9. schôdza

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že to je užitočný návrh pozmeňujúci. Na druhej strane by som rád poznamenal, že pokiaľ sa týka škôl, tam je to v poriadku, pretože tam je to prenesený výkon štátnej správy. A financovanie je rovnaké. Ale toto sú školské zariadenia. A ten problém, napriek tomu mám obavy, nevyriešime, a poviem aj prečo, pretože to nie sú prenesené kompetencie a jednoducho v konečnom dôsledku obec s tými peniazmi tak či tak neraz naloží tak, ako chce. Žiaľbohu, na to existuje už judikát Ústavného súdu v inej oblasti. Ale som rád, že aspoň snaha je. A možnože to trochu veci pomôže. Ale viete, to je tak, ja viem, prečo som sa roky bránil tomu, aby tie peniaze sa rozdeľovali z centra, z ústredia, a nešli takýmto spôsobom cez výnosy daní.
Ešte som chcel poznamenať, možnože pri tej alternatíve v tom návrhu zákona, kde financovanie školských jedální podľa počtu žiakov školy, tak je to navrhnuté, alebo podľa počtu skutočných stravníkov, alebo podľa počtu vydaných jedál, tam by som sa prikláňal k tomu, aby to bolo jednoznačné a nedalo sa na výber podľa počtu stravníkov. Podľa počtu žiakov školy, to je priestor na znova vytváranie mŕtvych duší, ako to často funguje. Ďakujem.

Čo sa týka poznámky pána kolegu Čaploviča, ja vítam tú podporu, že to považujete za dobrý krok, aj to, že uznávate, že bol ten krok v máji urýchlený, a nie správny. Bohužiaľ, v tom rokovaní so ZMOS-om, tam je iba jednostranná poistka. Ich návrh prechádza, ak s ním súhlasí vláda, ale v momente, keď sa majú veci naprávať, tak to zablokujú a oháňajú sa právom veta, o čom si myslím, že pri naozaj záujmovom združení, ktoré nestojí ani nad parlamentom, ani nad vládou tejto krajiny, nie je úplne kompetencia namieste.
Čo sa týka tých starostov, ktorí radi dávajú peniaze, tí s týmto návrhom nemajú absolútne žiadny problém. A ja som hovoril o tom, že podľa toho návrhu, ktorý keby ostal v platnosti, to nariadenie vlády z mája, tak v podstate na 350 000 detí, ktoré nie sú napočítané v žiadnej mimoškolskej činnosti, by išlo zhruba 21 mil. eur do rozpočtov obcí. A tí starostovia by za ten rok podľa mňa ani neprišli na to, čo s tými peniazmi môžu spraviť, aby vôbec boli vynaložené na tie deti, niektorí. Takže si myslím, že je lepšie zachovávať činnosti, ktoré fungujú, ako to nahrádzať systémom, o ktorom vôbec nevieme, či fungovať bude.
A čo sa týka centier voľného času, v Košiciach máme také jedno, kde chodia deti z 52 obcí. Podľa mňa je lepšie dať im peniaze na to, aby ostali fungovať, ako tým 52 obciam po pár grošoch poroznášať do ich miestnych rozpočtov.
Ešte čo sa týka tých jedální, samozrejme, necháva sa to na VZN-ko tej obce, ako sa rozhodne. Súhlasím s vaším názorom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ten návrh je limit toho, čo sme buď ja, alebo moji kolega predkladali iným vládnym návrhom, ktorý upravuje poskytovanie dotácií v jednotlivých oblastiach. To znamená, vždy po diskusii s príslušným ministrom si dovolíme predložiť návrh na stransparentnenie ich poskytovania. Nie je tomu inak ani pri dotáciách podľa tohto zákona. Tu si len dovolím upozorniť, že ten náš pozmeňujúci návrh sa však, samozrejme, netýka prostriedkov poskytovaných všetkých podľa tohto zákona, keďže absolútna väčšina, dovolím si povedať, asi možno až 99 %, ide podľa jasných normatívnych pravidiel, ktoré sa zaviedli ešte za pána ministra Fronca, ale teda ten návrh sa týka len tej veľmi malej časti, stále ale v hodnote desiatok miliónov až stoviek miliónov korún, ktoré sú rozdeľované inak.
Takže tento návrh znie:
K článku I:
Po prvé. V bode 20 § 6c odsek 5 znie: „Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle výzvu na predloženie žiadostí, a to najmenej 30 dní pred termínom predkladania žiadostí. Výzva na predloženie žiadostí obsahuje najmä a) základný cieľ a výberové kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať jednotlivé žiadosti, a ich váhu, b) formulár žiadosti v elektronickej forme, c) okruh oprávnených žiadateľov, d) výšku finančných prostriedkov určených na zverejnenú výzvu, e) najvyššiu a najnižšiu dotáciu pre jedného žiadateľa, f) spôsob odstraňovania formálnych nedostatkov žiadostí, g) časový harmonogram vyhodnocovania žiadostí.“
Po druhé. V bode 20 § 6c sa vkladajú nové odseky 10 až 12, ktoré znejú:
Odsek 10: „Žiadosti vyhodnocuje komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo ako svoj poradný orgán. Komisia má najmenej troch členov. Člen komisie alebo jemu blízka osoba²³ⁿ⁾ nesmie byť a) žiadateľom alebo byť zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi, b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa, c) spoločníkom právnickej osoby, ktorá je žiadateľom, d) v pracovnoprávnom vzťahu k žiadateľovi alebo v pracovnoprávnom vzťahu k záujmovému združeniu podnikateľov, ktorého je žiadateľ členom.“
Odsek 11: „Komisia je pri vyhodnocovaní žiadostí nezávislá a vyhodnocuje ich podľa kritérií uvedených vo výzve na predloženie žiadostí podľa ods. 5 písm. a). Jednotlivé žiadosti musia byť očíslované a bez identifikačných údajov žiadateľa.“
Odsek 12: „Podrobnosti o zložení a rozhodovaní komisie, organizácie práce a postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadostí upraví štatút, ktorý vydá ministerstvo.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 23n znie: „²³ⁿ⁾ § 116 Občianskeho zákonníka.“
Doterajšie odseky 10 až 15 sa označujú ako odseky 13 až 18.
Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazom 23n až 23r sa označujú ako poznámky pod čiarou k odkazom 23o až 23s.
Po tretie. V bode 20 § 6c novooznačený odsek 14 znie: „Ministerstvo do 30 dní od rozhodnutia o žiadosti zverejňuje na svojom webovom sídle a) zoznam žiadateľov, ktorým bola schválená dotácia na aktivity podľa odseku 1 a výšku poskytnutej dotácie a zmluvu o poskytnutí dotácie, b) zoznam žiadateľov, ktorým nebola dotácia schválená s uvedením dôvodu jej neschválenia, c) zloženie komisie zriadenej pre vyhodnocovanie žiadostí, d) informáciu o tom, v ktorých prípadoch rozhodlo ministerstvo o schválení alebo neschválení dotácie inak, ako navrhla komisia zriadená pre vyhodnocovanie žiadostí a zdôvodnenie tohto rozhodnutia.“
Po štvrté. V bode 20 sa § 6c dopĺňa novým odsekom 19, ktorý znie: „Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia o obmedzení prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu^23t).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 23t znie: „^23t) § 8 až 13 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.“
Ďakujem veľmi pekne a prosím vás týmto o podporu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán minister, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, sú dni, kedy naozaj človek môže povedať, že tento deň stojí za to. A myslím si, že dnešný deň k takým dňom patrí, pretože ak teda podporíme tento pozmeňujúci návrh, naozaj dôjde aspoň k čiastočnému zrovnoprávneniu financovania školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa a, druhej veľkej veci, čo spomínal už kolega poslanec Poliačik, naozaj nenecháme desaťtisíce detí na uliciach a teda pomôžeme, aby centrá voľného času naďalej fungovali.
Nie je ľahké ísť do konfliktu, pretože toto je aj o konflikte, o konflikte so ZMOS-om, s úzkou skupinou ľudí, ktorá sa rozhodla proste zablokovať tieto naše riešenia, s ktorými sme prišli aj v programovom vyhlásení vlády, ale myslím si, že niekedy treba ísť do konfliktu, najmä keď ide o dobrú vec. A naozaj táto vec patrí k tým dobrým.
Nám sa veľakrát ľahko hovorí o tom, čo by sme mali pre tie deti urobiť, ako ich ochrániť, ako bojovať proti drogovej závislosti, ako bojovať proti gamblerstvu a iným veciam. Sú to slová a keď sa má pristúpiť ku skutkom, tak veľakrát sme bezradní. A práve keď deťom vyplníme ich voľný čas zmysluplnou činnosťou, tak to je jedno z tých konkrétnych riešení, ako ich ochránime pred rôznymi nežiaducimi vecami.
Pokiaľ ide o to zrovnoprávnenie alebo teda čiastočné zrovnoprávnenie financovania školských zariadení, zostáva to ešte nedopovedané alebo je to len teda krok A, pretože je to len akési priblíženie financovania týchto zariadení. Ja som presvedčená, že my musíme zmeniť filozofiu, akou sa pozeráme na financovanie, a nesmieme pozerať na zriaďovateľa, ale na dieťa. Každé dieťa je rovnocenné. Každé dieťa má právo dostať rovnaký balík peňazí a je jedno, či je v škole alebo teda navštevuje zariadenie, ktoré zriaďuje cirkev alebo súkromná osoba. Takže do budúcnosti ja budem veľmi rada, keď pokročíme ešte ďalej a naozaj zrovnoprávnime financovanie všetkých školských zariadení.
Ja som veľmi rada, že aj pán predseda Čaplovič sa vyjadril pozitívne k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ja pevne verím, že aj ostatní kolegovia z opozície podporia tento návrh, pretože naozaj je to o spravodlivosti a o zmysluplnosti využitia času. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja som chcel reagovať len na príspevok pani poslankyne Žitňanskej jednou vecou, možno odporúčaním pre pána ministra, sú tu aj iné záujmové združenia v rámci oblasti samosprávy, to znamená nielen ZMOS, ale je tu napr. aj Únia miest. Akonáhle by sa aj tieto záujmové združenia prizvali na tieto rokovania, myslím si, že aj ministerstvu by sa výrazne uľahčilo, lebo tam podpora týchto návrhov jednoznačne existuje. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Dozorná rada Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má päť členov, a to predsedu, podpredsedu a ďalších troch členov dozornej rady. Podľa § 26 ods. 3 zákona členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.
Z hľadiska potreby skvalitniť kontrolnú činnosť dozornej rady v súlade so zákonom predkladám Národnej rade návrh na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov dozornej rady nasledovne, pána MUDr. Ivana Valentoviča z funkcie predsedu dozornej rady, pani MUDr. Gabrielu Kaliskú z funkciu podpredsedu dozornej rady, pána MUDr. Petra Janka z funkcie člena, MUDr. Jozefa Molitora z funkcie člena a pána MUDr. Imricha Hugyivára z funkcie člena dozornej rady.
Ďalej navrhujem voľbu nového predsedu, podpredsedu a členov dozornej rady nasledovne, MUDr. Rudolfa Sokola, do funkcie predsedu, Ing. Martu Jančovičovú, do funkcie podpredsedu dozornej rady, MUDr. Gabrielu Kaliskú, do funkcie člena dozornej rady, MUDr. Dušana Smolku do funkcie člena dozornej rady a MUDr. Františka Jurčagu do funkcie člena dozornej rady.
Navrhovaní kandidáti spĺňajú všetky zákonom stanovené požiadavky na zvolenie do predmetných funkcií v dozornej rade.
Ďakujem pekne za podporu tohto návrhu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 765 z 3. novembra 2010 schválila návrh na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A na zvolenie nového predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 167 z 10. novembra 2010 pridelil návrh na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 170) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 26. novembra 2010.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval o predloženom návrhu na svojej 6. schôdzi výboru.
Návrh na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odôvodnil vo výbore minister zdravotníctva Slovenskej republiky Ivan Uhliarik.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh a konštatoval, že navrhovaní kandidáti spĺňajú požiadavky podľa § 22 ods. 4 písm. a), d) a e), § 26 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. Materiál obsahuje životopisy navrhovaných kandidátov.
Výbor súhlasil s návrhom vlády a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov A. odvolať Ivana Valentoviča z funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Gabrielu Kaliskú z funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Petra Janka, Jozefa Molitora, Imricha Hugyivára z funkcie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov B. zvoliť Rudolfa Sokola do funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Martu Jančovičovú do funkcie podpredsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Gabrielu Kaliskú, Dušana Smolku, Františka Jurčagu do funkcie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Výbor ďalej odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odvolanie predsedu, podpredsedu a členov dozornej rady vykonať verejným hlasovaním spoločne, voľbu predsedu, podpredsedu a členov dozornej rady vykonať verejným hlasovaním spoločne.
Výbor poveril poslanca Viliama Novotného, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu, podpredsedu a členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Chcel by som z tohto miesta poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa aktívne podieľali na dopracovaní a vylepšení návrhu zákona, a vyjadriť presvedčenie, že po prijatí novely zákona budú vytvorené podmienky na úspešné ukončenie procesu reštitúcií bez jeho zneužívania osobami, ktoré s nimi nemali nič spoločné.
Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v predloženej spoločnej správe, mám za to, vylepšujú tento vládny návrh zákona, zavádzajú jasné pravidlá, ako má Slovenský pozemkový fond postupovať. Nie je to riešenie len na interných pokynoch Slovenského pozemkového fondu. Ale je to na základe zákona. Ktokoľvek poruší tieto pravidlá, porušuje nie metodický pokyn, ale zákon Slovenskej republiky, čo je nemysliteľné a v rozpore s platným právom. A preto som presvedčený, že ten priestor na korupciu a klientelizmus je oveľa menší po prijatí tohto návrhu zákona.
Naviac sa zavádza aj princíp, že Slovenský pozemkový fond bude musieť mať elektronickú podateľňu a vybavovať žiadosti v poradí, v akom boli, resp. budú predložené, pretože je faktom, že z predchádzajúceho obdobia je obrovský chaos v evidencii, je ťažko dokázateľné, kto kedy uplatnil na to nárok, kedy kto o to požiadal, pretože táto evidencia nebola vedená na takej úrovni, na akej by mala vedená byť. A práve preto týmto zákonom zavádzame jasné pravidlá aj do tejto oblasti. Preto vás prosím o podporu vládneho návrhu zákona aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 130 z 19. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 55), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Oba výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako ich máte uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne, o bodoch spoločnej správy 1 až 8 a 11 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bodoch spoločnej správy 9 a 10 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 55), schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 55), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 46 z 8. decembra 2010.
V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, chvála buď Pánu Bohu, že na rozdiel od niektorých politikov a poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky si občania Slovenskej republiky všimli, že bola nežná revolúcia v roku 1989. Áno, všimli si to, a to preto, pretože oni boli jej aktérmi, oni vyšli do ulíc, oni chceli zmenu, nový spôsob života a myslenia. Očakávali sa premeny vo všetkých oblastiach nevynímajúc majetkovoprávne vysporadúvanie vlastníctva k pozemkom. Po desiatkach rokoch zaznávaného súkromného vlastníckeho práva na úkor užívacieho práva k nehnuteľnostiam sa zrazu dostala do ústavy. A jeho nedotknuteľnosť je ňou deklarovaná.
Vychádzajú prvé zákony týkajúce sa práva aj nového ponímania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v našej krajine. Bol prijatý zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku známy aj ako zákon o pôde a celý rad ďalších zákonov, napr. zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a ďalšie zákony. Česť a chvála takému štátu, ktorý prizná svoju chybu za neprávosť spôsobenú svojim občanom. Áno, takto sa zachoval aj náš štát v porevolučných rokoch a schválenými reštitučnými zákonmi sa snažil tieto krivdy odčiniť. Aj zákon o pôde patrí medzi takéto zákony. Ak sa pozrieme do Slovníka cudzích slov, tak si prečítame, že pojmy „reštitúcia“, „reštituovať“ znamenajú navrátenie do predchádzajúceho stavu, obnovovať, obnovenie pôvodného stavu, ale aj náhradu. Myslím si, že toto pomenovanie tomuto zákonu stopercentne prislúcha, nakoľko vo svojich štyroch častiach, z ktorých sa skladá, obnovuje vlastnícky vzťah k pôde, priznáva náhradu s definíciou štátneho orgánu zodpovedajúceho za ňu a definuje aj užívacie vzťahy. Konečne od roku 1948 sa dňom účinnosti tohto zákona 24. 6. 1991 vlastnícke právo stáva nadradeným nad užívacím právom k pôde. Státisíce vlastníkov pôdy vtedy ešte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike si vydýchli, že budú môcť nakladať so svojím majetkom, ako uznajú za vhodné. To, ako sa to v praxi zrealizovalo, to už nechávam na posúdení každého z vás. Faktom však zostáva, že aj naša Slovenská republika po rozdelení prevzala tento zákon do svojej legislatívy s vedomím prevzatia plnenia všetkých svojich práv a povinností z neho plynúcich voči oprávneným a povinným osobám, resp. vlastníkom a užívateľom pôdy ako poľnohospodárskej, tak i lesnej. Tu je potrebné si uvedomiť, že mnohí vlastníci pozemkov v rokoch od roku 1945 do roku 1955, ktorých česko-slovenský štát systematicky, počnúc výmerou, najväčšmi likvidoval, to znamená, zbavoval ich vlastníckeho práva, ako aj užívacieho práva, napr. formou konfiškácie, revíziou prvej pozemkovej reformy, odňatím náhrady bez priznania náhrady, vyvlastnením, znárodnením či prikázaním do užívania, predstavovali v tých časoch to, čo teraz by sme nazvali ako vrcholový manažment nášho rezortu pôdohospodárstva a lesníctva. Mnohí z nich boli aj na európskej úrovni. Neboli to žiadni upadajúci ani krachujúci podnikatelia na pôde. Postupne štát zlikvidoval všetkých na pôde hospodáriacich vlastníkov pozemkov. Mnoho z nich prišlo o všetko zo dňa na deň, pričom to boli ľudia v najlepších rokoch. A ich vlastnícke právo prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v období budovania socializmu až do 1. 1. 1990. V mnohých prípadoch to boli pozemky aj stáročiami daným rodom nadobúdané a zveľaďované z pokolenia na pokolenie, resp. v 20. storočí pozemky kupované Slovákmi, ktorí zostali doma za ťažko zarobené peniaze ich príbuzných na prácach hlavne v baniach v Amerike. Neviem, či existuje rodina na Slovensku, v príbuzensky príslušnom možnom vzťahu, ktorej by sa nebola reštitúcia podľa tohto zákona nedotkla. To, či bola alebo nebola uplatnená v zákonom stanovených lehotách, to je už iná vec. Áno, aj pri tomto zákone v tejto zelenej knižke uvádzanom, a zelená farba znamená nádej, vkladali státisíce vlastníkov nádej, že štát sa postaví k tejto krivde statočne čelom a krivdu odčiní. V tejto knihe, kde je uvedený zákon o pôde, č. 229/1991 Zb., ktorý teraz preberáme, a zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, sa definuje, že pozemok sa môže užívať len a len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom pozemku alebo pozemkovým fondom.
Áno, bola to revolúcia v pozemkovom práve na Slovensku v chápaní vlastníckeho práva a výkonu jeho v praxi. Áno, mal som tú česť spoznať jednu dimenziu života. A bol som hrdý, že som zamestnanec štátnej správy, a to vtedy, pretože, keď som videl ako nám 60-roční až 70-roční občania, keď sme im vydali právoplatné rozhodnutie o prinavrátení vlastníckeho práva, omladli, dostali iskru do očí a povedali si, že oplatilo sa žiť, prežiť to a momentálne znovu sa ich nejaké práva obnovujú, najčastejšou otázkou, keď prichádzali k nám ľudia, bolo: „Štát si vzal, ako štát dáš?“ Naši referenti na pozemkových úradoch museli dennodenne sa s týmto potýkať. A tam bol ten výkon štátnej moci. A tam na týchto referentoch záležalo, ako sa k tomu postavili. Štát vytvoril orgány príslušnej štátnej správy, prostredníctvom ktorých sa snažil tieto zákony realizovať. Vznikajú pozemkové úrady a Slovenský pozemkový fond v marci, resp. v auguste 1991. Jednou vecou je úrady ustanoviť, druhou vecou je kontrolovať ich, ako vykonávajú plnenie svojich povinností. Všetko je to, žiaľ, o ľuďoch a prístupe k práci. Žiaľ, aj ja tu musím konštatovať, že takmer po dvadsiatich rokoch reštitučné podania podľa zákona č. 229/1991 Zb., budem hovoriť o zákone o pôde, nie sú ukončené a mnoho oprávnených osôb sa už ani ich vyriešenia nedožilo a možnože sa ich vyriešenia ani nedožije. Pýtam sa: Prečo, občania Slovenskej republiky nie sú hodní svojich predkov? Nevieme alebo nechceme, aby sa tento štát s touto otázkou vysporiadal? Pýtam sa vás, v politike starších kolegýň a kolegov v Národnej rade Slovenskej republiky ako je to možné.
Pozrime sa trochu do histórie v tejto oblasti. Reštitučný nárok bolo možné uplatniť v zákonom stanovenej lehote len a len na príslušných pozemkových úradoch. Iba tieto majú zákonnú kompetenciu na rozhodnutie o veci, pričom odvolacím orgánom je príslušný krajský súd, resp. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (do roku 1995) a krajské pozemkové úrady (neskôr). To znamená, že tieto obvodné úrady boli postavené na úroveň okresných súdov, kde rozhodovací bol krajský súd. Každé rozhodnutie pozemkového úradu je originálne a nemá inde obdobu. Pri reštitučných konaniach to nie je o menení mien a rodných čísiel, ale o detailnom preskúmaní všetkých okolností, za ktorých prepadlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na štát alebo právnickú osobu v rozhodnom období. Dopátrať sa niektorých dokladov je priam nemožné. A je na príslušnom samostatnom radcovi, referentovi pozemkového úradu, ako sa s tým vysporiada. Preto je zarážajúce a priam výsmechom do tváre všetkým samostatným radcom na pozemkových úradoch, riešiacim túto problematiku, ak sa poslanci, resp. aj ministri bývalej vlády vyjadrovali, že reštitučné rozhodnutia robí Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond len a len plní vydanie príslušnej náhrady vo forme financií alebo pozemku pre oprávnenú osobu, ako mu to vyplýva z právoplatného reštitučného rozhodnutia príslušného pozemkového úradu, kde sa pôvodný pozemok vydať, to znamená vrátiť vlastnícke právo pre zákonné prekážky, nedalo. Slovenský pozemkový fond spravuje štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov. Je mi z toho smutno, ak sa vo všeobecnosti spomenie reštitúcia, resp. reštituent, tak sa to spája s vypočítavosťou a špekulantstvom, hoci reštitúcia je zmiernenie krívd spôsobených socializmom našim obyčajným občanom Slovenskej republiky. Aj to je uzákonené v zákone, že nemôže to byť cudzí štátny príslušník, musí to byť náš občan.
Ak sa pozrieme na fakty, tak vidno, že celkovo podľa tohto zákona o pôde bolo uplatnených reštitučných podaní na Slovensku 47 911, najviac v Prešovskom kraji (11 307), najmenej v Bratislavskom kraji (3 650). Z tohto množstva zostalo nevybavených podaní 4 165, najviac v Prešovskom kraji (2 782), a to aj z dôvodu, že tu existoval Vojenský priestor Javorina, teda obvod, kde sa mohli uplatňovať nároky až v roku 2004, najmenej v Nitrianskom kraji (30), v Banskobystrickom kraji (32). Takže zostáva ich nevybavených 8,7 % a čiastočne vybavených 5,4 %, spolu 14,1 % podľa zákona o pôde. Toto je náš záväzok voči žiadateľom o reštitúciu, pričom, samozrejme, z tohto počtu nie všetky sa budú riešiť následne aj Slovenským pozemkovým fondom, nakoľko zákon o pôde ukladá v prvom rade vydať pozemok, to znamená vrátiť vlastnícke právo, až potom, keď sú zákonné prekážky, dávať náhradu. Okrem toho je tu ešte aj 35 384 podaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z., to je ďalší reštitučný zákon, z ktorých je 19,8 % iba čiastočne vybavených a 23 % nevybavených, to znamená spolu 42,8 %. To je ešte veľké číslo, ktoré nás ešte čaká a ktoré budeme musieť riešiť. Žiaľ, znova sa zamotávame v tejto oblasti. A nedotiahnutím reštitučných nárokov sa komplikuje realizácia a uvádzanie zákonov do života. Jeden zákon neguje druhý, napr. reštitučný o zákonoch o registroch, reštitúcii a pozemkovej úpravy. A začína aj byť priestor pre machinácie, a to sa mi nepáči vôbec teda. Vzniká chaos, mútenie vody, v ktorej niektorým podnikateľom sa veľmi dobré loví. Ja tvrdím, ak nemáme vysporiadaný grunt, nemáme nič. A nech si hovorí každý hocičo, pretože prakticky my keď nevieme, koľko máme izieb v našej republike a koľko máme vlastníkov, tak asi nepoznáme nič. Podľa jednotlivých volebných období to s ukončovaním reštitučných nárokov vyzeralo nasledovne. Z celkového počtu podaní 47 911 v rokoch 1991 až 1994 bolo ukončených 24 978, teda polovica. Naštartované to bolo super, len ďalšie obdobia to už išlo, ako to išlo. V rokoch 1994 až 1998 to bolo 4 844, v rokoch 1998 až 2002 to bolo 6 176, v rokoch 2002 až 2006 to bolo 635 a v rokoch 2006 až 2010 to bolo 2 817. Preto keď som v programovom vyhlásení vlády našiel aj oblasť reštitúcie, bol som rád, že sa chce aj táto oblasť riešiť. No po prvom prečítaní, musím priznať, som bol zaskočený, že navrhovaný text navrhovanej novelizácie zákona o pôde by v praxi len skomplikoval riešenie pridelenia náhradného pozemku zo strany Slovenského pozemkového fondu. Aký je dôvod? V tom istom katastrálnom území, ako to bolo v pôvodnom návrhu, kde bol pôvodný pozemok, sa doteraz náhradným pozemkom realizovalo podľa vyjadrení Slovenského pozemkového fondu len 8 až 10 % z celkového počtu všetkých podaní.
Všeobecne povedané, štátne pozemky v tom istom katastrálnom území, kde bol pôvodný pozemok, ktorý sa nedá vydať, prakticky už ani sa nenachádzajú, preto som na našom výbore aj s kolegami inicioval rozšírenie tejto novely, s ktorou sa stotožňuje aj pán minister, aj ministerstvo. A pozmeňujúci návrh je v spoločnej správe, ktorú máte predloženú. Týka sa hlavne činnosti Slovenského pozemkového fondu pri prideľovaní náhradných pozemkov. Mám za to, že táto novela zákon o pôde stransparentňuje a jednoznačne určuje postup Slovenského pozemkového fondu zo zákona pri prideľovaní náhradných pozemkov pre oprávnené osoby. V súčasnosti, a už to spomínal aj pán minister, bol v tejto oblasti evidentný rozpor, nakoľko podľa zákona o pôde mohol byť náhradný pozemok pridelený v rámci okresu, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, resp. podľa nariadenia vlády č. 148/2010 Z. z. mohol byť aj v katastrálnom území ostatných okresov v pôsobnosti príslušného regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu. Bolo to jednoznačne protiprávne konanie, kde nariadenie vlády stálo nad zákonom. Tieto zmluvy ako protizákonné sa musia zrušiť. Okrem toho v súvislosti s touto problematikou, kde predchádzajúca garnitúra bola veľmi aktívna prijímaním noviel zákonov a nariadení, hlavne ku koncu volebného obdobia s účinnosťou od mája, resp. júna 2010, musím povedať, že sa mi rozum zastavuje, ak čítam nariadenie vlády, v ktorom je určené, v ktorých katastrálnych územiach, ktorých je 120, nie je možné ponúknuť náhradný pozemok reštituentom. Medzi nimi sú katastrálne územia Bratislavy, Prešova, Trenčína a iné. Chvála Bohu, že toto uznesenie bolo zrušené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 543 z 13. 10. 2010. Chvála Bohu, že to platí len od mája 2010 a sme to zrušili. Štát sa stále snaží dobehnúť svojich občanov, aby im nemusel hľadať aj príslušnú náhradu a celý proces len skomplikoval.
V súčasnosti ak sa pozrieme, aký je stav na Slovensku na pozemkovom fonde, tak vidno, že nevybavených reštitučných podaní je 3 046 pri celkovom počte 62 485 oprávnených osôb. Z toho u 56 394 oprávnených osôb to má byť riešené finančnou náhradou v zmysle novely zákona z roku 2008, ktorá doteraz nebola poriešená, v hodnote finančnej 990 933,45 eura. Dúfam, že toto bremeno bude teraz po sfunkčnení správy Slovenského pozemkového fondu okamžite vyporiadané. Ak opomenieme túto skupinu osôb, tak zostáva to riešiť u 6 091 oprávnených osôb, najviac v pôsobnosti regionálnych odborov Slovenského pozemkového fondu v Bratislave, Nitre, Košiciach, Leviciach, najmenej v pôsobnosti regionálnych odborov SPF v Trebišove, Lučenci, Svidníku a v Bardejove. Slovenský pozemkový fond má podľa ním predloženej správy za rok 2010 vo vlastníctve 135 000 hektárov pôdy. Táto pôda má byť použitá v prvom rade na vyporiadanie náhradných pozemkov ako v reštitučných konaniach, to znamená zákon č. 229/1991 Zb. o pôde a zákon č. 503/2003 Z. z., tak aj v konaniach o záhradkárskych osadách (zákon č. 64/1997 Z. z.), ktorý budeme tiež preberať na našej schôdzi. Slovenskému pozemkovému fondu to vyplýva zo zákona, ktorým bol zriadený. A deklaruje to aj vo svojich hodnotiacich výročných správach, že to je jeho prvoradá úloha, čomu som rád.
Novelou zákona sa sleduje predchádzanie káuz typu Veľkého Slavkova. Nerobme ďalšie krivdy vlastníkom pozemkov. Nechcel by som sa dožiť toho, aby sme museli prijať reštitučný zákon na odstránenie krívd spôsobených demokratickým zriadením v Slovenskej republike. Nech zelená farba ostane naďalej farbou nádeje pre našich vlastníkov, aby sme mohli čestne sa im pozrieť do oči a fungovať, ako to má byť. Túto oblasť za nás nevyrieši žiadna Európska únia. Je to naša špecifická interná záležitosť. A bolo by načase už to aj ukončiť. Je to len a len na nás, kolegyne a kolegovia, v Národnej rade Slovenskej republiky.
Nakoľko život sa zastaviť nedá ani v oblasti pozemkového práva, dovolím si predniesť pozmeňujúci návrh k zákonu č. 229/1991 Zb. týkajúci sa problematiky teraz vládou čerstvo zrušeného Vojenského obvodu Javorina, ktorý bol zrušený s účinnosťou k 1. 1. 2001 rozhodnutím vlády 1. 12. 2010. Dovoľte, aby som vám ho predniesol. Máte ho rozdaný v laviciach.
Pozmeňujúci návrh poslanca Martina Fecka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony.
Po prvé. V článku I sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: „§ 9 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie: „Pozemkovým úradom príslušným na konanie vo veci vydania nehnuteľností, ktoré prešli na štát podľa § 6 ods. 1 písm. v), je Obvodný pozemkový úrad Kežmarok.“.“
Odôvodnenie. Vzhľadom na špecifiká reštitúcií vo Vojenskom obvode Javorina oproti iným reštitúciám, a to, že Obvodný pozemkový úrad Kežmarok bol profesionálne dlhodobo budovaný so zámerom promptného riešenia reštitučných nárokov Vojenského obvodu Javorina, by bolo prenesenie kompetencií na iné obvodné pozemkové úrady iba predĺženie procesu uvedených reštitúcií.
Po druhé. V článku I bod 5 znie: „Za § 34b sa vkladá § 34c, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011“ znie:
Odsek 1: „Rokovania o návrhoch náhradných pozemkov oprávnenými osobami podľa § 11 ods. 7 alebo rokovania o ponukách náhradných pozemkov pozemkovým fondom oprávnenej osobe podľa § 11, ktoré neboli do 28. februára 2011 ukončené podpísaním návrhu zmluvy územným organizačným útvarom alebo zmluvy medzi pozemkovým fondom a oprávnenou osobou, sa dokončia podľa predpisov účinných do 1. marca 2011.“
Odsek 2: „Vecné bremeno, zriadené v prospech povinnej osoby k nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. v), zaniká.“
Odsek 3: „Práva a povinnosti povinnej osoby na vydanie nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát podľa § 6 ods. 1 písm. v), prechádzajú na právnickú osobu podľa osobitného predpisu.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 28, 29 znejú: „²⁸⁾ § 34 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb., ²⁹⁾ § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z.“.“
Odôvodnenie. Zrušením Vojenského obvodu Javorina, počnúc dňom 1. 1. 2011, každé vecné bremeno, týkajúce sa rozhodnutí vydaných či už v minulosti alebo koncom roka 2010, stráca opodstatnenie. Vecné bremeno je bez navrhovanej úpravy možné zrušiť len dohodou zmluvných strán, t. j. medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou, čo by znamenalo zbytočné zaťažovanie vlastníkov (pôvodne oprávnené osoby).
Aby nedošlo k neopodstatnenému zápisu vecného bremena, je potrebné upraviť postup pri už vydaných právoplatných a nezapísaných rozhodnutiach, pri už vydaných a neprávoplatných rozhodnutiach, pri dohodách, ktoré ešte neboli schválené ani neprávoplatnými rozhodnutiami z dôvodu, že dohodu podľa zákona možno schváliť, resp. neschváliť, avšak ju nemožno meniť.
Rovnako treba upraviť aj postup zrušenia vecných bremien, ktoré sú už v katastri zapísané.
Po tretie. V článku III sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 6 ods. 5 prvá veta znie: „Pozemky oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol poľnohospodárskou pôdou alebo spoločnou nehnuteľnosťou, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu²³⁾ (ďalej len „správca“), ak pôvodný pozemok bol lesným pozemkom; prevod pozemku oprávnenej osobe uskutoční Slovenský pozemkový fond.
Odôvodnenie. Táto novela sa navrhuje z dôvodu odstránenia výkladových rozporov a nejasností týkajúcich sa povinnosti správcu lesného majetku štátu poskytovať náhradné pozemky a povinnosti štátu uhrádzať náklady spojené s geometrickým zameraním náhradných pozemkov.
Súčasne navrhujem vyňať zo spoločnej správy na hlasovanie bod 4 a tento neschváliť.
Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za pozornosť.