9. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister financií, dovolím si uviesť spoločnú správu k tlači 99a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov (tlač 99), v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 95 z 13. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Po tretie. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
Po prvé odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 52 zo dňa 18. novembra 2010, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 74 z 15. novembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 65 zo dňa 18. novembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 34 z 18. novembra 2010 a nakoniec Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 40 zo dňa 24. novembra 2010.
Z uznesení výborov uvedených, ktoré som pred chvíľou uviedol, tejto správy vyplynuli, vyplynulo šesť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bode spoločnej správy č. 3 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť a o bodoch spoločnej správy číslo 1, 2, 4, 5, 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov schváliť s pozmeňujúcim návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 97 z 26. novembra 2010. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, pričom ma súčasne poveril predniesť túto spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a zároveň navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky: pána poslanca Ďurkovského a pána poslanca Marcinčina.
Pán Ďurkovský, máte slovo.

Príjemné dobré ráno. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená preplnená snemovňa, dámy a páni, veľmi ma... (Reakcie z pléna.) Vedenie je celé, to je pravda, len to mu slúži ku cti. (Smiech v sále.)
Dámy a páni, veľmi ma potešili slová pána ministra, ktorý hneď vo svojom úvode vyjadril to, že došlo istým spôsobom k dohode práve pri diskusii o tomto návrhu zákona. Dovoľte mi, ale predsa len nebudem hovoriť všetko práve z toho dôvodu, čo povedal pán minister, ale predsa len sa dotknúť aspoň niekoľkých faktov a skutočností.
Začal by som citovaním krátkej novej časti dôvodovej správy: "Daň z nehnuteľností je fakultatívnou miestnou daňou upravenou zákonom č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorú obce môžu zaviesť na svojom území všeobecne záväzným nariadením. Citovaný zákon ustanovil základné pravidlá zdaňovania pozemkov, stavieb bytov a nebytových priestorov a splnomocnil zároveň obce, aby, ktoré sú správcami tejto dane, aby podľa miestnych podmienok vyberanie tejto dane podrobnejšie ustanovili v uvedenom všeobecne záväznom nariadení. Týka sa to najmä sadzieb dane z nehnuteľností, základu dane z pozemkov, oslobodenie od dane a zníženie dane." Koniec citácie.
Táto citácia, dámy a páni, jasne dokumentuje, že je kompetenciou samosprávy stanoviť výšku dane z nehnuteľností s ohľadom na rozvoj príslušnej obce alebo mesta. Mám na mysli rozhodnutie, či obec chce, alebo nechce podporovať rozvoj napríklad podnikateľskej sféry na úkor, samozrejme, rozvoja niektorých iných špecifík, napríklad dane z nehnuteľností pre fyzické osoby. Daň z nehnuteľností nie je len formou získavania finančných prostriedkov do rozpočtu obce, ale i nástrojom na reguláciu rozvoja celej aglomerácie. Preto je najlepšie, ak obec má čo najširšiu možnosť určovania výšky dane z nehnuteľností. Príslušní starostovia alebo primátori sú totižto vždy tí prví, na ktorých sa vznesie spŕška nevôle v prípade zlého nastavenia tejto dane.
Z uvedeného jasne vyplýva, že úlohou tohto zákona sú dva atribúty: získať financie do rozpočtu mesta alebo obce a fungovať ako regulačný nástroj rozvoja. Regulácia rozvoja spočíva, samozrejme, i v možnosti úľav, ktoré tento zákon umožňuje. Úľav subjektom napríklad akademickej pôde, cirkevným inštitúciám, ktoré chce príslušná obec alebo mesto podporiť, alebo, naopak, zvýšeným daňovým zaťažením subjektov, ktorých rozširovanie chce obec potlačiť.
Pre mňa trochu prekvapujúca bola tá časť dôvodovej správy, kde sa hovorí o vplyvoch na podnikateľské prostredie, že nie sú žiadne. No tie vplyvy sú, a dovolím si povedať, že sú veľmi výrazné a veľmi veľké, lebo práve táto daň z nehnuteľností vo všeobecnosti, či z pozemkov, alebo z objektov, veľmi výrazne vplýva na podnikateľské prostredie.
Vplyvy na rozpočet verejnej správy, rovnako je uvedené, že nie sú žiadne. No z hľadiska celoštátneho nie sú, z hľadiska samosprávy, samozrejme, ako také sú. Znížením maximálnej sadzby na 5-násobok minimálnej v pôvodnom návrhu by malo za následok výpadok z príjmovej časti rozpočtu jednotlivých obcí. Jediná ochrana by bolo zvýšenie spodnej hranice sadzby, ktoré predstavuje poväčšine zvýšenie daňového zaťaženia fyzických osôb.
Keď sa vrátime, dámy a páni, späť o niekoľko rokov dozadu, keď sa hovorilo o fiškálnej reforme, vtedy sa stanovovali z minimálnej maximálne sadzby a ja dávam jednoznačne za pravdu aj pánovi ministrovi, aj teda jeho rezortnému ministerstvu, keď sme vtedy diskutovali o tom hornom násobku, že tento násobok je potrebné stanoviť. Vznikli totižto - tí, ktorí si to pamätáte - prípady, ktoré boli absolútne špecifické, že niektoré obce dali veľmi nízku daň z nehnuteľností pre svojich obyvateľov a vyleteli prakticky donekonečna s daňou z nehnuteľností pre rôzne fabriky, ktoré mali na svojom území. Tak sa stalo v prípade Jaslovských Bohuníc, kde obec bola veľmi ústretová voči občanom a, samozrejme, odniesla si to príslušná elektráreň. Bola to jedna z najbohatších obcí na Slovensku v tom čase, kým sa ten zákon neupravil.
Rovnako súhlasím s tým názorom, že je potrebné zmeniť systém zdaňovania nehnuteľností, zdaňovania, pravdepodobne optimálne bude, alebo najoptimálnejšie, zdaňovať nehnuteľnosti podľa trhovej hodnoty týchto nehnuteľností.
Ja len možná na záver môjho vystúpenia pár čísiel. V prípade, že by v pôvodnom znení tento zákon bol prijatý, predstavovalo by to v Bratislave výpadok 20 mil. eur z rozpočtu, nutný nárast dane z nehnuteľností pre fyzické osoby minimálne 4,5-násobok súčasnej sadzby dane.
Ja preto veľmi vítam aj ten ústretový krok zo strany ministerstva, že došlo k tej dohode zo strany pána ministra, že hovoríme len o tom áčku, to bude pozmeňujúci návrh, ktorý asi o chvíľu prednesie aj pán poslanec Marcinčin. A odporúčal by som, aby sme sa k tomuto pôvodnému zneniu tejto novely už nevrátili, ale keď, tak začali diskutovať skutočne o nastavení inej formy zdaňovania nehnuteľností, napríklad zdaňovania podľa trhovej hodnoty.
Ďakujem pekne, dámy a páni.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Záhumenský. Uzatváram možnosť.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Pán poslanec Ďurkovský, vy ste povedali pravdu, že dôvodová hovorí nepravdu v tom zákonnom atribúte, že táto daň nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Má veľmi vážny dopad na podnikateľské prostredie a pre poľnohospodárov má smrteľný dopad. Súčasné dane sú dane z pozemkov, z poľnohospodárskych pozemkov, kde už len ten samotný atribút, že táto daň vôbec existuje ako jediná snáď v Európe pre slovenských poľnohospodárov, aj v kontexte zrušenia tzv. červenej nafty bude mať obrovský negatívny dopad pre celý agrosektor. Obzvlášť, ak obecné pokladnice sú prázdne vplyvom finančnej, hospodárskej krízy a nižšieho výberu iných daní a príjmov, tak najjednoduchšie riešenie je zvýšiť daň z nehnuteľností, tým pádom aj daň z pozemkov. A častokrát v mnohých obciach sa nedomýšľajú konzekvencie, čo z toho plynú, kde dochádza k likvidácii výroby, dochádza k znižovaniu zamestnanosti a dochádza k ďalšiemu znižovaniu daní z príjmov fyzických osôb, ktoré sú čistým príjmom obcí a miest.
To znamená, že už vôbec zavedenie tejto dane bolo katastrofou nielen pre agrorezort, ale vôbec neštandardné, akým spôsobom ste vtedy riešili príjmy obcí, ale tak nastaviť rozpätie, ešte možné rozpätie a vytvoríte diskriminačné prostredie pre jednotlivých agropodnikateľov v jednotlivých obciach, kde sú až 100-násobné rozdiely medzi jednou obcou a druhou obcou v rovnakých klimatických podmienkach, je čosi nenormálne. Jednoducho takto postavená daň, myslím si, že by nemala existovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na faktickú poznámku reaguje pán poslanec Ďurkovský.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, na jednej strane máte pravdu, len to sa netýka totižto len poľnohospodárov vo všeobecnom ponímaní tohto zákona, týka sa všetkých podnikateľov i fyzických osôb v rámci všetkých našich miest a obcí. A to, čo som povedal, je skutočne na príslušnom miestnom alebo mestskom zastupiteľstve, aby stanovili formou všeobecne záväzného nariadenia výšku tejto dane. V prípade, že ju zle odhadnú, a je to oblasť vidieka, tak, samozrejme, si to, prepytujem, prví zliznú zo strany poľnohospodárov, že tá daň je zle nastavená.
Čiže ten zámer zo strany tvorcu zákona posunúť tú kompetenciu smerom nadol k tým mestám a obciam vo svojej podstate je správny. Samozrejme, treba ale povedať isté formy, pokiaľ ide táto hranica.
Ďakujem pekne.

Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Marcinčin, nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené poslankyne, ctení poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Jozefa Kollára, Antona Marcinčina, Ondreja Mateja a Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 99).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme vykonať tieto zmeny:
1. V čl. I vypustiť body 2 až 4, doterajšie body 5 až 9 sa označujú ako body 2 až 6.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť zníženie násobkov najnižšej sadzby dane zo stavieb a dane z bytov, čím sa v plnej miere akceptuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého sa má zníženie 20-násobku najnižšej sadzby dane na 5-násobok vzťahovať na zdanenie pozemkov.
2. V čl. I bod 2 znie: "2. za odstavec 104d sa vkladá odstavec, paragraf, pardon, § 104e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 104e
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011
Ustanovenie § 8 ods. 2 účinného od 1. marca 2011 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie roku 2012."
A tu si, prosím, všimnite, že vypadáva slovíčko "predpisu", ktorý je v rozdanom dokumente, ide o technickú úpravu, v podstate o preklep, ktoré ak by tam ostalo, tak by nemalo zmysel. Čiže budeme schvaľovať bez toho slovíčka predpisu.
Odôvodnenie: Nadväzne na návrh vypustiť zníženie násobku pri dani zo stavieb a pri dani z bytov sa navrhuje upraviť prechodné ustanovenie. Z dôvodu prehľadnosti a jednoznačnosti sa navrhuje spresniť celé ustanovenie.
3. Čl. II znie:
"Čl. II
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovenia čl. I prvého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. marca 2011."
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v čl. I v bode 2.
O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujeme hlasovať spoločne.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Zrejme nie. (Reakcie z pléna.) Zasa raz, prepáčte mi. Poprosím prihlásiť sa ústne, keby ste mohli zmazať tie hlásenia. Dvaja poslanci.
Pán Petrák, nech sa páči, máte slovo.