7. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229 /1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 55 ako prvé čítanie. Tento návrh zákona reaguje na programové vyhlásenie vlády, a to na zámer systémovo zmeniť vysporiadanie reštitúcií v rámci Slovenského pozemkového fondu a v rámci Slovenskej republiky. Je faktom, že v predchádzajúcom období mnohokrát vyvolalo pochybnosti vydávanie reštitúcií reštituentom na inom území, než kde pôvodný nárok vznikol. Preto vládny návrh zákona reaguje na túto skutočnosť a chce jednoznačne obmedziť možnosť subjektívneho zasahovania do procesu kto, kde a akým spôsobom dostane náhradný pozemok, a to takým spôsobom, aby sa náhradný pozemok vydával čo najbližšie k tomu, kde pôvodný reštitučný nárok vznikol. Tým pádom zabránime takým možnostiam, ktoré vyvolali pochybnosti v predchádzajúcom období a oprávnená osoba dostane pozemok len v katastri, kde pôvodný nárok vznikol. Áno, evidujem z radov poslancov niekoľko námetov, že nie každá obec má len jedno katastrálne územie. Môže ich mať niekoľko, preto som prístupný v ďalšom legislatívnom procese, aby sme viedli otvorený dialóg a hľadali námety, ako riešiť problém, aby reštituent mohol dostať reštitučný nárok vo svojej obci, kde pôvodný nárok vznikol, poprípade v susediacich obciach, ako i na ďalšie pozmeňujúce a vylepšujúce návrhy. Ale v každom prípade si myslím, že tento návrh zákona z dielne vlády sleduje jeden jasný zrozumiteľný cieľ. Obmedziť priestor na subjektívne posudzovanie a presun pôdy z Michaloviec do Vysokých Tatier alebo do iného kúta krajiny alebo naopak, a to v záujme toho, aby reštitúcie boli transparentné a bezproblémové. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 13 z 2. septembra 2010 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu nie je upravená v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2010 č. 39 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 24. novembra 2010 a v gestorskom výbore do 26. novembra 2010. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister. Ak sa bude ktorákoľvek vládna garnitúra zaoberať zmenou legislatívy upravujúcej poskytovanie náhradných pozemkov reštituentom, v prvom rade sa musí vysporiadať s neľahkou problematikou zákazu retro aktivity. Aby nová právna úprava nepôsobila do minulosti, ale do budúcnosti, najmä, ak sa jedná o veľmi citlivú oblasť v minulosti v individuálnych prípadoch, prejednávanú aj na Európskom súde pre ľudské práva. Vzhľadom k uvedenému najdôležitejšia otázka súvisiaca s návrhom novelizácie reštitučných zákonov znie: Je vôbec možné predloženým spôsobom vstúpiť do nadobudnutých práv a právom chránených záujmov občanov Slovenskej republiky? Právo na vydanie nehnuteľností podľa zákona 229/1991 Zb. o pôde mohli oprávnené osoby uplatniť nárok do 31. decembra 1992. Právo na navrátenie vlastníctva pozemkom podľa zákona 503/1993 Z. z. o navrátení k pozemkom mohli uplatniť toto právo do 31. decembra 2004. V oboch prípadoch, za zákonom stanovených podmienok, ktoré sa dnes dodatočne navrhujú zmeniť, údajne s cieľom odstrániť možnosť špekulatívneho vydávania náhradných pozemkov mimo katastrálneho územia, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.
Reštitučný zákon z roku 1991 aj z roku 2003 predpokladá tri základné skutočnosti zakladajúce právne následky. Za prvé je to uplatnenie práva oprávnenou osobou v zákonne stanovenej lehote. Po druhé je to uplatnením práva, zároveň začalo pred príslušným pozemkovým úradom správne konanie upravené hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Na konci konania vo väčšine podaní bolo už vydané rozhodnutie. V prípade existencie zákonných prekážok pre vydanie nehnuteľnosti podľa zákona 229/1991, alebo ak vlastníctvo k pozemkom podľa zákona 503/2003 nemožno vrátiť, konanie končí vydaním rozhodnutia pozemkového úradu o priznaní práva na náhradu. Rozhodnutie zakladá právne nároky. Za tretie. Poskytnutie náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom nasleduje až po uvedenom v predchádzajúcich bodoch. Reálne uplatnenia práv tisíckami oprávnených osôb sú skutočnosťami zakladajúcimi právne následky. A vybavenie väčšiny podaní pozemkovými úradmi už založilo právne nároky. V tejto etape sa spätne navrhuje zmeniť hmotno-práve podmienky reštitúcie.
Prideľovanie náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom v iných lokalitách, ako sa nachádzali pôvodné pozemky reštituentov alebo ich právnych predchodcov, má svoju históriu. Už v roku 1991 samotný zákonodarca v § 11 zákona o pôde výslovne zadefinoval podmienky poskytnutia náhrady za pozemky alebo ich časti, ktoré nie je možné vydať oprávneným osobám. Citujem: "V prípade uvedenom v ods. 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí.". Opakujem. A to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov. Predložený návrh v čl. 1 predpokladá zmenu zákona 229/1991 už uplatnených nárokov v čase, keď oprávnené osoby do 31. decembra 1992 uplatnili svoje právo na vydanie nehnuteľnosti. A to dokonca v čase, keď takmer vo všetkých podaniach na vydaniach nehnuteľnosti podľa zákona 229/1991, okrem prebiehajúcich súdnych sporov, bol priznaný nárok na náhradu za pozemky rozhodnutím príslušných pozemkových úradov. Slovenský pozemkový fond poskytol náhradné pozemky väčšine oprávnených osôb titulom reštitúcie z roku 1991.
Pre zostatok reštituentov sa navrhujú nové podmienky. V tom, v čom spočívajú problematické zmeny, podľa môjho názoru kolidujúce s ústavným poriadkom Slovenskej republiky. V prvom novelizačnom bode čl. 1 sa navrhuje dodatočne zmeniť práve citované ustanovenie zakladajúce a v tisíckach prípadov aj uplatnené právo na bezodplatné prevedenie pozemkov, pokiaľ možno v tej istej obci. A to zúžením na možnosť poskytnutia náhradných pozemkov len v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, čo samé osebe predstavuje zásadnú reštrikciu oproti už uplatneným a často aj priznaným nárokom. Ak v dobe uplatnenia nárokov sa zo zákona predpokladal súhlas reštituenta s prevodom náhradných pozemkov, prvý novelizačný bod čl. 1 uvažuje so zavedením zásadnej zmeny, keď nesúhlas bude mať za následok poskytnutie náhrady v peniazoch. Do tretice ďalší problém v jednom novelizačnom bode. Návrh novelizácie zákona 229/1991 nerieši časté prípady, ak sa v katastrálnom území, ako boli pôvodné pozemky reštituenta, nenachádzajú žiadne pozemky vo vlastníctve štátu. Oprávnená osoba bude súhlasiť s prevodom náhradných pozemkov v rovnakom katastrálnom území, ako boli jej pôvodné pozemky, len štát ich nebude vlastniť? Čo potom? Veď uplatnila právo a dokonca jej bol priznaný nárok na náhradu za pozemky rozhodnutím príslušného pozemkového úradu za úplne odlišných podmienok, čo na druhej strane predstavuje veľký počet záväzkov štátu vymáhateľných na vnútroštátnej úrovni, ale aj pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Obdobnú trojicu problémov ponúka vytvoriť návrh novelizácie zákona č. 503 z roku 2003 o navrátení vlastníctva k pozemkom v prvom novelizačnom bode v čl. 3. Tu je namieste vysloviť jednu poznámku. Viac ako desaťročná aplikačná prax federálneho reštitučného zákona mohla poučiť pri tvorbe nového právneho predpisu v roku 2003, ktorý zhodou okolnosti predložil vtedajší minister poľnohospodárstva Zsolt Simon. Na poučenie asi nebol v tej dobe záujem. Zúčastnení aktéri si zvolili cestu jednoduchého odkopírovania znenia zákona 229/1991, čím v právnej úprave v § 6 zákona 503 z roku 2003 opäť založili problematickú cestu poskytovania náhradných pozemkov. Citujem: "A to, ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada." V roku 2003 vláda navrhla, navrhla vtedajšia vládna väčšina v parlamente schváliť absolútne širokú možnosť poskytovania náhradných pozemkov. Dnes zhodou okolností ten istý pán minister predkladá výrazne reštrikčný novelizačný návrh, a to po uplatnení reštitučných nárokov, uplynutí zákonnej lehoty 31. decembra 2004, a dokonca aj rozhodnutí väčšiny reštitučných návrhov príslušnými pozemkovými úradmi a priznaní práva na náhradu oprávneným osobám.
Dámy a páni, po uskutočnení celého uvedeného procesu pán minister navrhuje zmeniť svoj pôvodný návrh spôsobom zasahujúcim do nadobudnutých práv. Prechodné ustanovenia sú len pokusom zakryť retroaktivitu. Rovnako je nutné poukázať ešte na jednu zarážajúcu skutočnosť, ktorou je výška finančnej náhrady. Návrh novelizácie reštitučných zákonov na jednej strane až retroaktívnym spôsobom preferuje poskytnutie finančnej náhrady a výrazne zužuje možnosti pre poskytnutie náhradných pozemkov. Na strane druhej však všetky materiály parlamentnej tlače však statočne mlčia o výške tejto náhrady. To znamená výška finančnej náhrady pri zmene z menej dôležitého spôsobu poskytnutia náhrady na dominantný zostáva nezmenená. Čo uvedené prinesie občanom?
Podľa môjho názoru doterajšia právna úprava poskytovania náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom je dostatočná, najmä rešpektuje doteraz nadobudnuté práva. Zákon 139/2010, ktorým sa dopĺňa zákon 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predloženým bývalým predsedom vlády Robertom Ficom, vytvoril dostatočný právny rámec pre vyváženosť uplatnenia práv reštituentov a potrebu transparentnosti pri poskytovaní náhradných pozemkov zo štátneho vlastníctva. Predovšetkým odstránil nejednoznačnosť v aplikačnej praxi a na to naväzujúcu časovú zdĺhavosť pri vybavovaní reštitučných nárokov oprávnených osôb.
Zákon predovšetkým rozšíril okruh pozemkov, ktoré nie je možné vo verejnom záujme vydať ako náhradné pozemky, uvedenej oblasti rozšíril oprávnenie vlády rozhodnúť o neposkytnutí náhrad v určitých katastrálnych územiach alebo ich častiach. Rozšíril možnosť poskytnutia náhrady za nevydané pozemky v peniazoch, ktorej predchádzajúca možnosť, aby oprávnená osoba sama mohla navrhnúť náhradný pozemok. Upravuje stransparentnenie pravidiel pri poskytnutí náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom. Rovnako zaviedol stransparentnenie pravidiel prenajímania, predaja, zmeny a nadobudnutia nehnuteľnosti Slovenským pozemkovým fondom upravených nariadením vlády Slovenskej republiky. A nakoniec novelizácia doprecizovala systém parlamentnej kontroly nad činnosťou Slovenského pozemkového fondu, znižujúcej možnosť dohody viacerých politických garnitúr, ako tomu bolo pri podpise zmlúv o bezodplatnom prevode pozemkov vo Veľkom Slavkove na základe splnomocnenia vtedajšieho generálneho riaditeľa fondu Františka Hideghétyho.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, osobne mám zmysel pre pochopenie výberu problematiky činnosti Slovenského pozemkového fondu ako dobrej opozičnej témy v predvolebnej kampani. Pri všetkej úcte, nemám pochopenie pre retroaktívne legislatívne riešenie, ktoré narobí veľké problémy v konaniach pred Ústavným súdom a Európskym súdom pre ľudské práva. Ako všetci vieme, Ústavný súd vo svojich nálezoch viackrát poukázal na protiústavnosť retroaktívnych zákonov a jednak nezlučiteľnosť spätných zásahov legislatívnej činnosti Národnej rady do už nadobudnutých práv fyzických osôb s ústavným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, uznávam, že problematika súvisiaca s činnosťou Slovenského pozemkového fondu bola vždy považovaná za veľmi ťažkú tému. Vy, ako opozičný poslanec, ste využil každú príležitosť na to, aby ste sa dostali pred televízne kamery a všetko kritizovali. Dala sa preto očakávať vaša pripravenosť a možnosť, aj excelentné riešenie. Žiaľ, opak je pravdou. Za sto dní vo vládnej funkcii ste sa dopustili už tretieho prešľapu vo vzťahu k pozemkovému fondu.
Prvým prešľapom bol návrh na výmenu vo vedení Slovenského pozemkového fondu, do čela ktorého sa mal pôvodne vrátiť bývalý riaditeľ fondu František Hideghéty. S jeho menom boli spojené viaceré kauzy. Ide o kauzu Čierna voda z rokov 2003 - 2004, keď sa dostala k lukratívnym pozemkom neďaleko Bratislavy firma ELME REAL, ktorá reštituentom ponúkala pomoc a následne odkúpila ich pozemky za 1,4 milióna korún. Hodnota pozemkov však mohla presiahnuť až 500 miliónov. Pochybnosti zostali aj v medializovanom prípade AGROPEC súvisiace s prenájmom pozemkov v katastrálnom území Želovce. Ďalšou kauzou, do ktorej bol pán Hideghéty zainteresovaný, bol prevod v Šalkovej, preverovaný Úradom boja proti korupcii. Ako som už spomenula, aj problematické zmluvy o prevode náhradných pozemkov vo Veľkom Slavkove boli uzavreté a podpísané na základe splnomocnenia tohto pána.
Druhým prešľapom je, podľa mňa, predloženie do vlády a parlamentu návrh tohto zákona, novelizácie zákonov z oblasti poskytovania náhradných pozemkov reštituentov Slovenským pozemkovým fondom, ktorý v prípade prijatia poškodí občanov Slovenskej republiky a narobí veľké problémy v konaniach pred Ústavným súdom a Európskym súdom pre ľudské práva. Spôsob stiahnutia návrhu z rokovania minulej schôdze asi veľa naznačuje.
Tretím prešľapom je nominácia a vymenovanie bývalej štátnej tajomníčky ministerstva hospodárstva za ANO Evy Šimkovej. Podľa médiami zverejnených informácií nominácia Evy Šimkovej vyvolala pochybnosti aj u koaličných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak sa pri hodnotení sto dní súčasnej vlády stala dominantnou charakteristickou téza pokus - omyl, nazdávam sa, že tento návrh novely bude skôr či neskôr zaradený práve do kategórie pokus a omyl. Omyl nielen váš, pán minister, ale aj omyl vlády, ktorá tento návrh pre možnú protiústavnosť vôbec nemala schváliť. Aby sa tento parlament nedopustil rovnakého omylu, dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ďakujem pekne, že ste upozornili, ako ste super počas vášho štvorročného vládnutia pristupovali k našim reštituentom, ktorí, žiaľ, musím povedať, že na budúci rok 24. 6. 2011 budeme oslavovať smutné výročie, a síce 20. výročie odkedy bol zákon o pôde účinný a za dvadsať rokov sa tejto republike nepodarilo reštitučné nároky ukončiť.
Pýtam sa, sme hodní našich predkov, našich otcov, našich mám, ktorí, keby sme sa im mali postaviť priamo do zrkadla, čo by sme im povedali? Čo sme tu robili za tých dvadsať rokov? Ja som tu aj štyri mesiace aj s topánkami, ako sa hovorí, ale pýtam sa vás, čo ste tu už viacej období, aj volebných, kde sme? Kde sme nechali tých obyčajných ľudí? To nie sú žiadni sponzori, mecenáši, to sú obyčajní ľudia, ktorým boli brané pozemky v rozhodnom období, sú to oprávnené osoby, ktorým, žiaľ, sa momentálne priznala takým spôsobom náhrada, že pokiaľ sa vopred na Slovenskom pozemkovom fonde nedohodnú, komu sa to dá, tak vôbec nie je riešený, ide na koniec. Iďte sa pozrieť, koľko takýchto nárokov doslova zostarnutých tam leží a ľudia si nevedia pomôcť. Žiaľ, je mi smutno, hovoríte, že meníme pravidlá hry počas hry. Nie. Vy ste to aj vo svojom vystúpení uviedli, keď ste hovorili, že ste novelizovali zákon v roku 2008. Áno, novelizovali ste ho tak, že tí, čo majú do 400 m2 a nad 5 000 korún, tak do 5 000 korún nebudú môcť dostať pozemky, len finančnú náhradu. Tak to je super. Zmenené pravidlo hry a ďalšie, keď ste 25. mája 2010 dali vládnym nariadením zoznam 119 katastrálnych území, kde sa nedá vydať náhradný pozemok. Tak ďakujem pekne s takýmito pravidlami. Toľko z mojej strany. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ja chápem vás ako opozičnú poslankyňu, že musíte takýmto spôsobom hovoriť, zvlášť po tom, čo sa posledné roky dialo v problematike reštitúcií. Je jasné, že tak, ako bolo povedané, tento proces je dlhodobý a nepodarilo sa ho úplne k spokojnosti nikoho uzavrieť. Ale tento pokus alebo tento návrh zákona sa snaží naozaj transparentným spôsobom túto problematiku riešiť. Slovo transparentnosť sa vo vašom celom, vaším celým vystúpením vinulo ako taká niť. Len, aká bola tá transparentnosť, ako sa uplatňovala? Vznikala úpravou zákonov. Správna rada. Správa rada musela vystupovať ako orgán. Je pravdou, že boli, mali zastúpenie tam, aj, mala tam zastúpenie aj opozícia, ale k čomu sa tá opozícia dostala? Nemohli ani informovať o tom, čo sa tam deje. Bola to skôr kamufláž, než skutočná transparentná politika. Určite len skromnosť vám zabránila v tom, keď ste spomínali tzv. kauzy z nášho obdobia, aby ste si spomenuli na kauzy ako bol Veľký Slavkov, Veľká Lomnica, Beladice a tak ďalej, ktoré boli úplne jasným a flagrantným porušením všetkých zákonov a vyhlášok, ktoré k tomu boli. Myslím si, že predložený zákon je dobrým pokusom a určite znemožní ďalšiemu špekulatívnemu nakladaniu s pozemkami. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, vyjadrili ste vo svojom vystúpení istú pochybnosť pri zmene vydávania náhrad, ktorá môže byť na hrane, môžme povedať ústavnosti, tak ako vy ste to naznačili, ale len v tom prípade, ak by sme sa nepokúsili v zákone urobiť aj niektoré minimálne opatrenia. Chcem vám ale pripomenúť k vášmu vystúpeniu, že nárok, ak bol priznaný reštituentovi, ešte nezakladal nárok na presne stanovený pozemok, a preto táto zmena, ktorá je v tomto zákone, nijako neohrozuje reštituenta, že nemá nárok na priznaný pozemok alebo finančnú náhradu. Tak, ako bola vždy vysporiadavaná finančná náhrada, jej výška, tak budú aj všetci reštituenti, aj tí, ktorí ostali, uspokojovaní len podľa tej istej, tých istých pravidiel.
Pani poslankyňa, keď ste zmenili zákon v minulom volebnom období, pri zmene zákona ste si dovolili vytvoriť a spracovať vo vláde aj nariadenie, ktoré išlo nad rámec zákona a podľa tohto nariadenia správna rada, ktorá doteraz fungovala, pripravovala aj návrhy. Táto vláda, súčasná vláda, musela tento zlý predpis, nariadenie zrušiť. Tento návrh vyzerá reštrikčný, ale aj ja chcem povedať, jednak za náš poslanecký klub, ale určite aj za všetkých kolegov z koalície, že sme o návrhu diskutovali a určite predložíme do druhého čítania pozmeňujúce návrhy, aby sme sa vyhli akejkoľvek pochybnosti nielen retroaktivity, ale aj netransparentného vybavovania jednotlivých reštituentov a budeme žiadať, aby boli vybavovaní tak, ako im reštitučný nárok vznikol od roku 1991 postupne... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem za všetky pripomienky od kolegov, len by som chcela pripomenúť také drobné veci. Pán Fecko, určite aj pán Golian, aj pani Sabolová si spomeniete, ako, alebo akú dlhú dobu bol počas minulého štvorročného obdobia funkčný Slovenský pozemkový fond. A nebolo to zásluhou len koaličných partnerov, pretože sa riešili veci z vášho ešte predchádzajúceho osemročného obdobia. Budem veľmi šťastná, keď sa konečne reštituenti dočkajú vybavenia svojich reštitučných nárokov, len budem pozorne sledovať, aké to bude, ako to bude transparentné a v akom časovom slede sa budú tieto konať. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, dámy, páni, Slovenský pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Tento reštitučný proces bol nastavený v rokoch 1991 - 1992 a ani dnes nie je ešte ukončený. Od januára 2008 Slovenský pozemkový fond plní všetky reštitučné nároky do 5 000 starých slovenských korún, výlučne v peniazoch, kým reštitučné nároky nad 5 000 korún sú plnené prostredníctvom náhradným pozemkom. Všetci si dobre pamätáme kauzy z minula pri prideľovaní lukratívnych náhradných pozemkov pod Vysokými Tatrami vybranými reštituentmi. Nedá mi nespomenúť kauzu Veľký Slavkov, kvôli ktorej vtedy vláda menila zákon a to tak úspešne, že kauza sa zopakovala v podobe Veľkej Lomnice a Starej Lesnej. Tieto prípady upozornili na fakt, že dochádza k následnému zhodnoteniu pridelených náhradných pozemkov a k ich odpredaju. Takéto konanie jednoznačne navodzuje dojem, že dochádzalo ku klientelizmu. Viacerými zmenami zákona sa lukratívne zámeny pozemkov nepodarilo odstrániť, preto je potrebné zmeniť celý systém riešenia reštitučných nárokov a prideľovania náhradných pozemkov zjednodušiť a to tak, aby celý systém bol transparentný, ľahko vykonateľný, kontrolovateľný, čím sa odstráni korupčné prostredie.
Predložený návrh zákona obsahuje takúto zmenu systému, a tak sa zabezpečí odstránenie špekulatívneho vydávania náhradných pozemkov mimo katastrálneho územia, v ktorom nárok vznikol. Ďalšia zmena, ktorá celý proces sprehľadní, je, že ak náhradný pozemok nie je možné vydať, bude vysporiadanie reštitučného nároku riešené zaplatením finančnej náhrady za pôvodné pozemky. Som toho názoru, že takáto zmena naozaj sprehľadní celý proces reštitúcií a prispeje k ukončeniu korupčného prostredia. Ďakujem.

Mám sa prihlásiť? Už mám, už mám, ďakujem pekne. Ja by som len chcela práve doplniť to záverečné slovo pána poslanca, keď hovoril o finančnej náhrade. Keď sme si robili teraz a požiadali pána ministra o akýsi prehľad reštitučných nárokov, asi zo 70-tisíc ešte nevybavených reštitučných nárokov bolo možné a mali to aj bývalé vlády, ale aj minulá vláda, keď už sa tak obhajuje, ako chcela transparentne riešiť veci, mohla vybaviť 56-tisíc žiadostí reštitučných, kde je možná len finančná náhrada, pretože ide o taký rozsah a rozmer, kde iná náhrada nie je možná. Pýtam sa, prečo sa toto neurobilo za posledné obdobie? Ja si myslím, že asi to na poznámku stačí. Je na škodu veci, skutočne, za dvadsať rokov, že... (Vystúpenie prerušené časomerom.)