7. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet vystúpil k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh v súlade s rokovacím poriadkom a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, tak ako sú uvedené v rokovacom poriadku.
A z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku. A je zrejmý aj účel spomínaného návrhu zákona.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
A zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Po rozprave budem odporúčať, aby Národná rada prerokovala návrh zákona v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady aby návrh zákona prerokoval okrem výboru pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vypracovanie predkladaného materiálu vyplýva zo záväzku vlády Slovenskej republiky, ktorý je vyjadrený v programovom vyhlásení vlády, v ktorom sa vláda zaviazala vrátiť právny stav zákona o hazardných hrách pred rok 2009.
Zámerom predloženého návrhu zákona je preto úpravou vybraných ustanovení zákona týkajúcich sa kasína v rekreačnom komplexe, tzv. veľkého kasína reagovať na aktuálny vývoj v spoločnosti z pohľadu verejného záujmu o tento druh hazardných hier. Z uvedeného dôvodu, ako aj v záujme zjednotenia podmienok prevádzkovania všetkých hazardných hier v kasíne sa navrhujú zo zákona o hazardných hrách vypustiť ustanovenia týkajúce sa veľkého kasína a s tým súvisiace ustanovenie týkajúce sa osobitného druhu individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier vo veľkom kasíne. Podmienky prevádzkovania hazardných hier v kasíne sa po schválení navrhovaných zmien budú riadiť len ustanoveniami zákona o hazardných hrách, všeobecne platnými pre prevádzkovanie hazardných hier v kasíne.
Nakoľko žiadna spoločnosť reálne neprevádzkuje uvedený typ hazardnej hry a ministerstvo financií neeviduje žiadosť o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie tohto typu hazardnej hry, návrh zákona nepredpokladá žiadny dopad na verejné financie. Z uvedeného dôvodu návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, právnických osôb ani iné vplyvy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Uvedený návrh, konštatujem, bol doručený v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh v zmysle ustanovení o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 7. schôdze Národnej rady.
Rovnako konštatujem, že uvedený predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, tak ako sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli. A je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Po rozprave budem odporúčať, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala predmetný návrh v druhom čítaní a aby tento návrh prerokovali okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Správa hodnotí aktuálny makroekonomický vývoj a vývoj relevantných fiškálnych parametrov.
V nadväznosti na skutočný vývoj a očakávané zmeny vo vnútorných aj vonkajších podmienkach aktualizuje odhady makroekonomického fiškálneho vývoja do konca roka 2010.
Najnovšie prognózy ministerstva financií pri väčšine indikátorov naznačujú mierne oživenie ekonomiky Slovenska. Slovenská ekonomika vzrástla za I. polrok 2010 medziročne o 4,7 %. Pre porovnanie, v I. polroku 2009 klesol HDP Slovenska o 5,6 %. Očakáva sa, že rast HDP za celý rok 2010 dosiahne úroveň 3,2 %, čo je v porovnaní s predpokladmi rozpočtu na rok 2010 o 1,3 percentuálneho bodu viac. Príčinou je globálne oživenie, ktoré prebieha rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo. Ekonomický rast v tomto roku je ťahaný predovšetkým exportom a tvorbou hrubého kapitálu. Na druhej strane z pohľadu daňových a odvodových príjmov je štruktúra ekonomického rastu oproti predpokladom rozpočtu výrazne nepriaznivejšia, keď sa očakáva nižší rast miezd a výraznejší pokles zamestnanosti, čo sa podpisuje pod slabšiu spotrebu domácností.
Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2010 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na rok 2010 v podobe deficitu vo výške 5,5 % HDP. Súčasný odhad deficitu verejnej správy je vo výške 7,8 % HDP. Deficit verejnej správy sa zvýši v porovnaní s rozpočtom minimálne o 1,4 mld. eur.
Časť prekročenia deficitu je spôsobená objektívne ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Medzi najdôležitejšie dôvody patrí nereálny predpoklad o vyrovnanom hospodárení samosprávy pri zostavení rozpočtu vzhľadom na vysoký výpadok príjmov a volebný rok v obciach, čo spôsobí nárast deficitu o 404 mil. eur. Ďalším faktorom je čerpanie zdrojov štátneho rozpočtu prenesených z roku 2009. Ich predpokladané vyššie čerpanie nebolo pri zostavení rozpočtu zohľadnené, pričom sa s využívaním niektorých zdrojov explicitne počítalo. Odhaduje sa, že tento faktor prispeje k zvýšeniu deficitu približne vo výške 394 mil. eur. Takisto je potrebné zohľadniť aj riziko krytia straty železničných spoločností nad rámec pôžičiek poskytnutých v roku 2009 v celkovej sume 235,9 mil. eur, pričom rozpočtovo nekrytá strata sa pohybuje na úrovni 256 mil. eur. Ďalej možno spomenúť rozpočtované príjmy z predaja emisií CO₂ a zo zavedenia príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení, ktoré sa nezrealizovali z dôvodu nečinnosti vlády, napriek tomu, že príjmy z týchto titulov boli rozpočtované v štátnom rozpočte. Taktiež podobný prípad sú výdavky na zvýšenie rodičovského príspevku, ktoré neboli rozpočtované, napriek tomu rodičovský príspevok pred voľbami zvýšený bol, alebo neuhradené faktúry po lehote splatnosti. Ich celkový vplyv na nárast deficitu predstavuje približne 163,3 mil. eur. Zároveň je potrebné zohľadniť skutočnosť, že povodne z mája a júna tohto roku si vyžiadali významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roka, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o zhruba 100 mil. eur. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, predkladám informáciu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore pre financie a rozpočet, ktorú ste obdržali ako tlač 85a, výsledku rokovania výboru.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra tohto roku určený výbor prerokoval Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za I. polrok 2010 a predikciu do konca roka. Výbor túto správu neschválil, neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 12, za návrh predmetného uznesenia hlasovalo 6 poslancov, nikto nehlasoval proti návrhu a 6 prítomných sa zdržalo hlasovania.
Rovnako výbor spoločnú správu o prerokovaní správy o makroekonomickom vývoji neschválil v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala opäť nadpolovičná väčšina poslancov. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 12, za návrh predneseného uznesenia hlasovalo 6, nikto nehlasoval proti návrhu a 6 prítomných poslancov sa zdržalo hlasovania.
Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Toľko k informácii, ktorú máte pod tlačou 85a. Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, cieľom vládneho návrhu zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je podporovať vybrané oblasti sociálnej sféry, ktoré si vyžadujú svojou povahou a aktuálnosťou podporu.
Návrh zákona upravuje jednotlivé druhy dotácií, ich účel, podmienky ich poskytnutia a zároveň sleduje maximálnu hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácií. Druhy dotácií sú navrhované tak, aby zodpovedali zmenám v právnych oblastiach, v sociálnej oblasti, predovšetkým v oblasti sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, štátnej sociálnej podpory a pomoci v hmotnej núdzi. Zvyšuje sa adresnosť podpory prostredníctvom dotácií a jednoznačne sa upravujú aj oprávnení žiadatelia. Návrh zákona v poskytovaní dotácií zachováva už osvedčené mechanizmy podpory, najmä podporu terénnej sociálnej správe, rozvoj sociálnych služieb a opatrení v prirodzenom prostredí, podporu sociálnej integrácie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, podporu sociálnej inklúzie ohrozených detí, podporu rozvoja nedostatkových sociálnych služieb a opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Návrh zákona nemá za cieľ riešiť finančné povinnosti za zodpovedné subjekty a dôraz kladie na podporu nedostatkových a absentujúcich nástrojov sociálnej politiky, najmä na podporu špecializovaného sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, nízkoprahových zariadení a podporu sociálnych služieb pre rodiny s deťmi.
V záujme transparentnosti sa ustanovuje povinnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zverejniť na svojom webovom sídle podrobné podmienky a postup pri posudzovaní žiadostí o dotácie, ktorých poskytovanie je v jeho pôsobnosti, ako aj postup schvaľovania poskytnutia dotácií. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na svojom webovom sídle bude zverejňovať aj zoznam schválených dotácií a ich sumu, ako aj zoznam neschválených dotácií s dôvodom ich neschválenia. Na dotácie podľa vládneho návrhu zákona nie je právny nárok. Dotácie budú poskytované v rámci schválených limitov, výdavkov kapitoly ministerstva na jednotlivé rozpočtové roky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu k uvedenému návrhu zákona.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 69 z 21. septembra tohto roka pridelil návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a gestorský výbor, výbor pre sociálne veci, poveril teda vrátane určenia lehôt na jeho prerokovanie.
Osobitným dôvodom na vypracovanie predkladaného návrhu zákona je splnenie povinnosti poskytovať dotácie len na základe osobitného zákona, v ňom ustanovenom rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ako spravodajca odporúčam Národnej rade, aby sme sa uzniesli na tom, že prerokujeme predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, v termíne do 24. novembra 2010 a gestorský výbor v termíne do 26. novembra.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som so spravodajskou informáciou. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa navrhuje novelizovať tri zákony.
V článku I sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona o sociálnom poistení, ktorými sa v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky postupne realizuje reforma odvodového systému. S cieľom zjednotenia výberu odvodov a daní sa novo definujú základné pojmy, a to zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnávateľ. Súčasne sa novo definuje osobný rozsah a vznik a zánik sociálneho poistenia tak, aby tieto základné pojmy boli v zásade kompatibilné so zákonom o dani z príjmov.
Navrhuje sa, aby fyzické osoby, ktoré majú príjem zo zárobkovej činnosti zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti alebo ako príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, podliehali sociálnemu poisteniu a boli povinné platiť poistné na sociálne poistenie. Osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nebudú podliehať nemocenskému poisteniu, dôchodkovému poisteniu a poisteniu v nezamestnanosti.
S cieľom redukovať neodôvodnené vyplácanie nemocenských dávok a v záujme efektívneho a účelného vynakladania finančných prostriedkov na tieto dávky sa navrhuje skrátenie ochrannej lehoty zo súčasných štyridsaťdva dní na sedem dní.
Nárok na nemocenskú dávku sa v zásade navrhuje podmieniť neexistenciou príjmu podľa zákona o dani z príjmov za obdobie, v ktorom trvá dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky.
Súčasne sa navrhujú niektoré ďalšie opatrenia, ktorých účelom je zabrániť zneužívaniu nemocenského poistenia a dávok z neho poskytovaných.
Navrhuje sa nevyplácanie predčasného starobného dôchodku jeho poberateľom, ktorí súčasne vykonávajú zárobkovú činnosť, ako jedno z opatrení na finančnú stabilizáciu základného fondu dôchodkového poistenia. Ide o poberateľov dôchodku vo veku blízkom dôchodkovému veku, ktorí nestratili zamestnanie a sú zabezpečení príjmom zo zárobkovej činnosti. Nárok na predčasný starobný dôchodok zostáva týmto poistencom zachovaný až do dovŕšenia dôchodkového veku a počas výkonu zárobkovej činnosti im zanikne len nárok na jeho výplatu. Po skončení výkonu zárobkovej činnosti sa táto výplata obnoví, a to aj s príslušným prepočtom jeho sumy.
S cieľom udržať odôvodnenú mieru solidarity v dôchodkovom poistení sa navrhuje zachovať redukciu a zvýšenie priemerného osobného mzdového bodu na určenie sumy dôchodkovej dávky na úrovni hodnôt platných v roku 2011.
Z dôvodu postupného znižovania rozdielov v sumách dôchodkových dávok sa navrhuje s účinnosťou od 1. januára 2012 nový mechanizmus valorizácie dôchodkových dávok pevnou sumou určenou v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien vo vzťahu k priemernej sume starobného dôchodku.
S cieľom zjednodušenia a priblíženia odvodových a daňových povinností zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb sa navrhuje zjednotenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie s príjmom zo závislej činnosti alebo z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorý podlieha dani z príjmov s tým, že sa zachováva jeho súčasná maximálna výška.
V nadväznosti na zmeny v zákone o sociálnom poistení týkajúce sa definície základných pojmov je potrebné vykonať v článku II zmeny v zákone o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a v článku III zmeny v zákone o starobnom dôchodkovom sporení. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona a podal spravodajskú informáciu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 88 z 24. septembra navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Predloženým návrhom zákona sa novo definujú základné pojmy a novo sa definuje osobný rozsah sociálneho poistenia, ako i vznik a zánik sociálneho poistenia tak, aby tieto základné pojmy a zásady boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, ako i výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení predložený ako tlač 109 je pre mňa istou satisfakciou, pretože obsahuje také zmeny, ktoré sa v predchádzajúcom volebnom období pokúšala presadiť opozícia.
V tomto mojom vystúpení, ak dovolíte, sa zameriam výlučne na zmenu valorizácie dôchodkových dávok pevnou sumou, teda na spôsob, ktorý som vo 4. volebnom období navrhovala dvakrát vo forme poslaneckej novely zákona, ktorý bol v modifikovanej podobe zahrnutý do parlamentnej tlače 109, o ktorej teraz rokujeme. Chcem tak urobiť najmä preto, aby som vyvrátila niekoľko mýtov, ktorými argumentujú oponenti tohto spôsobu valorizácie.
Najskôr však uvediem základné charakteristiky spôsobu valorizácie pevnou sumou.
Po prvé. Tento spôsob valorizácie odstraňuje trvalé a výrazné roztváranie nožníc medzi dávkami rôznych príjmových skupín, čo sa najmarkantnejšie prejavuje pri porovnaní sumy navýšenia vysokých a nízkych dávok. Dôchodok bude rásť každý rok o pevnú sumu v závislosti od výšky inflácie za predchádzajúci rok bez ohľadu na výšku dôchodku.
Po druhé. Tento spôsob valorizácie kompenzuje rast životných nákladov všetkým poberateľom dávok, teda aj ľuďom s najnižšími dôchodkovými dávkami. Mechanizmus valorizácie uplatňovaný od roku 2004 tento predpoklad nespĺňa, čo v praxi znamená, že ľudia so značne nadpriemernými dávkami sú po každej valorizácii chudobnejší, pretože prírastok dávky je nižší ako suma zodpovedajúca medziročnému rastu životných nákladov. Dnes zároveň dochádza k tomu, že valorizačný prírastok značne nadpriemerných dôchodkových dávok je niekoľkonásobne vyšší, ako je minimálna suma potrebná na pokrytie zvýšených nákladov spôsobených medziročným rastom cien, čo je celkom oprávnene hlavný dôvod kritiky súčasného systému valorizácie dávok zo strany ich poberateľov.
Po tretie. Valorizácia dôchodkov pevnou sumou cielene oslabuje princíp výlučnej zásluhovosti 1. piliera, ktorý v rozsahu podľa platného zákona nemá svoje opodstatnenie, avšak zároveň nespôsobuje nivelizáciu dávok, pretože zachováva pôvodnú diferenciáciu ich výšky. Navrhovaný model úpravy výšky dôchodkových dávok vnáša do 1. piliera princíp solidarity a zároveň rešpektuje princíp zásluhovosti, vďaka čomu poberatelia s nadpriemerným príjmom majú zabezpečenú vyššiu úroveň dávok po celý čas ich poberania. V tomto prevedení je teda istou obdobou kombinácie 1. a 2. piliera pre tých, ktorí nie sú zúčastnení v 2. pilieri dôchodkového sporenia. Predložený návrh teda rešpektuje prvok zásluhovosti charakteristický pre 2. pilier, pretože nadpriemerný príjem v produktívnom veku sa pri vymeraní výšky dôchodku zohľadní ako nadpriemerná dávka, ktorú bude poberateľ dostávať trvale po celý čas svojho života. To isté, ale v obrátenom garde, sa vzťahuje na výšku dôchodku vymeraného z podpriemerného príjmu. Zároveň však tento návrh novely zákona vychádza zo zásady, že uplatňovanie prvkov zásluhovosti končí dňom vymerania výšky dôchodku. To znamená, že v období vyplácania dávok sa už výhradne uplatňuje prvok solidarity v tom zmysle, že valorizačné navýšenie pevnou sumou je rovnaké pre každého, kto sa nachádza v systéme.
Po štvrté. Navrhovaný valorizačný mechanizmus nezohľadňuje medziročný rast priemernej mzdy, iba infláciu. Je teda predpoklad, že očakávaný trvale vyšší rast priemernej mzdy ako inflácie má potenciál prispieť k zmierňovaniu deficitu základného fondu dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne.
Dovoľte mi, aby som teraz premietla tri diagramy, ktoré sú zostrojené za predpokladu rovnakej inflácie na úrovni 3 %. Ja poprosím technikov, aby ma napojili na tabuľu. Trošku to potrvá, poprosím o trpezlivosť. Čiže prvý graf dokumentuje, aký je rozdiel vo valorizačnom navýšení dôchodkov po ôsmich rokoch podľa súčasného mechanizmu a podľa vládou navrhovaného spôsobu. Na druhom grafe bude vidieť, ako sa zmení celková výška dôchodku po ôsmich rokoch pri obidvoch spôsoboch valorizácie. A tretí znázorňuje, ako sa zmení celková výška dôchodku po dvadsiatich rokoch po valorizácii pevnou sumou pre štyri úrovne dôchodkov, a to pre priemerný dôchodok na úrovni 340 eur, pre dôchodok na úrovni polovice priemerného dôchodku, 170 eur, a pre dôchodky na úrovni dvojnásobku a trojnásobku priemerného dôchodku, t. j. 510 a 680 eur. Na prvom diagrame na stĺpcoch hnedej farby vidieť, že pri súčasnom spôsobe valorizácie vzrastie najnižší, 170-eurový, dôchodok po ôsmich rokoch o 45 eur, zatiaľ čo 680-eurový vzrastie o 181 eur. Teda iba samotné valorizačné navýšenie 680-eurového dôchodku je po ôsmich rokoch vyššie ako celý 170-eurový dôchodok. Stĺpce bielej farby znázorňujú, aké bude valorizačné navýšenie po ôsmich rokoch pre všetky dôchodky bez ohľadu na ich výšku. Teda všetky dôchodky bez ohľadu na ich výšku narastú po ôsmich rokoch podľa spôsobu navrhovaného vládou o 91 eur. Na diagrame dva oranžové stĺpce predstavujú štyri úrovne dôchodkov od 170 do 680 eur. Hnedé stĺpce znázorňujú celkovú výšku dôchodkov po ôsmich rokoch po valorizácii súčasným percentuálnym mechanizmom, pričom biele znázorňujú dôchodky valorizované pevnou sumou. Ak porovnáte výšku dvojíc hnedých a bielych stĺpcov pre jednotlivé úrovne dôchodkov, je z nich veľmi dobre vidieť, o koľko vzrastie dôchodok na úrovni 170 eur pri valorizácii pevnou sumou, a tiež to, o koľko poklesnú dôchodky na úrovni 510 a 680 eur. Z tohto diagramu je zrejmé aj to, že obidva diskutované spôsoby valorizácie majú úplne rovnaký vplyv na zvýšenie priemerného, 340-eurového, dôchodku.
Oponenti valorizácie dôchodkov pevnou dávkou udržujú pri živote niekoľko mýtov. Jeden z nich je ten, že po čase dôjde k vyrovnaniu, k nivelizácii všetkých dôchodkov. Ja na treťom diagrame si vám dovolím ukázať, že to je nezmysel. Tu oranžové stĺpce znázorňujú štyri úrovne dôchodkov od 180 do 680 eur. Biele stĺpce predstavujú celkovú výšku dôchodkov valorizovaných pevnou sumou po dvadsiatich rokoch, teda v roku 2031. Všimnite si, prosím, rozdiely vo výške bielych stĺpcov. Toto je jednoznačný dôkaz, že dôchodky sa po dvadsiatich rokoch ani týmto spôsobom nevyrovnajú. Samozrejme, nestane sa tak ani po štyridsiatich rokoch, i keď relatívne sa k sebe priblížia vďaka prvku solidárnosti, ktorý sa zmenou valorizačného mechanizmu zakomponuje do 1. piliera. Vláda navrhuje v tlači 109 rovnaké valorizačné navýšenie, ale nie rovnaký dôchodok, pretože absolútne rozdiely vo výške dávok, ako boli určené po vymeraní dôchodku, zostanú nezmenené. A tak poberatelia dôchodkov zostanú trvale na rôznych stupňoch rebríčka dávok a po valorizácii sa všetci posunú vyššie o rovnakú vzdialenosť. To je rozdiel v porovnaní s doterajším stavom, keď sa po valorizácii posunuli poberatelia na spodných stupienkoch o maličký krôčik a tí vyššie príjmoví o niekoľko dlhých krokov. K vyrovnaniu výšky dôchodkov teda nemôže dôjsť ani teoreticky. A na to, aby sa tak stalo prakticky pri tomto modeli, je dĺžka ľudského života príliš krátka. A tak pripúšťam, že po 1 000 rokoch valorizácie pevnou sumou by sa vysoké a nízke dôchodky naozaj priblížili, ale reálne uvažovať o tom môžeme len vtedy, keď priemerný dôchodca bude žiť ako Matuzalem.
Za ďalší mýtus považujem tvrdenie, že nový spôsob valorizácie zhorší situáciu časti dôchodcov. Pravda je taká, že veľká časť dôchodkov tých, ktorých dôchodky sú na úrovni priemeru, zmeny v spôsobe valorizácie prakticky nepocítia. A to sa vzťahuje na približne polovicu dôchodcov, ktorí poberajú dávku v intervale plus-mínus percent od priemernej výšky starobného dôchodku. Významne si však polepšia dôchodcovia s najnižšími dôchodkami, ktorým doterajšie percentuálne valorizačné navýšenie nestačilo kompenzovať ani len medziročný rast cien spôsobený infláciou. Práve oni boli po každej valorizácii chudobnejší a prepadávali sa stále hlbšie do skupiny sociálne odkázaných. To isté sa vzťahuje aj na starodôchodcov, pretože určenie výšky ich dôchodkov nebolo úspešne zvládnuté. A dodnes na to doplácajú. Je pravdou aj to, že nový spôsob valorizácie bude znamenať zníženie valorizačného navýšenia pre zostávajúcu skupinu. A to sú poberatelia s nadpriemernými dôchodkami. Ide približne o 20 % všetkých dôchodcov. Treba však vziať do úvahy to, že nepracujúci dôchodcovia už neprispievajú k akumulácii prostriedkov potrebných na valorizačné navýšenie dôchodkov. A teda nie je dôvod ani na diferencovanie navýšenia dôchodkov. Nie je to dôvodom preto, lebo valorizácia pevnou sumou vychádza z myšlienky, že uplatňovanie zásluhovosti končí dňom vymerania dôchodku. Do istej miery je oprávnená námietka, že valorizácia pevnou sumou zvýhodní osoby s najnižšími dôchodkami, ktoré ich majú na nízkej úrovni vlastným pričinením. Tu však treba povedať, že tieto osoby majú navyšovaný dôchodok z iných zdrojov štátneho rozpočtu. Teda konečný efekt je tak či onak rovnaký.
Namiesto záveru zhrniem doterajšie vystúpenie do dvoch viet, ktorými odpoviem na otázku, aký je praktický dopad vládneho návrhu valorizácie dôchodkov na jednotlivé príjmové kategórie. Valorizácia pevnou sumou predstavuje mierny nárast dôchodku pre nízkopríjmové kategórie občanov, mierny pokles pre vysokopríjmové a má žiadny alebo iba nevýznamný vplyv na tých, ktorí poberajú dôchodok na úrovni priemernej dávky. A čo je veľmi dôležité, to je to, že vládou navrhovaný spôsob valorizácie nie je spojený so zvyšovanými nárokmi na financie, predstavuje iba iný spôsob rozdelenia prostriedkov fondu dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne. V tejto chvíli ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)