7. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom navrhovanej novely je precizovať znenie ustanovenia § 12, ktorý upravuje rozpočtové určenie príjmov z udržiavacích poplatkov, a to z pohľadu pôsobnosti zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Súčasne reflektuje na vydanie kodifikovaného znenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá a aktualizuje súvisiace odkazy na právo Európskej únie. Aby som to zjednodušila, ide vo svojej podstate o technickú novelu, ktorá stanovuje, že príjmy z udržiavacích poplatkov a príplatkov sú príjmom štátneho rozpočtu okrem pomernej časti príjmov, ktoré podľa zmluvy odvádza úrad Európskej patentovej organizácii. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 32 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky, na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 600/2008 Z. z., tlač č. 76. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. O tom, že návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí, nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, ani na obyvateľov, nebude mať dopad na životné prostredie, na zamestnanosť, ani na podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu, ktoré mne ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 2010 č. 66 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade na schválenie návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky. Dôvodom na vypracovanie predmetného návrhu zákona je ustanovenie § 37d ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené s § 8a ods. 1, 3 až 6 predmetného zákona najneskôr k 1. januáru 2011, inak dotáciu po 1. januári 2011 nemožno poskytnúť. Poskytovanie dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky je v súčasnosti upravené výnosom vydaným na základe § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V predloženom návrhu zákona sa ustanovuje účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrola poskytovania dotácií v pôsobnosti Úradu vlády. Návrh zákona určuje tiež okruh osôb, ktoré môžu o dotáciu požiadať. Predloženým návrhom zákona nevznikajú nové požiadavky na zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu. Finančné prostriedky na poskytovanie dotácií sa budú zabezpečovať v rámci rozpočtovej kapitoly Úradu vlády na príslušný rok.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, tlač 105.
Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa koná jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 7. schôdze Národnej rady. Konštatujem, že návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa návrh nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí. Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie je úplný. Návrh zákona ustanovuje účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrolu poskytovania dotácií v pôsobnosti Úradu vlády. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 74 z 24. septembra 2010 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, a to v lehote do 24. novembra 2010, resp. v gestorskom výbore v lehote do 26. novembra 2010. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vláda predkladá parlamentu novelu Občianskeho zákonníka a novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého cieľom je jednoznačne zaviesť pravidlá, ktoré zabezpečia transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami. Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky písomné zmluvy tzv. povinných osôb podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám zverejnené na internete. Ich účinnosť bude podmienená zverejnením na internete. Na internete budú zverejnené všetky objednávky a faktúry, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom štátu. Navyše navrhovaná právna úprava tiež zavádza možnosť odstúpenia od zmluvy, ak sa po zverejnení ukáže, že štát uzavrel zmluvu, ktorá je ekonomicky nevýhodná. Ruší sa tiež možnosť uzatvárania tzv. nevypovedateľných zmlúv a do právneho poriadku sa tiež zavádza tzv. imperatívna norma pre prípad, že zmluvný vzťah, ktorý podlieha zverejneniu, by mal v sebe obsahovať cudzí prvok. To znamená, pokiaľ by sa právna úprava, ktorú navrhujeme, chcela obchádzať tým, že zmluva sa podriadi právnemu poriadku iného štátu, ktorý povinnosť zverejňovať neobsahuje.
Ja musím povedať, že ma veľmi teší, že táto novela má konečne šancu na úspech. Hovorím to takýmto spôsobom, pretože táto právna úprava nie je v tomto parlamente žiadnou novinkou. Bola predmetom rokovania parlamentu zhruba rok a pol spätne a ja som, naozaj, veľmi rada, že táto vláda to myslí skutočne vážne so zverejňovaním zmlúv. Pretože verím a som rada, že, naozaj, tento návrh má podporu celej koalície, pretože veríme, že zverejňovanie zmlúv a, naozaj, dôsledné a dôkladné oko občana, prípadne mimovládneho sektora, zvýši tlak na orgány verejnej moci, zvýši sa tým aj predpoklad, že tieto orgány budú hospodáriť, naozaj, zodpovedne. Myslím si, že po toľkých rokoch a po predchádzajúcom období, naozaj, nastal čas skoncovať s nevýhodnými zmluvami, predraženými zmluvami pre štát a myslím si, že je, naozaj, dobrou cestou začať so zverejňovaním zmlúv, pretože len tak docielime to, aby za zatvorenými dverami ministerstiev, úradov, obcí, sa neuzatvárali nevýhodné zmluvy.
Chcem upozorniť na to, že, naozaj, tento návrh zákona sa netýka len ministerstiev alebo ústredných orgánov, ale týka sa aj obcí a miest. Som presvedčená o tom, že je to rovnako dôležité, pretože dnes aj mestá a obce nakladajú s obrovskými majetkami a je rovnako dôležité, aby aj tento majetok bol spravovaný zodpovedne a hospodárne. A dokonca, myslím si, že je dôležité pripomenúť, že tu si berieme možno príklad z miest a obcí, pretože je viacero obcí a miest, ktoré nám už ukázali, že zverejňovať zmluvy, objednávky, faktúry je možné, že to nespôsobuje problémy, ale naopak, zvyšuje to dôveryhodnosť vedenia obce a zvyšuje to hospodárnosť a zodpovednosť pri nakladaní s majetkom obce.
Môžem vymenovávať veľa miest a obcí, môžem pripomenúť priekopníka, či je to mesto Šaľa pod vedením primátora Alföldiho a viceprimátora Mečiara, môžem spomenúť Žilinu, ktorá zverejnila medzičasom už stovky zmlúv na internete, ale takýchto miest a obcí by som ako príklad mohla uvádzať viac. A treba povedať, naozaj, dobrovoľne nám ukázali, že je to možné aj technicky, aj právne, aj politicky. Zákon pamätá aj na obce, ktoré nemajú internet, pretože pre nich sa dáva možnosť zverejňovať zmluvy v Obchodnom vestníku tak, aby zákon bol vykonateľný aj pre malé obce, ktoré, naozaj, dnes nemajú webovú stránku, alebo nie sú pripojené na internet.
Chcem zdôrazniť aj to, že zákon nerieši len zverejňovanie zmlúv, ale pamätá aj na to, aby nebolo možné uzatvárať dlhodobé nevýhodné zmluvy, zmluvy, ktoré obsahujú klauzulu automatického predĺženia platnosti pokiaľ mesto, obec, štát túto zmluvu v krátkom čase pred uplynutím účinnosti zmluvy túto zmluvu nevypovedia. Myslím si, že, naozaj, je dôležité zaviesť jasné pravidlá, transparentnosť do nakladania s majetkom štátu. Som presvedčená o tom, že tento návrh zákona to umožňuje, a preto verím, že nájde podporu nielen v radoch vládnej koalície, ale že nájde podporu naprieč politickým spektrom. Ďakujem pekne a prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 29. septembra 2010 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady. Návrh je iniciovaný programovým vyhlásením vlády. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z obsahu a formulácií ustanovení je zrejmé, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predkladaný návrh zákona podľa doložky vplyvov zakladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia ustanovení navrhovaného zákona. Návrh zákona bol vypracovaný predovšetkým s cieľom zaviesť pravidlá, ktoré zabezpečia transparentné a hospodárne nakladanie s verejnými financiami a verejným majetkom. Vychádzajúc z oprávnení spravodajcu odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2010 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. novembra 2010 a gestorský do 26. novembra 2010. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som v rámci rozpravy vysloviť osobné potešenie nad tým, že môžem byť spravodajcom k tomuto návrhu zákona, pretože tento zákon považujem za jednu z najdôležitejších vecí, ktorou sa tento parlament zaoberá od volieb v tomto roku a možno aj v celom volebnom období. Tento návrh zákona podľa môjho hlbokého presvedčenia symbolizuje zmenu, ktorú chce priniesť nová vládna koalícia, zmenu smerom k väčšej transparentnosti a väčšej hospodárnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi, verejnými financiami a verejným majetkom. A pokiaľ ide o posun smerom k väčšej transparentnosti, je to jedna z najdôležitejších a možno najdôležitejšia zmena v slovenskej legislatíve od prijatia zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ako tu už spomenula pani ministerka, viaceré mestá a obce pristúpili k tomu, že zverejňujú zmluvy, zverejňujú faktúry, zverejňujú objednávky, zverejňujú na svojich web stránkach ďalšie informácie, ktoré sa týkajú hospodárenia a nakladania s majetkom a svojimi financiami. Tým, že z tejto doterajšej dobrej praxe a dobrej skúsenosti spravíme záväzné pravidlo, urobíme ďalší krok dopredu, urobíme ďalší krok k tomu, aby sa v tejto krajine, v celej verejnej správe, nielen v tých samosprávach, ktoré sa pre to samy rozhodnú, hospodárilo transparentne, a aby sa prostriedky, ktoré štát a verejná správa získavajú z peňazí daňových poplatníkov, aby sa s týmito prostriedkami nakladalo efektívnejšie ako doteraz. Chcem za seba vyjadriť tomuto návrhu plnú podporu a prosím vás o to isté. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Samozrejme, že tento návrh zákona je veľmi ľúbivý, len škoda, že neprišiel pred takými dvanástimi rokmi, to by sme sa dozvedeli ako sa s majetkom šafárilo napr. v tomto meste a v niektorých mestských častiach, ako sa prenajímali a zamieňali pozemky zvláštnym spôsobom, byty, ako sa prenajímajú ešte aj teraz celé školy za jednu korunu. Bolo by veľmi zaujímavé poznať tie mená, ktoré sú za tým. Ďakujem.

Vážený pán poslanec Jasaň, samozrejme, že by bolo lepšie, keby podobná úprava platila pred dvanástimi rokmi. Sám však viete, že takýto návrh tu už bol v minulom volebnom období, takže škoda, že ho vtedy nepodporila vtedajšia vládna väčšina. Škoda.

Takže, ďakujem pekne za možnosť vystúpiť. Vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, tak si dovolím predniesť len také všeobecné stanovisko, samozrejme, konkrétne doplnenia môžme, o nich budeme diskutovať v druhom a treťom čítaní, ak Národná rada posunie tento návrh ďalej.
Tak, dovoľte mi preto, len veľmi stručne vyjadriť svoj všeobecný postoj k tomuto návrhu. Toto je zákon, ktorý je, by som povedal, na európske pomery relatívne neštandardný a je to zákon, ktorý určite nemajú v 26 z 27 krajín Európskej únie, ale je to zákon, ktorý na Slovensku dnes potrebujeme a je to zákon, ktorý môže dosť zásadne zmeniť mnohé veci v slovenskom verejnom sektore a ten dôvod, prečo ho potrebujeme, je, že naša doterajšia skúsenosť z posledných minimálne už spomínaných dvanástich, ale skôr asi dvadsiatich rokov ukazuje, že najúčinnejšia zábrana proti tomu, aby tí, čo držia verejnú moc ju zneužívali, je ich vedomie, že toto zneužitie bude odhalené. V krajine, kde vynikajúco fungujú kontrolné inštitúcie, kde máme špičkový Najvyšší kontrolný úrad, kde máme nezávislých a špičkových vnútorných kontrolórov, kde máme nezávislých a kvalitných hlavných kontrolórov miest, by pridaná hodnota takéhoto zákona bola obmedzená, pretože tieto kontrolné orgány by sami od seba odhalili veľkú časť zo zneužívania verejnej moci. V krajine, kde, bohužiaľ, mnohé orgány, ktoré majú toto na starosti, ponímajú svoj mandát tak, že by som povedal, že čo mi niekto nestrčí pod oči, to nevidím, a aj keď mi to strčí pod oči a dá sa to oko zavrieť, tak ho zavriem. V takejto krajine, bohužiaľ, potrebujeme, aby verejný sektor a tých, čo držia verejnú moc strážili aj ostatní, aby ich strážilo päť miliónov obyvateľov Slovenska.
Preto si myslím, že Slovensko potrebuje takýto zákon oveľa viac ako napr. Švédsko alebo Dánsko alebo nordické krajiny, kde aj kultúra verejného sektora, aj kvalita kontrolných orgánov je rádovo vyššia. Ja osobne si myslím, že napriek tomu, že posledné mesiace ukázali, že dopady takéhoto zákona budú dosť výrazné, pretože sme už videli, keď sa začali spätne zverejňovať zmluvy, malo to dosť významné dôsledky, už len tých pár prípadov. Si myslím, že nie úplne doceňujeme revolučnú mieru zmeny, ktorú toto prinesie a myslím si, že ako spoločnosť sa budeme musieť na takúto vysokú mieru transparentnosti trošku prispôsobiť. A nie je to nemožné. Ako vieme, sú samosprávy, ktoré robia toto už dlhšie. Sú mestá, ako napr. Šaľa, ktoré zverejňujú nielen každú zmluvu, ale aj každú faktúru, každý účtovný doklad už niekoľko rokov a takých miest a obcí je po Slovensku čoraz viac. To znamená, že je zjavné, že je to aj technicky možné a je zjavné, že sa tomu aj prispôsobiť dá, ale tam, kde sú predstavitelia verejnej moci zvyknutí, že im nikto na prsty nepozerá a tí čo im na prsty pozerať môžu, s tými sa dohodnú, tak tam to bude, naozaj, šokom.
Ja osobne by som sa ešte rád na záver vyjadril k tej otázke, spätnej. Je jasné, že z právnych dôvodov nie je možné zaviazať, asi ani nie vždy boli k dispozícii všetky dokumenty, ale myslím si, že nič nebráni orgánom verejnej moci, ako sme to videli aj na príklade vlády Slovenskej republiky, aby aj spätne zverejnila zmluvy, ktoré boli uzavreté v období napr. od roku 2000, kedy vznikol Úrad pre verejné obstarávanie a dnešný zákon o verejnom obstarávaní, alebo približne v dnešnej podobe. To znamená, že ja si myslím, že k tomu, k čomu bol vyzvaný aj zo strany opozície, ja by som tú výzvu otočil, aby každý držiteľ verejnej moci, každý minister, každý primátor, každý župan, dobrovoľne zverejnil aj spätne takéto veci, pokiaľ sa nemá čoho báť. Toľko k tej otázke spätného zverejňovania.
Ja si, naozaj, pamätám, keď pani Žitňanská, vtedy ešte nie ministerka, ale poslankyňa Národnej rady, vymyslela tento mechanizmus zverejňovania a podmienenia účinnosti zverejnením a pamätám si, že boli to práve poslanci Smeru, ktorí vymýšľali všetky rôzne zdôvodnenia, prečo takýto zákon nepodporiť, ani ho nepodporili. Som veľmi zvedavý, po mne je prihlásený pán poslanec Madej, aký postoj zaujme on. Dúfam, že to nebude taký istý postoj, pretože toto je, naozaj, zákon, ktorý nie je kladivom ani na opozíciu, ani na koalíciu, ale je kladivom na všetkých, ktorí majú verejnú moc v rukách a myslím si, že takýmto kladivom by sme mali klepnúť po prste tým, čo ho zneužívajú bez ohľadu na to, na ktorej strane politickej deľby sa práve nachádzame. Pretože to je zákon, ktorý nemá až tak spoločného s tým, či ste momentálne pri vláde alebo v opozícii. Ďakujem.