9. schôdza

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Matoviča chcú reagovať pán poslanec Jozef Viskupič, pán poslanec Juraj Blanár, pán poslanec Igor Štefanov. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou na predrečníka.
Slovo má pán poslanec Jozef Viskupič. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel iba doplniť k Igorovmu vystúpeniu, že ma mrzí, keďže viac-menej bolo nasmerované smerom k SMER-u, že je tu tak veľmi málo poslancov. Myslím si, že tam odznelo veľmi veľa pravdy. Ďakujem.

Pán poslanec Juraj Blanár.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, nuž konečne som sa dozvedel, že je jediný človek v galaxii, ktorý pozná pravdu, ktorý vie presne posúdiť, čo všetko bolo dobré a čo je zlé, ktorý je jediný spravodlivý, ktorý má dokonca liek aj na riešenie korupcie a ktorý ešte dodnes, mimochodom, neoznámil toho svojho priateľa údajného, ktorý prišiel za ním s obrovskou ponukou, a doteraz nevyriešil ani ten svoj korupčný problém, ktorý zvýšil svoju cenu v tomto parlamente. Tuším to bolo 20 mil., pán poslanec? Výborne. Som rád, že vy ste prvý v rade, ktorý idete bojovať proti korupcii takýmto výsostne demokratickým spôsobom, ktorý ste preukázali aj dnes pri voľbe generálneho prokurátora.
Vážený pán poslanec, mrzí ma, že ste nerozoberali také veci, čo sa týka rozpočtu, že ste nehovorili, čo to prinesie, keď sa zvýši daň z pridanej hodnoty na 20 %, čo prinesú ďalšie opatrenia, ktoré tu robia ministri aj za vašu stranu, ktorú reprezentujete. Ale na čo jediné ste sa zmohli, je celú vec moralizovať a celú vec dávať na človeka predchádzajúcej vlády, teda predsedu vlády, pretože asi ináč politiku neviete robiť, iba tým, že budete spomínať Roberta Fica vo svojich vyfabulovaných, vymyslených konštrukciách. Našťastie, ľudia sa neriadia tým, čo hovoríte vy, ale vlastným rozumom. A tí im to vo voľbách vždy spočítajú. A som presvedčený, že spočítajú to rovnako aj vám, lebo to, čo robíte doposiaľ, to nemá naozaj obdobu. A ak mienite takto pokračovať, že budete moralizovať a na druhej strane kryť korupciu, ja vás takisto vyzývam ako poslanec Maďarič, už konečne čosi urobte s tým. (Potlesk.)

Pán poslanec Igor Štefanov ako posledný s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som, samozrejme, chcel rád reagovať len veľmi stručne na to, čo hovoril pán kolega Matovič.
Hovorí, že bude dookola opakovať tie veci, ktoré už teda tu odzneli mnoho a mnoho razy. Ja vám, pán kolega, budem tiež donekonečna opakovať, že ten tender, ktorý hanlivo nazývate nástenkový a je výplodom vtedajšej opozície a médií, pomohol rozbehnúť eurofondy na Slovensku. A dneska fungujú eurofondy vďaka tomuto tendru veľmi efektívne. Môžete ísť aj trošku do hĺbky a uvidíte, že mám pravdu, len, žiaľbohu, vy sa opierate len o veľmi plytké tvrdenia bez toho, že by ste zašli trošku viac do hĺbky, o čom svedčí aj to, že ste tu vytiahli logo regionálneho operačného programu a uviedli ste tam nejakú sumu. Keď sa sám seba pasujete za bojovníka za pravdu, tak by ste mali pravdu hovoriť. To logo nestálo toľko, tá suma je nafúknutá, nie je taká, ako ste ju ukazovali. A nie je za to logo, ale je za 350-stranový dizajn, manuál. To nie je to isté ako jedno logo, ktoré vy urobíte za päť korún. O tom nepochybujem.
A keďže ste taký bojovník za čistotu a za právo a za slušnosť, mali by ste konečne vysvetliť, mňa by to veľmi zaujímalo, a možno nie som v tomto jediný v tejto sále, ako je to s tými vašimi daňovými a colnými únikmi, veď vy predsa dlhujete štátu mnoho miliónov korún. A tu moralizujete. Mňa by to veľmi zaujímalo, ako to je. Povedzte nám pravdu. Ďakujem za slovo.

Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Matovič.

K pánovi poslancovi Blanárovi len tak rýchlo. Povedali ste, že hovoril som tu iba vyfabulované, vymyslené konštrukcie. Ak vám pripadá napr. mýtny tender, kde táto republika prišla o 7 mld. korún, vyfabulovaná, vymyslená konštrukcia, tak to chápem. Jednoducho pre vás sú to drobné. A tým pádom tomu neprikladáte žiadnu váhu.
Pán poslanec Štefanov, myslím si, že aj tu vlastne predtým to spomínal pán Záhumenský, ale teda teraz to spojím, zabudol som to povedať v tom vystúpení, ak máte akýkoľvek dôkaz o tom, čo tvrdíte, že tomuto štátu ja dlhujem nejaké milióny korún alebo že som niekde nezaplatil nejakú daň alebo clo pri dovoze tlačiarenského stroja, opakoval to, ešte raz hovorím, pán poslanec Záhumenský, aj vy ste to teraz hovorili, tak poprosím vás, dajte mi o tom jeden jediný dôkaz. Ja vám tvrdím, že tomuto štátu na daniach a na cle nedlhujem ani jednu jedinú korunu a tlačiarenský stroj, ktorý som v roku 2002 doniesol, tak som doniesol s tým, že som zaplatil všetky dane a všetky clá. Čiže poprosím vás o dôkazy. A nehovorte tieto veci, lebo potom takisto ja si môžem začať vymýšľať, pán Štefanov, pán Záhumenský, na vás, že ste znásilnili niekde za rohom nejakú študentku. Bude to také isté tvrdenie, ako to, čo hovoríte vy.

Teraz v rozprave vystúpi už ohlásený predtým pán poslanec Igor Choma. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení poslanci, rád by som sa vyjadril aj ja k predkladanému návrhu štátneho rozpočtu, a to predovšetkým v súvislosti s kapitolou dopravy a konkrétne k niektorým číslam súvisiacim s nadriadenou cestnou infraštruktúrou.
V rozpočte na rok 2011 sa dočítame, že na výstavbu ciest, diaľnic a rýchlostných ciest sa v roku 2011 rozpočtujú výdavky vrátane zdrojov z Európskej únie a spolufinancovania v sume 706 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010 predstavuje zvýšenie o 2,15 %. To je v poriadku. Keď sa ale pozrieme do tabuľky, tak je zrejmé, že sa predpokladá, že sa nebudú čerpať zdroje Európskej únie v takej výške, ako boli nastavené v roku 2010. A z toho vyplýva, že všetky tie reči o výstavbe diaľnic predovšetkým zo zdrojov Európskej únie, o výraznej dynamike ich čerpania, vychádzajú dnes ako naozaj prázdne. Myslím si ale, že z návrhu je zrejmé, že minister financií alebo ministerstvo financií si to uvedomuje a že naozaj dôjde k poklesu čerpania zdrojov z Európskej únie. A potvrdzuje sa tým takisto, že avizovaná realokácia zdrojov z Únie bude mimoriadne zložitá. Žiaľ, ani v tomto roku sa vláda ani neposnažila zdroje Európskej únie výstavbou diaľnic čerpať, a to ani na stavbách, ktoré boli naozaj pripravené na čerpanie z fondov Európskej únie, napr. niektoré z úsekov na D3, teda na diaľnici kysuckej, už pred uzavretím verejnej súťaže, a boli tam zaradené, ako som povedal, z financovania zo zdrojov EÚ. Fondovými stavbami dnes summa summarum sú len dve stavby, jedna stavba, s ktorou sa začalo v roku 2008, to je úsek Žarnovica – Šášovské Podhradie (II. etapa), ktorá mala byť odovzdaná v tomto roku, zatiaľ sa tak nestalo, a R4, to je stavba, ktorá bola otváraná v tomto roku medzi Košicami a Milhosťou. Aby sa dali reálne vyčerpať peniaze, ktoré sú tu alokované na rok 2011, musí ministerstvo dopravy otvoriť v prvom, najneskôr v druhom kvartáli minimálne šesť ďalších eurofondových stavieb diaľnic alebo rýchlostných ciest. Som presvedčený, že čiastka vyčlenená zo štátneho rozpočtu na výstavbu, aj vzhľadom na liknavý a zatiaľ neprofesionálny postup, ktorý sledujem, nebude ani zďaleka vyčerpaná. A dovolím si odporúčať, aby aspoň časť týchto financií pán minister presunul na ich správu a údržbu. K tomu sa ešte potom neskôr vyjadrím, keď budem pri správe a údržbe.
Dámy a páni, ja by som rád povedal, že príprava výstavby jednotlivých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest je procesom, ktorý je naozaj časovo a finančne veľmi, veľmi náročný. Príprava chýbajúcich úsekov D1sa realizuje už desaťročia. Chcem zdôrazniť, že po nástupe vlády v roku 2006, vlády Roberta Fica, nedošlo k žiadnej zmene priorít výstavby ani k zmene trasovania diaľnic, pretože bolo zrejmé, že ich intenzívna výstavba je zásadným podporným prvkom ekonomiky, makroekonomiky, štátu a rastu hospodárstva z viacerých relevantných dôvodov. Naopak, za posledné štyri roky došlo k výraznému zintenzívneniu výstavby diaľnic a najmä prípravy nových úsekov v zmysle platných uznesení vlády Slovenskej republiky. Mám za to, že súčasné počínanie si vlády a najmä pána ministra dopravy z pohľadu výstavby diaľnic je naozaj veľmi zlé a vážnym spôsobom poškodzuje hospodárske záujmy štátu a nielen štátu, ale, samozrejme, aj jeho občanov.
Mimochodom, kolegyne, kolegovia, rád by som vás dal do obrazu, čo sa týka akejsi výstavby diaľnic v jednotlivých regiónoch Slovenska. Častým argumentom súčasného pána ministra napr. je, že nemôže sa stavať v Žilinskom kraji, pretože treba rozdeliť prostriedky, ktoré sú k dispozícii rovnomerne do všetkých regiónov, čo je absolútne v poriadku a čo je relevantné. Ale treba vedieť aj to, že v Žilinskom kraji sa dnes nestavia absolútne žiadna diaľnica, stavia sa v Prešovskom kraji, stavia sa v Banskobystrickom kraji, Nitrianskom kraji, stavia sa niečo v Bratislavskom kraji, v Žilinskom kraji sa nestavia ani kúsok diaľnice. Ale pre vašu informáciu, aby ste si urobili obraz o tom, koľko diaľnic v ktorom kraji ešte chýba, uvediem niekoľko údajov. Ak zoberiem do úvahy diaľničnú sieť, ktorá je riadne zadefinovaná uzneseniami vlády, ak zoberieme do úvahy to, čo je dnes v prevádzke, ktoré diaľnice a rýchlostné cesty sú to, tak z toho zvyšku, ktorý treba ešte dostavať v nejakom období do roku ja neviem 2025, vychádza, že je potrebné ich postaviť v Žilinskom kraji najviac diaľnic, a to je 307 kilometrov, potom je druhým krajom Banskobystrický kraj, kde chýba 219 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, tretím krajom Košický kraj s nepostavenými 209 kilometrami a potom nasledujú Prešovský kraj s nepostavenými 137 kilometrami, Nitriansky kraj s nepostavenými 135 kilometrami, Trenčiansky kraj s nepostavenými 71 kilometrami a Bratislavský kraj s nepostavenými 61 kilometrami. Toto je reálny obraz, dámy a páni, o tom, v ktorom kraji treba koľko diaľnic postaviť. Ale myslím si, že aj napriek tomuto, čo som teraz povedal, je najdôležitejšie pre Slovensko dostavať diaľnicu D1 od Žiliny po Prešov.
Rád by som sa vyjadril k správe a údržbe ciest. V rozpočte sa uvádza, že na správu a údržbu ciest a diaľnic je rozpočtovaných 65 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom predstavuje pokles o 7,21 %. Správa a údržba ciest je zabezpečovaná prostredníctvom Slovenskej správy ciest a Národnej diaľničnej spoločnosti. A pre Slovenskú správu ciest, ktorá je zodpovedná za správu a údržbu ciest I. triedy, je rozpočtovaných 37 mil. a pre Národnú diaľničnú spoločnosť na prípravu, realizáciu opráv diaľnic a rýchlostných ciest je rozpočtovaných 27 mil. eur. Otázka moja znie, koľko eur je rozpočtovaných na ich dennodennú údržbu.
Ďalej sa uvádza v správe, že správu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest vykonáva NDS aj z vlastných zdrojov. Na ďalšom mieste sa ale uvádza, že výsledkom zavedenia mýta je výpadok rozpočtových zdrojov. A Národná diaľničná spoločnosť nemá iné príjmy, ako sú predovšetkým príjmy z mýta, pretože iné vlastné príjmy, ktoré sú z hospodárenia s vlastným majetkom, sú naozaj neporovnateľne malé s mýtom. Zdôrazňujem, že z môjho pohľadu prostriedky dávané na údržbu boli už aj v minulom období poddimenzované, to je naozaj pravda, ale preto, že išli predovšetkým do výstavby nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Avšak za situácie, kedy sa diaľnice prestávajú stavať, je nepochopiteľné, že rozpočet nemyslí aspoň na ich údržbu. A myslím si, že je tu na Slovensku čo udržiavať. Logika je pritom jasná aj v tom, že pokiaľ zvyšuje počet kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, aj ciest I triedy koniec-koncov, musia sa zvyšovať aj náklady na ich údržbu. To nemôže fungovať naopak. Preto ma nesmierne mrzí, že v rozpočte sa uvažuje o skrátení zdrojov na údržbu týchto komunikácií.
Rád by som sa zmienil, dámy a páni, ešte o mýte, pretože mýto sa tu pertraktuje len v polohe, že je netransparentné, predražené a tak ďalej.
Zase, materiál hovorí, teda rozpočet na rok 2011, že systém elektronického mýta mal priniesť zdroje na výstavbu a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest, avšak jeho skutočným výsledkom je dodatočné bremeno pre verejné financie, ktoré len znižuje zdroje na budovanie infraštruktúry, po zavedení mýta prišiel štát o výnosy z diaľničných nálepiek do nákladných áut, ktoré ročne predstavovali približne 41 mil. eur., a okrem toho predchádzajúca vláda schválila ako kompenzáciu po zavedení elektronického mýta zníženie spotrebnej dane na naftu, čím znížila príjmy štátneho rozpočtu z tejto dane ročne o 81 mil. eur, samozrejme, je potrebné platiť za vybudovanie a prevádzku mýta poplatok, ktorý v roku 2011 dosiahne 93 mil. eur, a negatívne dopady vo výške 226 mil. eur sú podstatne vyššie ako predpokladaný príjem z mýta vo výške 176 mil. eur, výsledkom zavedenia mýta v roku 2011 je výpadok rozpočtových zdrojov vo výške 50,7 mil. eur. Toľko hovorí návrh rozpočtu. Som presvedčený, že tabuľka uvedená v tejto kapitole, je urobená zle, a to nielen zle, ale dokonca tendenčne, aby sa znovu negativizoval elektronický výber mýta ako taký. Mimochodom, príjmy z mýta nie sú príjmami štátneho rozpočtu, ale príjmami Národnej diaľničnej spoločnosti. Ale ak by som predpokladal, že tak či tak sú nejakým spôsobom vlastne príjmami štátu, pretože štát je stopercentným vlastníkom Národnej diaľničnej spoločnosti, dal by som do poriadku tieto čísla a povedal by som, aké sú teda príjmy a aké sú výdaje v súvislosti s mýtom. Zvláštnym spôsobom v tabuľke, ktorá je v rozpočte, sa uvádza len údaj, ktorý hovorí o znížení výberu mýta z diaľničných nálepiek pre nákladné automobily, pretože nastúpilo elektronické mýto. Ale aby sme to dali naozaj na poriadok, uvádzam, že mýto je elektronické mýto, a diaľničné nálepky, to všetko dohromady je mýto. My nemôžeme teraz uvažovať len o nákladných autách a neuvažovať o osobných autách. Čiže keď boli príjmy z elektronického mýta v roku 2009 nula, bolo to preto, lebo mýto ešte nefungovalo, v roku 2010 budú 140 mil. eur a v roku 2011 budú 175 mil. eur. A príjmy z diaľničných nálepiek v roku 2009 boli 74 mil. eur, ale v roku 2010 sa znížili, pretože sa predávajú už len diaľničné nálepky pre osobné vozidlá, na úroveň 33 mil. eur, ale v roku 2011, a to sa v správe neuvádza, vzhľadom na zdraženie diaľničných nálepiek sa dajú očakávať príjmy vo výške 55 mil. eur. To znamená, podčiarknuté, že spolu príjmy z mýta ako takého v roku 2009 boli 74 mil., v roku 2010 budú 177 mil. a v roku 2011 budú 230 mil. eur.
Ak zoberieme teraz výdaje, teda tú druhú stranu, splátka vybudovania elektronického výberu mýta bola v roku 2009 nula, v roku 2010 bude 94 mil. a v roku 2011 bude zhruba 94 mil. A ak do toho zarátame aj dopad zrušenia spotrebnej dane z nafty, i keď tu nemá čo robiť, pretože mal by sa uvádzať v úplne inej kapitole štátneho rozpočtu, ale pre poriadok, pretože má to súvis s nejakým mýtom, pretože vláda prijala takéto kompenzačné opatrenie, vtedy, keď sa mýto zavádzalo, musím ale opraviť ten údaj, ktorý je tu napísaný vo výške 81 mil. eur, pretože takéto boli aj naše pôvodné očakávania. Realita však ukázala, že v mínus 80 mil. nie je zarátaný aj pozitívny dopad zrušenia spotreby, pretože sa začalo čerpať viacej nafty, predovšetkým od zahraničných dopravcov. Dá sa očakávať teda dopad nie na úrovni mínus 80 mil., ale mínus 40 mil. eur. Aj keby sme chceli byť konzervatívnejší, tak povedzme, že to bude niekde na úrovni mínus 60 mil. Takže celkom výdaje alebo dopady spolu s príjmami z mýta sú jednoznačné v roku 2009 na úrovni 74 mil. eur, plus, v roku 2010 na úrovni plus 23 mil. eur a v roku 2011 na úrovni plus 76 mil. eur. Takže nemôžeme tu hovoriť, pán minister o tom, že tu bude nejakých mínus 50 mil. eur. A týchto 76 mil. eur, alebo 56 mil., ak by sme rátali teda naozaj s tými dopadmi zo spotrebnej dane na úrovni 80 mil., bude postačovať na vykrytie splátky úveru, ktorý si zobrala ešte Dzurindova vláda prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, vo výške 16,8 mld. korún na výstavbu diaľnic, čo je v poriadku. Ale Národná diaľničná spoločnosť, a už to spomínal poslanec Kažimír, sa naozaj 4 roky vážnym spôsobom bránila defaultu práve z dôvodu toho, že síce úver bol zobratý a čerpal sa, ale bývalá vláda sa zaviazala, že ho bude sanovať, alebo garantovať práve výberom z elektronického mýta, ktoré malo fungovať už v roku 2007, čo sa však nestalo, pretože absolútne na zavedení mýta predchádzajúca vláda nespravila nič. Ale dobre, vysporiadali sme sa s tým a verím, že aj Národnej diaľničnej spoločnosti sa už teraz uľaví a od roku 2011 bude môcť vykazovať aj normálny zisk.
Takže toľko, čo sa týka mýta.
A ja by som sa ešte rád zmienil alebo vyjadril k tomu, čo sústavne či už pán Matovič alebo pán minister donekonečna opakuje. A to je dehonestácia mýta ako takého, systému ako takého, ako niečo, čo je zlé, čo bolo predražené a čo bolo netransparentné. Chcem povedať, možno vám, ktorí ste nesledovali ten proces, pretože sa odohrával pred dvoma rokmi, že transparentnosť celého procesu výberu mýta potvrdil trinásťkrát pri riadnych konaniach Úrad pre verejné obstarávanie, ktorého predsedom bol, mimochodom, predstaviteľ vtedajšej opozície. A úplne zabúdate alebo neviete o skutočnosti, že Národná diaľničná spoločnosť vylúčila v súťaži na mýto pôvodne len dvoch uchádzačov, nie troch. Čiže ostali v tej súťaži dvaja, ale po námietke jedného z vylúčených uchádzačov práve Úrad pre verejné obstarávanie dal nariadenie Národnej diaľničnej spoločnosti vylúčiť aj tretieho uchádzača. Takže ostal v súťaži len jeden, bohužiaľ, ten najdrahší. Zdôrazňujem ešte, že korektný postup Národnej diaľničnej spoločnosti pri súťaži potvrdil svojimi rozsudkami sedemkrát aj príslušný krajský súd. A vôbec by som sa, dámy a páni, nebránil ani Európskemu súdnemu dvoru, pretože som presvedčený o tom, že Národná diaľničná v tejto súťaži postupovala korektne. (Potlesk.)
Dámy a páni, elektronický výber mýta, či sa to niekomu páči alebo nepáči, funguje a funguje veľmi dobre. Je pripravený aj na interoperabilitu v rámci celej Európskej únie. A myslím, že máme dnes najlepší systém výberu mýta v Európe, čo bolo potvrdené aj Európskou komisiou dopravy. Taký list k dispozícii mám.
Na záver, dámy a páni, vážení poslanci, kolegovia, dovoľte, aby som skonštatoval, že rozpočet pripravený súčasnou vládou v kapitole dopravy vykazuje vážne chyby a neznalosť problematiky. Za týchto okolností nemôžem takýto návrh rozpočtu na rok 2011 podporiť. Ďakujem sa vašu pozornosť. (Potlesk.)