3. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 3. schôdze požiadali poslanci Vladimír Jánoš, Ján Počiatek a Štefan Zelník.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave k

Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

Ako ďalší vystúpi pán poslanec Novotný, ktorý tu nie, stráca poradie. Pán poslanec Jurčík stiahol svoje vystúpenie.
Takže pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Dobré ráno prajem. Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Vážené dámy poslankyne, poslanci, vážená pani predsedníčka vlády, ministri sú na ceste, dovoľte mi veľmi krátko vystúpiť k programovému vyhláseniu vlády.
Dámy a páni, viem si predstaviť aj iné programové vyhlásenie, avšak zodpovedná vláda v ťažkých časoch pripraví iba taký program, ktorý je primeraný ekonomickej situácii. Slovensko podľa všetkého čakajú ťažké časy, pretože po období života nad pomery v takom charakteristickom prebačovaní socialistov prichádza éra uťahovania opaskov, čo sa odzrkadľuje aj v predloženom programe. Ficova vláda mohla šetriť, keby bola chcela, a ja v tomto mojom vystúpení uvediem iba jeden jediný príklad za všetky.
V predloženom programovom vyhlásení sa táto vláda zaväzuje dokončiť majetkové vyrovnanie, na ktorom sa uzniesla už Dzurindova vláda uznesením č. 548 z roku 2002. Zaväzuje sa navrátiť majetok oprávneným osobám a tým uzavrieť existenciu kapitoly Vojenského obvodu Javorina. Je známe, že na tento nefunkčný vojenský priestor prispievajú daňoví poplatníci sumou približne 1 mil. euro ročne a Ficova vláda mala možnosť konať v tejto veci bez obmedzení po 9. septembri 2009, keď jej nález Ústavného súdu uvoľnil dovtedy zviazané ruky. Vláda tak však neurobila a koaličná väčšina úspešne zablokovala aj niekoľko predchádzajúcich pokusov opozície o spriechodnenie zablokovaného procesu zrušenia Vojenského obvodu Javorina.
Vláda a parlament odignorovali aj zhromaždenie Javorinčanov pred Úradom vlády a parlamentom v marci tohto roku, ktorým občania žiadali o vrátenie majetku a možnosť slobodne nakladať so svojím majetkom.
Nebolo nič jednoduchšie vtedy, ako postaviť sa čelom k problému a vyhovieť im. Premiér a minister obrany sa tvárili ústretovo a dávali sľuby, ktoré sa však ukázali ako plané. Keby som si spomenula len na vyjadrenia zo 4. marca tohto roku v parlamente pri hodine otázok, vtedy Robert Fico odpovedal na otázku "Kedy chcete zrušiť Vojenský obvod Javorina?": "Ak je to len trochu možné, tak to urobíme, je to jednoduché nariadenie vlády." Dobre, dohodnutí, ďakujeme pekne.
Konkrétnejší bol aj vtedajší minister obrany Baška. Na rovnakú otázku odpovedal: "Otázke zrušenia Vojenského obvodu Javorina venujeme na ministerstve obrany patričnú pozornosť a postupujeme v zmysle uložených úloh. Osobne som vydal pokyny zodpovedným funkcionárom k splneniu úlohy, ktorou je predloženie návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona o obecnom zriadení. Termín splnenia úlohy je 30. jún 2010."
Návrh nariadenia vlády, ktoré bolo pripravené už v roku 2006, vláda do dňa svojej demisie neschválila a pýtam sa, koľkého je dnes? 30. jún 2010 je dávno za nami a našťastie, našťastie aj obdobie vládnutia, vašeho vládnutia.
Nová vláda sa zaviazala, že uvedie do života uznesenie vlády č. 548/2002. Predpokladám, že drevárska, poľovnícka, pozemková a ešte neviem aké loby sa pokúsia oddialiť konečné riešenie Javoriny o niekoľko ďalších mesiacov alebo nebodaj aj rokov, pretože už je to 17 rokov, odkedy sa tento problém ťahá a rieši, len preto, aby mohli v tomto lukratívnom priestore naďalej ryžovať a uchovávať si nádej, že ho nakoniec ovládnu.
Pán minister, pripravte sa aj na to, budem tento vývoj pozorne sledovať a želám si, aby bolo majetkové vyrovnanie s oprávnenými osobami ukončené a aby sa mohli ujať správy svojich majetkov nielen obce, ale aj fyzické osoby, aby mohli svoj majetok zveľaďovať a aby sa nestrácali aj peniaze daňových poplatníkov do bezodnej diery. Pretože tento vojenský priestor len vtedy, ak bude zrušený a majetky budú navrátené obciam aj fyzickým osobám, bude prinášať zlaté vajíčka aj do Štátnej pokladnice.
Chcela by som ešte dať na pravú mieru niečo, čo som už pripomenula v tejto súvislosti vo faktickej poznámke, keď vystúpil pán poslanec Baška, ktorý po mojej faktickej poznámke reagoval, že nebolo možné v ostatnom čase zrušiť Vojenský obvod Javorina, pretože zákon o obecnom zriadení nedovoľuje hýbať hranicami obcí v čase, keď sú vyhlásené voľby, keď je vyhlásené referendum. Ja len chcem povedať, že zákon o obecnom zriadení nedovoľuje hýbať hranicami obcí v čase, keď sú vyhlásené voľby, keď je vyhlásené referendum.
Ja len chcem povedať, že bol priestor na to, ktorý sa dal využiť v čase, keď tesne Ústavný súd, keď vyšiel nález Ústavného súdu o nariadení upraviť sporný paragraf v zákone o obecnom zriadení.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Baška. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej.
Pán poslanec Baška, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Ja len zopakujem to, čom hovoril minulý týždeň v rozprave k programového vyhláseniu vlády, ktoré sa týkalo odovzdania Vojenského obvodu Javorina.
My za rezort ministerstva obrany sme urobili všetky potrebné kroky na to, aby bol tento vojenský obvod zrušený, pani poslankyňa. Nikto neodignoroval majiteľov, resp. oprávnené osoby, ktoré boli pred Úradom vlády v tom čase v marci. Ja som sa s nimi stretol. Dokonca som sa osobne s nimi stretol aj v Kežmarku na osobnom stretnutí, kde všetky veci, ktoré som im povedal, boli do bodky splnené. Tento materiál je na Úrade vlády. Vláda nemohla rozhodnúť ani po 12. júni, ani pred 12. júnom, pretože bývalý predseda parlamentu vypísal voľby, komunálne voľby na 27. novembra. A vtedy § 2d zákona o obecnom zriadení neumožňuje vláde nijako rozhodnúť o zrušení vojenského obvodu, resp. meniť katastrálne územia.
Je to teraz na súčasnej vláde. Ja dúfam, že predseda parlamentu nevypíše do 27. novembra sčítanie obyvateľstva. Mám tie informácie, že keď aj tento dátum vypíše, tak sa znova odloží zrušenie Vojenského obvodu Javorina a vláda, už táto nová vláda nebude ďalej môcť rozhodnúť o zrušení Vojenského obvodu Javorina. Tak ja pevne verím, že nový predseda Národnej rady Slovenskej republiky počká a tento dátum vyhlásenia sčítavania obyvateľstva a urobí až po 27. novembri.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na faktickú poznámku chce reagovať pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Baška, ja pevne verím, že ak k tomu dôjde, všetci takéto uznesenie schválite. Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kalist. Nechce? Nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec László Nagy - stráca poradie. Pán poslanec Alexander Slafkovský stiahol svoje vystúpenie. To isté pán poslanec Ondrej Matej. A takisto aj pán poslanec Ján Golian. Pán poslanec Sidor - stiahol. Pán poslanec Beblavý - stiahol. Pán poslanec Zajac nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec Zoltán Horváth stiahol svoje vystúpenie. Pán poslanec Ľudovít Kaník to isté. Pani poslankyňa Jarmila Tkáčová takisto požiadala o vyškrtnutie zo zoznamu vystupujúcich.
Pán poslanec Kollár. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani premiérka vlády Slovenskej republiky, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, keďže som dvadsať rokov pôsobil vo vrcholových pozíciách v slovenskom bankovníctve a finančnom sektore, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne pozrel na programové vyhlásenie vlády z pohľadu verejných financií a finančných trhov.
Chcel by som pripomenúť, že ak sa nezodpovedne zadlží domácnosť, doplatia na to všetci členovia rodiny. Prídu o strechu nad hlavou. Niekedy padnú alebo sa výrazne priblížia k pásmu chudoby. Ak sa nezodpovedne zadlží korporácia, zmizne z trhu a doplatia na to všetci jej zamestnanci, a aj keď nie vždy, aj spravidla vlastníci korporácie. Ak sa však nezodpovedne zadlží štát, doplatíme na to my všetci, jeho obyvatelia, ale takmer nikdy nie politici.
Domácnosti aj firmy si svoju ťažkú situáciu pri prekročení miery zadlženosti uvedomujú najintenzívnejšie v okamihu, keď sa priblíži neúprosný dátum splátky istiny a úrokov. Avšak je veľmi zlou správou, že v časoch hromadenia verejných dlhov si to skutoční dlžníci, ktorými v prípade zadlženia štátu je viac ako päť miliónov Slovákov, málokedy uvedomujú, pokým nepríde deň zúčtovania. A tým dňom zúčtovania sa stane vtedy, príde ten deň, keď krajina uviazne v tzv. dlhovej pasci, keď už nebude schopná splácať svoju istinu verejného dlhu ani úroky a veľmi ťažko bude na finančných trhoch hľadať investorov, ktorí by boli ochotní kupovať štátne dlhopisy, ktorými sa verejný dlh refinancuje.
Rozdiel, dámy a páni, však medzi štátom a firmou je v tom, že zatiaľ čo keď skrachuje korporácia, zmizne z trhu, bude vymazaná z obchodného registra, ale v prípade, že dlžníkom je štát, ten štát nikto z obchodného registra nevymaže. Ten tu ostane spolu s miliónmi bezradných dlžníkov.
Preto je najvyšší čas pre zodpovednú fiškálnu politiku. A je zničujúcou správou pre Slovensko, ak tu ktokoľvek hovorí o nejakom podpriemernom verejnom dlhu Slovenska v porovnaní s priemernými hodnotami Európskej únie, pretože treba si pripomenúť a neustále dookola opakovať tempo zadlžovania tejto krajiny. A ja sa ospravedlňujem pani poslankyni za SNS Belousovovej, že používam termín "tejto krajiny". Ja mám rád Slovensko, cítim sa byť Slovákom. Narodil som sa na Slovensku a milujem túto vlasť, ale budem naďalej používať aj termín "táto krajina".
Treba si uvedomiť tempo zadlžovania, že ešte v roku 2008 sme mali hrubý verejný dlh na úrovni 28,5 % HDP a v roku 2010, ak by nedošlo k úsporným opatreniam, ak by nedošlo k zmene kormidla v smerovaní tejto krajiny, tak by náš hrubý verejný dlh prekročil 42 % HDP.
Dámy a páni, to je tempo, ktoré znamená prírastok pätnástich percentuálnych bodov v rozpätí dvoch rokov. Treba si len pripomenúť, ak sa pozrieme späť do rokov 1980, tak zistíme, že podobným, dokonca mierne pomalším tempom sa začalo zadlžovať Grécko. A vidíme, kde skončilo dnes.
Takže prosím vás pekne, je veľmi nezodpovedné hovoriť o tom, že zadlženosť tejto krajiny je v prípade deficitu na úrovni priemeru v prípade hrubého verejného dlhu. Dokonca sme tretí od konca v Európskej únii. Treba stále upozorňovať na tempo, na rýchlosť, na progres, akým sa zadlžovanie tejto krajiny deje.
Je preto tiež zničujúcou správou pre Slovenskou, ak bývalá vláda argumentovala potrebou zachovania flexibility a odmávala vlastne možnosť minimálne v čase krízy revidovať štátny rozpočet. Všetci si veľmi dobre pamätáme jeseň minulého roka 2009, kedy predstúpil pred snemovňu pán minister financií a predniesol návrh na revíziu štátneho rozpočtu, ale čo táto revízia pre rok 2009 v skutočnosti znamenala? Znížili sa rozpočtové príjmy. Takmer sa zoštvornásobil deficit verejných financií a s rozpočtovými výdavkami sa nepohlo vôbec, a to ani napriek tomu, že všetky okolité krajiny šetrili a šetrili dosť výrazne. Takže takto vyzerala vlastne flexibilita v chápaní bývalej vlády.
Nechcime, dámy a páni, aby skupina krajín PIGS dostala na konci ešte jedno veľké písmenko S, ktorým by bola Slovakia v tomto prípade, takže Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko a prípadne ešte jedno "S" - Slovensko. Nechcime skutočne, aby nás riešil Medzinárodný menový fond.
Znovu si pripomeňme ešte spomínanú domácnosť. Zoberie si niekto z vás v čase krízy nový úver? Ak ste zodpovedný, ak už nie voči sebe, tak minimálne voči členom svojej rodiny, určite tak neurobíte a práve naopak, zredukujete spotrebu. Bývalá vláda sa správala presne naopak. Presne tak, ako je opakom zodpovednosti nezodpovednosť.
Ministerstvo financií má k dispozícii výbor pre makroekonomické prognózy, má k dispozícii výbor pre prognózu daňových príjmov. Toto sú všetko dobré správy, pretože je to nesporný kvalitatívny posun, predovšetkým pokiaľ ide o znižovanie miery neurčitosti v procese zostavovania rozpočtu. Týka sa však výlučne, to znižovanie miery neurčitosti, príjmovej stránky rozpočtu, avšak úplne bez povšimnutia zostáva stránka alebo oblasť rozpočtových výdavkov. Tuto, v tejto oblasti plánu, je značná informačná asymetria, ktorá v preklade znamená, že poznáme síce absolútne čísla výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol, avšak detailný obraz o tom, ako efektívne alebo neefektívne sú spomínané výdavky alebo spomínané verejné zdroje používané, tak túto informáciu nemáme. A spravidla túto informáciu nemajú a nedisponujú ňou ani samotní zostavovatelia rozpočtu verejnej správy.
Ja uvediem jeden jediný príklad. V rozpočte verejnej správy, ktorý tuto mám v hard copy, teda v papierovom vydaní, nájdete v roku 2009 zapísaný jeden veľmi, veľmi zaujímavý údaj v rozpočte kapitoly hospodárstva. V tejto kapitole je zapísaný rozpočtový výdaj v hodnote 218 mil. eur, teda viac ako 6 mld. slovenských korún, na tzv. program zlepšovania postavenia Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti krajín, ktorý zostavuje Svetové ekonomické fórum v Ženeve. Pričom plán na rok 2008 bol v tomto rozpočte zapísaný ako č. 40 v spomínanom rebríčku a plán na rok 2009 už to bolo 41. miesto.
Takže programovo sme si naplánovali zhoršenie o jedno miesto a vyčlenili sme na tento účel 6 mld. slovenských korún. Takže nie biele knihy, ktoré by zostavovala nová vláda bývalej vláde, ale túto bielu knihu, ktorú podotýkam ešte raz, ktorou je Rozpočet verejnej správy na rok 2009 až 2011, túto bielu knihu si zostavila bývalá vláda sama pre seba.
Rovnako tak pracujeme stále s obrovskou efektívnostnou medzerou, pokiaľ ide o verejné služby, a teraz hovorím vlastne opäť o niekoľko stotisícovej armáde štátnych úradníkov, ktorých celkový počet od roku 2006 sa mal, ako viete, znížiť o 20 % a mala to zapísané vo svojom uznesení bývalá vláda ako uznesenie č. 856 z roku 2006, úloha C.15. Naopak, nedosiahol sa stanovený cieľ mínus 20 %, ale počet pracovníkov sa znížil iba o menej ako 4 %, a dokonca v niektorých rezortoch narástol aj v absolútnych číslach. Spomeniem minimálne štyri rezorty, a to je spravodlivosť, školstvo, hospodárstvo a práca.
Takže ak si ktokoľvek z nás kupuje auto, tak ho zaujíma, pretože pracuje s vlastnými privátnymi peniazmi, pomer cena - výkon. V prípade nakladania s verejnými financiami, ako keby tento pomer nikoho nezaujímal. A ako som povedal, častokrát ani autorov, ktorí spomínaný rozpočet zostavili.
Ak by súčasná vláda premiérky Ivety Radičovej sa neodhodlala ku konsolidácii verejných financií, potom iba výdavky na verejný dlh, to znamená na splátku istín a úrokov, by pohltili už v roku 2012 deväť percent rozpočtových výdavkov alebo jedenásť percent rozpočtových príjmov. Bolo by to, dámy a páni, viac, ako na rok 2010 pôvodne mala vyzerať celá kapitola ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, bolo by to viac peňazí ako pre celú kapitolu zdravotníctva, práve toľko finančných prostriedkov, koľko nás bude stáť celá kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A bolo by to iba o jednu tretinu menej, ako sú výdavky celej kapitoly školstva. A preto sa pýtam, stojí zato nezvyšovať verejný dlh a, naopak, konsolidovať deficity?
Dámy a páni, svet čaká skutočne dekáda rastúcich deficitov a rastúcich verejných dlhov. Pravdepodobným východiskom z tejto situácie, z tejto dlhovej pasce, bude hyperinflácia, ak abstrahujeme od mnohokrát opakovanej tézy, že východiskom z takejto dlhovej krízy v minulosti bývali vojny, tak potom nám ostáva len alternatíva č. 2 a tou je hyperinflácia. Ale buďme ostražití, hyperinflácia odpíše nielen dlhy, ale drasticky znehodnotí aj úspory. A toto je hazard. V tomto prípade už nielen hazard morálny, ale hazard ekonomický.
Preto je najvyšší čas prehodnotiť Pakt stability a rastu. Prehodnotiť ho tak, aby obsahoval povinnosť všetkých krajín eurozóny dodržiavať kritériá a dosahovať, v strednodobom horizonte smerovať k vyrovnanému štátnemu rozpočtu. Dokonca by som to ešte sprísnil s tvrdením, že v prípade ekonomického rastu dosahovať rozpočet prebytkový.
Ak sa to nepodarí, tak potom skutočnou alternatívou zostane len návrat k vlastnej mene. Chcem upozorniť, dámy a páni, že niektoré hedgeové fondy v Európe už si začali spracovávať analýzy a scenáre, ako by sa mali zachovať v prípade, že dôjde k návratu k národným menám.
Súhlasím, že v strednodobom horizonte vyrovnať štátny rozpočet môže byť malým zázrakom. Avšak len vtedy pôjde o nadprirodzený jav, ak by pokračovalo tempo zadlžovania a rozkrádania krajiny, akého sme boli svedkom za bývalej vlády.
A bude to iste nedosiahnuteľný cieľ aj vtedy, ak by vláda premiérky Ivety Radičovej nenašla dostatok odvahy konsolidovať verejné financie. Verím, že nájde. Má to zapísané v programovom vyhlásení, s ktorým sa uchádza o vyslovenie dôvery.
Jedno malé pripomenutie na záver. Aj v rokoch 2003 a 2004 sa viedla intenzívna diskusia, ktorú si iste všetci pamätáte, či krajina zvládne zavedenie dôchodkovej reformy, ktorou bol rok 2005, a vstup do eurozóny, rok 2009, s jedným aj s druhým strategickým manévrom boli totiž spojené značné, nielen transakčné náklady. Nakoniec sa to podarilo a to sme v roku 2005 skutočne nevedeli a netušili, aké obdobie hojnosti a ekonomického rastu máme pred sebou.
Preto nahľadajme dookola dôvody, prečo vyrovnanie rozpočtu nie je realizovateľné, radšej sa pokúsme aj pri uvedomení si všetkých bariér vyrovnať rozpočtové hospodárenie čo najskôr. V prvom rade sa s touto myšlienkou aspoň pokúsme identifikovať. Táto vláda tak v programovom vyhlásení urobila.
V týchto súvislostiach je povrchné a lacné hovoriť o biede pravice na Slovensku namiesto symetrie ľavicové verzus pravicové riešenia, hľadajme riešenia zodpovedné. Chápem, že je ťažké byť zodpovedným v situácii, keď zničujúce dôsledky života nad pomery sa vždy dostavia až za horizontom volebného cyklu. A bývalá vláda má takýto cyklus práve za sebou. Toto je dobrá správa pre Slovensko.
V ekonomickom výskume sa zvykne hovorievať, že najľahšie sa píšu prognózy na 50 rokov, pretože v okamihu, keď dôjde k verifikácii týchto prognóz, spravidla ich autori už nežijú.
Ešte jeden maličký odkaz pre slovenskú ľavicu. Česká republika iba na úrokoch za verejný dlh ročne zaplatí 70 mld. českých korún. Ak by mali naši susedia v Českej republike vyrovnaný rozpočet, potom napr. elektrická energia v krajine by mohla byť jeden rok pre všetkých zadarmo. Preto pre akúkoľvek krajinu platí, že zadlžovanie je nesociálne - a to by si mala uvedomovať aj slovenská ľavica.
Dámy a páni, čo dodať na záver? S veľkou pravdepodobnosťou v najbližších rokoch niektoré krajiny zbankrotujú. Nepovedal to nikto menší ako Kenneth Rogoff, profesor ekonómie z Prinstonu a Harvardskej univerzity, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Že nejde o žiadne konšpiračné teórie ani science-fiction, potvrdzuje skutočnosť, že svedkami štátneho bankrotu sme už boli v prípade Ruska, Islandu, horúcim kandidátom je Grécko a v čakárni sú ďalší a tá čakáreň sa, bohužiaľ, začína zapĺňať.
Preto slovné spojenie "zodpovedná fiškálna politika" bude snáď druhým najčastejšie skloňovaným termínom v najbližších rokoch, hneď po slovíčku "kríza". Verím, že všetci poslanci koalície podporia programové vyhlásenie vlády a vzácnosťou bude, ak po skončení rozpravy k programovému vyhláseniu vlády sa nájde aspoň jeden jediný hlas z opozičného tábora, ktorý by ho podporil. Bol by to zároveň signál, že bez ohľadu na symetriu ľavicový verzus pravicový existuje ešte v slovenskom parlamente predovšetkým zmysel pre zodpovednosť. Ak už nie z rešpektu opozície voči koalícii, ak už nie z rešpektu voči súčasným generáciám, tak aspoň z rešpektu voči tým, ktorí prídu po nás.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Nikto sa neprihlásil na vystúpenie pána poslanca. Pán poslanec Nagy, László Nagy, procedurálny návrh? Nech sa páči... Nie? Ďalej v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Číž, ktorý už raz stratil poradie, takže už definitívne. Pán poslanec Matejička, takisto druhýkrát stráca poradie, to znamená, že už nemôže vystúpiť medzi poslancami, ktorí požiadali o vystúpenie písomne.
Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážené dámy a vážení páni, myslím, že ten môj úvod bude asi pokračovaním toho, čo tu predseda výboru pre financie a rozpočet začal. Ja len chcem upozorniť na to, že svoj príhovor skrátim, lebo mal som ho podstatne dlhší, ale nedá mi povedať po tých plamenných rečiach, ktoré tu viedol pán predseda výboru, o tom, čo je realita. Ja vám skúsim predstaviť realitu.
Realita je v tom, že, bohužiaľ, táto vláda sa bude prvý polrok vyhovárať na to, čo urobila predchádzajúca vláda, a ja vám chcem len troška načrtnúť, čo boli alebo čo sú symptómy teda predchádzajúceho vládnutia a akým spôsobom vtedajšia opozícia reagovala na stav verejných financií v štátnom rozpočte a v rozpočte verejných financií.
Tak prvá vec. Ak výhovorky na predchádzajúcu vládu sú objektívne a reálne, tak uvediem niekoľko čísiel. Tých niekoľko čísiel sa odvíja od reality, ktorú predchádzajúca vláda v rovnakom zložení, ako dnes je, zabezpečovala v rokoch 2002 - 2006. Konsolidačné úsilie, alebo teda úsilie konsolidovať verejné financie a zabezpečovať tak Pakt rastu a stability od roku 1998 do roku 2006 a vieme presne, koľkokrát zabezpečila predchádzajúca vláda, môžem vám to presne povedať. Ani raz. Konsolidačné úsilie predchádzajúcich vlád v tomto zložení jednoducho nezaznamenali ani jedno, by som povedal, jedno priblíženie alebo absolútne priblíženie k tomu, aby naplnili Pakt rastu a stability.
Ja len chcem dať do povedomia práve novým poslancom, aby neboli zase ohúrení všetkými týmito diskusiami o tom, ako sa budú konsolidovať verejné financie. Skúste rozmýšľať so mnou. Od roku ´98 po ázijskej kríze alebo po kríze teda Ruska, alebo ruskej kríze nebola žiadna kríza. Od roku 2002 do roku 2006 boli priemerné rasty hospodárstva niekde okolo úrovne 5 až 6 %. Skúste uvážiť pri takomto veľkom raste, prečo predchádzajúca vláda alebo vlády v roku 2002 - 2006 nezabezpečili konsolidačné úsilie na to, aby zabezpečili tento rast? Vláda, ktorá odovzdávala v roku 2006 štafetu, mala naplánovaný schodok verejných financií na úrovni 4,2 % pri raste, viac ako 6-percentnom raste hrubého domáceho produktu, pričom druhý pilier nebol ani v polovičnej výške, ako je v tomto období.
Preto sa pýtam, že takéto konsolidačné úsilie ak je, potom akože veľmi-veľmi začínam o tom pochybovať. A pochybujem hlavne preto, že v príjmovej ani vo výdavkovej časti nie sú zásadné systémové veci, ktoré zabezpečia túto konsolidáciu, o ktorej tu dnes hovoríme. Vláda sa spolieha iba na to, že bude rast ekonomiky, ktorý už v predchádzajúcom kvartáli zanechala Ficova vláda na úrovni viac ako 4 %. Už dnes sme čítali o tom, že už oproti predchádzajúcemu roku je nárast priemyselnej produkcie Slovenska viac ako 20-percentný.
Čiže o čom tu hovoríme? O akých systémových veciach, ktoré zmenia tento rozpočet, naštartujú konsolidačné úsilie, keď vieme o tom, že každé opatrenie, ktoré prijala alebo chcela prijať táto vláda, bolo pani premiérkou zamietnuté, či to bolo DPH, alebo ďalšie veci. Ja už nechcem spomínať aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý chcel povedzme urobiť určité opatrenia, ktoré jednoducho boli zarazené. Ja sa vás pýtam, kde nájdete, kde nájdete tie zdroje, ktoré budú zdrojom pre konsolidáciu? Vy jednoducho iba rátate s tým, že príde konjukturálne obdobie a to konjukturálne obdobie zabezpečí, že znížite deficit verejných financií.
Veď, vážená opozícia, ja som tu sedel, pri tomto rozpočte, ja viem, aké pozmeňujúce návrhy sa dávali v čase roku 2009, veď tie pozmeňujúce návrhy zvyšovali deficit verejných financií, nie znižovali. Ja vám to môžem deklarovať a pre krátkosť času nebudem teraz rozvíjať každý detail, ktoré boli, vaše konsolidačné úsilie v roku 2009. Tie boli práve naopak, viedli k tomu, zhorušujúcej pozície. Nehovoriac o tom, že relevantnými dátami alebo relevantným uznaním financovania alebo verejných financií sú trhy, verejné, nie to, čo si niekto myslí, čo si niekto predstavuje, jednoducho to, čo hovoria trhy. Jednoducho reating Slovenska, jednoducho predaj dlhopisov Slovenska, riziková prirážka. Správa Medzinárodného fondu jednoznačne deklaruje to, čo teraz hovorím.
Jednoducho, ak je prepad zahraničného obchodu, a skúste zase rátať, 80 % hrubého domáceho produktu je odvíjaný od zahraničného dopytu, teda ak ten zahraničný dopyt klesol, jednoducho nie je šanca, aby Slovensko uspelo jednoducho s takýmto riešením.
Viete, aké bolo konsolidačné úsilie predchádzajúcej vlády? Že navrhla zníženie dane z 19 % na 16 %. Ak znížime 19 % na 16 %, máme ďalší prepad niekoľko miliárd eur. Toto je teda to konsolidačné úsilie? Prečo vláda, ktorá dnes nastúpila, nemá práve tento záujem nájsť systémové veci na to, aby jednoducho zabezpečila nielen tým, že bude konjukturálne obdobie alebo predpoklad konjukturálneho obdobia, ale tým, že pripraví systémové zmeny? To isté vo výdavkovej časti.
Ja som bol veľmi prekvapený. Ak sa v príjmovej časti neurobili žiadne škrty a vo výdavkovej časti sa ešte navýšilo, veď nebudú sa platiť koncesionárske poplatky, sú tu ďalšie veci, ktoré sú na vylepšenie povedzme v sociálnej oblasti, čo teda ja neprotirečím proti tomu, len uvážte, kde nájdete ten potenciál na to. Ak to má byť medzi čiarami alebo medzi riadkami napísané, že sa zvýšia dane atď., to neviem, ale na výbore pán minister financií deklaroval iba jedno, že zníženie alebo prípadné zvýšenie daní bude znížením odvodového zaťaženia.
Takže toto je vlastne reálny pohľad na verejné financie. Tie verejné financie, bohužiaľ, bohužiaľ, jednoducho nebudú konsolidované tým, že budú naštartované systémové zmeny, ktoré systémové zmeny prispejú k tomu, aby Slovensko naštartovalo proces konsolidácie. Už nehovoriac o tom, že myslím, že konsolidačné úsilie znížiť verejný dlh alebo, pardon, verejné financie o 2,5 % je podľa môjho názoru málo ambiciózne pri tom raste ekonomiky, aký máme. Tu si nikto neuvedomuje to, že tu bol hlavný prepad príjmov, príjmov štátneho rozpočtu, nieto, že teda, myslím si, že ani vo výdavkovej časti táto vláda nebude vôbec šetriť.
Budem veľmi stručný, ešte sa, by som povedal, prizastavím pri sociálnej oblasti. Tá sociálna oblasť, prvý pilier, v tom prvom pilieri sa nebudú diať žiadne systémové zmeny. V predchádzajúcom volebnom období tu sa rozprávalo o navýšení odchodu do dôchodku, teda veku odchodu do dôchodku, valorizácia, ktorá bude len na základe inflácie, a ďalšie opatrenia, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa tento prvý pilier stabilizoval. Lebo problém dôchodkového systému na Slovensku je stabilizácia v prvom rade prvého piliera.
Súhlasím s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a myslím, že to bola diskusia aj v bývalej vláde o tom, kde sa má zastaviť solidárnosť prvého piliera. Myslím, že toto zastavenie solidárnosti, alebo teda zastavenie zásluhovosti v prvom pilieri a nastavenie parametrov solidárnosti bude dôležité, a myslím si, že rok 2010 by asi bol tým rokom, ktorý by bol pozitívny.
Pokiaľ sa týka kapitalizačného piliera, všetky snahy pána ministra o vylepšenie kapitalizačného piliera sú len tým, že ten pilier nebol podľa môjho názoru zmysluplne nastavený alebo nebol tým pilierom, ktorý asi mal byť. Ja som sa prihováral, ak by sme už išli na niečo také, na kanadský model a všetky tie veci, ktoré sú dnes opatrením, sú vlastne len opatrením na to, aby sa zjednodušil ten celý systém druhého piliera. Tu sa vôbec málokto zamýšľa nad tým, že štát sa zadlžuje a berie si svoje úverové zadlženie na úrovni viac ako niekde okolo 4 %, pričom sporitelia v druhom pilieri získavajú zhodnotenie na úrovni 2 %, a dokonca v tom predchádzajúcom období by bolo ešte, ešte zaznamenávali stratu.
Ten bench mark, ktorý bol posunutý z piatich rokov na pol roka, možno, neviem, či je to šťastím, ale myslím, že v konečnom dôsledku pomohol aj správcovským spoločnostiam, ktoré jednoducho investovali peniaze do štátnych dlhopisov a v podstate profitovali iba na tom. To je veľmi jednoduché a nie je podľa mňa sofistikované riešenie. Nehovoriac o tom, že úvahy o tom, že sa zvýšia teda poplatky alebo zvýšia poplatky a príjmy pre správcovské spoločnosti, tiež nemyslím, že to je správna cesta. Znovu opakujem, je toho veľmi veľa, čo by sa dalo aj o kapitalizačnom pilieri rozprávať, pre krátkosť času nebudem zdržiavať.
Pokiaľ sa týka ešte odvodového bonusu, pri ktorom sa zastavím, myslím si, že odvodový bonus tak, ako bol pojatý ešte v čase, keď teda terajší predseda Národnej rady bol poradcom na ministerstve financií, bol podstatne zmenený od nejakých vízií, ktoré boli v prvom kole, na ktorých som sa mimochodom niekoľkokrát, by som povedal, mal výmenu názorov s pánom terajším predsedom Národnej rady, dnes to dospelo iba do riešenia, nejakého klasického riešenia toho, že sa mzda navýši o odvody a bude odvod, ktorý budú zamestnanci, alebo teda za zamestnancov bude odvádzať zamestnávateľ. Ja sa chcem pýtať, že či teda úvaha je o tom, že ak zamestnávateľ neodvedie tieto príjmy, pardon, tieto odvody, či to bude trestne stíhané alebo bude to, by som povedal, postih pre konateľov spoločnosti atď. Veď tu nie je celkom akože tento jav doriešený, nehovoriac o tom, že neviem si celkom živo predstaviť, ako doodvodujú sa všetky náležitosti, ktoré týkajú sa dividend, tantiém a všetkých odmien, ktoré súvisia. Lebo myslím, že sa vrátime späť cestou, cestou späť, keď viete, keď si veľmi dobre pamätáte, akým spôsobom sa riešilo, dividendová politika, že každý hľadal riešenie úniku. Ak teda doodvodujeme tieto príjmy, myslím si, že môžeme očakávať to, že celá podnikateľská sféra bude riešiť iným spôsobom ako štandardným a vrátime sa ešte pred rok niektorý, pred rok, keď ešte bola zavedená daňová reforma. Čiže myslím si, že je tu veľmi veľa otáznikov a nie som presvedčený o tom, že tento daňový bonus v takomto ponímaní, ako je navrhnutý, prežije.
Jednoducho myslím si, že minister financií je dostatočne skúsený človek a napísal, do tohto programového vyhlásenia bolo jasne napísané, odvodový bonus bude zavedený vtedy, ak bude fiškálne neutrálny a nedotkne sa marginalizovaných skupín. Čiže ja si myslím, že všetky diskusie, ktoré sme mali aj s Richardom Sulíkom, keď už môžem hovoriť tak familiárne, musím povedať, že nebolo to, mimochodom, neboli to žiadne obedy, bola to jedna večera, ale v konečnom dôsledku niekoľko hádok na ministerstve financií. Ja si osobne myslím, že ten odvodový bonus neprežije toto volebné obdobie, a tým pádom nebude mať žiadny efekt, ktorý tu bol. Naopak, keď už tu tak familiárne hovoríme, ako keď ma načrtol, že som mu nepochopil jeho odvodový bonus, veľmi rád pochopím aj pri iných stretnutiach. Ale myslím si, že "Riško, najprv podrž tu balónik", to bude najdôležitejšie.
Ďakujem pekne.