7. schôdza

Ďakujem. Na adresu pána poslanca Přidala. Musel by si to poznať hlbšie, lebo predmetom harmonizácie a predmetom presunu na vyššie územné celky vždy bolo to, že ten objem peňazí, ktorý súvisí s regionálnymi traťami je to niečo cez 2 mld. korún, celý ten objem peňazí by sa presunul na vyššie územné celky. Čiže nie je pravda, čo hovorí pán poslanec Přidal, že keď budú mať financie. Naopak, tie isté peniaze, ktoré štát platí za regionálne trate, za regionálnu dopravu, by presunul presne v tom istom členení na vyššie územné celky.
A pán poslanec Radošovský, samozrejme, že ja nemôžem, a to je ten problém , že nemôžem VÚC-kam rozkázať a nemohol som z titulu ministra, pretože tam nie je takýto vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Myslím, že to viete a vôbec sa nejedná o presun tratí. Trate by naďalej spravovala ŽSR, ale dopravu na týchto tratiach, regionálnu dopravu, by riešili vyššie územné celky tak, aby mohli zabezpečovať harmonizáciu, aby nedochádzalo k duplicitnému preplácaniu výkonov vo verejnom záujme, čo sa naozaj deje, a aby sa tie peniaze, ktoré štát platí, a to je aj v iných krajinách, len nechápem prečo si nevieme poradiť s harmonizáciou. Preto, že to nemá jedného gazdu a jednoznačne preto, že vyššie územné celky svojím spôsobom odmietajú, pretože im je lepšie a na rovinu poviem majú bližšie k tým SAD-kam, lebo majú tam vybudované vzťahy ako k železničnej doprave ako takej. Ale do železničnej dopravy sú investované veľmi veľké objemy peňazí, sú tam veľmi veľké odpisy a jednoducho treba, aby sa železničná doprava využívala prednostne dokonca tam, kde existuje a druhorado tam, kde neexistuje. A SAD-ky majú prednosť len tam, kde neexistuje železničná doprava. Čiže toto je zmysel toho návrhu. Musíte ho bližšie poznať, aby ste vedeli takto komentovať.

Technické dôvody sú tie, že vyššie územné celky odmietali. Ja som mal dva-trikrát rokovanie s predsedami vyšších územných celkov a technické dôvody sú skryté v tom, že vyššie územné celky majú bližšie k „SAD-kam“, s ktorými majú kontrakty, zmluvy, ktoré ich v podstate donútili do dlhodobých kontraktov, čo tu už bolo spomenuté a tie sú zabetónované. A jednoducho vidia konkurenciu v tej regionálnej železnici a inak to neprerazíme, len takýmto návrhom zákona. My to teraz oddialime o ďalší rok a zase len to bude po starom, zase sa budú dvakrát to isté platiť výkony vo verejnom záujme.

Preto, lebo sme dva roky rokovali s vyšším územným, jednoznačne časový harmonogram je takýto. Po jednom roku som prvýkrát za minulé štvorročné obdobie, prvýkrát rokoval s vyššími územnými celkami. Po dvojročnom úsilí sme nedospeli k ničomu. Len k nejakým verbálnym sľubom, že budú harmonizovať, aj to len dva vyššie územné celky z osem. A v praxi to neznamenalo v podstate nič, lebo to bolo na báze dobrovoľnosti a potom už ten posledný rok sme začali robiť komplexne na tomto zákone o dráhach, čo je veľmi, pozrite si ten zákon, to je veľmi veľký objem a zároveň sme do neho implementovali to, čo tu už bolo prezentované v Smernici Európskeho parlamentu Rady a riešili sme v ňom aj túto regionálnu dopravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctená snemovňa, tá problematika dráh a dopravy na dráhach je oveľa komplexnejšia a možno, že by si vyžadovala aj viac času, resp. taký väčší obraz. Má mnohé súvislosti vnútorné o stave železníc, resp. troch železničných spoločností, aj ekonomickom, finančnom, technickom, celkovom, ale aj o vzťahoch medzi rôznymi druhmi dopráv a našou tendenciou by mala byť ekonomizácia a ekologizácia, zefektívňovanie, modernizácia, sprístupňovanie, atď. Možno sú to pekné slová, ale ide o veľmi vážne kritériá pre využitie a celkovú ekonomiku alebo hospodárenie na dráhach.
By som rád tento rok, ktorý je pred nami, videl hlavne ako taký konsolidačný, ale aj rok, ktorý naštartuje isté trendy. Niektoré sú veľké, povedal by som medzinárodné a iné sú skôr smerom k regiónom a k mestám alebo k lokálnym dopravám, alebo témam. Aj v jednom, aj v druhom prípade potrebujeme mať dobré perspektívne prístupy a pravidlá, ktoré často sú práve cez zákony definované. Za ministerstvo skôr by som nerád odkladať termíny.
Na druhej strane si uvedomujem aj v akom stave je celková situácia, vyššie územné celky a zároveň zodpovednosť harmonizovať pravidlá, opatrenia. Nechávam, samozrejme právo, tak ako je pre parlament, pre parlamentné plénum na hlasovaní rozhodnúť. Ale opakujem, nebolo by dobré odkladať viaceré dôležité rozhodnutia, zmeny pravidiel na dlhšie.
Tie harmonizačné z hľadiska smerníc a hlavne nehôd a ich vyšetrovania sú nevyhnutné. Toto čo bolo navrhnuté je skôr o našej vnútornej dispozícii. Ale opakujem, verejný záujem by mal zahŕňať aj štátny, aj regionálny. Nie je dobré, ak sa veľmi rozchádzajú alebo sú v nejakom väčšom buď konflikte, alebo dlhodobo sa nerieši zhoda celkového verejného záujmu, lebo potom sa v skutočnosti problém len prehlbuje. Chcem vás len ubezpečiť za ministerstvo, že nám ide o vitalizáciu alebo revitalizáciu podmienok a pomerov tak, aby sa aj dráham a doprave na dráhach oveľa viac darilo.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, ctená snemovňa, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.
Predkladám ho vlastne na základe schválenia vo vláde a zároveň plánu legislatívnych úloh na tento rok.
Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky adaptujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 391/2009 a 392 z toho istého roku a zároveň transponujú viaceré smernice uvedených len pod číslami 13 z roku 2009, 15 z 2009, 16 z 2009, 17 z 2009, 18 z 2009, 20 z 2009, 21 z 2009 a 123 z roku 2009, tá smernica Európskeho parlamentu a rady, ktoré tvoria tzv. tretí námorný balíček.
Vládnym návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj ďalšie ustanovenia, ktorých zmenu si vyžiadala prax, aplikácia. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní. Vládny návrh zákona bol v dňoch 29.-30. septembra prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pozmeňujúce návrhy, ktoré uvedie pán spoločný spravodajca v spoločnej správe, odporúčam schváliť, okrem 6. bodu spoločnej správy, kde máme, kde vláda má negatívne stanovisko.
Len krátke do vysvetlenia, aby bolo jasné, prečo v 6. bode sa navrhuje nahradiť pojem „hrubá nedbanlivosť“ pojmom „vedomá nedbanlivosť“ s odkazom na písm. 16, teda na § 16 písm. a) Trestného zákona. Poviem, hrubá nedbanlivosť alebo gross negligence je medzinárodne uznávaným právnym pojmom. Právny poriadok Slovenskej republiky síce tento pojem nedefinuje, ale používa ho, napríklad v zákone 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hrubá nedbanlivosť je zvlášť závažné, nie obvyklé porušenie nutnej opatrnosti, prípadne starostlivosti, ktoré zahŕňa v sebe tak vedomú nedbanlivosť, ako aj výnimočné a závažné prípady nevedomej nedbanlivosti späté s porušením povinnosti vyplývajúcej z povolania, z funkcie, z postavenia škodcu alebo priamo zo zákona. Hrubou nedbanlivosťou treba rozumieť ešte vyššiu formu nedbanlivosti ako pri vedomej nedbanlivosti.
Z uvedených dôvodov nemožno nahradiť pojem hrubá nedbanlivosť pojmom vedomá nedbanlivosť, čo by mohlo viesť k nesprávnej transpozícii Európskej smernice a následnému formálnemu oznámeniu zo strany komisie. Hrubá nedbanlivosť sa vzťahuje k finančnej zodpovednosti klasifikačných spoločností. Ona je upravená písomnou zmluvou medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a uznanou klasifikačnou spoločnosťou. Keďže Slovenská republika nemá klasifikačnú spoločnosť, všetky zmluvy podpísané medzi ministerstvom a zahraničnou uznanou klasifikačnou spoločnosťou sú v anglickom origináli a teda každá zmluva rozlišuje finančnú zodpovednosť pri gross negligence, prípadne any negligence, iná nedbanlivosť. Navrhovaný pojem zo spoločnej správy vedomá nedbanlivosť je zahrnutá v pojme any negligence a z toho dôvodu by finančná zodpovednosť klasifikačnej spoločnosti pri hrubej nedbanlivosti nemohla byť vlastne uplatňovaná.
Vážený pán predseda, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. septembra 2010 č. 50 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 435/2000 o námornej plavbe v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. septembra 2010 č. 38 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením zo 7. októbra 2010 č. 28. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v čl. IV pod bodmi 1 až 13.
Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, že budeme hlasovať o bode 1, 3, 5 až 13 s tým, že bod 6 v zmysle žiadosti vlády navrhujem na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorskému výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 435/2000 o námornej plavbe v znení neskorších predpisov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona o námornej plavbe, tlač 52. Ten pozmeňujúci návrh znie.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z . o námornej plavbe v znení neskorších predpisov sa mení takto: 
V bode 1 § 2 písm. h) sa slová „ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií“ nahrádzajú slovami „ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja“. A to isté v bode 34 § 28 ods. 5 sa za slová „minister dopravy, pôšt a telekomunikácií“ nahrádzajú slovami „minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja“. Ide o zosúladenie so zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 54.

Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja len chcem dopovedať, že pri zmenách názvov inštitúcií dňom účinnosti tejto zmeny, alebo nového právneho stavu, sa vlastne vďaka takémuto novému stavu implicitne menia, adaptujú všetky názvy, resp. v tomto vzťahu v súvislosti v celom právnom systéme. Iba toľko.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách.
Tento návrh prekladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi.
Dohoda bola podpísaná v Jerevane 18. marca tohto roku. Účelom dohody je vytvoriť právne podmienky na vykonávanie leteckých dopravných služieb medzi Slovenskou republikou a Arménskou republikou a zároveň na prevádzku lietadiel v obchodnej leteckej doprave. Záujem otvoriť pravidelnú leteckú linku medzi Bratislavou a Jerevanom oznámila letecká spoločnosť Armavia v marci 2008. Ustanovenia dohody sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi Slovenskej republiky a s tzv. horizontálnou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou o určitých aspektoch vykonávania leteckých dopravných služieb podpísanou 8. decembra 2008. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky schválila materiál 10. novembra 2009. Vláda návrh prerokovala v januári a prijala k nemu uznesenie č. 16. Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách, ktorú ste všetci obdržali ako tlač 61a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. septembra 2010 č. 59 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore, určil do 11. októbra 2010. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, tento v určenom termíne prerokovali a prijali tieto uznesenia. Ústavnoprávny výbor Národnej rady
prijal uznesenie z 29. septembra 2010 pod č. 39 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesenie z 30. septembra 2010 č. 29. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky, podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, vysloviť súhlas medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách a taktiež rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách, ktorú máte ako tlač 61a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 7. októbra 2010 č. 38.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.