7. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som tiež rád pár slovami reagoval na pána poslanca Dostála. Vy ste hovorili, pán poslanec, že kde je napísané, že kultúrne podujatie musí byť v slovenskom jazyku. Vy ste kľudne v tejto demagógii mohli ísť aj ďalej, veď kde je napísané, že tu musí existovať Slovenská republika alebo slovenský národ. Naši predkovia, ktorí v ťažkých podmienkach bojovali za to, aby sme mali raz Slovenskú republiku, aby bol slovenský národ štátotvorný, aby sme mali slovenský jazyk, sa musia dnes obracať v hrobe. A zrejme dobre vedeli, čo hovorili, keď hovorievali, že Poturčenec horší Turka. Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Na drevorubačské expozé pána Rafaja ani na nástenkovo štátno-záujmové vystúpenie pána Štefanova reagovať nebudem.
Pán Čaplovič aj pán Jasaň tu predviedli dojemnú starostlivosť o zblíženie Slovákov a Maďarov alebo zlepšenie ich vzťahov. No videli sme za vašej vlády, ako sa zlepšovali vzťahy Slovákov a Maďarov, ako sa tu budovalo vzájomné kultúrne povedomie. Nakoniec, aj tá novela zákona o štátnom jazyku k tomu mimoriadne prispela, že sa zlepšili vzťahy Slovákov a Maďarov
A, pán poslanec Bublavý, že ja som už dopredu konštatoval, že zákon, ktorý prijmeme, bude zlý. No nie, ja som povedal, že tú novelu podporím. Ja som hovoril o tom, že zákon, ktorý tu dnes je, považujem za zlý. A trošku sa musím usmievať nad tým, že aj vy hovoríte, aj ďalší tu hovoria o tom, že je to čistá prezentácia strany Most, jednak preto, že zo strany poslancov poslaneckého klubu Most tu zaznela na adresu predloženého návrhu skôr kritika ako nejaké veľmi obdivné reči, ale aj preto, že teda ja nie som členom politickej strany Most – Híd, som členom politickej strany Občianska konzervatívna strana. A zákon o štátnom jazyku som kritizoval už v roku 1995, keď žiadna strana Most – Híd neexistovala a nikomu sa ani nesnívalo, že bude existovať, keď dokonca neexistovala ani Strana maďarskej koalície. Jednoducho mám taký názor a, prepáčte, dovolím si pri ňom zotrvať.
Pán poslanec Blanár, no, áno, dokážem nachádzať v tomto zákone absurdity a dokážem ich nachádzať pomerne ľahko, pretože je ich tam plno a nie je ťažké ich tam nájsť.
Posledná otázka, pán poslanec Jasaň, že čie záujmy hájime. No, samozrejme, amerických imperialistov, ako inak.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení hostia, pre ilustráciu bez nejakého komentovania uvediem na začiatku svojho vystúpenia dva príklady používania štátneho jazyka, komunikovania v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny v zahraničí.
Určite si spomínate na situáciu, bolo to nedávno, kedy v Poľsku, v Niedzici (Nedeci), odhaľovali pamätnú tabuľu nášmu známemu hercovi Michalovi Dočolomanskému. Myslím si, že slovenská komunita bojovala asi jeden rok za to, aby táto pamätná tabuľa v tejto obci, kde sa Michal Dočolomanský narodil a kde pôsobili jeho rodičia, na obecnej škole bola umiestnená. Po roku na tejto škole, po rôznych peripetiách, bola pamätná tabuľa odhalená. A túto udalosť nám priblížili aj naše médiá. Nebudem presný, ale poviem to, že na tej tabuli je asi napísaný text, najskôr v poľštine a potom v slovenčine, ktorý hovorí, že v tejto budove sa narodil vtedy a vtedy Michal Dočolomanský. Nekomentujem to.
Naša národnostná menšina, naši Slováci žijúci v zahraničí, v Chorvátsku, v Iloku, každoročne na konci augusta organizujú vo svojej obci tzv. matičné slávnosti, kultúrne podujatie za účasti rôznych folklórnych súborov z Chorvátska, ale komunikujúcich a vystupujúcich v slovenskom jazyku, súborov, ktoré prichádzajú aj zo Slovenska, ale aj súborov, ktoré prichádzajú z iných krajín. Toto podujatie sa začína príhovorom v chorvátčine a následne sprievodné slovo je v slovenčine. Uvedenie každého jedného vystupujúceho kolektívu je v chorvátčine a následne vystúpenie alebo komentovanie, uvedenie ďalšieho kolektívu je aj v slovenčine. Asi o tom to je, o vzájomnom porozumení, pochopení a tolerovaní sa.
Po vzniku súčasnej vládnej koalície bolo jasné, že súčasné vládne zoskupenie pristúpi k zmene zákona o štátnom jazyku nie z dôvodu aktuálnej občianskej potreby, ale z dôvodu naplnenia politickej agendy jednej strany vládnej koalície. Tak tomu bolo aj v nedávnej minulosti.
Novelizácia tohto zákona a ďalšie novelizácie dotýkajúce sa života menšín, hlavne maďarskej, sa stali prioritou Mostu, hoci, a to treba zdôrazniť, sme si zákon nielen tento obhájili aj pred európskymi inštitúciami a so súčasným znením zákona súhlasili všetky národnostné menšiny, ich zástupcovia, samozrejme, okrem maďarskej. Súčasné vládne strany, ich zástupcovia zo zištných dôvodov, samozrejme, súhlasili s požiadavkami Mostu. A návrh zmeny zákona v raketovom tempe bol na rokovaní vlády tak, aby to stihlo októbrové rokovanie parlamentu. Blížia sa totižto komunálne voľby, blíži sa rokovanie o štátnom rozpočte...
Celkový návrh zákona a jeho záverečné tempo prípravy sa v súvislostiach udalostí javí ako účelové a zdá sa, že malo slúžiť nakoniec aj ako vhodný manévrovací priestor pre návštevu ministra zahraničných vecí v Maďarsku. Preto bola taká šturmovčina pri jeho konečnom návrhu do vlády, preto bolo mimoriadne zasadnutie vlády v piatok, aby v pondelok mohol pán minister v Budapešti konštatovať, že Slovensko je pripravené rešpektovať pripomienky Budapešti aj v tejto oblasti, tak ako tomu bolo aj v nedávnej minulosti, tak ako je tomu aj teraz. Zdá sa, že túžba byť pri moci predstaviteľov súčasnej vládnej koalície ich k tomu zaväzuje a oni si to plne uvedomujú. A aj toto je zrejme lepidlo, o ktorom hovoril v období kreovania súčasnej koalície a tejto vlády pán Bugár. Tak to rezonuje medzi širokou verejnosťou, samozrejme, okrem zástupcov niektorých médií. Ale ľudia majú na túto vec svoj vlastný názor. Takže predložený návrh zákona je zákonom predovšetkým politického charakteru, zákonom tzv. politickej dohody. K tomu sa nakoniec vládna koalícia aj verejne priznáva.
Zmena zákona, a to treba zdôrazniť, nie je odrazom potrieb praxe. Stále platná novela zákona o štátnom jazyku vychádzala z poznatkov z praxe a mala zabezpečiť, aby sa v Slovenskej republike dalo komunikovať vo verejnej sfére v štátnom jazyku, aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný. Pri príprave ešte stále platného znenia zákona boli dôvody návrhu zákona odrazom stavu, akým sa zákon v praxi dodržiaval a vykonával, pretože prijatím zákona č. 184/1999 Z. z. sa predmetný zákon stal naozaj iba zákonom formálneho charakteru. Jeho ustanovenia sa v praxi nedodržiavali a nebolo prakticky možné dosiahnuť nápravu existujúceho stavu, ktorý nebol v súlade so zákonom. Upozornenia tu zostávali len upozorneniami, občania písali, občania sa sťažovali, jednoducho k náprave neprichádzalo.
Pre ilustráciu len taký jeden prípad, kde občan, ktorý mal problémy s rešpektovaním zákona o štátnom jazyku, píše: "Cítime sa ako občania Slovenskej republiky nehovoriaci maďarským jazykom diskriminovaní. Postupom obecného úradu nám vznikajú ekonomické škody, zvýšené životné náklady. Dochádza k častým výpadkom vody, elektriny. Nie sme informovaní o dianí v obci, ako ani o predaji tovaru v obci. Nemôžeme si urobiť zásoby vody pri výpadkoch. Mrzí nás, že sme nútení postupovať týmto spôsobom. Našou žiadosťou nikoho neobmedzujeme a považujeme ju za normálnu vec. V miestnom rozhlase sa informácie poskytujú len v maďarskom jazyku. Dodávame, že starosta i jeho administratívna pracovníčka ovládajú slovenský jazyk hovorovo veľmi dobre, takže ani s tým by nemal byť problém...“ Jednoducho ľudia nehovoriaci jazykom národnostnej menšiny, žijúci na území obce, kde bol aj prevažujúci počet občanov slovenskej národnosti, nemali možnosť dostávať informácie v štátnom jazyku.
To je prípad, ktorý je ozaj vhodný uviesť a ilustrujúci situáciu v niektorých častiach Slovenska. A je ich viacej. Dalo by sa o nich hovoriť, či to bolo v obci Štitáre, v okrese Nitra, v súvislosti s pamätnou tabuľou v meste Dunajská Streda, v meste Komárno a tak ďalej a tak ďalej. Náprava sa jednoducho nedosiahla. Takže nebudem ďalej pripomínať všetky prípady na území na južnom Slovensku, kedy starostovia odmietali vysielať oznamy v obecnom rozhlase v štátnom jazyku aj po upozorneniach, aj po dohodovacích rokovaniach naďalej ignorovali povinnosť sprístupňovať informácie vo verejnosti i pre verejnosť v štátnom jazyku. A to sa netýkalo len vysielania v miestnom rozhlase, ale aj zverejňovania napr. verejných písomných informácií, plagátov, ale aj novopostavených pomníkov či pamätných tabúľ, ktoré boli realizované z verejných, obecných zdrojov v obciach, kde nežila len menšina jednej národnosti, ale kde žili obyvatelia rôznych národností. Vznikala tu veľmi zaujímavá situácia, že vplyvom niektorých miestnych komunálnych predstaviteľov sa občania inej národnosti než maďarskej dostávali často do bezvýchodiskového, bezbranného postavenia, skoro cudzincov vo vlastnom štáte, v štáte, kde nie sú dodržiavané ich základné práva vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, aby boli informovaní a bola im poskytnutá informácia v štátnom jazyku. A štátnym jazykom je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky jazyk slovenský.
Prax teda ukázala, že bez prípadnej možnosti sankčných ustanovení nemôže tento zákon zabezpečiť plnenie svojho poslania vo verejnom styku v dotknutých oblastiach, a preto nie je možné zabezpečiť ani právne bezporuchové fungovanie štátnej a verejnej správy v oblastiach verejného styku v národnostne zmiešaných oblastiach južného Slovenska.
Podotýkam ale, že pokutovanie nebolo a ani stále nie je dominantným cieľom zákona, tak ako sa to snažili a snažia neprajníci tohto zákona verejnosti, ako aj zahraničiu podsúvať. Sankčný mechanizmus je nastavený tak, aby sa každému, kto poruší zákon alebo ho nedodržiava, poskytla možnosť na nápravu bez uloženia sankcie. Hlavným cieľom platného zákona je zabezpečiť pre každého občana bez rozdielu národnosti právo na území Slovenska dorozumieť sa a dohovoriť sa v štátnom jazyku.
Ja som rád, že pán minister istým spôsobom udržal tlak a súčasné navrhované znenie počíta s istým mechanizmom, ktorý dokáže v praxi, aby zákon bol dodržiavaný a aby mohla byť vymáhaná náprava vo verejnom živote.
Ale vytvára sa možnosť veľmi zaujímavej situácie, kedy bude môcť ministerstvo kultúry v prípade nedodržiavania zákona sankcionovať. A kedy to bude chcieť, to bude závisieť zrejme od dobrej alebo nedobrej vôle pána ministra alebo od politických dohôd predstaviteľov Mostu a pána ministra, príp. od tlaku a vôle ďalších predstaviteľov vládnej koalície. Tak ako môže byť zákon prostriedkom na sankcionovanie, tak môže byť aj prostriedkom na politické, jemne povedané, vyjednávanie. A toto ustanovenie v takejto podobe môže byť politickým ustanovením. Nestanovuje totižto jasné pravidlá pre dodržiavanie zákona, ale môže sa stať potenciálnym zdrojom politickej korupcie a individuálneho vysvetľovania konkrétnym individuálnym človekom, funkcionárom, reprezentantom výkonnej moci.
Opakujem, aj súčasné znenie zákona má vo svojom vnútri mechanizmus vyjednávania a dohodovacieho konania. Neumožňuje sankcionovanie okamžite na základe zisteného stavu, vytvára priestor na dohodnutie a odstránenie stavu, ktorý nie je v súlade so zákonom. Prax potvrdzuje, že táto formulácia preventívneho charakteru má svoje opodstatnenie. Na druhej strane treba povedať ale, že počas existencie novely zákona nebolo potrebné uložiť sankciu. Individuálne provokačné iniciatívy smerujúce k porušovaniu zákona či navodzovaniu na porušovanie zákona nie sú bežnými prejavmi porušovania zákona v praxi, ale sú iniciatívnymi prejavmi politického charakteru, ktoré nemajú nič spoločné s tendenciou vzájomného pochopenia, rešpektovania sa a spolunažívania v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Opakujem, zmyslom súčasne platného zákona nie je ukladanie pokút, ale zabezpečiť uplatňovanie štátneho jazyka vo všetkých sférach verejného styku na celom území Slovenskej republiky. Štátny jazyk má plniť integračnú úlohu v našej republike a nielen v našej republike. Je tomu tak. Jazyková znalosť štátneho jazyka a komunikovanie v štátnom jazyku a možnosť komunikovania, dostávania informácií v štátnom jazyku je pre členov spoločnosti zároveň existenčná.
Súčasne platné znenie zákona vytvorilo vhodné podmienky na to, aby sa zabezpečila možnosť komunikovania vo verejnej sfére v štátnom jazyku a aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný a mohol dostať informáciu garantovanú ústavným zákonom. Dezinterpretácia, ktorá sa snažila v očiach širokej verejnosti znižovať jeho obsahovú kvalitu týkajúca sa sankcií fyzických osôb a postihovania individuálnych prejavov jednotlivcov či nespisovných výrazov, bola a je tendenčná a nezakladá sa na pravde. Nekonečné opakovanie tohto klamstva je opäť politickou rétorikou, ktorá má za cieľ postupné, ale zásadné odmietanie používania slovenského jazyka v akejkoľvek oblasti verejného styku v Slovenskej republike.
Nie je pravdou, že človek sa na úradoch nemôže rozprávať v inom ako štátnom jazyku, ak ho ovláda druhá strana, a že môže byť pokutovaný, ak hovorí nárečím alebo nespisovne. To vôbec nie je obsahom tohto zákona. A to sú opäť iba výmysly, ktorých cieľom je znižovať jeho kvalitu a znižovať jeho účinnosť v očiach verejnosti.
Zákon v súčasnej podobe neobmedzuje používanie menšinových jazykov. Nebráni používaniu materinského jazyka. Zákon dokonca odstránil viacero prekážok ich používania a rozširuje možnosti na uplatnenie ostatných jazykov v živote našej spoločnosti.
Pán Dostál, aj pri lokálnom a regionálnom rozhlasovom vysielaní je možné vysielať len v jazyku národnostnej menšiny. Tento zákon to vôbec nijakým spôsobom neobmedzuje, práve naopak, ten zákon z roku 2009 to práveže uvoľnil, a mnoho ďalších.
A čo sa týka používania češtiny, tak jej používanie a verejné sprístupňovanie, uvádzanie audiovizuálnych diel aj v jazyku českom rieši audiovizuálny zákon.
Na rozdiel od súčasne predkladanej zmeny zákona sa mu na prípravu venoval oveľa väčší časový priestor a dotknuté orgány štátnej a verejnej správy, ako aj iné inštitúcie mali možnosť sa k nemu vyjadriť, aj predstavitelia národnostných menšín, v rámci pripomienkového konania, a s ich pripomienkami sa naozaj pracovalo.
Viete, dosť smiešne vyznieva zdôvodnenie, že medzirezortné pripomienkové konanie sa neuskutočnilo z dôvodu naliehavého plnenia krátkodobých štrukturálnych opatrení vlády Slovenskej republiky a z dôvodu naliehavosti. Pýtam sa: O akú naliehavosť ide? Aké škody by mohli hroziť? Prečo tu je taká rýchlosť? Veď aj posudok Vysokého komisára OBSE k novelizácii zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky z 22. 7. 2009, so snahou, samozrejme, po diplomatickom jazyku, konštatuje, že ustanovenia sú podľa súčasných medzinárodných štandardov akceptovateľné, že pri systematickom výklade zákona je jasné, že rozšírenie rozsahu pôsobenia zákona neznamená ani nemôže znamenať obmedzenie jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Konštatuje, že úpravy, ktoré boli uplatnené v zákone, sú zlučiteľné s medzinárodnými záväzkami, ktoré prijalo Slovensko.
Trošku odbočím od zákona o štátnom jazyku a podotknem, že Slovensko praktizuje k národnostným menšinám jednu z najliberálnejších politík, diametrálne odlišnú napr. od Maďarskej republiky alebo od niektorých iných krajín v Európe. Otázka znie, prečo aj napriek tomu sa našu republiku niekto neustále snaží dostať pod tvrdú kritiku v oblasti menšinových politík v Európe, aj v otázke jazykových práv menšín. Myslím si, že máme stále veľké rezervy v oblasti zahraničnej politiky. Európa, svet o našej menšinovej politike asi veľmi málo vie. Možno to ani nie je záujem niektorých našich politických či diplomatických elít. Možno je to aj dôsledok rozpoltenosti našej domácej politickej scény pri zdôrazňovaní a presadzovaní národno-štátnych záujmov, jej nejednotnosti, ktorá vyplýva zo zištných politických záujmov. A to je naša slabosť a voda na mlyn pre všetkých, ktorí voči Slovensku majú iné ciele a dlhodobo a cieľavedome na nich pracujú.
Súčasný zákon a jeho uplatňovanie v praxi je aj o dobrej vôli, vôli pre jeho rešpektovanie. Ale je aj o rešpektovaní sa a pochopení sa. Ak by sa k zákonu pristupovalo s rešpektom, s vôľou ho uplatňovať a realizovať v praxi, tak nie sú žiadne dôvody na upozornenia či sankcie ako krajné riešenia. Prípadné dohodnutie sa nezakladá možnosť pokutovania. Problémom je určite netolerancia, nerešpektovanie a, nedajbože, provokačné konanie so snahou po vyvolaní konfliktu. Ale konflikt nielen v tejto oblasti spoločenského správania vyvoláva určité napätie a potrebu konania. Lenže filozofia, že ak neprijmeš môj návrh a ja tvoj nebudem rešpektovať a ty si vinný a ja nie som vinný, lebo si nerešpektoval môj názor, je zlá filozofia. Zákony alebo pravidlá hry sa rešpektovať majú. Slovenská republika sa zaviazala rešpektovať Európsku chartu regionálnych jazykov alebo menšinových jazykov v súlade so svojou ústavou s cieľom podporovať európske jazykové dedičstvo bez ujmy na používaní štátneho jazyka s tým, že ochrana regionálnych a menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia, a to v rámci zachovania národnej suverenity a územnej integrity. Myslím si, že svoje záväzky Slovenská republika dodržiava. Aj súčasne platný zákon je v súlade s týmito záväzkami. Dôvodom na potrebu jeho novelizácie sú len politické potreby, a nie potreby praxe a spoločnosti. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím, že pán poslanec Senko aj ďalší kolegovia veľmi jasne a exemplárne ukázali, že súčasne platný zákon je dobrý a nie je potrebné vykonávať žiadne zmeny v tomto zákone. Napokon aj pri diskusiách pred prijatím zákona aj po prijatí zákona keď som sa pýtal príslušníkov Strany maďarskej koalície alebo Mostu – Híd, nech uvedú aspoň jeden jediný príklad, akým spôsobom súčasne platný zákon poškodil ich práva alebo obmedzil ich práva, tak mi nevedeli takýto konkrétny príklad povedať. To znamená, tento zákon sa odmieta politicky, ale nie odborne a vecne.
Osobne si myslím, že pán minister Krajcer bol do určitej miery postavený pred takú nepríjemnú situáciu, že musel takýto zákon predkladať, s ktorým sa podľa môjho názoru ani on osobne nestotožňuje. Ale, bohužiaľ, je to daň za to, že majú vo vládnej koalícii Most – Híd, a je to ústupok výslovne tejto strane. A z tohto dôvodu tento zákon predložili.
Na druhej strane slúži ku cti pána ministra, že ten zákon úplne nepokazil. Čiže sú to do určitej miery úpravy, ktoré mohli byť urobené aj oveľa horšie. Takže za to mu chcem poďakovať, že ten zákon naozaj úplne nedokaličil a tú základnú podstatu si zachová. Takže, pán minister, ďakujem aspoň za to.
V každom prípade treba povedať, že najväčší problém, ktorý tento zákon spôsobí, je ten, že, Slováci, sa budeme teraz plaziť v prachu zeme, pretože vybojované diplomatické víťazstvo sme dobrovoľne odovzdali Budapešti. Jednoducho poklonkujeme sa Budapešti, hoci to nikto od nás nevyžadoval. To vnímam ako najväčší problém tohto zákona.

Pán poslanec Senko, bolo to naozaj presvedčivé. Ja som vám uviedol konkrétny paragraf, citoval som konkrétne ustanovenie zákona o štátnom jazyku, ktoré hovorí o tom, že inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka. A vy ste povedali, že to je riešené v inom, audiovizuálnom zákone, pričom audiovizuálny zákon primárne nerieši vysielanie, ale výrobu audiovizuálnych diel. Ja som hovoril o vysielaní, citoval som konkrétnu vec, vy ste povedali niečo úplne všeobecné bez toho, aby ste to zargumentovali, ja o voze, vy o koze.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, budem veľmi stručný. Nechcem veľmi hodnotiť kvalitu vystúpenia môjho kolegu, nakoniec, ona je primeraná počtu faktických poznámok. To je prvá vec, ktorú chcem povedať.
Ale, pán kolega a vaši ďalší kolegovia z politickej strany Smer, upozorňujem vás na to, že, bohužiaľ, ste sa nepoučili z minulosti. Prečo o tom hovorím? Minulé volebné obdobie minister kultúry Maďarič predkladal novelu zákona o štátnom jazyku. Aký bol jeho základný cieľ? Jeho základným cieľom nebolo posilňovanie materinského a slovenského jazyka, ale predovšetkým oslovenie voličov SNS a HZDS. Vidíte, že sa vám to vypomstilo. Máte síce o 12 poslancov viac, ale sedíte v opozícii. Všímam si to. A apelujem na vás, aby ste si uvedomili, že pokračovať naďalej v tom, aby ste sa špárali v agende, ktorá imanentne od prirodzenosti patrí Slovenskej národnej strane, to nie je celkom fér.
A teraz k zákonu, súčasnému. Vystúpenie pána Ondreja Dostála nasvedčovalo alebo vlastne len potvrdilo, že zákon o štátnom jazyku naozaj nie je pripravovaný a novelizovaný pre jednu politickú stranu, Most – Híd. On prejavil veľkú nespokojnosť, a viacerí naši kolegovia, čo je celkom prirodzené. A je to v rámci slobodnej diskusie. Zmeny zákona o štátnom jazyku sú navrhnuté tak, aby zákon o štátnom jazyku mohol plniť svoj základný cieľ, ktorým je ochrana štátneho jazyka na jednej strane. Ale na druhej strane, samozrejme, musíme ochraňovať aj právo príslušníkov menšín vyjadrovať sa vo svojom materinskom jazyku. Čiže toto ste nepochopili a snažíte sa urobiť aj z tejto novely strašiaka a z nás nepriateľov slovenského národa. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Galbavý, vôbec nechceme robiť strašiaka z tohto zákona. Vôbec o to nejde. To skôr vy sa snažíte podsunúť verejnosti, že toho strašiaka chceme robiť. Tu vôbec o to nejde.
Pán poslanec Dostál, vy ste vo svojom vystúpení sa dotkli češtiny. Ja som reagoval na češtinu, nie na to, čo ste vy teraz hovorili. Pozrite si aj postavenie českého jazyka, aké je u nás a akým spôsobom sa vo vzťahu k nemu Slovensko zaviazalo ho riešiť. Takže opäť by to nebolo dobré, aj čo sa týka titulkovania, aj čo sa týka dabingu. Nie je to potrebné.
Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali.
Verím, že súčasné znenie zákona, ktoré je, bude potvrdené. A verím, že aj poslanci vládnej koalície budú rešpektovať názory verejnosti Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, vážené dámy, vážení páni, ďakujem predrečníkom za ich vystúpenia. Dovolím si zareagovať a niektoré vystúpenia a názory aj poopraviť a skorigovať.
Povedzme si otvorene, zákon o štátnom jazyku, najmä jeho novelizácia v roku 2009 vyvolali obrovské vášne a emócie. Pravdou je, že pred voľbami tohtoročnými poslúžil ako politická téma, ako politická agenda. Veselo sa hralo s maďarskou kartou, veselo sa hrá s ňou aj teraz. A aj predložená novela zákona o štátnom jazyku stále ostáva aj politickou témou, veď blížia sa komunálne voľby. To by malo, myslím, celkom korektne a úprimne zaznieť na úvod s tým, že z nášho pohľadu a aj z môjho pohľadu ako predkladateľa nenavrhujem zákon pre politické strany ani pre Budapešť, ani pre Benátsku komisiu, ale pre občanov Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na ich národnosť. Predložená novela totiž v plnom rozsahu rešpektuje programové vyhlásenie vlády a predovšetkým odstraňuje nezmyselné reštrikcie voči menšinám a zároveň chráni štátny jazyk, tak ako je to uvedené v programovom vyhlásení vlády. Ak v zákone zostali sankcie, nie sú nástrojom priamej represie, ale ako krajný prostriedok vymožiteľnosti zákona v dvoch konkrétnych oblastiach. Ťažko si viem predstaviť, kto by mohol mať výhrady, že by v týchto oblastiach nebol zákon vymožiteľný. Konkrétne ide o informácie verejnej správy určené verejnosti a informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov, nehovoriac o tom, že predložená novela intenzívnejšie prepája zákon o štátnom jazyku na zákon o používaní jazykov menšín, inými slovami, predložený návrh zákona chráni aj práva menšín.
Dovolím si reagovať na niektoré vystúpenia, ktoré tu zazneli aj včera, aj dnes.
Ako prvý pán poslanec Maďarič hovorí o tom, že táto novela ja zbytočná, nezmyselná. Možno by som mu len tak v dobrom chcel pripomenúť, že začiatkom roka na stretnutí s pánom Vollebaekom sám avizoval, že po voľbách môže dôjsť k zmene tohto zákona. Ale tak ubehlo už niekoľko mesiacov, tak chápem, že pamäť nie vždy slúži.
Zároveň vyjadruje ľútosť, alebo smútok, nostalgiu, za tým, že sa zužuje rozsah sankcií. Tak chcem sa opýtať: Koľkože tých sankcií udelilo ministerstvo kultúry? Ani jednu. Takže to je realita.
No a zároveň tu zaznelo kriticky, že nejakým spôsobom ohrozujeme alebo zhoršujeme medzinárodnopolitické postavenie Slovenska, najmä teda vo vzťahu k Maďarsku. No a to zaznelo viackrát. Toto tvrdenie naozaj úplne jednoznačne odmietam. Podľa môjho názoru opak je pravdou. Nie je podľa mňa správne naskakovať na provokácie, lebo sú také návrhy zo strany Maďarska alebo zo strany Budapešti. A nepovažujem za správne na tieto provokácie naskakovať, lebo výsledok je ten, že potom nás v zahraničí môžu hádzať do jedného vreca. Aj týmto zákonom a aj riešením maďarského zákona o dvojakom občianstve sa naše postavenie voči Maďarskej republike na medzinárodnom poli nieže oslabí, ale posilní. Som totiž presvedčený, že na provokácie treba odpovedať pokojne, s nadhľadom a bez emócií, tie sú totiž prejavom slabosti.
Čo sa týka zákona o dvojakom občianstve, môžem vás všetkých ubezpečiť, lebo tu zaznela tá otázka, aj ja som bol na tých rokovaniach, prijmeme opatrenia, ktoré zabránia uplatňovaniu maďarského zákona na území Slovenskej republiky, a zároveň posilníme naše zahraničnopolitické postavenie.
Čo sa týka ďalších upresnení voči poslancovi Rafaelovi Rafajovi, ja mu, samozrejme, veľmi pekne ďakujem za ten hĺbkový, detailný, historický exkurz. Poviem len jedno. Aj my si ctíme hodnoty našej minulosti, napr. to, že staroslovienčina sa stala štvrtým liturgickým jazykom. Môžem vám povedať, že ministerstvo kultúry veľmi intenzívne podporí 1150. výročie príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko. Toto považujeme za skutočný prejav vlastenectva, ale nepotrebujeme prejavovať vlastenectvo na úkor menšín. To je náš zásadný postoj.
Čo sa týka ďalších vecí, ktoré spomínal, tak dovolím si naozaj len v dobrom trošku skorigovať niektoré tie názory, ktoré predniesol. Takže len veľmi rýchlo poviem.
Zákon nie je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Hovorili ste o tom, že nie je povinnosť pre verejnú správu ochraňovať štátny jazyk. No štátne orgány musia dodržiavať zákon, tento zákon slúži na ochranu štátneho jazyka.
Ďalej, že nie je povinnosť aj ovládať jazyk pre štátnych zamestnancov, resp. pre ozbrojené zložky. Treba si prečítať ten návrh novely. Je to tam jasne uvedené, je nielen povinnosť používať, ale aj povinnosť ovládať ho.
Takže to len na vysvetlenie niektoré upresnenia.
No a rovnako by som chcel aj vo vzťahu k pánovi Čaplovičovi uviesť niektoré veci na správnu mieru.
Pán poslanec, obecné kroniky sa aj naďalej musia uvádzať aj v štátnom jazyku, školská dokumentácia sa rovnako musí viesť v štátnom jazyku.
A čo sa týka tej rýchlosti. Nuž, otvorene, áno, je to výsledok politickej dohody, že v prvých 100 dňoch vlády predložíme aj návrhy zákonov, ktoré odstraňujú niektoré nezmyselné reštrikcie voči menšinám. Nemám s tým problém otvorene to povedať a hlásim sa k tomu. Aj menšiny sú občania Slovenskej republiky. A, ako som to povedal, aj tento návrh zákona robíme pre nich, nie pre politické strany.
Spomínali ste pána Vollebaeka, viaceré rokovania. Ja som sa tiež stretol s Vysokým komisárom OBSE. A musím povedať, že vysoko ocenil predložený návrh zákona.
A že sa nestretol s opozíciou? No tak asi neprejavil záujem o to. My sme mu naozaj program neupravovali, aspoň teda určite ja som to nerobil.
Ondro Dostál, to chápem, rešpektujem, rozumiem tomu. Vyjadril sa tak niekoľkokrát otvorene. Jeho názor je, že nemal by byť žiaden zákon o štátnom jazyku. Ja si to nemyslím. Ale to, čo je podstatné, to je to, že ako minister som povinný v plnom rozsahu rešpektovať programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa jednoducho uvádza, že zákon sa zachová a že budeme chrániť štátny jazyk. Čiže konám v intenciách programového vyhlásenia vlády.
Pán poslanec Senko, už som to naznačil, Budapešť s predloženou novelou zákona naozaj nemá nič spoločné a absolútne to nesúviselo s návštevou ministra zahraničných vecí v Budapešti. Veď ten zákon sa začal pripravovať skôr, ako vôbec sme vedeli o pripravenom programe a dokonca vrátane pána Dzurindu. Čiže toto uvádzať ako nejaký argument absolútne neobstojí a nie je namieste.
Dovolím si ešte reagovať na pani poslankyňu Pfundtner, ktorá vystúpila včera. No poviem to tak, som džentlmen, a preto tolerujem dámam aj niektoré emócie, aj keď sú na úkor politickej korektnosti.
No a na záver, dámy a páni, by som chcel aj k celej tej diskusii, aj k samotnému návrhu novely zákona povedať len toľko, z môjho pohľadu je veľmi dôležitá odpoveď na otázku, kto tak vášnivo kritizuje predložený návrh zákona. Tá odpoveď je totižto veľmi zaujímavá. Na jednej strane sú to radikálne budapeštianske kruhy, Strana maďarskej koalície, na strane druhej sú to politické strany Smer a SNS. Dovolím si povedať, že toto je tá najlepšia doložka kvality predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vo svojom vystúpení som sa dotkol opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti predloženia tejto novely zákona. Myslím si, že dosť jasne som o tom hovoril, aj o istých súvislostiach. Trvám na nich.
A čo sa týka záverečných dvoch viet zo strany pána Krajcera, ministra kultúry, nemyslím si, že tomu tak je. My nie sme kritici tohto zákona, my sme iba za to, aby tento zákon sa dodržiaval v praxi a aby bol uplatňovaný, aby každý jeden občan Slovenskej republiky mohol dostať informáciu v štátnom jazyku a aby boli dodržiavané ľudské práva na území Slovenskej republiky, nič iné.

Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste sa ukľudnili, pristúpime k hlasovaniu.
Skôr ale ako budeme hlasovať, chcem vás požiadať o to, či je všeobecný súhlas, aby sme pri bode č. 70 riadneho programu, ktorý má názov návrh na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, máte ho ako tlač 140, túto tajnú voľbu uskutočnili po hlasovaní o 17.00 hodine. Je všeobecný súhlas? (Odpovede z pléna.) Ďakujem pekne.
Poprosím aj tých, čo budú pripravovať podklady na hlasovanie, aby túto informáciu zaevidovali.
A teraz pristúpime k hlasovaniu, máme prerokovaný jeden jediný bod, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 129.
Prosím teraz pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pána poslanca Ján Senka, aby uviedol hlasovania. Pán poslanec, nech sa páči. (Ruch v sále.)
Poprosím o pokoj v rokovacej sále, priatelia, budeme mať viacero hlasovaní, lebo tam odzneli aj procedurálne návrhy, tak aby sme sa sústredili.
Nech sa páči, pán poslanec.