7. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Čaplovič sa toho dotkol a nedá mi nezareagovať vo vyratúvaní diplomatov, ktorí mali skúsenosti s budapeštianskou diplomaciou, a nespomenúť i Štefana Osuského, môjho prastrýca. Áno, Štefan Osuský podpisom Trianonskej zmluvy zavŕšil vzťah Slovákov a Maďarov v Uhorsku, povedzme, od meruôsmych rokov do konca prvej svetovej vojny. Bol i ďalej diplomatom a pôsobil v Lige národov, tak sa to vtedy volalo, i 20 rokov ako veľvyslanec v Paríži. Bol nepochybne jeho podpis preňho uzavretím i jeho osobného vzťahu ku grófovi Apponyimu, ktorý, ako je to známe, nevydržal s nervami a odišiel z Paríža pred podpisom Trianonskej zmluvy, ktorú potom podpísali pomerne bezvýznamní predstavitelia Maďarska. Ale nepochybne to bola bilancia toho, čo objektívne bolo. Zákon o štátnom jazyku nie je žiadnou bilanciou Trianonu. Zákon o štátnom jazyku má slúžiť náprave zlej veci v tejto krajine. Vôbec nie je predklonom voči Budapešti. Keď hovoríme o predklone, tak si spomínam na pomerne trápny predklon pred medzinárodným zločincom Mu´ammarom Kaddáfím, ktorý nepredvádzala táto vláda ani táto premiérka.
A pokiaľ ide o tento jazykový zákon, napráva i to, aby sa nediali nehoráznosti, ako bola "aféra" okolo nepreložených pár anglických slov v televíznom programe môjho cteného priateľa Štefana Hríba. Proste zákon o štátnom jazyku má byť aj zákonom o zdravom rozume.

Pán poslanec Čaplovič, povedali ste niekoľko naozaj pozoruhodných myšlienok. Dotknem sa len niektorých z nich.
Týmto návrhom ste popreli všetky diplomatické úspechy Slovenska v tejto veci, teda myslí sa tým zrejme ministerstvo kultúry a táto vláda. No ale už to tu zaznelo, ale treba to asi zopakovať, odhliadnuc od toho, že toto by bol teda veľký počin zo strany ministerstva kultúry, keby dokázalo poprieť všetky historické diplomatické úspechy, ktoré ste tu vyratúvali. Ale, naozaj ešte raz, tento zákon nerobíme pre Budapešť, robíme ho pre slovenských občanov.
Je obdivuhodné, že ste dokázali presvedčiť pána Knuta Vollebaeka, že síce nie je dobré mať sankcie, ale nie je to nelegálne. No, pochopiteľne, pokiaľ je to v zákone, tak to nie je nelegálne, to je tautológia, to je samozrejmé. Ale keď sa bavíme o zmene zákona, tak sa nebavíme o tom, či niečo v zákone je alebo nie je, ale o tom, či je to dobré alebo to nie je dobré. A podľa toho ten zákon zmeníme alebo nezmeníme.
Veľmi často bývalá vládna koalícia vyčítala opozícii, ale najmä Strane maďarskej koalície, ale aj Budapešti, že zavádza a tvrdí niečo o zákone, čo nie je pravda. Áno, v mnohých prípadoch to tak bolo. Ale v tomto prípade ste vy, pán Čaplovič, urobili to isté, keď ste hovorili o tom, že by sa kroniky nemuseli písať v štátnom jazyku. Pritom v súčasnosti je tam znenie, že v štátnom jazyku sa vedú kroniky obcí a prípadné inojazyčné znenie je prekladom zo štátneho jazyka a navrhuje sa zmena, že v štátnom jazyku sa vedú kroniky obcí a prípadné inojazyčné znenie musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Je to dramatický rozdiel.

So všetkým, čo povedal pán poslanec Čaplovič, súhlasím, lebo má svätú pravdu, ale dovolím si na doplnenie a zdôraznenie uviesť, že právna ochrana jazykov národnostných menšín Slovenskej republiky dlhodobo dosahuje vysokú úroveň. Potvrdzujú to aj hodnotenia medzinárodných organizácií monitorujúcich starostlivosť o menšinové jazyky v štátoch Európskej únie. S poľutovaním však musím povedať, že predloženie tohto zákona je len politickým obchodom koaličných strán s partnerom Most – Híd. Ako príklad uvediem bod 6, kde navrhovateľ konštatuje, že sa upúšťa od regulácie, ktorou sa vyžadovalo, aby zamestnanci dopravy, pôšt a telekomunikácií a príslušníci neštátnych hasičských jednotiek povinne používali vládny štátny jazyk. To znamená, že ak prídem na juh Slovenska na poštu, môže sa mi stať, že sa nedorozumiem. V žiadnom prípade sa nedá o ochrane štátneho jazyka tuná hovoriť. Starostlivosť o štátny jazyk zo strany štátnych orgánov spočíva v ochrane slovenského jazyka ako významnej súčasti národného kultúrneho dedičstva, ako aj v upevňovaní postavenia slovenského jazyka ako štátneho jazyka. Všetky návrhy okrem bodu 17, kde sa jedná o gramatickú opravu, ktoré predkladá navrhovateľ zákona, sú politickým obchodom a zákonom, ktorý má chrániť, štátny jazyk ho chrániť nebude. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, ja by som chcel doplniť vaše vystúpenie v časti ďalšej dokumentácie, ktorú je potrebné viesť v školách. Aj zmena § 4 tohto zákona svedčí o účelovosti tohto zákona, pretože predstavte si, že by sa v štátnom jazyku nemal viesť napr. návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy alebo by sa nemala viesť v štátnom jazyku správa zo psychologického alebo špeciálnopedagogického vyšetrenia, alebo by sa v štátnom jazyku nemalo viesť písomné vyjadrenie k školskému začleneniu, alebo by sa v štátnom jazyku nemusel viesť individuálny výchovno-vzdelávací program individuálne začleneného žiaka, alebo by sa v štátnom jazyku nemusel viesť štatút školského zariadenia, alebo by sa v štátnom jazyku nemusel viesť organizačný poriadok školy. No to je na uváženie pre vás všetkých a že niektoré zmeny znenia súčasne platného zákona sú ozaj iba účelovými zmenami a nevynútila si ich súčasná prax.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Osuský tu nie je, ale možno ma počúva. Chcem naozaj podotknúť, to je skutočne pravda, čo povedal, že Štefan Osuský reagoval na obdobie do rokov 1918 až 1920. Ale ja poznám jeho korešpondenciu. A ja keď som bol v Ženeve, keďže on pôsobil v Spoločnosti národov, som si ju tam mal možnosť pozrieť. A, samozrejme, aj v Paríži na veľvyslanectve a potom v Spojených štátoch amerických on sa vo svojich vyjadreniach práve vyjadroval často, že v tých aktivitách, ktoré česko-slovenská vláda urobila na južnom Slovensku v spolupráci so Slovenskou ligou v tom období, resp. ktorá hovorila o tom, aby sa tam vrátila tá dvojjazyčnosť, aby to nebolo jednojazyčné v maďarčine používaným jazykom, stavala dokonca aj školy v tomto prostredí a ďalej sa toho držala. Naopak, musím znovu povedať, že vážim si vášho prastrýka. A musel som mnohým diplomatom okrem jedného diplomata, Spojených štátov amerických, ukázať, kde sa nachádza jeho hrob, lebo ani to nevedeli, že sa nachádza vo Washingtone na Dumbarton House, na cintoríne, kde leží táto významná diplomatická osobnosť.
A reagujúc na to, čo povedal pán Dostál. No viete, na jednej strane vy hovoríte, že čo som povedal, ale ja cítim aj z vašej strany istým spôsobom istú eklektiku a vyťahovanie niektorých vecí, ktoré sa vám hodia do vašej kritiky. Znovu opakujem, som za to, aby sa štátny jazyk stal integrujúcim jazykom, dôležitým informatívnym jazykom v Slovenskej republike. A každý občan Slovenskej republiky by mal tento oficiálny jazyk ovládať slovom a písmom. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, neočakával som, že už v prvom čítaní v návrhu dôjde k detailnému skúmaniu aj samotnej právnej normy, aj politickej situácie, ako aj slovensko-maďarskej histórie. Rečník zo Slovenskej národnej strany využil danú možnosť. A tu z tohto miesta ohlásil začiatok ich predvolebnej kampane, nakoľko až 90 % svojho vystúpenia venoval národno-buditeľskej histórii a krivdám z Rakúsko-Uhorska.
Síce nemám žiadnu kompetenciu, aby som hovoril či už za národ maďarský a tobôž za Maďarskú republiku, predsa som navrhol ešte týždne pred dnešným zasadnutím stretnutie aj predsedovi poslaneckého klubu SNS, aj predsedníčke výboru pre ľudské práva. Na týchto stretnutiach som plánoval navrhnúť či iniciovať obojstranné slovensko-maďarské skúmanie neuralgických bodov našej spoločnej histórie. Ak to vedeli urobiť Nemci s Francúzmi či Nemci s Nemcami po spadnutí berlínskeho múru, prečo by sme to nevedeli urobiť aj my? Žiaľ, predseda poslaneckého klubu SNS si nevedel nájsť čas a predsedníčka výboru pre ľudské práva ani nereagovala.
To, že udržiavanie napätia na slovensko-maďarskom poli slúži najmä politickým cieľom, som pred svojím zvolením za poslanca čítal len v tlači. Teraz však postupne si uvedomujem, že skutočne je to prvotným zdrojom opodstatnenia niektorých politických strán či už tu v parlamente alebo aj mimo parlamentu.
Nepovažujem za najšťastnejšie, že novela zákona o štátnom jazyku sa dostala do pléna mesiac pred komunálnymi voľbami, nakoľko skúsenosť už viackrát potvrdila, že v predvolebnom období sa správame s oveľa menšou sebareflexiou, avšak s oveľa väčšou cenzúrou vlastných myšlienok v domnení, že voliči od nás žiadajú skôr statočné obhájenie tradičných postojov ako reálnu snahu o riešenia problémov.
Ja za seba si môžem povedať, že nepociťujem potrebu sebatýrania a pykať si za krivdy z monarchie a takisto neobviňujem tu sediacu väčšinu, že je myšlienkovým nástupcom tých, ktorí môj národ označili biľagom kolektívnej viny po druhej svetovej vojne. Pociťujem však potrebu toho, aby sa o skutočných či zdanlivých problémoch hovorilo, nie však tým spôsobom, ako sa to dialo doteraz, že obidve komunity sa v kruhu svojich už stýkrát premelú, čo im vadí, čo im vadilo a čoho sa obávajú. A následne už len výstupy zo svojich úvah zakričia spoza plota.
Čudujem sa, že za 20 rokov sa nenašiel maďarský politik v iných ako v tunajších maďarských stranách, ktorý by sa hlásil k svojej národnosti a nebál sa tejto osvety mimo svojich. A takisto sa čudujem, že za 20 rokov sa nenapísala poriadna učebnica dejepisu či občianskej náuky, ktorá by ozrejmila... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. A takisto sa čudujem, že za 20 rokov sa nenapísala poriadna učebnica dejepisu či občianskej náuky, ktorá by ozrejmila základné, opakujem, základné fakty, odkiaľ sa vzali Maďari na Slovensku, koľko ich je, kam chodia, do akých škôl, a akým jazykom rozprávajú doma. Za toto už sú vyrubené pokuty vo forme osočovania z jednej a z druhej strany, nenávisti a najmä podozrení.
Snívam po maďarsky, avšak nesnívam o Maďarsku. Preto je mi dôležité, aby som sa na Slovensku cítil ako doma. A preto sa čudujem, keď viacerí z vás ma skúšajú presvedčiť o tom, že teraz platná podoba jazykového zákona nezasahuje do môjho osobného života, pričom zmätené poštárky nevedia, či na mňa môžu naďalej hovoriť po maďarsky a či táto konverzácia sa nepovažuje za špeciálnu formu úradného styku.
Neteší ma, keď kolísajúce právne vedomie niektorých ľudí ich vedie k zvýšenej miere opatrnosti, veď väčšina z nás si ešte pamätá časy bývalej éry, keď kvôli kľudu a pokoju autocenzúra vlastných slov zakázala aj to, čo zakázané nebolo.
Teória práva nám hovorí, že poriadny zákon musí obsahovať sankcie. Toto je jediný argument, ktorý odôvodňuje to, že pokuty musia ostať aj v najnovšej novele zákona o štátnom jazyku. Prax však ukázala, že táto zákonná norma mohla roky existovať aj bez pokút, ba naviac, zástancovia tohto zákona hrdo hlásia, že doteraz ani jedna nebola vyrubená. De facto pokuty nie sú potrebné. Zrejme sa však považujú za určitú poistku typu keby niečo a človek nikdy nevie. Zrejme spoločenský mier nestojí a nepadá na jazykovom zákone a na imaginárnych pokutách, ktorých existencia sa stala len otázkou gesta. Všetci však vieme, že maďarská menšina v posledných voľbách už preukázala skutočné gesto, čo chce a čo nechce a akým smerom sa chce vydať. Verím, že ako sa do hory volá, tak sa aj z hory ozýva. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Somogyi, som prekvapený, že ste kritizovali obsah môjho vystúpenia v tej časti historického exkurzu vzájomných vzťahov, ale predovšetkým zameraného na vývoj obrany slovenčiny. Čiže toto bolo kľúčové a aj zostáva kľúčové. A to, že sa niekde stretávame, povedzme, v historických bariérach alebo v súčasných bariérach, to už je druhotné. Ale sám som očakával od vás, že rozsah vášho vystúpenia venovaný samotnému zákonu bude podstatne väčší, ale nestalo sa tak.
A pokiaľ ste narážali na niečo, že sme sa mali stretnúť. Veľmi dobre viete, že ja sa stretnutiam nebránim, že sme mali dohodnuté stretnutie. Tesne predtým som rokoval s vaším predsedom. A odchádzal som na rokovanie s vaším ministrom. A vy ste mi poslali esemesku, to je dobré, to je dobré. A potom ste sa už neozvali. Takže poprosil by som, ak chceme mať korektné vzťahy, aby sme naozaj uviedli všetky fakty. A potom si možno budeme rozumieť, aj keď budeme hovoriť po slovensky, pretože ukazuje sa, že nielen jazyková bariéra môže byť problémom, ale že aj keď rozprávame po slovensky, tak si nemusíme niekedy rozumieť, čo je na škodu veci.

Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať na dve veci vo vystúpení pána poslanca.
Prvá vec je ohľadom tých historických spoločných slovensko-maďarských vzťahov a ich vysporiadania, podobne ako to majú Nemci s Francúzmi. Viete, my sme splnili, slovenská strana, 14-bodový spoločný program spoločne smerom do budúcnosti s Maďarskou republikou. A jeden z týchto bodov tam znel: pripraviť spoločnú publikáciu pohľadov slovenských a maďarských historikov na jednotlivé etapy spoločných dejín, ktoré sme prežili v tomto priestore. A z našej strany boli dve konferencie, jedna bola v Maďarsku, jedna bola v Rožňave, potom bola na hraniciach. Dostali na to dotáciu finančnú aj. Z našej strany boli výstupy už pripravené, z maďarskej strany sa stále mešká. Z našej strany sú výstupy pripravené tak, že už boli aj od slovenských historikov publikované populárno-vednou formou v časopise História. A stále sa čaká na maďarskú stranu, aby sme mohli naozaj vydať tak v maďarskom jazyku, ako aj v slovenskom jazyku tieto historické, by som povedal, úvahy o jednotlivých etapách dejín v strednej Európe. To je po prvé.
A po druhé. My sme sa včera o tom rozprávali. A ja to chcem naozaj znovu podčiarknuť. Predovšetkým viete, prečo je izolácia, prečo je taká vzájomná niekedy, by som povedal, neprepojenosť? Pretože my, Slováci, ktorí neovládame maďarský jazyk, nemôžeme si prečítať o maďarskej kultúre a o maďarskom prostredí na južnom Slovensku, lebo všetko vychádza v maďarčine. Prečo by nemohli niektoré veci vychádzať dvojjazyčne? Aj nás zaujíma, čo sa deje medzi maďarskou menšinou, aby aj tabule boli dvojjazyčné, aby sme aj my poznali, čo je na tej tabuli z histórie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán poslanec, hovorili ste vo svojom príhovore, že ste neočakávali takúto diskusiu. Ja, práve naopak, si myslím, že je dobré, že sa o tom diskutuje, lebo z toho vášho vyjadrenia som mal pocit, že o čom vlastne diskutujeme, však tam o nič nejde. Práve naopak, vy ste vyzývali aj Slovenskú národnú stranu k diskusii. A myslím si, že tu na pôde parlamentu je to najlepšie miesto, aby sme si veci prediskutovali a aby sme si vysvetlili postoje, pretože aj z toho vášho vystúpenia bolo zrejmé, že ste boli súčasťou toho lživého interpretovania zákona, ktorý bol prijatý v minulom parlamente, pretože ste spomínali zmätočné poštárky a tak ďalej. Viete, ja mám veľa známych na zmiešanom území, dokonca sú to moji rodinní príslušníci, ktorí sú maďarskej národnosti, ale vedzte, že vždy som sa snažil vysvetliť meritum tohto zákona. Ale mám pocit, že vy, naopak, ste, ako sa to hovorí, prilievali olej do ohňa, aby ste ten strach, o ktorom neustále hovoríte, ešte zvyšovali, pretože ja si myslím, že tu vôbec nie je problém medzi bežnými ľuďmi maďarskej národnosti a Slovákmi, je tu problém s maďarskými politikmi, ktorí z toho vytrieskavajú politický kapitál a šíria vášne medzi týmito ľuďmi zmätočné. Bohužiaľ, my tomu nevieme zabrániť, pretože ani informácie v slovenskom jazyku veľakrát nedostaneme na tomto zmiešanom území ako normálni občania Slovenskej republiky, ktorí ovládajú slovenský jazyk. Tuto nikto nejde proti akejkoľvek národnosti. Ďakujem.