4. schôdza

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru s tým, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní ihneď.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem zvolať výbor zajtra ráno o ôsmej, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie. Máme jeden bod programu: kompetenčný zákon. O pol deviatej bude ústavnoprávny, tak aby sme to zvládli. Tak ráno o ôsmej členov výboru pre pôdohospodárstvo do rokovacej miestnosti k jednému bodu: kompetenčný zákon.

Ďakujem, pán predseda. Zvolávam schôdzu ústavnoprávneho výboru nazajtra o 8.30 hod., číslo dverí 150. Dva body rokovania: novela kompetenčného zákona, novela Trestného poriadku. Ďakujem.

Členovia hospodárskeho výboru, výbor bude zajtra 8.30 hod. tu v budove Národnej rady, miestnosť oproti kancelácii kancelára.

Výbor pre regionálny rozvoj bude zasadať zajtra o 8.30 hod. v miestnosti výboru. Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som svoje úvodné slovo k problematike imunity začala citáciou bývalého československého a neskôr českého prezidenta Václava Havla: "Demokracia je slušnosť."
Osoby, ktoré sú zástupcami svojich voličov, či dokonca sudcami, by mali byť v slušnosti príkladom. Inak nemôžeme hovoriť o morálnej obrode spoločnosti. Musíme začať od seba samých, od tých, ktorí sú na vrchole spoločenskej, politickej a mocenskej pyramídy a stanovujú pravidlá správania sa, či ich aplikujú.
Výkon verejných funkcií je v našom poriadku spájaný s poskytovaním privilégií pre tieto osoby, aby sa im nevytvárali prekážky pri výkone ich verejnej funkcie. Niektoré z nich však majú často charakter osobnej výhody a vzbudzujú vo verejnosti oprávnenú kritiku. 
Z dôvodu zreálnenia určitých privilégií a spájania s ich faktickým výkonom, predkladám tento návrh ústavného zákona. Jeho cieľom je zúžiť inštitút imunity. Imunita by sa nemala vzťahovať na protiprávne správanie sa ústavných činiteľov v ich súkromí. Jej obmedzením by sme mohli ukončiť útoky na tento inštitút a vrátiť mu pôvodný zmysel a dôstojnosť, aký má vo vyspelej demokratickej spoločnosti. Striktné oddelenie ochrany poslancov pri výkone parlamentných funkcií a ich súkromných aktivít a vyjadrení, možno nájsť aj v judikatúre Štrasburského súdu. Spomeniem prípad Ielo verzus Taliansko.
Ústavný zákon v žiadnom prípade nezasahuje do absolútnej imunity. Absolútna imunita označovaná odborne ako indemnita spočíva v tom, že poslanca nemožno trestne stíhať za hlasovanie, či názor vyslovený v zákonodarnom zbore. Poslanec podlieha za výroky prednesené v Národnej rade len disciplinárnej zodpovednosti. Tak by to zostalo aj po schválení predkladaného ústavného zákona. Poslanec musí byť osobitne chránený za prejavené názory v parlamente, aj keď Ústava Slovenskej republiky garantuje slobodu prejavu všetkým občanom. Indemnita teda dáva zvolenému zástupcovi ľudu dostatočnú istotu, že svoju funkciu bude môcť uplatňovať v plnom rozsahu.
Za absolútne neprijateľnú však považujem, tzv. priestupkovú imunitu. Ústavný zákon č. 211/2006 Z. z. síce čiastočne obmedzil túto imunitu, ale neuskutočnil to dôsledne. Obraz zákonodarcov odmietajúcich dychovú skúšku je lacným sústom pre bulvárne médiá a výsmechom radovým občanom. Ide o osobnú výhodu poslanca, ktorá nemá žiadne opodstatnenie a degraduje tento dôležitý inštitút, ako aj princíp rovnosti medzi občanmi.
Ďalšia forma imunity, tzv. procesná imunita, v zmysle našej ústavy znamená, že poslanca nemožno trestne stíhať bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky, a ani ho nemožno vziať do väzby. Jedinú výnimku tvorí prípad, ak je poslanec pristihnutý pri páchaní trestného činu. V našej verejnosti stále rezonuje predstava, podľa ktorej, ak poslanec spáchal trestný čin a Národná rada Slovenskej republiky odoprela súhlas na trestné stíhanie poslanca, je osobou navždy nepotrestateľnou. Tak to bolo v minulosti. Aj v tejto oblasti došlo k zmene pri novelizácii ústavy. Ostali sme však podobne ako pri priestupkovej imunite v polovici cesty.
Súčasná právna úprava procesnej imunity umožňuje trestné stíhanie trestného činu prerušiť na časť výkonu poslaneckého mandátu. Aktuálne znenie Ústavy Slovenskej republiky síce nezabezpečuje poslancovi celoživotnú beztrestnosť, ale odkladá trestné stíhanie na dobu po ukončení mandátu poslanca. Vzhľadom na uplynulú dobu od vykonania skutku, následnú obtiažnosť spojenú s dokazovaním, môže odklad trestného stíhania znamenať faktickú beztrestnosť. Navyše nastáva paradoxná situácia, ak by konkrétny poslanec súhlasil so svojím trestným stíhaním a chcel očistiť svoje meno pred orgánmi činnými v trestnom konaní, bez udelenia súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky to nie je možné.
Snahy rušiť poslaneckú imunitu v celom rozsahu, ako sme tomu boli svedkami v minulosti, sú neadekvátne. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zúžiť imunitu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky len na hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch a za výroky prednesené pri výkone funkcie poslanca v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgánoch, aby jednoducho poslanec, tu otvorene mohol pomenovať a nazvať, ktorá firma je problémová, ktorá osoba je problémová, bez rizika trestného stíhania.
Súčasne sa odbúrava potreba súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslancov Národnej rady. Ide o trendy, ktoré nie sú vo vyspelej Európe neznáme a takouto cestou ide napríklad Holandsko. Značné obmedzenie procesnej imunity nájdeme vo viacerých ústavách. Ako príkladné spomeniem Belgicko, Luxembursko, či Rakúsko.
Obdobným spôsobom sa navrhuje zúžiť imunita sudcov, ktorá má v prvom rade zabezpečiť nezávislosť pri výkone súdnictva. Naďalej pritom zostáva zachované zakotvenie potreby súhlasu Národnej rady, resp. Ústavného súdu na vzatie poslanca, resp. sudcu do väzby. Tá ochrana tu je. Tí, ktorí sú garantmi spravodlivého aplikovania práva, musia znášať nulovú toleranciu k porušeniam zákonov.
Hlavným zámerom ústavného zákona je teda predchádzať možnému zneužívaniu sudcovskej a poslaneckej imunity ich nositeľmi, pri iných činnostiach, na akých ochranu boli pôvodne určené. Návrh ústavného zákona v predloženom znení nie je novým návrhom. Problematika imunity poslancov a sudcov je témou, kde verejná aj politická diskusia prebieha v Slovenskej republike už niekoľko rokov, pričom výsledok tejto diskusie je jednoznačný a všeobecne akceptovateľný, a teda požiadavka na zúženie imunity uvedených ústavných činiteľov je plne legitímna. 
Verím, že tento návrh podporíte a spoločne vyšleme signál, na ktorý verejnosť čaká už dlhé roky. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 3. augusta 2010 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 27.Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom zákonom v ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predkladaný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky mení platný právny stav tak, že zužuje imunitu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a sudcov súdov Slovenskej republiky.
Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti predpokladané § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku ako aj náležitosti ustanovené legislatívnymi pravidlami. Zo znenia vládneho návrhu ústavného zákona je zrejmý jeho účel. Zúženie imunity poslancov a sudcov, tak ako to uvádza dôvodová správa, neodporuje požiadavkám Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou. Návrh ústavného zákona nezakladá vplyv, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a vyplýva z nej, že problematika upravená návrhom právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Dovoľte mi teraz, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pár vlastných viet k predmetu rokovania. Myslím si, že niet vhodnejšej a dôstojnejšej platformy pre hľadanie politickej a odbornej zhody ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... a pre hľadanie politickej a odbornej zhody na konečnej podobe tohto návrhu.
Pani premiérka včera spomenula, že nechce a neočakáva ani od koaličných poslancov spartakiádnu poslušnosť, z čoho mám úprimnú radosť, lebo aspoň nebude pani premiérka sklamaná, keď ako poslanci, koaliční poslanci občas na žinenky vybehneme s vlastnou zostavou. S cieľom posilniť deliberačný rozmer tohto parlamentu ako fóra, ktorého ani parlamentná väčšina nebude dvíhať ruky na povel, ale ktorý bude viesť v dobrej viere otvorenú rozpravu a zároveň s cieľom vlastným dielom prispieť i k hľadaniu onej politickej a odbornej zhody na konečnej podobe tohto návrhu, si vám dovoľujem predložiť nasledovné závery a odporúčania. Vychádzam pritom z oprávnení, ktoré mi vyplývajú ako spravodajcovi z rokovacieho poriadku.
Odporúčam, aby sa po rozprave Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. júla 2010 č. 15 navrhujem a odporúčam, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, okrem výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)  

Zároveň odporúčam, aby ako gestorskému výboru bol návrh ústavného zákona predložený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory v prípade, že bude návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní, prerokovali ho v druhom čítaní do 2. septembra 2010 a gestorský výbor, aby ho prerokoval do 6. septembra 2010.
A teraz si vás pán predseda, dovoľujem požiadať o otvorenie rozpravy k tomuto bodu. Ďakujem.

Vážený pán predseda, pani ministerka, dámy a páni, dobré ráno. Dovoľte mi, aby som sa po tretíkrát pokúsil presvedčiť vás, že rokovanie o tomto bode programu 4. schôdze nie je v súlade s ústavou a s rokovacím poriadkom. Ja už som niekoľkokrát namietal a interpretoval právny názor, že legislatívna iniciatíva vlády vznikla až vyslovením dôvery. Mám pripravenú právnu analýzu, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Ja, vzhľadom na to, že sme v prvom čítaní a nemôžem podávať návrh uznesení, ak prejde tento návrh, o ktorom rokujeme, podľa mňa zmätočne, požiadam v druhom čítaní o to, aby ústavnoprávny výbor preveril uznesenie Ústavného súdu, ako aj našu právnu analýzu o tom, že tento bod programu mohol byť zaradený až na ďalšiu schôdzu, a to v súlade s termínmi a lehotami procedúr legislatívnej praxe.
K vecnej stránke veci sa preto vyjadrovať nebudem, ale podávam procedurálny návrh v zmysle § 73 písm. b) rokovacieho poriadku, aby sme nepokračovali v rokovaní, ale predsa len jeden drobný politický kontext a miera konštruktivizmu opozície, po ktorej tak voláte je naštrbená nielen spôsobom, akým veľmi čudesne predkladá vláda návrh zákona, na ktoré nemá ústavnú väčšinu, ale aj niektoré akty, ktoré sa udiali počas rokovania v uplynulých dňoch, nás nenapĺňajú optimizmom. Mám na mysli najmä bezprecedentné odmietnutie možnosti vystúpiť predsedovi Najvyššieho súdu bez ohľadu na to, aký máme názor na jeho osobu, na fungovanie súdnictva. Je to absolútny precedens, ktorý nemá obdobu v Národnej rade Slovenskej republiky, ale určite ani v iných demokratických parlamentoch.
A už nebudem hovoriť o niektorých podprahových vyhláseniach predstaviteľov vlády, v ktorých v tiesni a pod kontrolou opozície argumentujú nie vecne, ale podsúvajú riešenia - veď počkajte, keď nebudete mať imunitu.
Preto, ešte raz vás žiadam, aby sme schválili môj procedurálny návrh, a aby vláda predložila tento bod programu na nasledujúcu schôdzu v súlade s ústavou a zákonom o rokovacom poriadku. Ďakujem. (Potlesk.)