3. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister dopravy, vážení členovia vlády, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil za poslanecký klub SDKÚ – DS k programovému vyhláseniu vlády.
Slovenská kresťanská a demokratická únia – Demokratická strana si do volebného programu pred niekoľkými mesiacmi napísala 6 základných cieľov, ktorých naplnenie má viesť k zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľov. Ide o tieto ciele: po prvé, zdravé a udržateľné verejné financie, zastavenie prudko rastúceho zadlžovania a postupné znižovanie deficitu verejných financií, po druhé, zlepšovanie v posledných štyroch rokoch stále sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia, čo je nevyhnutný predpoklad prílevu investícií a rastu zamestnanosti, po tretie, odstránenie bariér rastu zamestnanosti, napr. zníženie odvodového zaťaženia celkovo, najmä však pri málo kvalifikovanej práci, pružné formy pracovných úväzkov, medzitrh práce, po štvrté, riešenie nových sociálnych rizík, tzv. pracujúcej chudoby, zostarnutia v chudobe a rizika, keď vzdelanie prestáva byť dostatočnou ochranou pred hrozbou nízkoplatenej práce či nezamestnanosti, po piate, dôraz na rast vzdelania, vedy a výskumu, najmä z hľadiska zlepšenia upadajúcej kvality v tejto oblasti, po šieste, výrazné zlepšenie v oblasti vymožiteľnosti práva a boja proti korupcii. Nechcem vás vyčerpávať, vypočítavaním našich volebných téz, lebo voľby sú už dávno za nami, ale musel som ich uviesť, aby som s plnou váhou mohol po ďalších slovách napokon vysloviť záväzné stanovisko k predloženému Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 až 2014.
Strana SDKÚ – DS dostala vo voľbách od voličov šancu podieľať sa na zostavení novej vlády, ktorá je, ako to je už na Slovensku tradičné, koaličná. Na rokovania s našimi politickými partnermi sme išli s tým, aby sme do programu tvoriacej sa novej vlády dostali naše proklamované ciele, ako aj nástroje, ako tieto ciele dosiahnuť. Dnes môžem povedať, že prvý zámer sa podaril, vďaka zhode názorov sa nám podarilo ciele dostať už do programových téz a potom do rozpracovaného programového vyhlásenia. V druhej oblasti, v nástrojoch, sme, samozrejme, neboli stopercentne úspešní, čo sa však aj dalo čakať, lebo sme iba súčasťou koaličného zoskupenia. Naši partneri majú niektoré iné predstavy o spôsobe, ako dosiahnuť ciele novozvolenej vlády, čomu sa nemožno čudovať.
Strana SDKÚ – DS sa rozhodla vstúpiť do vlády a prispela k tomu, aby sa medzi novými koaličnými partnermi našla zhoda. Pomohol k tomu veľmi kultivovaný proces, ktorý v slovenských podmienkach nie je bežný. Spoločný program na štyri roky sa prijímal trojkolovo. V prvom úspešnom kroku sa nerozdeľovali ministerské posty, ale iba schvaľovali tézy a hľadala sa zhoda v smerovaní novej vlády. Ak by sme sa neboli zhodli v základných hodnotách a budúcich cieľoch, nemohli by sme pristúpiť k deleniu rezortov a k ich personálnemu obsadeniu, čo bol druhý krok. Tretím krokom bolo vytvorenie uceleného programového vyhlásenia vlády a jeho schválenie na príslušných fórach vrátane novej vlády. Naschvál upozorňujem na zvolenú postupnosť krokov, aby som ukázal, že nešlo o mocenské hry, ale o naplnenie volebných programov zameraných na zodpovedné spravovanie štátu. Predpoklady na spustenie práce sa naplnili, chýba už len schválenie programového vyhlásenia v Národnej rade. Deje sa tak po siedmich týždňoch od konania parlamentných volieb.
Strana SDKÚ-DS v novej vláde zodpovedá za financie, školstvo, spravodlivosť, zahraničnú politiku a bude v nej mať post premiéra. Sme presvedčení, že naplnenie cieľov v týchto oblastiach prispeje k zlepšeniu podmienok života pre všetky zložky našej spoločnosti, ako to proklamuje predsedníčka vlády. Financiám bude dominovať postupné nastolenie systémového poriadku, rovnováhy a transparentnosti. Školstvo má ambíciu vychovávať štátu odborne a jazykovo vzdelaných, tvorivo mysliacich a sebavedomých jednotlivcov. Spravodlivosť má pred sebou veľkú výzvu, zvýšiť vymožiteľnosť práva a skvalitniť prácu súdov, lebo táto zložka štátnej moci má na Slovensku najväčšie problémy. Zahraničná politika bude postavená na hodnotách, ako sú právo na život, osobná sloboda a zachovanie ľudskej dôstojnosti, na základe ktorých sa majú napr. zlepšiť aj napäté slovensko-maďarské vzťahy.
Ďalších rezortov sa ujali partnerské politické strany.
Minister hospodárstva si na skvalitnenie podnikateľského prostredia, čo je nevyhnutnou podmienkou na odstránenie vysokej nezamestnanosti, zvolil možno až priveľkú plejádu konkrétnych nástrojov, sem-tam presahujúcich aj hranice rezortu. Keďže však korešpondujú s predstavami súvisiacich rezortov, zhoda vo vláde je veľmi pravdepodobná. V rezorte ministerstva práce boli predstavy koaličných politických strán asi najrozdielnejšie, ale napokon sa našiel súzvuk v úprave nielen pracovného práva, dôležitej zložky podnikateľského prostredia, ale napr. aj sociálneho a najmä dôchodkového systému. Kultúru spravovanú rovnako zástupcom strany SaS mali možno konkrétnejšie rozpracované iné strany, ale zásadné spory v nástrojoch tu rovnako nie sú. Obrana je v našej krajine, ktorá je členom NATO, z minulosti dlhodobo konzistentná. A súc podľa predloženého programového vyhlásenia tak tomu bude aj po nástupe nového ministra.
Rezort vnútra obsadilo Kresťanskodemokratické hnutie. Ucelený predložený program sa prelína aj so zámermi SDKÚ – DS. Najväčšiu výzvu vidíme v eliminovaní korupcie a v skvalitnení práce polície. V zdravotníctve je minister za KDH programovo asi menej razantný, aké boli zámery iných koaličných strán, ale nástroje, ktoré predložil, sa jeho koaličným partnerom nepriečia. Tu ako vo viacerých ďalších rezortoch bude hĺbka reforiem závisieť od dostatku zdrojov. To platí nemenej viac o rezorte dopravy, kde sú očakávania občanov snáď najvyššie. Minulá vláda bola ochotná stavať diaľnice za akýchkoľvek podmienok, nový minister otvorene hovorí o možnostiach, ktoré limitujú finančné možnosti, a intenzívne hľadá iné dostupné zdroje, aby nepoškodil celému štátu.
Štvrtým partnerom je vo vláde strana Most – Híd. Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny bude mať neľahkú úlohu zvládnuť problémy týkajúce sa rómskej menšiny, ale rovnako stabilizovať postavenie maďarskej menšiny podľa nového scenára. Keďže tieto otázky sú dôležité nielen pre vnútorný vývoj, ale aj zahraničné postavenie Slovenska, koaličné strany budú hľadať zhodu. Pôdohospodársky minister prišiel do vlády s ambíciou vyrovnať finančné podmienky slovenských poľnohospodárov so zahraničnými, v krajnom prípade tým, že sa zrušia dotácie pre farmárov v celej Európskej únii. Tento postoj budú určite podporovať doma i v zahraniční aj ostatné koaličné strany. Napokon obnovenému rezortu životného prostredia sa na pozadí klimatických zmien, ktoré sa tento rok na Slovensku prejavujú nebývalými povodňami, rysujú náročné úlohy, ktoré budú musieť v súzvuku riešiť viaceré rezorty, lebo ide doslova o život budúcich generácií.
Keď zoberiem programové vyhlásenie ako celok, ide o konzistentný materiál. Je zostavený tak, že sú v ňom jednoznačne čitateľné ciele. Tie ladia so zámermi SDKÚ – DS spomenutými v úvode môjho vystúpenia. Program má oficiálny názov Občianska zodpovednosť a spolupráca. Tieto dva pojmy naozaj vystihujú, o čo ide novej vláde. Koalícia štyroch strán, i keď strán s príbuznými predstavami, bude náročná na koordináciu a občas to v nej môže zaškrípať. Ak však k tomu dôjde, nastúpi naplnenie druhého pojmu. A tým je zodpovednosť. Podpísaním sa pod programové vyhlásenie účastníci potvrdili, že budú k práci pristupovať zodpovedne a nenechajú sa rozptýliť malichernosťami a dočasnými nezhodami.
Na programovom vyhlásení je pozitívne, že stanovuje čiastkové ciele a nástroje, ako ich dosiahnuť. Nejde o zhluk zbožných prianí, ale o avizovanú postupnosť krokov, ako sa dostať k výsledku. A materiál je dostatočne konkrétny na to, aby sa podľa neho dala merať výkonnosť jednotlivých rezortov. Pozorovatelia budú ľahko môcť v priebehu funkčného obdobia volať ministrov na zodpovednosť, a to s počítaním, čo dosiahli a kde neuspeli, o to viac, že koalícia sa dohodla na tzv. jednofarebných ministerstvách, to znamená, že jednotlivé politické strany preberajú politickú zodpovednosť za jednotlivé rezorty. Vláda si pri zodpovednom prístupe uplietla na seba bič a možno čakať, že bude pozorne sledovaná politickou opozíciou, odborníkmi, ale aj širokou verejnosťou. Programové vyhlásenie ju bude nútiť konať. A ak konať nebude, bude musieť platiť účty v podobe politickej prehry konkrétnych osôb.
A nakoniec sa pristavím pri postavách členov vlády. Nebudem nikoho menovať, lebo moje výroky sa budú týkať azda každého jednotlivca. Ide o ľudí, ktorí sú odborne zdatní a manažérsky samostatní. Opodstatnenosť ich menovania dosvedčujú už ich prvé kroky, keď vystupujú sebavedomo, vedia zdôvodniť program svojho rezortu a obhájiť si ho. Na druhej strane sú schopní prijímať kompromisy v záujme celku. Myslím si, že sú dostatočnou zárukou, aby sa program vlády podarilo po štyroch rokoch dotiahnuť do úspešného konca.
Na základe obsahu predloženého programového vyhlásenia a jeho garantovania jednotlivými členmi kabinetu vám chcem oznámiť, že klub SDKÚ – DS programové vyhlásenie vlády podporí. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, členovia vlády, vážená Národná rada, na úvod môjho vystúpenia dovoľte jednu osobnú poznámku. Som po prvýkrát poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a prechovávam k tejto inštitúcii úctu. A na rozdiel od niektorých ostrieľanejších politikov si myslím, že aj do parlamentu patria emócie, aj do vládneho programu patria emócie a aj do prejavu poslancov patria emócie. Patria sem preto, lebo sme tu ľudia.
Vládny program nie je strojom zostrojený text, ale bol tvorený pre ľudí a pre lepší život na Slovensku, pre všetkých, aj pre budúce generácie. Ja verím, že primerané množstvo pozitívnych emócií z práce nášho parlamentu nevymizne.
Predložený návrh vládneho programu považuje náš poslanecký klub za dobrý a plne ho podporuje, a to z niekoľkých dôvodov.
Ten prvý je, že ho nepovažujeme za dokonalý, ale, ako som povedal, za dobrý, minimálne taký istý dobrý, ale aj taký istý, možno nie stopercentný, ako boli všetky predchádzajúce vládne programy, všetky vládne programy, pri ktorých sa dohadovali politické subjekty ako rovnocenní partneri, nie ako podriadení a nadriadení, lebo taká je politická realita, ktorú nastolili tieto voľby. Aj pri zostavení tohto vládneho programu sme mohli uplatniť naše stranícke krédo, trpezlivé rokovania a serióznu dohodu, na ktorej môže vzniknúť dobrá spolupráca. A tá spolupráca a dohoda je nutná nielen pri zostavení vládneho programu, ale hlavne pri jeho realizácii, pokiaľ nám všetkým, ako tu sedíme a ako sme to často deklarovali na volebných mítingoch, ide o Slovensko a ide o občanov tejto krajiny.
Ten druhý dôvod, prečo poslanecký klub Most – Híd podporuje tento vládny program, vážené kolegyne a vážení kolegovia, je ten, že si nemyslíme, že vládny program je cieľ. Vládny program je načrtnutá cesta, ako sa táto vládna koalícia chce uberať v šiestich zásadných oblastiach. Chuť koláča nezávisí od napísaného receptu v Kuchárke, ale od spôsobu, ako dobré jedlo pripravíte. Ja verím, že všetky zásadné programové ciele, ktorými chceme dosiahnuť zmenu, sú v nej obsiahnuté a od nás, od poslancov a od vlády bude závisieť, aké zákony prijme na ich realizáciu. Za seba a za svojich kolegov si dovoľujem vyhlásiť, že my sme pripravení a rozhodnutí urobiť maximum pre jeho úspešné naplnenie.
Ten tretí dôvod je pre nás veľmi dôležitý. Máme za sebou náročné obdobie zostavovania tohto programového vyhlásenia. Každý člen vládnej koalície by si určite vedel predstaviť, že sa doň dostane všetko, resp. maximum z volebných programov koaličných strán. Ale to nie je možné. A je to dobré, že to nie je možné. Čím skôr pochopíme, a myslím tým všetkých kolegov tak z koalície, ako aj z opozície, že jednofarebnosť je neprirodzená, tým lepšie pre nás a pre Slovensko. Nikdy v dejinách dominancia jedného názoru nepriniesla nič dobré. Mali by sme sa všetci zamyslieť pri schvaľovaní tohto vládneho programu, a tu som trošku zas pri emóciách, čo je vlastne cieľom tohto rokovania. Týmto cieľom je rozniesť všetko, možno aj z princípu dejinnej neznášanlivosti, alebo racionálne poznajúc skutočný stav napr. verejných financií, deficitu štátneho rozpočtu a akceptujúc výsledky parlamentných volieb sa zodpovedne porozprávať, vymeniť si názory a dohodnúť sa. Totiž občania od nás očakávajú presne toto, zodpovedné konanie. Nesmieme stranícke, ale ani osobné záujmy povyšovať nad princíp zodpovednej dohody. Zodpovednosť je tá, ktorá by nás podľa mňa mala viesť pri hlasovaní.
A ten ostatný, a nie posledný dôvod, vážené kolegyne a kolegovia, je ten, že sme strana, ktorá vo výraznej miere zastupuje národnostné menšiny na Slovensku. Sme stranou, ktorá tvrdí, že spolupráca je prirodzená, že dohody sú prirodzené, že podmienkou vlastenectva nie je nenávisť k inému národu. Toto chceme dokázať. Predložený vládny program sa snaží postavenie menšín riešiť na obsahovo úplne inom základe, ako tomu bolo doteraz, práve preto, aby sa tieto nemohli stať nástrojom politického kalkulu pri rôznych obmenách vládnych síl. Veríme, že toto je začiatok kvalitatívne iného, lepšieho procesu. Vážime si skutočnosť, že sme pri tom.
Dovoľte mi na záver, milé kolegyne, vážení kolegovia, ešte raz podčiarknuť plnú podporu poslaneckého klubu strany Most – Híd predloženému vládnemu programu. Prajem nám všetkým veľa síl pri jeho realizácii. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážená neprítomná pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otvorene sa priznám, že som veľmi čakal na programové vyhlásenie novonastupujúcej vlády a osobne som bol veľmi zvedavý, čo zásadné novonastupujúca vláda navrhne, aby naplnila politické programy súčasnej vládnej koalície, ktoré boli prezentované vo volebnej kampani. Takisto som bol veľmi zvedavý, aké riešenia vláda navrhne v tých oblastiach, ktoré boli zásadne kritizované vtedajšou politickou opozíciou, súčasnou koalíciou, v predchádzajúcom volebnom období. Zosúladiť tak široký rozptyl politických záujmov, aké boli vo volebnej kampani prezentované politickými stranami SDKÚ – DS, KDH, SaS, Most – Híd, je skutočne náročná úloha. Predložený vládny návrh však ukazuje to, čo som predpokladal, t. j. že politické volebné programy boli len marketingovým ťahom s cieľom definovať nové prvky spoločenského života, ktoré mali upútať nerozhodných voličov. Sľuby ako legalizácia marihuany, registrované partnerstvá, odvodový bonus či vatikánska zmluva, resp. zásadná daňová a odvodová reforma zostali len sľubmi.
Predložené programové vyhlásenie vlády sa dá teda jednoznačne nazvať generálnym podrazom na vlastných voličoch. Z porovnania volebných programov strán súčasnej vládnej koalície s predloženým programovým vyhlásením vlády vyplýva, že volebné sľuby boli jednoducho odignorované. Podraz na voličoch je predovšetkým v tom, že súčasné vládne strany chceli vo volebnej kampani upútať pozornosť voličov širokým sociálnym populizmom a širokým záberom, a tým konkurovať reálnej sociálnej politike vtedajšej vládnej koalície. Podraz na voličoch je vidieť aj v tom, že súčasné vládne strany nielen odignorovali svoje vlastné volebné programy, ale aj v tom, že nikdy nechceli ani reálne napĺňať to, čo mali vo svojich volebných programoch, ani to nemohli urobiť. Jednoducho to nejde, pretože je to v príkrom rozpore s hodnotami, ktoré pravicové strany predstavujú. Keď do volieb tieto strany podrážali svojich vlastných voličov, dnes sa dá konštatovať, že klamú a podrážajú všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože programové vyhlásenie vlády sa týka občanov celého Slovenska a kvetnaté reči, frázy a rôzne nedokonalé pokusy o sociálny obsah nemôžu zakryť, čo v tomto dokumente reálne je. Nechcem sa konkrétne vyjadrovať ku každej kapitole, lebo to hodnotenie by bolo veľmi podobné a je to identické pre celý materiál, frázovitosť, populizmus, nekonkrétnosť, absencia originálnych riešení a ignorácia volebných sľubov.
Musím priznať, že v materiáli sa nachádzajú aj dobré riešenia, ale jedným dychom musím dodať, že sú to riešenia, ktoré sú prevzaté z rôznych strategických a koncepčných materiálov vlády Roberta Fica a ktoré sú skutočne tak kvalitné, že si chtiac-nechtiac museli osvojiť aj členovia súčasnej vládnej koalície.
Dovoľte mi, aby som sa teda v ďalšej časti svojho vystúpenia viac sústredil na oblasť hospodárskej politiky, vzhľadom na to, že som predchádzajúce štyri roky v tejto oblasti aktívne pôsobil.
Oblasť hospodárskej politiky začnem kapitolou Podnikateľské prostredie, malé a stredné podniky. Táto kapitola začína demagogickým tvrdením, že za uplynulé štyri roky došlo k podstatnému zhoršeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. A toto tvrdenie sa opiera o štatistiky Svetovej banky a Svetového ekonomického fóra. Nikde sa však neuverejňujú hodnotenia ratingových agentúr, ktoré, naopak, za posledné štyri roky prideľovali neustále vyšší rating Slovensku ako krajine najrýchlejšie sa rozvíjajúcej v regióne strednej Európy. Konštatovanie Svetovej banky a Svetového ekonomického fóra je negatívne preto, lebo podklady do týchto štatistík zabezpečovala Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorú ja osobne pokladám za politickú alianciu Slovenska a ktorá bola založená politickou stranou SDKÚ a doteraz predstavuje pioniersku organizáciu tejto politickej strany. Preto niet sa čo čudovať, že Svetová banka posunula Slovensko o tri miesta nižšie v rebríčku ekonomickej prosperity, nakoľko nebolo záujmom SDKÚ, aby vláda Roberta Fica a podnikateľské prostredie v tomto období bolo hodnotené pozitívne. Nestotožňujem sa s takýmto tvrdením a zásadne ho odmietam. Kolegom z SDKÚ odkazujem, že za uplynulé štyri roky úmyselne špinili meno vlastnej krajiny na medzinárodnej úrovni.
Programové vyhlásenie vlády uvažuje v oblasti zlepšenia podnikateľského prostredia so znížením administratívneho zaťaženia podnikania. Táto téza je nosným prvkom celej kapitoly 2.2. Chcem upriamiť pozornosť ctených kolegov z vládnej koalície, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky už dva a pol roka rieši túto problematiku a vládny materiál zaoberajúci sa znížením administratívnej záťaže viac ako o 25 % je vypracovaný, je po medzirezortnom pripomienkovom konaní a vláda ho môže bez akýchkoľvek ďalších nákladov odsúhlasiť.
Tento materiál podrobne analyzuje 46 najpodstatnejších zákonov, ktoré majú významný vplyv na administratívnu záťaž podnikania. Jasne definuje tie prvky týchto zákonov, ktoré treba zmeniť, resp. odstrániť. A pokiaľ bude tento materiál odsúhlasený, je garantované zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov o viac ako 40 %. Tento príklad som úmyselne uviedol preto, lebo aj ďalšie časti kapitoly Hospodárska politika na jednej strane uvádzajú, že je potrebné vypracovať nové strategické a koncepčné materiály, ale zároveň pri popise, čoho by sa mali nové strategické koncepčné materiály týkať a na akých základoch by mali byť tieto nové koncepcie založené, unisono sa vychádza z existujúcich materiálov predchádzajúcej vlády. To je len potvrdenie skutočnosti, že súčasní členovia vlády neprišli s ničím novým, originálnym, kopírujú niektoré materiály predchádzajúcej vlády a pokladajú to za svoje riešenia. Niekedy sa tomu hovorí aj plagiátorstvo.
V ďalšom odseku kapitoly 2.2 vláda víťazoslávne deklaruje, že zruší tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie a ovplyvňovať výsledky dobrovoľných dohôd. A ako príklad uvádza zákon o obchodných reťazcoch, zákon o strategických podnikoch a neskôr v kapitole Energetika sa vyjadruje aj k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach. Chcem poprosiť kolegov z vládnej koalície, že pokiaľ sa vyjadrujú k niektorým existujúcim zákonom alebo k nejakému zásadnému existujúcemu koncepčnému materiálu, bolo by veľmi dobré, aby si ho najprv prečítali a potom ho kritizovali.
Zákon o strategických podnikoch bol vypracovaný a prijatý predchádzajúcou vládou ako reakcia na špekulatívne praktiky súkromných vlastníkov vo významných spoločnostiach, ktoré zamestnávajú niekoľko sto až tisíc zamestnancov. Z dôvodu podvodníckych praktík hrozil niektorým veľkým podnikom na Slovensku konkurz, resp. až samotná likvidácia. Ako príklad môžem uviesť Novácke chemické závody, či Kappa Štúrovo. Tento zákon má veľmi jednoduchú myšlienku, zabrániť podnikateľovi úmyselnými podvodnými praktikami zapríčiniť kolaps v podniku s cieľom preniesť aktíva na inú spriaznenú osobu a s cieľom obohatiť sa, a to všetko na úkor obchodných partnerov a zamestnancov. Nebyť tohto zákona, dnes už Novácke chemické závody neexistujú a 1 700 zamestnancov by bolo registrovaných na úrade práce. Takisto vďaka tomuto zákonu sú na zahraničných manažérov Kappy Štúrovo podané už dve trestné oznámenia, ktoré rieši Úrad boja proti obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Podstatou celého zákona je, že v čase konkurzu môže štát vstúpiť do týchto podnikov. To zásadne narúša možnosť presunu aktív na iné spriaznené osoby. Takýto krok zabezpečí pokračovanie hospodárskej činnosti takto ohrozených subjektov, resp. ich riadení, ale hlavne transparentný proces konkurzu. Tiež chcem dať do pozornosti kolegom z koalície, že tento zákon bol prijatý ako protikrízový a jeho účinnosť končí 31. 12. tohto roku. To znamená, skončí skôr, ako ho vládna koalícia dokáže zrušiť. Takéto opatrenia programového vyhlásenia sú teda neúčinné. A, bohužiaľ, musím konštatovať, že takýchto opatrení je v programovom vyhlásení novonastupujúcej vlády podstatne viac.
Čo sa týka zákona o obchodných reťazcoch, autori tejto pasáže zrejme nepochopili základnú podstatu tohto zákona. Zákon o obchodných reťazcoch nerieši problém obchodný reťazec – spotrebiteľ, ale vzťah obchodný reťazec – dodávateľ s dôrazom na slovenských dodávateľov. Tento zákon chráni slovenských výrobcov hlavne potravín s cieľom zachovať si potravinovú sebestačnosť. A chráni ich pred nekalými praktikami obchodných reťazcov, ako je poplatok za registráciu dodávateľa, poplatok za umiestnenie do regálu, poplatok za zvýhodnené umiestnenie v predaji, poplatok za reklamu, ktorú si robí obchodný reťazec, znášanie nákladov na rôzne tzv. akciové výpredaje na úkor dodávateľov, vrátenie nepredaného a znehodnoteného tovaru na náklady dodávateľa a podobne. Úlohou tohto zákona je obmedziť dominantné, opakujem, dominantné postavenie obchodných reťazcov na trhu vzhľadom na to, že Protimonopolný úrad nemá v tejto oblasti kompetencie, skutočne ich nemá. Zrušením tohto zákona sa oslabí postavenie prvovýrobcov a domácich dodávateľov predovšetkým potravín, textilu či obuvi.
Dámy a páni, veľmi ma prekvapil ďalší odsek v tejto kapitole, v ktorom sa vláda chystá zrušiť živnostenské úrady. Slovensko si dobre pamätá chaos zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď neboli nastavené základné inštitúty riadenie spoločnosti, a následný dopad na podnikateľské prostredie, ako bola insolventnosť podnikov, fiktívne zákazky či tunelovanie vlastných firiem. Mám dojem, že zrušením živnostenských úradov, hlavne viazaných a koncesovaných živností, čo je tam znovu napísané, nastane absolútny chaos bez možnej kontroly takýchto podnikateľských aktivít. Absencia týchto pravidiel umožní podnikať komukoľvek v čomkoľvek s hrozbou vytvorenia neprehľadnej spleti podnikateľov bez príslušnej kvalifikácie a oprávnení. Jednoducho povedané, podľa tohto geniálneho nápadu bude môcť najbližšie operovať pacienta aj inštalatér. Úplne nelogický je záver tohto odseku, v ktorom sú spomínané jednotné kontaktné miesta, ktoré sú vlastne živnostenskými úradmi a ktorých činnosť sa má dokonca podľa toho názoru tej kapitoly rozšíriť. Kladiem teda otázku, o čom je vlastne táto kapitola. Je o zrušení živnostenských úradov alebo o posilnení ich činností?
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v úvode svojho vystúpenia som hovoril, že súčasný vládny štvorlístok oklamal svojich voličov a chce naďalej klamať celé Slovensko. Dôkazom toho je tu strana 11, odsek 7, ktorý začína vetou: "Vláda Slovenskej republiky nebude privatizovať strategické podniky." Zároveň už o jeden riadok nižšie konštatuje, že: "Odštátni teplárne či zostávajúce zvyšné podiely v podnikoch s vplyvom vlády." Pýtam sa, čo znamená odštátniť ich. Nie je to znovu privatizácia? Nie je to znovu oklamanie občanov Slovenskej republiky, že tvrdú privatizáciu, s ktorou má Slovensko z rokov 2002 až 2006 veľmi zlé a nepríjemné skúsenosti, vláda pod vedením premiérky Ivety Radičovej chce znovu zaviesť? Čiže, občania Slovenskej republiky, pripravme sa na to, že táto vláda nás bude permanentne klamať, že svoje individuálne a zároveň protislovenské záujmy bude znovu realizovať, ale navonok ich bude prezentovať kvetnatými rečami a neškodnými výrazmi, ako je odštátnenie.
Dámy a páni z vládnej koalície, v rokoch 2002 až 2006 sa vám podaril unikátny kúsok. Rozkradli ste a rozpredali ste všetky strategické podniky na Slovensku, predovšetkým energetiku. Zostali ešte nejaké drobnosti. A vaša chamtivosť vás ženie k tomu, aby ste aj tieto predali. Predajom teplární sa cena tepla pre obyvateľstvo musí nutne zvýšiť, preto, že každý investor bude chcieť svoje náklady vynaložené na privatizáciu po vašom odštátnení čo najrýchlejšie naspäť. Z minulosti sú toho dobrým príkladom Slovenský plynárenský podnik, Slovenské elektrárne, Západoslovenská, Stredoslovenská, Východoslovenská energetika čiže podniky, ktoré si cez navýšené ceny pre slovenský trh zabezpečili návratnosť svojej investície za dobu menšiu ako štyri roky, perfektná investícia. Dámy a páni z koalície, varujem vás. Ak pristúpite k takémuto nehoráznemu kroku, právom vás ľudia môžu nazývať zradcami a klamármi slovenského národa. Pýtam sa všetkých štyroch politických strán zastúpených v súčasnej vládnej koalícii, prečo ste takúto zásadnú tézu, ako je odštátnenie, neuviedli vo svojich volebných programoch. A osobne sa pýtam pani premiérky Radičovej, ktorá verejne v televízii pred voľbami prehlásila, že privatizovať nebude, prečo teda podporuje snahu niektorých svojich ministrov okradnúť slovenských občanov aj o to málo, čo slovenskému štátu ešte patrí.
Dámy a páni, súčasťou hospodárskej politiky programového vyhlásenia vlády je aj kapitola Investície a regionálny rozvoj. Pri čítaní tejto kapitoly som nadobudol dojem, že autori tejto kapitoly nemajú základné informácie o príleve zahraničných investícií na Slovensko. Musím upozorniť autorov tejto kapitoly, aby si dôkladne prečítali a naštudovali existujúce materiály ministerstva hospodárstva, ktoré pojednávajú o príleve zahraničných investorov. V tomto materiáli sa jednoznačne uvádza počet investorov, ktorí prišli na Slovensko od roku 2001 až do júna 2006, t. j. za vlády Mikuláša Dzurindu. Bolo ich dokopy 21. Za päť a pol roka tejto vlády Mikuláša Dzurindu vytvorilo sa 14 000 nových pracovných miest. Na druhej strane za tri a pol roka vládnutia Roberta Fica štatistiky uvádzajú, že na Slovensko prišlo 84 investorov a vytvorilo sa viac ako 30 000 pracovných miest. Agentúra Price Waterhouse Coopers začiatkom roku 2010 zverejnila svoje stanovisko, v ktorom pokladá Slovensko za najatraktívnejšiu krajinu pre podnikanie v stredoeurópskom regióne s najvýhodnejšími podmienkami, na rozdiel od tvrdenia pána ministra Mikloša. Z tohto dôvodu nechápem, prečo autori tejto časti vládneho programu navrhujú vrátiť sa v Pravidlách pre poskytovanie investičných stimulov pred rok 2006. Vysvetlenie toho je jednoduché. Znovu chcú vylúčiť domácich podnikateľov z možnosti uchádzať sa o investičné stimuly. V dobrom si myslím, že by sa skôr malo nadviazať na súčasný systém poskytovania investičných stimulov a ďalej ho rozvíjať, lebo všetko sa dá zdokonaľovať.
Osobne za najpodstatnejšiu časť hospodárskej politiky pre nasledujúcich 20 rokov pokladám Inovácie. Vládny materiál sa však tejto problematike venuje až 23 riadkami, ktoré nič nehovoria. Neobsahujú ani náznak, žiadny podnet, žiadny impulz, ako chce vláda podporiť inovačný proces v slovenskom podnikateľskom prostredí a ako chce tento začínajúci proces rozvíjať. Doporučujem autorom tejto kapitoly, aby si prečítali materiál, ktorý vypracovala Slovenská akadémia vied na objednávku vlády Slovenskej republiky pod názvom Stratégia rozvoja Slovenska do roku 2020, kde je podrobne popísané, ako je možné na Slovensku proces inovácie naštartovať, rozvíjať, aké mechanizmy zvoliť a akými štrukturálnymi politikami sa dá podporovať. Znovu aj táto kapitola potvrdzuje predchádzajúce konštatovanie, že autori programového vyhlásenia nemajú základné poznatky o existujúcich zásadných materiáloch, strategických materiáloch vlády Slovenskej republiky, a navrhujú objaviť to, čo je už dávno objavené.
Najzábavnejšia časť v oblasti hospodárskej politiky programového vyhlásenia vlády pre mňa osobne bola Energetika. Autori tejto kapitoly na jeden a pol strane konštatujú, že je potrebné vypracovať novú energetickú politiku Slovenska a zároveň, čo je podstatné, definujú jej východiská. To, čo prezentujú ako svoje východiská do novej energetickej politiky, už dávno obsahuje existujúca energetická politika a hlavne Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky do roku 2030, ktorú vláda pod vedením Roberta Fica prijala začiatkom roku 2008. Podotýkam, že tento materiál nepísali úradníci ministerstva, ale 105 najlepších odborníkov v energetike na Slovensku, odborníci zo základného výskumu, aplikovaného výskumu a z praxe a tento materiál bol veľmi pozitívne prijatý odbornou verejnosťou.
Mimo týchto zásad sa táto kapitola okrajovo venuje jadrovému zdroju v Jaslovských Bohuniciach. Ako zásadnú podmienku na dostavbu nového jadrového zdroja vláda deklaruje, že: "Podporí tento projekt iba za podmienky súkromnej investície bez ďalšej účasti štátu." Priznám sa, nerozumiem tomu, čo vlastne vláda týmto konštatovaním myslí, ale dúfam, že si štát zachová svojich 51 % akcií v tomto spoločnom podniku a tiež že si zachová majoritu v predstavenstve, v dozornej rade, ako aj funkcie predsedov predstavenstva a predsedu dozornej rady v tom joint-venture JESS, a. s., Slovensko. Pokiaľ však vláda myslela len financovanie bez účasti štátu, môžem vás, dámy a páni, upokojiť, financovanie tohto projektu je nastavené tak, že bude vytvorené bankové konzorcium. A pokiaľ by takéto konzorcium nedokázalo zabezpečiť dostatok zdrojov, spolupartner projektu, spoločnosť ČEZ, akciová spoločnosť, Praha, sa v zakladacej zmluve zaväzuje v prípade nedostatku finančných prostriedkov dofinancovať projekt z vlastných zdrojov. A má na to dostatok zdrojov. Keby sme si boli ponechali Slovenské elektrárne, dneska by sme mohli z vlastných zdrojov stavať aj mínové jadrové bloky. Môžem vám zodpovedne prehlásiť, že štát nikdy nemal financovať nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach a ja osobne pokladám projekt JESS za jeden z najlepších projektov Slovenska za posledné desaťročia. Ak by sa však vláda znovu podujala oklamať svojich občanov a chcela by sa vzdať tohto projektu a svoj podiel v spoločnosti JESS by chcela predať, pokladám to za skrytú formu privatizácie strategického podniku a za veľmi zlú formu privatizácie. Ďalej upozorňujem autorov tohto nápadu, že realizáciou dvoch nových jadrových blokov v tejto lokalite môže Slovenská republika získať pod kontrolu približne 40 % celkovej výroby elektrickej energie na Slovensku, čo výrazným spôsobom ovplyvní cenu komodity elektrickej energie. To umožní pre ÚRSO preskúmať výšku predajnej ceny aj v Slovenských elektrárňach, ktoré sú pod kontrolou talianskeho Enelu. Takýmto spôsobom možno znížiť cenu komodity až o niekoľko desiatok eur na megawatthodinu. To by sa malo, samozrejme, prejaviť aj v konečnej cene pre spotrebiteľov. Neuváženou privatizáciou tohto projektu Slovensko stratí na dlhé roky možnosť ovplyvňovať ceny elektrickej energie na svojom teritóriu, naďalej budú slovenskí spotrebitelia odkázaní iba na komoditné ceny Lipskej burzy a Slovensko bude ďalej závislé od vôle a nevôle talianskeho Enelu.
Dámy a páni, kapitolu Obchod, služby a zahraničný obchod vzhľadom na nekonkrétnosť nie je potrebné komentovať. V tejto súvislosti ma však zaráža kapitola Ekonomická politika v zahraničí, ktorá je na strane 53, ktorá patrí ministerstvu zahraničných vecí a ktorá hovorí o tom, že obchodno-ekonomickí zástupcovia ministerstva hospodárstva, ktorí sú dislokovaní v 46 krajinách po celom svete, by mali patriť pod ministerstvo zahraničných vecí. Pokladám to za hrubú chybu a osobne by som s takýmto spojením nikdy nesúhlasil. Ministerstvo zahraničných vecí zdôvodňuje túto snahu jednotnou prezentáciou ekonomických záujmov Slovenska v zahraničí a úsporou nákladov na túto činnosť, čo, samozrejme, nie je vcelku pravda, lebo náklady na mzdy, na prenájom a ubytovanie zostávajú rovnaké a o nejakých zásadných úsporách sa tu nedá vôbec hovoriť. Ale treba ďalej aj povedať, že takáto snaha ministerstva zahraničných vecí tu nie je po prvýkrát. Objavuje sa permanentne pri nástupe každej vlády a našťastie doterajší ministri hospodárstva dokázali takejto ambícii ministerstva zahraničných vecí vždy odolať. Ministerstvo zahraničných vecí totiž presunom OBO nedeklaruje aj presun zodpovednosti za vývoj zahraničného obchodu. Zodpovednosť za vývoj zahraničného obchodu zostáva naďalej na ministerstve hospodárstva. Takéto riešenie je absolútne nesystematické.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, záverom môjho vystúpenia chcem konštatovať, že som mal skutočne úprimnú snahu o objektívne posúdenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Príklady, ktoré som uviedol, jasne poukazujú na to, že vládna koalícia to s občanmi Slovenskej republiky nemyslí úprimne. Svojich voličov potrebovala len 12. júna tohto roku. Dnes uprednostňuje kapitál pred záujmami občanov a znovu sa snaží zaviesť do politického života prvky, s ktorými má slovenská spoločnosť veľmi zlé skúsenosti z rokov 2000 až 2006, t. j. uprednostnenie svojich politických záujmov, klamanie občanov nepravými pomenovaniami skutočných vecí, privatizáciou strategických podnikov či vytvorením chaosu v podnikateľskom prostredí. A to som sa zameral iba na kapitolu Hospodárstvo.
Dámy a páni, uvedené skutočnosti mi neumožňujú, aby som predložený návrh Programového vyhlásenia Slovenskej republiky podporil. Pokiaľ by to rokovací poriadok Slovenskej národnej rady umožnil, doporučil by som autorom stiahnuť tento materiál na prepracovanie a predložiť ho do Národnej rady ešte raz. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Predtým ako budem reagovať na vystúpenie pána poslanca Jahnátka, chcem vás požiadať, dôrazne požiadať, pán podpredseda, aby ste zabezpečili účasť členov vlády. Rokujeme o programovom vyhlásení vlády. (Potlesk.) Vláda sa obracia na nás, aby sme jej dali dôveru. Hovorilo sa tu o politickej kultúre, ale, žiaľ, asi ten záujem o to, aby si vypočula názory poslancov a názory opozičných poslancov, zrejme vôbec nemá. Takže chcem vás poprosiť, hoci nedávala som procedurálny návrh, zabezpečte, aby vláda bola prítomná pri prerokovaní programového vyhlásenia vlády.
A teraz zareagujem na pána poslanca Jahnátka. Skutočne treba oceniť jeho vysoko odborné hodnotenie programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že presne pomenoval to, čo čaká občanov za tejto koaličnej vlády. Ako povedal jeden nemenovaný minister, voľby skončili, sľuby neplatia, nastúpi tvrdá realita a skutočne tá realita asi bude veľmi tvrdá a začína to tým, že idú sa privatizovať podniky, budú sa zvyšovať ceny. Myslím si, že zavedú sa o chvíľu poplatky v školách, v zdravotníctve a tak ďalej. Takže chcem poďakovať naozaj, pán poslanec, že ste veľmi odborne vyjadrili svoje stanovisko a svoj názor na programové vyhlásenie vlády. Ďakujem.