4. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, dnes hovoríme o veľmi dôležitej európskej téme, zrejme najdôležitejšej od nášho vstupu do najväčšieho spoločného ekonomického spoločenského priestoru na svete. Téma gréckej pôžičky zaslúžene vzbudila pozornosť v celej únii. Určite zaslúžene aj preto, pretože postoje a rozhodovania o pôžičke zjednotilo ekonómov a rozdelilo politikov.
Čo sa vlastne v Grécku stalo? Grécko za svoje 30-ročné členstvo v únii prešlo celkom zaujímavým vývojom. Vývojom, kedy žilo najmä na dlh. Za tridsať rokov sa podiel verejného dlhu k domácemu produktu zväčšil 5-násobne. Za povšimnutie stojí, že z týchto tridsať rokov vládli v krajine po 21 rokov socialisti. Práve za prvú dekádu socialistickej vlády, to bolo prvé desaťročie od roku 1980-1990, sa dlh viac ako strojnásobil a život na dlh sa stal spôsobom fungovania krajiny. Dokonca pri vstupe do eurozóny bol dlh na úrovni 103,4 % k domácemu produktu a je teda absolútne evidentné, že táto krajina nespĺňala ani povinné Maastrichtské kritériá pre zavedenie spoločnej európskej meny. Je to iste hanba nielen Grécka, ale v tomto prípade aj európskych inštitúcií, ktorí akceptovali nesplnenie základných ekonomických kritérií.
V tomto roku sa Grécko dostalo do situácie, kedy nezodpovedný život na dlh prestal fungovať. Finančné inštitúcie povedali rázne nie ďalšiemu zadlžovaniu, pretože právom začali pochybovať o schopnosti krajiny splácať svoje dlhy. Som si istý, že božie mlyny melú spravodlivo a aj v tomto prípade. Nezodpovední politici cez zavádzanie, zadlžovanie a absenciu štrukturálnych reforiem doviedli Grécko na pokraj krachu. Hlasy na záchranu sa začali ozývať z Francúzska a po počiatočnom váhaní aj z Nemecka. Nie je to náhoda. Nemecké a francúzske banky vlastnia 70 % gréckeho dlhu. Záchrana, ktorá sa ľuďom forsíruje ako záchrana Grécka, či dokonca eura, je predovšetkým v prípade Nemecka a Francúzska záchranou samých seba. Už išlo len o to, ako do toho navliecť ostatných. A väčšinou sa to aj podarilo. Vymyslel sa mechanizmus spoločnej pôžičky krajín Európskej menovej únie a Medzinárodného menového fondu, spolu za 110 mld. EUR.
Krajiny menovej únie majú prispieť podľa svojho kapitálového podielu v Európskej centrálnej banke. Na prvý pohľad nevinný mechanizmus, ale keď si to rozmeníme na drobné zistíme, že v pomere ku domácemu produktu, či v pomere ku mzdám, je slovenský príspevok jasne najvyšší. Je škandalózne, že bývalí vládni predstavitelia na európskej pôde čušali, a tak hazardovali s peniazmi našich ľudí. Aké je teda riešenie? Podľa môjho názoru, veľmi jednoduché. Jednoducho povedať, nie. Nie, mechanizmu, ktorý podporuje nezodpovedné správanie aj v iných krajinách. Nie, záchrane bánk, ktoré tak za svoje správanie nenesú žiadne riziko. A nie, politikom, ktorí bezbreho míňali a sľubovali nesplniteľné.
Relevantná otázka je aj: "Dokážu Gréci takúto pôžičku splatiť?" Osobne o tom dosť pochybujem, berúc do úvahy skutočnosť, že po vyčerpaní celej pôžičky, by dosiahol grécky dlh k domácemu produktu rekordných 150 %, najviac v Európe, a len úroky z úveru dosiahnu 7 % domáceho produktu. Čo teda Grékom pomôže?
Som si istý, že len zásadné zmeny, ktoré už treba povedať, konečne boli donútení začať robiť a zásadné štrukturálne zmeny nielen na výdajovej stránke rozpočtu, ale aj zmeny umožňujúce rast na príjmovej časti. Mimochodom výdavky štátneho rozpočtu už v Grécku začali klesať. Keď si pozrieme poslednú správu Európskej komisie za obdobie január až máj tohto roku, klesli výdavky štátneho rozpočtu o 13,2 %. Čo je len mimochodom v porovnaní s našimi výdavkami celkom zaujímavé, lebo u nás už druhý rok po sebe rastú výdavky štátneho rozpočtu viac ako dvojciferne, resp. je tam vždy dvojciferné číslo.
Je to jasný signál, že na Slovensku je potrebné čo najskôr zísť z Gréckej cesty. Slovenské nie, má svoj jasný ekonomický i morálny rozmer. Ekonomický v tom, že existuje už spomínaná vážna pochybnosť o schopnosti splatenia tohto úveru a morálny v tom, že sme na Slovensku realizovali zmeny, najmä za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, pri ktorých sme nikoho o pomoc nežiadali. Jasné nie, je prejavom zodpovednosti ku vlastným občanom, aby sme ich nezadlžovali. Znamená nie podvodom, nie falošnej solidarite v únii a nie nezodpovednosti. A znamená aj áno, znamená áno racionálnemu rozhodovaniu a správaniu, áno európskemu projektu a euru a áno zodpovednosti. Naše rozhodnutie znamená aj jasné nie zbabelosti Roberta Fica, ktorý 7. mája t.r. vyhlásil, že, citujem: "Iné riešenie ako požičať Grécku, nie je", koniec citátu. A následne v Bruseli potvrdil Slovensku účasť na mechanizme pomoci Grécku.
Robert Fico vždy rád rozdával, keď to nešlo z jeho peňazí, ale keď sa na to poskladali ľudia. V tomto prípade sa mali poskladať naši občania na Grékov sumou 817 mil. EUR. Zbabelosť Roberta Fica dosiahla takých rozmerov, že pri tomto škandalóznom kroku obišiel Národnú radu, čím podľa môjho názoru porušil ústavný zákon č. 397/2004 a dokonca svojim poslancom nariadil zbabelo odignorovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady na túto tému, ktorú sme v tom čase aj zvolali.
Poučení z gréckeho príbehu je niekoľko. Po prvé. Politici nemôžu dlhodobo ignorovať ekonomickú realitu. Čím dlhšie to robia, tým napáchajú viac škôd. Po druhé. Populizmus vždy prehrá, pretože lož vždy prehrá. A po tretie. V eurozóne potrebujeme jasné a vykonateľné nástroje na dodržiavanie pravidiel. Nie je možné, aby sme sa dokola klamali, a aby zodpovední doplácali na nezodpovedných a chudobnejší sa skladali na bohatších. Zodpovedných potrebujeme odmeňovať a nezodpovedných trestať.
Dnes ide o to, či je vôbec niekto v Európskej menovej únii schopný zdvihnúť hlavu. A osobne som hrdý na to, že Slovensko ju zdvihlo. Ide tiež o to, či budeme žiť v krajine, kde sa hovorí pravda a rozhoduje sa racionálne. Dnes ide aj o to, či slovenský hlas si budú v Európe vážiť, ale aj o to, či si budeme faktami a pravdou vážiť samých seba. Preto budem hlasovať proti pôžičke, proti nezodpovednosti a proti populizmu, pretože som za zodpovednosť. A tá je odsúdená na úspech.
Ďakujem pekne. (Potlesk).

Ďakujem pekne. Pán poslanec, no reagovať na toto, čo ste predviedli, a to ako predseda hospodárskeho výboru, kde obvykle býva dobrou vlastnosťou, že tí ľudia ako prvoplánovo nezmyselne neideologizujú, ale riešia praktické problémy fungovania, napríklad ekonomiky. Toto, naozaj ma to prekvapilo a vyrazilo mi to trošku dych, pán poslanec. Poviem vám takto. Jedinú vlastnosť, ktorú vám nebudem vyčítať, je zbabelosť. Vy skutočne nie ste zbabelý. Na toto, čo ste tu natárali, na to treba naozaj obrovskú odvahu.
Rozprávať o Grécku ako o vláde, ktorú zničili socialisti, kde síce chvíľu vládli po období vojenskej diktatúry, kde po ôsmich zničujúcich rokoch pravicovej vlády prišli zhodou okolností socialisti k moci a tí socialisti dneska robia opatrenia, o ktorých hovorí aj Európska únia v celku, že sú akceptovateľné, a že v konečnom dôsledku by mohli byť receptom pre vyvedenie krajiny z krízy.
Pán poslanec, ten dlh, ktorý tam vznikol, vznikol z celkom iných dôvodov, a vy to podľa môjho názoru musíte veľmi dobre vedieť. Začalo to v tom 80-tom roku thatcherizmom, reaganizmom, nadmernou akumuláciou kapitálu vo svetovom prostredí, vyťahovanie peňazí z národných štátov s tým, že to Grécko samozrejme pravdepodobne urobilo a niekoľko rozhodnutí, ktoré spôsobili túto obrovskú krízu, ale kde sú tie ratingové agentúry, o ktorých to tu neustále rozprávate, ktoré sú garantom toho, že vedia presne zhodnotiť stav, a že sa teda ten vývoj bude uberať serióznym smerom.
Nedávno som bol vo verejnej diskusii s vaším rovnakým odborníkom, pravdepodobne ako vy, s pánom Janišom v televízii. Tvrdil dokonca, že aj tá Európa ako vyzerá hrozne, pretože tí socialisti, ktorí ju ovládajú, ju zaviedli do obrovského marazmu. A to v situácii, keď si ani nepamätám, kedy socialisti vládli v Európskom parlamente, a keď je šéfom, hlavným komisárom, človek, ktorý je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcel by som naviazať na rečníka, pána predsedu výboru pre európske záležitosti Ivana Štefanca v tom zmysle, ja som bol tiež od samého začiatku proti tomu, aby Slovensko požičalo 800 mil. EUR Grécku. Mám na to tri základné dôvody. Prvý je právny, druhý morálny a tretí ekonomický.
Ten právny je predovšetkým v tom, že Európska komisia rozhodla o pôžičke v rozpore s lisabonskou stratégiou. Členské štáty Európskej únie si napísali nejaké pravidlá do Lisabonskej zmluvy a tie pravidlá boli asi v tom zmysle, že áno, sme za solidaritu, ale len v prípade, že pôjde o krajiny, ktoré sa dostanú do problémov vďaka neočakávaným udalostiam, ako je živelná pohroma, katastrofa a tak ďalej. Ale toto nie je prípad Grécka. Grécko sa dostalo do problémov vďaka nezodpovedným a populistickým vládam, ktoré si požičiavali peniaze, kupovali si voličov, aj na úkor toho, že sa zadlžovali. Chápem a súhlasím s názorom, že populistické a nezodpovedné vlády sú katastrofou, ale nie živelnou. Na tom sa určite zhodneme. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka, ekonomický rozmer. Ekonomický rozmer predovšetkým vidím v tom, že ekonomickí experti už dnes tvrdia, že keď požičiame Grécku peniaze, zadĺžime sa z 1,7 % na 2,4 % verejného dlhu. Mám na mysli verejný dlh. Práve tá Európska komisia, ktorá na nás tlačí, aby sme šetrili, zároveň požaduje od nás, aby sme sa zadlžovali. To je paradox, s ktorým ja sa nemôžem stotožniť, takže zatiaľ všetko. (Hlasy z pléna.) Tretí mám, ale nevyjde mi čas, samozrejme. Pokúsim sa prihlásiť opäť. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Štefanec to veľmi presne aj faktograficky popísal a veľmi správne pomenoval celý tento problém. Keby sme požičali Grécku, legitimizovali by sme celý spôsob správania, ktorý doviedol Grécko tam, kde je. A dali by sme signál, že môže sa tak pokračovať ďalej, že nakoniec sa to vždy nejako vyrieši. A či sa nám to už páči alebo nie, Európa ešte stále zostáva, aj keď už sa pomaly otáča, stále v týchto starých koľajach. A je potrebné, a je nanajvýš dobré, že aj keď budeme jediní, že naozaj dáme jasný signál, že toto nie je cesta, že naozaj treba prijať iné riešenia, pretože, navyše, pôžička Grécku by Grécku z jeho problémov nepomohla. Bol by to dar, ktorý by sme dali Grécku, a to by to dalo bankám, ktoré sú veriteľmi, ale len by sa predĺžila agónia celej tejto strastiplnej situácie. Navyše by sme výrazne zhoršili pozíciu Slovenska a výrazne by sme sa priblížili k situácii tých krajín, ktoré sú v problémoch až po uši, a to naozaj nikto od nás nemôže žiadať a to my, ako zodpovední politici nemôžeme urobiť našim občanom.
Musíme naozaj urobiť všetko pre to, aby sa začalo uvažovať inak, realisticky, ekonomicky, aby bol raz a navždy do budúcnosti daný jasný signál, že populistická politika, politika, ktorú, či sa vám to páči, kolegovia z opozície, alebo nie, bola vlastná najmä, nie výlučne, ale najmä socialistickým vládam, ktoré zatiahli do tejto dlhovej krízy nielen Grécko, ale aj mnohé iné krajiny, a po ktorej sme kráčali aj my počas vašej vlády, sa musí skončiť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky, aj svojim straníckym kolegom za podporu, pretože ozaj tu ide o otázku zodpovednosti verzus nezodpovednosti. A presne to, čo povedali aj vo faktických, je realita. Pokiaľ by sme požičali Grécku, tak zásadný problém, ktorý tam je, to nevyrieši.
K pánu poslancovi Čížovi. Tak, ako sa netrafil do mien predsedov výborov, tak sa netrafil ani do faktografických údajov, pretože ja vám to, pán poslanec, rád zopakujem. Za posledných tridsať rokov, čo sú Gréci členovia únie, tak 21 rokov z týchto 30 vládli socialisti. Oni začali túto zlú cestu Grécka, oni začali so zadlžovaním a v prvých desiatich rokoch strojnásobili verejný dlh v pomere k domácemu produktu. A hrozí, že tento bude až päťnásobne, že bude šesťnásobne vyšší. Už teraz je päťnásobne vyšší.
Verejný dlh Grécka počas tých 30 rokoch aj klesal v dvoch rokoch, pardon, v troch, 2005, 2006, 2007. Vtedy bol predsedom vlády Konstantinos Karamanlis, že vláda pravice. To bolo jediné obdobie, kedy grécky verejný dlh klesal, keď tam vládla pravica.
No, ešte malú poznámku k tej zbabelosti, pán poslanec Číž, viem, že sa vám to zle počúva, ale zbabelé je ozaj to, keď expredseda vlády povie niečo iné v Bruseli a niečo na Slovensku. Zbabelé je, keď obíde Národnú radu a zbabelé je, keď neobhajuje slovenské záujmy tak, ako ich neobhajoval ani v tomto prípade. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ctení kolegovia, dobrý deň. Tiež by som teda k tomu Grécku povedal rád pár vecí.
Celá táto história okolo pôžičky začala niekedy začiatkom roka, kedy teda bolo zrejmé, že Gréci sa dostanú do problémov a keď si to teraz celé tak premietnem, môžem povedať, zriedka kedy konal bývalý premiér tak, proti národnoštátnym záujmom, ako v tomto prípade.
Zo začiatku roka sme počúvali, že teda pôžička nebude potrebná, Gréci to všetko zvládnu sami, všetko bolo v poriadku. Potom zrazu že, no, bude to 300 mil. to bol ten balík 45 mld. EUR, neviem kto si na to ešte spomína. A potom zrazu to bolo 817 miliónov. Vláda zasadala vtedy v sobotu, dôležité dokumenty sa podpisovali v nedeľu, sa to robilo úplne ako na poslednú chvíľu, a to sa bavíme o takmer 1 mld. EUR.
Jeden z dôvodov, ako už povedal aj minister Mikloš, je ten, že veľmi zle to vyjednala minulá vláda preto, lebo odznelo to tu niekoľkokrát, platíme najväčší podiel z nášho HDP, platíme 1,2 %, takmer 1,3 %. Väčšina štátov platí 0,8 až 1 % a Luxembursko na konci platí menej ako 0,6 %. Toto je jednoducho zle vyjednané, dalo by sa povedať, diletantsky.
Keď už musíme byť s tými Grékmi solidárni, ktorí majú 3-násobné platy a 4-násobné dôchodky, keď my máme byť s nimi solidárni, to je tak absurdné, tak malo to byť vyjednané lepšie.
Ako to vlastne celé začalo? Tu by som, škoda, že pán Číž rýchlo prchal po svojom plamennom príspevku, dúfam, že ma počuje v bare. Do ruku 1981 bol svet Grékov viac-menej v poriadku. Dvadsaťsedem percent bol celkový dlh, to znamená, to je úplne skvelé číslo, celkový verejný dlh 27 %. Nezamestnanosť bola 4 % a americký dolár stál 55 drachiem. Potom sa stal premiérom šéf gréckeho socialistického hnutia, v skratke PASOK, Andreas Papandreou, otec dnešného premiéra a Gréci mali o radosť postarané. Za osem rokov čo on vládol, od roku 1981 do 1989 a ešte pár mesiacov na to, stúpla nezamestnanosť na dvojnásobok, dolár, teda hodnota drachmy klesla z 55 drachiem za 1 dolár na 160 drachiem za 1 dolár, to je obrovská devalvácia a štátny dlh stúpol z 27 % na 90 %. Toto sa stalo za osem rokov počas vládnutia socialistov, ktorí skrátka stále len sľubovali a rozdávali a vždy z cudzieho.
Keď si pozrieme, keď si spravíme porovnanie, ako sa vyvíjal dlh Grécka v rokoch 1981 až 1990 a pozrieme si slovenský, tak nájdeme tam jednu veľmi nepeknú paralelu. V roku 2008 malo Slovensko verejný dlh 27 %, presne toľko koľko Grécko v roku 1981. To, čo Gréci zvládli za tri roky, dostať sa z dvadsaťsedem na štyridsať, my sme zvládli za dva roky a už sme na vyše štyridsať, a keby to pokračovalo, tak sme čoskoro tam, kde Gréci. Jednoducho sme na gréckej ceste.
Vnímam to ako nevďačnú úlohu tejto vlády, že v podstate tí, ktorí majú trochu rozumu a najmä zodpovednosť, teraz budú šetriť. A ja som si aj vedomý toho, že môže sa stať, že o štyri roky zas dôjde nejaký veľký populista a povie, ja vám všetko dám, hentí vám tam všetko brali a ja vám všetko vrátim, ale, bohužiaľ, s týmto skrátka musíme žiť, možnože sa aj niektorých chýb vyvarovať, ale tá podstata je taká, že táto vláda bude šetriť a tá budúca zrejme, pokiaľ sa zmení, bude rozhadzovať.
No, komu sa, ale vlastne ide pomáhať? Sú to tie zahraničné banky. Ja chápem, že Francúzsko má eminentný záujem pomôcť Grécku, preto lebo príspevok Francúzska na pôžičku je niečo vyše 16 mld. EUR, povedzme 17, ale francúzske banky majú požičaných 70 mld. EUR, keď mám dostať domov, no tak za to mile rád dám 16 alebo 17. Treba si ale uvedomiť, že grécke dlhopisy boli úročené vysokými percentami 8, 9, ale aj viac ako 10 % a ten úrok bol preto taký vysoký, lebo obsahoval už nejakú rizikovú prirážku. Obsahoval to, že môže sa stať, že jedného dňa prestane byť Grécko schopné splácať svoje záväzky. Za toto banky dostali zaplatené v tých vysokých úrokoch, ktoré inkasovali, no minimálne posledných dvadsať rokov.
Od roku 1990, kedy bol ten dlh už na tých 90 % HDP, dodnes prešlo dvadsať rokov a všetky banky, najmä teda francúzske a po nich nemecké, inkasovali parádne úroky za to, že môže sa stať, že dôjde k výpadku tých peňazí, ktoré požičali. A teraz, keď to hrozí, no tak banky tu veľmi úspešne lobujú, najmä v Bruseli, aby teda sa, veď z daní to nebolí, lebo to je už ako keby cudzie, aby sa poskladali a zachránili bankám ich úvery.
K tomuto je ešte až groteskné, že sú tam, údajne teda, vravel to Daniel Cohn-Bendit, poslanec Európskeho parlamentu, že francúzska a nemecká vláda tlačí na Grécko, aby zbrojné kontrakty, ktoré mali byť podpísané, aj podpísané boli. A navyše, prednedávnom sme sa z tlače mohli dozvedieť, že dve ponorky za 1 mld. EUR, čiže takmer slovenský príspevok, Grécko aj tak sa rozhodlo zakúpiť. Grécka armáda, mimochodom, je teda po zuby vyzbrojená. Neviem, kto videl taký krátky zostrih toho, čo všetko oni nakúpili za posledných asi 15 rokov, tak naozaj, žasol by. To sú stovky tankov, lietadiel, všetkého možného. Prosím? (Hlas z pléna.) Kvôli demonštrantom, asi áno.
Teraz, samozrejme, ten vývoj je ďalší taký, že Gréci povedali, že teda budú šetriť, naveľa, socialistická vláda ide šetriť, to je niečo ako drevené želiezko, ale povedzme. Samozrejme, v tejto situácii oni sľúbia čokoľvek, keby Európska únia od nich požadovala, že musia koncom roka spáchať kolektívne harakiri, tak sľúbia aj to, lebo veď chcú peniaze. Peniaze, ktoré majú dostávať tých 110 mld. EUR, budú dostávať počas troch rokov 2010, 2011 a 2012. Počas tých troch rokov, povedzme, budú plniť to, k čomu sa zaviazali. V roku 2013, rok na to, budú voľby. Som presvedčený, že do volieb príde aj niekto, kto povie, voliči voľte mňa, medzinárodné koncerny vám všetko pobrali, zrazili vám dôchodky, sociálne istoty, voľte mňa, ja vám všetko vrátim a sme tam kde, teda Gréci sú tam, kde sú teraz.
Kto je vlastne na vine tomuto celému? No, samozrejme, v prvom rade sú to Gréci alebo ich vláda, lebo skrátka rozhadzovali, míňali o stošesť. Nebudem tu spomínať tie absurdné príklady typu, že na ostrove 40 učiteľov, 6 žiakov a pod. alebo 100-mesačné odstupné. No, ale sú tu ešte aj iní vinníci a ja vidím teda v prvom rade Európsku komisiu. Gréci sa dostali do európskej, do eurozóny preto, teda napriek tomu, prepáčte, napriek tomu, že nikdy, nikdy nespĺňali maastrichtské kritériá. A aj keď to Grékom bolo na začiatku, nejako privreli sa oči, lebo už aj vtedy Gréci sľúbili, mimochodom už v roku 1984 Gréci dostali takúto podobnú pôžičku ako dostanú teraz od zvyšku eurozóny, okrem Slovenska, dúfam. Už vtedy nasľubovali hory-doly, samozrejme, na tie sľuby sa zabudlo. Takisto, keď vstúpili do eurozóny, keď teda Európska komisia prižmúrila všetky oči, tak tiež nasľubovali hory-doly, a i to sa nesplnilo. Ale odvtedy prešlo šesť rokov, čo máme euro, teda čo Grécko je v eurozóne. Prepáčte, prešlo osem rokov, ale z toho šesť rokov máme jedného a toho istého eurokomisára, ktorý je osobne za toto zodpovedný. Nerozumiem, prečo pán Barroso posledných šesť rokov vôbec nič nerobil. Má tu jednu krajinu v eurozóne, ktorá jasne nedodržiava maastrichtské kritériá a nešli žiadne pokuty, žiadne nejaké konania.
Ja si veľmi dobre pamätám, bol som vtedy na ministerstve u Jána Počiatka a Petra Kažimíra, sme boli kolegovia a veľmi dobre si pamätám, keď, mimochodom z môjho pohľadu jedno z mála správnych rozhodnutí bývalej vlády prijať euro, ako nás tam cvičili, ako kvôli blbostiam. Ako chodil Ján Počiatek do Bruselu tam prosíkať k Almuniovi a podobne. A veľmi dobre si pamätám, že neviem, teraz či Litva alebo Lotyšsko kvôli 0,07 % bodu, Lotyšsko, ďakujem, čiže verejný deficit, deficit verejných financií v tom roku, v referenčnom roku nebol 3 % ako si to želala Európska únia, ale bol 3,07 a Lotyšsko nebolo prijaté do eurozóny. Toto je jednoducho nehoráznosť, že kvôli takej drobnosti nejaká krajina nie je prijatá, ale Grécko, ktoré, nie že malo 3,07, ani nie 3,7 ale 7, 8 a takéto deficity a jednoducho nič sa nedialo. A veľmi ma prekvapuje, že dodnes nedošla od nikoho relevantného nejaká požiadavka na to, aby napríklad pán Barroso odstúpil, lebo toto sú jasné jeho chyby.
Ďalšie chyby, ktoré sa dejú a ktoré sú tiež veľmi závažné je porušenie Lisabonskej zmluvy. Tej zmluvy, o ktorej Európska komisia alebo Brusel nechal Írov hlasovať dovtedy, dokedy nehlasovali správne, kde v čl. 125 ods. 1 je napísané, že každá krajina ručí za svoje záväzky sama. Už to zrazu neplatí. A takisto porušenie pravidiel Európskej centrálnej banky, podľa ktorých Európska centrálna banka nemôže nakupovať dlhopisy členských krajín, teda krajín eurozóny a nakupuje. A nakupuje denne za 2 mld. EUR, nakúpi ECB, grécke dlhopisy, to je mimo, to je mimo tej pôžičky, nakúpia každý deň za 2 mld. EUR potichu a v rozpore so všetkými pravidlami.
Toto ja vnímam ako veľkú nehoráznosť, že sa to deje namiesto toho, aby aj ostatné krajiny nabrali toľko odvahy a povedali, že no, tak stop, toto predsa nikdy takto nebolo dohodnuté, porušujete svoje vlastné pravidlá, tak všetci zrazili podpätky, tak ako bývalá vláda. A som veľmi rád, že táto vláda a dúfam, že onedlho aj tento parlament, má dostatok odvahy na to, aby povedal, že stačí. Sme síce malá krajina, ale takéto nezmysly robiť nebudeme. (Potlesk.) Ďakujem pekne.
No, aké je riešenie. Samozrejme, nie je toto problém Slovenska. Tie reči o tom, že no, veď my musíme byť solidárni, aby boli solidárni aj s nami. To je pravda. Budeme potrebovať veľa solidarity, keď tu budú nejakých osem alebo ešte viac rokov, keby tu vládli socialisti. Ale inak si nemyslím, že my potrebujeme, aby nejaká krajina bola s nami solidárna, s výnimkou samozrejme prírodných katastrof a podobne. Nemusí byť s nami nikto solidárny, pokiaľ my budeme dobre hospodáriť, pokiaľ my budeme dostatočne zodpovední k nášmu štátnemu rozpočtu a nebudeme tu rozhadzovať, ako keby nebol zajtrajšok.
Aj keď Grécko pôžičku dostane, jeho dlh čoskoro stúpne na asi 150 % HDP. Dnes je okolo 110 možno, že 115, samozrejme, keď je recesia, do ktorej tým šetrením, do ktorej sa Gréci dostanú, HDP sa scvrkne tým pádom, ale dlhy sa nescvrknú, čiže tá celková zadĺženosť oproti HDP bude rásť a dosiahne približne 150 % možno, že do dvoch alebo troch rokov. No a skôr či neskôr bude musieť Grécko opustiť eurozónu a my rôznymi pôžičkami iba predlžujeme a robíme to úplne zbytočne, tú agóniu a bránime riešeniu, ktoré síce bude boľavé, ale bude rýchlo spravené a Grécku dá možnosť riešiť časť svojho deficitu. Lebo evidentne je to krajina, ktorá nie je schopná šetriť, tak časového deficitu budú môcť riešiť aj cez devalváciu svojej vlastnej meny.
Na záver by som povedal jednu vec, že keď som už hovoril o tom, ako ideme, teda ako by sme zachránili de facto banky, ktoré napožičiavali, obzvlášť francúzske banky. Tu by som ešte rád poskytol jednu informáciu. To, že Francúzsko má mimoriadny záujem na záchrane alebo na pôžičke Grécku, súvisí aj s tým, že ich problém nie je Grécko 70 mld., ich problém je Taliansko, kde majú francúzske banky požičaných 500 mld. EUR. To sú šialené sumy. Samozrejme, že sa o ne boja, ale aj tam platilo, že jednoducho je nejaká riziková prirážka.
V celej tejto diskusii, ale ak sa tu bavíme, som ani raz nepočul, že by sme sa išli baviť, teda na úrovni Európskej únie alebo minimálne eurozóny o nejakom moratóriu. Prečo sa jednoducho nemôže pozastaviť splácanie úverov alebo aspoň vyplácanie úrokov, že by teraz Gréci rok, dva, tri platili iba istinu. Nič také nepadlo. Naďalej tie vysoké predražené úroky sa platia, musí Grécko alebo platí Grécko, a takisto samozrejme s gréckymi dlhopismi sa dá obchodovať a podaktorí to budú určite vedieť, v čase práve poskytovania pôžičky sa dalo na gréckych dlhopisoch parádne zarobiť a toto všetko sa financuje, v konečnom dôsledku z peňazí európskych daňových poplatníkov.
Som hrdý na to, že vôbec sa tu, o tom môže takto diskutovať. Som hrdý na to, že, až sa podarí neschváliť pôžičku Grécku, že strana Sloboda a Solidarita splní jeden zo svojich vážnych sľubov predvolebných a som hrdý na to, že Slovensko, ako jediná krajina v eurozóne, dôjde k rozumu a ukáže, že dá sa to aj inak. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, keď som vás tak počúval, vy ste už neboli ďaleko od toho, aby ste z problémov, ktoré má Grécko obvinili SMER - sociálnu demokraciu. A neboli ste, čo je vážnejšie, ďaleko ani od toho, aby ste navrhli vystúpenie Slovenska z Európskej únie.
Vy ste v úvode obvinili Roberta Fica, bývalého premiéra, priam z toho, že konal proti národnoštátnym záujmom, keď Slovensko nezablokovalo možnosť pôžičky Grécku. V takom prípade, ale ste obvinili zo zrady národnoštátnych záujmov aj ostatných lídrov Európskej únie, ale vy so silnými slovami problém zjavne nemáte.
Ja si myslím, že bývalá vláda konala práve v súlade s národnoštátnymi záujmami, a to vôbec nie preto, že primárne by sme mali byť solidárni s Grékmi. Ani Nemci primárne nie sú solidárni s Grékmi, ani Francúzi, ale sú solidárni so svojimi vlastnými záujmami, pretože ten krach Grécka by veľmi rýchlo dopadol aj na nás. A bývalá vláda konala veľmi zodpovedne aj v tom zmysle, že po odblokovaní pôžičiek povedala, že Slovensko pôžičku poskytne v prípade, že Gréci si budú plniť "domácu úlohu". A od vás je nezodpovedné, že nedávate šancu tomuto parlamentu počkať si na výsledok a zhodnotenie, či tú úlohu si Gréci plnia. A preto to nedopustíte, pretože ste v pasci svojich vlastných populistických predvolebných sľubov.
A mimochodom, keď je tá pôžička Grécku taká jednoznačne zlá, ako tu zaznelo z úst predstaviteľov SDKÚ a vašich, ja by som tu rád počul aj názor vášho ďalšieho koaličného partnera.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, samozrejme, že za dve minúty nemožno na všetky nepravdy a v niektorých prípadoch aj nezmysly, ktoré ste povedali, reagovať, preto si vyberiem len tri, ak dovolíte.
Prvá nepravda alebo vyslovená lož, ak ste povedali slová, že ste hrdý na to, že táto vláda našla odvahu. Vaša vláda nenašla odvahu povedať nie a povedať stop tejto pôžičke. Naopak, zbabelo presunula toto rozhodnutie na parlament, hoci stále sa tvári, že to nie je ... (Smiech a ruch v sále.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... ďakujem, že to nie je dobré a vláda, samozrejme, nechá za seba rozhodovať tento parlament, čo je samozrejme ako v poriadku, ale teda tú odvahu alebo neodvahu bude hľadať parlament.
Po druhé, pripájam sa k tomu, čo povedal aj pán poslanec Maďarič. Skutočne my sme zachraňovali euro a práve celý čas sme hovorili o tom, že chceme, aby bolo jasné, či Grécko len hovorí alebo aj plní. Vy nám teraz znemožňujete, aby sa ukázalo, či Grécko reálne plní to, čo sľubuje a to my požadujeme aj v tejto chvíli.
A po tretie, nesúhlasím a skutočne je zavádzaním tvrdiť, že sme sa vydali na grécku cestu, pretože v čase krízy jednoducho prudko narastal dlh aj iným krajinám a zatiaľ čo v priemere v Európskej únii dlh medzi rokmi 2008 a 2009 narástol o 12 %, na Slovensku narástol o 8 %, čiže my sme hlboko pod priemerom Európskej únie, dokonca sme hlboko aj za vzorovými krajinami Ivana Mikloša, pretože v Írsku narástol dlh o vyše 20 %, v Lotyšsku o takmer 14 % a v Litve o vyše 16,5 %. A to sú oveľa horšie výsledky ako na Slovensku.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda parlamentu, ja som v istých pasážach vášho prejavu s hrôzou zistil, že ja s nimi úplne súhlasím, a to sa hlavne týkajú tie pasáže, v ktorých ste hovorili o fungovaní, resp. nefungovaní Európskej komisie, o exkomisárovi Almuniovi, ktorý je tam stále, na inom komisariáte a podobne. Ja vám prajem bohatú osobnú skúsenosť aj v budúcnosti. A takisto chuť tlačiť svojich rezortných ministrov vo vašej vláde a ktorí sa s týmito komisármi budú denno-denne stretávať.
Hovorili ste opäť o mantre zle vyrokovanej pôžičky. Ja vás veľmi pekne prosím, všetkých, píšte o tom, hovorte o tom, len tomu neverte, lebo jednoduché pravdy zvyknú ohlupovať. A keď ešte hovoríme o tom, kto podliehal diktátu z Bruselu. Pozrite sa okolo seba, kto súhlasil so zavretím dvoch jadrových reaktorov v Jaslovských Bohuniciach.