7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja, samozrejme, vítam túto iniciatívu. Na druhej strane mám isté pochybnosti, a nielen finančné, ale aj čo sa týka efektivity a kvality vzdelávania. Pretože iné podmienky vzdelávania v cudzom jazyku, teda v angličtine, sú na prvom stupni základnej školy, iné podmienky, teda myslím tie pedagogické, didaktické prístupy na druhom stupni, iné sú na strednej škole. A na to, ja som presvedčený, nemáme dostatok zatiaľ kvalitných pedagógov.
Nemôžem tiež súhlasiť s tým, že áno, prosím pekne, ale keby ste, že zavádzajme to teda povinne, ale keby ste počuli hlasy z Cambridge a Oxfordu, čo sa trápia s tým, ako sa im bastardí angličtina po celom svete, a takto v minulosti, v stredoveku, bola univerzálnym jazykom latinčina a stala sa mŕtvym jazykom. Čiže vznikajú isté aj pochybnosti z hľadiska historicity tohto rozhodovania.
Nie všade sa hovorí dobre, kvalitne anglicky. Samozrejme, o tých príkladoch, ktoré hovoril pán Marcinčin, to sú príklady, ale poznám krajiny, ako je Taliansko, Španielsko, Francúzsko, kde sa veľmi ťažko v niektorých oblastiach dohovoríte v angličtine. A dokonca s vami ani komunikovať v mnohých oblastiach nebudú v angličtine.
Ale znovu opakujem, pokiaľ nie sú na to pripravené kvalitné finančné podmienky, kvalitní pedagógovia, kvalitní učitelia, tak neponáhľajme sa s tým. Najprv urobme kvalitné podmienky a potom sa poďme baviť aj o tejto aktivite povinného vzdelávania.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, musím povedať, že ma tak trochu prekvapuješ, pretože keď sa odvolávaš na zákazy, ja si myslím, že ten problém bilingválnych gymnázií je veľmi jednoducho riešiteľný, ale ty si ten systém zákazov používal "neznám Bůh" a problém so zákazom študovať viac ako 5 % deťom na osemročných gymnáziách.
Keď hovoríš o nezabezpečení pedagógmi, áno, ten problém tu je, ja s tebou súhlasím. Len ten si rovnako rozbehol, keď si zaviedol vyučovanie jazyka od tretieho ročníka s tým, že rovnako tam učia naozaj nekvalifikovaní ľudia. Takže to ma udivuje.
Ale chcem ti istým spôsobom vzdať kompliment. Musím povedať, že si určite oveľa lepší opozičný poslanec ako koaličný minister.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Marcičin, dobre som to povedal, dobre som to povedal? (Reakcia poslanca Marcinčina.) ...-nčin, ospravedlňujem sa. Ale otázka je, že prečo tento jeden jediný predmet do zákona, keď v zákone nie je ani slovenský jazyk, ani žiadne iné predmety? Po druhé, keď stačí anglický jazyk vedieť ovládať, prečo by nemohol byť ako druhým jazykom? Prečo trváte na tom, že to musí byť prvý jazyk?
Pán poslanec Laurenčin. To, že tí chlapci alebo dievčatá na tých bilingválnych gymnáziách vedia aj druhý, tretí jazyk, neznamená, že v ňom môžu študovať. A ja hovorím o tom, že keď sa osem rokov učí, alebo päť rokov, keď sa učí a všetky odborné predmety a všetky, celú terminológiu má vo francúzskom jazyku, tak je, má možnosť ísť študovať do Francúzska na Sorbonnu. No a vy keď mu poviete, že sa bude musieť učiť najskôr anglicky ako prvý jazyk a francúzsky ako druhý, nemôže ísť potom s tým druhým jazykom študovať a to je neskutočná škoda, ktorú týmto, týmto spravíte.
Pokiaľ ide, pán poslanec Fronc, komplimenty si nechaj (povedané so smiechom), od teba ich nepotrebujem a nežiadam. A pokiaľ ide o osemročné gymnáziá, ty predsa musíš vedieť, že sme dostali výtku z OECD kvôli rovnosti šancí, že každý musí mať - a je rada, rada, teda záznam z Rady ministrov Európskej únie, kde sa hovorí, že by sa nemali segregovať deti do veku 14 rokov. Čiže to sú dva dokumenty a každá hodnotiaca správa OECD nám vyčíta, že segregujeme deti do 14. roku ich života. Preto sme, preto sme, preto sme ten limit tam na doporučenie OECD museli dať. (Ruch v sále.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, jeden odvážny a múdry človek kedysi povedal: "I have a dream." Rovnako ako on, síce nie až v tak dramatickej situácii, tiež mám jeden sen. Ten sen je o tom, že napríklad jedného dňa, keď budem pozerať film anglickej alebo americkej produkcie, tak pod ním budem čítať titulky a nebudem musieť počúvať dabingové nepodarky typu: "Odhoď tú búchačku, došľaka!" Pretože to je tak neuveriteľné sprznenie pôvodného anglického textu, že to uberá častokrát polovicu umeleckej hodnoty daného filmu.
Neviem, či niekto z vás mal možnosť prejsť si škandinávske krajiny, ale je neskutočným zážitkom, keď aj predavač v hotdogovom stánku hovorí plynulou angličtinou a je schopný komunikovať s kýmkoľvek z celého sveta, pretože tam už desiatky rokov platí, že angličtina je proste univerzálnym svetovým jazykom.
Súčasťou môjho sna je to, že už deti na základnej škole, ktoré som mal možnosť učiť, nebudú napríklad pri vyhľadávaní na internete obmedzené len vyhľadávaním slovenských výrazov, ale už ku koncu dochádzky základnej školy budú schopné využívať sto percent toho, čo im internet ponúka, lebo všetci dobre vieme, že väčšina obsahu na internete, či už sa to týka médií, či už sa to týka vedy alebo vzdelávania je v angličtine.
Súčasťou môjho sna je to, že mnohé nové vedecké objavy nebudú chodiť na Slovensko s päťročným alebo desaťročným oneskorením len kvôli tomu, že budeme musieť čakať na dobrý preklad z angličtiny do slovenčiny.
Súčasťou môjho sna je to, že na Slovensku vyrastie generácia mladých a vzdelaných ľudí, ktorí okrem toho, že budú vedieť kriticky rozmýšľať, budú takisto schopní plynulo a dobre komunikovať s celým svetom.
Súhlasím s tým, že to nebude vyriešené jedným alebo dvoma riadkami v zákone, ale jeden alebo dva riadky v zákone sú momentálne politickým, hodnotovým a názorovým stanoviskom. Je to prvý krok, od ktorého pôjdeme ďalej. A verím, že sa zhodneme na tom, že kriticky mysliaca a po celom svete komunikujúca mladá generácia Slovákov je niečo, čo by malo byť naším všeobecným záujmom.
Ďakujem veľmi pekne a prosím vás o podporenie tohto zákona.

Ja by som chcel podporiť môjho kolegu a predrečníka pána Poliačika. Mal som tú možnosť študovať v Dánsku dva semestre a naozaj musím potvrdiť, že nielen predavač hotdogov, ale aj opilec na hlavnej stanici si vie cigaretu v Dánsku vypýtať v anglickom jazyku, ale to bola len taká úsmevná vsuvka.
Skôr by som chcel vyzdvihnúť inú vec, a to je to, že 21. storočie bude pravdepodobne storočím, kde sa bude predierať do popredia ekonomického záujmu odvetvie starostlivosti o starých ľudí a odvetvie zdravotníctva a poskytovania zdravotných a sociálnych služieb a v tomto smere má Slovensko obrovskú perspektívu. Máme tu prírodné zdroje, ktoré napomáhajú práve riešeniu týchto vecí a môžu podporiť vybudovanie množstva pracovných príležitostí na Slovensku. Nebudú, nebude, nebudeme už nútení odlučovať občanov Slovenskej republiky od svojich rodín, aby sa išli starať o klientov do zahraničia, ale, naopak, dôchodci z celej Európskej únie možno nájdu v Slovensku raz zaujímavé miesto, kde by mohli za prijateľných ekonomických podmienok v stabilnej krajine používajúcej euro, kde všetci rozumejú anglicky, dožívať svoju jeseň života a vytvárať pracovné príležitosti a daňové príjmy pre Slovenskú republiku. Preto tento zákon podporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia povedať slovami klasika, že to je "hluboké nedorozumění". Pán poslanec Poliaček, kolega Poliačik, ospravedlňujem sa, budem si to pamätať, "-čik" sa mi lepšie zapamätá.
Viete, tu nikto nepolemizuje o tom, že angličtina nie je potrebná. Ale prepáčte, ak toto sú tie pozitívne príklady, že chceme naše deti učiť kvôli tomu, aby si vedeli hamburger vypýtať alebo keď budú opití, vedeli po anglicky, tak to nie je to správne. Očakával som od vás trošku lepšiu intelektuálnu vyzrelosť použitia tohto pozitívneho príkladu, ako napríklad vedecky prístup a že chceme budovať vedomostnú ekonomiku a tak ďalej. Ale to nechám na vás.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som trošku pripomenul 22. máj 2008. Vtedy bol totiž schválený zákon, tzv. školský zákon. Veľmi dobre viete tí, čo ste tu sedeli, koľko bolo diskusie okolo neho. Koľko pripomienok, že je zlý, že bude problematický pri napĺňaní. Napokon dokonca boli spochybňované aj tzv. tvorby školských študijných programov, pretože tie museli byť hotové k 2. septembru školského roka. Nič z toho katastrofického, to, čo ste tu rozprávali, sa neudialo. Ten zákon funguje. Samozrejme, že je živým zákonom a bude sa určite vyvíjať ďalej. A môžem to potvrdiť aj z našich škôl, stredných škôl, kde sme tomuto zákonu museli venovať určite veľkú pozornosť. A preto mi aj dovoľte, aby som aj pre všetkých pedagógov, riaditeľov škôl vyjadril hlboké poďakovanie za to, že naozaj pristúpili k aplikácii tohto zákona veľmi statočne a všetky študijné programy boli takmer bez problémov urobené k 2. septembru, keď začal školský rok. To len na pripomenutie.
A keďže bola taká veľká kritika, tak som očakával, že, pán minister, prídete teraz s nejakou naozaj rozsiahlou novelou. Pretože všetko bolo zlé v tom predchádzajúcom období, preto prijímate všetky teraz opatrenia, ktoré dávate na ľudí, či už sú to daňové a neviem ešte aké, ktoré, samozrejme, im prinesú znížený štandard, zdražovanie. Ale vy prídete s novelou zákona, ktorú, samozrejme, musíte urobiť, pretože niektorý z koaličných partnerov potrebuje zakomponovať vyučovanie anglického jazyka tak, aby bol zakomponovaný bez toho, že by bola k tomu naozaj dostatočná príprava. A to hovorím s plnou vážnosťou.
Dnes, keby ste, pán minister, predniesli pri predkladaní tohto zákona štatistiku, koľko máme naozaj vzdelaných angličtinárov, tak by bola žalostná. A to som očakával od vás, že by ste tu predložili, pretože to je dôležité. Nikto sa tu nesporí o to, že treba angličtinu učiť. Napokon štatistiku, ktorú pani bývalá štátna tajomníčka zverejnila, vyše 80 % detí sa učí anglický jazyk. Ale chceme ich predsa učiť kvalitne, aby ten jazyk ovládali perfektne. Nie iba tak, aby si vedeli hamburger vypýtať alebo keď budú opití, sa budú vedieť ohlásiť po anglicky. Chceme predsa niečo viacej, chceme vedomostnú ekonomiku, chceme, aby boli tak vzdelaní, že budú vedieť robiť vedu v anglickom jazyku a mnoho iných vecí. Toto je podľa mňa veľký problém a nesporím sa o to, že tú angličtinu treba, ba naopak, ja som takisto angličtinár a veľmi to oceňujem.
Čo sa týka vysvedčení, pán minister, viete, keby ste povedali štatistiku, koľko vysvedčení bolo tak znehodnotených, že sa museli opäť tlačiť, tak by som zasa tomu uveril, ale ak vy ste to paušalizovali, tak to vyzerá tak, ako keby všetci doniesli tie vysvedčenia v katastrofálnom stave. Ale ak ste chceli zmierniť tú administratívu, tak ste to mali urobiť takým spôsobom, že to bude aj menej zaťažovať vôbec učiteľov. Povedzme to mohli napísať do žiackej knižky na záver, ktorá mohla byť upravená na polrok a podpísať riaditeľom a bolo by to vybavené. A nosili by to pol roka. Ale nie takýmto spôsobom. No, môžu.
Čiže očakával som naozaj, pán minister, že tá novela po tej kritike, keď sa prijímal tento zákon, bude rozsiahlejšia, ale ukazuje sa, že vy potrebujete čosi iné robiť, zahmlievať, klamať a prenášať to, aby ste mohli potom urobiť, prenášať všetko na ľudí v tých zákonoch, ktoré sú tu predkladané na tomto rokovaní Národnej rady.
Ja by som však ale predsa len, keďže chcem byť vecný, predložil zopár pripomienok, ktoré by som bol veľmi rád, pán minister, keby aj vaši odborníci na ministerstve zachytili. Totiž v zákone č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní, ktorý mimochodom významne pomohol odbornému vzdelávaniu - a na tom sa určite zhodneme -, sa hovorí o tom, že "samosprávny kraj v rámci svojej pôsobnosti sa vyjadruje k zriaďovateľom stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti, k počtu tried prvého ročníka všetkých stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku z hľadiska potrieb trhu a práce", čo je podľa mňa výborná vec. Napokon, preto vznikli aj krajské rady odborného vzdelávania. My sme začali touto krajskou radou ešte predtým, ako bolo, ako bol zákon v platnosti, a naozaj to prináša významné synergické efekty medzi zamestnávateľom, odborármi a ďalšími.
Nuž ale ako môžeme vôbec teraz hovoriť za samosprávne kraje, môžeme takéto niečo vyžadovať, keď v zákone č. 245 nie je žiadna povinnosť pre tieto subjekty, aby nám to hlásili? Tu som očakával, že by vaši odborníci predsa len niečo urobili. A ja prídem s pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, aby sme takéto niečo do zákona č. 245 dostali, aby sme to skĺbili, veď nám ide o spoločnú vec. My sme predsa najväčší poskytovatelia stredného vzdelávania v kraji, popritom je zopár, v úvodzovkách, môžem povedať, "zopár" stredných škôl, ktoré sú neštátne alebo cirkevné a všetci chceme to isté. Ale ak nám dávate túto povinnosť v 184-ke, tak som očakával v 245-ke, v zákone, že sa to objaví. Samozrejme, podám pozmeňujúci návrh.
Ďalšia záležitosť, ktorá sa týka zákona č. 245 a by mala odstrániť takisto legislatívnu dieru po určitom fungovaní tohto zákona, môžeme povedať, takmer dvojročnom, je, že v § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je uvedené, že môžu samosprávne kraje pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďovať a zrušovať tzv. strediská praktického vyučovania. To hovorí zákon č. 596 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Nuž ale keď sa pozrieme do zákona č. 245, pozrieme sa do § 113, kde sú taxatívne vymenované všetky tie tzv. školsko-výchovné vzdelávacie zariadenia, tak tam záhadne už chýba toto stredisko praktického vyučovania. Ja si myslím, že tam patrí to stredisko praktického vyučovania, mnohé samosprávne kraje ho majú, ale tento zákon č. 596 ho umožňuje ako prenesený výkon štátnej správy. Ja si myslím, že je to úplne správne. Čiže tu si myslím, že do § 113 je potrebné toto doplniť a prídem rovnako s pozmeňujúcim návrhom. Pokiaľ si to neosvojíte, pán minister, čo by som bol veľmi rád, počas rokovania vo výboroch, pretože si myslím, že je to správna vec a odstraňujeme tým nedostatky v zákone.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby naozaj nedošlo k nedorozumeniu, lebo v tých vyjadreniach koaličných poslancov cítim, ako keby sme boli proti výučbe angličtiny. Vôbec nie, naozaj. Ale poďme k nej pristupovať s úctou, pokorou a naozaj tak, aby sme mali vzdelaných učiteľov, ktorí budú učiť lepšie ako len to, aby niekto si vedel hamburger vypýtať alebo sa ohlásiť, keď bude opitý.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán kolega Blanár, vy máte takú dosť pre poslancov SMER-u príznačnú diagnózu, volá sa že "sucho", takže selektívne ucho, lebo počujete jednu časť a tú druhú nepočujete. Ja som síce hovoril o tom, že v Škandinávii aj predavač hotdogov dokáže po anglicky rozprávať, ale to malo byť ukážkou toho, že to tam dokáže naozaj každý. A hneď vzápätí nato som hovoril o tom, že tu máme mať mladú generáciu, ktorá má kriticky myslieť a komunikovať na svetovej úrovni. Rozprával som aj o tom, že majú byť schopní vedecké texty spracovať v angličtine a nečakať na preklad. Takže skúste niekedy "sucho" - selektívne ucho vypnúť a potom možno budete schopný pochopiť celú myšlienku.
Ale súhlasím s tým, čo ste hovorili na konci. Poďme sa rozprávať aj o prostriedkoch, ktorými budeme dosahovať to, že takúto generáciu tu budeme mať. A som veľmi rád, že na tom, že tá generácia je tu potrebná a chceme ju, sa dokážeme zhodnúť.
Ďakujem veľmi pekne.

Dovolím si tiež reagovať na predrečníka pána kolegu poslanca Blanára, áno, plne v mnohých veciach musím s ním súhlasiť, lebo on hovoril z praxe. Z praxe ako predseda samosprávneho kraja a zriaďovateľ mnohých, hlavne stredných škôl a vidí, aké sú problémy, akí študenti nám dochádzajú na stredné školy. A naozaj vás chcem poprosiť, najmä v školstve, to je citlivá oblasť, radšej budem 10-krát merať a raz strihať, ako to raz odstrihnem a urobím problémy. Ja neviem, či mnohí z vás chodia napríklad na jazykovo zmiešané územie, na menšinové školy, tam je cudzím jazykom aj slovenčina hneď od prvej triedy a majú vážne problémy, aby sa naučili predovšetkým aj oficiálny jazyk. A, samozrejme, ak by dostali ešte ďalší cudzí jazyk, čo to robí, aké stresové situácie u tých detí to vyvoláva.
Bol som na odborných školách, kde hovoria, áno, učíme jazyky, učíme aj jeden, aj druhý jazyk, lebo nám to dáva zákon a povinnosť zákona, ale neovládajú na jednej strane ani ten jazyk a na druhej strane aj strácajú na odbornosti, zabúdame na odborné predmety. Čiže na jednej strane som za počítačovú a jazykovú gramotnosť, aby sa zvyšovala, ale musíme ísť na to skutočne s istým cieľom a nezavádzať zo dňa na deň, resp. z roka na rok rýchle zmeny, pokiaľ nemáme nato vytvorené všetky podmienky odborné, finančné a, samozrejme, aj podmienky priestorové.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Takže ja by som chcel reagovať na pána poslanca Blanára, trošku sa dotknem aj niektorých iných vystúpení, lebo sú veľmi identické, takže keď budem reagovať naňho, tak budem reagovať aj na nich. Ja chcem, veľa argumentov už povedali všetci ostatní rečníci, takže by som sa sústredil na dve veci, ktoré by som chcel tu povedať.
Prvá je tá, že veľa sa tu zariekame slobodou voľby žiaka, len tí, čo si nevybrali angličtinu, a dokonca niektorí tí, čo si vyberajú, v skutočnosti často ide o slobodu výberu školy, čo je pre ňu najpohodlnejšie a najjednoduchšie alebo čo sa domnieva, že je najvhodnejšie.
Pani poslankyňa Obrimčáková, ktorá vystúpila v tomto duchu, bola so mnou na poslaneckom prieskume nedávno, kde nám na základnej škole, istej, zvestovala riaditeľka, že rómskym deťom vybrala ruštinu, lebo oni potrebujú taký jednoduchší jazyk, tak ona sa rozhodla, že to je pre nich vhodné. Takže tie rómske deti sa neučia rusky preto, v tej dedine, že to slobodne sa rozhodli, ale preto, že niekto sa slobodne rozhodol za nich, že pre nich je tá angličtina moc komplikovaná.
Takže ja by som len chcel povedať, že zreálnenie ................................. (nezrozumiteľne vyslovené) slobody výberu školy a ja by som, takáto sloboda nie je pre mňa až taká dôležitá ako sloboda toho žiaka samotného.
Druhú vec, ktorú treba k tomu povedať, je, že máme predsa dva cudzie jazyky, to znamená, že tie apokalyptické vízie, o ktorých sa tu hovorilo z hľadiska straty iných jazykových znalostí, jednoducho nie sú, nie sú namieste.
No a čo by som povedal všeobecne - a tým by som ukončil tú faktickú poznámku -, je, že som trochu nemilo prekvapený o tom, že sa tu doťahujeme na takýchto veciach, na ktorých, si myslím, že v záujme modernizácie Slovenska by sme sa mohli jednoducho dohodnúť a skôr že nenaháňame pána ministra naozaj v tom, že ako to má pripravené, či tam budú nejaké praktické problémy, či dosiahne skutočné výsledky z hľadiska zlepšenia angličtiny, to sú veci, kde si myslím, že by sme mali sa zhodnúť, zjednotiť a naháňať ho tie štyri roky, aby, aby zlepšil výsledky, nie sa stavať na zadné, povedal by som, že trošku až umelým spôsobom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán poslanec Poliačik, dobre? Čiže naozaj som vás počúval, to mi verte, už svedčí o tom aj to, že som si zapamätal, že sa voláte Poliačik. Ja som reagoval predovšetkým na vášho kolegu, ktorý hovoril o opilstve, to ma naozaj urazilo. To, čo ste povedali vy, s tým plne súhlasím, pretože som to aj zdôraznil. Ale naozaj pozerajme sa na vec predovšetkým z pohľadu, aby sme to robili kvalitne.
A keď by som mal odpovedať pánovi poslancovi Beblavému, tak prečo nevyžadujete od pána ministra aj práve zaplátanie takých dier, o ktorých som hovoril, v tejto novele zákona? Prečo sa bavíme možno len takto ideologicky o výučbe, ale povedzme si aj o tých veciach, ktoré je potrebné upraviť a ktoré život priniesol už fungovaním tohto zákona. To som pokladal za zmysluplné. A nie len suchopárne, narýchlo pripraviť novelu zákona len preto, že ste na koaličnej zmluve rozhodli o tom, na koaličnom rokovaní rozhodli o tom, že tento zákon o povinnom jazyku anglickom musí byť čím skôr prijatý. Takže naozaj poďme sa baviť vecne, aby sme mohli mať intelektuálne vzdelaných ľudí, ktorí budú reprezentovať Slovenskú republiku na všetkých fórach, svetových, špičkovou, excelentnou angličtinou.
Ďakujem pekne.