7. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy, vážení páni, som jeden z vás a chcem dokázať pánu predsedovi Národnej rady, že sa tu neflákame. A nemôže nás porovnávať s exekutívou, pracujeme tiež poctivo mnohí poslanci tu. A naozaj takú dehonestáciu, akú som si vypočul pred chvíľou, si vyprosujem. A je to na úkor v podstate kultúry v našom parlamente a urážanie poslaneckého zboru v našom parlamente.
Dovoľte mi však, samozrejme, povedať niekoľko poznámok k navrhovanému vládnemu zákonu, novele zákona č. 176/2004 Z. z., naviac aj preto, že tento zákon ide aj na náš výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A mňa, samozrejme, zaujala najmä tá oblasť postavenia verejnoprávnych inštitúcií aj vo vzťahu k tomuto zákonu, predovšetkým univerzít a vysokých škôl, ktoré sa nachádzajú v takomto postavení. A predovšetkým by som chcel túto oblasť sledovať a vyjasniť si niektoré nezrovnalosti.
Vážený pán minister financií, vždy keď vy predkladáte návrh zákona, na ktorom je váš podpis, vždy treba zbystriť pozornosť. A ja, samozrejme, som tú pozornosť tiež zbystril. A možnože mi poviete, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci: Prečo? Pretože máme skúsenosti, že tam, kde bol v minulosti prekladateľom pán minister financií Ivan Mikloš, tam bola jednak strata miliárd slovenských korún v neprospech občanov. Tam sa diali podivné transakcie. Tam sa siahlo na majetok verejnoprávnych inštitúcií. Tam sa privatizovalo, nastalo zdražovanie. Tam sa znižovali životné štandardy pre občanov v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, vede, školstve a v kultúre. Tam sa naozaj pociťovalo od roku 1998 znižovanie služieb vo verejnom záujme. Diali sa tam čudné praktiky, nielen to, o čom tu sa už hovorilo v súvislosti s Národnou agentúrou pre podporu malého a stredného podnikania, v TIPOS-e do roku 2006, ja som bol veľakrát na zasadnutí Slovenského zväzu telesnej kultúry a slovenského športu, kde sa hrali zvláštne hry, ktoré sa nedokázali, samozrejme, dokonale prezentovať, pri prideľovaní peňazí na rôzne projekty, ktoré išli z ministerstva financií. Áno, keďže sa tu často hovorí o Ficovej dani, nuž tak ja poviem, bolo to vždy Miklošovo privatizovanie, Miklošovo zdražovanie, Miklošovo znižovanie základných životných štandardov, narastanie rozdielov medzi väčšinou občanov v našej vlasti na jednej strane a hornými desaťtisícmi smotánkových občanov v Slovenskej republike. Áno, to je jeho správna charakteristika. Preto som musel zbystriť pozornosť aj pri predkladaní tohto vládneho návrhu novely zákona, pretože najmä aj v tej časti, vo vzťahu k vysokým školám osobitne a k vede, pociťujem u pána podpredsedu vlády a pána ministra financií stratu empatie v tejto oblasti a ako keby strácal pamäť na minulosť v tejto oblasti, a preto si dovolím aj na tieto veci poukázať. Hovorím to preto, že si dobre pamätáme aktivity sprivatizovať novú budovu Slovenského národného divadla. Alebo, a teraz to je špeciálne, čo sa týka aj tohto možnože zákona v pozadí, ale kladiem si tú otázku, na konci druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa pripravovalo vytvorenie spoločnej správy verejného majetku ústredných štátnych orgánov a nimi zriaďovaných organizácií. A bola to, samozrejme, najhlavnejšia úloha zo strany vtedajšieho podpredsedu vlády a ministra financií, ktorá spočívala v tom, aby tieto veci ovládal, v podstate takýmto spôsobom sa s týmito majetkami diali rôzne a zvláštne transakcie.
Samozrejme, opakujem, rozpočtoví jastraby vo svete majú často identickú charakteristiku a jednoduchú logiku na jednej strane jednoducho odstraňovať deficit vo verejných zdrojoch bez akejkoľvek empatie a vždy predovšetkým na úkor občanov toho-ktorého štátu alebo tej-ktorej republiky. Privatizácia, zdražovanie, deregulácia a predovšetkým klamanie občanov, to je metóda práce, ktorá sa, samozrejme, pri mojej pozornosti obrátila aj vo vzťahu k tomuto návrhu novely zákona, pretože sledujem tento rafinovaný rukopis návrhu vládnej novely zákona, ktorý máme dneska na stole v parlamente v prvom čítaní. Preto som si dal dôsledne preveriť tento návrh novely zákona najmä vo vzťahu k verejnoprávnym vysokoškolským inštitúciám a skutočne naslovovzatými odborníkmi z tejto oblasti aj právnikmi jednotlivých vysokých škôl aj rektorov, kvestorov a tak ďalej, takto aby som mal skutočne argumenty a aby som mohol upozorniť, nie v tom prvom kroku, ale v tých ďalších krokoch, aké je tu možné nebezpečenstvo.
To, čo ma najviac trápilo, a cítil som to na základe spomínaných skúseností z minulosti, bolo predovšetkým ohrozenie majetku univerzít v Slovenskej republike, kde, samozrejme, našťastie toto je dočasne zažehnané. A návrh novely vládneho zákona nepredstavuje až také veľké nebezpečenstvo otvorených dverí pre skrytú privatizáciu, pretože zachovalo sa to, čo bolo v zákone o vysokých školách, a nevstúpilo sa do tohto zákona.
Týmto návrhom sa bude, samozrejme, zaoberať aj Slovenská rektorská konferencia na svojom zasadnutí 28. októbra 2010. Je to taký krásny dátum českého národného sviatku štátneho, vzniku Česko-slovenskej republiky. Teda do druhého čítania, ktoré bude nasledovať k tomuto návrhu novely vládneho zákona, bude vytvorený dostatočný priestor aj na pripomienky a návrhy, a to, samozrejme, predovšetkým na našom výbore pre školstvo, kde pozvem aj predsedu Slovenskej rektorskej konferencie, vedenie Prezídia Slovenskej rektorskej konferencie, predsedu Rady vysokých škôl a ďalších ľudí, ktorí by sa mali, samozrejme, k tomuto návrhu vyjadriť.
Zatiaľ predbežná spomínaná analýza konštatuje, a v tých prvých dvoch bodoch, to je všetko v poriadku, to poviem konkrétne, návrh prináša, samozrejme, na jednej strane nové možnosti aj pre verejné vysoké školy, ktoré sú verejnými inštitúciami, na ktoré sa ustanovenia novelizovaného zákona vzťahujú, a po druhé, čo tiež môžem povedať, musím hovoriť aj o pozitívach niektorých tuná, ktoré sú v tomto zákone, ustanovenia môžu mať pozitívny dopad na realizáciu PPP projektov na verejných vysokých školách. A po tretie, a to je dôležité a tam je skryté to nebezpečenstvo, návrh zákona prináša isté uvoľnenie pri nakladaní s majetkom verejných vysokých škôl. Ako každé uvoľnenie môže mať aj pozitívny efekt, o tom sa môžem baviť. Ale, prirodzene, a preto pozor, rozširuje aj možnosti potenciálneho zneužitia. V poriadku, dočasne je to aj preto, že blokovanie svojvoľného pohybu majetku na verejných vysokých školách, vážené dámy, vážení páni, pozemkov, budov, a teda nehnuteľností, je uchované v zákone o vysokých školách, a to si musíme chrániť ako Sväté písmo, pretože o tom nerozhoduje malá skupina ľudí, napr. správna rada verejnej vysokej školy, ale predovšetkým akademický senát, akademická obec. A tam sa toto zneužitie dá veľmi ťažko zrealizovať, lebo viacej očí do toho vidí a viacej uší to počuje a môže do toho vstupovať. Ale pri skúsenostiach s pánom podpredsedom vlády a ministrom financií si kladiem tú otázku pri všetkej úcte: Dokedy a ako to bude v iných prípadoch pri nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií? Prečo? Pretože niekto bude mať možnosť prenajatia budovy, urobí sa dohoda o spoločnej správe majetku, spoločného podniku, ako sa to uvádza aj v zákone, a potom príde jednoduchý a zvyčajný zaujímavý skrytý privatizačný krok. Aký? Právnická osoba, spoločný podnik, ktorú založil koncesionár, navýši imanie prenajatého majetku a už je to v rukách sofistikovaného privatizéra. Aj verejnoprávna inštitúcia, ktorá so súhlasom vlády vloží svoj majetok ako vklad do základného imania spoločného podniku, ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, majetok môže definitívne stratiť, a to už nehovorím o prípadoch, ak na uzatvorenie koncesnej zmluvy bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, keď sa súhlas vlády už nevyžaduje. Je to modelový príklad. A právnici, ktorí mi robili analýzu z vysokých škôl, to nazvali príklad pre tunel par excellence. Je to krásny príklad možnej skrytej privatizácie.
Z týchto dôvodov napriek ľubozvučnej rétorike, ctené dámy, vážení páni, trojnásobného pána podpredsedu vlády a dvojnásobného ministra financií neprichádza ani do úvahy podporiť túto filištínsky pripravenú novelu vládneho zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií v prvom čítaní. A znovu opakujem, pre nás poslancov v súvislosti aj s týmto návrhom zákona je potrebné byť stále v strehu. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.