3. schôdza

Rád by som podporil a nedá mi nepodporiť pána ministra v jeho oprávnenej a pre prospech veci dobrej snahe o zavedenie angličtiny ako povinného výučbového predmetu. Domnievam sa, že združenie rodičov a priateľov školy alebo iná podobná inštitúcia nemá a nemôže hlasovať o tom, či sa má učiť fyzika alebo chémia. A dokonca ani obyvatelia a rodičia z Hornej Dolnej nemajú hlasovať, či deti majú nadobudnúť počítačovú gramotnosť. Jednoducho zodpovední za rezort iste majú vedieť, že počítačová gramotnosť a angličtina je dnes nevyhnutnosťou a nemôže byť ponechaná voľbe tých, ktorí o tom veľmi pravdepodobne vedia menej. Jan Amos Komenský, ktorého meno nesie moja univerzita, vedel, že ak chce, aby jeho dielo bolo vnímané a čítané, musí ho napísať po latinsky, pretože kralická čeština nebola v Európe medzi vedeckými kruhmi tým svetovým jazykom a lingua franca, preto vznikli Opera didactica omnia a Janua linguarum aperta v latine. A keď som mal pred rokmi možnosť navštíviť laboratóriá firmy Ciba-Geigy, kde šéfom oddelenia výskumu bol veľký slovenský vedec prof. Belluš, čestný doktor Univerzity Komenského, tak v tom kolektíve bolo 7 vedcov, v tom laboratóriu, z ktorých bol jeden Ind, jeden z Číny, jeden z Francúzska a traja Nemci a jeden Švajčiar. A títo všetci mali spoločný jazyk, anglický. Tak to proste je. A môžeme mať, samozrejme, osobnú preferenciu. Ja napr. milujem ruštinu ako jeden z mála ľudí mojej generácie, ale jednoducho je mi jasné, že ak chcem mať deti pripravené do života, tak angličtinu a počítač treba ovládať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, keď som si pozorne prečítal programové vyhlásenie vlády a našiel som v ňom viackrát ambíciu prijímať ústavný zákon, pričom vláda alebo vládna koalícia ústavnú väčšinu nemá, povedal som si, že časy sa menia. Dobrá koalícia už nemusí zákony schvaľovať, stačí, že ich bude predkladať. A zlá bude, samozrejme, opozícia, ktorá ju v tomto úsilí nepodporí. To som však ešte netušil, že nielen tieto ústavné zákony, ale vlastne celé programové vyhlásenie vlády je len ilúzia, akýsi aktuálny a dočasný náčrt, ktorý bude každý rok aktualizovaný. To je naozaj svetový unikát. Možno sa o rok z programového vyhlásenia niečo vyškrtne, niečo sa doň doplní. Hrubo povedané, toto programové vyhlásenie vlády je trhací kalendár. To nám bolo oznámené hneď po výdychu plnom úľavy z toho, že koalícia je ešte aj po troch-štyroch týždňoch svojej existencie jednotná. Samozrejme, o to pochopiteľnejšie sa mi javí, že pani premiérka musela včera minimálne 10-krát skloňovať a opakovať zámer obnoviť dôveru ľudí v politiku. Nebude to ľahká úloha, pani premiérka, najmä ak máte tú smolu, že svoje vládnutie začínate tam, kde ho vláda Mikuláša Dzurindu končila, pri kupovaní poslancov. Nejaká zmena však s vašou vládou predsa len prichádza a spočíva v tom, že vaša vláda už nekupuje cudzích, ale musí obchodovať s vlastnými poslancami. (Potlesk.) Politológovia dnes už snáď riešia len otázku, či sú títo úplne "obyčajní poslanci" len nevypočítateľní alebo či sú aj vypočítaví. Priznám sa, neviem, čo je pre politickú kultúru horšie. Vy máte hneď v 1. kapitole vášho programu jeden z cieľov nastoliť novú politickú kultúru a etiku. A myslím si, že tento cieľ ste už splnili. Takže s čistým svedomím môžem prejsť ku kultúre tentoraz bez prívlastku.
Zdá sa podľa prvých už aj krokov vlády a jej programového vyhlásenia, že slovenskej kultúre sa neblýska na lepšie časy, skôr naopak, nie je tajomstvom, že rezort kultúry je podceňovaný a je relatívne slabý. Aj preto v snahe posilniť ho a využiť ekonomický potenciál kultúry predchádzajúca vláda rozhodla o rozšírení pôsobnosti ministerstva kultúry o cestovný ruch. Mohlo to pomôcť podľa môjho názoru aj kultúre, aj cestovnému ruchu. A je škoda, že súčasná vládna koalícia si toto riešenie neosvojila. Ako prázdne frázy potom vyznievajú tie slová v kapitole Kultúra, ktoré hovoria o chápaní ekonomického potenciálu kultúry. A nemôžem nepoznamenať, že vláda sa tu odvoláva na sedem rokov starú štúdiu Európskej komisie. Dúfam, že v iných oblastiach boli použité aktuálnejšie a čerstvejšie podklady.
Zmienený cestovný ruch podľa môjho názoru vecne nepochopiteľne skončil na doprave možno, že pre podobnosť slov cestovný a cestný. Možno je v tom nejaký fígeľ. Mimochodom, úroveň tejto časti o cestovnom ruchu je veľmi nízka a úplne neambiciózna. Znamená to teda, že kultúra sa v nasledujúcich rokoch nielenže neposilní, ale bude aj oslabená a navyše zúžená ešte aj oblasť menšinovej kultúry. Opäť v tom nie je žiadna vecná logika, ide čisto o politické rozhodnutie, aby strana Most – Híd mohla pestovať klientelizmus medzi svojimi maďarskými voličmi. A pýtal sa, mimochodom, niekto ostatných menšín, či chcú byť odtrhnutí od celkovej kultúrnej politiky? A nepamätáme sa už, ako sa ostatné menšiny sťažovali na menšinovú kultúrnu politiku, keď ju na ministerstve kultúry vykonávali politici maďarskej menšiny?
Každopádne ľutujem trochu súčasného ministra kultúry, ktorému nová vláda jeho slabú pozíciu ešte viac oslabila. Na význame mu však nepridávajú ani jeho vlastné programové zámery, ktoré sú väčšinou veľmi náznakové, nejasné alebo úplne rutinné ako napr. obnova pamiatok pomocou využitia štrukturálnych fondov alebo príprava dlhodobých a strednodobých strategických materiálov, ktoré, mimochodom, v mnohých oblastiach existujú, alebo záhadný zámer, že vláda prehodnotí decentralizáciu v oblasti kultúry. Ako ju prehodnotí, prečo ju prehodnotí, ku komu ju prehodnotí, to nie je jasné.
To málo konkrétneho, ktoré sa v programe v časti Kultúra nachádza, nijako neoslňuje ani originalitou, ani prísľubom zásadných zmien. A ako celé programové vyhlásenie, tak sa ani táto kapitola nevyhla určitému zavádzaniu. Hovorí napr. o tom, že odstráni nezmyselné reštrikcie a obmedzenia v zákonoch týkajúcich sa národnostných menšín. Aké zákony sa tu majú na mysli, aké reštrikcie? Ak sa myslí na zákon o štátnom jazyku, ten sa primárne netýka používania menšinových jazykov ani neobmedzuje používanie menšinových jazykov, len hovorí o tom, kde sa má používať štátny jazyk. Takže ak je to tento zákon o štátnom jazyku, nová vláda by mala svoj cieľ otvorene pomenovať, že chce zabezpečiť, aby na území Slovenskej republiky neboli ľuďom dostupné potrebné informácie aj v slovenskom, teda štátnom jazyku. Načo aj? Kto nerozumie napr. po maďarsky, nech si zoženie tlmočníka alebo prekladateľa.
Vláda sa tiež zaväzuje, že zruší koncesionárske poplatky. O "odbornosti" tohto zámeru svedčí už len to, že si pisateľ tejto kapitoly nepovšimol, že koncesionárske už neexistujú. Nazýva sa to úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ale veď programové vyhlásenie sa bude meniť, takže na nejakej formálnej chybe až tak nezáleží, dôležitý je cieľ zoštátniť a podriadiť si Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.
Vláda chce transformovať aj Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, ktorá bola, mimochodom, v minulom období úspešne odštátnená. Prečo, z akého dôvodu, za akým cieľom sa to má stať, to z vyhlásenia jasné nie je. Dá sa len tušiť, že lobing konkurenčnej súkromnej agentúry SITA bude konečne úspešný. Čo sa dá sprivatizovať, to treba sprivatizovať, tak predsa znie imperatív súčasného vládnutia.
Som trochu sklamaný, ako málo povedala, vlastne takmer nič nepovedala pani premiérka vo svojom úvodnom slove o kultúre. Postrehol som tam vlastne len jedinú rozhorčenú zmienku na okraj, že ľudí trápi bezohľadnosť niektorých developerov spojená s necitlivosťou voči kultúrnemu dedičstvu. Oceňujem však, že táto poznámka bola sebakritická. Predpokladám, že ju adresovala pani premiérka aj podpredsedovi vlády pre ľudské práva a menšiny, ktorý svojho času ešte ako minister kultúry napriek protestom verejnosti vyňal z pamiatkovej zóny v Bratislave takmer polovicu a dal tak zelenú spomínaným bezohľadným developerom, aby hyzdili naše kultúrne pamiatky.
Ale aby som nebol len kritický. V kapitole Kultúra sa nachádza aj veta, ktorá má teší, a to, že vláda v oblasti kultúry nadviaže na všetky pozitívne princípy vybudované v predchádzajúcich obdobiach. Predchádzajúce, to bolo azda aj to minulé. Takýto úmysel vítam, aj keď akokoľvek bol myslený, keď už pre nič iné, tak preto, lebo je to dobré východisko pre dialóg.
Ak bude vláda Slovenskej republiky postupovať podľa predloženého programu, podľa môjho názoru to prinesie Slovensku nestabilitu, stagnáciu a zhoršenie sociálnej situácie mnohým ľuďom čiže presný opak včera deklarovaných priorít. Vláda však možno bude postupovať inak, pretože podľa tých vyjadrení toto programové vyhlásenie je len polotovarom s obmedzenou trvanlivosťou na jeden rok. Napokon v takom zavádzaní verejnosti a voličov majú súčasné vládne stany dobrú volebnú prax. Je to nevídané, ale je to tak. Máme zaujať postoj k programu vlády na štvorročné obdobie a súčasne vieme, že môže byť každú chvíľu tento program aktualizovaný. Ruský klasik, ktorého má určite pán Osuský rád, Dostojevskij napísal novelu Zlý žart. Je to vynikajúce prozaické dielo. Aj toto programové vyhlásenie vlády je zlý žart, ale dielo je to mizerné. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Maďarič, ja chápem, že môže byť veľmi ťažko pochopiteľné, že niekto bude v politike všetkými možnými prostriedkami bojovať za možnosť splniť predvolebný sľub. Chápem to, že nemusí byť úplne pochopiteľné, že niekto urobí všetko pre to, aby rovnými očami sa mohol pozerať svojim vlastným voličom do očí a povedať, že urobil som maximum, aby som v politike urobil to, čo som vám sľúbil. To bol jediný dôvod, prečo tu týždeň v médiách prebehla výmena názorov medzi koalíciou a našimi štyrmi poslancami. Ale v mene poslaneckého klubu SaS, ktorý stále číta 22 členov, si vyprosujem akékoľvek reči o kupovaní poslancov, pretože jediné čo sa udialo, je to, že sme potrebovali nájsť cestu k tomu, aby sme plnili to, čo sme pred voľbami voličom sľúbili, na rozdiel od strany, ktorá si nedala ani tú námahu, aby nejaký predvolebný program napísala, lebo, keď som si pozrel predvolebný program práve strany Smer, tak väčšiu znôžku všeobecných blábolov som naozaj už dávno nečítal. (Potlesk.)

Pán poslanec Maďarič, vy ste neboli oslnený čítaním programového vyhlásenia vlády, ja som nebol oslnený vaším ministrovaním. Musím povedať, ako človek, ktorý sa donedávna živil ako redaktor, že vy ste ten, kto po sebe zanechal zhoršenú úroveň slobody médií. (Reakcia z pléna.) Ale áno. Z vašej dielne prišiel zákon, na základe ktorého hocikto môže požiadať o právo na odpoveď v rozsahu, ktorý je absolútne neprimeraný a nezvyklý v akejkoľvek demokratickej krajine. A ja vás za to činím zodpovedným, tak ako to robia všetci moji kolegovia. To je po prvé.
A po druhé, keď tak počúvam niektorých vašich kolegov vystupujúcich v tejto diskusii, tak ma napadá úplne iné Dostojevského dielo. (Smiech v sále a potlesk.)

Ja myslím, že treba povedať s istou poctivosťou, že za vlády bývalého ministra kultúry Maďariča bolo aspoň to dobré, že nezasahoval nejako priamo do oblasti umenia, to treba povedať, aby sme neboli celkom nepoctiví, pretože sa sústredil na úplne iné oblasti. A v tých úplne iných oblastiach zasahovalo aj jeho ministerstvo, a kultúrna politika, veľmi podstatným spôsobom do všetkého. Slovenská televízia stratila za vlády Roberta Fica absolútne verejnoprávny charakter. Je to hanba toho, čo sa nazýva verejnoprávna televízia. O tlačovom zákone už tu bola reč. Jazykový zákon, zákon o štátnom jazyku postihol predovšetkým slovenčinu. Nehnevajte sa, ja som prekladateľ a som prekladateľ do slovenčiny, som slovakista, ale také obmedzovanie slovenčiny tu nebolo za posledných 20 rokov, aj keď tým zámerom bolo, samozrejme, poškodiť menšiny. A ja už nechcem byť anekdotický a nechcem byť komik, ale keď sa pozriete na tú sochu na podstavci tuná asi niekoľko metrov vedľa, tak ja sa pýtam len na to, o čom má byť tá socha. Má byť o veľkom podstavci, veľkom koňovi s veľkým pohlavím alebo o tom, čo je na tom koňovi? Alebo to má byť chválospev na komunistického sochára Jána Kulicha? To je kultúrna politika? Nehnevajte sa, to je na posmech celého Slovenska a celé Slovensko sa tomu smeje.

Pán poslanec tu hovoril o tom, že zákon o štátnom jazyku sa primárne netýka používania menšinových jazykov, no na papieri možno nie, ale realita je trochu iná. Keď zákon o štátnom jazyku ostentatívne priamo pred budovou ministerstva kultúry porušovalo občianske združenie Priatelia slobodných informácií v angličtine alebo v španielčine, ministerstvo na to nijako nereagovalo. Keď jazykový zákon v tých istých bodoch neúmyselne porušili ochotníci z Klasova v maďarčine alebo keď jazykový zákon podobným spôsobom porušila Strana maďarskej koalície v rámci predvolebnej kampane, ministerstvo kultúry začalo konať, španielčina, angličtina nie sú menšinové jazyky, ale maďarčina áno.
A ešte by som chcel zareagovať na jedno nepravdivé tvrdenie z vášho vystúpenia, pán bývalý minister. Pamiatková zóna Bratislava – centrálna mestská oblasť bola zúžená na polovicu nie za ministrovania pána Rudolfa Chmela, ale za ministrovania pána Františka Tótha. Čosi o tom viem, keďže som to rozhodnutie žaloval a na základe tej žaloby bolo to rozhodnutie súdom zrušené. Takže prosím, aby ste neklamali v tejto veci.

Pán Maďarič, vyjadrili ste sa ku kupovaniu poslancov. Poprosil by som vás, ak teda naozaj máte takéto vedomosti, nebuďte zbabelec tuto využívajúc imunitu rozprávať takéto hlúposti, ale choďte podať trestné oznámenie, potom budete chlap. Dovtedy ste obyčajný, nepoviem, čo. To, že za stranu Smer už teraz verejne vyhlasujete, že nepodporíte zrušenie imunity poslancov, svedčí len o vašom pokrytectve, o vašom zbabelectve, ale na druhej strane to chápem. Bojíte sa, lebo pravdepodobne viacerí by ste skončili tam, kde dávno patríte.
Zároveň by som sa vás ako podpredsedu Smeru, myslím, že ste ním, chcel opýtať, kde je váš predseda už niekoľko hodín, kde je pán Paška. Sú platení, myslím si, z daní všetkých občanov a v tomto čase v pohode si robia pán Fico, pán Paška na straníckej pôde tlačovky, robia si stranícky biznis. Kde sú? To je hanba.

Pán poslanec Matovič, mali by ste reagovať vo svojej faktickej poznámke na môj príspevok. Neviem, ako tá posledná časť vašej faktickej sa ho týkala. Ale môžete aj vy, pán Poliačik, aj vy, pán Matovič, ma o niečo žiadať. Ale ja som požiadal vás aj prostredníctvom médií, a do odpovede sú všetky vaše slová o transparentnosti a boji s korupciou úplne prázdne, povedzte meno svojho kamaráta, ktorý vám sprostredkoval ponuku 20 mil. eur. (Potlesk.) A neskrývajte sa za to, že predseda strany, ktorá vás nejakým spôsobom pokrýva, SaS keď bol v úzkych, tak podal trestné oznámenie. Nie je nič jednoduchšie, keď chcete byť takí veľmi transparentní, povedať meno človeka, ktorého poznáte a ktorý sa zrejme podieľal na pokuse korumpovať vás. To je jedna vec.
K tým poznámkam predstaviteľov OKS. Jednak je zvláštne, že hoci tu preberáme programové vyhlásenie súčasnej vlády, tak ste sa v tých reakciách sústredili na bývalé vládnutie, ale máte na to právo.
A pán poslanec Zajac ma pochválil, že som nezasahoval do umenia. Aj z toho dôvodu som nezasahoval do happeningových akcií pána Dostála, ktoré on nazýval porušením jazykového zákona.
A čo sa týka pamiatkovej zóny, tam je dôležité aj to, pán Dostál, či pán minister podpísal rozklad, ktorý by tomu zabránil, čo urobil jeho predchodca. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, chcem aby sa dostalo do zápisu, že sa zavádzajú zvláštne metódy v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady. O 18.00 hodine boli odobraté prezenčné listiny a poslanci, ktorí neboli podpísaní, sa už nemôžu podpísať. Ja mám zápis, je to 19 poslancov, medzi nimi 12 poslancov koalície, 7 poslancov opozície aj predseda parlamentu Sulík. Ja som zvedavá, ako pán predseda parlamentu Sulík naloží s touto skutočnosťou a, verím, rovnako ako s ostatnými poslancami, tak aj sám so sebou. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, vážení páni ministri, vážení hostia, už po prečítaní prvých odsekov programového vyhlásenia vlády mi bolo dosť jasné, že pre vládu buď ešte neskončila predvolebná kampaň, alebo sa už začala nová. Naplnili ste v podstate jediný zásadný sľub a to bol sľub, že nepôjdete so Smerom do vlády. Tomuto ste obetovali svoje ďalšie vízie, na ktoré ste lákali voličské hlasy. Nakoniec ste ich vymenili za tento plochý a relatívne všeobjímajúci text, ktorý sľubuje, no nevedno presne čo, lebo na konkrétne otázky ste nám odpovedali, že to nepoviete a že to stačí, pretože detaily opatrení nemusia v programovom vyhlásení vlády vôbec byť. Kam sa vyparili všetky tie nápady a sľuby? Vláda sa stále a čoraz horlivejšie snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že idú vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný. Potrebujú nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú naozaj šetriť na výdavkoch štátu, sa nakoniec nestane. A potrebujú sa, samozrejme, na niekoho vyhovoriť. Ak by naozaj šetrili, tak by sa to muselo už veľmi zakrátko ukázať v návrhu rozpočtu na rok 2011. A ukáže sa to veľmi ľahko. Stačí si porovnať výšku výdavkov štátneho rozpočtu bez eurofondových peňazí a spolufinancovania na ne. Ja osobne si myslím, že takéto výdavky budú vyššie ako nami naplánované výdavky na rok 2011 a dokonca aj vyššie ako takéto výdavky v roku 2010. Je jasné, že nemôžu priznať, že dlhodobo uvádzali voliča do zmanipulovanej ilúzie. Zámerne ignorujú fakt, že navýšenie deficitu nie je spôsobené zvýšením výdavkov oproti schválenému rozpočtu, ale prepadom daňových príjmov.
Treba ešte pripomenúť, že pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2010, ktorý je tak kritizovaný neustále, nikto, ale vôbec nikto ani nezávislí odborníci nespochybňovali odhady daňových príjmov a už vôbec nikto z vtedajšej opozície nenašiel ani jediné miesto na výdavkovej strane rozpočtu, kde by sa plytvalo a bolo možné túto položku znížiť. Preto som naozaj zvedavý, aké opatrenia majú zabezpečiť konsolidáciu na strane príjmov a výdavkov. Minister financií veľmi presne formuloval, že ich nechce pomenovať, nieže nevie, ale nechce to urobiť. V tom prípade ale stále existujú ešte dve možnosti, buď nevie, čo robiť, a teraz sa narýchlo snaží niečo zlepiť, aj keď 4 roky počúvame, aké zázračné riešenia majú pripravené v rukáve, alebo vie, čo by chcel urobiť, len ešte nevie, ako to povedať svojim koaličným partnerom a svetu, že šetrenie sa nekoná a že všetci budú platiť, aby vláda mohla míňať viac. Navyše je čudné aj v duchu zavádzania nových pravidiel, o ktorých sa diskutuje, pravidiel riadenia verejných financií a zvyšovania transparentnosti, že napr., a s tým súvisí aj zriaďovanie Fiškálnej rady a iných inštitútov, kde by malo dochádzať ku kvantifikácii každých opatrení, dokonca aj programového vyhlásenia vlády, žiadna kvantifikácia sa tu nenachádza. Ako taktiež povedal, už poslal ministrom návrh rozpočtu na ďalšie 3 roky. Bolo by veľmi zaujímavé ho vidieť, pretože v ňom by sa odhalila minimálne autentická stratégia, čo sa naozaj na strane výdavkov má stať, minimálne teda to, ako si to predstavuje on. A potom by bolo veľmi zaujímavé to porovnať s návrhom, ktorý po diskusiách s koaličnými partnermi pôjde do parlamentu, či pôjdu výdavky smerom dolu alebo hore, a videli by sme, ktorá strana si čo vylobovala. Pán minister, zverejníte tento návrh limitov pre jednotlivé rozpočtové kapitoly? Nemali by ste s tým mať žiadne problémy, keďže aj v programovom vyhlásení vlády sa na viacerých miestach hlásite k maximálnej transparentnosti verejných financií a rozpočtový proces je bezpochyby ten najdôležitejší. Navyše nie je predsa čo tajiť. Som teda sám zvedavý.
Ale poďme ďalej. Keďže si myslím, že vláda nepríde so žiadnym zásadným šetrením, stále ma zaujíma, ako chce vláda dosiahnuť konsolidáciu, ktorú programové vyhlásenie vlády jasne načrtáva. Ako to chcú presne urobiť, to nám nepovedali, ale to som už hovoril. A na tomto mieste je podľa mňa kľúčová nasledujúca formulácia: "Znižovanie deficitu bude vláda Slovenskej republiky realizovať opatreniami na strane príjmov aj výdavkov verejných financií. Opatrenia na strane príjmov budú smerovať k stabilizácii ich podielu na hrubom domácom produkte, ktorý postupne klesá. Opatrenia vo výdavkovej časti rozpočtu budú ich podiel znižovať. Znižovanie podielu verejných výdavkov bude spojené s nárastom efektívnosti ich využívania a obmedzením korupcie." Myslím si, že už tu sa naznačuje, ako bude vlastne tá konsolidácia vyzerať. Zdvihnú sa dane a najpravdepodobnejší scenár je, že to bude najmä daň z pridanej hodnoty. Čiže výsledok po všetkých tých hrdinských výkrikoch, ako to oni vedia robiť a ako treba zásadne a okamžite šetriť, bude to, aby mohla vláda mať vyššie výdavky ako Ficova vláda a aby aj konsolidovali, tak to prenesú na občanov cez vyššie dane. Pritom sa budú stále vyhovárať na nás a pravdepodobne aj na Európsku komisiu.
Mnohé formulácie v programovom vyhlásení vlády vyznievajú veľmi rozpačito až komicky. Vláda píše, že treba znovu naštartovať rast. Tak by možno nebolo na škodu, keby si vláda prečítala najnovšiu správu Medzinárodného menového fondu, mimochodom, je zverejnená na web stránke ministerstva financií, kde sa píše jasnou rečou, že Slovensko sa vymaňuje z recesie, Slovensko má jeden z najvyšších rastov HDP v Európe, návrat zahraničného dopytu a obnovenie investícií sú hlavným dôvodom, to všetko sa deje vďaka relatívne silným ekonomickým fundamentom vrátane bezproblémového bankového sektora, tieto faktory, ako aj to, že sa industriálna výroba dostáva na predkrízovú úroveň, sú zárukou ešte vyššieho ekonomického rastu v budúcnosti, vôbec sa nenaplňuje scenár po prijatí eura, že naša inflácia patrí k najvyšším v Európskej únii. To konštatuje nielen Medzinárodný menový fond a Európska komisia, navyše to potvrdzujú úplne jednoznačne aj štatistiky. Takže by som to zhodnotil. Podľa mňa máte to naštartované, ale, ako som už hovoril, priznať to vám vôbec nezapadá do vašej taktiky. Zaujímavé je, že tento rast nepripisujete našej vláde, ale vašej. To je už naozaj úplne absurdné. Všetko, čo sa počas ostatných dvoch rokov udialo, vytrvalo pripisujete len vláde, okrem teda tohto rastu. A veľmi prefíkane ste úplne odignorovali, že celý svet prevalcovala najväčšia kríza, ktorú si ktokoľvek v tejto sále pamätá. Dôvod je jasný: Nebojovali ste predsa s krízou, ale iba s Ficovou vládou.
Čo hovorí ďalej Medzinárodný menový fond? Hlavné riziká zostávajú mimo hraníc našej republiky, externalita ekonomického vývoja v krajinách eurozóny nás musí udržiavať v ostražitosti, naším domácim problémom zostáva sťažená dostupnosť k úverom, dlhodobý pokles cien nehnuteľností a jeho odraz v dramatickej recesii stavebníctva, dôležité bude udržanie dôveryhodnej fiškálnej politiky. Je mi jasné, ako sa teraz možno niektorí aj usmievate, ale je to tak. Naša fiškálna politika bola dôveryhodná. Na to sú jasné dôkazy v podobe dokumentov všetkých relevantných inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond, Európska komisia, Svetová banka alebo OECD. Ale úplne neodškriepiteľným dôkazom sú ratingy ratingových agentúr, ktoré sú najvyššie v histórii Slovenskej republiky a všetky lepšie ako za bývalej Dzurindovej vlády. Ale úplne najpresvedčivejším a najnespochybniteľnejším dôkazom sú rizikové prirážky na medzinárodných trhoch. A trhy neovplyvníte vašimi politickými rétorickými cvičeniami. Trhy hovoria jasnou rečou. Nejde o žiadny grécky scenár, práve naopak, v Európe patríme medzi tých lepších. Som zvedavý, či si tento status a tento status Slovenska udržíte aj vy. Trhy totiž pozerajú do minulosti len málo. Hlavne ich však zaujíma, ako je reálne, že vláda naozaj naplní to, čo sľubuje, v budúcnosti. Čiže trhy nebudú hodnotiť nás, ale vás. A ukáže sa to veľmi rýchlo, čo si o vás myslia a čo si hlavne o vašom programe myslia, už pri prvej emisii dlhopisov.
Slovensko potrebuje kontinuitu v kredibilnej fiškálnej politike, aby nám trhy naďalej verili. Opustenie cieľa konsolidovať pod 3 % o rok neskôr, teda až v roku 2013, toho nie je úplne najlepším príkladom.
Veľmi zaujímavým konštatovaním v správe Medzinárodného menového fondu je aj, že nárast deficitu v roku 2009 spôsobený absorpciou prepadu daňových príjmov na jednej strane a výdavkov spojených so stimuláciou ekonomiky na strane druhej, bol primeraný a adekvátny v hĺbke svetovej ekonomickej recesie. Toto konštatovanie misie IMF podľa mňa vyvracia bazálnu lož, na ktorej bola založená vaša hlučná dvojročná kritika, ako aj populistická predvolebná kampaň a v neposlednom rade aj vaše programové vyhlásenie vlády.
Medzinárodný menový fond odporúča znížiť deficit v roku 2011 o 2,5 % cestou výdavkov príjmového mixu, k čomu sa nakoniec aj v programovom vyhlásení vlády hlásite. Poukazuje však na výšku platov vo verejnom sektore, objem sociálnych transferov, ako aj hospodárenie samospráv. Výdavky v týchto oblastiach podľa Medzinárodného menového fondu a štatistík stúpali aj počas krízy, a to aj na úkor iných výdavkov vlády. Čo to v preklade znamená, to je, že štát šetril inde, aby tieto oblasti prioritne financoval. Tak toto sú tie oblasti toho nehorázneho mrhania a plytvania? To je teda to, kde treba okamžite zastaviť nehorázne mrhanie verejnými zdrojmi? Nepoznám odpoveď, lebo minister Mikloš ju nechce prezradiť, ale o mesiac budeme pravdepodobne vedieť viac, teda aspoň dúfam.
Ďalej, v programovom vyhlásení vlády riešite trh práce. Nie je z toho taktiež skoro nič jasné. Opäť tu asi platí, že k tomu nechcete nič konkrétne povedať. A opäť je možné, že len neviete, ako to povedať, alebo že vôbec neviete, čo povedať. Nezamestnanosť aj nárast bol vo volebnej kampani zneužitý azda najviac. A pritom je zrejmé, že nezamestnanosť stúpla preto, že pokles zahraničného dopytu po našej produkcii spôsobil, že firmy, nie štát hromadne prepúšťali pracovníkov, aby vôbec prežili. Je to smutný, ale, bohužiaľ, logický jav v trhovom hospodárstve. Akú vinu za to nesie vláda. Aj Medzinárodný menový fond stroho konštatuje, že je to cyklická nezamestnanosť. A nemá žiadnu pochybnosť, že jej nárast bol spôsobený krízou a umocnený tým, že Slovensku chýba dobudovaná infraštruktúra, čo má vplyv aj na regionálne rozdiely. V programovom vyhlásení sa hovorí len čosi o akomsi zázračnom medzitrhu práce, ale opäť nič viac konkrétne.
Ešte sa na chvíľku vrátim k tomu stavu verejných financií, pretože som nemal na to v tej dvojminútovej faktickej poznámke čas.
A len opäť zopakujem, je to úplná lož, že máme na Slovensku dnes rekordný deficit a dlh. Bolo to za Dzurindových vlád, kedy sme mali rekordné deficity a rekordnú úroveň dlhu. O tom hovoria jasnou rečou štatistky a to sa nedá spochybniť, i keď tu sa už zjavne dá spochybniť všetko. (Potlesk.) Pán Mikloš zvykne veľmi účelovo kriviť dokonca už aj štatistiky. Stále máme jeden z najnižších dlhov v rámci európskej dvadsaťsedmičky. Keby sme už aj tak chceli byť takí dôslední, ako vy sa vždy snažíte priratúvať objem prostriedkov, ktoré budú v budúcnosti vynaložené na splátky PPP projektov, a keď si aj prečítate podrobne programové vyhlásenie vlády, alebo aspoň deklarujete, že sa budete snažiť zavádzať koncept čistého bohatstva, tak potom nemôžem obísť privatizáciu, ktorá bola rádovo v hodnote 300 mld. korún za bývalej vlády alebo teda predbývalej vlády. A v koncepte čistého bohatstva by som tieto peniaze automaticky prirátal tiež do zvýšenia dlhu, pretože je to zmena aktív, vymenili ste len peniaze za majetok. Ale Slovensko o tieto peniaze prišlo. Čiže je to kvázi to isté čo dlh. Čiže keby som to narátal takto, tak by som mohol povedať, že za vás bolo Slovensko zadlžené oveľa viac ako za Ficovej vlády, ktorú prevalcovala najväčšia nevojnová fiškálna katastrofa v dejinách ľudstva.
Ďalej, deficit, grécka cesta, to tu je veľmi často skloňované. Keby to tak bolo, tak prvé, kde by to bolo vidieť, sú práve rizikové prirážky na medzinárodných trhoch. Nič také tam nevidieť. Ako je to možné, že máme lepší rating, keď ideme gréckou cestou? Ale to sú veci, ktoré som už spomínal, a uvidíme, ako sa bude dariť vám.
Dobré časy. A to je reakcia na to, že sme my tu zdedili prestretý stôl, plnú špajzu a neviem čo ešte všetko. Treba si uvedomiť, že nie ani tak reformy, ako skôr konjunktúra priniesla v predchádzajúcom období hlavne rast na Slovensku. Dobré časy boli najmä za vás. A keď sa vrátim k tým dobrým časom a vašim ambíciám konsolidovať, tak by som len pripomenul, že v roku 2006 sme prevzali krajinu, kde bol naplánovaný, narozpočtovaný deficit v čase najväčšej svetovej konjunktúry na úrovni 4,2 %, čo nás priviedlo ako Slovensko do procedúry nadmerného deficitu. A keďže viete, že sme boli v prípravnom procese alebo v procese prijímania eura, toto bola jedna z podmienok, ktoré práve naša vláda odstránila. Alebo odstránila tento handicap, ktorý sme po vás zdedili.
Plus navyše ten prestretý stôl vyzeral asi tak. A som teda sľúbil, že to prečítam detailne. Nikdy som sa tým nejako neoháňal. Ale vidím, že nová doba si to žiada. Takže neriešením vzťahu štátu voči železničným a autobusovým spoločnostiam dochádzalo k nárastu dlhu štátu voči týmto spoločnostiam najmä z titulu nekrytia straty za výkony vo verejnom záujme. Koncom roka bolo potrebné na tento účel vyčleniť nad rámec rozpočtu pôvodne schváleného 2006 čiže nad rámec tých 4,2 % pre Železnice a SAD 1,2 mld. korún. V čase nástupu novej vlády boli už podpísané investičné zmluvy s viacerými významnými investormi. Ako sa však ukázalo, nie všetky investičné stimuly boli zahrnuté v rozpočte roku 2006, a preto bolo potrebné zabezpečiť financovanie schválených a nekrytých investičných stimulov ako PSA Peugeot Citroen, KIA a Kechnec vo výške 851 mil. korún. Zdedený rozpočet rovnako nerátal s potrebou riešenia dôsledkov rozsiahlych povodní z minulých rokov, rokov 2005 a 2006. Na tento účel bolo koncom roku 2006 vyčlenených dodatočných 648 mil. korún. V oblasti kultúry bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou dofinancovania výstavby SND a oddlženia Slovenského rozhlasu v celkovom objeme 431 mil. korún. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k novele zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa mali prehodnocovať priznané invalidné dôchodky, konštatoval, že daná novela je protiústavná. Na základe nálezu bolo potrebné priznať pôvodnú výšku invalidných dôchodkov, čo stálo štátny rozpočet 318 mil. korún. Bolo potrebné zabezpečiť financovanie priamych platieb súvisiacich s cukrom, kedy v roku 2006 prvýkrát vznikol nárok a tento titul nebol zabezpečený v rozpočte, v objeme 583 mil. korún. V súvislosti s dlhou vykurovacou sezónou vzrástli v rámci regionálneho školstva náklady na vykurovanie a potrebu dofinancovania normatívov pre regionálne školstvo v sume 416 mil. korún. V záujme riešenia nepriaznivej ekonomickej situácie spoločností Železnice Slovenskej republiky, METRO Bratislava, Vodohospodárska výstavba prevzal štát ich dlhy do štátneho dlhu. A v tejto súvislosti boli splatené úroky za prevzatý dlh v sume 1,4 mld. korún. Navyše okrem uvedených titulov podarilo sa oddlžiť aj Železnice Slovenskej republiky prevzatím ich dlhu do štátneho dlhu v objeme 19 mld. korún. Najvýznamnejší dopad na hospodárenie verejných financií v roku 2006 malo nerealizovanie rozpočtovanej pohľadávky voči Kohéznemu fondu vo výške 3,3 mld. korún, nakoľko sa preukázala jej úplná neopodstatnenosť. A ešte plus sú tu dva tituly. Pri vysporiadaní vzťahu medzi Železničnou spoločnosťou a štátom za neuhradené výkony vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy z rokov 1997 až 2002, ktoré malo byť realizované podľa uznesenia vlády č. 1178/2003 do 30. júna 2004, išlo o sumu 750 mil. korún. A v neposlednom rade je to riešenie neuhradeného 14. platu sudcov a prokurátorov za roky 2003 až 2006 v sume 473 mil. korún po rozhodnutí Ústavného súdu.
Čiže prestretý stôl vyzeral asi tak, že sme mali naplánovaný vynikajúci 4,2-percentný deficit v čase najväčšej konjunktúry a so sekerou, ako to vy teda nazývate, 33 mld. Sk, čo je ekvivalent 1,1 mld. eur. Navyše odovzdávali sme vám krajinu, kde bolo čerpanie rozpočtu na úrovni nižšej ako 50 %. Čiže priestor na vašu reakciu vo zvyšku roku je podľa mňa dostačujúci. A navyše sme vám nechali rezervu 300 mil. eur na nepredvídané udalosti. V kapitole Všeobecná pokladničná správa viem vám presne identifikovať to miesto. A budem sa aj pýtať, ako tieto prostriedky boli vynakladané v priebehu tohto roku. A bude to určite verifikovateľné v štátnom záverečnom účte.
Ale teraz sa dostávam úplne k najzaujímavejšej veci, ktorú som sa tu teda dnes dozvedel, že naším najväčším vzorom je Estónsko. Takže Estónsko, som rád, že ste to spomenuli, pán minister, pretože ja som naozaj chcel vedieť, ako na to pôjdete. A povedali ste, že to nepoviete. Už som vysvetlil celú tú story okolo toho. Ale teraz to už viem, lebo viete čo, viete ako sa to Estónsku podarilo? Vie niekto z vás ako sa to Estónsku podarilo? Tak ja to poviem pre tých, ktorí teda to nevedia. Realizovali jedny z najbolestivejších opatrení v Európe, vyškrtali 9 % HDP, bolestivé príjmové zvýšenia plus bolestivé výdavkové škrty. Nezamestnanosť okamžite kvôli tomu vyletela na brutálnych 20 % ako dôsledok práve týchto drastických úsporných opatrení. Je najvyššia za posledných 13 rokov. A majú druhý najvyšší nárast nezamestnanosti po Lotyšsku v rámci celej dvadsaťsedmičky EÚ. Odborníci nazývajú tento príbeh ako laboratórium na testovanie pravicových opatrení. (Potlesk.) Takže keďže vzorom pre našu budúcu vládu alebo túto vládu, súčasnú vládu a hlavne ministra je laboratórium, tak vám poviem aj to, čo je aj obsahom tých jednotlivých opatrení. Je to DPH plus 2 %, spotrebná daň na plyn 130 %, benzín 11 %, v druhom kole 7 %, návrh, spotrebná daň na diesel 10 %, v druhom kole ešte 7 %, zníženia percent, ktoré dostávajú obce, čiže mierne zníženie financovania samospráv, spotrebná daň na tabak, hore, spotrebná daň na alkohol, daň z elektriny plus 40 %, úvery samospráv limitované len na spolufinancovanie európskych fondov, čiže veľké obmedzenie hlavne hotovostnej pozície obcí, zníženie valorizácie dôchodkov, predĺženie veku odchodu do dôchodku, presun častí nemocenskej starostlivosti na zamestnávateľa, zníženie nemocenských benefitov o 15 % a zníženie zdravotnej starostlivosti o 20 %. Okamžite to spôsobilo nárast chudoby penzistov a nezamestnaných, ako som to hovoril, 20-percentnú nezamestnanosť. Ich riziková prirážka je aj napriek tomu vyššia ako naša. Čiže trhy veria aj tak stále viac nám ako im. Čiže takéto laboratórium tu pravdepodobne vznikne.
A na záver už len by som to zhrnul. Vláda sa podľa mňa chystá dokonať grandiózny podvod na voličoch. Vláda nemá žiadne zázračné riešenia. Vláda nielenže nebude šetriť, bude míňať viac ako toľko kritizovaná bývalá vláda. Vláda nebude znižovať, ale zvyšovať dane. Vláda prenesie záťaž na občanov a vláda nezavedie odvodový bonus. Vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády je preukázateľne nedostatočne konkrétne a vôbec nepopisuje spôsob, akým sa má realizovať jeho najdôležitejšia časť, ktorou je konsolidácia verejných financií, je to len príbeh o hľadaní cesty, ako sa vykrútiť z veľkolepých predvolebných sľubov. Najväčšou záhadou však pre mňa zostáva, ako chcete tento príbeh predať investorom a trhom, pretože tých neobalamutíte tak ľahko, ako ste obalamutili voličov.
Vzhľadom na to, čo som hovoril, toto programové vyhlásenie ja osobne nepodporím. Ďakujem. (Potlesk.)