7. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Dá sa povedať, že niekedy slúži ku cti parlamentu i to, že príjme neštandardný zákon. A ak teda takýto zákon nepotrebujú nordické krajiny, som hlboko presvedčený, že ho potrebujú mnohé iné krajiny, ktoré ho nemajú. A budem rád, i v záujme susedných krajín, napríklad ak sa táto neštandardná norma stane štandardom v krajinách, ktoré sú na ceste k štandardnosti, a preto som rád, že tá norma tu je a vyslovujem pevné presvedčenie, že na rozdiel od minulého volebného obdobia, keď sa našlo čokoľvek, aby nebola prijatá, tentoraz prijatá bude. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k predmetnej novele Občianskeho zákonníka a súvisiacich právnych predpisov. Krátka úvaha na úvod. Ja osobne podporujem akékoľvek zavádzanie transparentnosti do verejného života a v tomto kontexte, v tejto časti vidím aj novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ budú nejaké povinne zverejňované zmluvy, táto skutočnosť je v poriadku a pokiaľ, samozrejme, infozákon platí od roku 2000, je potrebné takúto úpravu čím ďalej precizovať, rozširovať, pretože právo verejnosti na informácie je absolútne v poriadku a zavádza väčšiu transparentnosť. Na druhej strane ale nadväzovať túto právnu úpravu na právnu úpravu obsiahnutú v základnom kódexe civilného práva v Občianskom zákonníku môže vytvárať veľké komplikácie, problémy v praxi, ktoré možno ich účinky ani teraz, pani ministerka, neviete doceniť. Ide o to, že Občiansky zákonník sám, ktorý by mal používať vlastné legálne definície, odkazuje na infozákon, na osobu, ktorá povinne sprístupňuje informácie podľa osobitného zákona. Už to samé o sebe je v kódexe nezvykom, aby sme legálne definície dávali na osobitné zákony. Z hľadiska legislatívno-technického takáto úprava správna nie je.
Čo sa týka účinkov povinne zverejňovanej zmluvy. Transparentnosť v akomkoľvek verejnom procese, si myslím, že by sa dala dosiahnuť aj trochu inak, pretože komplikácie, ktoré vyplynú z tejto právnej úpravy, môžu mať negatívne následky. Súhlasím, keď budete zavádzať pokuty za nezverejňovanie zmlúv, vysoké sankcie, osobnú zodpovednosť osôb, ktoré povinne zverejňujú zmluvy a budú aj osobne zodpovedať, či už starosta obce, minister, je to jedno. Prípadne, v prípade verejných obstarávaní takúto povinnosť môžete uložiť aj odborne spôsobilým osobám, ktoré garantujú proces verejného obstarávania. Na druhej strane, ale zavádzate do Občianskeho zákonníka úpravu, na základe ktorej, keď sa akýmkoľvek nedopatrením nezverejní v lehote zmluva, tak táto nie je neplatná, ale je nulitná, to znamená, že platí, citujem: ods. 4 § 47a platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vzniknú v praxi obrovské komplikácie, keď navzájom si budú účastníci zmluvy plniť, zmluvné strany plniť, nebude to, bude to bezdôvodným obohatením plnením nedlhu a zmluva, ktorá by mala mať účinky, jedna zmluvná strana bude negatívne dotknutá tým, že si osoba, ktorá má povinne zverejňovať túto zmluvu, nesplnila svoju zákonnú povinnosť. To znamená, že trpieť bude ten účastník zmluvy, ktorý porušenie práva nijakým spôsobom nezavinil. Vzájomné nároky, vysporiadanie si ich navzájom, bude ďalším spôsobom problematické, ale to už ukáže prax. Napriek tomu, samozrejme, právo nemá rado výnimky. Vy zavádzate výnimku, že zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie a tak ďalej a tak ďalej je účinná bez zverejnenia.
Poviem s nadsádzkou, vidíte ako sa zneužíva skrátené legislatívne konanie, hoci aj touto vládou a naťahajú sa dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré, samozrejme, nikto nikdy nevidel. Samozrejme, mnohé povinné osoby, resp. tí, ktorí ich budú kontrolovať, budú vidieť, alebo nevidieť dôvody, na základe ktorých osoba, ktorá by mala povinne zverejniť zmluvu, by takúto zmluvu, na základe takejto zákonnej výnimky, ju zverejňovať nemusela. A zase sa pýtam. Sankcia, následok nulitnosti takéhoto právneho úkonu, je veľmi riziková, najmä v čase, keď prebehne riadne verejné obstarávanie, keď bude zmluva uzavretá a tak ďalej a tak ďalej.
Čo sa týka možnosti odstúpiť od zmluvy, tu považujem toto za najväčšie riziko a ja dúfam, že s takouto úpravou to nemyslíte vážne, pani ministerka, pretože vy zavádzate do Občianskeho zákonníka, že od zmluvy, podľa § 47a môže účastník, ktorý je osobou, ktorá povinne sprístupňuje informácie podľa osobitného zákona odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 10 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy. Ja sa teraz chcem opýtať, trištvrte roka prebehne obrovské verejné obstarávanie, naozaj sa dodržia všetky zákonné podmienky, také, aké sa dodržať majú, legislatívne, právne a procesne je celý systém pripravený a uzavrie sa zmluva s dodávateľom služby, tovarov, prác, čokoľvek. Teraz Občiansky zákonník bude umožňovať obstarávateľovi odstúpiť od zmluvy, ktorú uzavrel na základe riadneho verejného obstarávania, do 10 dní od uzavretia zmluvy, on si splní všetky povinnosti vyplývajúce z verejného obstarávania, ale do 10 dní bude môcť bez udania dôvodu, bez akýchkoľvek sankcií od zmluvy odstúpiť.
Nielenže to spôsobí v praxi obrovské problémy, pretože na jednej strane účastník, ktorý vyhral súťaž, tender, a ktorý chcete, aby bol transparentný a verejný, má mať potom nárok, aby s ním ako prvým uchádzačom bola uzatvorená zmluva, ale na druhej strane, ja sa pýtam, keď tam bude v takomto prípade po uzavretí zmluvy 10 dní lehota na to, aby sme rokovali, alebo aby obstarávateľ rokoval, vypoviem s tebou zmluvu bez udania dôvodu, alebo nevypoviem? Bude, alebo nebude, podľa vášho názoru, takýto účastník, zmluvná strana, ktorá bude dodávať štátu, obci alebo komukoľvek inému, bude, alebo nebude vydierateľný ohľadne toho, či s ním bez udania dôvodu, bez akýchkoľvek náležitostí, vypovedajú zmluvu alebo nie?
Ja tu hovorím o problémoch, ktoré môžu vzniknúť. Prosím, nespájajte to so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, pretože rozširovanie úpravy, na základe ktorej sa zverejňujú zmluvy alebo akékoľvek iné právne úkony týchto osôb, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami, nepovažujem za nesprávne, naopak. Ale viazať to na účinnosť týchto právnych úkonov v praxi, viazať to a rozširovať to o možnosť odstúpiť bez udania dôvodu od platne uzatvorenej zmluvy, a ja si dovolím citovať, čo považujem už za nezmysel, lebo v práve, aby sme reagovali na mediálne správy, je že v dôvodovej správe, pani ministerka, uvádzate, že od zmluvy bude možné odstúpiť do 10 dní, keď sa zistí, že bola nevýhodná a tak ďalej. Ja sa pýtam, načo je proces verejného obstarávania? Po prvé. Aká je tam osobná zodpovednosť aj odborne spôsobilých osôb a ďalších ľudí, ktorí sú zapojení do procesu?
A ďalej, keď hovoríme o možnosti odstúpiť, to riziko vydierateľnosti tých subjektov je tam tiež veľmi, veľmi veľké. To znamená, že táto právna úprava je až nebezpečná a nespôsobí transparentnosť, ale môže spôsobiť ešte väčšie korupčné správanie sa v tomto sektore. Vďaka tomu oprávneniu, ktoré tam týmto osobám dávate. Je predsa prirodzené, že čo sa stane po 11 dňoch. Uplynie lehota a novinár napíše článok o 11 dní, že nejaká zmluva je, alebo nie je nevýhodná. Vtedy už dôvodová správa, ktorú ste uviedol, neplatí, pretože túto lehotu, 10-dňovú na odstúpenie od zmluvy, dávate len v trvaní 10 dní. Ja upozorňujem na to, že takáto právna úprava je napr. príznačná pri podomovom predaji, zásielkovom predaji, kde účastník zmluvy môže odstúpiť, keď mu príde poštou nejaká zásielka, ktorú si objednal cez internet, pošle ju naspäť, myslím, že do 10 dní, nesúhlasím s tým, odstupujem od zmluvy. Ale predsa, toto nie je presne takýto prípad, veď tu uzatvárame zmluvy medzi subjektmi, ktoré navzájom sa poznajú, ktoré rokujú na základe, vo väčšine prípadov riadneho procesu, verejného obstarávania. Na základe metód, ktoré sú uvedené v zákone o verejnom obstarávaní. Takže, takáto právna úprava naviazaná na účinky zmlúv v Občianskom zákonníku, naviazaná na možnosť bezdôvodného odstúpenia od zmluvy, a to nie je v prípade nevýhodnosti, pretože ste uviedli v návrhu zákona, že je to bez udania dôvodu, tam nie sú uvedené zákonné dôvody, tak takáto právna úprava je veľmi, veľmi nebezpečná.
Z uvedeného dôvodu ja odporúčam prepracovať. Nebudem dávať takýto procedurálny návrh vzhľadom na to, aké sú tu pomery v parlamente, prepracovať tento návrh zákona, myslím si, že to nie je spôsobilé na prepracovanie v druhom čítaní, pretože by to mala byť moja úvaha, novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde by boli tvrdé sankcie. Tvrdé sankcie voči osobám, fyzickým osobám, ktoré sú povinné, alebo ktoré konajú za povinné osoby, ale nemalo by to byť naviazané na právnu úpravu civilného práva, kde sa účastníci zmluvy budú dostávať do veľmi, veľmi veľkej právnej neistoty.
Na druhej strane si zoberme, samozrejme, centrálny register zmlúv, ale keď si zoberieme len takú obec, pani ministerka, tá ubezpečí účastníka, že táto povinne zverejňovaná zmluva bola zverejnená na internetovej stránke. Tým to môžeme považovať za právnu skutočnosť, na základe ktorej táto zmluva nadobúda účinky. Tešíme sa z toho veľmi, ale keď bude pochybnosť o tom, či bola, alebo nebola táto zmluva zverejnená na internete povinného subjektu, čo sa stane? Kto preukáže, že táto zmluva v tom čase visela na internete a bola zverejnená? Potom už nebola. Potom spadol server, alebo jednoducho bola až neskôr. Plnilo sa v čase zverejnenia zmluvy. Ja vám poviem, ako je to možné vierohodne. Notár môže osvedčiť skutočnosti aj iné a vyhotoviť notársku zápisnicu. Samozrejme. Alebo to pošleme bezplatne do Obchodného vestníka. Teším sa, aký bude Obchodný vestník zaplnený takýmito skutočnosťami len preto, aby mali účastníci zmluvy právnu istotu o tom, že tento právny úkon nadobudol svoje účinky.
Je to, naozaj, na pováženie. Ja by som odporúčal, ja by som súhlasil s právnou úpravou, ktorá veľmi prísne uvádza povinnosti zverejňovať, ale neviazal to, naozaj, na účinky zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Preto si myslím, že na tomto návrhu zákona je ešte potrebné popracovať a som presvedčený, že na ústavnoprávnom výbore podiskutujeme, možno aj o drobných vecných problémoch, ktoré z tohto návrhu zákona vyplývajú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem ti pekne, pán poslanec, a plne súhlasím s tvojím vystúpením, pretože si sa sústredil na podstatu problému, a to na právnu istotu pri uzatváraní zmlúv podľa Občianskeho zákonníka a upozornil si na problémy, ktoré môžu vzniknúť v praxi.
Ja osobne nepoznám takú právnu úpravu v okolitých štátoch v občianskych zákonníkoch, ako je navrhnutá teraz. Netreba si zamieňať dve veci. Jednu vec, zverejňovanie zmlúv podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, myslím si, že ako povedal aj pán poslanec, s tým problémy nie sú, ale ja vidím problém v tom dopade nezverejnenia zmlúv na právne účinky. Skutočne sa teším, že prerokujeme tieto záležitosti na ústavnoprávnom výbore a fakt je ten, že aj z tohto dôvodu uvedený návrh ja osobne nepodporím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Som rád, že tento návrh ako taký obsahovo sa pánu Madejovi páči. To jeho vystúpenie by skôr patrilo do druhého čítania, kedy sa dávajú pozmeňovacie návrhy. Tu by to mala byť diskusia o tom, či tento návrh, takýto zákon chceme, alebo nechceme, a potom tieto zlepšenia by som videl v druhom čítaní. Ako povedala aj tu kolegyňa, vo výboroch.
Mám však obavu, podľa toho, čo povedala, že na jednej strane sa teší, že to vo výboroch bude, na druhej strane ako návrh nepodporí. Tým pádom by sa ani do tých výborov nedostal, keby väčšina zdieľala jej názor, mám preto veľkú obavu, že je tu skôr snaha nájsť nejaké formálne chyby, aby sa zabránilo účinnosti tohto zákona. Tak potom sa netvárme, že my ho síce chceme, ale povedzme rovno, bojíme sa toho zákona, nechceme ho, nevyhovuje nám, sme proti. Ale v prvom čítaní je to táto diskusia. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa pokúsim stručne, lebo pán poslanec Kužma už povedal viaceré veci, ktoré som si aj ja pripravil v reakcii na pána poslanca Madeja. Takže, len možno také dve, tri poznámky.
Prvá je, že pokiaľ ide o údajnú právnu neistotu, ktorú vnesie tá v podstate desaťdňová lehota, tak musím priznať, že to sa mi zdá vecne absurdné, pretože v podstate tá desaťdňová lehota je to isté, ako povinná automatická desaťdňová odkladacia doložka v každej zmluve a, hádam, nikto by nechcel tvrdiť, že ak by sme zakotvili, že v každej zmluve musí byť povinná desaťdňová odkladacia doložka účinnosti a možnosti vypovedania, že by to nejako menilo právnu istotu.
To znamená, že z tohto pohľadu sa mi zdá, že nie celkom ten argument obstojí. Takisto ten všeobecný argument právnej istoty sa mi zdá, že neobstojí v tom, že zákon pomerne presne definuje, kde tie zmluvy budú zverejnené. To znamená, môžme sa baviť o tom, ale to som, priznám sa, v tom vystúpení nezachytil, teda, do akej miery je zaručená stabilita tých publikačných nástrojov. A pokiaľ je zaručená stabilita tých publikačných nástrojov, tak myslím si, že naopak, akýkoľvek podnikateľ, akákoľvek právnická, fyzická osoba bude mať možnosť sa za desať sekúnd presvedčiť o tom, či, teda, zmluva je, alebo nie je. To znamená, že naopak, podľa mňa, miera právnej istoty sa skôr zvýši.
Posledná vec, čo by som chcel povedať, sa týka toho, pán poslanec, vy ste sa pýtali, že načo potom máme verejné obstarávanie. No, bohužiaľ, na Slovensku ho máme, ako vidíme, často práve na to, aby tí správni ľudia dostali správnu zákazku, a potom to, ešte pokiaľ možno, utajili. By som povedal, že vláda, v ktorej ste vy boli poslancom, bola v tom síce majstrom sveta, ale tých príkladov je viacero. To znamená, že spoliehať sa, naozaj, len na to, je veľmi ťažké. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kužma, tu nejde o to, či takýto návrh zákona chceme, alebo nechceme. Novelu infozákona určite chceme ako takú, ale musíte si uvedomiť, že toto je novela Občianskeho zákonníka a vypúšťať čl. 1 v druhom čítaní v legislatívnom procese, aby zostal zachovaný čl. 2 a 3 novela Občianskeho zákonníka a ďalších predpisov, novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, by bolo asi trošku nezvyklé na legislatívny proces. Skôr si myslím, že pokiaľ by takéto argumenty predkladateľ si osvojil, by mal vziať návrh späť, prepracovať ho a na ďalšiu schôdzu ho doložiť.
To znamená, že povinné zverejňovanie zmlúv dajte akýmikoľvek sankciami, ale neviažte to, prosím vás, na účinky zmlúv v súkromnom práve. To nespôsobí dobre. A, pán poslanec Beblavý, na vás si dovolím reagovať len odborne, vecne, lebo toto je právny problém. Ja som si istý, niečo iné je odkladacia podmienka ako rozväzovacia a to, že odložíte účinnosť zmluvy o 10 dní nie je problém, ale v novele Občianskeho zákonníka umožňujete odstúpiť od zmluvy do 10 dní bez udania dôvodu potom, ako bola uzavretá, aj na základe zákonného postupu v súlade s verejným obstarávaním alebo akýmikoľvek inými procesmi. A toto spôsobí menšiu transparentnosť a oveľa väčšiu korupciu v procese verejného obstarávania a v procese všetkých subjektov, o ktoré vám ide, páni poslanci.

Vyjadrím sa krátko, možno len krátkou poznámkou k pánovi poslancovi Jasaňovi, už tu nie je. Všeličo sa dalo urobiť pred dvanástimi rokmi, všeličo sa dalo urobiť počas minulého volebného obdobia, napr. podporiť zákon, aby sa zverejňovali zmluvy a ja musím povedať, že som, naozaj, veľmi rada, že táto právna úprava má dnes, naozaj, šancu na úspech, a že je pri moci taká vláda, ktorá tento zámer, skutočne, podporuje.
K pánovi, k argumentom pána poslanca Madeja. Ja sa teším na ústavnoprávny výbor, pretože verím, a vždy to tak bolo, v dobrú vecnú diskusiu. A viete veľmi dobre, že vždy som bola prístupná vecným argumentom a nebránim sa vylepšeniam textu.
Na druhej strane, ale musím povedať, že podľa mojej mienky je veľmi dôležité, ako je táto právna úprava nastavená. Pretože len novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj s drakonickými sankciami nám nezabezpečí plný efekt, plný efekt zverejňovania zmlúv a hlavne nám nebude garantovať to, že, naozaj, všetky zmluvy budú zverejnené.
Vymožiteľnosť práva nie je len o drakonických pokutách, ale vymožiteľnosť práva je predovšetkým o dodržiavaní pravidiel a o tom, či dokážeme nastaviť systém, právnu úpravu tak, aby všetci účastníci zmluvných vzťahov boli motivovaní dobrovoľne dodržiavať zákon. A na tomto princípe je postavená táto právna úprava. Ak chcú obe zmluvné strany, aby zmluva, naozaj, sa plnila a bola účinná, tak obidve zmluvné strany sú motivované k tomu, aby zabezpečili, že zmluva bude zverejnená. Preto nepotrebujeme drakonické sankcie a máme garantovanú vymožiteľnosť práva, zverejňovanie zmlúv.
Podľa mňa, pokiaľ vieme nájsť takýto mechanizmus, ktorý motivuje účastníkov, aby dodržiavali právo, je to efektívnejšie, ako nútiť ľudí dodržiavať právo drakonickými sankciami. Nie vždy to ide. Preto potrebujeme Trestné právo, a preto potrebujeme aj administratívne pokuty, ale myslím si, že je našou povinnosťou hľadať cesty, ako motivovať ľudí aj štát dodržiavať právo tak, aby sme sa pritom vyhli drakonickým sankciám o to viac, ak to vieme zabezpečiť efektívnejšie. Preto bol zvolený tento model a o detailoch právnej úpravy budem veľmi rada diskutovať na ústavnoprávnom výbore a, samozrejme, pokiaľ nájdeme tu a tam lepšiu formuláciu, veľmi rada ju podporím.
Ale opakujem, veľmi sa teším, že nastal konečne ten čas, že zverejňovanie zmlúv má šancu na úspech, a preto vás opakovane prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Aj priebeh rozpravy ukázal to, čo je typické pre diskusie, keď sa prichádza s návrhom na väčšiu transparentnosť, alebo keď sa chce uplatňovať už existujúce pravidlo umožňujúce kontrolovať verejnú moc a síce to, že málokedy sa v takýchto diskusiách alebo vyjadrovaní názorov dočkáme otvoreného odporu voči tomu, že občania, verejnosť majú právo vedieť to alebo ono a chceme niečo pred občanmi utajovať. Nikdy to nikto takto otvorene nepovie, vždy sa hľadajú nejaké zámienky, či ide o ochranu osobných údajov, či ide o ochranu štátneho tajomstva alebo obchodného tajomstva a teraz, naozaj, aj keď sa bavíme o pravidlách na úrovni zákonov alebo o pravidlách, ktoré si stanovujú samosprávy. Podobné argumenty zaznievajú rovnako, rovnako teraz tu máme argument ohľadom toho, že zasahujeme do účinnosti zmlúv a ideme do úplne inej témy ako je samotná transparentnosť, ale opäť je to podľa môjho názoru iba zámienka, a preto vás opätovne tiež prosím, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady vláda predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a ďalšie zákony. Konkrétne zákon o súdoch, o Justičnej akadémii a zákon o konaní pred Ústavným súdom.
Je všeobecne známym faktom, že súčasná situácia v justícii, nízka úroveň vymožiteľnosti práva, ako aj spôsob a metódy riadenia správy súdov vytvorili na Slovensku atmosféru všeobecnej nedôvery voči súdom, sudcom a právnemu štátu vôbec. A práve na obnovenie dôvery voči súdom a sudcom je zameraná táto novela sudcovským zákonov, ktorú predkladám. Novela sudcovských zákonov znamená doteraz asi najväčšie otvorenie justície verejnej kontrole na Slovensku, znamená významný krok v boji proti vnútornej korupcii na súdoch, posilňuje nezávislosť sudcov pri rozhodovaní a oslabuje vplyv výkonnej moci.
Jej predloženie na rokovanie Národnej rady je pokračovaním mojej dlhodobej snahy dať ľuďom dôveru, veriť v to, že túto situáciu, ktorá dnes panuje, je možné zlepšiť a je možné zvýšiť dôveru ľudí v justíciu. Dôvera je veľmi všeobecné slovo, možno všeobecný pojem, ale je to zároveň kľúčový pojem, pretože dôvera je základom vzťahu občana a súdov, ale nie je to len abstrakcia, pretože je to o tom, aby ľudia, ktorí vstupujú do súdnej siene, mali, naozaj, pocit, že sudcovi môžu s dôverou zveriť svoj súdny spor, že nebudú do súdnej siene vstupovať s tým, že si kladú otázku, či môžu sudcovi vôbec veriť, či bude, naozaj, nestranný a či bude, naozaj, vychádzať len zo zákona. A táto dôvera ľudí v nestranného sudcu, keď vstupujú do súdnej miestnosti, je absolútnou nevyhnutnosťou a je to nevyhnutné kvôli tomu, aby náš súdny systém vôbec mohol fungovať.
Naše riešenia sú otvorenie justície verejnej kontrole. Je to kľúčové a prvé východisko preto, aby sme mohli pre ľudí tento pocit dôvery zabezpečiť. Otvorenie justície verejnej kontrole a posilnenie nezávislosti sudcov pri rozhodovaní. V tomto smere predložená novela prináša množstvo návrhov a množstvo zmien, z ktorých vymenujem tie najpodstatnejšie.
Súčasťou balíka navrhovaných opatrení je toľko spomínané a toľko očakávané zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, ale aj verejné výberové konania na miesta sudcov, na miesta predsedov súdov, ale aj verejné justičné skúšky. Navrhujeme tiež zúžiť priestor a možnosti vnútornej korupcie v súdnictve prostredníctvom novej úpravy vzťahu medzi predsedami súdov a sudcami, aby nemohli priamo alebo nepriamo ovplyvňovať rozhodovanie sudcov, sporov, aby nemali nástroje, ktorými tak môžu urobiť, preto navrhujeme napr. zrušenie odmien pre sudcov, ktoré rozdeľujú predsedovia súdov.
Ďalej navrhujeme stanoviť kritériá pre transparentné prerozdeľovanie financií na súdy, odstránenie výhod pre justičných čakateľov pri obsadzovaní pozícií sudcov, prísnejší aj trestnoprávny postih pri účelových zmenách rozvrhu práce, ak nie je dodržované náhodné prideľovanie súdnych prípadov, preto predsedov grémií a kolégií, to znamená odborných orgánov, ktoré pôsobia na súde, by nemal vyberať predseda súdu, ale mali by si ho voliť sudcovia sami. Robíme opatrenia proti šikanóznemu presúvaniu sudcov z agendy do agendy. Zavádzame tiež povinnosť uchádzačov, ktorí sa uchádzajú o miesta sudcov v otvorených výberových konaniach, aby predkladali zoznam blízkych osôb z rezortu. Upravuje sa nanovo zloženie výberovej komisie na miesta sudcov aj predsedov súdov.
Dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu už nebude môcť minister, ale bude o tom rozhodovať disciplinárny senát. Ja verím tomu, že návrh, ktorý predkladám, odstraňuje nedostatky v systéme, prináša zmeny, ktoré aj vďaka otvoreniu justície, aj vďaka otvoreniu doteraz veľmi ukrytých procesov, ktoré sa dejú na súdoch, ale aj vďaka tomu, že sa odkryjú aj všetky rozhodnutia súdov, vytvorí priestor pre profesionalitu a pre nestranné rozhodovanie súdov.
Otvorenosť justície, obmedzenie svojvôle ministra a predsedov súdov, spretŕhanie nitiek, ktoré umožňujú nežiaduci vplyv na rozhodovanie sudcov, to sú nástroje, ktorými chceme dosiahnuť cieľ. A tým cieľom je, naozaj, zvýšenie pocitu dôveryhodnosti súdov a sudcov u ľudí, aby, naozaj, ľudia mohli vstupovať do pojednávacej miestnosti na súde s dobrým pocitom, že ich spor bude nestranne rozhodnutý. Som presvedčená, že na to, aby tento cieľ sa stal skutočnosťou, musíme urobiť množstvo drobných, ale veľmi konzekventných krokov tak, aby v systéme platili jasné pravidlá, aby v systéme nikto nemohol zneužívať moc. S týmto cieľom predkladám novelu zákona o súdoch a sudcoch a uchádzam sa o podporu pre tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážené poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 29. septembra tohto roku určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Je iniciatívnej povahy, bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne vplyvy na rozpočet správy a informatizáciu spoločnosti, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na podnikateľské prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2010 č. 75 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.