7. schôdza

Ďakujem pekne. Ja budem citovať vás, pán poslanec. Citáciou, že „budú vrátené práva na výber“ ste veľmi jasne potvrdili, že bolo a je porušenie práv.
“Platiť čo najmenej za ponúkané služby, ako regulovať ceny za ponúkané služby.“ Pán kolega, nepleťme si dva pojmy, náklady na službu a platby na službu. Vy veľmi dobre viete ako činiteľ v samospráve, že náklady na sociálnu službu predstavujú jeden balík. A záleží na tom, aké vy prijmete všeobecne záväzné uznesenie a aké budú platby klientov. Ak ste odpílili neverejných poskytovateľov od možnosti prijímania finančných príspevkov na svoje služby, je jasné, že tieto služby v platbách, a nie v nákladoch sú vyššie.
Vy stále hovoríte to isté klamstvo, že neverejní poskytujú za inú cenu a za inú cenu poskytujú verejní. Je to ten istý balík, len ho treba spravodlivo rozdeliť. A v tom je princíp, lebo to je vaše socialistické zmýšľanie, držať v rukách veci a diktovať ľuďom aj to, ako majú dýchať. A toto je zlé na tom celom. A toto je podstata, ktorú konštatoval aj Ústavný súd. (Potlesk.)

Ja ďakujem pánovi starostovi Petrákovi, že konečne vysvetlil toto Pyrrhovo víťazstvo pani poslankyni Gibalovej, ktorá tu jednoznačne teda aj spolu s predkladateľom plieskajú miliónmi hore-dolu, len nie miliónmi, ale miliónmi miest a obcí. Tak ja si myslím, že ak ste toto Pyrrhovo víťazstvo vybojovali, v poriadku, rovnosť, tak treba jednoznačne upraviť to, čo ste pokazili v rokoch 2003 až 2005 pri fiškálnej decentralizácii, kedy ste všetko bremeno a všetku záťaž preniesli na mestá a obce. A preniesli ste všetku záťaž na ich rozpočty. Tak potom povedzte pravdu. A mali ste upraviť to, za akých podmienok budú vznikať ďalšie zariadenia, mali ste to obmedziť alebo mali ste obmedziť služby, alebo potom musíte obmedziť platby. Ja sa pýtam, akými peniazmi tu plieskate hore-dolu, veď to sú peniaze miest a obcí. Tak som zvedavá na to. Veď keď si prečítate doložku vášho ministerstva financií, tak zistíte, že tá o tom rozpráva. A keďže mestá a obce nebudú mať z čoho financovať, tak možno teraz zafinancovali určité sociálne zariadenia, ale potom nebudú mať žiadne prostriedky, pretože takto sa tieto prostriedky nedajú deliť. A balík peňazí je ozaj len jeden. Ale je rozdiel, či sa koláč rozdelí na sto častí alebo či sa koláč rozdelí na päťsto častí. Takže neplieskajme tu hore-dolu financiami, ktoré nemáme, rozpočtami miest a obcí, do ktorých, si dovolím možno povedať, ani nevidíme, lebo neviem, či sedíte v zastupiteľstvách miest a obcí. A ja si myslím, že keď ste predkladali toto, tak ste mali predložiť už aj celkovú úpravu zákona o sociálnych službách a o poskytovaní služieb a o výške ich finančných príspevkov. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Krátko dve poznámky, pán kolega Petrák.
Prvá poznámka. No trošku som čakal, že budete džentlmen, na tie vaše úvodné slová.
A druhá poznámka. Viete, už tuná dnes je to, myslím, druhý návrh, kde dávate, aby zákon bol vrátený na prepracovanie, pretože sa vám nepáči, že sa krátia niektoré položky, že sa to dotkne financií obcí a miest. V poriadku, ja sa priznám, že tiež sa mi to nepáči, že sa ich to dotkne. Na druhej strane ten katastrofálny deficit bol spôsobený za vašej vlády, za štyri roky, tak by som od vás očakával tzv. konštruktívnu kritiku, že by ste dali aj návrh, ako vlastne vyriešiť tento deficit a znížiť ho. Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické pripomienky.
Pán kolega Fronc, začnem od vás, aby som vás uviedol trošku do problematiky. Príjmy rozpočtov miest a obcí sú financované z miestnych daní a poplatkov. To je daň z nehnuteľností, ktorú vy idete sekať. To znamená, tam idete prvýkrát uberať. A potom sú financované z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb, u ktorých tým, že rástla priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky, tým, že sa vyvíjala dobre ekonomika počas obdobia nášho vládnutia, až na ten záver, ktorý nie je našou vinou, ale spôsobený krízou, napriek tomu nepoklesla priemerná mzda, aj keď poklesol zvýšenou nezamestnanosťou výber, v zásade to nie je otázka vlády a nie je to ani otázka miest a obcí, bolo to nastavené, tak ako to je nastavené, a jednoducho toto nám nemôžete hodiť za vinu.
Druhá vec, ktorú chcem povedať v tejto súvislosti. Pani kolegyňa Gibalová, ja nemám problémy s tým, aby sme sa bavili o týchto veciach a hľadali východisko. Hľadajme východisko, ako nezaťažiť ani jedných, ani druhých a občanom poskytnúť čo najlepšie služby. Je to takisto v našom záujme, ako je to vo vašom záujme, ale hľadajme cesty, akým spôsobom tie služby vyfinancujeme. To je podstata toho, o čom ja hovorím a o čom vy nechcete stále hovoriť, lebo keď hovoríte o tom, že sa peniaze nejakým spôsobom niekde tratia, najviac sa tratia v 2. pilieri dôchodkového systému, kde je nezmyselne poistených päťstotisíc ľudí, tak poďme ich hľadať možno odtiaľ, poďme ich hľadať z iných zdrojov a vyriešime financovanie. Ale toto nie je otázka patentu na rozum, toto sú podľa môjho názoru zásadné odborné veci, ku ktorým by sme si mali sadnúť ako opozícia, tak koalícia. A mali by sme ich vyriešiť tak, aby sa pri každej zmene vlády nemenili, lebo je to škodlivé pre celé Slovensko.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, na jednej strane možno oceniť fakt, že občania si budú môcť vybrať sociálne zariadenie a obec bude povinná poskytnúť občanovi túto službu v zariadení, ktoré si vyberie, a nie v tom, ktoré mu určí. To odbremení preplnené zariadenia VÚC-ok, kde sa musí čakať aj niekoľko rokov. Vytvára sa tak predpoklad pre úplatky, ktoré sa teraz nazývajú sponzorské príspevky alebo dary. Okrem toho sa umožňuje súkromným zariadeniam naplniť svoje kapacity. Ale tento zámer nie je dotiahnutý do konca. Sú tam dva problémy. Sociálne zariadenia majú rôznu úroveň poskytovania služieb. Chýbajú jednotné štandardy poskytovaných služieb týchto zariadení. Človek, ktorý si bude hľadať útočisko v súkromnom zariadení, môže dopadnúť horšie ako v zariadení vyššieho územného celku. Tým by sa zamedzilo čiernym peniazom v tejto oblasti, rôznym sponzorským darom a podobne. Na ich použitie nemá darca dosah. Naproti tomu keby bolo stanovené odstupňovanie poskytovaných služieb podľa úrovne, klient, resp. jeho rodinní príslušníci by vedeli, za čo platia. A hlavne by sa mohli rozhodovať, aké služby dostanú a koľko to bude stáť. Hovorím o niečom podobnom, ako sú napr. hviezdičky v hotelových zariadeniach. Uvedená novela svedčí o tom, že vládna koalícia ide v tejto oblasti len na pol plynu. Nedoťahuje vec do konca.
Rovnako nedoriešená je otázka odmeňovania personálu v týchto zariadeniach. Zákon presne stanovuje, koľko a akých pracovníkov musí takéto zariadenie zamestnávať na veľmi nízkej úrovni, avšak vymedzuje možnosť ich odmeňovania. A pritom prevádzkovateľ nedáva možnosť ich primeraného ohodnotenia. Nie je predsa normálne, aby napr. psychologička s ukončeným vysokoškolským vzdelaním mala mať plat 401 eur. A takto by som mohol pokračovať ďalej.
Takisto treba sa vážne zamyslieť nad stanoviskom ministerstva financií, ktoré upozorňuje na to. A som presvedčený, že minister financií nechápe tento rozdiel, pretože ten tlak ZMOS-u, resp. obce bude taký, že tlak ZMOS-u bude, samozrejme, aj za ministerstvo práce, sociálnych vecí, aby dorovnalo tú sekeru, ktorá vznikne v ZMOS-e pri tomto zákone. Zas navrhujem, aby sa tento zákon či už pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní dopracoval tak, aby sme čo najmenej prakticky nechali problémov, ktoré vzniknú týmto zákonom, hlavne ktoré vzniknú obciam, ktoré prakticky budú musieť dorovnávať tie veci. A tie peniaze neostanú na iné veci, či to bude na školstvo alebo to bude z toho rozpočtu na zdravotnícke veci alebo na cesty, alebo na to, čo financuje samospráva. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, určite ťa v tom podporím, že idú na pol plynu, pretože ja som povedala, že toto malé Pyrrhovo víťazstvo pre neziskovky, poviem to narovno, pretože viem, že pani spravodajkyňa vždy zastávala diecéznu charitu a pravidelne chodila na VÚC-ky a tak ďalej ohľadom týchto vecí, nám donesie skutočne nepredstaviteľné problémy pre mestá a obce a takisto pre vyššie územné celky a skutočne nebude z čoho tieto služby financovať, pretože neupravili doposiaľ tak zákon, aby vedeli tieto financie rozdeliť.
A teraz, pán minister Mihál, ale skutočne to hovorím úprimne, ozaj to hovorím úprimne, ja vás v dobrom ľutujem, pretože vaša stolička bude tak horúca, ale nie pre vaše nápady, ale pre nápady vašich koaličných partnerov. Keď som spomínala dnes colníkov, ktorí odídu, keď spomínam Pyrrhovo víťazstvo pani Gibalovej, to sa budete stretávať, čo sa bude diať, keď mestá a obce nebudú financovať sociálne služby. A skutočne neviem si to predstaviť, ale máte čo robiť, pretože tieto zákony, ktoré doposiaľ idú vlastne do parlamentu, budú mať také sociálne dopady na občanov. A prvý, kto bude na rane, je vždycky minister práce a sociálnych vecí, pretože ten má na starosti ľudí od narodenia až po smrť a všetci títo ľudia budú chodiť za ním a budú žiadať tieto veci. Čiže ozaj musím povedať, že toto sú skutočne Pyrrhove víťazstvá, ktoré predvádzajú poslanci, vaši koaliční partneri, predkladaním zákonov v tomto parlamente.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Muňko, úplne s vami súhlasím. Môžeme to tak nazývať pracovne, „s hviezdičkami“, len, žiaľ, toto neboli ochotní prijať vaši koaliční poslanci v minulom volebnom období, keď sme kritizovali zákon a zdôrazňovali, že áno, aj financovanie, jeho diferenciácia nielen v celkovom balíku musí byť nastavená aj na nejaké pravidlá kvality. Po štandardoch? Nič. To znamená, že ja s vami súhlasím. Áno, toto je správny názor, že úroveň služieb musí byť odzrkadlená aj v platbách služieb a potom aj v celkových nákladoch.
Ja viem, že bude problém s financovaním služieb, lebo on bol aj teraz, aj tie minulé štyri roky, veď nakoniec tuto mám uznesenie vlády z 24. marca 2010, kedy ešte sme nevedeli o tom v súvislosti s Ústavným súdom, len o protiústavnosti toho sme tušili a vy už ste dotovali svoje zariadenia uznesením vlády. Dotujú sa aj z iných mechanizmov. Viete, boli by peniaze, keby neboli vaše tendre, keby neboli vaše sociálne dialógy drahé, keby neboli vaše rozkrádačky, tak potom by boli peniaze aj na sociálne služby a na starostlivosť o chorých a starých ľudí a zomierajúcich. Vy vždycky odbiehate do dôchodkovej reformy, do 2. piliera, to je vaša obľúbená téma.
A dvadsať zákonov protiústavných. Áno, boli protiústavné, upravili sa. Ja to pripúšťam, ale teraz diskutujeme o inej téme. Tak neodbiehajte od tejto témy a svojej vlastnej zodpovednosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Príjemné ráno, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, pán predsedajúci, dovoľte, aby som na úvod povedal také základné, ak to môžem povedať k tomuto zákonu, prístupy a ešte zdôrazniť axiómy, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu. Chcem povedať to, že SMER - sociálna demokracia si ctí nález Ústavného súdu, rovnako si ho ctí tak, ako to bolo v prípade nálezu Ústavného súdu, keď pán minister Kaník so svojou poradkyňou pani Radičovou pripravili niekoľko desiatok tisíc dôchodcov, invalidných dôchodcov o ich invalidný dôchodok. Takto si to ctíme aj v súčasnosti, keď sme pristúpili k tomuto nálezu Ústavného súdu. Druhá axióma, ktorú by som chcel povedať, je, že každý, tak ako tu sedíme, som o tom presvedčený, že chceme, aby sme všetkým tým, ktorí potrebujú sociálnu službu, aby sme ju poskytli. Na tom sa určite, pán podpredseda a pán minister, určite dohodneme, pretože neviem si predstaviť človeka, ktorý chodí po Slovensku a nechce niekomu, ktorý túto službu potrebuje, že by ju neposkytol. Možno, že sa nejakí nájdu, ja o takých neviem, ale ak sa nájdu aj medzi politikmi, určite im to voliči spočítajú. A myslím si, že skôr je to ľudské právo, pretože každý v rodine má niekoho, ktorý raz, jednoducho, bude potrebovať túto sociálnu službu a je potrebné, aby sa o neho postarali tí, ktorí sú kompetentní. Ústavný súd vyriekol svoj nález, ktorý, ja to v krátkosti poviem, ktorý bol iniciovaný skupinou poslancov. V petite žaloby sa namietalo, že je tam nesúlad časti textu v § 8 ods. 2 a 3 písm. d) s čl. 35 ústavy, ktorý hovorí o tom, že je to potlačené právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Včera tu odzneli viaceré argumenty alebo viaceré slová z tohto pohľadu. Pri predstavovaní to hovoril pán minister, boli to slová týkajúce sa podnikania, hospodárskej súťaže, atď., atď. Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, páni poslanci, povedať, že obce, ani vyššie územné celky nepodnikajú v sociálnych službách, aby to bolo úplne jasne povedané. A tu je potrebné zdôrazniť o čo vlastne ide v tomto zákone. Chceme všetkým pomôcť, tým, ktorí, ako som už povedal, potrebujú túto službu, ale musíme vedieť začo. Návrh poslancov totiž po vyrieknutí tohto nálezu súdu, čo z tohto pohľadu práva podnikať v zmysle čl. 35 absolútne podporujem a nemám s tým problém, pretože, naozaj, je to na tomto princípe postavené, ale návrh poslancov, ktorí vtedy predložili tento podnet, absolútne neriešil tú najpodstatnejšiu vec, a to je financovanie.
Viete, rozpočty, či už obcí alebo vyšších územných celkov, sú štruktúrované. Každý kto pôsobí, či už ako komunálny poslanec alebo starosta alebo predseda, tak vie, že je tam množstvo kompetencií, ktoré potrebujete jednoducho zabezpečiť. A dokonca, obce a mestá, samosprávne kraje, to musia robiť zo zákona. To znamená, nedá sa urobiť také niečo, že keď niekto príde a v zmysle zákona mu služba patrí, že, jednoducho, mu ju neposkytnete len preto, že nemáte peniaze. Preto sa musíme snažiť, aby sme tieto finančné prostriedky vedeli dostatočne rozkladať tak, aby bolo všetko pokryté. Čiže, pre každú oblasť v tom rozpočte je nejaký finančný objem, ktorý vyplýva z fiškálnej decentralizácie a je aj zadefinovaný v nejakom vzorci, ktorý hovorí o tom, že napr. pre sociálne služby do rozpočtov samosprávnych krajov plynú finančné prostriedky z dane z fyzických osôb na základe podielu občanov starších ako 62 rokov a tak ďalej a tak ďalej, pretože tí spadajú do tej siete, ktorí by to potrebovali, na viac sú tam, samozrejme, aj občania, ktorí sú mladší a potrebujú túto sociálnu službu. Čiže, toto je podstata tohto zákona a toto je rozdiel medzi predkladateľom a rozdiel medzi nami. To znamená medzi predkladateľom, ktorý hovorí o tom, že urobíme novelu zákona, ktorá dá právo všetkým, za čo ja sa podpisujem, ktorí potrebujú sociálnu službu, aby ju dostali, ale nepovie, odkiaľ zobrať na to peniaze.
Ale my na druhej strane hovoríme áno, my toto právo ctíme, ale zároveň musíme mať na to finančné prostriedky, pretože ja neviem si predstaviť, že budeme financovať na úkor iných vecí, ktoré sa dotknú rovnako občanov a daňových poplatníkov, pretože nám na tom záleží. Nebudeme financovať prímestskú dopravu? Dobre. Mobilita pracovnej sily, neviem... Kde bude? Nebudeme financovať zdravotníctvo? Dobre. Koho sa to dotkne? Aj týchto dôchodcov. Čiže, toto je podstata, financovanie, pán minister. Chcel by som sa vás aj spýtať, či ste to mysleli vážne, v tej dôvodovej správe, keď ste uviedli, aj napriek tomu, že ministerstvo financií argumentovalo, že to bude mať dopad na rozpočty obcí a miest, čo ma teda milo prekvapilo, škoda, že tu nie je pán minister financií, pretože on tvrdil, že v podstate kríza nemala absolútne žiadny dopad na rozpočet verejnej správy. Verejnej správy, rozumejme štátnej správy a samosprávy. Nuž, potom sa pýtam, prečo ministerstvo financií dalo obciam a mestám teraz mimoriadnu dotáciu 39,5 mil. eur? Nehovoriac o tom, že predtým dostali 100 a potom 133 mil. eur. A tu ma, naozaj, prekvapili z ministerstva financií, zdá sa, že tam ešte sú takí, ktorí pragmaticky rozmýšľajú a nielen politicky, ale ako je to možné, že vy napíšete do dôvodovej správy, že to nemá dopad na rozpočty obcí a miest.
Pán minister, to mi, prosím vás, vysvetlite, pretože nechcem nachádzať akýkoľvek prívlastok na to, čo ste tu napísali, pretože nie je to pravda. A vôbec ste s nami o tom nerokovali. Vôbec ste nemali snahu zistiť, za aké peniaze budeme túto službu robiť. Ústavný súd vo svojom náleze priznáva práve, lebo on striktne rozlišuje, hovorí o tom, že je porušené právo v zmysle čl. 35 podnikať, čiže tieto subjekty, neštátne, nemajú možnosť napĺňať svoje naplnenie toho prečo vznikli, ale zároveň hovorí, že uznáva, že zákonom ustanovené zvýhodnenie verejných poskytovateľov sociálnej služby pred neverejnými, by sa v praxi mohlo prejaviť v pozitívnom pôsobení na fiškálny záujem obcí a vyšších územných celkov. No toto je presne ono o čom hovorím, a to Ústavný súd tu napísal. Samozrejme, že to nebolo povedané, pretože to nie je celkom pozitívne z hľadiska prezentovania tohto zákona. Čiže, toto zdôrazňujem, toto je podstatná vec. Záujem obcí a miest a, samozrejme, aj samosprávnych krajov je, aby jednoducho napĺňali všetky kompetencie v celosti. Nie jednu na úkor druhej.
Ja poviem za Žilinský samosprávny kraj, my máme veľmi dobrú spoluprácu s neverejnými poskytovateľmi a myslím si, že patríme medzi najväčších poskytovateľov, ak to tak môžem povedať. Sme najsociálnejší kraj, pretože máme najviac lôžok, vyše 3 800 na celom Slovensku a zároveň, keď zoberiem neverejných poskytovateľov, máme vyše 500 lôžok. Máme s nimi, naozaj, korektnú spoluprácu a myslím si, že sú potrební z hľadiska poskytovania. Ja by som najradšej, pán minister, dnes všetkých, ktorých máme v zozname umiestnil, kde sa len dá, kto to bude chcieť robiť, naozaj, seriózne, ale nemáme to za čo zaplatiť. A to je celá podstata veci.
Zároveň chcem povedať, že Žilinský samosprávny kraj a ostatné samosprávne kraje snažia sa vždy nájsť medzi týmto poskytovaním dostatočnú rovnováhu. Preto, pán minister, ja by som vás chcel požiadať, aby ste, naozaj, mysleli v tom dobrom úmysle ako som na začiatku povedal, že nám všetkým na tom záleží a nebudeme z toho vytrieskavať nejaký politický kapitál.
Poďme sa baviť o financovaní. Ak hovoríme o tom, že Ústavný súd tu niečo vyriekol a treba ho rešpektovať a povedať si rovnako ako napr. v oblasti vzdelávania stredného školstva, kde tu máme rovnako neštátne školské zariadenia, ale školy, ktoré poskytujú vzdelanie na základe tak isto ústavy, potvrdí to pán poslanec Fronc, ktorá hovorí o tom, že každý má právo na vzdelanie. Áno, výborne, a štát to vyriešil takým spôsobom, že je to prenesený výkon štátnej správy a platí túto službu aj týmto neštátnym školám. Tak poďme sa baviť aj v tomto prípade. Tak štát nech preberie zodpovednosť a, jednoducho, nech ide platiť, aby sme dokázali a my budeme len nápomocní. A obce a mestá určite. Ale nie tak, že to na ne hodíte a budete sa tváriť, však, veď vy máte dosť peňazí, a keď to nebudete robiť, tak ste neschopní a tak ďalej. To môže povedať iba niekto, kto v živote nepôsobil v komunálnej sfére, alebo vôbec nebol poslancom, alebo niečo podobné. Preto sa stotožňujem s návrhom, ktorý predniesol môj kolega, že je potrebné sa vrátiť späť ku rokovaciemu stolu.
Pán minister, ja som pripravený, všetci sme pripravení, a poďme hľadať na to finančné prostriedky, aby sme to zvládli. Poďme upraviť model tak, keď Ústavný súd takto rozhodol, aby sme to mohli prefinancovať pre všetkých. Pre všetkých, podotýkam. Lebo, ak sa to neurobí, že nebudeme môcť to prefinancovať pre všetkých, tak, pán minister, sa to obráti aj proti vám, aj proti nám všetkým, a to určite nechceme. Čiže, podporujem procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku § 73, aby sa o tomto zákone ďalej nerokovalo, pretože nie je to žiadny problém. Totiž, do šiestich mesiacov je potrebné, aby zákonodarca upravil toto ustanovenie, ktoré, mimochodom, v tomto zákone je riešené nad rámec. Na tom sa zhodneme, ale nechcem rozoberať a zaťažovať vás právnickými záležitosťami. V prípade, že do šiestich mesiacov sa nedohodneme, ale som presvedčený, že na novembrovej schôdzi by sme to vedeli znova otvoriť a prísť aj s návrhmi, ako to budeme financovať, lebo, keby tak nedošlo a bolo by to o mesiac neskôr, tak, či tak, tieto ustanovenia, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú jednoducho platnosť, účinnosť, a tým pádom sa môže postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ale podstata je, poďme riešiť financovanie.
Vážený pán podpredseda, pán minister, poprosím vás, keby ste mohli zodpovedať na moje otázky, keď budete mať záverečnú reč. Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Blanár, hovorili ste, že novela zákona je nedostatočná, nestačí riešiť iba jeden problém, upozornili ste na rozhodnutie Ústavného súdu. Pripomenuli ste občanom to, čo sme my niekoľko rokov hovorili, že zákon o sociálnych službách je v rozpore s ústavou. Hovorili ste o tom, že nerieši problém financovania sociálnych služieb. Pán kolega, dobré ráno. Veď my to všetci veľmi dobre vieme. Veď vy ste za štyri roky mali tento problém riešiť a vyriešiť. Vy ste problém financovania sociálnych služieb vyriešili tak, ako všetky problémy, nie všetky, ale takmer všetky problémy, že ste riešili problém len privilegovaných. Vy ste zabezpečili a postarali sa o financovanie len verejných poskytovateľov. Keďže ste nemali pre všetkých, alebo také riešenie, ktorým by ste uspokojili všetkých, tak ste rozdelili občanov, tak ste to urobili aj pri rodičovskom príspevku. Tak ste to urobili aj pri sociálnych službách.
Pán kolega, táto vláda má za sebou sto dní, nie štyri roky ako tá vaša. A problém financovania sociálnych služieb absolútne neriešila. A keď, tak len veľmi zle, lebo ste rozdelili spoločnosť. A ja viem, aj pán minister o tom hovoril, že problém financovania sociálnych služieb ministerstvo pripravuje. A budeme sa týmto problémom zaoberať. Pán kolega, my len odstraňujeme míny, ktoré bývalá vláda pokládla, alebo položila. My len hasíme požiare, ktoré ste založili. Tento problém sme museli veľmi rýchlo položiť sem do parlamentu, lebo Ústavný súd zrušil tie ustanovenia, ktoré boli v rozpore s ústavou, lebo boli porušením ústavných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán Blanár, ja sa tomu veľmi divím, že vy teraz voláte po spolupráci. Keď sme prijímali tento zákon, upozorňovali sme vtedy v opozícii, že to nie je dobrý zákon. Dokonca, mali sme tu aj také návrhy, aby sa stiahol z rokovania. A aj keď sme nepovažovali za dobrý starý zákon 195 s prílohou č. 14, ale sme si vo chvíli prijímania zákona povedali, že bolo by dobré, lepšie, keby fungoval tento, už dnes neplatný zákon, ako prijať zákon, ktorý mal a má tieto dôsledky. Keby vám záležalo na tom, tak by ste konali štyri roky a osobitne vy, pán poslanec Blanár, aj keď ste tu nesedeli tie štyri roky, ale ako župan, vy veľmi dobre viete, že práve Žilinský samosprávny kraj som napadla na prokuratúre v jednej veci obmedzenia práv a prokurátor mi dal za pravdu, žiaľ, poslanci námietku prokurátora zamietli na rokovaní v krajskom parlamente. Čiže, prosím vás pekne, vy nás teraz nevyzývajte ku spolupráci. Buďte si istý, že veľmi zodpovedne budeme komunikovať a začali sme komunikovať aj so ZMOS-om, budeme hľadať riešenia ako nájsť finančné prostriedky na to, aby nemuseli skončiť nielen neverejní, ale aj verejní, lebo nikde nie je povedané, že nemusí skončiť aj verejný poskytovateľ, ak nebude spĺňať podmienky kvality a ďalších náležitostí tak, ako zákon ukladá, alebo ako sa v zákone upraví. Ďakujem.