8. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Blanár.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Čaplovič, chcem vám poďakovať za naozaj rozsiahlu analýzu, ktorá bola vecne podložená, na ktorú samozrejme predkladateľ nevie argumentovať iným spôsobom, ako hovoriť o vás, že ste demagóg.
Ale, bola tam zásadná vec, ktorá ma zaujala, a to bolo to, že najskôr treba odstrániť príčinu, až potom dôsledok. A tu predkladatelia sa snažia navodiť atmosféru, že ide o občanov, ktorí stratia slovenské občianstvo. Ja si myslím, že je to opačne. Pretože, ak tu niekto spôsobuje problémy, tak sú to predstavitelia predovšetkým maďarskej strany, ktorá sedí tu v parlamente, ktorá rozširuje strach, pretože klamstvami hovorila o jazykovom zákone tak nehorázne, že ľudia sa naozaj báli, pretože si mysleli, že sa nebudú môcť rozprávať, lebo klamali, klamali neustále a teraz v tomto prípade skôr ide o to, že koľkí z týchto poslancov, ktorí to dnes predkladajú, hneď ako prví požiadajú o štátne občianstvo a som zvedavý akým spôsobom ho zneužijú.
Čiže, ja by som chcel aj týmto vyzvať všetkých kolegov, ktorí to predkladáte, aby ste verejne povedali, že ste pripravení prijať občianstvo maďarské a som zvedavý potom, akým spôsobom budete s ním narábať. Pretože to je to, čo povedal pán poslanec Čaplovič, najskôr treba odstrániť príčinu a potom až dôsledok. Ale tu sa to nerobí, pretože je tu úplne iný záujem a ja by som len dodal možno ešte poslednú vec.
Môj kolega Kaliňák povedal jednému politikovi veľmi výstižne, že pod slovom demagógia v slovníku cudzích slov je fotografia pána Mikloša. Myslím si, že je tam treba pridať aj fotografiu pána Gála. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kubovič, nech sa páči.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Pán poslanec Čaplovič, pred prezidentskými voľbami, pred parlamentnými voľbami, ste vytiahli maďarskú kartu. Mrzí ma, že v tejto chvíli, tiež vzhľadom na to, že zrejme kandidujete, tak začínate maďarskú kartu vyťahovať pred komunálnymi voľbami. Je to úplne smiešne, je to úplne smiešne, čo ste tu prezentovali a ten váš strach z Maďarov naozaj, to je úplne niečo pre mňa, ja neviem, mrzí ma to, že nemôžete spávať kvôli Maďarom, doslova a do písmena.
Chcem dôrazne odmietnuť tie vaše slová o akomsi poklonkovaní a kolenačkách a pod., je to úplný nezmysel, ktorým neviem, komu čo chcete dokázať, ale na druhej strane chcem aj povedať, že mi celkom dôrazne a jasne odmietame takú politiku, akú ste vy robili, ktorá hovorila o tom, že kto hlasnejšie, z ktorej strany Dunaja kričí, tak sa cíti byť tým väčším Slovákom alebo tým väčším Maďarom. Toto je cesta do pekla, ktorá k ničomu nevedie a nikdy nedôjde k vyriešeniu problémov.
Na záver, vám chcem povedať, že môžete si byť istý, že tento návrh eliminuje nežiaduce účinky, neberie štátne občianstvo občanom Slovenskej republiky tak, ako to robila predchádzajúca novela a reaguje na všetky tie záležitosti, o ktorých hovoríme jednoducho európskym spôsobom a je to celkom určite v záujme Slovenskej republiky a v záujme jej občanov.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

Poslanec Čaplovič, aj ja zdieľam vaše obavy, nazval by som to, z vírusu maďarskej chrípky, ktorá sa šíri hromadne do okolitých štátov. My sme pripravili v minulosti účinnú vakcínu, no a táto vláda hovorí, že tú vakcínu treba hodiť do koša. Mám pocit, že ste ale plakali na nesprávnom hrobe, pretože táto vládna koalícia už x krát dokázala, že je absolútne hluchá k národnoštátnym záujmom.
A myslím si, že keby sme neboli poslanci, ale veterinári, keby nám tu niekto priniesol prípad zvieraťa, ktoré napadlo jeho dieťa alebo iného človeka, tak by sme sa asi museli zhodnúť, že ide alebo je určené na eutanáziu, pretože sme konfrontovaní s prípadom etnickej kolektivizácie.
Takže ja vám, vážení páni predkladatelia, odporúčam, choďte najskôr s touto normou, buď na patológiu alebo k nejakému lekárovi, aby vám vysvetlil možno ako Lászlo Valky, maďarský odborník na zahraničné právo, ktorý povedal, že takéto udeľovanie dvojakého občianstva vo veľkom meradle môže byť zdrojom maďarského napätia. Takže už pochopte, to nehovorí len SNS, to nehovorí len strana SMER, to hovoria aj maďarskí normálne uvažujúci odborníci. Tak aspoň akceptujte tieto názory, keď už ste hluchí k slovenskej reči a k slovenským argumentom.

Ďakujeme pekne. Na faktické poznámky reaguje pán Čaplovič. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pánovi poslancovi aj jednému z predkladateľov Gálovi. Strach na južnom Slovensku neexistuje. Ja tam chodím, možno že vy tam žijete, ale ja som tam chodil často a často chodím. Naviac, viete veľmi dobre, že mám nevestu maďarskej národnosti a nemám žiaden problém, že moje vnúča rozpráva tak perfektne slovensky ako maďarsky, tak nikto nech ma neobviňuje z mojej fóbie voči Maďarom. To je podstatné, pretože tu neexistuje žiadna fóbia. Tu existuje to, aby som bránil, teda národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, tak ako si ich bráni Maďarská republika. A netreba, ani Rakúska republika alebo ďalšie republiky, takto treba pristupovať.
A k pánovi poslancovi Kubovičovi, však ja som nevytiahol maďarskú kartu, však vy ste vytiahli teraz pred voľbami tento návrh novely zákona. Váš pán minister zahraničných vecí a plus traja poslanci, ktorí si to, vrátane vás osvojili a predložili do parlamentu. Nikdy by nebola diskusia o tom teraz pred komunálnymi voľbami. Vy ste to vtiahli do politiky a teraz sa samozrejme všetko, čo sa povie na obranu národnoštátnych záujmov považuje, že používam maďarskú kartu. No, musím povedať, pán poslanec Kubovič, zase, vy čím viac sa hrbíte, tým viac sa vytrácate zo slovenskej scény. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vidím, že na faktické poznámky sa zišli labužníci. Pán Glváč je ďalší v rozprave, ja som myslel z obidvoch strán, páni kľud, to. Vy ste telefonovali, nič som vám nepovedal. (Hlasy a smiech v pléne.)
No, dobre. Pán Glváč je ďalší v rozprave. Nenachádza sa tu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Štyria. No, čo teraz? Páni, tak skúste, prosím vás pekne. Tak Ondruš, Číž, Kubovič, Matovič. Nie pán Kubovič, nerobte to, prosím vás pekne. Poprosím nastaviť poradie. Ondruš, Číž, Kubovič, Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a o slovo požiadal podľa § 28 podpredseda Národnej rady Milan Hort, ktorý predbieha rečníkov v poradí a nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, nerád to robím, že sa predbieham a v tomto volebnom období som to tuším ešte neurobil ani raz, ale v tejto chvíli som si povedal, že hádam by bolo dobré na niečo zareagovať.
Priznám sa dobrovoľne, že som veľmi pozorne počúval vystúpenie ministra zahraničných vecí k tejto problematike a vy, ktorí ste tu už dlhšie v parlamente viete, že nebýva často, aby sa člen vlády zúčastňoval na prerokovaní návrhu zákona, ktorý je z poslaneckých lavíc. Ale pretože pán minister zahraničných vecí považoval za potrebné tu byť a v súlade s potrebou reagovať, tak predniesol podľa mňa veľmi jasný a zrozumiteľný postreh vo vzťahu k tejto problematike, ktorý každý, kto mal oči otvorené a počúval, musel pochopiť, o čom to je. Ale teraz, keď som si vypočul vyjadrenie bývalého podpredsedu vlády a teraz poslanca, môjho kolegu, pána Čaploviča, mi nedá, aby som predsa len k tomu niečo nepovedal aj ja.
Viete pri týchto diskusiách niekedy mám pocit, že najkrajšie vyjadrenie pravdy o tom, čo sa tu teraz diskutuje majú Záhoráci. Ak tu je nejaký Záhorák, tak sa mu ospravedlňujem, ale oni hovoria, že: "K nečemu nikdy nemám nic a k ničemu mám vždycky neco." No tak toto sami, to som si voľakedy zapamätal a sa mi to strašne páči pri diskusiách tohto druhu.
Viete, keď sa tu bijeme do pŕs a ideme sa predbiehať, kto je väčší Slovák, ja začnem trošku z iného súdka. Vtedy, keď som na tom Moste Márie Valérie v Štúrove videl, ako sme s tým samopalom zastavili maďarského prezidenta, tak som si povedal, je toto naozaj možné v 21. storočí, aby sme takýmto spôsobom riešili vec, ktorá sa dala vyriešiť úplne inak? Ja sa vám priznám bol som voľakedy vzhľadom s Paľom Paškom v maďarskom parlamente a ten Sólyom veľmi pokorne poviem, sa mi nepáčil spôsobom ako s nami komunikoval. A som si povedal, keď ten človek jedenkrát bude ešte takýmto spôsobom sa chcieť vyvyšovať, tak mu treba dať za vyučenou, ale to sa dá urobiť úplne inak. Vtedy som si uvedomil, akú sme vtedy nádhernú šancu prepásli. Pekne prezident by bol prišiel do Komárna, bol by ho privítal, povedal mu pán prezident, to sa dá urobiť úplne inak. Vy máte svoj protokol, ja mám svoj protokol. Ohláste sa, prosím vás, ja vás privítam. No, bol by som to riešil týmto spôsobom. Našťastie nie som prezident Slovenskej republiky, ale keby som bol, tak by som bol na tom zastúpení alebo resp. v tom Komárne urobil z neho človeka, ktorý by sa musel hanbiť, že takýmto spôsobom postupuje. A to sa dalo tak nádherne využiť. Naozaj, nesmela by byť v nás tá úžasná malosť, ktorú cítim aj z tejto diskusie.
A vážne vás o to prosím, že zamyslime sa nad tým, že veď oni majú svoje záujmy, tí Maďari, kto ich nemá. Majú traumu z Trianonu a tak ďalej, ale spôsob ako sa niekedy k tomu naše špičky postavia je smiešny a nič nám to neprináša. Tu z tohto miesta sa byť do pŕs, kto je väčší Slovák a nerobiť politiku taká, ktorá bude v zahraničí a dovoľte mi to povedať, osem rokov prezentovaná spôsobom, že nás budú akceptovať viac ako Maďarskú republiku. Rozumieme si, o čom sa rozprávame?
Veď zahraničná politika je o tom, aby sme dokázali tých iných presvedčiť, že pravda je na našej strane, odhliadnuc od toho, že Európska únia má nejaké pravidlá a zásady, rešpektuje aj Trianon, aj všetko, ale keď tu niekto povedal, že sa tu vyťahuje maďarská karta a väčšinu sa vyťahuje pred prezidentským voľbami, pred parlamentnými voľbami, pred komunálnymi voľbami, no tak má pravdu. To sa tu jednoducho vyťahuje a každý si myslí, že donekonečna, možno ďalších 1 000 rokov na toto Slováci budú reagovať tak, aby ten, kto tú maďarskú kartu použije, bol víťaz, lebo nemá iný argument a iné argumentárium, aby niekoho niečím oslovil.
Bolo tu povedané, že toto čo sa tu dnes deje s týmto zákonom, že to je výkrik do tmy. No priatelia, ak z tohto miesta chceme niekoho v Európe presvedčiť, čo je pravda na našej strane a nie na strane Maďarskej republiky, tak vám 100 % garantujem, že z tohto miesta nepresvedčíte nikoho, dokonca ani len kolegov z koalície. A nie to ešte, aby sme presvedčili Európu a svet.
Ja viem, prečo si to Orbán dovolil, to, čo si dovolil s tým zákonom. Preto, lebo Slovensko bolo zahranično-politicky zoslabené, či sa vám to páči alebo nie. Potreboval on svoju kartu, lebo má problémy neskutočné v hospodárskej sfére, ale dovolil si to preto, lebo naša zahraničná politika išla od desiatich k piatim.
Ak sme členovia Európskej únie a môžete sa byť do pŕs, že vy ste zariadili euro a Schengen a tak ďalej, ako keby pred vami tu nikto nebol. Ale, keď sa jedným dychom povie, že naši najväčší priatelia sú tí, u ktorých sme mali pôvodne naplánované zahraničné pracovné cesty z prostredia kancelárie premiéra a nebude vám tu hovoriť o Venezuele a o Kube a neviem ešte o kom, no tak jednoducho toto sú veci, ktoré snímajú nielen veľvyslanci na Slovensku, ale to sníma celý svet. A kto sú naši priatelia? S kým sa chceme zbratať a kto chceme, aby nás podržali v Európe, o tom si každý vtedy urobil svoj jasný pohľad, a to sme si my nevymysleli. Vy ste boli pri moci štyri roky, vy ste boli tvorcovia zahraničnej politiky.
Takže, ja by som sa len v krátkosti chcel vrátiť k tomu, ak Slovensko bude vonku rešpektované, dokonca takým spôsobom, že si dokážeme ako jediný povedať, že keď v prípade Grécka máme iný názor ako Európska únia a dokážeme ho pomenovať, ten názor a dokážeme povedať, že na rozdiel od Grékov, kde si tú životnú úroveň na úkor budúcnosti užili možno 80 alebo 70 % národa a u nás si to užilo možno 50 alebo 100 miliardárov a dokážeme to povedať vonku, že jednoducho týmto spôsobom nejdeme a nebudeme si my brať úver na to a zadlžovať naše generácie, tak tí, ktorí chodíte von a stretávate sa s tými partnermi, tak musíte vycítiť, že nám za to ďakujú, že to dokázal niekto v Európskej únii povedať so všetkými rizikami. Ale, ak voľakedy Ján Pavol II., myslím povedal, ste nádejou Európy. Ja viem, že on myslel na dedičstvo otcov, ktoré si zachováme, tak budeme nádejou Európy. My vieme byť nádejou Európy aj vtedy, keď budeme pravdiví. A keď to dokážeme povedať aj tam, kde to možno nečakajú, že sme malý štát a malý národ, vtedy budeme nádejou Európy, tej Európy, ktorá možno dnes má také problémy, ktoré práve takéto krajiny ako sme my vedia pomenovať a upozorniť na možné iné riešenia.
A teraz poviem niečo, čo sa nechcem nikoho dotknúť, ani pána Čaploviča, ani tých, ktorí tu budú sa znova byť do pŕs, že sú lepší Slováci ako ja. Ja mám suseda, ktorý má psa, ktorý každé ráno šteká spôsobom, ja sa nevyspím vtedy, keď si naplánujem deň, že už nemám víkendy, lebo furt sú nejaké voľby, a keď sa konečne chcem vyspať, tak ten pes je zavretý a šteká a ja sa nevyspím. Ale, keď ho pustím von, resp. keď ten sused ho zoberie von spoza toho plota, ten pes v živote nešteká. Je šťastný. Všetkým odporúčam, odíďme z tohto priestoru, nemyslím teraz z Národnej rady, ale poďme sa pozrieť von, či je niekde taký problém, ako tu my nanášame občanom tohto štátu a potom budeme pokojní ako ten susedov pes. Ďakujem pekne. (Potlesk.)