9. schôdza

Ďakujem. Poprosím ešte kolegov, keby vymazali pána poslanca Zelníka a Mikolaja, boli prihlásení po tom, ako bola uzatvorená možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Slovo má, pán poslanec Švantner.

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa, treba oceniť to vaše také divadelné vystúpenie v rozprave, ale ja by som chcel povedať, že vôbec sa nevymyká rámcu, ktorým vystupujú všetci poslanci maďarskej národnosti, a nielen poslanci maďarskej národnosti, ale aj poturčenci, ktorí sedia vedľa vás, ale treba sa zamyslieť nad podstatou, že o čo vlastne ide.
No ide o to, že ekonomicky, ak chceme, aby sa na Slovensku darilo, tak je potrebné, aby vaši spoluobčania, ktorí žijú na juhu Slovenska, kde často chodím, aby mohli s nami komunikovať, a aby sa mohli zamestnať aj nielen v Maďarsku a v pohraničí, ale aby sa mohli zamestnať aj v strede Slovenska. Čiže, vy tým, že vlastne ich izolujete a bránite tomu, aby mohli komunikovať s ostatnými občanmi, ich vlastne tlačíte do tej zlej ekonomickej situácie.
A ešte, keď by som mal reagovať na tú poznámku pána Bugára, áno nemôžem reagovať, ja ti to potom poviem po a budem hovoriť o Slovnafte, o IRB a o ďalších veciach. Ďakujem.

Prepáčte, pán Švantner. Prepáčte mi. Poprosil by som bez mikrofónu. Pán Bugár, no nie, že vy nič, vykrikujete tu cez celú sálu. Nerobte to, prosím vás, dobre. (Potlesk.)
No vidíte, tu ma musia kolegovia zo SMER-u podporiť, aby ste nevykrikovali bez mikrofónu. No, nechcete si ísť ku mne sadnúť? (Potlesk.)
Dobre. Slovo má, vy ste skončili pán Švantner, áno? Slovo má pani poslankyňa Obrimčáková. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, uvedomujete si, že zmena, ktorú navrhujete vo vzťahu k ďalšej pedagogickej dokumentácii obmedzí občanov, ktorí neovládajú jazyk národnostnej menšiny, a teda nebudú sa môcť oboznámiť s obsahom pedagogickej dokumentácie písanej výlučne v jazyku národnostnej menšiny.
Škola je predsa štátna inštitúcia, ktorá má slúžiť všetkým občanom. V tejto škole môžu plniť povinnú školskú dochádzku aj žiaci, ktorých rodičia neovládajú jazyk národnostnej menšiny. Ich informovanosť by bola touto zmenou výrazne obmedzená. Okrem zákonných zástupcov žiakov do týchto dokumentov môžu nahliadať aj zástupcovia orgánov územnej samosprávy, ktorí sú zriaďovateľmi týchto škôl. A tiež nemusia ovládať jazyk národnostnej menšiny. V tomto prípade budú aj ich práva výrazne obmedzené pri riadení týchto verejných inštitúcií.
Ak má ministerstvo školstva tento problém doriešiť ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, potom bude musieť zmeniť nielen zákon o výchove a vzdelávaní, ale aj vykonávacie predpisy materských škôl, základných a stredných škôl, čo považujem za problematické a absurdné vo vzťahu k ostatným školám a školským zariadeniam. Mám tak na mysli nielen bežné školy s vyučovacím štátnym jazykom, ale aj školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.
Ako budete riešiť školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny? Tam sa bude písať dokumentácia v štátnom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny? Preto považujem to za ignoranciu a dehonestáciu štátneho jazyka. (Potlesk.)

Pán poslanec Senko.

Ďakujem. Pani poslankyňa, nemôžem súhlasiť s vašimi úvodnými ohnivými slovami. Súčasne platný zákon nie je namierený proti nikomu. Práve naopak. Jeho cieľom bolo, aby sa v Slovenskej republike dalo komunikovať vo verejnej sfére v štátnom jazyku, a aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný.
Začína sa tu operovať stanoviskom Benátskej komisie. Aj vy ste to istým spôsobom účelovo z tohto stanoviska niektoré pasáže vyňala a snažili ste sa použiť proti súčasne platnému zákonu o štátnom jazyku. Ja vám tiež zacitujem z tohto stanoviska a dokonca z jeho záverov. "Ochrana a podpora úradného jazyka štátu sú legitímnym záujmom, ktorý majú mnohé európske štáty spoločný. Používanie štátneho jazyka sleduje niekoľko legitímnych cieľov. V prvom rade chráni verejný poriadok tým, že štát má na svojom území prístup k nevyhnutným informáciám a komunikácii, môže v prípade potreby zasiahnuť a niesť zodpovednosť. Je zárukou rozvoja identity spoločenstva daného štátu a zabezpečuje vzájomnú komunikáciu medzi základnými zložkami obyvateľstva a v rámci nich. Bráni tomu, aby boli občania vystavení diskriminácii pri uplatňovaní svojich základných práv v oblastiach, kde osoby patriace k národnostným menšinám majú väčšinové postavenie alebo ochrana a podpora štátneho jazyka posilňuje aj sociálnu súdržnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, no, začala ste prejav tým, že teda, že zákon, ktorý prijala predchádzajúca vláda, že hlavným problémom je, že bolo ukázať, kto tu je pánom a podobne. No, výrazne to celý váš prejav spolitizovalo a trošku vám, musím vám to povedať, zavanul na mňa ten dych, ktorý tu už nebol z vystúpení radikálnych predstaviteľov SMK v predchádzajúcom volebnom období.
Kolektívna diskusia znamená, nielen uvádzať, čo je logické, argumenty v prospech vlastných tvrdení, ale vyrovnať sa aj s vážnymi argumentmi protivníka. Empatiu k tomu pomyselnému protivníkovi, ktorí sme teda my, ktorí akože hájime teda záujmy väčšinového národa, ak chceme, alebo teda aj záujmy štátneho jazyka na území Slovenska. Tá diskusia bude mať význam vtedy, keď teda budeme si vyvracať, prípadne nejakým spôsobom sa vyrovnávať s argumentmi, ktoré sú dôležité.
Jeden z mojich základných je, a zažíval som to, že mám priateľa, ktorý žije na národnostne zmiešanom území, kde teda Slováci sú v dramatickej väčšine, kde bol trikrát až štyrikrát poprosiť na orgáne samosprávy, prosím vás, ale dajte to aj v slovenčine správy, keď sú. Išlo o banálny problém zaštepenia psa. Dajte to aj v slovenčine, aby som, keď som ja tam, aby som mohol využiť tie služby a tak ďalej, kde demonštratívne odmietli tento krok urobiť.
Tu aj ten drobný moment, ak existuje teda právo, tak to právo musí byť vynútiteľné. Pre prípad konfliktu musí byť nejaký mechanizmus. Tisíckrát s vami súhlasím, že treba s takýmto mechanizmom narábať nesmierne citlivo, ale naozaj iba pri demonštrovanom porušovaní musí byť aspoň symbolická možnosť nejakým spôsobom, keďže ide o citlivú otázku, je aj túto sankciu mať k dispozícii a nejakým spôsobom aspoň trošičku teda snažiť sa, aby sme pravidlá, ktoré sa dohodnú na centrálnej úrovni, aby sa používali na celom území Slovenska.
Takže, tu je napríklad argument, s ktorým sa treba vyrovnať a kto chce korektne hovoriť o menšinových záujmoch, musí sa vyrovnávať aj so záujmami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Blanár.

Vážená pani kolegyňa, vy ste vo svojom úvodnom slove povedali, že veľa sa o zákone rozprávalo, ale nediskutovalo sa. Nuž áno, nemohlo sa diskutovať, pretože z úst vtedajšej politickej strany SMK, ktorá myslím si, že veľmi manipuluje svojich priaznivcov na južnom území, chodila a klamala po uliciach, že ľudia nebudú môcť hovoriť vo svojom rodnom jazyku.
Neviem, kde ste boli vtedy vy, ale predpokladal som, že MOST - HÍD bude možno niečo kvalitatívne lepšie, že nebude zneužívať práve tieto vášne, lebo ja sa domnievam, že ľudia na južnom Slovensku, predovšetkým národnosti maďarskej, nemajú s tým absolútne žiadny problém.
Zároveň ste potom hovorili, že aby sme politiku nechali bokom pri tej diskusii. A to je jedna z taktík, ktorú tu používala aj SMK a zrejme vy pokračujete v nej, pretože my, aby sme politiku nechali bokom, ale vy si ju budete robiť tak, aby ste tu mohli zavádzať opäť ľudí, pretože ani v Benátskej komisii sa nehovorí, že by, teda v stanovisku Benátskej komisie sa nehovorí, že skúma práva národnostných menšín. Práve naopak, práva národnostných menšín, vrátane maďarskej, sú na Slovensku tak nadštandardné, že ak pominieme, povedzme Švajčiarsku konfederáciu, ktorá je na úplne inom základe založená, tak ich máme azda najlepšiu vôbec v rámci Európskej únie. Len vy, poslanci maďarskej strany, ktorí zneužívajú takýmto spôsobom hlasy svojich voličov, tu vytvárate takéto nevraživé prostredie.
Ja by som vás poprosil, poďme naozaj diskutovať a nie klamať a vytrhávať z kontextu to, čo Benátska komisia napísala.