Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ctená snemovňa, ctení kolegovia. Nechcem rozprávať o celej kapitole, pretože, myslím, že ani nie je dôležité opakovať a uisťovať, že stojíme za tým a chceme realizovať. Skôr v takom možno dialogickom duchu by som rád zareagovať aj na predchádzajúce vystúpenie, aj viaceré predtým, pretože, podľa mňa Slovensko, naozaj, a vo všetkom potrebuje kontinuitu, v tom čo je dobré, čo sa osvedčilo a diskontinuitu, resp. zmenu v tom, čo dobré nie je. A veľa projektov, ktoré sú našou realitou, sa rodilo za iných vlád a snáď tomu bude aj dnes, aj do budúcnosti tak, pretože tak to aj má byť. Už či spomínané euro alebo Schengen, samotný vstup do Európskej únie, ale aj niektoré témy technické, resp. dopravné si vyžadujú roky a roky prípravy, realizácie a potom samotného fungovania. Pán exminister, ma mrzí, keď vy používate také slová, že doba temna dnes začína. Jeden pracovník ministerstva, ktoré mám po vás, hovorí, že za dvanásť rokov nebol na takej peknej akcii na ministerstve, ako bola dnes poobede tlačová beseda a ja som za to aj vďačný a zároveň aj zodpovedný, kde bol podpísaný kontrakt o výstavbe R4 medzi Košicami a Milhosťou. Dvanásť rokov spomínam preto, lebo to on povedal a cením si tú poznámku, lebo bola spontánna, od staršieho pána, ktorý nemá dôvod hrať, ale má dôvod žiť. My ideme ďalej, chceme stavať, naozaj, a pripravovať aj ďalšie. Ten zoznam, ktorý ste spomínali, nie je ani úplný, ani uzavretý, skôr hovorí o tom, že existujú niektoré prioritnejšie a niektoré ďalšie budúce zámery, o ktorých bude reč. Chceme ich konkretizovať, chceme na nich pracovať, ale nie je dôvod urobiť z programového vyhlásenia nejaký investičný plán alebo zoznam. Ani to nebol zámer, preto to treba tak čítať a určite je to obdobie, ktoré môže prekonať to negatívne, čo v doprave bolo videné a dnes je naším dedičstvom. Množstvo červených čísel a snáď nechcete hovoriť, že za všetkých je kríza. Vždy len kríza a nie neschopnosť alebo nezodpovednosť konkrétnych ľudí na konkrétnych postoch, v konkrétnych firmách, za ktoré platiť bude občan alebo celá spoločnosť cez štátny rozpočet. Množstvo korupcie, o ktorej hovoria všetci a nielen cudzí, ale aj domáci, ktoré musíme meniť, pretože to sú naše prostriedky a zmeniť prax, že najlacnejšia ponuka je vyhadzovaná automaticky. Ja nie som za to, aby sa na všetko pozeralo len cez peniaze, ale tú prax treba prevetrať, viac otvoriť, viac sprofesionalizovať a to je množstvo opatrení, o ktorých programové vyhlásenie vlády hovorí, a nielen v tejto kapitole. Som presvedčený, že stavať treba, dá sa a bude sa, ale aj lacnejšie. A keď lacnejšie, tak sa dá postaviť aj viac.
A po druhé. Stavať, ale nie protiprávne. My nemôžeme konať v rozpore s ústavou alebo v rozpore s právami občanov tejto krajiny. A to celé by nás malo viesť k tomu, že budeme realistami. Realizmus je výrazom zodpovednosti, primeranosti, vyváženosti. To, čo potrebujeme, sú nie urýchlené, ale unáhlené rozhodnutia, ale opatrenia, ktoré stavajú za kritérium cieľ, napr. bezpečnosť ako primárnu tému. Bezpečnosť osôb na cestách, dostupnosť cestnej siete, obslužnosť územia, plynulosť prevádzky. Opakujem, že nechcem na všetko alebo o všetkom hovoriť, ale napríklad spomínate, prečo my spomíname Národný referenčný strategický rámec? No, preto, lebo sme v polčase, preto, lebo je tu politická zmena, preto lebo čerpanie v niektorých oblastiach je slabé a my ho chceme zvýšiť aj v doprave, aj preto je dobré, že kolegovia súhlasia s akcentom na tento rezort a infraštruktúru a je to aj obvyklý čas, kedy aj Európska komisia a mnohé štáty v polčase pozerajú na rámec ako nástroj pre ďalšie obdobie. A osobitne v čase krízy je to dôležité, aby európske fondy napomáhali novým situáciám, ktoré vznikli ako vplyv pomerov, či na finančných trhoch v ekonomike alebo v zamestnanosti.
Širokorozchodná trať. O čo nám ide, je predovšetkým modernizácia a vyťaženosť slovenských tratí a budovať sa dajú európske trate aj smerom na východ. Aj o tom bude európska spolupráca. Ja som presvedčený, že môže priniesť konkrétne ovocie. Prekladisko Čierna nad Tisou je dôležitým uzlom, veľmi často citovaným, skôr ho ďalej modernizovať a rozvíjať a okrem toho posilňovať naše spoločné obchodné aktivity smerom na východ. Od Ukrajiny počnúc, cez Rusko. Slovensko potrebuje strategické partnerstvá, je v strede regiónu, kde môže byť ostrovom alebo spojovníkom, centrom pre investície, pre spoluprácu, pre komunikáciu, pre to všetko, čo znamená rozvoj. A o to nám ide aj pri témach hľadania strategických partnerov. Ja tiež nie som presvedčený, že vždy privatizácia je nejakou cestou alebo riešením, ale strategické partnerstvá, ktoré sú vyvážené, rozumné, majú zadefinované podmienky, sú robené transparentne, výhodné pre štát, sú logickou odpoveďou na potrebu nielen doby, ale aj postavenia Slovenska a našich záujmov v spoločnej Európe. O tom realizme a výstavbe v minulosti už boli citované viackrát tie vety. Rok 2010, ktorý je tu. A v druhom polčase. A spojenie Bratislava - Košice. O realizme alebo nerealizme svedčia, už som spomínal, červené čísla v mnohých, v mnohých rezortu podriadených, organizáciách. O predražovaní napríklad to, ako bolo obstarané mýto a ako je veľmi výrazne viditeľne napadnuté v Bruseli pred Európskou komisiou. O tom, či PPP projekty áno alebo nie, vás ubezpečujem, odpoveď je áno. Áno, ale tak, aby naše deti nám nevyčítali, alebo nepripomínali, že sme ich zaťažili neúmerne. Zodpovedný otec nevie dať deťom z taniera, ale pripravuje a stará sa. Jednoducho je priestor a uisťujem vás, že hovorím s plnou vážnosťou, je priestor na primeranejšie, to znamená lacnejšie dohody, a preto vás aj uisťujem, že ideme ďalej a budeme používať tento nástroj ako jeden z mnohých. PPP projekty, klasické financovanie, eurofondy, ale aj to, čo ste spomínali, alebo viacerí spomínajú, otvorenie možností financovať z penzijných fondov.
Čo som chcel ešte dodať k mýtu, bolo vlastne povedané aj viacerými. Je to tiež projekt, ktorý má svoje korene, má svoje racio, má svoje európske dimenzie, dôvody na to, aby sme boli kompatibilní, ale ako bolo nepripravené na úvod roka a za akú cenu obstarávané a aké dôsledky dnes máme v Európskej komisii, už som pripomenul. Uisťujem všetkých, aj tých, ktorí možno o tom nediskutovali, že doprava má jeden z kľúčových významov pre rozvoj celej krajiny Slovenska, jeho regiónov, miest a obcí v nadväznosti, samozrejme, aj na pošty a telekomunikácie. Ten rezort bude väčší rozšírením o výstavbu, regionálny rozvoj a cestovný ruch. Nedáva sa mu menšia váha, ale väčšia. Spolková republika Nemecko má dopravu spojenú s výstavbou a rozvojom miest. Čím len chcem povedať, že synergia, pridaná hodnota, spájanie toho celkového rozvoja s mikrorozvojom, s tým čo potrebuje každý tam, kde žije, je logickou výzvou. A ja som rád, že pred touto výzvou stojíme, a že ju budeme môcť spolu aj napĺňať. Nechcel by som hovoriť o všetkých oblastiach práve preto, lebo niet ani na to veľa času, skôr povedať, že Slovensko nepotrebuje rezortizmus, ale hľadanie takých koncepčných strategických postupov, ktoré dôležité, ale limitované zdroje využijú účelnejšie, efektívnejšie v spojení so susedmi tak, aby sme, naozaj, boli centrom zaujímavého atraktívneho regiónu, ktorému sa hovorí stredná Európa. A pozývam k tomu všetkých.
Pán bývalý minister, mali sme dobrý rozhovor na úvod. Teda, na môj úvod a váš záver. Ja si to cením a budem si ceniť každú spoluprácu, každý konštruktívny dialóg, kým budem v tej zodpovednosti, v ktorej som a zároveň vždy, lebo som presvedčený, že kultúra dialógu obohacuje. V dialógu jedna plus jedna je viac ako dve, lebo to nie je matematika, ale etika, vzťah. Tak prijmite aj v tomto duchu možno nedopovedané alebo bez detailov reakciu na viaceré podnety. Nechcem čítať kapitolu, alebo prechádzať znovu všetkým, skôr dodať, aj ako podpredseda vlády a predseda jednej z parlamentných strán, niekoľko pohľadov na tú situáciu, v ktorej sme. Včera tu zaznelo, že nehovoríme v programovom vyhlásení vlády o kríze. No, možno nehovoríme o kríze, lebo bola toľko spomínaná, citovaná a často až zneužívaná ako argument, že je treba hovoriť o stave, o realite a, samozrejme, o riešeniach, o východiskách. Včera nám hlavná opozičná strana ponúkla spojenectvo proti kríze. Prečo chcem na to reagovať? Preto, lebo my potrebujeme vedomie, že to ani nie je tak o ekonomických alebo finančných aspektoch samotných, resp. sociálnych dopadoch, ale o etických zlyhaniach, ktoré, ak sa nepomenujú a nekorigujú, tak tie finančné, ekonomické a iné politiky to nevyriešia. Skôr nás privedú ešte do hlbšej krízy a bude to ešte drahšie. A to sú také zlyhania, ako je nepoctivé podnikanie, ako je odmeňovanie strát, ako je podnecovanie, alebo aspoň šírenie korupcie, klientelizmu, deficitného hospodárenia, nezodpovednej politiky, neprimeranosti alebo nerovnováhy. Už či to myslíme finančne alebo environmentálne, po každej stránke. A potom prichádzajú dopady, ktoré majú prejavy finančné, ekonomické, sociálne alebo iné. Na Slovensku tie zdroje krízy nie sú len zvonku, ale aj zvnútra. Bolo to množstvo dvojtvárnosti. Napríklad práve pri deficitnom gazdovaní na úkor udržateľnosti. Štát kritizuje opozičnú stranu za vzťahy s garážovou firmou, ale štát obchoduje, resp. štátna moc obchoduje s garážovými firmami. V Bruseli hovoríme áno, doma nič alebo nie. Sociálny štát skôr sa stará o privilegovaných, cirkevné školstvo, ktosi tu včera spomínal, v kresťanskom duchu, no znevýhodňované. Hazardné hry ako riešenie pre zamestnávanie alebo podnikanie, čo je naozaj, naozaj výraz nezodpovednosti a nepochopenia o čom sú tie dôsledky potom. Prečo to spomínam? Preto, lebo naozaj potrebujeme východiská, potrebujeme riešenia, ani nie tak ľavica, pravica, ale etické. Etické, nie politologické. Ten návrat k etike a návrat ku kultúre zodpovednosti je vlastne návrat na cestu ku skutočnej solidarite, k dôslednej, fungujúcej spravodlivosti, už či je to na témy 12 rokov staré alebo 40, 50 rokov staré. Spravodlivosť musí byť aktuálna a vymožiteľná. Inak podporujeme nespravodlivosť, alebo sme ľahostajní, a to je veľmi zlá cesta, aj osobná, aj spoločenská. Triezve vlastenectvo.
Dovoľte mi ešte jeden obraz. Včera bol naznačený, aby som ho dal do inej polohy. Čistý stôl, na ňom čerstvý chlieb a pri ňom človek s jeho dôstojnosťou. Ten čistý stôl je o základoch, ktorým je zákonnosť, boj s korupciou, očista verejného života, vymožiteľnosť práva, transparentnosť. Už, či tým myslíme transparentnosť politickú, ktorá je o imunitách ústavných činiteľov alebo mandátoch alebo finančnú, ktorá je o spôsobe verejného obstarávania v našej krajine. Boj s korupciou, ktorý hovorí o tom, že, naozaj, by mali mať šance aj lacnejší a férovejší, než len kamaráti. Skôr naopak, práve podmienky a kritériá nech nám vytvárajú zdravé vzťahy. To je ten čistý stôl. Na ňom chlieb je o zamestnanosti, o práci, pre populáciu, pre obyvateľstvo. Nie v dnešnom stave ako to je, keď je rekordná nezamestnanosť. A tou odpoveďou pre viac chleba je, naozaj, sociálne trhové hospodárstvo. Tak, ako dávno, aj dnes, je to neprekonaný nástroj. To je o trhových opatreniach, o iniciatíve, o súťaži, ale aj o solidarite. A preto KDH hovorí: vyvážene a otvorene, aj na jednej strane, o potrebe odštátniť tam, kde je to rozumné, ale aj podporovať služby vo verejnom záujme. Aj chránime a, naozaj, sme presadzovali rovnú daň a na druhej strane obhajujeme aj zachovanie redukovanej sadzbe dane z pridanej hodnoty, resp. zachovanie odpočítateľných položiek v rámci rodinnej politiky. Preto je dôležitá väčšia, vyššia flexibilita na trhu práce, ale aj fungujúce sociálne zabezpečenie.
Dánsko. Rasmusen, či je ľavicový, či je pravicový, vie, že tento model funguje. Je to 5 miliónová krajina, ktorá môže slúžiť ako inšpirácia, že sa netreba báť flexibility na pracovnom trhu, ale ju podporovať zároveň vzdelanosťou, iniciatívami, ktoré ľudí stavajú na nohy a nie oslabujú, alebo robia závislými. Preto podpora rodiny, lebo čo je dobré pre rodinu, je vždy dobré aj pre spoločnosť. A čo je dobré pre spoločnosť, bude vždy dobré aj pre štát, naopak to nemusí platiť. A preto, naozaj, potrebujeme viac práce, viac dbať o rozvoj, nielen o rast, pretože rozvoj je vyváženejší, poctivejší, než len naháňanie rastu pre rast samého o sebe.
A tým tretím je rozmer človeka, ktorý vždy musí byť aj kritériom, aj cieľom politiky. Tvorivá inovatívna spoločnosť, možno ideál, ale veľmi pekný obraz pre Slovensko, ktoré by malo mať túto ambíciu, pretože niet lepšieho potenciálu, aj keď hovoríme o cestách, diaľniciach, prírodných krásach, kultúrnom dedičstve, cestovnom ruchu, než je ľudský potenciál, talenty, kvalifikovaní ľudia, s kultúrou, s hodnotami. Byť je vždy viac ako mať, ale aj vedieť je viac ako mať. Preto mi to na záver prichádza ako najdôležitejšie, lebo ľudská dôstojnosť je prvá hodnota, ktorá by nás mala spájať v tomto priestore, v tejto snemovni, ale aj celkovo v politike na Slovensku a v Európe. Ako kritérium politiky, ale aj zmysel a cieľ politiky, či úsilie vo verejnom a súkromnom živote. Teda na včerajšiu výzvu Róberta Fica o spojenectve proti kríze by som skôr apeloval pozvaním na spoluprácu pre dobrú vec, respektíve spojenectvo pre zodpovednosť.
A úplne osobná poznámka na záver. Keď boli spomínané aj bilboardy, my sme hovorili veľa, počas predvolebných stretnutí a komunikácie, o ceste. O tom, že cesta je viac ako smer. Nie je to o číslach, nie je to o percentách, je to o tom, čo nie je celkom merateľné, ale je dôležité, pretože tam, kde je cesta, tam je život. Ak navštívite obce po povodniach, tam, kde sú rozsypané cesty a, samozrejme, aj ďalšia infraštruktúra, tam sa oslabuje život a perspektíva. My potrebujeme cesty, mne to prischlo z tých bilbordov úplne ako každodenná zodpovednosť na ministerstve, nevidím v tom len symboliku, ale naozaj reálnu výzvu a reálnu zodpovednosť a chcem tomu napomáhať, lebo kde je cesta, tam je život, ale kde je život a úsilie o život v pravde, spravodlivosti, resp. v dôstojnosti, tam je rozvoj. Tam je skutočný ľudský a spoločenský rozvoj. A môžem povedať, aj ako predseda Kresťanskodemokratického hnutia, ctené dámy a páni, že s týmto presvedčením, s týmto odhodlaním, vzniklo toto hnutie v novembri 1989, s týmto presvedčením a odhodlaním vstupuje do súčasnej vlády, ale zároveň je pripravené na spojenectvá proti kríze, resp. hlavne za spoločné dobro. Ďakujem pekne. (Potlesk.)