3. schôdza

Ďakujem za slovo. No to bol krásny prejav, ani nie vecný, ani nie politický, ale taký čudný, ako by pán minister štyri roky nebol ministrom, ako by priletel odniekiaľ z Marsu.
Cena tepla sa musí zvýšiť, lebo sa plánuje vstup strategického investora do teplární. Cez navýšenie ceny tepla si investori vracajú svoje investície. Ja som tu už nie raz zacitoval z oficiálnych údajov a poviem to ešte raz, Slovenským elektrárňam, monopolu, proti ktorému ste bojovali, vyhrážali sa len tak akože, naoko, nechali ste zarobiť za dva a pol roka plus 3,5 mld. korún, viac ako my. Za Dzurindu zlého to bolo 1,4 mld., za dobrého Fica to bolo 4,9 mld. zisku. To ste im dovolili vracať si investíciu, ktorú dali do kúpy 66 % akcií? Distribučnej spoločnosti, tiež ste ich spomínali, ste umožnili to isté, išli so ziskom hore. Takže ste im umožnili vracať vy, nie my.
Chcem sa spýtať, pán minister, prečo ste v roku 2009 nedovolili znížiť cenu plynu pre obyvateľstvo, keď objektívne skutočnosti boli na strane obyvateľov. Išlo to dole štyrikrát v Čechách, na Slovensku ani raz. To bolo preto, aby mali vyššie zisky? Dobre tomu rozumiem?
Pán minister, ÚRSO. Zmenili ste zákon o ÚRSO a za celú svoju vládu ste neboli schopný vymenovať predsedu regulačného úradu. Dodnes nie je predseda regulačného úradu. Taký je stav vašej novely o ÚRSO.
Tieto zisky tým energetickým monopolom zaplatil kto? Boli to Marťania? Zaplatili to slovenské firmy a občania, občania dvakrát, raz v cenách a potom následne v cenách tovarov a služieb týchto firiem, ktorým sa zvyšovala cena energií.
Strategické podniky, že chceme zrušiť tento zákon. Pán minister, nechceme ho zrušiť. On sa zruší sám, lebo on má obmedzenú účinnosť. Ale budem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Jahnátek, položil si niekoľkokrát otázku, prečo pani premiérka Radičová pred voľbami hovorila o neprivatizácii a de facto sa zaviazala, že privatizovať nebude. A po voľbách už ako keby toto všetko neplatilo. A už sa tuná dokonca dozvedáme, že sa privatizovať bude, a to veselo, nuž z veľmi jednoduchého dôvodu, preto, lebo táto vláda, je to vláda Ivety Radičovej pod vedením Ivana Mikloša, vláda Ivety Radičovej pod vedením Ivana Mikloša. Takýchto prekvapení bude určite ešte v tomto parlamente počas tohto obdobia niekoľko. A som presvedčený, že aj túto vetu si povieme niekoľkokrát: "Je to vláda Ivety Radičovej pod vedením Ivana Mikloša." Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán bývalý minister hospodárstva, chcela by som vám pripomenúť niečo z energetickej bezpečnosti. My dvaja sme tu minulé štyri roky o tom párkrát hovorili aj medzi sebou. Spomeňte si na plynovú krízu. Bola by som očakávala od vás ako od človeka, ktorému leží na srdci osud energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, že poviete, čo by malo byť ešte v programovom vyhlásení o tom, aby sa nestalo to, čo sa stalo za vašej vlády, keď ste presadzovali zahraničnú politiku tzv. štyroch svetových strán a hrdili ste sa strategickým partnerstvom s Ruskou federáciou a potom ste dvanásť dní nechali krvácať slovenské hospodárstvo, pretože ste nevedeli, čo máte rýchlo urobiť. Poslali ste pána premiéra, chudáka, do Kyjeva, pričom sme nemali s Ukrajinou žiadnu zmluvu. A potom prišiel z Ruska so správou, že mali by sme sa s Ukrajinou dohodnúť, že nech nám Ukrajina dá zo svojich zásob a že Rusi bez toho, aby to bolo písomne potvrdené, im to potom dajú. Smial sa z toho celý svet, pán minister, celý svet, ale dvanásť dní slovenské hospodárstvo krvácalo pre vašu naivitu.
A dovoľte ešte jednu vec, ktorú dôkladne osobne poznám, funkciu OBO. Ja dúfam, že sa konečne tejto vláde podarí odstrániť tú nelogickosť na našich zastupiteľských úradoch, kde veľvyslanci majú rozličných kamarátov rozličných slovenských firiem a rozličných slovenských podnikateľov, ktorí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja sa nebudem vyjadrovať k všetkým diskutujúcim, lebo viac-menej to boli názory také, ku ktorým sa ani nemienim vyjadrovať, ale niekoľko faktov poviem.
Prosím vás, čo sa týka zisku, pán Janiš, túto demagógiu veľmi často používate pri energetických monopoloch. Vy ste zabudli na jedno, že od roku 2006 sa cena pre oprávnených odberateľov nemôže regulovať. To by ste už konečne mali vedieť. A preto práve oprávnení odberatelia majú druhú najvyššiu cenu či v cene elektriny alebo v cene plynu v rámci Eurostatu, v rámci všetkých 27 štátov Európskej únie. Čiže to je ten nárast zisku.
Nejaká poznámka tam bola, že regulačná politika znemožnila investorom investovať do rozvoja zariadení. Presný opak je, dámy, páni, pravda. My sme si urobili presnú štatistiku, ako by vyzerala otázka investície a obnovy hmotného majetku týchto spoločností pred privatizáciou a po privatizácii, a zistili sme, že je to len 20 % z toho, čo bolo pod kontrolou štátu. Práve naopak, tým, že sme uznali do oprávnených nákladov pre konečné ceny len investície pre core business, a nie nákupy rekreačných zariadení a vozidiel pre manažérov a rôzne excellence zmluvy, ktorými odplávali miliardy peňazí zo Slovenska na materské firmy, sa to vlastne očistilo, ale investovať mohli a mali dostatok zisku na tom.
Čo sa týka Zemianskych Kostolian a vôbec, neviem, o akej dohode hovoríte, lebo žiadna taká neexistuje.
A k tým poznámkam, pán Jurčík, prečo ČEZ nestavia v Čechách, ale na Slovensku. Neviem, čo o tom viete, ale asi o tom neviete nič, lebo ČEZ už stavia dva bloky a chce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som za poslanecký klub SaS chcela poprosiť pána podpredsedu o 10-minútovú prestávku. Máme úctu k rečníkom a nechceme opúšťať rokovaciu sálu bez toho, že by bol k tomu daný nejaký pokyn. Tri hodiny tu disciplinovane sedíme, tak by som rada poprosila o takúto malú prestávočku. (Smiech v sále.)

Ďakujeme.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, ctené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, členovia vlády, milí hostia, Slovensko sa na svojej ceste posunulo opäť ďalej. Tá cesta nie je jednoduchá, ale som si istý, že stojí za to. Zažili sme už všeličo. Išli sme cestou strmhlav dolu v polovici deväťdesiatych rokov i nahor za dvoch slovenských stredopravých vlád. Po rokoch rozvoja prišla v uplynulých rokoch cesta úpadku, ekonomického i morálneho. Náš pád bol jeden z najhorších v Európskej únii, či už to meriame cez pokles ekonomickej výkonnosti alebo cez nárast počtu nezamestnaných. Ten je dokonca dvojnásobne vyšší v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie. Výsledky uplynulej vlády sú žalostné, vydrancovaná štátna kasa, rozkradnuté verejné zdroje, rapídny nárast zadlženosti, stúpajúca nedôvera medzi ľuďmi a korupcia horšia ako v Burundi. To hovorí taká inštitúcia ako Svetové ekonomické fórum podľa svojej pravidelnej ročenky globálnej konkurencieschopnosti. Nie sme v jednoduchej situácii, ale určite v riešiteľnej, riešiteľnej cez jasné pravidlá, úsporné opatrenia, rozvojové impulzy, tvorbu pracovných miest a predovšetkým len a len cez tvrdú prácu. Riešenie je nemysliteľné bez zodpovednosti, zodpovednosti za správu vecí verejných, zodpovednosti za efektívne narábanie s peniazmi ľudí a určite aj zodpovednosti za budúce generácie. Takto chápem najpodstatnejšie slovo zodpovednosť, ktoré je aj v názve programového vyhlásenia vlády.
Teší ma, že toto vyhlásenie obsahuje dôraz na makro- aj mikroriešenia. Keď hovoríme o makroriešeniach, hovoríme o zdravých a udržateľných verejných financiách, o zastavení prudko rastúceho zadlžovania, o postupnom znižovaní deficitu verejných financií. Keď hovoríme o mikroúrovni, máme na mysli zlepšovanie rapídne sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia, ako sme o tom teraz pred chvíľou diskutovali, čo je nevyhnutný predpoklad prílevu investícií, rastu zamestnanosti, hovoríme o odstránení bariér rastu zamestnanosti, napr. znížení odvodového zaťaženia, celkovo najmä však pri málo kvalifikovanej práci, o pružných formách pracovných úväzkov, o medzitrhu práce, ale aj o dôraze na rast vzdelania, vedy a výskumu.
A teší ma aj, že sa v programovom vyhlásení vlády hovorí veľmi veľa o výraznom zlepšení v oblasti vymáhateľnosti práva a boja proti korupcii. Dámy a páni, bez ozdravenia verejných financií nemôže fungovať zdravá krajina. Bez ozdravenia podnikateľského prostredia nemôžeme tvoriť zdravé pracovné miesta. A bez ozdravujúcich protikorupčných opatrení nemôžu fungovať normálne a zdravé ľudské vzťahy.
Som preto pripravený, a som si istý, že nielen ja som pripravený, spolupracovať na tomto programe a realizovať ho prostredníctvom dobrých zákonov v Národnej rade.
Dovolím si zdôrazniť ešte jeden aspekt programového vyhlásenia vlády, ktorý ma osobne teší. Je to oblasť informatizácie. Aj v tejto oblasti sa dnes, žiaľ, pohybujeme skôr na spodných úrovniach vo svetových aj európskych rebríčkoch. Dôraz na informatizáciu ako spôsob zlepšenia služieb štátu pre ľudí je nielen správny, ale podľa mňa až nevyhnutný. Znamená to nielen lacnejšie a rýchlejšie vybavovanie pre ľudí, ale aj také podstatné kroky, ako je možnosť voliť cez internet, osobne sa na to veľmi teším. Rozvoj informatizácie totiž znamená aj rozvoj transparentnosti. Považujem to preto za významný a protikorupčný nástroj, lebo umožní nielen zverejňovanie zmlúv pre všetkých, ale aj napr. povinné elektronické aukcie alebo zverejňovanie všetkých nenárokovateľných dotácií. Zavádzanie prvkov elektronickej demokracie ako elektronické pripomienkovanie materiálov, elektronické petície či elektronické referendá umožní zvýšiť aj participáciu občanov na veciach verejných, a tým posilniť kontrolu spravovania týchto vecí.
Verím, že naše Slovensko bude opäť úspešnou krajinou, ktorá bude spolutvoriť spoločný európsky projekt. Som si istý, že na to máme. Máme na to predovšetkým našich schopných ľudí. Stojí za pozornosť, že spoza krajín za bývalou Železnou oponou sme jedinou krajinou, ktorá je v Európskej únii, OECD, NATO a ktorá je aj v Európskej menovej únii, teda má zavedené euro. Je len na nás, ako tieto príležitosti ďalej využijeme. Aj preto dnes potrebujeme vládu zodpovednosti, slušnosti a vládu efektívnosti. Potrebujeme obrátiť trend úpadku, skoncovať s bezbrehým plytvaním a zadlžovaním. Potrebujeme začať tvoriť pracovné miesta a odstraňovať pliagu korupcie. Slová pani premiérky o nulovej tolerancii ku korupcii sú dobrým štartom aj v tejto oblasti. Programové vyhlásenie je preto šancou a nádejou pre našu krajinu. Preto ho rád podporím, pretože podporujem schopnosť a vôľu ľudí posunúť sa na našej ceste opäť nahor. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení páni ministri, po preštudovaní programového vyhlásenia vlády si človek okamžite uvedomí, že ide o silný kompromis, keďže jednotlivé strany museli upustiť od vlastných predvolebných sľubov a do programu sa dostali len zvyšky, ktoré vyhovujú každej strane či skupine. Okrem štyroch vládnych strán sa však vynárajú požiadavky a diktujú si požiadavky ďalšie skupiny, ktoré nenašli odvahu ísť do volieb samostatne a do parlamentu sa previezli na chrbtoch iných strán. Svedčí to o charaktere týchto strán či skupín a aj preto vraj vládny program každý rok bude podliehať zmenám. Znamená to, že aj vláda zrejme každý rok bude žiadať dôveru.
Vo svojom vystúpení sa prioritne zameriam na oblasť školstva, vedy a dopravy.
Ciele školstva sú definované: "Za hlavný princíp vzdelávacej politiky vláda Slovenskej republiky považuje rovnosť šancí pre všetkých mladých ľudí bez ohľadu na sociálnu situáciu, región či etnicitu a orientáciu na potreby detí, žiakov a mládeže." To je všetko, nie je tu však uvedené, že vzdelávanie sa bude rozvíjať v duchu kresťanských tradícií pri rešpektovaní svetonázoru a uplatňovaní prvkov demokracie tak, ako to bolo za našej alebo minulej vlády. Osobne toto považujem za veľkú prehru či už Kresťanskodemokratického hnutia alebo SDKÚ, ktoré majú vo svojich názvoch použité slovo kresťanský. Ale z programového vyhlásenia vlády toto vypadne. Myslím si, že je to dôsledok spojenia týchto strán s liberálnymi stranami. Ale tá obeta podľa môjho názoru je príliš veľká.
Samotný program školstva nerieši systémovo zmeny, ktoré v školstve sú, ale rieši len čiastkové, parciálne problémy. Na jednej strane je dobré, že reforma v školstve bude pokračovať tak, ako bola nastavená, a bude zachovaná kontinuita, ale v školstve sú aj problémy, ktoré riešiť treba, ale pri ktorých hlavne treba definovať ich riešenia. A to je najväčším problémom programového vyhlásenia vlády, že nenastoľuje riešenia, ale len popisuje niektoré z problémov. Cítiť, keď ho človek pozorne číta, z celého programu, že ho netvorili odborníci, ktorí pôsobia priamo v školstve. Ale je tam cítiť silný vplyv ľudí z tretieho sektora, ktorí školstvo sledujú a komentujú. Výsledkom takéhoto prístupu môže byť aj to, že ako prioritné sú úlohy, ktoré zaujímajú tretí sektor, ako je napr. testovanie žiakov alebo tzv. nezávislé testovanie žiakov, ale pod garanciou štátu, resp. financované štátom.
K samotnému textu: "Pravidlá hry totiž často nie sú nastavené tak, aby napomáhali vynikajúce výkony a odmeňovali tých, ktorí sa o ne snažia." Iste cítite, že tu niekto zabudol skloňovať, takže správne po slovensky v programovom vyhlásení vlády má byť uvedené "napomáhali vynikajúcim výkonom". Myslím si, že programové vyhlásenie vlády je dosť dôležitý dokument na to, aby bol napísaný správne po slovensky. Meradlom úspechu by nemal byť počet schválených zákonov, ale skutočné zlepšenie v tom, čo robia učitelia, študenti, žiaci, vedci, športovci a mladí ľudia a aké výsledky dosahujú. Pýtam sa, akým iným spôsobom ako zákonmi, nariadeniami vlády, vyhláškami, usmerneniami je možné zmeny vlastne robiť.
"Vláda Slovenskej republiky preto zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia." Otázka je, o koľko to bude zvýšené, koľko investuje vláda do vzdelávania, bude to jedno euro, tisíc eur, milión eur, miliarda a kedy to bude? Vláda nemá žiadny cieľ? My sme sa snažili nadefinovať v rámci viaczdrojového financovania výšku zdrojov na úrovni 5 % HDP, čo sa v rámci viaczdrojového financovania takmer podarilo.
Základné a stredné školstvo. "Najdôležitejším cieľom vlády v oblasti základných a stredných škôl je zmena systému a obsahu výučby, preto vláda pripraví zmenu štátneho vzdelávacieho programu s tým, že bude zachovaná zodpovednosť za vlastné konanie, šetrnosť, ohľaduplnosť, kritické myslenie, myslenie v súvislostiach s občianskym aktivizmom, obhajobou vlastného názoru a rešpektom k názorom druhých ľudí." Ale nič sa nehovorí o národe, o histórii, o osobnostiach, o kultúre, nič sa nehovorí o solidarite, humanite, spravodlivosti, tolerancii, ale hovorí sa o občianskom aktivizme.
Medzi tieto prostriedky patrí zvýšenie autonómie škôl pri rozhodovaní o obsahu vzdelávania. Ale veď v rámci reformy máme takmer 30-percentnú autonómiu, najviac zo všetkých štátov Európskej únie alebo štátov nie "ó í sí dí", ale OECD. A som presvedčený, že tá autonómia je tak veľká, že školy majú v súčasnosti problém, ako s touto autonómiou narábať. A vy si dáte do programového vyhlásenia vlády, že ešte chcete zvýšiť autonómiu vysokých škôl v rozhodovaní o tom, čo budú učiť v spojení s posilnením nezávislého externého testovania garantovaného štátom. Tak môže byť jedno alebo druhé, nemôže byť aj nezávislé, aj garantované štátom.
"Vláda Slovenskej republiky zavedie nový systém povinného interného a externého hodnotenia kvality vzdelávania základných a stredných škôl. Cieľom bude postupne nastaviť komplexné zrkadlo školy." No ale veď to sa robí. Nepočul som doteraz kritiku, ani v tomto materiáli nie je uvedený dôvod, prečo by sa mal meniť systém hodnotenia, keď on je v súlade s pravidlami OECD, je testovaný na základe princípov PISA, je národná PISA a je takisto testovaný obsah škôl.
"Zharmonizuje legislatívne normy platné pre školy bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom." No ale je to v súčasnosti inak? Povedzte jednu platnú normu, ktorá by bola odlišná podľa toho, kto je zriaďovateľom tej-ktorej školy.
"Vláda zavedie povinný posledný ročník materskej školy s možnosťou alternatívnych riešení pre deti." No toto je vážny problém, ktorý podľa môjho názoru nahrádza motiváciu štátnym, poviem to tak, dirigizmom, pretože v rámci návštevnosti posledného ročníka v materskej škole máme viac ako 90-percentnú návštevnosť, sme prví v Európskej únii. Sme najlepší a my si povieme, že ideme zaviesť povinný ročník pre deti v predškolskej výchove. Čo je toho dôsledkom? Dôsledkom toho je to, že originálne kompetencie, ktoré má dnes samospráva v zriaďovaní materských škôl, štát musí zobrať, musí zobrať aj dane, ktoré samospráva v rámci originálnych kompetencií má, a štát sa zaviaže v rámci kompetencií prenesených s tým, že bude tieto školy zabezpečovať. No ale z toho vzniká administratíva pre štát. Čo bude, keď nejaká obec materskú školu nezriadi? Tak ju musí zriadiť štát, ale štát na to potrebuje administratívu. Alebo budeme päťročné deti voziť autobusmi do iných škôl a do iných obcí? Takže si myslím, že takéto riešenie je nepriechodné, je zbytočné, je drahé. A som za to, aby sa problém rómskych detí riešil inak, a nie povinnosťou alebo nejakým štátnym dirigizmom.
"Vláda prehodnotí význam špeciálnych škôl, prijme opatrenia na zabránenie segregácii na základe etnickej príslušnosti." Som presvedčený, že systém špeciálnych škôl na Slovensku je jedným z najlepších na celom svete. A hovoria o tom aj Fíni, ktorých školstvo sa považuje za najlepšie v Európe. Boli tu a zisťovali, aký je systém špeciálnych škôl na Slovensku. Nezasahoval by som do tohto systému.
"Vláda Slovenskej republiky postupne zavedie angličtinu ako povinný cudzí jazyk tak, aby každý absolvent strednej školy vedel plynule rozprávať po anglicky." Odkedy, od ktorej triedy, kedy sa to myslí, ale prečo sa hovorí, aby plynule vedel absolvent rozprávať po anglicky, keď Slovensko už dávno v rámci pravidiel OECD svoje medzinárodné štandardy definuje v rámci referenčných rámcov OECD, A1, A2 a tak ďalej. A podľa toho sa už niekoľko rokov postupuje. A súčasná reforma hovorí jasne, že cieľom je, aby každý maturant nieže vedel plynule hovoriť anglicky, ale aby poznal jeden zo svetových jazykov tak, aby bol na úrovni A2, čo je na úrovni štátnej skúšky a čo každému maturantovi umožní, aby mohol študovať na akejkoľvek vysokej škole na svete bez toho, že by musel robiť prijímacie konanie z jazyka. To je cieľ, ale nie takýto vágny. A, samozrejme, v otázke povinnosti angličtiny my tvrdíme, že treba nechať slobodu v rozhodovaní, voľnosť výberu a nechať to na rodičoch.
"Vláda Slovenskej republiky zruší monopol štátu na učebnice a otvorí trh s učebnicami, zároveň si však ponechá právomoc posúdiť a potvrdiť súlad obsahu učebníc so štátnym vzdelávacím programom." A dneska je to ako? Takisto, my nemáme problém s previerkou učebníc, my máme problém s tým, že učebnice nie sú. Jednoducho nie sú. A štát sa zaviazal prísť s aspoň jednou učebnicou, a preto sme každý september kritizovaný, a o chvíľku nás to s pánom ministrom čaká, že opäť nebudú všetky učebnice, ani jedna jediná. Po druhé, je tu edičný portál, ktorý platí viac ako jeden rok. A zoberte si príklad šlabikárov, kde sú tri šlabikáre. Každá škola si môže vybrať jeden šlabikár, napíše to na edičný portál, štát to spočíta, zaplatí a škola vám pošle šlabikáre. Ale ani jedna ďalšia učebnica sa neobjavila, kde by autor povedal: "Mám učebnicu, vy takisto máte v programe posun štátnych vzdelávacích programov." Okamžite ide na portál a školy si ju môžu objednať. Žiaľ, taká učebnica dosiaľ nie je. A ak aj ju kúpite, ale cez výberové konanie, predpokladám, som zvedavý, ako to urobíte, niektoré učebnice zo zahraničia, aj tie treba preložiť do slovenčiny. A aj tam musia byť tieto učebnice zavesené na portál. Ale ak budú rozdiely oproti štátnemu vzdelávaciemu programu, som zvedavý, ako sa budú tieto učebnice v rámci autorských práv opravovať.
"Vylepší systém kariérového rastu učiteľov tak, aby ho zbavila formalizmu a zdôraznila aktívnu prácu so žiakmi." Som presvedčený, že dnes v kariérovom systéme žiadna administratíva nie je. Každý z učiteľov si počíta kredity sám.
"Vláda Slovenskej republiky zrovnoprávni financovanie škôl a školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa." Pýtam sa, ako je to inak. Povedzte aspoň jeden príklad, kde to tak nie je.
"Vláda podporí rozširovanie prijímania na stredné školy bez prijímacích skúšok." No ale veď dnes je to takisto bez prijímacích skúšok. Je na riaditeľovi, ako sa rozhodne, či prijímacie skúšky budú alebo nebudú. Jediné čo sa štát snaží, je to, aby tzv. monitor testovania žiakov bol na 100 % akceptovaný, aby deti nemuseli ešte raz robiť prijímacie skúšky. Ale je na riaditeľovi, ako to bude. Tá veta nemá absolútne žiadny zmysel.
Vysoké školstvo a veda. "Vláda Slovenskej republiky zavedie medzinárodné štandardy kvality do akreditačného procesu." Otázka je: A dnes nie sú? Dnes akreditačný systém nie je nastavený na základe medzinárodných štandardov? Však bol vypracovaný ešte v roku 2003 za prvej vlády SDKÚ. My sme ho nechali. V niektorých veciach sa ešte doladil, ale podstata je zostavená na základe medzinárodných štandardov. To nie je možné meniť každý rok. Školy musia dopredu 5 rokov vedieť, aké sú ich kritériá.
"Vláda bude aktívne vystupovať proti podvodom, nešvárom. Vytvorí mechanizmus na odobratie podvodne získaných vysokoškolských titulov." Súhlasím s tým, ale nie je napísané, ako to chce vytvoriť. Aj my sme to chceli, ale je otázka, ako to vyriešiť, keď samospráva vysokej školy je nedotknuteľná.
"Vláda vytvorí motivačný nástroj pre vysoké školy." Osobne tvrdím, že dnes nový model financovania , ktorý schválila vláda pred rokom, plne akceptuje výsledky akreditácie a je nastavený tak, aby bol motivačný. Nikto, či už Slovenská konferencia rektorov, Rada vysokých škôl, Klub dekanov, nemal výhrady voči systému, ako je nastavený, jediným problémom bola otázka postupnosti, a to, kedy ho nastaviť, či to má byť v procese komplexnej akreditácie alebo, ako sme to navrhovali my, až po skončení toho, aby to bolo korektné.
"Vláda odbúra prekážky pre príchod pracovísk špičkových univerzít." Povedzte mi aspoň jednu z nich. Jednu jedinú povinnosť majú a to je podať oznámenie na ministerstvo školstva, že sú tu a že budú učiť podľa akreditačného programu domáceho štátu. Čiže len sa eviduje, nič iné sa nerobí, čo je niekedy možno až na škodu.
"Vláda bude zvyšovať podiel súťažného financovania vedy vrátane súťažného financovania v oblasti miezd." Opäť, povedzte jeden finančný nástroj v súčasnosti, ktorý nie je postavený na súťaživosti alebo na grantovom systéme.
Pokiaľ ide o šport, si myslím, že toto je asi najslabšia kapitola, ktorá v tomto vládnom programe je, nie je tam nič z hľadiska systému riadenia športu, či už ide o šport na školách alebo o talentovanú mládež, alebo o vrcholový šport.
Mládež, tri riadky všeobecného charakteru. Pritom otázka mimoškolskej činnosti je aj v Európskej únii považovaná ako jedna z troch najdôležitejších priorít.
Treba však povedať, že v programovom vyhlásení vlády chýbajú skutočné problémy, ktoré dnes školstvo a veda má. V prvom rade ide o investície súkromného kapitálu do vedy, Slovensko patrí medzi absolútne najslabšie štáty. A štát je povinný vytvárať podmienky a možnosti na súkromné investície do vedy a výskumu. Programové vyhlásenie vlády toto absolútne podcenilo.
Spolupráca verejných vysokých škôl so súkromným sektorom je taktiež jedným z motorov ďalšieho rozvoja, možnosťou zisku financií na vysoké školy. Takisto nie je ani jeden nástroj, ako toto vylepšiť.
Kritizovalo sa spoplatnenie nadštandardného denného štúdia. Aj vy, pani predsedníčka, ako som niekde počul, ste to kritizovali. V programovom vyhlásení vlády nie je ani slovo o tom, že to bude alebo nebude zrušené. Otázka je, či to nie je z toho dôvodu, že ste prišli na to, že toto bolo nastavené už v roku 2002. A my sme to upresnili tak, že každý študent si musí vybrať jednu vysokú školu, aby sa mu náhodou nestalo, že bude dvakrát v 2. ročníku na dvoch vysokých školách a zrazu v 3. ročníku na obidvoch vysokých školách bude musieť platiť, čo je nekorektné. Takže sa toto nariadenie vlády, myslím, že je to nariadenie vlády z roku 2002, upresnilo tak, že si vyberie jeden študijný program, ktorý mu na 100 % bude garantovať štát.
Nerieši sa otázka počtu vysokých škôl, nerieši sa otázka znevažovania akademických slobôd udeľovaním akademických titulov v rozpore s Akreditačnou komisiou alebo akreditačnými pravidlami. Čo s takými študijnými programami, ktoré verejnosť nepotrebuje a kde absolventi okamžite končia na úradoch práce? Takisto je tento vážny problém, kedy štát, ale aj súkromné vysoké školy zbytočne vzdelávajú v odboroch, pri ktorých okamžite absolventi končia na úradoch práce. Preto si myslím, že v oblasti školstva, vedy programové vyhlásenie nechcem povedať, ho neurobili ľudia, ktorí v školstve pracujú. Ale z nejakých iných dôvodov sú vypichnuté veci, ktoré nie sú nosné a ktoré tak netrápia školstvo. A tie, ktoré sú skutočnými problémami, tuto riešené nie sú.
Pristavím sa ešte pri doprave, pretože to stojí za to. Nevidím pána ministra. Dopravu má v ingerencii Kresťanskodemokratické hnutie, ale Kresťanskodemokratické hnutie je snáď jedinou stranou, ktorá vo vlastnom volebnom programe nemá rozpracovanú problematiku dopravy. Je tam len dopravná infraštruktúra. Ale každý dopravák vie, že dimenzovať dopravnú infraštruktúru bez definovania dopravných výkonov a prepravných vzťahov je nereálne, nezmyslom. A chýba tu celý systém, celé nastavenie dopravného systému.
"Vláda Slovenskej republiky podporí rozvoj kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry." No to je málo. Vláda musí vytvoriť, nie podporiť rozvoj. Vláda má nástroje, vláda je výkonný orgán, vláda to musí vytvoriť.
"Vláda Slovenskej republiky si kladie za cieľ zabezpečiť do roku 2014 nadštandardné cestné spojenie Bratislavy a Košíc a začne s výstavbou úsekov na rýchlostných cestách v regiónoch Slovenska." Otázka je, čo je to nadštandardné cestné spojenie. Ľudia, ktorí pracujú v doprave, takúto terminológiu nepoznajú. Nepoužíva sa. Existuje norma, ktorá sa volá Názvoslovie cestných komunikácií, kde sú presne definované všetky termíny. Pojem nadštandardnej komunikácie neexistuje. Čo to je? Je to dvojpruhová cesta s nadmernými krajnicami, štvorpruhová, polovičný profil?
Ďalšia chyba je v tom, že sa hovorí o rýchlostných cestách. Okrem iných sú tu diaľničné úseky D1, D4. Ale diaľnica je viac, ako je rýchlostná cesta. Každý prvák na stavebnej fakulte to vie a pozná terminológiu. Mala by ju poznať aj vláda. Diaľnica je viac, ako je rýchlostná cesta. Nemôžete povedať, že rýchlostná cesta napr. je diaľnica. A budem trošku sarkastický, môžem taký byť. Jedinú výhodu táto terminológia má v tom, že keď budete hodnotiť programové vyhlásenie vlády o rok, o dva roky, pani predsedníčka, podľa vašej definície ho splníte vždy, lebo hocičo postavíte, to je to nadštandardné spojenie alebo prázdne reči.
"Vláda vykoná dôkladnú analýzu čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie programového obdobia 2007 až 2013 s cieľom prehodnotiť ciele a priority Národného strategického a referenčného rámca tak, aby sa dosiahla čo najvyššia pridaná hodnota..." Chcel by som váženú vládu upozorniť, že je polovica tohto obdobia za nami. Sú operačné programy, ktoré sú nie minuté na 100 % ale na 100 % vytendrované. Väčšina z nich je na 80 % vytendrovaných. Teraz povedať, že to ideme analyzovať a prehodnocovať, keď si zoberiete byrokraciu, ktorá v Bruseli k tomuto je, znamená to absolútne zastavenie operačných programov. A nie je reálna šanca to uskutočniť. Toto mohli napísať ľudia, ktorí v tom nerobia, nemajú šancu vedieť, o čom celá tá administratíva, poviem to otvorene, byrokracia je. Sme radi, že to ide tak, ako to ide a že tých 60 až 80 % podpísaných zmlúv už je hotových.
"Prioritou vlády je znížiť finančnú náročnosť dopravných stavieb na priemernú úroveň krajín EÚ. Posilní úlohu štátnej a rezortnej expertízy pri technickom a ekonomickom riešení a zabezpečí, aby ku každému projektu financovania z verejných zdrojov bola vypracovaná analýza prínosov a nákladov." Ale veď toto už dneska zákon predpisuje ku každému projektu v rámci finančného zámeru, je to zákon, pán poslanec, o verejných prácach, vyhláška č. 83/2008 Z. z., ktorá presne definuje, ako má vyzerať ekonomické zhodnotenie každej verejnej investície. A vy si to dáte do cieľa.
"Vláda prehodnotí ďalšiu realizáciu PPP projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry so zreteľom na skúsenosti a výsledky zrealizovaných stavieb. Prioritou vlády bude znížiť finančnú náročnosť PPP projektov." No ale je asi 10 modelov PPP projektov, ale kto vybral tento model PPP projekt? Pán minister Prokopovič, ten, ktorý je, pretože sú naozaj aj iné, sú také, kde je možnosť spolufinancovania z hľadiska mýtneho systému. A potom tie náklady na údržbu sú ďaleko nižšie. Ale takýto model bol vybratý ešte za druhej vlády pod SDKÚ na základe poradcu. A vláda Roberta Fica sa snažila tento schválený a doporučený model medzinárodnými poradcami, firmou Mott MacDonald z Veľkej Británie, aplikovať. A vy teraz idete povedať, že ten model, ktorý ste vy vybrali, idete prehodnocovať, lebo ho považujete za drahý.
"Vláda Slovenskej republiky zabezpečí zlúčenie Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest." No ale kto ich rozdelil? Opäť pán minister Prokopovič. On ich rozdelil, však to bola Slovenská správa ciest, keď vtedy argumentoval väčšou transparentnosťou a možnosťou financovať PPP cez Národnú diaľničnú spoločnosť, akciovú spoločnosť. Dnes ste prišli na to, že to bola blbosť, čo bola, a idete tieto dve spoločnosti opäť spojiť. Ale som zvedavý, ako budete spájať akciovú spoločnosť s rozpočtovou organizáciou.
"Vláda Slovenskej republiky vykoná analýzu výsledkov štúdie realizovateľnosti projektu širokorozchodnej trate. Vláda nepodporuje tento projekt." No tak podporuje buď jedno, alebo druhé. Tak keď chcete robiť analýzu alebo projekt uskutočniteľnosti, pri ktorom je vidieť, že tá ekonomika je výhodná, tak čo budete robiť? Dopredu poviete, že je jedno, ako výsledky tejto analýzy dopadnú, vy budete proti tomu. No tak ušetríte peniaze. A jednoducho túto analýzu nerobte.
"Vláda prijme opatrenia na revitalizáciu železničných spoločností, vstup silného strategického investora do Železničnej spoločnosti Cargo." Moja otázka je, či to môže byť aj štátna firma, pretože viem, že záujem o vstup sem majú aj štátne Nemecké železnice. Som veľmi zvedavý, či štát predá časť akcií inému štátu.
"Vláda vyvinie úsilie na zaradenie existujúcej infraštruktúry Košice – Žilina – Bratislava do hlavnej siete TEN-T." No ale veď to tam je. Ten koridor sa volá Va.
"Vláda podporí ďalší rozvoj letiska Bratislava ako najvýznamnejšieho leteckého dopravného uzla vstupom strategického partnera." Opäť sa pýtam, či to bude aj Schwechat, opäť, viac ako 50 % v rukách štátu, či štát bude môcť privatizovať slovenské štátne podniky. Rakúšania to nikdy nedovolia. Vy to viete.
Chýba mi tam, a to je veľká škoda, celý systém verejných prác. Možnože aj to ministerstvo, ktoré teraz pán Figeľ má pod kontrolou, alebo ho riadi, by sa malo volať ministerstvo verejných prác, možnože by ho to tak donútilo sa zamyslieť, keby sa tak volalo, nad celým systémom verejných prác, lebo to má svoje nadväznosti a verejné práce sú nesmierne dôležité v krízovom období, lebo sme v krízovom období, na to, aby sme pomohli hospodárstvu prežiť. Nie je tu žiadna koncepcia, žiaden systém ani len zamyslenie sa nad tým, ako to riadiť a ako to financovať či už s rôznymi finančnými modelmi verejných prác. Ani z hľadiska obsahu, ani z hľadiska definovania, ani z hľadiska priorít nič tam nie je.
Z môjho pohľadu teda programové vyhlásenie vlády nemá systémové riešenia. Popisuje len čiastkové úpravy a aj to bez termínov a postupov.
V časti týkajúcej sa Európskej únie sa hovorí, že vláda Slovenskej republiky je jednoznačne za zachovanie suverenity členských krajín v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky. Pýtam sa, prečo to tak nie je v kultúrnej a školskej oblasti. Pán minister bol komisárom, vie, že aj kultúra a školstvo je v originálnych kompetenciách a je to suverenita každého občianskeho štátu. Vypadlo vám to z programového vyhlásenia vlády.
Vzhľadom na to, že vláda nepredstavila svoje riešenia súčasných problémov, osobne považujem programové vyhlásenie vlády za nedokončený, a tým nekvalifikovaný materiál. Bolo by ho treba dopracovať o návrhy riešení. Pokiaľ sa toto nestane, Slovenská národná strana nemôže takéto programové vyhlásenie vlády podporiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vy ste hovorili o tom, že by mala existovať nejaká kontinuita v reforme školstva. Pozrime sa teda na to, ako vyzeralo to, čomu ste vy hovorili reforma vzdelávania. Po prvé, bola nastavená tak zle, že úplne znechutila učiteľov, dezorientovala a demobilizovala ich. Po druhé, váš školský systém vytvoril svojou zlou postupnosťou v školách úplný chaos. Po tretie, učebnice dodnes nie sú načas, nemajú alternatívy. Po štvrté, centralizácia tvorby školských a štátnych programov dosiahla taký rozmer, že Kurikulárna rada sa stala naprostou slúžkou rezortu. Po piate, Štátny pedagogický ústav sa stal neprílišnou pevnosťou. Po šieste, vzťah štátnych a školských programov je nastavený tak zle, že fakticky znemožňuje akúkoľvek iniciatívu škôl. Po siedme, to, čo ste vy vlastne zaviedli, znamenalo úplnú stratu šance mladej generácie na vzdelanosť, vy hovoríte o vlastenectve, ale dobré vzdelávanie umožní dobré vzdelávanie najvyššou formou vlastenectva. Jednoducho povedané, to, čomu vy hovoríte reforma vzdelávania, si vyžaduje veľmi hlbokú revíziu. Ďakujem.

Pán poslanec Mikolaj, ja sa snažím zachovať si k vám nejakú úctu, ale nerobíte mi to ľahkým.
Hovoríte o voľnočasových aktivitách pre deti. Vy ste 19. 5. ako minister rozhodli prakticky o tom, že z 218 centier voľného času až 171 dostane odteraz menej ako 85 % finančných prostriedkov. A vďaka tomuto vášmu jedinému nariadeniu 85 % týchto centier voľného času podľa všetkého zanikne, pretože nebude mať dosť peňazí na to, aby mohli ďalej fungovať vďaka vášmu nariadeniu z 19. 5.
Ja som mal možnosť dva roky učiť na škole, keď vy ste boli ministrom, pán Mikolaj, a môžem vám povedať, že názor učiteľov nebol vôbec lichotivý. Aj ja som musel učiť o národe, musel som deťom v škole vysvetľovať, že Svätopluk vôbec nebol kráľ a vôbec to nebol taký fajn chlapík a že svätého Metoda nám na tri roky zavrel do basy. Učebnice som doteraz nedostal, pán Mikolaj, a musel som učiť z prefotených papierov. Takže vďaka vašej reforme som rok potreboval učiť deti to, čo mi kázal štát, ale nemal som z čoho to robiť, musel som učiť z prefotených papierov.
Čo sa týka kreditného systému učiteľov, je absurdné, aby učitelia s tým istým doktorátom boli rozlične platení v závislosti od toho, kedy svoj doktorát získali.
A čo sa týka rómskych detí, určite viete, že najdôležitejšie obdobie veku pre rozvoj dieťaťa, pre získanie sociálnych návykov a toho najpodstatnejšieho, čo dieťa potrebuje do školy, je medzi tretím a šiestym rokom. To znamená, že ak nepodchytíme tieto deti, predtým ako nastúpia do školy, tak naďalej budeme ládovať špeciálne školstvo deťmi, ktoré doň vôbec nepatria.
Takže, prosím vás, pozrite si spätne, čo ste vy urobili za štyri roky v úrade, a nechajte ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)