7. schôdza

Ďakujem. Ja len chcem dopovedať to, čo som chcel na kolegu Blanára, ale kolega Ondruš tiež o tom hovoril. Tak si dovoľujem zopakovať, že dôležitá je určitá dostupnosť zariadení pre čo najviac občanov, na tom sa asi zhodneme všetci, ktorí tu sedíme, predpokladám, že toto je otázka, akým spôsobom. A po druhé vyriešiť financovanie, aby štát viac platil za túto službu, je nutné, pretože mám poznatky, a to sú dlhoročné poznatky, aj som upozornil príslušné orgány na to, že mnohokrát starí ľudia, ktorí chcú ísť do týchto zariadení, dávajú tzv. sponzorské. Mnohokrát musia predať svoju nehnuteľnosť, alebo dať svoje celoživotné úspory, aby sa tam dostali skôr, než je určený nejaký poradovník. Ja som dal podnet, aj bol vyriešený, aj ten príslušný riaditeľ bol odvolaný, nebudem tu pre korektnosť hovoriť, že z ktorej politickej strany bol, ale to je jedno. Čiže, ja sa znovu vrátim k tomu, že hľadajme spôsoby ako túto službu finančne zabezpečiť tak, aby tí starí ľudia, naozaj, slušne mohli v týchto zariadeniach dožiť svoj život. Pretože, mnoho tých, ktorí dali tzv. sponzorské, sa ani nedožili toho, aby vlastne tie peniaze boli nejako využité. Takže, ja apelujem, naozaj, len na to čo povedal aj kolega Blanár, aj kolega Ondruš, hľadajme riešenie, aby obidve strany boli spokojné a hlavne, aby občan mal možnosť ísť, nie že slobodne si vybrať to zariadenie, on na to slobodné rozhodnutie mnohokrát ani nemá, lebo je to limitované finančnými nákladmi. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Tkáčová, ja som nepovedal, že tu zastupujem samosprávy, ja som povedal, ja som povedal, že tu vystupujeme ľudia, ktorí máme skúsenosti zo samospráv, a to je veľký rozdiel, pretože tak v mestskom zastupiteľstve, ako aj v tomto parlamente, ja zastupujem občanov. Tí ľudia ma zvolili do toho mestského zastupiteľstva a bola to vaša strana, ktorá tvrdila, že prechod kompetencií na samosprávy je dobrý, lebo tam majú občania bližšie k svojim voleným zástupcom, takže, vychádzam z toho, že ešte lepšie tam, a zo skúsenosťami zo samosprávy, ešte lepšie reprezentujem záujmy občanov. Práve naopak, ja som tu hovoril práve o ľuďoch, vy tu vystupujete ako keby ste nezastupovali občanov, ale neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. V tom je ten rozdiel. A ja práve hovorím o tom, že máme prijať zákon, ktorý nezlepší podnikanie pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ale zlepší prístup občanov do zariadení sociálnych služieb, aby sme na minimum znížili ten počet ľudí, ktorí žiadajú o umiestnenie, ale ho nedostanú. A nedostávajú ho pre nedostatok finančných prostriedkov a to tento zákon, táto novela nerieši.
Pán poslanec Brocka, aj vy ste boli od roku 1998 vo vláde a tiež ste mali osem rokov na to, aby ste riešili ten problém a ten problém s tým neumiestňovaním ľudí pre nedostatok financií bol úplne rovnaký. Dokonca v roku 2002 sa tak nezodpovedne odovzdali kompetencie aj v tejto oblasti samosprávam, že mnohé obce, ktoré dovtedy boli schopné poskytovať sociálne služby, už potom ich neboli schopné poskytovať. A napokon, v zásade nemám problém, aby sme takýmto spôsobom vyriešili poskytovanie sociálnych služieb, ale podľa odborných odhadov na to treba 70 mil. eur, 50 mil. eur pre miestne samosprávy, 20 mil. eur pre regionálne a môžme uspokojiť každého, kto to potrebuje.

Ďakujem, pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja len krátko. Myslím si, že problémy sú jasné. Pokiaľ ide o financovanie sociálnych služieb, myslím si, že veľa si povieme na výbore, tam je miesto na odbornú diskusiu, tu sa to trošku spolitizováva, takže prenesieme tú diskusiu na pôdu výboru. Ak môžem poprosiť, sú možno aj iné podnety, ktoré tu ešte dnes neboli vyslovené, na ktoré tam bude dostatočný priestor. Takže toľko, a teším sa na diskusiu vo výbore. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja tentokrát, naozaj, veľmi krátko. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, keď som sa dnes ráno zobudila, tak zistila som, ako vy všetci, že je v celku príjemný a krásny deň. V pekných dňoch sa slušní ľudia a všetci ľudia snažia zušľachtiť seba, svoje okolie, ale prídu aj škaredé dni, obloha sa zachmúri, príde víchrica, vyvráti stromy, príde povodeň, narobí sa spúšť a príbytky ľudí sa zmenia na rumovisko. To sa tento rok stalo aj naozaj a v istom zmysle živelná pohroma postihla Slovensko aj v období v rokoch 2006 až 2010. Dnes rátame škody a snažíme sa urobiť aký taký poriadok tam, kde bol predtým poriadok a pohoda. 18. máj 2010 v istom zmysle je obdobou 17. novembra aspoň pre mňa, pretože tak ako 17. november skoncoval s diktatúrou proletariátu, aj 18. máj na Ústavnom súde skoncoval s diktatúrou obcí a VÚC v poskytovaní sociálnych služieb a postavil do centra pozornosti občana a jeho práva zaručené ústavou.
Včera a dnes dopoludnia ma najviac zaujímalo ako sa k rozhodnutiu Ústavného súdu postavia tí, ktorí sú za tieto deformácie zodpovední. Výsledok poznáte. Nález Ústavného súdu bol označený za Pyrrhovo víťazstvo diskriminovaných. Podobne ako pred dvadsiatimi rokmi ani včera a ani dnes sme nepočuli slovo prepáčte. Nuž, naši kolegovia, ako keby ste vyleteli z jedného hniezda. Pre nás ostatných je dôležité, že rozhodnutie Ústavného súdu vyznačilo cestu, ktorou sa majú sociálne služby uberať a posunulo nás bližšie do skupiny krajín, kde vládne právo a spravodlivosť. Je treba iba upratať. To znamená legislatívne zabezpečiť slobodu pre výber poskytovateľa služieb, zrovnoprávniť verejných a neverejných poskytovateľov a vytvoriť im rovnaké existenčné podmienky v zdravom konkurenčnom prostredí. Pani poslankyňa Vaľová položila otázku: viete, čo je to za časovaná bomba? Nuž, pani poslankyňa Vaľová, ja vám poviem, čo je časovaná bomba. Časovaná bomba je sociálny dialóg, ktorý mal dať 770 212 tis. eur, dal 46 451 eur.
Časovaná bomba je nástenkový tender, ktorý mal dať 320 mil. eur, vyčerpaných 11,7 mil. eur. Časovanou bombou sú sociálne podniky, kde doteraz bolo vyplatených 10,8 mil. eur, zlé obstarávania, vymáhané pohľadávky v miliónoch eur a ďalšie, ďalšie stopené financie v zlých a nevýhodných zmluvách. To sú tie finančné prostriedky, ktoré mohli byť použité a ďaleko prevyšujú sumu, ktorú pán poslanec Ondruš vypočítal, alebo má informáciu, že bude potrebné, aby sa sanovali všetky tieto služby. To je úloha, nájsť tieto finančné prostriedky, veľmi ťažká a bude zodpovedná, komunikujeme o tom a máme vôľu. To je úloha, ktorá čaká na vás, pán minister, a môžem vás uistiť, že môžete počítať s našou pomocou. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodičovskom príspevku a zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa je v kontexte programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vyjadrením snahy o prehĺbenie jedného zo základných záujmov štátu upriamených na občana. Podpora rodiny a v rámci nej vytváranie predpokladov starostlivosti o dieťa v rannom veku jeho života je jednou z rozhodujúcich priorít vlády. Navrhuje sa preto právna úprava, ktorá reaguje na potreby poskytovateľov tejto starostlivosti pri súčasnom akceptovaní reálnych finančných možností štátu. Rodičovský príspevok sa navrhuje poskytovať všetkým rodičom v rovnakej sume na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa, resp. do šesť rokov veku, ak ide o dieťa uznané za dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Navrhuje sa zachovať podmieňovanie nároku na rodičovský príspevok zabezpečením riadnej starostlivosti a existenciou trvalého pobytu alebo prechodného pobytu rodiča na území Slovenskej republiky. V porovnaní s platným právnym stavom sa navrhuje upustiť od podmienky nevykonávania zárobkovej činnosti.
Zmenou definície riadnej starostlivosti o dieťa sa zároveň rozširuje priestor rodiča na výber pre neho efektívneho spôsobu starostlivosti o dieťa, a to bez následku zníženia alebo straty nároku na rodičovský príspevok. Starostlivosť môže poskytovať buď osobne rodič, alebo má možnosť zabezpečiť jej poskytovanie inou fyzickou alebo právnickou osobou.
Ďalším očakávaným vedľajším efektom navrhovanej zmeny je rozšírenie záujmu tretích osôb o poskytovanie služieb mladým rodinám spočívajúcich v starostlivosti o deti. V podobe alternatívy k nároku na rodičovský príspevok sa navrhuje zachovať poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa v prípade zabezpečenia starostlivosti o dieťa v zariadení starostlivosti o deti počas výkonu zárobkovej činnosti, absolvovania štúdia, prípadne prípravy rodiča na pracovné uplatnenie. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa navrhuje poskytovať v sume preukázaných výdavkov, najviac však v sume 300 eur mesačne. Doterajšiu úpravu jednorazového príspevku rodičovi sa v dôsledku zrušenia, obmedzenia vykonávať zárobkovú činnosť na nárok na rodičovský príspevok navrhuje ako nadbytočnú zrušiť.
Na záver, teda, ešte raz zhrniem tri podstatné zmeny, ktoré sa navrhujú vo vládnom návrhu zákona. Po prvé, zjednotenie rodičovského príspevku, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a jej poskytovanie je plne solidárne a zásluhovosť sa v tomto systéme meria v systéme sociálneho poistenia vyjadrením nároku na materskú. Po druhé, zrušením doterajšej nezmyselnej podmienky nevykonávať zárobkovú činnosť, ktorú netreba komentovať hlbšie. Stojí to samo o sebe za zváženie, akú logiku to malo. A po tretie, umožniť rodinám, ktoré chcú, alebo musia, alebo môžu vykonávať zárobkovú činnosť a chcú, alebo môžu riešiť starostlivosť o dieťa zverením inej osobe, zvýšiť príspevok na túto starostlivosť až na 300 eur mesačne. Ďakujem za pozornosť a verím v podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni. Vy, pán predseda, ste svojím rozhodnutím z 24. septembra tohto roka pridelili výborom na prerokovanie a navrhli ste gestorský výbor pre rokovanie o zákone o rodičovskom príspevku. Dovoľte, aby som teraz predniesol informáciu k tomuto návrhu. Pán minister už podrobne uviedol, čo je jeho obsahom. Tento návrh je v súlade s ústavou, s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je naša republika viazaná. Odporúčam ako spravodajca, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že prerokujeme predmetný návrh v druhom čítaní. Zároveň odporúčam, aby bol návrh v druhom čítaní pridelený ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Tento výbor zároveň navrhujem, aby bol gestorským, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bude pridelený, návrh zákona prerokovali v termíne do 24. novembra a gestorský výbor do 26. novembra 2010. Pán predseda, nech sa páči, môžete otvoriť rozpravu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si len stručne pár poznámok k celkovej filozofii tohto zákona a k navrhovanej zmene z hľadiska tejto filozofie. Podľa môjho presvedčenia hlavným zmyslom existencie takejto sociálnej dávky je umožniť rodičom starostlivosť o dieťa v prvých rokoch jeho života. Predovšetkým osobnú starostlivosť, takže v tomto ohľade by som si dovolil trochu nesúhlasiť a vysloviť názor, že istú logiku by malo aj rozhodnutie alebo model, v ktorom by rodičovský príspevok poberali iba rodičia, ktorí sa osobne starajú o dieťa a nezverujú ho do starostlivosti inej osoby, pretože práve osobná starostlivosť rodičov v prvých rokoch života dieťaťa je veľmi dôležitá, čo, samozrejme, nemusí vylučovať príjem z nejakej zárobkovej činnosti. V tejto optike sa mi javí ako trochu nesystémový ten zámer, ktorý je obsiahnutý v novele, ktorý hovorí o tom, že príspevok na starostlivosť o dieťa môže byť vo výške preukázaných nákladov a môže byť aj vyšší ako rodičovský príspevok. Keby to bolo naopak, že zvýhodňujeme osobnú starostlivosť pred starostlivosťou prostredníctvom zverenia dieťaťa do starostlivosti inej osoby, tam by som nejakú logiku videl, pretože, keď sa rodič plnohodnotne v prvých rokoch života dieťaťa venuje starostlivosti o neho, vzdá sa nejakých svojich aktivít pracovných a iných, tak to je vec, ktorá je hodná ocenenia, ale nevidím dôvod na opačný postup na to, aby sme zvýhodňovali finančne, resp. dávali potenciálne viac finančných prostriedkov pre rodičov, ktorí pracujú a zveria svoje dieťa do starostlivosti inej osoby alebo zariadenia, čo, samozrejme, prináša isté náklady, ale títo rodičia sú oproti rodičom, ktorí sú doma s deťmi, zvýhodnení predsa tým, že majú aj príjem zo zárobkovej činnosti. V kontexte navrhovanej zmeny, teda, že rodičovský príspevok budú môcť poberať aj ľudia zárobkovo činní, sa mi to javí nesystémové ponechať ten príspevok na starostlivosť o dieťa ešte z jedného dôvodu, a to z toho dôvodu, pokiaľ tie preukázateľné náklady budú nižšie ako rodičovský príspevok, tak, samozrejme, že nikto z tých rodičov sa nebude uchádzať o príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý je potrebné preukazovať a rovno si povie, že radšej si zoberie rodičovský príspevok a v opačnom prípade, teda v prípade, že tie reálne náklady na starostlivosť prostredníctvom inej fyzickej alebo právnickej osoby budú vyššie, tak iba v takom prípade sa budú rodičia uchádzať o možnosť poberať tento príspevok na starostlivosť o dieťa, ale tam potom nastane to, čo som hovoril pred chvíľou, teda, že budú zvýhodňovaní rodičia, ktorí sa starajú o dieťa prostredníctvom toho, že ho zveria inej osobe, a to si myslím, že toto by bola zlá filozofia, čiže, ja podporím ten návrh do druhého čítania, ale myslím si, že toto je vec, o ktorej by sme mali v druhom čítaní hovoriť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán Dostál, len krátku poznámku, ak hovoríme o rodičoch vychovávajúcich deti, musíme hovoriť aj o rodičoch, ktorí vychovávajú deti sami, to znamená, že nie dvaja, ale jeden, a tým pádom je rodič nútený zamestnať sa, aby vyžil a jeho náklady spojené s nutnosťou zamestnať sa vzrastú výrazne. Ďakujem.

Ďakujem, ja by som tiež chcela podobne podporiť vyjadrenie pána kolegu Krnáča, vlastne tým, že vaše verbalizované zvýhodnenie treba brať do úvahy s tým, že žena na trhu práce je znevýhodnená, je to, naozaj, určitá skupina ľudí, ktorá je veľmi znevýhodnená na trhu práce a my jej chceme pomôcť, aby sa na ten trh práce zaradila späť. Vlastne, táto suma môže byť vysoká, naozaj, len vytváraním dojmu vysokej sumy, pretože ak sa žena chce dostať do práce za sumu blízku minimálnej mzde, tak sa, jednoducho, nebude oplácať vrátiť sa do jej bývalého pracovného pomeru, ak má tú možnosť, má tú výhodu, aj rodina by si prilepšila a chce, nevidím dôvod prečo jej túto možnosť nedať. Ďakujem.

Ja som sa zúčastnil diskusie k tomuto návrhu zákona krátko pred začiatkom pléna a viacerí poslanci namietali, že, naozaj, ak teraz je už možnosť poberať rodičovský príspevok aj počas zamestnania, tak ten príspevok na starostlivosť o dieťa stráca svoj zmysel. Pôvodne, doteraz to funguje tak, že rodič, ktorý je poberateľom rodičovského príspevku nesmie pracovať. Nesmie, to znamená, že ani na dohodu a, dokonca, keby pracoval aj príležitostne, tak stratí aj inú výhodu od štátu, že štát zaňho platí poistné na dôchodok, na dôchodkové poistenie. Pán minister, v tomto návrhu, teda, odstránil tú tvrdosť v zákone, že rodič, ktorý si chce prilepšiť, zlepšiť svoju situáciu, nemôže pracovať, po novom bude môcť. Ale tiež sa mi vidí, že je to do extrému, lebo je to, je to tak, nie trochu, ale dosť proti zmyslu toho pôvodného zámeru a proti duchu zákona, lebo keď bude rodič pracovať, tak nemusí nič dokazovať, bude dostávať rodičovský príspevok a zase v tejto výške to bude tak, príspevok tým rodičom, ktorí sú možno tu v Bratislave, že budú zamestnaní a tu sú vysoké náklady na predškolské zariadenia, ale že to nebude univerzálne pomoc rodinám s deťmi.
Ja chápem výšku toho príspevku v tom zmysle, že to nie sú peniaze zo štátneho rozpočtu, že to sú peniaze z Európskeho sociálneho fondu, a preto si "môžeme dovoliť", že tá suma je taká vysoká, ale myslím si, že nemuseli by sme plytvať ani peniazmi Európskej únie.