7. schôdza

No, áno, môžeme sa baviť o tom, čo by sme považovali za ideálne a čo je reálne. Keby sme sa bavili o tom, čo považujeme za ideálne, tak ja si myslím, že rodičovský príspevok by mal byť vyšší ako je dnes, mal by byť výraznejšou náhradou pracovného príjmu ako je dnes a mal by byť poskytovaný, naozaj, iba rodičom, ktorí sa plnohodnotne celodenne starajú o dieťa, čo opakujem, neznamená, že nemôžu mať žiadny príjem, ale nemajú plnohodnotný pracovný vzťah, pretože ten čas venujú deťom. Ale rešpektujem, že realita je, aká je, programové vyhlásenie niečo v tomto smere hovorí, ja rešpektujem programové vyhlásenie vlády, ideme tým smerom, ja som namietal iba proti jednej jedinej veci, v tej rovine nie debaty o tom, čo by bolo ideálne keby, ale v realite, namietal som to, že si myslím, že nie je správne dávať viacej peňazí na príspevok na starostlivosť o dieťa ako na rodičovský príspevok. To je to, čo som chcel povedať svojím príspevkom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, na úvod len, teda, krátka poznámka, opäť si ju neodpustím, že aj v tomto prípade prezentujú poslanci za SMER, alebo, teda, budú dvaja prezentovať poslanci za SMER iné stanovisko ako Konfederácia odborových zväzov, ktorá súhlasila s týmto návrhom zákona, ale tak, či onak, nielen z tohto dôvodu, alebo z tohto dôvodu vôbec nie, ale z iných dôvodov sa mi zdá diskusia k tomuto zákonu v rámci rozpravy v prvom čítaní dosť bizarná preto, lebo, vlastne, ani neviem, ku ktorej z oficiálnych alebo neoficiálnych verzií tejto novely, vlastne, mám teraz vystúpiť. Totiž, nie opozičný predstaviteľ, ale vládny predstaviteľ pán Matovič verejne vykreslil pôsobenie tejto vlády ako chaos podľa listu, ktorý spolu s ďalšími troma poslancami podpísal a zverejnil, sa chaos stal, dokonca, pracovnou metódou vlády a koalície. V praxi to vyzerá tak, že jeden deň niekto z vlády niečo vyhlási, druhý deň to niekto iný opraví a tretí deň to niekto celé poprie.
No, chaos sa stal pracovnou metódou tejto vlády aj pri príprave legislatívy a táto novela zákonov o rodičovskom príspevku a o príspevku na starostlivosť o dieťa to plne potvrdzuje. Príčina tohto stavu je, samozrejme, úplne jednoduchá. Súčasná vláda, totiž, nemá pripravený žiadny akceptovateľný a vysvetliteľný spôsob konsolidácie verejných financií a úprimne povedané, ak aj nejaký mala, netransparentné, skôr iba tušené záväzky komusi v úzadí, ju núti, alebo konkrétnych členov vlády núti sa takéhoto spôsobu vzdať. Veľmi presne to predvčerom, myslím, pomenoval Peťo Kažimír vo svojom vystúpení, keď pripomenul niektoré rozumné predstavy pána ministra Jozefa Mihála, ktorý však od nich musel po napomenutí ľudí z SDKÚ ustúpiť. Takže, vláda chaoticky skúša raz tu, raz inde zobrať z peňazí radových občanov, a potom to zasa mení, ustupuje podľa toho, akú reakciu to vyvolá.
Pán minister Mihál sa tak, ako jeho kolegovia a kolegyňa vo vláde, pred časom dušoval, že šetrí, kde sa dá, a tak je aj postavený rozpočet jeho rezortu a jeho ministerstva, ale zrazu pred, myslím, troma dňami oznámil, že bez toho, aby to malo negatívne dopady, dokáže ešte nahrabať nejakých tých 15 mil. eur, o ktorých doteraz nebolo ani reči. No, ak má ministerstvo práce postavený rozpočet tak, že šmahom ruky dokáže nájsť bezbolestne 15 mil. eur, tak ja by som chcel poprosiť, pán minister, keby ste mohli šmahnúť rukou ešte zopárkrát, aby sme neoberali o peniaze ani dôchodcov. Lebo aj v tomto prípade ide len o peniaze, aj keď som, samozrejme, zaregistroval, že celkový rozpočet na dávky pre rodičov chcete v budúcom roku zvýšiť, hoci musím povedať, že aj to zvýšenie sa teraz ukazuje len ako také veľmi relatívne, alebo možno je to taký v podstate len marketingový ťah, keďže 10. októbra ste, pán minister, povedali, že ak by sme mali diskutovať o tom, či ide o zvýšenie alebo zníženie rodičovských príspevkov v globále, tak sme teraz pridali v rozpočte 70 mil. eur. My nekonzervujeme súčasný stav, my pridávame 70 mil. eur.
Zároveň ale sme sa dočítali informáciu, že v skutočnosti sa v priebehu tohto roka musel zvyšovať rozpočet na rodičovský príspevok približne o 60 mil. eur oproti plánu, takže v skutočnosti ten nárast bude vlastne necelých 20 mil. eur. Aj to je vlastne otázne, pretože v podstate do toho už je zahrnuté to, čo bude treba navýšiť kvôli tomu ústupku, ktorý ste urobili minulý týždeň.
Navyše spôsob, akým chcete tieto peniaze prideľovať rodičom po novom, je pre mňa neprijateľný, a to preto, lebo ho považujem za nesystémový, poškodzujúci mladé rodiny a predovšetkým deti. Systém, ktorý nastavila naša vláda pred rokom, vychádzal z filozofie, že táto štátna sociálna dávka má zmysel najmä v tom, aby aspoň čiastočne, pokiaľ možno, samozrejme, v čo najväčšej miere nahrádzala výpadok príjmu rodiča, ktorý preruší zamestnanie kvôli rodičovskej dovolenke. Z hľadiska sociálnej politiky štátu považujem za správne hľadať nástroje, ktoré zamestnaných ľudí, ak už nie priamo motivujú k rodičovstvu, tak minimálne vytvárajú prostredie, v ktorom kvôli príjmu nemusia mladí ľudia na rodičovstvo rezignovať. To v žiadnom prípade neznamená, žeby tí, ktorí príjem zo zamestnania nemajú, nemali mať nárok na primeranú podporu štátu pri riadnej starostlivosti o deti, najmä v ich ranom veku. Ale prax ukazuje, že mladí ľudia s príjmom z práce oveľa dôkladnejšie zvažujú založenie alebo rozšírenie rodiny a strata takéhoto príjmu, čiže príjmu z práce, je pre nich dôležitejším, je pre nich dôležitejším faktorom, ako u ľudí, ktorí ten príjem z práce nemajú. Pritom aj zo spoločenského hľadiska je dobré, ak sú k rodičovstvu motivovaní práve títo ľudia. Vždy je lepšie a pre spoločnosť prospešnejšie, ak deti vyrastajú vo fungujúcich rodinách, kde im rodičia idú príkladom aj tým, že v nich vytvárajú pracovné návyky.
V tejto súvislosti musím upozorniť, že podľa dnes platného zákona majú nárok na ten vyšší 256-eurový rodičovský príspevok aj matky, ktoré sa rozhodli hneď po troch rokoch od narodenia prvého dieťaťa mať dieťa ďalšie. Totižto, podľa dnes platného zákona aj tie tri roky na tzv. materskej dovolenke sa zarátavajú alebo za nich, za tieto matky štát platí tak sociálne, ako aj zdravotné poistenie, to znamená, že spĺňajú podmienku, ktorú podľa dnes platného zákona treba spĺňať, 270 dní za posledné dva roky sú zdravotne poistené a, teda, majú nárok na to, aby si uplatnili nárok na ten 256-eurový príspevok. Dokonca, musím upozorňovať, že toto, vlastne, zaviedla vláda na návrh vtedy pani ministerky Tomanovej a to aj preto, že, vlastne, je možné, aby sa tých deväť mesiacov aj dobrovoľne matka poistila. Vychádza to na 13 eur mesačne, čo nehovorím, že je malý peniaz, ale v každom prípade, v prípade toho plánovania rodiny, rozšírenia rodiny, je možné sa trištvrte roka dobrovoľne poistiť 13 eur mesačne a opäť vznikne nárok na tento vyšší 256-eurový príspevok.
Z tohto hľadiska s navrhovanou novelou nesúhlasím. V nej, totiž, nejde o nejakú spravodlivosť. Táto novela núti mamičky, ale, samozrejme, aj otcov, ktoré pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracovali, aby sa zasa čo najskôr vrátili do práce a svoje dieťa niekam odložili. Títo rodičia majú prísť oproti dnešnému stavu o časť sociálneho príjmu, hoci o jeden, zväčša vyšší príjem už prišli tým, že odišli z práce na rodičovskú dovolenku.
Je úsmevné, že vládna koalícia kritizuje dnešný stav, ktorý, vraj, citujem: "Trestá ľudí za snahu nečakať dávky od štátu zákazom súbehu práce a riadnej starostlivosti o dieťa." Pokojne ale navrhuje potrestanie doteraz pracujúcich rodičov, resp. budúcich rodičov znížením výšky rodičovského príspevku. Myslím, teda, v prípade, ktorí na rodičovskú dovolenku nastúpia od budúceho roka.
Za úplnú zvrhlosť však považujem úsilie nastaviť všetky parametre v zákone tak, aby matky či otcovia čo najskôr ukončili rodičovskú dovolenku, resp. aby akože v rámci nej čo najskôr odložili svoje dieťa do starostlivosti cudzím ľuďom a išli pracovať. Opakujem, oceňujem rodičov, ktorí pracujú, a tým dávajú kľúčový príklad, pozitívny príklad svojim deťom. Ale nie vo veku jedného či dvoch rokov. Vtedy, naozaj, treba, aby sa rodičia maximálne venovali svojim deťom. Keď je dieťatko hore, teda, keď nespí, treba sa mu venovať. Keď sa zase ide spať, tak v tom prípade, a to je, naozaj, vyčerpávajúce starať sa o dieťa, tak si mamička môže oddýchnuť, nehovoriac o tom, že má na starosti aj celú domácnosť. Nezlučiteľnosť rodičovského príspevku s prácou nie je v tomto kontexte žiadnym nezmyslom, pretože opäť vytvára pre mamičky alebo otecka na rodičovskej dovolenke priestor pre to a podmienky pre to, aby sa, naozaj, kvalitne a plne mohla venovať svojmu dieťaťu. Samozrejme, dávku musíme nastaviť tak, aby v rozumnej miere nahradzovala rodičovi výpadok príjmu a umožňovala rodine dôstojný život. A musíme ju nastaviť tak, aby umožňovala rodine dôstojný život aj v prípade, že rodičia dovtedy nepracovali.
Fígeľ argumentácie autorov zákonov je v tom, že nová výška jednotného rodičovského príspevku nevytvára možnosť ísť pracovať, ako to tvrdí vláda, ale ona ich vyslovene núti, aby pracovať išli. Ešte aj novou výškou príspevku na starostlivosť o dieťa vláda hovorí rodičom najmenších detí: "Bežte od svojho dieťatka, odložte ho niekam, nebojte sa nákladov, ktoré sú s tým spojené, veď my vám ich preplatíme." Pritom, navyše v tomto zákone chýba analýza, v akom stave je napr. ponuka detských jaslí, ktorých je, najmä, vo väčších mestách absolútny nedostatok. Tiež tu chýba analýza reálnych možností rodičov starajúcich sa o takéto malé dieťa nájsť si zamestnanie. Nie je žiadnym tajomstvom, a pani poslankyňa Blahová to, vlastne, zdôraznila pred chvíľou vo faktickej poznámke, že takíto rodičia majú, naozaj, problém sa uplatniť na tzv. trhu práce, pretože zamestnávatelia sa bránia prijímaniu takýchto rodičov, väčšinou žien do práce, keďže u nich je častejšia fluktuácia, potenciálne slabšie pracovné výsledky kvôli stresu pri starostlivosti o dieťa a pod. A takisto tu úplne chýba možná analýza dopadov na dieťa, ktoré v tomto útlom veku nebude vychovávané osobne svojimi rodičmi.
Čiže, vy vlastne idete zobrať mizerných 66 eur mesačne rodičom, ktorí by sa celodenne chceli starať o svoje dieťa a na druhej strane im ponúkate bonus 300 eur, ak sa starostlivosti o svoje dieťa vzdáte. Pritom aj táto výška, musím upozorniť, je takým skrytým podvodom, alebo, teda, ak chcete marketingovým ťahom, lebo ministerstvo napriek tomu, že, teda, tvrdí, že to vypočítalo podľa priemerných nákladov, musím povedať, že nevychádza z reality. Totižto, za prvých osem mesiacov tohto roka bolo priemerné čerpanie tohto príspevku 66 eur, čo je, teda, ešte hlboko aj pod dnes stanovenou hranicou vyše 160 eur tohto príspevku ako maximum.
Ak už, teda, ponúkate tieto peniaze, teda, tak ich dajme rovno rodičom, budú mať dokonca viac peňazí ako dnes a môžu sa o deti starať tri roky bez toho, aby ich niekam odkladali. Samozrejme, ja si uvedomujem, že toto nie je také jednoduché, vzhľadom na to, čo už vo faktickej poznámke povedal aj pán poslanec Brocka, že v tomto prípade ide o peniaze financované z Európskeho sociálneho fondu.
Na záver musím upozorniť, že tento nový systém negatívne zasiahne oveľa väčšie percento mladých ľudí, než sa všeobecne hovorí. Podľa dostupných štatistických údajov totiž narastá počet práve takých mladých ľudí, ktorí si svedomite založenie a rozšírenie rodiny plánujú a poctivo tomu prispôsobujú aj svoje pracovné pôsobenie. Čiže, skôr než si založia rodinu, tak pracujú, aby mohli tejto rodine vytvoriť zodpovedajúce podmienky. Vychádzam z údajov o novo priznaných rodičovských príspevkoch po 1. januári tohto roka, keď začal platiť súčasný zákon. Podľa údajov, ktoré mám k dispozícii, rodičovský príspevok po 1. januári 2010 získalo 38 196 rodičov, z toho v 17 376 prípadoch bolo priznaný 256-eurový príspevok a v 20 820 prípadoch bol priznaný 164-eurový príspevok. Čiže takmer polovica, nazvem ich nových rodičov, získala ten vyšší rodičovský príspevok, alebo inak, takmer polovica nových rodičov bude navrhovaným systémom poškodená.
Vážené kolegyne a kolegovia, pozorne som zaregistroval všetky aj tie avizované zmeny zo strany vlády oproti zneniu, ktoré nám predložila. A zaregistroval som, samozrejme, aj sľuby napr. ohľadom materského príspevku, na ktoré však vláda zatiaľ nepredstavila reálne finančné krytie. Celý chaos okolo tohto zákona sa nesie v duchu hesla: Teraz vám berieme, ale sľubujeme, že neskôr vám pridáme. Preto a z týchto dôvodov naši poslanci takéto zmeny podporiť nemôžu. Nemôžu podporiť zmeny, ktoré budú brániť pracovitým rodičom, aby sa riadne starali o svoje dieťa v útlom veku. Naopak, prídeme s návrhmi, ktoré poskytnú spravodlivú podporu všetkým rodinám s malými deťmi už teraz a neohrozí to verejné financie, pretože my nielen vieme, ale sme aj odhodlaní brať zopár vyvoleným jednotlivcom, aby bolo dosť peňazí na spravodlivú podporu slušných rodín. (Potlesk.)

Ja si myslím, pán kolega, hovorili ste, že nemôžeme podporiť do druhého čítania tento návrh zákona, teda, vy a vaši kolegovia zo Smeru. Ja si myslím, že pokojne ho môžete do druhého čítania podporiť. Pán kolega, veď ste doteraz počuli aj z koalície názory, ktoré naznačujú, že chceme čo najlepší návrh zákona, že ho chceme aj zmeniť, a že ho aj budeme meniť. Ak vy tomu hovoríte chaos, no, môžete to takto komentovať, ale, pán kolega, my sme najvyšší zákonodarný zbor v tejto krajine. My sme Národná rada, my sme parlament. Toto ja považujem za úspech a nielen môj, ale aj váš spoločný. Toto je veľmi dôležitý signál aj vláde, aj občanom, že nie všetko, čo sem príde, že my ako hlasovací stroj alebo panáci, schválime.
Pán kolega, vy tomu hovoríte chaos, ja to za chaos nepovažujem. Ja to považujem za život. Toto je normálne fungujúci parlament. Možno, že ste neboli zvyknutý, že takto parlament fungoval za vás, ale takto funguje v každej normálnej demokratickej krajine. Že my tu prijímame zákony, my zaväzujeme občanov a usilujeme sa o to, aby to bolo čo najlepšie, aby to bolo znesiteľnejšie. Ak ste hovorili o zvrhlosti, zhodou okolností ste počuli pána kolegu Dostála, ja mám rovnaký názor ako vy. Naozaj, starostlivosť o dieťa treba oceniť celodennú, lebo tie deti to potrebujú od toho rodiča a nemali by sme vytvárať podmienky, aby rodičia utekali od detí, lebo to je výhodnejšie pre rodičov. To je trošku, by som povedal absurdné a aj to chceme zmeniť. Ale, vy, jedným dychom, pán kolega, hovoríte, že stačí si zaplatiť 13 eur a dostanete 256. Pán kolega, to ja považujem za rovnakú zvrátenosť. Ak takto, vy, budete navádzať ľudí, že keď budete šikovní a chytrácki... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja vám chcem poďakovať, že ste neprišli k rečníckemu pultu s podbradníkom, ale ste skutočne zobrali túto debatu seriózne a môžem povedať, že v mnohých veciach s vami aj súhlasím a určite nie som sto percent spokojná s tým, ako je tento zákon predložený. Viem si predstaviť, že by došlo k zjednoteniu toho príspevku, a to na úrovni 256, keby na to boli peniaze, ale vy ste ich prešustrovali a pregazdovali, tak, bohužiaľ, na to tie peniažky momentálne nemáme, ale však si počkajme, čo prinesie vláda v ďalších rokoch. Takisto si viem predstaviť, že by sa peniaze, ktoré by mali byť určené pre rodičov, ktorí dajú deti do opatery jaslí, použili rovno na rozvoj jaslí. Napríklad v Nemecku prišli na to, že odznova úplne budujú nové jasličky pre deti. Ale jedno čo mi vadí na celej diskusii je tá filozofia, s ktorou sa tu pracuje, že dobré sú iba tie matky, ktoré sa nonstop tri roky osobne dvadsaťštyri hodín denne starajú o svoje dieťa. Ja si myslím, že každá matka sa stará osobne o svoje dieťa, okrem tej, ktorá ho odloží, a že keď od neho na osem hodín odíde, to neznamená, že to je ešte krkavčia matka. Však my ženy nie sme automaty na rodenie a ja si myslím, že nech je na mamičke, nech sa rozhodne, či chce tri alebo šesť rokov stráviť medzi kašičkami a medzi plienkami, alebo sa chce vrátiť do svojej práce, rozvíjať si svoje pracovné návyky a dúfať aj na nejaký kariérny rast. Keď som sa ja narodila, moja maminka mala šesť týždňov materskú dovolenku, od dvoch mesiacov ma musela dať do jaslí a predsa si myslím, že zo mňa vyrástol kvalitný človek. Keď sa narodili moje deti, mali sme už dvadsaťosemtýždňovú materskú dovolenku, ale tiež... dvadsaťšesť? To, čo bolo ďalej, neviem, pretože ja som chcela pokračovať v rozvoji... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcela len veľmi krátko pánu kolegovi Ondrušovi, že by som musela namietať takmer ku každej druhej vete a na to dve minúty skutočne nestačia. Len jednu vec by som vypichla a idem vás citovať, pán Ondruš. Povedali ste, že vyšší príspevok má zmysel, citujem: "ak deti vyrastajú vo fungujúcich rodinách". Tak týmto pádom ste práve dehonestovali 100-tisíc mamičiek, ktoré poberajú práve ten nižší príspevok, pretože ste z nich jedným dychom urobili asociálov. Pretože zamestnaný človek nerovná sa fungujúca rodina alebo zamestnaný človek, alebo nezamestnaný človek nerovná sa automaticky asociál. Prosím, aby ste si toto uvedomili hlavne s ohľadom na to, že je kríza, a že ľudia prichádzajú o zamestnanie nie svojou vinou. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán Ondruš, ako to už tisíckrát zaznelo z úst predstaviteľov strany SMER, ľavica je vždy prosociálna, pomáha ľuďom, pomáha mamičkám, pravica im vždy škodí, trestá ich. Tak sa vás pýtam, prečo ste potrestali 100-tisíc mamičiek tým, že ste im dali o 100 eur, takmer o 100 eur nižší príspevok? Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Blahová, ja vám potom dám k dispozícii ten svoj príspevok, aby ste mi našli tú vetu, ktorú ste akože citovali z môjho vystúpenia. Pán poslanec Brocka, ja keď som hovoril o chaose, tak ja som citoval list štyroch poslancov z poslaneckého klubu SaS. To neboli moje slová. A v zásade, samozrejme, ja s vami súhlasím, že, teda, alebo rovnako kritizujem, ak niekto navádza a vysvetľuje ľuďom ako kľučkovať medzi zákonmi a paragrafmi, ale veď sme si to prečítali, myslím, že včera to bolo v denníku SME, že to je práve pán minister Mihál, ktorý svojimi radami pripravil Sociálnu poisťovňu, ja neviem, nejaké 3 mld. eur svojimi radami ako obchádzať zákon. Ja, keď som hovoril o tom, že je tam tá možnosť tých 13 eur, to nie je obchádzanie zákona alebo kľučkovanie. To je nástroj na to, ako prejaviť zodpovednosť pri plánovaní si budúceho rodičovstva. O tom som hovoril, a preto si myslím, že to je dobrý nástroj, pretože to umožňuje ukázať, že idem si zodpovedne teraz naplánovať, prosto, tú rodinu a je tam tých 270 dní, teda, ja, samozrejme, nehovorím, že každé dieťa sa narodí presne po deviatich mesiacoch, ale plus - mínus sa to kryje s tou dobou tehotenstva u žien, teda, u ľudí. Takže, ja som to spomenul, naozaj, preto, lebo ja to považujem, naozaj, nie za nejaké chytráčenie, ale za práve nástroj ako zodpovedne pristúpiť k tomu plánovanému rodičovstvu. A ešte, čiastočne k pani poslankyni Blahovej, ale aj pani poslankyni Tkáčovej, nie, ja nehovorím, že matka, ktorá dá svoje dieťa do jasieľ je krkavčia, lebo aj moja matka to urobila, ale hovorím, že zákon má vytvoriť, naozaj, práve na to, o čom vy vravíte, dostatočné podmienky na to, skutočne, slobodné rozhodnutie. A to, čo ja kritizujem v tejto novele je to, že, vlastne, tu sa nedostáva na roveň možnosť ísť pracovať a možnosť zostať doma, zabezpečiť svoju rodinu a byť plnohodnotne u detí, ak sa tak žena chce rozhodnúť.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vystúpiť so svojím príspevkom na podporu zákona o rodičovskom príspevku a s úmyslom presvedčiť všetkých, ktorí majú úprimný záujem o podporu rodiny, aby zaň hlasovali.
V prvom rade je potrebné ujasniť si dôvody, prečo sa práve v tomto čase, práve tento návrh zákona dostáva na náš stôl. Je to preto, že minulá vláda si dala v rámci svojho programového vyhlásenia nasledovný záväzok. Citujem: "Vláda bude presadzovať postupné zvyšovanie rodičovského príspevku v časovom horizonte do roku 2010 tak, aby saturoval stratu pracovných príjmov rodiča aspoň na minimálnej úrovni a súčasne umožní poberať rodičovský príspevok aj zárobkovo činným rodičom, a to v prípade, ak zabezpečia starostlivosť o svoje dieťa v čase výkonu zárobkovej činnosti jeho umiestnením v jasliach alebo v materskej škole." Svojím následným konaním však poprela všetko to, čo občanom prisľúbila. Nielenže nesplnila záväzok programového vyhlásenia vlády, ale ho i poprela a otočila o 180 stupňov.
Po prvé tým, že rodičovský príspevok zdvihla len na výšku 156 eur, pričom minimálna mzda činí 307 eur. Po druhé tým, že rodičovský príspevok v tejto zvýšenej sume poberala len menšia skupina matiek, len do dvoch rokov dieťaťa, a to len tie, ktoré boli najmenej 270 dní pred narodením dieťaťa nemocensky poistené. A po tretie tým, že rodičovský príspevok smel poberať len rodič, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť.
Takéto popretie vlastného programového vyhlásenia nemá obdobu. Tento zákon vstúpil do platnosti príznačne až rok pred voľbami v roku 2010 ako evidentný predvolebný ťah minulej vlády. Tomu nasvedčuje skutočnosť, že pani exministerka Tomanová nemala na zvýšenie rodičovského príspevku vo svojej kapitole žiadne finančné krytie. Už pri príprave zákona vtedajšie ministerstvo financií v rámci pripomienkového konania poukázalo na to, že na navrhované opatrenie v rozpočte verejnej správy na roky 2010 až 2012 bude chýbať niekoľko desiatok miliónov eur. Citujem: "S predloženým návrhom súhlasíme len za predpokladu, že bude dohodnuté a zabezpečené jeho krytie v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012." Uviedol rezort financií, na ktorého čele stál exminister pán Počiatek. Rezort financií však zásadne nesúhlasil ani so spôsobom, akým sa má rodičovský príspevok zvýšiť. Napriek všetkým týmto nezrovnalostiam bol zákon schválený a je doposiaľ v platnosti. Voči selektívnosti pri výške príspevku sa ohradila aj Konfederácia odborových zväzov. Odborári, ministerstvo upozorňovali na to, že rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poskytuje sa osobám, ktoré sa ocitli v určitej sociálnej situácii. Ako aj pán Ondruš spomínal, áno, odbory sú za túto zmenu, ale boli za ňu už vtedy. Napriek tomu pani exministerka Tomanová úplne nekoncepčne vniesla princíp zásluhovosti do systému štátnej sociálnej dávky.
Čo to znamená? Štátna sociálna dávka je inštitút jednotného systému dávok poskytovaných z prostriedkov štátu pri vzniku a trvaní štátom uznaných životných situácií jednotlivca alebo rodiny. Príkladom nám môže byť príspevok na pohreb. Ak človek zomrie v akomkoľvek veku je priznaná jeho pozostalým štátna sociálna dávka vo výške 80 eur nezávisle na tom, či človek pracoval päťdesiat rokov, alebo či žil rok alebo dva. Vniesť do príspevku na pohrebné zásluhovosť by znamenalo, že sociálna situácia spojená s úmrtím napr. dieťaťa, by podľa tohto pokriveného vzoru znamenala, že ak zomrie dieťa je situácia menej závažná a vyžaduje menšie finančné prispenie štátu, než keď zomrie osemdesiatročný človek, ktorý väčšinu svojho života pracoval.
Nezmyselnosťou a paradoxom tejto situácie je, myslím, dostatočne demonštrované, že akákoľvek zásluhovosť vnesená do sociálnych dávok kriví systém jej nastavenia. Minuloročný zákon teda rozdelil rodičov, väčšinou mamičky, na dve skupiny. Na skupinu matiek, ktoré poberali 256 eur, tých bolo k augustu 2009 49-tisíc a na skupinu mamičiek, ktoré poberali rodičovský príspevok vo výške 164 eur, tých bolo 91-tisíc. Namieste by bolo pokrivenie systému odstrániť tým, že by bol legislatívny stav vrátený do doby spred januára 2010. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny však urobil ústretový krok, zvyšuje všetkým mamičkám rodičovský príspevok. Jednotný rodičovský príspevok bude 190 eur, a to napriek tomu, že len na tento rok chýbalo k výplate rodičovského príspevku v rozpočte 62 mil. eur. Prechodné obdobie mamičkám so zvýšeným materským príspevkom však minister plánuje vykryť bez tlaku na verejné financie. V rozpočte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny plánuje ušetriť dvojnásobok svojho pôvodného záväzku, teda namiesto 10% až 20%, a to z bežných výdavkov ministerstva. Ide hlavne o nákupy tovarov a služieb, ktoré boli za minulej vlády obstarávané, neodôvodnene predražené, viac ako o 20 a niektoré až o 40%. Princíp zásluhovosti, teda, zo sociálnej dávky odstráni, no plánuje ho vrátiť tam, kam patrí, do materskej. Počas tohto volebného obdobia plánuje postupne pridávať každý rok mamičkám k materskej, ktorá je dnes 50% hrubého príjmu toľko, aby do štyroch rokov dosiahla 100% hrubého príjmu a nahradila tak rodine stratený príjem matky. Tým sa systém zásluhovosti vráti tam, kam patrí, do materskej dávky.
Novela zákona tiež odstraňuje neodôvodnené obmedzenia a diskrimináciu. Matka poberajúca rodičovský príspevok sa konečne môže zamestnať. Odstraňuje sa diskriminácia matiek, ktorých dieťa je v dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave a, teda, matka s ním zostáva doma do 6 rokov veku. Odstraňuje sa diskriminácia náhradných rodičov, ktorí prijímajú do rodiny dieťa staršie ako 2 roky. Z toho vyplýva zo všetkého uvedeného, že súčasná vláda do bodky plní svoje programové vyhlásenie. Okrem iného, proces tuto už nazvaný chaosom znamená len jedno, že berie na vedomie ohlasy občanov, ale i vás, vážená snemovňa, a preto, prosím, o podporenie tohto zákona. Ďakujem vám za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja len chcem na margo toho, čo ste povedali, vás upozorniť, že to nebola naša vláda, ktorá stanovila výšku rodičovského príspevku na tých 164,22 eura, ale to je výška rodičovského príspevku, ktorý stanovila predchádzajúca vláda, vláda Mikuláša Dzurindu. Výška rodičovského príspevku, ktorý stanovila naša vláda, je výška 256 eur, to je tá, ktorú vaša vláda navrhuje zlikvidovať a znížiť na 190 eur. Takže, takto presne vyzerá prístup k určeniu výšky rodičovského príspevku. Ďakujem.