho rozpočtu, pretože najskôr vláda celý prvý polrok zatajovala stav verejných financií, neboli zverejňované daňové prognózy, ktoré sú bežne zverejňované od januára, februára, dokonca v rozpore so zákonom neboli pripravené východiská štátneho rozpočtu, ktoré vždy bývajú pripravované ešte v apríli, bolo odkladané zverejnenie štátneho záverečného účtu a až po voľbách ministerstvo financií ešte za ministrovania môjho predchodcu priznalo, že dodatočný výpadok bude ďalšia miliarda z daní a odvodov. Miliarda eur, to je ten posun z 5,5 na 7 %. Keď prišla misia Medzinárodného menového fondu, tak to napočítala dokonca až na 8 %. A napočítala to preto, že našla a my sme našli spolu s ňou ďalšie míny, ďalšie nezaplatené faktúry. Takže ak by som mal prirovnať stav, v akom sme odovzdávali krajinu a ekonomiku my pred štyrmi rokmi, môžem povedať, že sme jej odovzdávali plnú špajzu a prestretý stôl. Našli sme vybrakovanú špajzu, prázdny, zašpinený stôl a v tej špajze ešte nezaplatené faktúry. (Potlesk.) Práve tieto nezaplatené faktúry tvoria to percento oproti tým 7 %, ku ktorým sa priznalo už ministerstvo za ministrovania môjho predchodcu.
A ja uvediem konkrétne položky, čo sú tie nezaplatené faktúry, čo sú tie míny, tí kostlivci, čo zvyšujú deficit až blízko k úrovni gréckej, vyúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2009 vo výške 33 mil. eur, investičný stimul pre spoločnosť AU Optronics vo výške 15,5 mil. eur, to hovorím všetko o peniazoch, ktoré nie sú v rozpočte a zároveň sú záväzkom, ktoré vláda musí zaplatiť, nekrytú stratu osobnej dopravy Železníc za rok 2009 vo výške 17,1 mil. eur, nekrytú stratu osobnej dopravy Železníc za rok 2010 vo výške 54,9 mil. eur, nekrytú stratu ŽSR za rok 2009 vo výške 83,3 mil. eur, nekrytú stratu ŽSR za rok 2010 vo výške 74,6 mil. eur, výdavky na DPH-čku pre operačný program Rozvoj vidieka vo výške 10,5 mil. eur, neuhradené faktúry pre advokátov, znalcov, tlmočníkov vo väzenstve vo výške 22 mil. eur, zhoršenie hospodárenia samospráv a nevyhnutné krytie v sume ďalších desiatok miliónov eur. Povodne existovali pre vládu Roberta Fica len do dňa volieb. Do dňa volieb horúčkovito sa rozosielali peniaze z ministerstva financií a neviem odkiaľ všade na základe SMS-iek. Po voľbách ako keby povodne a problém povodní prestal existovať. Vláda 9. júna zriadila komisiu protipovodňovú, resp. na vyčíslenie škôd a riešenie problémov na čele s ministrom Počiatkom. Za mesiac do 9. júla, kedy sa vláda menila, táto komisia nezasadla ani jeden jediný raz. Ministerstvo financií zriadilo účet na verejnú zbierku. Na tom účte sme našli 200 eur. Takže myslím, že charakterizuje spôsob vládnutia tiež toto a to, ako ide strane Smer a bývalej vláde a vládnej koalícii o ľudí. Bude nekrytá strata vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni najmenej, a obávam sa, že bude väčšia, 100 mil. eur, nástenkový tender, sankcie z Európskej únie vo výške 12,8 mil. eur. Celkovo len doteraz zmapované nezaplatené splatné faktúry, ktoré nie sú zahrnuté do štátneho rozpočtu, tvoria asi 750 mil. eur, čo je zhruba 1 % hrubého domáceho produktu. A teda to vysvetľuje ten nárast na tých 8 %.
Ešte k tej otázke, že ak by pokračovalo vládnutie vlády Roberta Fica alebo podobnej vlády, či by hrozilo, že sa Slovensko vyberie gréckou cestou. Som presvedčený, že áno, ten deficit, to je vec, o ktorej som hovoril. A ak si niekto myslí, že 8-percentný deficit nie je veľmi, veľmi zlá situácia, že nie je rozvratom verejných financií, tak každý, kto o tom niečo vie, si myslí opak.
Ďalšie argumenty, prečo Slovensko za vlády Roberta Fica išlo gréckou cestou, si dovolím stručne vymenovať. Ani Grécko, ani Slovensko nevyužilo dobré časy na dostatočné znižovanie deficitu. Zase, ak by vznikla polemika, či áno alebo nie, odcitujem názor Európskej komisie, ktorá v správe o verejných financiách na Slovensku zo dňa 9. októbra 2009 konštatuje: "Dobré časy sa nevyužili na pokrok pri konsolidácii verejných financií. V dobrých časoch 2006 až 2008 bola rozpočtová politika jasne procyklická." To píše Európska komisia.
Ďalším dôvodom, prečo som presvedčený, že počas vlády Roberta Fica išlo Slovensko gréckou cestou, je to, že aj Grécko, aj Slovensko klamalo o verejných financiách. O Grécku je to verejne známe, o Slovensku to až také známe možno nie je medzinárodne, ale, žiaľbohu, je to tak. Napr. už spomínaná pôžička pre Cargo vo výške 7 mld. Sk nie je pôžičkou, všetci to vedia. Dokonca budeme mať problém, ako túto údajnú pôžičku vykázať, pretože je to v rozpore s pravidlami štátnej pomoci. Je evidentné, že táto firma, ktorá je na kolenách hlavne kvôli nekompetentnému riadeniu a kvôli zrušeniu privatizácie, zrušeniu vstupu strategického partnera, nebude schopná tieto peniaze vrátiť. A je evidentné, že tieto peniaze budú zahrnuté do výdavkov verejných financií a zvyšujú náš deficit aj náš dlh.
Ďalšie príklady takéhoto kamuflovania by som mohol vymenúvať, ale myslím, že tento pre ilustráciu stačí.
Slovensko aj Grécko, to je ďalšia podobnosť, ignorujú starnutie populácie. Pani bývalá ministerka, terajšia poslankyňa, Tomanová tvrdila, že starnutie problém nie je. Grécko tiež odkladalo potrebné reformy v dôchodkovom systéme. Až dnes k nim pristupuje. A aj toto je hlavný dôvod, prečo má problémy s udržateľnosťou verejných financií. Asi nemusím tejto spoločnosti dopodrobna vymenúvať, aké všetky kroky učinila vláda Roberta Fica počas štyroch rokov proti 2. pilieru, na okliešťovanie 2. piliera, na vyháňanie ľudí z 2. piliera, na zastrašovanie a klamanie o tom, že sú to nebankové subjekty a tak ďalej a tak ďalej.
Ďalšou podobnosťou, ktorá je evidentná a ktorá by hrozila, ak by pokračovala vláda Roberta Fica alebo podobná, je, že aj Slovensko, aj Grécko zaznamenávalo pokles konkurencieschopnosti. Myslím si, že už ide o tie veci, ktoré som spomínal, zhoršovanie kvality podnikateľského prostredia, zvyšovanie korupcie. Pripomeniem, že podľa Svetového ekonomického fóra, analýzy svetovej konkurencieschopnosti, bolo zaradené Slovensko vlani na 127. miesto z hľadiska korupcie a klientelizmu vlády a vládnych úradníkov, 127. miesto zo 133 krajín. Vlani bolo Slovensko krajinou s deviatym najvyšším nárastom korupcie zo všetkých krajín na svete. Takže vysoká miera korupcie, pokles konkurencieschopnosti, také správanie vo verejných financiách, aké som povedal, a ďalšie veci sú veľmi podobnými varovnými signálmi z hľadiska vývoja krajiny, vývoja verejných financií.
A ak by teda niekto ešte chcel tvrdiť, že dobre, ale predsa len tá kríza bola silná, dopadla silno na krajiny, ako je Slovensko, to je pravda. Je tu príklad jednej krajiny, na ktorú kríza dopadla ešte oveľa tvrdšie. Mimochodom, aj bývalý premiér Fico ju veľmi často menoval ako príklad krajiny, pri ktorej, keď my sme ju dávali v minulosti za príklad, tvrdil, ako sme sa vraj mýlili, lebo kríza ukázala, aký je tam zlý vývoj. A tou krajinou je Estónsko. Estónsko je krajina, na ktorú naozaj kríza dopadla oveľa, oveľa ťažšie ako na Slovensko, aj objektívne, pretože čím menšia a otvorenejšia krajina, tým väčší dopad svetovej krízy, pretože tým väčšia prepojenosť tej krajiny na svetové trhy. Aký bol však vývoj v Estónsku prepadu ekonomického a v porovnaní s tým verejných financií? Tie čísla sú veľmi zaujímavé. Takže ja ich poviem. V roku 2009, teda v tom najťažšom krízovom roku bol estónsky prepad ekonomiky 14,5 %, u nás to bolo 4,7 %, čiže v Estónsku vyše trojnásobne vyšší prepad ekonomiky, a teda trojnásobne vyšší dopad krízy. Ale čo verejné financie? Bolo to na Slovensku 7,3 % deficitu, v Estónsku 2,6 % deficit, čiže v Estónsku trojnásobne ťažší dopad krízy, trojnásobne hlbší prepad ekonomiky, ale trojnásobne nižší deficit ako na Slovensku. A ak si to porovnáte kumulatívne za tri roky 2008 až 2010, tak uvidíte, že to porovnanie je ešte prísnejšie. V rokoch 2008 až 2010 bol kumulatívny prepad ekonomiky v Estónsku 18,2 %, ale kumulatívny deficit verejných financií bol 7,6 %. Na Slovensku v tých troch rokoch dosiahneme, je tam aj rok 2010, kumulatívny rast ekonomiky 4,7, ale kumulatívny deficit 16,6 %.
Prečo takýto diametrálny rozdiel? Pretože Estónsko malo zodpovednú a kompetentnú vládu a Slovenská republika mala nezodpovednú a nekompetentnú vládu. Estónska vláda začala robiť to, čo mala robiť aj vláda Roberta Fica. Ako kríza vypukla, začala reštrukturalizovať verejné financie. Začala prijímať opatrenia na znižovanie výdavkov a zmenu účelu použitia výdavkov a aj opatrenia na zvyšovanie príjmov. Vláda Roberta Fica robila presný opak. Pripomeniem, že v roku 2009 bol pôvodne plánovaný deficit 2,1 %. Výsledok je, ako som to už hovoril, po upresneniach a revíziách, 7,3 %. Došlo k tomu preto, že pri prepade ekonomiky sa prepadli aj príjmy najmä daňové. Ale vláda si založila ruky a na výdavkovej strane na rozpočte nezmenila nič. Keď hovorím, že nezmenila nič, tak to znamená nič, ani jednu jedinú čiarku nezmenila, ani z hľadiska objemu výdavkov, ani z hľadiska štruktúry použitia týchto výdavkov. A ešte sa vláda tvárila, akú geniálnu protikrízovú politiku robí, lebo najlepšia protikrízová politika je míňať. Všetci rozumní šetrili, nielen estónska vláda, ale aj slovenskí podnikatelia, aj slovenské rodiny, aj obce a mestá, všetci šetrili, len vláda Roberta Fica s ministrom financií Počiatkom sa tvárila, že najlepším bojom proti kríze je rozhadzovať a míňať. Výsledok potom, samozrejme, bol, že deficit bol viac ako trojnásobný, takmer štvornásobný, a verejné financie sú v takom stave, v akom sú.
Tento rok bol veľmi, veľmi podobný. Vláda pripravovala štátny rozpočet niekedy v polovici predchádzajúceho roka. Čiže niekedy v polovici roka 2009 boli vypracované prognózy, na ktorých je založený tohtoročný štátny rozpočet. A potom od januára bolo jasné, že ten vývoj je horší. Vláda sa ale tvárila, že problém neexistuje. Zamlčiavala ho, nezverejňovala prognózy, ktoré mali byť zverejňované. A výsledok je ten, že dnes, či sa to niekomu páči alebo nie, slovenské verejné financie sú v rozvrate a budú potrebné opatrenia na to, aby sme ich konsolidovali.
Teraz k tej výhrade Roberta Fica o tom, že programové vyhlásenie neobsahuje dostatočne konkrétne opatrenia, ktorými to chceme urobiť. Pán Fico, tým zásadným zámerom programového vyhlásenia v tejto oblasti je, že chceme znížiť deficit verejných financií pod 3 % v roku 2013 a zároveň väčšinu toho konsolidačného úsilia uskutočniť v priebehu roka 2011. Programové vyhlásenie nie je dokumentom, v ktorom sú vymenované všetky operatívne opatrenia, ktoré sa budú uskutočňovať po jednotlivých mesiacoch. Programové vyhlásenie je strategickým dokumentom, ktorý načrtáva to, aké ciele chce vláda dosiahnuť v priebehu štvorročného volebného obdobia. Môžem vás ubezpečiť, že na opatreniach, ktoré bude potrebné prijať, intenzívne pracujeme. Ten čas potrebujeme minimálne niekoľko týždňov aj preto, že vaša vláda v tejto oblasti neurobila nič, ale zhola nič, dokonca ani to, čo jej prikazuje urobiť zákon. Východiská štátneho rozpočtu podľa platného zákona o rozpočtových pravidlách mali byť pripravené a predložené do vlády v apríli, nie je to tak dodnes, ani sme ich nenašli na ministerstve v žiadnej podobe rozpracované. Takže nečinnosť vašej vlády, nielen čo sa týka reakcie vo verejných financiách a v iných politikách na zlý vývoj, ale aj čo sa týka zákonných povinností pri príprave rozpočtu na budúci rok, nezodpovednosť a nekompetentnosť vašej vlády zapríčinila to, že dnes pracujeme vo veľmi hektickom tempe. Ale všetky potrebné veci stihneme pripraviť, o tom vás môžem ubezpečiť.
Čo sa týka ďalších vecí, o ktorých ste hovorili. Je dojemná vaša starostlivosť o politickú stabilitu tejto koalície. Ja vám chcem pripomenúť, že, a súhlasím s vami, politická stabilita vašej koalície bola možno silnejšia, len kľúčové nie je to, aká je stabilita, ale aké sú výsledky a na čom je tá stabilita založená, či tá stabilita je založená na zdieľaní spoločného programu, spoločných hodnôt alebo je založená na rozparcelovaní si krajiny a jej vyciciavaní. V tomto ste boli stabilní, uznávam. My, verím, budeme stabilní v tom, že sme pripravili program, ktorý zlepší vyhliadky pre Slovenskú republiku, zlepší vyhliadky pre slušný život pre slušných ľudí a zlepší aj šance na to, aby Slovensko bolo prosperujúcou krajinou a aby sa dalo na Slovensku zvyšovať kvalitu života, zvyšovať životnú úroveň.
Čo sa týka vášho konštatovania, že sme vraj urobili podraz na voličoch, keď sme niektoré veci sľubovali, ktoré nie sú v programovom vyhlásení. Pán Fico, mám tu konkrétny, veľmi hrubý odpočet vašich sľubov z vášho programu aj z vášho programového vyhlásenia, bolo by to veľmi dlhé čítanie, veľmi neradostné čítanie, a vyvracajú fakty, čísla, vyvracajú napr. aj to, že ste tu vraj podľa vás budovali sociálny štát. Dovolím si niektoré z tých vecí len odcitovať, ktoré sa týkajú takých citlivých vecí, ako je miera chudoby. Budú to čísla z obdobia spred krízy, kedy slovenská ekonomika rástla raketovým tempom, najvyšším tempom v Európe a kedy ste mali veľa peňazí. Vy ste ich mali celé štvorročné obdobie, lebo potom to bolo na úkor zadlžovania. Tak tieto čísla hovoria, že podiel dôchodcov ohrozených chudobou vzrástol medzi rokmi 2005 až 2008 zo 7 % na 10 %, teda je to nárast o 43 %. U osamelých dôchodcov nad 65 rokov tu došlo medzi rokmi 2006 až 2008 k nárastu o 15 %. A u rodín s troma a viac deťmi nárast chudoby medzi rokmi 2006 až 2008 bol 24 %. O akom sociálnom štáte tu, prosím vás, hovoríte? Takýchto čísiel by som, žiaľbohu, mohol vymenovávať omnoho, omnoho viac. Je to prázdna floskula. To nebol sociálny štát, to už vôbec nebol silný sociálny štát, už vôbec to nebol štát, ktorý by robil politiku vo verejnom záujme pre ľudí, ale bol to štát, v ktorom miera korupcie, klientelizmu, rozkrádania verejných zdrojov a nezodpovednej politiky, ktorá zhoršuje perspektívu pre Slovensko, bola tak enormná ako ešte nikdy, dokonca ako ani za vlády Vladimíra Mečiara.
Dovoľte mi uviesť aj jednu konkrétnosť, ktorú ste zase spomenuli. Povedali ste, že kríza, zase kríza, vám zabránila, aby ste postavili na Slovensku diaľnice. A znovu ste zopakovali tu na tomto mieste asi pred hodinou, že 18 mesiacov vám zobrala tá kríza. Tak skúste počítať so mnou. Budú to ľahké počty. V júli 2007 vtedajší premiér Fico oznámil, že do konca roka 2010 bude dokončené diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc. Potom prišla aj kríza a už v januári, 21. januára 2010, keď už bolo jasné, že to nebude, oznamoval, že diaľnice budú prepojené do konca roka 2014. Zároveň tvrdí, aj tu na tomto mieste povedal, že vplyvom krízy dôjde k omeškaniu diaľnic o 18 až 20 mesiacov. No tak počítajme spolu. Posun, ktorý priznal Robert Fico, je 4 roky, 4 roky sú podľa mňa 48 mesiacov a pán Fico tvrdí, že kvôli kríze to bude 18 mesiacov. Došlo k posunu o 18 mesiacov. Kde máte ďalších 20 až 22 mesiacov? To je dosť. To nie je pár dní. Samozrejme, človek sa môže mýliť. Veci sa menia, pomery sa menia, ale aj na tomto a iných číslach chcem ilustrovať, že Robert Fico nehovorí pravdu. Nehovorí pravdu, tak ako nehovoril pravdu už počas štyroch rokov, keď bol predsedom vlády. Tak ako lož bola pracovnou metódou pred ním Vladimíra Mečiara a po ňom Roberta Fica, tak túto pracovnú metódu neopustil ani ako líder opozície a verím, že sa môžeme tešiť na ďalšie veľké výkony.
Ešte čo sa týka Carga a letiska. Zrušením privatizácie Carga, zrušením vstupu rakúskeho investora do Carga sme stratili v rozpočte 13 mld. korún. A zároveň došlo k tomu, že tento investor vstúpil následne do maďarského Carga. A presmeroval toky logicky, ktoré zabezpečuje z Ukrajiny a z Ruska, ktoré mohli tiecť cez Slovensko. A určite by boli tiekli cez Slovensko, keby bol partnerom akcionárom v slovenskom Cargu presmeroval tieto toky cez Maďarsko, celkom logicky aj preto a aj preto, že Cargo je ďalším príkladom toho, že štátny manažment nebol a nie je lepším manažérom. Nehovorím, že výnimočne nemôže ním byť. Ale v podmienkach, aké tu boli, sa ukázalo, že jednoducho ním nebol, a to aj preto, ako ukazujú prepisy, a to nie sú domnienky, to nie sú falošné obvinenia, to sú svedectvá konkrétnych ľudí, svedectvá bývalého poslanca pána Hanzela, zvuková nahrávka, o ktorej experti tvrdia, že je autentická a že hlas z nej znejúci je hlasom Roberta Fica, tento hlas, najmä obsah toho, čo ten hlas hovorí, je aj jasným dôkazom toho, prečo Cargo a iné štátne podniky fungujú tak, ako fungujú, ale aj dôkazom toho, prečo pre Roberta Fica je už len slovo privatizácia červeným súknom pred očami (Potlesk.), preto, pán Fico... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Už len pol minúty.