9. schôdza

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

Áno, ďakujem pekne. Rada sa vyjadrím v rozprave. Pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené a potom aj k samotnej rozprave. Ako predkladateľ alebo za predkladateľa návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje ku kvalite právnej úpravy, aj sa stotožňujem s odporúčaním gestorského výboru na hlasovanie o bodoch 1 až 9 a 11 až 27 s návrhom schváliť a osobitne s hlasovaním o bode 10 s návrhom neschváliť. Čiže, stotožňujem sa s odporúčaním gestorského výboru. Vítam a chcem veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Beblavému za jeho pozmeňovací návrh, ktorým sa precizuje právna úprava majetkových priznaní, majetkových priznaní sudcov a hlavne sa zavádza lehota, do ktorej majú byť zverejnené majetkové priznania sudcov, pretože naozaj je pravda, napriek zákonnej úprave, Súdna rada za rok 2009 do dnešného dňa nezverejnila majetkové priznania sudcov. Rovnako viem akceptovať a nemám problém, považujem za vylepšenie druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Beblavého a asi nikoho neprekvapím, keď poviem, že sa neviem stotožniť so žiadnym pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Madeja a chcem poprosiť a požiadať poslancov, pokiaľ chceme naplniť zámery programového vyhlásenia vlády v oblasti justície, aby podporili predložený návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako vyplývajú zo spoločnej správy pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Beblavého, ale bez akceptovania pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Madeja, pretože tie nás vracajú späť do existujúceho stavu.
Dovolím si, ale vyjadriť sa predsa len trošičku aj k rozprave, pretože zase tu boli päťdesiate roky, politizácia a suterén. Tak, keď suterén a politizácia, asi za suterén a politizáciu každý považujeme niečo iné. Ja za politizáciu a suterén považujem to, že to bol SMER, ktorý počas minulého volebného obdobia zveril justíciu do rúk Mečiarovi. Dovolil mu obsadiť kreslo ministra spravodlivosti, a tým sa to celé začalo, lebo potom sme len videli, ako sa dá systém zneužívať. Ja rozumiem aj pánovi poslancovi Madejovi, aj ďalším poslancom za stranu SMER, že cítia zodpovednosť za stav justície za tie posledné štyri roky. A rozumiem aj tomu, že je to nepríjemné, pretože aj vy musíte cítiť, páni poslanci, že verejnosti veľmi vadí existujúci stav justície, kam sa dostala za posledné štyri roky. A dnes možno nielenže cítite zodpovednosť, ale možno vám to dnes už aj vyhovuje. Neviem. Ale áno, ja si myslím, že súčasný stav vyžaduje výrazné zmeny, preto sa k týmto výrazným zmenám, ako povedala pani poslankyňa Laššáková, aj hlásim. Hlásim sa k doteraz najväčšiemu otvoreniu justície verejnej kontrole. Hlásim sa k tomu, aby sme vytvárali podmienky na zúženie priestoru pre vnútornú korupciu a klientelizmus na súdoch a hlásim sa k posilňovaniu nezávislosti sudcov pri ich rozhodovaní v konkrétnych kauzách a oslabeniu vplyvu predsedov súdov a ministra na rozhodovanie v jednotlivých kauzách. Ja si myslím, že je čas prestať si klamať a povedať si pravdu. A síce tá pravda je, že nielen prieťahy v súdnom konaní sú problémom našej justície, ale problémom našej justície je aj nedôveryhodnosť a hlavne to, že dnes negarantuje svojím spôsobom fungovania nestranné rozhodovanie v jednotlivých prípadoch.
Buďme úprimní, problémom dnešnej justície je aj tušená, možno ťažko preukázateľná korupcia a ovplyvňovanie v súdnictve. Spomeňme si napríklad na lístoček, ktorý dostala v spise pani sudkyňa Lauková. Ako jej predsedníčka súdu odkazovala, že možno sa treba zamyslieť nad prepustením z väzby jedného obžalovaného. A môžem pokračovať jednotlivými, jednotlivými kauzami. Áno, myslím si, že keď chceme dosiahnuť zmenu vnímania justície, musíme si priznať aj tieto nepríjemné veci. Musíme si priznať aj to, že zo súdnictva sa stal zakonzervovaný stav, ktorý klonuje sám seba, ktorý naozaj klonuje sám seba. Kvalitní odborníci v tomto systéme majú malú šancu sa do neho dostať, pretože sudcovské miesta sú spravidla vopred zadané pre tých správnych ľudí. Proste, počúvame to na chodbách súdov. Keď je vypísané výberové konanie, proste, chodby hovoria o tom, pre koho je vypísané výberové konanie. Potom nemusia byť výberové konania. Toto je stav, ktorý je neprijateľný. Preto, ja si myslím, že naozaj stačilo a treba povedať dosť a treba sa postaviť čelom a otvorene a pustiť sa naozaj odvážne aj do väčších zmien.
Ja si myslím, že tým prvým krokom a hovorím o prvom kroku, tým prvým krokom je otvorenie justície verejnej kontrole, pretože aj súdna moc pochádza od ľudí, preto ľudia, občania sú tí najpovolanejší, ktorí môžu kontrolovať aj súdy, súdnictvo ako také. Preto nech ľudia vidia ako rozhoduje najvyšší orgán nad justíciou Súdna rada. Nech ľudia môžu sa ísť pozrieť, ako sa vyberajú noví sudcovia. Splaťme aj ten dlh, ktorý máme skoro dvadsať rokov a naozaj zverejňujme a sprístupňujme všetky rozhodnutia. A čo je dôležité pre nestranné rozhodnutie, spretŕhajme všetky nitky, aby predsedovia súdov nemohli šikanovať jednotlivých sudcov, a tým nepriamo ovplyvňovať aj súdne rozhodnutie. Myslím si, že súdnictvo a debata o súdnictve nie je len debata teoretická, sudcovia v mene Slovenskej republiky rozhodujú o vážnych otázkach bytia a nebytia jednotlivých ľudí, a preto je podstatné a mimoriadne dôležité, aby ľudia, ktorí vstupujú do súdnej siene, mohli dôverovať sudcovi a mohli dôverovať, že naozaj ich spor bude nestranne rozhodnutý. Preto vás prosím, páni poslanci, podporme tento prvý krok, podporte túto prvú zásadnú zmenu, ktorou je otvorenie slovenskej justície kontrole verejnosti, pretože je to prvý, ale zároveň nevyhnutný krok, aby sme vytvorili podmienky, v ktorých si môže justícia vydobyť dôveryhodnejšie postavenie. O to vás prosím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu po konzultácii s pani navrhovateľkou, ktorá sa nechce vyjadriť k rozprave a pred tým ešte, pán poslanec, veď buďte trpezlivý, ste mladý, ale pred tým ešte ako pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu s procedurálnym návrhom pán poslanec Madej.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, počas riadenia schôdze podpredsedom Národnej rady pánom podpredsedom Bugárom mám za to, že nebol dodržaný zákon o rokovacom poriadku a to v tom, že podľa ustanovenia § 28 zákona o rokovacom poriadku predsedovi Najvyššieho súdu udelí Národná rada slovo, ak o to požiada. Národná rada o tom hlasuje bez rozpravy. Nakoľko hlasovaním Národná rada nerozhodla, mám za to, že rozpravu sme ukončiť nemali, mali sme počkať až do rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o tom, či udelí predsedovi Najvyššieho súdu slovo a po tomto rozhodnutí, s týmto rozhodnutím sa vysporiadať, to znamená udeliť, alebo neudeliť slovo predsedovi Najvyššieho súdu a až následne zatvoriť rozpravu. Urobiť to tak, že po žiadosti predsedu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, to je váš výklad rokovacieho poriadku, s ktorým nemôžem súhlasiť, ale o tom môžeme diskutovať osobne nie tu cez mikrofóny a v pléne Národnej rady, preto lebo je treba, aby ste dali do súvislosti aj § 34 s § 28. A potom si môžete urobiť iný výklad rokovacieho poriadku, ak vám aj radí pán predseda Najvyššieho súdu, tak obidvaja sa mýlite, preto panie poslankyne, páni poslanci, nemám k tomu čo viacej dodať, jedine nasledujúce, že pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je zákon z 19. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Súdnej rade a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Prosím pani poslankyňu Dubovcovú, ktorú poveril ústavnoprávny výbor, aby Národnú radu informovala o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výbore ústavnoprávnom. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

(Rokovanie o zákone z 19. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 174.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, vážení páni poslanci, pani poslankyne, oboznámiť vás so správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 19. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 174 v druhom čítaní.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 4. novembra č. 155 pridelil zákon z 19. októbra 2010 č. 185/2002, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru. Určený výbor rokoval o vrátenom zákone vrátane pripomienok prezidenta republiky a uznesením č. 94 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť zákon č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v znení pripomienok uvedených pod bodom 1, 5 a 6. Poveril mňa, poslankyňu Janu Dubovcovú, aby som Národnú radu informovala o výsledku rokovania gestorského výboru. Výbor odporúča hlasovať spoločne o pripomienkach pod bodom 1, 5 a 6 s návrhom schváliť, osobitne o pripomienke pod bodom 2, spoločne o pripomienkach pod bodom 3 a 4. K týmto bodom výbor nezaujal stanovisko.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som do rozpravy nedostal žiadne prihlášky. Ústne, preskakujete, páni. Pán poslanec Procházka, Číž, pán poslanec Madej. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Procházka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručný a myslím si, že najmä čo sa týka pripomienok č. 1, 5 a 6 ide zo strany prezidenta republiky o príkladný spôsob uplatnenia jeho právomoci suspenzívneho veta a dovoľujem si vás, kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu formou hlasovania za tieto pripomienky 1, 5 a 6. Pre tých štrnásť ľudí v sále, ktorých by to možno mohlo zaujímať, čiže mojich kolegov z poslaneckého klubu, tak ja osobne budem hlasovať aj za pripomienku č. 2 a naopak, pripomienky č. 3 a 4 myslím si, že sú vyjadrením vecného názoru prezidenta republiky, kde nie je žiadna hrozba či už nesúladu s Ústavou alebo akýchkoľvek iných podobných okolností. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán poslanec, a poprosím a udeľujem slovo pánovi poslancovi Čížovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, tento zákon súvisí s predchádzajúcim zákonom. Faktom je, že náš klub preferuje skôr vecné argumenty, rešpektuje mechanizmy prerokovania návrhov zákonov s tým, že pôvodne sme ani neuvažovali, že v druhom čítaní budeme rozoberať ešte niektoré otázky, ktoré súvisia s politickým prostredím, v ktorom sa tieto zákony prijímajú, ale vystúpenie pani ministerky, hlavne stanoviská, ktoré odznievajú v tejto Národnej rade, nás nútia k tomu, aby sme k tejto situácii, ktorá tu vzniká, zaujali stanovisko.
Vážené kolegyne, kolegovia, iste vám neušlo, že už pri programovom vyhlásení sme zásadným spôsobom kritizovali neobyčajne vecnú prázdnotu tej časti, ktorá sa zaoberá justíciou a prakticky celé programové vyhlásenie stojí na tom, že sa treba vysporiadať s Harabinom, so Súdnou radou. Je tam síce jeden taký dosť nepríjemný moment, že celá Súdna rada podporuje predsedu Súdneho radu, zdokumentovala to niekoľkokrát stanoviskami, ktoré sme všetci obdržali a to drvivou väčšinou, vážené kolegyne, kolegovia, to znamená, nejde tu o nejaké dramatické rozdelenie sudcovského stavu alebo Súdnej rady alebo v podpore Súdnej rady, ale pomery, pomery sú 80 možno ku 20, možno ku menej ako 20 % v sudcovskom stave, ktoré by nerešpektovali existujúceho, riadne zvolenú štruktúru orgánov súdnej moci, ktorú teda reprezentuje Súdna rada, logicky aj jej predseda. Ten atak, ktorý je čisto politický, a ktorý nemá žiadne vecné zdôvodnenia, je neuveriteľne nepatričný, nepatrí do nášho parlamentu a je zásadným krokom späť v dosiahnutých štandardoch v politickej kultúre, v politickej morálke. Takýto atak, ktorý nesprevádzajú poukazy na vecné prípadné pochybenia či Súdnej rady, či predsedu Súdnej rady a trpezlivé a vecné presviedčanie a využívanie právnych a ústavných nástrojov, ktoré má k dispozícii prípadne aj výkonná moc. Ja som už niekoľkokrát aj za náš klub aj za seba demonštroval, že my takéto konanie rešpektovať budeme. Je prirodzené a rešpektujeme aj zodpovednosť ministerky za existujúci stav, ale tie slová, ktoré tu pani ministerka prednáša v tom zmysle, že ona usúdila, že na chodbách sudcov sa všeličo rozpráva a to ju vlastne oprávňuje nerešpektovať dobré mravy, dobrú vôľu pri zákonoch, akcentovať len čisto formálnu stránku práva, ako keby uplatňovanie práva nemalo naozaj veľmi silnú stránku morálky, kde sa rešpektujú zvyklosti, kde sa rešpektujú všetky ďalšie okolnosti, ktoré súvisia s tým, že ten, ktorý reprezentuje z výkonnej moci justíciu, vie garantovať verejnosti aj dobré spravovanie stavu. Ako vyzerajú takéto ataky, keď dneska sa vidí, že nie je ani len minimálna možnosť a pri týchto atakoch pani ministerky je to prakticky vylúčené, aby predseda Súdnej rady, teda predseda najvyššieho orgánu súdnej moci v tomto štáte, aby sa vytvorilo elementárne pracovné prostredie pre normálnu kooperáciu týchto dvoch nesmierne dôležitých persón, ktoré majú verejnosti garantovať zlepšenie stavu súdnictva. Predsa všetci vieme, že tak my, ako aj pani ministerka, nie sme spokojní s dosiahnutým stavom súdnictva. Ale je predsa úplne vylúčené, aby sa na akože jednostranný pohľad na zlepšenie stavu, pre ktorý je, pani ministerka, ani zďaleka nemáte celospoločenský súhlas, ani väčšinový súhlas, ani dostatočný menšinový súhlas. Je čiste vyjadrením ambícií vašej strany, ktorú reprezentujete, ale som presvedčený, že drvivá väčšina občanov sudov nechce, aby takýmto spôsobom to, čo vy usúdite, že by malo byť zlým a chcete to riešiť spôsobmi, ktorý je v hlbokom rozpore minimálne s dobrými zásadami a dobrými mravmi. Odhliadnuc od toho, že spoliehať sa vyslovene iba na naozaj jednoznačne väčšinový, väčšinový valec, ak dovolíte, keď sa má vrátiť tento termín, ktorým chcete prevaliť evidentné veci, ktoré sú súčasťou politickej kultúry a tu zostali. Robíte to permanentne, urobili ste to s rozhlasom a s televíziou, kde zvolené súdne rady s presahmi volebného obdobia, ktoré majú byť stabilizované, a ktoré musíme rešpektovať. Predsa nie je možné, keď sa vymení politická garnitúra, pani ministerka, nikdy to nespravíme, aby som začal vyhlasovať, že vami urobené reformy sú zlé a 6-ročné presahy súdnych rád, členov súdnych rád alebo iné predpísané veci, ktoré sú súčasťou stabilizácie súdnictva, jednoducho, zmením.
Ja viem, že SDKÚ má skúsenosti s tým, ako sa robí zmena po politickej výmene. Pamätám si, čo sa dialo v Slovenskej televízii, kde ste vyhodili tých tridsaťdva redaktorov na to najvyššie poschodie, som presvedčený, že ste tú negatívnu skúsenosť vyhodnotili, a že už tento mechanizmus vyradíte zo svojich nástrojov politickej moci, ktorú chcete uplatňovať. Ale vôbec sa tak nedeje, toto sa deje, a to vidíme, tak sme to videli v rozhlase a v televízii pri zlučovaní, kde nemilosrdne bez akejkoľvek dohody s opozíciou a demonštrovanie verejnosti, že chcete to robiť korektne, a že máte na to aj nejaký súhlas, že chcete zmeniť existujúci mechanizmus za iný a znovu teda príde k politickým rokovaniam a že budú tieto politické rokovania potom mať nejaký výsledok, ktorý bude spočívať v tom, že spoločne sa v pomernom rámci dohodnú aj tie budúce rady, aby bolo jasné, že verejnoprávne médiá sa nebudú zneužívať. Čo sa týka súdnej moci, čo sledujeme to isté. Likvidovať riadne zvolenú Súdnu radu, hľadať rôzne dôvody na to, aby sa tento stav zmenil, vymýšľať neuveriteľné veci ako je verejnosť do Súdnej rady, pričom ide o výsostne odborný orgán, kde sú zásadné právne nedostatky.
Pani ministerka, pán minister vám ich tam, pán prezident vám ich tam napísal a povedal, že z dôvodu jasnosti tých dôvodov sa ani nebude unúvať sem prísť a prednášať ich v Národnej rade. Veď tie sú nad slnko jasné a každý trošku korektný právnik musí vidieť, že také právne predpisy, ktoré sem dávate, že sršia politickou účelovosťou a ani si ich len poriadne nepripravíte tak, aby aspoň navonok vyzerali, že z formálno-právneho hľadiska sú správne. Rušíte retroaktivitu, resp. zavádzate retroaktivitu a som presvedčený, že tieto zákony, keď si ich náhodou pretlačíte koaličnou väčšinou budú predmetom rozhodovania Ústavného súdu, a že Ústavný súd poukáže na charakter toho, čo sa tu vlastne deje.
Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že politická kultúra musí pracovať s takými vecami pri uplatňovaní formálneho práva ako sú nadpozitívne práva, pani ministerka. Nadpozitívne práva, ktoré patria k politickej kultúre, že sa zaujímajú stanovisko iné. Nevydávam svoje stanovisko, na ktoré nemáte žiadny dôvod cez prieskum verejnej mienky a podobne, za väčšinové spoločnosti a budete rešpektovať reprezentáciu, akú rešpektujeme my a rešpektujeme vašu pozíciu v tomto štáte. Máte percentá, ktoré ste dostali vo voľbách a máme svoje percentá aj my. A v tomto zložení približne reprezentujeme aj verejnú mienku. A my sa nestotožňujeme s vaším vedením, pani ministerka, to znamená, že pokiaľ je rozpor vecí medzi vaším a naším vedením, v takom prípade zákon a poriadok Národnej rady ustanovuje mechanizmy riešenia toho konfliktu a rozdielneho pohľadu. A nerešpektovaním tohto pohľadu znamená, že zásadným spôsobom narušujete právnu klímu v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja som presvedčený, že takýmito krokmi, ktoré sa začínajú opakovať častejšie a vrcholom bola voľba generálneho prokurátora, kde v priebehu voľby generálneho prokurátora ... (nezrozumiteľne vyslovené - pozn. red.) zavádzať, a to ešte veľmi nekvalifikovane a predkladať sem nejaký inštitút verejnej voľby a nekorektným spôsobom interpretujete veci, pričom v právnej teórii vám poriadny žiak tretieho ročníka Právnickej fakulty veľmi jasne vysvetlí, aký je rozdiel medzi tajnou a verejnou voľbou, a prečo tajná voľba dominuje vo všetkých parlamentoch pri personálnych voľbách jednotlivých funkcionárov. Veľmi jednoducho sa podarilo zatajiť občanom Slovenskej republiky, že v ústave našej republiky je napísané, že v časti politické práva, pani ministerka, je napísané, že občania si uplatňujú svoje právo v rovných, voľných a tak ďalej, ale predovšetkým tajných voľbách, pani ministerka, asi preto, že zákonodarca vie prečo sú v tajných voľbách, si občania cez politické práva uplatňujú svoju moc. Nie je žiadny problém, aby sme na túto tému robili rozpravu a bez problémov vysvetlíme verejnosti, prečo nie je dobré od takéhoto princípu ustupovať. Pani ministerka, cesta, na ktorú ste sa vydali, neviem či je to vaša vlastná iniciatíva, ale pravdu vám poviem, trošku sa čudujem, lebo ja inak si vás ako človeka, politika vážim, ale toto vás nectí. Tento mechanizmus, ktorý sem predkladáte a to, čo sa začína diať, podľa môjho názoru, už začína výrazne vzbudzovať predstavy o tom, že musíme sa pozerať do ústavy aj na to, čo to je právo na občiansky odpor a právo na občiansku neposlušnosť, pani ministerka, pretože začínate nemilosrdne rúcať dosiahnutý stupeň v organizácii súdnictva, jeho tvorby a neúnosnou politizáciou vytvárate situáciu, ktorá ohrozuje elementárne zásady parlamentarizmu Slovenskej republiky. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)