7. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženým ustanoveniam navrhovanej novely zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach.
Na úvod mi dovoľte poďakovať sa vláde Slovenskej republiky a ministerstvu zdravotníctva, že v takom krátkom čase 100 dní od nástupu do funkcie prichádza do Národnej rady Slovenskej republiky s takýmto zákonom. Zákon totižto plní mnohé z významných predvolebných sľubov koaličných strán, ktoré boli zapísané aj v programovom vyhlásení vlády. Na tomto zákone naozaj vidno poctivý kus práce tímu pána ministra zdravotníctva a je dobré, že mnohé zo sľubov vieme a chceme splniť najskôr ako sa len dá a ich neodkladáme niekedy na tretí alebo štvrtý rok vládnutia.
Dovoľte mi pozastaviť sa pri niektorých navrhovaných ustanoveniach zákona, zhodnotiť ich prínos pre pacientov či zdravotníkov. Môj predrečník, pán poslanec Raši už o niektorých z nich hovoril, tak mi dovoľte ponúknuť svoje videnie a svoje hodnotenie týchto navrhovaných zmien.
Zrušenie povinnosti odporúčacích lístkov. Musím povedať, že som v predvolebnej kampani naozaj navštívil skoro všetky kúty našej vlasti a rozprával som sa predovšetkým s pacientmi, ako vnímali predchádzajúce štvorročné obdobie a čo im tak rezonuje v mysli, čo bol ten prínos v zdravotníctve pre pacientov. To zhrnutie je veľmi jednoduché. Zrušenie dvadsaťkorunáčok, ktoré boli akýmsi symbolom reformy zdravotníctva z rokov 2002 a 2006, ich nahradenie výmennými lístkami. Nepočul som jediného pacienta, ktorý by povedal, aké je skvelé, že musí ísť pre odporúčací lístok k všeobecnému lekárovi, keď vopred vie, ku ktorému špecialistovi pôjde. A to tretie, čo charakterizovalo predchádzajúce štvorročné obdobie, je rastúca priama spoluúčasť pacientov v zdravotníctve. Ako naozaj málokto, kto pravidelne chodí k lekárovi, vám nerozpráva o tom, že platí z mesiaca na mesiac stále viac v lekárni a často aj u lekára za poplatky. Je jasné, že komunikácia medzi zdravotníckymi odborníkmi, medzi lekármi, medzi ambulanciami a nemocnicami o zdravotnom stave pacienta je nevyhnutnou súčasťou poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Dámy a páni, ale treba povedať, že odporúčacie lístky túto kvalitnú komunikáciu nezabezpečovali a nezabezpečujú. Videl už niekto z vás ako vyzerá napísaný výmenný lístok? Odporúčací lístok? Prosím o chirurgické vyšetrenie. Akú cennú informáciu odovzdáva všeobecný lekár špecialistovi vetou: Prosím o chirurgické vyšetrenie. O tom hovorí táto novela zákona. Tu nikto, nikto v tejto krajine nechce zrušiť odporúčací lístok alebo výmenný lístok, sú to synonymá, ktoré v praxi takto používame ako komunikáciu, keď príde pacient k lekárovi, ten ho vyšetrí a povie mu, že, viete čo, potrebujem ešte názor iného odborníka. Musím vás poslať k tomu a k tomu špecialistovi a napíše mu, prečo prišiel k lekárovi, aký je jeho zdravotný stav, aké má potiaže, aké má podozrenie a s týmto podozrením na nejakú diagnózu odošle pacienta k špecialistovi. Ale táto komunikácia, dámy a páni, zostáva. My ju nechceme zrušiť, neprichádza do úvahy. My len chceme zrušiť to, aby keď niekto pravidelne chodí k odborníkovi, keď niekto presne vie, ku ktorému odborníkovi pôjde, lebo napr. na celej poliklinike v jeho okresnom meste je len jeden jediný odborník na danú oblasť, aby nemusel najprv vystáť niekoľko hodín u všeobecného lekára pre papierik, na ktorom bude napísané, že prosím o vaše odborné vyšetrenie. O tom hovorí táto novela zákona.
Naozaj, výmenné lístky nesplnili cieľ, pre ktorý ich zaviedla predchádzajúca vláda. Cieľ, aby všeobecní lekári mali dokonalý prehľad o pohybe svojho pacienta v systéme. Pán poslanec Raši o tom hovoril, že ak to zrušíme, všeobecný lekár nebude mať informáciu o tom, čo robil špecialista s pacientom, čo, akú zdravotnú starostlivosť dostal. A chcem sa opýtať, dnes ju má? Dnes existuje v zákone povinnosť, že po návšteve špecialistu musíte s výsledkom navštíviť svojho všeobecného lekára, informovať ho o tom? Lebo neexistuje takáto povinnosť. Všeobecný lekár vás pošle ku kožnému lekárovi, k diabetológovi, k internistovi, no, niekde vás pošle, kde potrebujete. A vy k nemu najbližšie prídete o dva roky. Boli ste zdravý. O dva roky sa vás opýta, počúvajte ma, ja som vás tu posielal na takéto odborné vyšetrenie a vy poviete, hej, hej, už sa nepamätám. Ako funguje komunikácia? Ako funguje spätná väzba? Preto si naozaj myslím, že cieľ, pre ktorý boli zavedené odporúčacie lístky ako povinnosť, čiže pre ktoré bola zavedená povinnosť odporúčacích lístkov sa nenaplnil a veľmi pokojne môžme zrušiť túto povinnosť odporúčacích lístkov. Žiadna tragédia v systéme sa nestane. Verte mi, ani nenarastú náklady u špecialistov, možno minimálne, možno minimálne. Lebo ja sa pýtam, keď dnes to vyvolá, ako sa obáva pán poslanec Raši, dlhšie čakanie u špecialistu, náhodou vypisovanie odporúčacích lístkov s textom prosím o odborné vyšetrenie nepredlžovalo čakanie u všeobecných lekárov? Nemuseli náhodou zdraví ľudia, ktorí potrebovali ísť na vyšetrenie ku kožnému lekárovi, sedieť medzi chrípkami a hnačkou na ambulancii všeobecného lekára? Preto si myslím, že treba naozaj vrátiť slobodnú voľbu lekára do systému tak, ako sme na to zvyknutí a treba povinnosť odporúčacích lístkov zrušiť. Vítam toto ustanovenie.
Ďalším určite diskutovaným momentom tejto novely je zavedenie ochranného limitu na doplatky za lieky. SDKÚ - DS aj KDH sľubovali vo svojich programoch zavedenie maximálneho limitu na spoluúčasť. Každý svojím spôsobom. SDKÚ - DS napr. navrhovala maximálnu hranicu na doplatky 10 eur mesačne, ani o cent viac. Ktorí ste tu boli v predchádzajúcom funkčnom období, iste sa pamätáte, že spolu s kolegom pánom poslancom Markovičom som predkladal takýto poslanecký návrh zákona, žiaľ, nezískal si podporu poslancov vládnej koalície. Dnes je tu veľmi podobné riešenie, aj keď možno nie až také široké a trochu ináč špecifikované, ale chcem povedať, že určite riešenie nesmierne potrebné. Sľúbili sme našim voličom zlepšiť finančnú ochranu pacientov v zdravotníctve a týmito ustanoveniami, touto zmenou v zákone chceme zlepšiť finančnú ochranu pacientov v zdravotníctve.
Hoci Ústava Slovenskej republiky sľubuje občanom zdravotnú a sociálnu ochranu, v každodennej praxi systém zlyháva. Doplácajú na to najslabší členovia spoločnosti. Chronicky chorí pacienti, sociálne odkázaní občania. Zatiaľ, čo v roku 2005 zaplatil priemerný občan na doplatkoch za lieky a rôznych platbách a poplatkoch v zdravotníctve v hotovosti zaokrúhlene 3800 Sk, teda približne 125 eur, v roku 2009 to bolo už v priemere 215 eur, teda 6500 Sk, približný prepočet. Námietka, ktorú povedal v diskusii k predchádzajúcemu zdravotníckemu zákonu pán poslanec Raši je na mieste, porovnávame rok 2005 a 2009 preto, lebo 2005 bol posledný plný rok Dzurindovej vlády a rok 2009 je posledný plný rok Ficovej vlády. Teda, dá sa reálne tieto roky porovnať. Rok 2006 a rok 2010 sú volebné roky. Pol na pol. Jedna vláda, druhá vláda. Treba ale povedať, že v uplynulom štvorročnom období sa pre mnohé rodiny takáto spoluúčasť stala finančne neúnosnou. Dnešné zdravotníctvo tak neplní svoju základnú úlohu, ochranu pacientov pred vysokými nákladmi.
Ochranný limit na spoluúčasť, táto maximálna hranica na doplatky, ku ktorému sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení vlády, je dôležitým prvkom solidarity v zdravotníctve. Navrhuje sa 10 eur pre zdravotne ťažko postihnutých a 15 eur pre dôchodcov za mesiac na doplatkoch za lieky, čo už iste viete, pričom naozaj je tomu tak, cena doplatku za liek sa počíta za liek s najnižším doplatkom v danej kategórii. Áno, môže to viesť k určitým nedorozumeniam. V rozprave to už znelo. Ale zas na druhej strane, ak by sme počítali doplatky za tie lieky, ktoré predpisuje lekár pacientovi, mohlo by to paradoxne viesť k tomu, že budú úmyselne predpisované drahšie lieky s vyšším doplatkom s odôvodnením, že veď potom vám to aj tak zdravotná poisťovňa vráti. Cieľom tejto zmeny zavedenia ochranného limitu na spoluúčasť, nie je špekulácia s tým, aby lekári predpisovali drahé lieky s vysokým doplatkom, nie je ani špekulácia s tým, aby sme si kupovali sociálne slabé skupiny a sociálne slabých občanov našej krajiny. Je to len a len o ochrane pacienta v zdravotníctve, o finančnej ochrane pacienta pred vysokými nákladmi, lebo to je naša povinnosť. Nechceme dopustiť totižto situáciu, ku ktorej by zdravotníctvo napriek ľúbivým rečiam o tom, koľko liekov máme bez doplatku alebo s minimálnym doplatkom mohlo v krátkom čase dospieť, že by si služby tzv. bezplatného zdravotníctva nemohli niektorí ľudia dovoliť zaplatiť. Naozaj si to nemôžme pripustiť a dovoliť, a práve preto prichádzame s týmto návrhom. A znovu zopakujem, že najzraniteľnejšími ľuďmi sú ľudia, sú obyvatelia chronicky chorí, seniori a zdravotne ťažko postihnutí.
Ďalšími vážnymi ustanoveniami tejto novely zákona je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Očakávam k tomu pomerne búrlivú diskusiu v spoločnosti, pretože sa veľmi dobre pamätám, keď sme túto transformáciu navrhovali v rámci reformných zákonov ako vtedajšia opozícia, zhodou okolností aj súčasná opozícia vtedy kričala o tom, že sa tu pripravuje privatizácia. Dámy a páni, chcem vás naozaj veľmi pokojne a dôrazne upozorniť, že slovo transformácia a slovo privatizácia nie sú synonymá. Pravdou ale je, že tretina všetkých platieb poisťovní nesmeruje do nemocníc. Tie sú však, dámy a páni, v zúboženom stave a je pomerne jedno, kto je ich zriaďovateľom. Desaťročia sa do nich investovalo veľmi málo alebo skoro nič, iba sa v nich len tak niečo látalo. Raz jedno, raz druhé. Ich manažmenty sa striedali, veľmi často spolu s politickými garnitúrami a nepriniesli žiadne dlhodobé vízie pre nemocnice. Zanechali len veľké alebo ešte väčšie dlhy. Jasné pravidlá, tvrdé rozpočtové obmedzenia, firemná, kultúrna, externý audit, štandardné účtovníctvo, zodpovednosť manažmentu. To sú len niektoré z výhod, ktoré prináša transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Znovu chcem podčiarknuť vetu, že transformácia nie je privatizáciou. To, čo navrhuje táto vládna novela zákona je fakt, že štátna príspevková organizácia sa stane štátnou akciovou spoločnosťou. Bodka. Nič viac. Všetko ostatné je politická špekulácia.
Ale aj takáto, na prvý pohľad formálna zmena má zásadné výsledky na fungovanie organizácie. Zariadenia, ktoré sa nám podarilo pred piatimi rokmi premeniť na akciové spoločnosti, dnes hospodária vyrovnane. Všetky nemocnice, ktoré sú stopercentné štátne akciové spoločnosti hospodária vyrovnane, alebo sú v miernom zisku. Nezadlžujú sa, obstarávajú efektívne. Nemajú kam schovať svoje dlhy. Nemôžu si ich dovoliť. Som o tom presvedčený, že zodpovedné narábanie s verejnými zdrojmi je povinnosťou zodpovedných politikov. A o tom je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Počúval som veľmi pozorne pána poslanca Rašiho a využijem to, že môžem na neho reagovať v rozprave. Áno, má v mnohom pravdu, že v mnohých nemocniciach príjmy za zdravotnú starostlivosť nekryjú výdaje tejto nemocnice. Nemocnice, štátne zdravotnícke zariadenia, štátne nemocnice sa zadlžujú. Len moja otázka, a myslím to veľmi úprimne, je, aké riešenie ponúkla strana SMER - sociálna demokracia, aké riešenie ponúkol pán minister Raši, keď bol ešte ministrom, pre tieto zdravotnícke zariadenia? Nalievať ďalej peniaze? Nalievať peniaze rýchlejšie, aby sa pomalšie zadlžovali? Áno, videli sme výsledok. Bezmála 50 mil. eur schodok v hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne v polroku, keď predtým polrok do nej vláda naliala 65 mil. eur. Toto je riešenie? Máte iné riešenie, dámy a páni? Ak áno, prosím, navrhnite ho. Poraďte nám, aké je to iné riešenie ako transformácia na akciové spoločnosti.
Ďalšou, určite diskutovanou časťou tejto novely bude zverejňovanie zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi. Chcem povedať, že jedným z kľúčových záväzkov vlády, ku ktorým sa zaviazala v programovom vyhlásení vlády, je zvýšenie transparentnosti v celej spoločnosti. Teda, aj v zdravotníctve. Verejné zdroje majú byť pod verejnou kontrolou, avšak pod skutočnou verejnou kontrolou, nielen deklarovanou verejnou kontrolou. Tri a pol miliardy eur. Tento rok to bolo už trošku viac. Tri a pol miliardy eur, toľko je vo verejnom zdravotnom poistení každý rok. Vieme, kam idú tieto peniaze? Ako sa uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi? A mohol by som pokračovať ďalej. Ako sa za ne nakupujú tovary a služby od dodávateľov? Vieme to, dámy a páni, alebo nevieme? Nevieme. Predchádzajúcej vláde veľmi vadilo, že z verejného zdravotného poistenia môže niekto vykazovať zisk. Ale to im nevadilo, že nevieme, ako sa použije tri a pol miliardy eur z verejného zdravotného poistenia, že odídu zo zdravotnej poisťovne a strácame nad nimi verejnú kontrolu. Zmluvy a obstarávanie sú utajované, pod zámienkou obchodného tajomstva. Narazil som na to v predchádzajúcom období, keď som spolu s kolegami z výboru pre zdravotníctvo robil poslanecký prieskum vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A pýtal som sa na jednoduchú otázku: Prečo ste nemocnici A navýšili zmluvu o 30 % a nemocnici B znížili zmluvu o 30 %? Viete, aká bola odpoveď? Obchodné tajomstvo. To bola odpoveď za predchádzajúcej vlády. Práve preto prichádza súčasná vláda s návrhom povinného zverejňovania zmlúv, ktoré vnesie viac transparentnosti do zdravotníctva. A verím tomu, že toto nie je ešte koniec transparentnosti, že bude nasledovať aj elektronické verejné obstarávanie, ktoré umožní v budúcnosti dosiahnuť významné úspory.
Ďalším z ustanovení novely zákona je vrátenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Bezpečnosť, kvalita i narábanie s verejnými zdrojmi musia byť zadefinované jasnými, zrozumiteľnými a jednoznačnými normami, nad ktorými musí dohliadať nezávislý, ale silný regulátor. Dámy a páni, trh v zdravotníctve je a zostane regulovaný. Reguláciu však treba robiť zodpovedne. Jasné, spravodlivé, transparentné a vymáhateľné pravidlá sú prejavom zodpovednej regulácie. Preto chce vláda posilniť nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Preto chce, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou viedla autorita, nezávislá od politikov a vo svojom rozhodovaní neovplyvniteľná. Je preto nutné a je dobré, že táto vládna novela to robí, zrušiť absurdné ustanovenia zákona, ktoré sa tam dostali poslaneckými novelami v predchádzajúcom období, kde si vláda doslova podriadila predsedu úradu pre dohľad, pretože ho mohla v podstate kedykoľvek bezdôvodne odvolať z funkcie. V tej chvíli sa však rozhodovanie úradu pre dohľad už stalo nie celkom nezávislým, aby som sa veľmi opatrne vyjadril. Naozaj, od tejto chvíle, keď bol predseda úradu pre dohľad pod Damoklovým mečom odvolania, ktoré sa mohlo udiať každú stredu na vláde na návrh ministra zdravotníctva bez udania dôvodu, už jeho rozhodovanie nebolo celkom nezávislé od politických tlakov. Ukázalo sa to veľmi bolestne minimálne v dvoch prípadoch. Pri zániku Európskej zdravotnej poisťovne a pri nečinnosti úradu pre dohľad, pri ekonomickom úpadku Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ďalšie ustanovenia tejto novely pripravujú predpoklady pre zavedenie DRG systému. O tom sa tu už dnes diskutovalo. DRG systém, aby som nepoužíval aj anglické výrazy, systém platby za diagnózu. Musím povedať, že tento systém platby za diagnózu je dlhodobo diskutovanou témou v slovenskom zdravotníctve a mnohé vlády už mali vo svojom programovom vyhlásení. Verím len, že bude súčasná vláda a ministerstvo zdravotníctva pokračovať ďalej. Že toto nebude prvý a zároveň posledný krok k zavedeniu platby za diagnózu. Chcem ale povedať, že zavedenie platby za diagnózu bude znamenať spravodlivé ohodnotenie poskytovateľov za ich prácu. A to slovo spravodlivé by som rád podčiarkol. To je práve ten problém, o ktorom tu dnes hovoril pán poslanec Fronc, že za ten istý výkon, za tú istú prácu dostane ináč zaplatené nemocnica A ako nemocnica B. Naozaj, ten žlčník je iný v Bratislave ako v Žiline? Ten poistenec je iný v Bratislave ako v Žiline? Platí inú poistku? Som o tom presvedčený, že spravodlivé ohodnotenie poskytovateľov za ich prácu je východiskom aj pre spravodlivé ohodnotenie práce lekárov, sestier a zdravotníkov. Je cestou k vyšším platom pre kvalitných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, k motivácii poskytovať službu dobre a kvalitne a je teda cestou k vyššej spokojnosti pacientov s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou.
Dámy a páni, táto novela zákona si zaslúži podporu Národnej rady Slovenskej republiky. A dovoľte mi ako poslancovi, ktorý tu strávil predchádzajúce štyri roky v opozícii, trochu nadnesene povedať, že už dlho som na takýto dobrý zdravotnícky zákon v pléne Národnej rady Slovenskej republiky čakal. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec pochválil nový zákon, ktorý je predložený do parlamentu, ale ja si dovolím tak realisticky ešte možno do toho vstúpiť a upozorniť aj na niektoré riziká, ktoré môžu, ešte aj treba dopracovať v tomto zákone, a práve by som ho chcela poprosiť, aby sa zameral aj na tieto záležitosti.
Bolo by potrebné sa ešte zamerať na zjednodušenie zverejňovania zmlúv, dopracovať kritériá a celý systém možno uzatvárania zmlúv s poisťovňami, zapracovať do legislatívy tak, aby to nebolo len na zdravotných poisťovniach, aby boli jasné pravidlá.
Druhé také riziko je, a veľmi vážne riziko, ktoré ja považujem, je aj transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Upozorňujem na toto riziko. A bolo by vhodné, ak sa chceme vyhnúť riziku aj štátnych akciových spoločností, aby sme za platby za poistencov štátu navýšili tak, aby mohlo byť dofinancované zdravotníctvo, a aby mohla fungovať takáto inštitúcia s vyrovnaným rozpočtom.
Chcem povedať, že je treba trošku upraviť, možno aj zjednodušiť systém výmenných lístkov, a tak ako sme hovorili, pán kolega, v minulosti, cez vyhlášku ministerstva upraviť pravidlá. Myslím, že bolo by to najjednoduchšie.
Je treba možno trošku premyslieť administratívnu náročnosť pri doplatkoch na lieky, pán predchádzajúci kolega, pán poslanec Raši práve upozorňoval na to, že môže dôjsť pri niektorých prepočtoch k nulovému návratku pre dôchodcov.
A ešte pri tých ... (Prerušenie vystupujúceho časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja teda, nedohodol som sa s pani poslankyňou Sabolovou, ale presne chcem reagovať na tie isté dve veci, aby sa transformácia nemocníc na akciové spoločnosti nerovnala privatizácii týchto nemocníc, musia byť finančne stabilizované tak, aby po oddlžení pred transformáciou na akciové spoločnosti, aby po tomto oddlžení nevytvárali dlh. Inak sa transformujú, ak budú vytvárať ako akciové spoločnosti dlh, majú ísť do konkurzu a buď tam zainvestuje štát, alebo vstúpi súkromný investor a stratí sa akákoľvek kontrola nad nemocnicami, ktoré sú základnými piliermi poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých najťažších prípadoch.
Druhá vec, ešte raz chcem upozorniť, že v súčasnosti máme 53 % liekov bez doplatku alebo s doplatkom do jedného eura. Preto tvrdím, že bude ťažké urobiť kombináciu liekov tak, aby pacientovi zdravotná poisťovňa vrátila doplatok za lieky, lebo keď ich je 53 % bez doplatku alebo s doplatkom do jedného eura, je veľká šanca, že pre každý liek, ktorý pacient berie a dopláca viac, bude alternatíva lacnejšieho lieku s minimálnym doplatkom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, samozrejme súhlasím s vami v tej časti, kde táto novela zákona prináša zlepšenia. Len chcem upozorniť na veci, ktoré nám ešte zostávajú, a ktoré sú tam dosť problematické. A to je v súčasnosti podľa môjho názoru neprimeraná sila poisťovní v tom partnerskom vzťahu medzi poskytovateľom služby a poisťovňou.
Poisťovňa poistí toľko, na koľko má peniaze, toľko aj zaplatí. Ale na druhej strane poskytovateľ je v situácii, kedy je povinný poskytovať zdravotnícku starostlivosť a mnoho poskytovateľov je v súčasnosti v stave, že má zaplatených napr. v špeciálnej ambulantnej starostlivosti len 60, 70 % výkonov. Ostatné výkony sú nezaplatené. A podobné stavy sa objavujú aj v nemocniciach.
Čiže, potrebujeme, alebo je potrebné v tejto transformácii ísť oveľa ďalej, pretože akciová spoločnosť, ktorá bude závisieť na svojvôli alebo rozhodnutí poisťovne, že či koľko, aký objem starostlivosti si zazmluvní, alebo nezazmluvní, ona stále zostáva v pluse, poisťovňa a poskytovateľ na konci pôjde do mínusu.
Možno sa podarí týmto smerom dosiahnuť určité zlepšenie v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde je ten rozdiel a priepasť medzi poisťovňou Dôvera, ktorá je plus 26 mil. v súčasnom stave v hospodárení a všeobecná poisťovňa, ak si dobre pamätám číslo, je v mínuse až mínus 48 mil. eur v súčasnom momente. Čiže, tam je ešte mnoho rezerv v tejto oblasti.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega, nebudem sa už venovať výmenným lístkom. Máš pravdu. Nesplnilo to účel podľa mňa. Treba to zmeniť. Je to jasné. Vieš veľmi dobre, keď sme hovorili o tom, že má to usporiť nejaké peniaze. Nestalo sa tak. Súhlas. Nie je problém.
Ale musím vzácne súhlasiť s pani Sabolovou a upozorňujem, ale teraz to myslím vážne, upozorňujem aj ja na možnosť vidiny akciových spoločností, na možnosť týchto spoločností, keď vzniknú, aj ich následného krachu.
Veď veľmi dobre vieme, neviem prečo tak strašne forsírujete akciové spoločnosti, 2011 ukončené akciovky, 2012 hospodárenie a akonáhle budú hospodáriť so stratou, musia samy na seba vyhlásiť konkurz. A 2013, 18 fakultných nemocníc v krachu, modelujem situáciu, 18 akcioviek musí na seba vyhlásiť konkurz a do 18 akcioviek buď vstúpi strategický investor, čiže budú privatizované, alebo tieto nemocnice pôjdu dole vodou a musíme ich pustiť dolu Dunajom.
Hej, stále hovoríte, že štátna nemocnica, nie je možné. Minister má všetky páky v rukách na to, aby štátne nemocnice boli v zisku, viď. Fakultná nemocnica Nitra, ktorá minulý rok mala zisk 70 mil., v prvom polroku má zisk 58 mil., hovorím v korunách, tak čo bráni ministrovi, aby zmenil tieto manažmenty a nemocnice išli v pozitívnych číslach.
Druhé. Pán minister, a apelujem na premiérku, prečo ešte nie sú zverejnené zmluvy s vašou akciovkou VšZP? Zverejnite ich, ukážte ako sa hospodári, ako to je. Kde sú zverejnené zmluvy? (Hlas z rokovacej sály.) Prosím? Aký zákon? Však sme stopercentný akcionár, štát. Minister jedným rozhodnutím.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja, samozrejme, že v dvoch minútach sa nedá nejako odborne diskutovať k tej problematike, ale mám teda dve poznámky, pokiaľ ide teda o tú transformáciu nemocníc. Ja sa, samozrejme, bojím tej transformácie na akciové spoločnosti. A napriek tomu, čo vy hovoríte, že transformácia nie je synonymom privatizácie, tak vám poviem, že existuje veľmi jednoduchý návod ako možno v akciových spoločnostiach privatizovať. A to tým, že tam príde tzv. strategický investor.
Ten návod som nevymyslel ja, ale ten návod nám oznámila pani premiérka Radičová, keď hovorila o tom, že táto vláda nebude privatizovať, ale v niektorých prípadoch, a sú to práve prípady, v ktorých ide o štátne akciové spoločnosti, sa príjme strategický investor. A to je cesta na privatizáciu.
Vstup strategického investora nemôžte aplikovať v prípade rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. A ja mám vážne obavy, že chcete transformovať nemocnice na akciovky práve kvôli tomu.
A druhý moment, na ktorý chcem upozorniť, argument, argument o tom, že tie štátne nemocnice alebo nemocnice v prípade, že sú neziskové organizácie, že sú mnohé v strate a naopak, tie akciovky stratu nevytvárajú, je podľa mňa veľmi krívajúci, a to z jediného dôvodu, pretože skutočne nie je problém urobiť v prevádzke zisk. Problém je, že vlastne to môžte dosiahnuť tým, že zoškrtáte náklady.
Takže, aj nemocnica, ktorá jednoducho zoškrtá náklady tým spôsobom, že nebude poskytovať zdravotnú starostlivosť, alebo ju bude poskytovať iba výberovo a iba v minimálnom rozsahu, môže v konečnom dôsledku vykázať zisk. Zisk, vykazovanie zisku je chvályhodné iba v prípade, že sa zabezpečí aj kvalitná zdravotná starostlivosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som aj ja skrátil svoje vystúpenie. Len veľmi krátko sa vyjadril k predkladanej novele zákona.
V prvom rade musím podobne aj s troškou takého pozitívneho sentimentu, podobne ako kolega Novotný, po ostatných štyroch rokoch, keďže som bol členom výboru pre zdravotníctvo, aj v tomto pléne som sa mnohokrát snažil argumentačne, ale aj predkladaním rôznych noviel zákona presadzovať opatrenia a návrhy, ktoré považujeme za dôležité. Žiaľ, nebolo nám to umožnené a dnes som veľmi rád, že po tak relatívne krátkom čase od nástupu novej vlády tu máme hneď novelu zákona, ktorá dokonca v niekoľkých bodoch plní programové vyhlásenie vlády.
Som rád a bez akéhokoľvek veľkého pátosu a marketingových vyhlásení, ako to bolo na začiatku predchádzajúceho volebného obdobia, keď sa zrušili tie známe a toľko pertraktované dvadsaťkorunáčky, že prichádza minister s niekoľkými opatreniami, ktoré sme my aj tu počas minulého volebného obdobia niekoľkokrát navrhovali a presadzovali a považujeme ich za dobré. Nie je to samoúčelné, ale je to preto, že ich považujeme za dobré a správne.
Tých opatrení bolo niekoľko. Dovoľte mi, aby som nie príliš dlho, keďže nechcem ťahať čas, sa k nim vyjadril, samozrejme, najdôležitejšie sú tie systémové opatrenia, nie tie kozmetické, alebo ak chcete marketingové, ako by nás niekto mohol z toho obviniť. Ale som rád, že aj z lavíc súčasnej opozície, bývalej vládnej koalície, napr. sa dnes vieme zhodnúť na tom, že odporúčacie lístky nesplnili svoj cieľ. A dnes je dobré, že ich rušíme. A som rád napriek tomu, že sa nám to v minulom období niekoľkokrát nepodarilo, že dnes môžme k tomuto nezmyselnému opatreniu pristúpiť, aby sme ho mohli zrušiť.
Druhým opatrením je limit na spoluúčasť. Som rád, že prichádzame s opatrením napriek tomu, že niektorí poslanci, ako to tu už odznelo, majú obavy, že nastavením systému nemusí dochádzať k takým očakávaniam, alebo k naplneniu takých očakávaní, ako by možno mohol niekto očakávať. Myslím si, že v každom prípade ale je dôležité, že dnes sa vládna koalícia vôbec zhodla na nejakom kompenzačnom opatrení, ktoré tu doteraz nebolo. A preto pre prípad naozaj zvýšených nákladov tu existuje už systém, ktorý môže práve takýmto dotknutým, hlavne slabým, slabším sociálnym skupinám zabrániť ich nadmerným výdavkom v zdravotníctve, resp. za zdravotnú starostlivosť a za poplatky v zdravotníctve.
Nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, som rád, že dnes toto minister rieši. Ani o tom sa veľmi netreba pritom zastavovať, pretože naozaj je to niečo, čo považujeme za úplne normálne, že tento gumový paragraf, ktorý tu čisto z utilitárnych dôvodov bývalá vládna koalícia zaviedla, že dnes tento paragraf sa ruší.
Zverejňovanie zmlúv je veľkou témou súčasnej vládnej koalície. A napriek akýmkoľvek iným výhradám a kritike za tempo, si myslím, že je dobré, že minister prichádza práve s legislatívnym riešením tohto problému.
No a najdôležitejšie považujem to, že vláda prichádza s dvoma zásadnými oblasťami. A to je riešenie DRG, resp. náznak štartu jedného procesu, ktorý nepatrí k ľahkým a jednoduchým, a určite nie krátkodobým, pretože je to proces, ktorý určite chvíľu potrvá. A ja dúfam, že minister tým, že do tohto zákona dáva pre úrad pre dohľad práve kompetenciu prípravy DRG, že sa naozaj s vervou pustí do tejto veľkej úlohy, ktorá významným spôsobom môže zlepšiť kondíciu v našom zdravotníctve tým, že sa upravia platobné mechanizmy.
No a posledná transformácia, toľko tu diskutovaná, zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. Čísla hovoria úplne jasne. Zdravotnícke, štátne zdravotnícke zariadenia vytvorili dlh 271 mil. eur. Opticky bol tento dlh znížený poskytnutím návratnej finančnej výpomoci vo výške 119 mil. eur na 159 mil. eur. Naproti tomu, transformované štátne zdravotnícke zariadenia sú dnes bez dlhov. Je to, samozrejme, jasný príklad toho, ktorým smerom a akým smerom sa súčasná vládna koalícia, ministerstvo zdravotníctva chce vybrať. Určite to nebude jednoduchý proces, ale tak ako ja, aj vy isto dobre viete, že pokiaľ do systému zdravotníctva nezasiahneme vo viacerých bodoch, pokiaľ nezačneme, nezmeníme platobné mechanizmy, nestransformujeme poskytovateľov, nezastavíme plytvanie a neurobíme mnohé iné systémové opatrenia a neurobíme ich naraz, tak potom nedosiahneme želateľnú zmenu v systéme. A systém ďalej sa len bude v rôznych variáciách nabaľovať a nebude prinášať to, čo chceme, aby prinášal, to je zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Preto ja ešte raz vítam predkladanú novelu zákona a dúfam, že získa podporu tejto snemovne. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega sa venoval vo svojej časti ešte tomu diagnosticko-terapeutickému systému, tomu DRG systému a transformácii. Tu len chcem podotknúť, že by bolo dobré, aby v zákone bolo zvýraznené, že tie DRG budú len pre ústavnú starostlivosť, aby sme sa vyhli akémukoľvek problematickému výkladu zákona, že sa budú podľa toho hodnotiť aj iné, iní poskytovatelia. A k transformácii možno ešte jedna poznámočka. Keďže vieme, tí, ktorí sme v zdravotníctve v minulosti trošku fungovali v tomto parlamente a sledovali aj financovanie ústavných zariadení, vieme, že financovanie v minulom volebnom období nebolo rovnomerné pre všetkých poskytovateľov a boli isté, už dnes univerzitné alebo fakultné nemocnice, zvýhodnené v limitovaní finančných prostriedkov, preto aj dnes je veľmi ťažko povedať, akú východiskovú pozíciu, ktoré fakultné nemocnice a univerzitné nemocnice majú. A toto aj je preto jedno vážne riziko pri transformácii, preto minimálne by bolo vhodné nejsť teraz k transformácii, alebo predĺžiť lehoty na transformáciu na akciové spoločnosti až na roky 2012 - 2013, keď budú jasne finančne nastavené kritériá z poisťovne, a keď budú jasne nastavené kritériá a zistené fakty, v akom stave sa naše ústavné zariadenia, veľké fakultné nemocnice a univerzitné, nachádzajú. A môj osobný názor je, že by som bola za to, ak by minimálne tri univerzitné nemocnice ostali štátnymi organizáciami, príspevkovými.

Ďakujem pekne. Vznik akciových spoločností za ministra Zajaca a vznik ich len v počte piatich kusov bol urobený preto tak, aby sa potvrdila správnosť jeho reformy, a preto bolo urobených iba päť akciových spoločností, lebo na viac tento systém jednoducho nedal, nemal. Akciové spoločnosti, ktoré vznikli na tzv. zelenej lúke, čiže s nulovými dlhmi a s dobre nastavenými platbami od zdravotných poisťovní. V tom čase som pracoval ako námestník vo Fakultnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach, ktorá mala 3-tisíc zamestnancov, a ktorá takisto sa mala transformovať na akciovú spoločnosť a bolo všetko právne pripravené, aby ako akciová spoločnosť vznikla, takisto ako aj ostatné nemocnice Banská Bystrica, Bratislava. Ale tá transformácia sa pokynom ministra zrušila, pretože keby vznikli 1. 1. 2006, tak okamžite by sa ukázalo, že sú neživotaschopné, lebo toľko finančných prostriedkov v systéme, v našom systéme, nemáme, aby mohli ako akciové spoločnosti fungovať a aby nevytvárali stratu. Čiže, potvrdenie existencie akciovej spoločnosti ako potvrdenie správnosti tohto kroku nie je pravda. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Markovič, využijem to, čo som nestihol dopovedať v tých prvých dvoch minútach. Chcel som len povedať, že akciové spoločnosti, ktoré sú u nás teraz tu, na Slovensku, preto vychádzajú, lebo sú naddimenzované. Majú vyššie platby z poisťovní. Preto ja žiadam a hovorím, zverejnite zmluvy. Ja čakám sľub pani premiérky, kedy konečne zmluvy budú zverejnené a nevidím dôvod, aby minister čakal na zákon, nevidím dôvod, aby minister čakal na zákon, pretože minister môže zmluvy z VšZP zverejniť aj zajtra. To dúfam, pán poslanec, so mnou súhlasíte, aj bez zákona. Na iné poisťovne, ktoré sú súkromné, musíme prijať tento zákon. Hej? Ale nevidím dôvod, prečo by sme aj bez zákona nemohli zverejniť zmluvy VšZP, kde akcionárom stopercentným je minister zdravotníctva. Čo sa týka výkazníctva v akciových spoločnostiach, všetky fakultné nemocnice majú výkazníctvo ekonomiky a majetku v súlade s pokynmi ministerstva zdravotníctva, čiže jednotné, pán poslanec Novotný a pán poslanec Peťo, vypadlo mi priezvisko, prepáč. Majú jednotné. Čiže, tá obava, že nemajú jednotné účtovníctvo, alebo nemajú jednotnú evidenciu majetku, nie je pravdivá. Tie pokyny sú z ministerstva zdravotníctva. Minister zdravotníctva má plnú právomoc na to, aby aj zo štátnych fakultných a univerzitných nemocníc spravil minimálne na úrovni nulového hospodárskeho výsledku alebo mierneho zisku nemocnice, len musí na to on ako reprezentant toho, že stanovuje manažmenty nemocníc, musí na tom pracovať. Ďakujem veľmi pekne.