9. schôdza

Vzhľadom na závažnosť súčasnej situácie, keď Slovenská televízia hospodári s obrovskou stratou a jej hospodárska situácia sa stále zhoršuje, podľa dostupných informácií sa predpokladá na tento rok strata vo výške 27 mil. eur, na ten ďalší rok dokonca o 10 mil. eur strata vyššia, sa zákon predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, na čom sa už teda uzniesla Národná rada.
Návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch pre financie a rozpočet, pre kultúru a médiá, v ústavnoprávnom výbore. Je potrebné povedať, že všetky uvedené výbory vládny návrh zákona schválili. Výbory prijali pozmeňujúce návrhy, s ktorými sa ministerstvo kultúry stotožňuje.
Dámy a páni, toľko na úvod. A, pán predseda, ďakujem za slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 169) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 176 z 5. novembra 2010 pridelila vládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 169) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 97 z 24. novembra 2010 so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 72 z 18. novembra 2010 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 42 z 23. novembra 2010.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Myslím, že tlač k tomuto máte pred sebou, je ich spolu 20, nebudem ich teraz čítať.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh (tlač 169) schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre kultúru a médiá č. 45 z 30. novembra 2010.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh na zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nemá zmysel vylepšovať a opravovať. V tejto chvíli je fúzia svojou nepripravenosťou zo strany ministerstva kultúry, viď 700 pripomienok za 2 dni, ako aj nepripravenosťou Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu krokom chybným a negatívnym vo svojej podstate. Ak by zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu malo priniesť deklarované ekonomické aj ďalšie efekty, ak by malo byť zmysluplné, muselo by byť inak pripravené a museli by mu predchádzať iné kroky, ktoré by sa týkali okrem nevyhnutných analytických a procesných podkladov predovšetkým finančného stabilizovania verejnoprávnych médií a vyriešenia problémov ich zastaranej infraštruktúry vrátane ich budov, ktoré aj po zlúčení zostanú nevyriešenou prevádzkou a technologickou záťažou. Keďže na tieto otázky mechanické zlúčenie odpovede nedáva, je zrejmé, že je robené kvôli cieľu, na ktorý dáva až príliš jasné odpovede, a síce kvôli politickému ovládnutiu verejnoprávnych médií, ich kontrolných orgánov a manažmentu.
Zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa predkladá verejnosti ako zázračné riešenie, ako samospása. A koaliční poslanci mu pritakávajú v poslušnej koaličnej viere, že to tak proste bude, že zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je to zázračné, na čo doteraz nikto neprišiel, a tým zlúčením od budúceho roku vyriešime všetky chronické problémy verejnoprávnych médií. Zlúčenie je však jedna veľká potemkinovská dedina s tým rozdielom, že sa ním napáchajú aj nezvratné škody.
Zlúčenie sa navrhuje údajne z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, odvolávajúc sa na deficit Slovenskej televízie v roku 2011 vo výške 37 mil. eur. Z návrhu zákona však vôbec nie je zrejmé, ako samotné zlúčenie vyrieši tento zatiaľ predpokladaný deficit. Návrh hovorí o úspore vo výške 1,6 mil. eur, ktoré by malo priniesť zlúčenie. Táto suma však netvorí ani 5 % údajného deficitu Slovenskej televízie. A vôbec nikde nemáme vyčíslené transformačné náklady. Preto sa domnievam, že nakoniec sa v budúcom roku neušetrí ani milión eur. Čiže, ako som už viackrát uviedol, to, čo návrh deklaruje ako svoj cieľ, to nemôže splniť, pretože na to nedáva žiadne záruky a neobsahuje žiadne riešenie, azda len to, že sa verí v koalícii, že možno príde kúzelník.
Okrem toho tento návrh prináša veľké riziká a nezvratné škody, z ktorých mnohé boli pomenované v pripomienkovom konaní, či už ide o zásah do duálneho systému a do reklamného trhu, absurdné limitovanie vysielania STV na dve programové služby, právne problémy, najmä vo vzťahu k autorským právam, ale aj právne problémy vo vzťahu k Európskej únii a napokon úplné spolitizovanie verejnoprávnych médií.
Je to návrh amatérsky, bez podkladov, bez riadnej odbornej a legislatívnej diskusie. A, mimochodom, bol nastolený zásadným porušením legislatívnych pravidiel.
Tento návrh je len jedno veľké gesto, ktoré sa falošne vydáva za razanciu, odvahu, reformu. Po tomto kaskadérskom kúsku, resp. už dnes minister kultúry a Koaličná rada hľadá toho kúzelníka alebo kaskadéra, ktorého zvolia a poveria tým, aby si dal hlavu do slučky a aby s milostivo prisúdeným štátnym rozpočtom zredukoval vo verejnoprávnych médiách všetko neefektívne, ak žobrácky rozpočet nedodrží, bude odvolaný. A už máme skúsenosti s tým, že pravica považuje za neefektívnu predovšetkým samotnú tvorbu. Upozorňujem na to tvorcov, ale aj divákov a poslucháčov, ktorí si začali zvykať v poslednom roku na renesanciu pôvodných programov nielen v Slovenskom rozhlase, ale už aj na obrazovke Slovenskej televízie. Tento trend, ktorý nastal vďaka zmluve so štátom a vďaka lepšiemu výberu úhrad, sa skončí skôr, ako sa mohol rozvinúť.
Počúvam často najmä z koaličných radov, že pre verejnoprávne médiá sa v minulom období nič neurobilo. Pravdou však je, že chronické problémy verejnoprávnych médií sa práve v posledných štyroch rokoch začali riešiť realistickým spôsobom. Za štyri roky sa však nedá napraviť to, čo sa zanedbávalo pätnásť rokov. Dnes je populárne hovoriť o tom, že Slovenská televízia, to je katastrofa, a nielen finančná. Je pravda, Slovenská televízia má finančné problémy, a veľké. A nech si za to nesie zodpovednosť manažment, zodpovednosť tam, kde príčinou bolo mrhanie financiami, ak sa preukáže. Ale je nespravodlivé tvrdiť, že Slovenská televízia sa nezačala v poslednom období programovo zlepšovať. Povedať to je nepopulárne, o to viac, že to nevie o sebe povedať ani samotná Slovenská televízia, ani o svojich dokumentoch, ani o svojich kultúrnych magazínoch, ani o svojich pôvodných filmoch, o seriáloch, ani o svojich klubových filmoch, ani o svojom spravodajstve, ktoré sa nutne nezačína sériou príspevkov o vraždách a dopravných nehodách. Niekedy som mal aj ja pocit, že manažment Slovenskej televízie vie len plakať.
Slovenský rozhlas je iný príklad. Situácia je tam priaznivejšia, a to nielen za súčasnej generálnej riaditeľky, ale dlhodobo. Na to by velebitelia súčasného manažmentu nemali zabúdať. Situácia v Slovenskom rozhlase bola vždy priaznivejšia, či už to bolo spôsobené menším politickým tlakom, šťastím na lepších riaditeľov alebo hlbšou rozhlasáckou kultúrou. Takže ani generálna riaditeľka Zemková by dnes nebola v čiernych číslach, keby sa nezlepšilo v posledných dvoch rokoch financovanie verejnoprávnych médií, od vyššieho výberu úhrad, a to bez toho, aby sme tento poplatok zvýšili, cez vykompenzovanie za oslobodených poplatníkov, cez dotáciu na národnostné vysielanie až po zmluvu so štátom. Bez tohto by zostala aj generálna riaditeľka Zemková, ktorá bola v minulosti vášnivou odporkyňou zlúčenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, to je len tak na okraj, len druhým Richardom Rybníčkom pre Slovenský rozhlas. A rozhlasoví pracovníci to dobre vedia, dobre si pamätajú pôsobenie v jej prvých rokoch v Slovenskom rozhlase.
Súčasná programová renesancia v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii sa úplne skončí so zmenou financovania verejnoprávnych médií. A možno práve kvôli sľubu zrušiť tzv. koncesionárske poplatky a financovať Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas len zo štátneho rozpočtu sa rýchlo pristupuje k ich zlúčeniu, pretože minister financií, samozrejme, nebude mať peniaze na saturovanie potrieb verejnoprávnych médií a ich divákov a poslucháčov a vie, že potrebuje zminimalizovaný vysielací podnik zvaný RTS, to znamená verejnoprávne médiá bez tvorby.
Takto pripravené, resp. nepripravené zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je výrazom odbornej a politickej bezradnosti pána ministra kultúry a cynického technokratizmu ministra financií. Skutočné, prospešné riešenie pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas je oveľa zložitejšie a náročnejšie, na to však nie je vo vládnej koalícii ani vôľa a, zdá sa, ani schopnosti. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Maďariča, pretože také bleskové, chaotické a rozsiahle zlučovanie dvoch inštitúcií s obrovskou základňou materiálno-technickou aj personálnou, ktoré chce v podstate zo dňa na deň súčasná vláda uskutočniť, môže mať len dva dôvody. Buď je to dôvod finančný alebo ekonomický, alebo je to dôvod politický. Že to nie je ekonomický dôvod, svedčia samotné predkladané materiály k tomuto zlučovaniu. Predovšetkým keď pán minister ohlásil myšlienku zlúčenia a zdôvodňoval, že sú ekonomické dôvody, tak neexistovala žiadna ekonomická štúdia. Keď sme vytýkali, že neexistujú ekonomické dôvody a ekonomické podklady k takémuto bleskovému rozhodnutiu, tak dodatočne rýchlo vyrobili akúsi kvázi finančnú štúdiu, podľa ktorej sa má ušetriť 1,6 mil. eur. No ak dlh Slovenskej televízie má dosiahnuť v tomto roku až 30 mil. eur, tak ja sa pýtam, aké je toto riešenie, keď sa rieši jedna dvadsatina výpadku príjmov Slovenskej televízie. No nie je to žiadne riešenie. Navyše toto ušetrenie sa rieši tým, že sa rušia aj niektoré kanály Slovenského rozhlasu. Takže ekonomické dôvody jednoducho neexistujú a môžeme si to maľovať na modro, na ružovo, na hocijako, ekonomické dôvody na zlučovanie televízie s rozhlasom neexistujú. Zostáva nám len jeden dôvod, politický. A je celkom evidentné, že sa opakuje scenár z roku 1998, keď sa internovali nepohodlní novinári na 28. poschodí. Teraz sa ide odstaviť generálny riaditeľ Slovenskej televízie, ktorý pánovi ministrovi nevyhovuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, ak potrebujeme jeden dôvod na to, aby sa okamžite riešila situácia vo verejnoprávnych médiách, tak nemusíme ho nazývať ani ekonomickým ani politickým, ale treba ho nazvať problémom existenčným. Je reálny scenár, že ak by niekto finančne dostatočne zabezpečený skúpil všetky pohľadávky súčasných verejnoprávnych médií a hlavne Slovenskej televízie, tak nám hrozí exekučný príkaz, ktorým by sme prišli o pozemky pod televíziou, o budovu televízie, o komplet celú tvorbu, o ktorú sa tak veľmi obávate, a z verejnoprávnych médií by nám ostala vybrakovaná budova, v ktorej by už nezostalo vôbec nič. Preto si myslím, že je potrebné v prvom rade oceniť snahu súčasného ministra a všetko, čo sa snaží urobiť, lebo je to jediná cesta k tomu, aby sme sa napr. tomuto scenáru vyhli. Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Budem stručný. Pokúsim sa reagovať na pána poslanca Maďariča. Pán poslanec, veľmi ma mrzí, opakovali ste to opäť, očakával som od vás vecnú diskusiu k tomuto návrhu zákona. Namiesto toho ste boli osobný a veľmi výrazne politický. Ak máme na srdci verejnoprávne médiá, je absolútne zbytočné túto tému politizovať. Skôr som od vás očakával, že prídete s racionálnymi návrhmi, ako situáciu vo verejnoprávnych médiách riešiť. Vy ste prišli len s jedným jediným opakovaným návrhom, aby sme tento zákon stiahli. Veľmi sa čudujem tomu, že práve vy hovoríte o našej snahe spolitizovať verejnoprávne médiá. To je naozaj neuveriteľné, tak ako sú v súčasnosti spolitizované, nikdy predtým v histórii existencie tohto média neboli.
Zároveň nám vyčítate, že v zákone nepočítame a neriešime finančné stabilizovanie. Tento zákon, práve naopak, počíta a ide v starom režime finančného zabezpečenia verejnoprávnych médií, aký ste nastavili vy. Chváliť sa zákonom o koncesionárskych poplatkoch a zároveň hovoriť, že ste oslobodili od nich ťažko postihnuté osoby a že ste nezvyšovali koncesionársky poplatok, no práve tam je kameň úrazu. Verejnoprávne médiá i napriek všetkým zásahom, či je to zákon o koncesionárskych poplatkoch alebo zmluva so štátom, nemajú dostatok finančných prostriedkov. Mohli by ste mi to vysvetliť, ako to je možné, o akom finančnom nastavení hovoríte?

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja som sa domnieval, že ešte niekto vystúpi s faktickou. Ešte raz ďakujem.
Pán poslanec Galbavý, ja si myslím, že je znakom racionality, ak k zlému návrhu zaujmete postoj, aby bol stiahnutý. A zásadné výhrady tohto charakteru nemám len ja, ale aj mnohí odborníci, ktorí sa k tomu vyjadrili. Takže nedomnievam sa, že tu by bolo možné ma kritizovať ako jediného, ktorý toto zlúčenie odmieta.
A s tým zákonom o koncesionárskych poplatkoch to je naozaj zložitá problematika. A vy ju pomerne ovládate. A vy viete, že ten zákon, ktorý platil dovtedy, spôsobil to, že už sme mali 50 % neplatičov a zároveň bola nespokojnosť s vysielaním Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Čiže v prvom kroku sa musela riešiť otázka, aby sme nezvýšili, a tým pádom by to stále ťahali tí poctiví, ale aby sme riešili efektivitu výberu. A to sa podarilo, pretože dnes je to na úrovni 90 %. Tým, že ako sociálni demokrati sme aj oslobodili od nich mnohé skupiny obyvateľstva, si myslím, že to je naše nejaké politické právo a náš svetonázor. A sme to aj kompenzovali verejnoprávnym médiám. Samozrejme, by sa malo pokračovať v zlepšovaní výberu tých poplatkov, ale efekt nakoniec bol, že sa vybralo o milióny eur viac týmto novým spôsobom. A neplatičov, či už na strane právnických alebo fyzických osôb, rádovo pokleslo. Pri právnických osobách tam dve tretiny neplatili podľa toho starého spôsobu. Čiže niečo sme urobili a niečo sme aj dosiahli.
A, pán poslanec Poliačik, vy ste tu vykreslili teda už situáciu možnej exekúcie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade by som chcela poprosiť vyňať zo spoločnej správy body 17 a 18 na osobitné hlasovanie, nakoľko predkladám k nim pozmeňujúce návrhy. Tie by som teraz rada prečítala. Ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Jany Kiššovej, Jozefa Viskupiča, Magdy Vášáryovej, poslanca Tomáša Galbavého a poslanca pána Nagya k vládnemu návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 169).
V čl. I § 2 ods. 1 sa za slovo „rozhlasového“ vkladá slovo „vysielania“.
Ide o spresnenie ustanovenia v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov, keďže ide o dve formy vysielania.
Ďalší bod, druhý. V čl. I § 5 ods. 1 písmeno b) znie: „b) vysielanie najmenej štyroch rozhlasových programových služieb, z ktorých jedna je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky; ak Rozhlas a televízia Slovenska vysiela viac ako štyri rozhlasové programové služby, aspoň štyri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním, a ak vysiela len štyri rozhlasové programové služby, aspoň tri z nich sa realizujú celoplošným vysielaním“.
Zmena je odôvodnená snahou o zachovanie platného právneho stavu. Zákonodarca už v minulosti schválil vypustenie povinnosti realizovať terestriálne vysielanie a tento návrh má za cieľ takýto stav zachovať. Zároveň sa navrhuje, aby Rozhlas a televízia Slovenska nemal povinnosť vysielať aj národnostné vysielanie celoplošne, keďže to odporuje podstate a určeniu adresátov tohto vysielania.
Ďalej, bod 3. V čl. I § 5 ods. 1 písmeno g) znie: „g) vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva Slovenskej republiky; na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska samostatné organizačné útvary Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie“.
Cieľom navrhovanej zmeny je ustanoviť samostatné organizačné útvary v oblasti národnostného vysielania.
Ďalej, bod 4. V čl. I § 9 ods. 1, § 17 ods. 7 a § 18 ods. 6 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“.
Navrhované znenie umožní voliť a odvolávať generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ako aj členov rady verejným hlasovaním.
Bod 5. V čl. I § 9 ods. 1 písmená a) až d) znejú: „a) traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania, b) traja odborníci v oblasti televízneho vysielania, c) dvaja odborníci v oblasti ekonómie a d) jeden odborník v oblasti práva“.
Navrhuje sa zmeniť zloženie členov rady. Nakoľko Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá poskytuje služby verejnosti v oblasti vysielania, navrhuje sa, aby bol v rade väčšinový podiel odborníkov z oblasti vysielania.
Bod 6. V čl. I § 10 ods. 1 sa vypúšťajú slová „dosiahol vek 25 rokov“.
Zdôvodnenie je takéto. Pri členovi rady sa navrhuje vypustiť podmienku dosiahnutia 25 rokov veku z dôvodu nadbytočnosti.
Bod 7. V čl. I § 15 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Generálneho riaditeľa v čase jeho neprítomnosti zastupuje ním poverený zástupca podľa odseku 2 alebo iný písomne poverený zamestnanec Rozhlasu a televízie Slovenska, ak nie je možné zastupovanie ani jedným zo zástupcov vymenovaných podľa odseku 2.“ Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
Navrhované ustanovenie rieši možnosť poveriť zástupcu konaním počas neprítomnosti generálneho riaditeľa, nielen počas obdobia, kedy Rozhlas a televízia Slovenska nemá generálneho riaditeľa. Je to legislatívnotechnická úprava.
Bod 8. V čl. I § 16 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Prílohy podľa ods. 2 písm. a), c), e) až g) kandidát predkladá v štátnom jazyku. Prílohy podľa ods. 2 písm. b) a d) kandidát predkladá v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii; ak prílohy podľa ods. 2 písm. b) a d) nie sú v štátnom jazyku, kandidát ich predkladá spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.“ Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8. V nadväznosti na uvedené sa upravia v návrhu zákona vnútorné odkazy.
Ide o doplnenie ustanovenia, ktoré vyžaduje od kandidáta na generálneho riaditeľa predloženie príloh k prihláške v štátnom jazyku alebo v origináli, alebo v úradne osvedčenej kópii, spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka. Je to legislatívnotechnická úprava.
Bod 9. V čl. I § 16 odsek 5 znie: „Generálnemu riaditeľovi patrí mesačná mzda rovnajúca sa deväťnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Pri skončení výkonu funkcie generálneho riaditeľa podľa § 18 ods. 1 písm. a) patrí generálnemu riaditeľovi odstupné v sume trojnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy. Odstupné mu nepatrí, ak je do funkcie generálneho riaditeľa opätovne zvolený.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 38 znie: „³⁸⁾ § 134 a 135 Zákonníka práce.“ Ďalšie odkazy na poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Vzhľadom na zložitosť a rozsah agendy generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska sa navrhuje zvýšenie jeho odmeny zo sedemnásobku na deväťnásobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Pojem „prémia“ sa nahrádza pojmom „odstupné“ a upravuje sa aj jeho výška. Je to legislatívnotechnická úprava.
Bod 10. V čl. I § 17 ods. 1 sa v úvode druhej vety pred slovo „vypočutie“ vkladá slovo „verejné“ a v poslednej vete sa slová „vypočutie je verejné a“ nahrádzajú slovami „verejné vypočutie“.
Tu ide o legislatívnotechnickú úpravu, zjednotenie pojmov vypočutie a verejné vypočutie v návrhu zákona.
Bod 11. V čl. I § 17 ods. 1 tretej vete a § 24 ods. 5 sa slová „on line“ nahrádzajú slovom „naživo“.
Je to legislatívnotechnická úprava, nahradenie slova jeho slovenským ekvivalentom.
Bod 12. V čl. I § 18 ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo na návrh najmenej 30 poslancov Národnej rady“.
Navrhuje sa vypustiť možnosť podať návrh na odvolanie generálneho riaditeľa zo strany 30 poslancov.
Bod 13. V čl. I § 20 ods. 1 písmeno a) znie: „a) úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu“.
Je to legislatívnotechnická úprava, potrebná z dôvodu zosúladenia tohto ustanovenia so zavedenou legislatívnou skratkou v § 2 ods. 1.
Bod 14. V čl. I § 23 odseky 10 až 12 znejú:
Odsek 10: „Funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska podľa tohto zákona vykonáva od 1. januára 2011 zástupca štatutárneho orgánu,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... ktorého vymenuje predseda Národnej rady; za zástupcu štatutárneho orgánu možno vymenovať osobu, ktorá vykonáva funkciu generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu k 31. decembru 2010 alebo funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie k 31. decembru 2010. Ak obe osoby podľa prvej vety odmietnu vymenovanie do funkcie zástupcu štatutárneho orgánu, predseda Národnej rady vymenuje zástupcu štatutárneho orgánu zo zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska.“
Odsek 11: „Funkčné obdobie zástupcu štatutárneho orgánu zaniká najneskôr ku dňu vzniku funkcie prvého generálneho riaditeľa podľa tohto zákona. Ak počas výkonu funkcie generálneho riaditeľa zástupcom štatutárneho orgánu skončí výkon funkcie zástupcovi štatutárneho orgánu, funkciu zástupcu štatutárneho orgánu vykonáva písomne poverený zástupca podľa odseku 11. Ak následne skončí výkon funkcie aj zástupcovi, ktorý vykonával funkciu generálneho riaditeľa namiesto zástupcu štatutárneho orgánu, ktorého funkcia zanikla, predseda Národnej rady bezodkladne vymenuje zástupcu štatutárneho orgánu zo zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorého funkčné obdobie zaniká ku dňu vzniku funkcie generálneho riaditeľa podľa tohto zákona.“
Odsek 12: „Osobe vykonávajúcej funkciu generálneho riaditeľa podľa odsekov 10 a 11 prináleží za výkon funkcie mesačná odmena v sume a) mesačnej mzdy generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu podľa doterajších predpisov, ak ide o osobu, ktorá podľa doterajších predpisov vykonávala funkciu generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu, b) mesačnej mzdy generálneho riaditeľa Slovenskej televízie podľa doterajších predpisov, ak ide o osobu, ktorá podľa doterajších predpisov vykonávala funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie.“
Navrhovaná zmena má za cieľ zjednodušiť riadenie Rozhlasu a televízie Slovenska v prechodnom období do voľby prvého generálneho riaditeľa tým, že Rozhlas a televíziu Slovenska bude viesť jeden štatutárny orgán namiesto dvoch. Vzhľadom na to, že riadenie oboma doterajšími generálnymi riaditeľmi naraz môže v praxi vyvolať neriešiteľné problémy, navrhuje sa, aby predseda Národnej rady vymenoval za zástupcu štatutárneho orgánu jedného z nich.
Tu by som rada ešte pripomenula, že v tom odseku 11 týmto sa myslí odsek 11 uvedený v bode 15 tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďalej, bod 15. V čl. I § 23 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie: „Zástupca štatutárneho orgánu vymenuje v súlade s § 15 ods. 2 dvoch svojich zástupcov, a zároveň jedného z nich písomne poverí vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa, v prípade ak počas výkonu funkcie generálneho riaditeľa zástupcom štatutárneho orgánu skončí výkon funkcie zástupcovi štatutárneho orgánu.“ Doterajšie odseky 11 až 18 sa označujú ako odseky 12 až 19.
V nadväznosti na uvedené sa upravia v návrhu zákona vnútorné odkazy. Navrhuje sa, aby si zástupca štatutárneho orgánu vymenoval v súlade s § 15 ods. 2 dvoch svojich zástupcov, a zároveň jedného z nich písomne poverí vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa, pre prípad zániku jeho funkcie.
Bod 16. V čl. I § 23 ods. 17 sa slovo „celku“ nahrádza slovom „celok“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Bod 17. V čl. I § 23 sa pripájajú odseky 19 a 20, ktoré znejú:
Odsek 19: „Výkon práv k televíznym programom, ktoré vyrobila Česko-slovenská televízia na Slovensku a ktoré podľa doterajších predpisov patrili Slovenskej televízii, patrí Rozhlasu a televízii Slovenska. Právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou k 1. júlu 1991, ktoré mala podľa doterajších predpisov Slovenská televízia, má Rozhlas a televízia Slovenska. Právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou, ktoré mala podľa doterajších predpisov Slovenská televízia, má Rozhlas a televízia Slovenska. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiadané podľa doterajších predpisov tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou, sa spravujú týmto usporiadaním; ak z týchto zmlúv nevyplýva iné, prechádza právo využívať televízne programy, ku ktorým právo využívania nadobudla Česko-slovenská televízia od zahraničných subjektov, a ktoré podľa doterajších predpisov prešlo na Slovenskú televíziu, na Rozhlas a televíziu Slovenska.“
Odsek 20: „Výkon práv k rozhlasovým programom, ktoré vyrobil Česko-slovenský rozhlas na Slovensku a ktoré podľa doterajších predpisov patrili Slovenskému rozhlasu, patrí Rozhlasu a televízii Slovenska. Právo využívať rozhlasové programy vyrobené Česko-slovenským rozhlasom k 1. júlu 1991, ktoré mal podľa doterajších predpisov Slovenský rozhlas, má Rozhlas a televízia Slovenska. Právo využívať rozhlasové programy vyrobené Česko-slovenským rozhlasom po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom, ktoré mal podľa doterajších predpisov Slovenský rozhlas, má Rozhlas a televízia Slovenska. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiadané podľa doterajších predpisov tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom, sa spravujú týmto usporiadaním; ak z týchto zmlúv nevyplýva iné, prechádza právo využívať rozhlasové programy, ku ktorým právo využívania nadobudol Česko-slovenský rozhlas od zahraničných subjektov, a ktoré podľa doterajších predpisov prešlo na Slovenský rozhlas, na Rozhlas a televíziu Slovenska.“
Predmetná zmena rieši prechod výkonu práv duševného vlastníctva zo Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu na novovznikajúcu inštitúciu Rozhlas a televízia Slovenska.
Bod 18. V čl. I § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 sa vypúšťajú slová „na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska“.
Navrhuje sa vypustiť povinnosť zverejniť výzvu na prihlasovanie kandidátov na generálneho riaditeľa a podávanie návrhov kandidátov na členov rady aj na webovom sídle Rozhlasu a televízie Slovenska, keďže je predpoklad, že webové sídlo tejto inštitúcie k 10. januáru 2011 nebude ešte zriadené.
Bod 19. V čl. I § 24 ods. 5 sa slová „vypočutie je verejné a“ nahrádzajú slovami „verejné vypočutie“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, zjednotenie pojmov vypočutie a verejné vypočutie v návrhu zákona.
Bod 20. V čl. I § 24 ods. 6 sa za slová „dvoch pracovných dní od“ vkladá slovo „verejného“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, zjednotenie pojmov vypočutie a verejné vypočutie v návrhu zákona.
Bod 21. V čl. IV bod 2 znie: „V § 33 odsek 1 znie: „Zákonným depozitárom je a) vysielateľ zriadený zákonom vysielajúci televíznu programovú službu a rozhlasovú programovú službu, ktorý vykonáva depozit 1. vlastných slovenských audiovizuálnych diel podľa § 32 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a), 2. vlastných zvukových záznamov umeleckého výkonu podľa § 32 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. b), 3. zvukových záznamov podľa § 32 ods. 2 písm. d) a e) a ods. 3 písm. b) a c), b) Slovenský filmový ústav, ktorý vykonáva depozit audiovizuálií podľa § 32 ods. 2 a 3 okrem tých, ktorých depozit vykonáva zákonný depozitár podľa písmena a).“.“ Odkazy 28 až 31 vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 28 až 31 sa vypúšťajú.
Navrhuje sa spojiť ustanovenia 33 ods. 1 písm. a) a b), nakoľko zákonným depozitárom v tomto prípade bude už len jeden subjekt.
Bod 22. V čl. IV bod 3 znie: „V § 33 ods. 2 a 3 sa slová „ods. 1 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „ods. 1 písm. a)“.“
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, úpravu vnútorného odkazu v súvislosti so zmenou § 33 ods. 1.
Bod 23. V čl. IV bod 4 znie: „V § 34 a 35 sa v celom texte slová „§ 33 ods. 1 písm. b)“ nahrádzajú slovami „§ 33 ods. 1 písm. a)“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, úpravu vnútorného odkazu v súvislosti so zmenou § 33 ods. 1.
Bod 24. V čl. IV sa bod 5 vypúšťa.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Bod 25. V čl. V bod 3 znie: „V § 4 odseky 1 a 2 znejú:
Odsek 1: „Príjemca úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska. Z každej platby úhrady je určených 70 % na zabezpečenie programovej služby v oblasti televízneho vysielania a 30 % na zabezpečenie programovej služby v oblasti rozhlasového vysielania.“
Odsek 2: „Rozhlas a televízia Slovenska vedie príjmy z úhrad na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ak je Rozhlas a televízia Slovenska klientom Štátnej pokladnice, príjmy z úhrad vedie na samostatnom účte v Štátnej pokladnici. Rozhlas a televízia Slovenska vedie v účtovníctve analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov.“.“
Pojmy Slovenská televízia a Slovenský rozhlas je potrebné nahradiť názvom novovzniknutej inštitúcie aj v tomto ustanovení, keďže táto bude príjemcom úhrady za služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania a rozhlasového vysielania. Je to, ďalej, legislatívnotechnická úprava za účelom zosúladenia terminológie.
Bod 26. V čl. V sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie: "V § 10 ods. 1 sa slová „Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom“ nahrádzajú slovami „Rozhlasom a televíziou Slovenska". Ďalšie body návrhu zákona sa primerane prečíslujú.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu za účelom zosúladenia terminológie.
Bod 27. V čl. VI bod 1 znie: „§ 24 vrátane nadpisu „Príspevok vysielateľa zriadeného zákonom“ znie:
Odsek 1: „Vysielateľ zriadený zákonom je povinný platiť príspevok do fondu.“
Odsek 2: „Základom pre výpočet príspevku podľa odseku 1 sú celkové príjmy vysielateľa zriadeného zákonom z reklamy a telenákupu vysielaných za odplatu v televíznom vysielaní za posledný kalendárny rok.“
Odsek 3: „Príspevok vysielateľa zriadeného zákonom je 5 % zo základu podľa odseku 2.“.“
V poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa citácia "zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „zákon č. .../2010 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov". (Bude doplnené jeho číslo.)
Navrhuje sa nahradiť pojem „televízny vysielateľ zriadený zákonom“ pojmom „vysielateľ zriadený zákonom“, keďže podľa navrhovanej právnej úpravy už bude len jeden vysielateľ zriadený zákonom, ktorý bude poskytovať televíznu a rozhlasovú programovú službu.
Bod 28. V čl. VI sa bod 2 vypúšťa.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Toľko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Dávam návrh, aby sa o týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne.
A zároveň ešte chcem raz zopakovať, že prosím vyňať zo spoločnej správy body 17 a 18 na samostatné hlasovanie, nakoľko k nim boli predložené pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. No, pani poslankyňa, to množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré ste predložili ako skupina poslancov a boli podľa všetkého odsúhlasené ministerstvom kultúry, naozaj svedčí o tom, že tento návrh zákona bol šitý horúcou ihlou a v tej rýchlosti, ako boli predložené aj tieto vaše návrhy, pretože ozaj je na to výbor, aby sa s nimi mohol oboznámiť, a neoboznámil sa s nimi a predkladáte to teraz v podstate, keď pred týždňom výbor zasadal, a my sme sa opätovne len na poslednú chvíľu mali možnosť teraz oboznámiť s vašimi pozmeňujúcimi návrhmi, svedčí o tom, že vnútri navrhovaného zákona sa určite skrývajú ďalšie problematické ustanovenia, ktoré odhalí len prax.
No a ustanovenie o voľbe generálneho riaditeľa, ktoré navrhujete, svedčí o tom, že sa bojíte tajnej voľby. A zrejme ani vnútri koalície nie je zhoda na tento problém a po skúsenostiach s voľbou generálneho prokurátora nechcete pred verejnosťou vytvárať ďalšie trapasy.
Zákon je naozaj nekoncepčný. A uvidíme, aké bude jeho praktické uplatnenie, či práve tento zákon nebude umieračikom verejnoprávnych médií na Slovensku.
Vaše pozmeňujúce návrhy svedčia o tom, že v zákone je podľa všetkého ešte veľké množstvo nášľapných mín a dokonca zákon nerieši opätovne šetrenie, ale zvyšuje náklady, pretože vytvára o jednu funkciu viacej, funkciu generálneho riaditeľa a dve funkcie na úrovni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)