11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
28.11.2012 o 10:41 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa nám dostal na stôl vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Hneď na úvod chcem povedať, že v tejto novele zákona vidím viacero pozitívnych ustanovení, ktoré spomeniem v skratke na konci svojho vystúpenia, pretože úlohou opozície je z tohto miesta nehovoriť, alebo nespomínať tie pozitívne ustanovenia noviel zákonov, ale možno teda hovoriť, alebo kritickým okom sa pozerať na to, čo považujeme za nesprávne a na čo máme iný pohľad.
Podľa dôvodovej správy účelom novelizácie zákona je dosiahnuť spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedzenie zneužívania pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstránenie nedostatkov a problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy.
Boli by to krásne znejúce slová, keby aplikáciou v praxi dosiahli svoj účel. Keby. Hneď prvý dopĺňaný paragraf je § 4, a to novými odsekmi 3 až 5, týkajúci sa spôsobu stanovenia okruhu spoločne posudzovaných osôb dieťaťa v striedavej starostlivosti v prípadoch, ak obaja rodičia dieťaťa sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a uplatňujú si nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Ak dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti rodičov a u jedného sa bude zdržiavať podľa rozhodnutia súdu v mesiaci menej ako 12 dní, bude sa dieťa na účely hmotnej núdze posudzovať spoločne s rodičom, u ktorého je viac ako 12 dní. Tu v praxi problém nevidím. Čo však v prípade, ak bude dieťa polovicu mesiaca s jedným rodičom a druhú polovicu s druhým rodičom? Navrhovaná novela zákona stanovuje, že jeden kalendárny mesiac pri posudzovaní hmotnej núdze bude dieťa patriť do okruhu osôb spoločne posudzovaných s jedným rodičom a nasledujúci kalendárny mesiac s druhým rodičom. V ďalších mesiacoch sa bude postupovať obdobne. V tomto prípade by som chcel ešte raz zopakovať jeden z účelov navrhovanej novely zákona, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní.
Občan si požiada o pomoc v hmotnej núdzi, administratívny referent je povinný preskúmať, či spĺňa podmienky zákona na poskytnutie dávky pomoci v hmotnej núdzi. Musí posúdiť občana, jeho majetok, jeho príjem, okruh spoločne posudzovaných osôb, ich príjmy, následne ich musí znížiť odsunmi, ktoré sa za príjem podľa zákona nepovažujú, a zistiť, či sa občan nachádza v hmotnej núdzi. Následne určuje dávku a príspevky špecifikované v zákone podľa rozličných kritérií a výšku dávky pomoci v hmotnej núdzi vypočíta ako rozdiel medzi dávkou spolu s príspevkami a príjmom vypočítaným v zmysle zákona. Nárok na dávku vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní a vyplácajú sa každý mesiac do okamihu zmeny príjmu, respektíve legislatívnej zmeny zákona, kedy je úrad povinný výšku dávky rozhodnutím prehodnotiť.
Takže pozrime sa bližšie na tento nápad posudzovať dieťa pri striedavej starostlivosti ako spoločne posudzovanú osobu jeden mesiac spoločne s matkou a jeden mesiac spoločne s otcom. Pri všetkej úcte, si to naozaj neviem predstaviť v praxi.
Vezmime sa najjednoduchší prípad, a aby to nebolo komplikované, len s dávkou bez príspevkov. Čiže máme dvoch rozvedených rodičov, jeden spoločne posudzovaný syn vo veku 17 rokov, ktorý brigáduje, čiže má určitý príjem. Ak je posudzovaný len otec, jeho základná dávka je 60,50 eur mesačne. Ak je však posudzovaný so synom, je to 115,10 eur mesačne. Samozrejme, príjem syna ovplyvňuje príjem otca, nakoľko sú spoločne posudzovaní. U matky to obmesiac platí rovnako.
Skúste mi vysvetliť, ako vydá úrad rozhodnutie. Každý mesiac ho bude prepočítavať a meniť? Aj u otca, aj u matky? A každý mesiac doručovať, správoplatňovať? Ja si nemyslím, že toto je zníženie administratívnej náročnosti. Administratívne zaťaženie je však to, čo ma v súvislosti s navrhovanou novelou zákona trápi najmenej.
Oveľa závažnejší je dopad na najcitlivejšiu oblasť obyvateľstva nášho štátu, na ľudí, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi a nevyhnutne potrebujú pomoc zo strany štátu. Všetci dobre vieme, že neraz sú to občania, ktorí sa do hmotnej núdze dostali vlastným pričinením a jednoducho nemajú záujem pracovať. Tých sa však duch pripravovanej novely nedotkne. Sú tu však aj takí, ktorí sa do nezávideniahodnej situácie nedostali svojou vinou a majú záujem pracovať, len pre mnohé okolnosti to nie je možné. Hromadné prepúšťanie v oblastiach, kde je vysoká nezamestnanosť, častokrát sa to dotýka celých rodín, kde sú prepustení obaja živitelia rodiny. Ďalších faktorom je vysoký vek uchádzača o zamestnanie a tak ďalej a tak ďalej. Mohol by som pokračovať vo vymenovávaní tých faktorov. Ale dôležitým faktorom je faktor, že existujú aj rodiny, ktoré majú slabé alebo vôbec nemajú sociálne zázemie, a práve tieto rodiny priamo predurčujú deti ich detí, ktoré sotva skončia základnú školu, k pádu do sociálneho systému štátu.
A čo spraví štát? Navrhuje novelu zákona, ktorá priamo dopadne na tých, ktorí majú záujem zabezpečiť a zlepšiť si svoj status vlastnou prácou.Najväčší negatívny ekonomický dopad má totižto novela zákona práve na osoby, ktoré nesedia doma a nečakajú na pravidelnú mesačnú dávku, ktorú obratom prepijú, ale na tých, ktorí majú aspoň minimálny záujem pracovať. Najzásadnejšia zmena sa dotkne tých, ktorí si privyrábajú na dohodu o vykonaní práce alebo vykonávajú menšie obecné služby a poberajú aktivačný príspevok.
Pozrime sa najprv na zárobky plynúce z dohody o vykonaní práce. Dnes zákon nepovažuje za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze príjem získaný na základe dohody o vykonaní práce do výšky dvojnásobku životného minima za dvanásť mesiacov. Predkladaná novelizácia navrhuje započítať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce. Podľa dôvodovej správy návrhom zákona dôjde k odstráneniu terajšieho zvýhodnenia tohto príjmu a odstráneniu nesystémového prvku v zákone oproti iným porovnateľným príjmom zo závislej činnosti.
Takže poďme trochu počítať. Konkrétny príklad, rodina so školopovinným dieťaťom. Obaja rodičia prišli o prácu a počas poberania podpory v nezamestnanosti sa im nepodarilo zamestnať. Dostali sa do systému. Vznikne im nárok na dávku vo výške 157 eur na dieťa. Ak chodí do školy, sa pripočítava 17 eur, zdravotná starostlivosť po dve eurá na každého, príspevok na bývanie, samozrejme za podmienky, ak platia úhrady spojené s bývaním, 89,20 eur. Dokopy zaokrúhlene 270 eur.
Dodnes bolo možné si privyrobiť 389,16 eur ročne bez toho, aby to malo dopad na dávku. Podotýkam, že hovoríme o priemernom mesačnom príjme 32 eur ku dávke 270 eur, mesačný príjem rodiny s maloletým dieťaťom, pričom, opakujem, rodičia majú záujem pracovať a robiť to legálne na základe dohody. Ten príjem by bol 302 eur mesačne.
Vážené kolegyne a kolegovia, miesto toho, aby sme týmto ľuďom držali palce, aby sa im dalo, aby sa im podarilo prežiť, kým si nájdu trvalé zamestnanie, čo spraví náš sociálny štát? Najprv zaťaží dohody odvodmi a následne ich bude posudzovať ako príjem. A výsledok po schválení tejto novely? Tá istá situácia, tá istá rodina, dávka spolu s príspevkami 270 eur a príjem počítaný vo výške 75 %, naša rodina dostane priznanú dávku vo výške 245 eur.
Takže toto je dopad zákona na ľudí, ktorí majú záujem pracovať. Preto kladiem otázku: kto so zdravým rozumom bude mať záujem pracovať na dohodu, keď v konečnom dôsledku sa dostane z hranice 302 eur na hranicu 245 eur?! Ja vidím len dve možnosti: buď budú kašľať na prácu, alebo budú robiť načierno. Štát síce ušetrí 24 eur, ale príde o dane a odvody.
A to predkladateľ v časti sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť uviedol, že návrh bude mať mierne negatívny vplyv na hospodárenie domácností v hmotnej núdzi, ktoré majú príjmy z dohôd o vykonaní práce. Ak niekto považuje prepad z 302 eur na 246 eur pri jednom malom dieťati za mierne negatívny vplyv, tak by som mu doporučil, skúsiť si takto prežiť jediný mesiac, a zrejme by sa naučil počítať. Vzhľadom na uvedené, považujem za minimálne diskutabilné tvrdenie predkladateľa, že odstránením tohto zvýhodnenia oproti iným príjmom zo závislej činnosti sa mierne znížia príjmy obyvateľov dávky v hmotnej núdzi, či už z dôvodu zníženia dávky kvôli započítaniu tejto čiastky do príjmov alebo z dôvodu odradenia od výkonu prác na základe dohôd o vykonaní práce. Ministerstvo odhaduje, že sa jedná o približne dvanásť tisíc ľudí, ktorým sa môžu znížiť príjmy v priemere o 39 eur. Môj príklad, ktorý som tu spomínal, hovorí o poklese mesačného príjmu a dávky o 56 eur.
Touto novelou zákona ideme podrážať nohy dvanásť tisícom občanov, ktorým nohy podrazil už život sám.
A keď už hovoríme o odstraňovaní znevýhodnenia príjmu z dohôd, ja už vôbec nerozumiem aktivačnému príspevku a návrhu jeho novelizácie. Aktivačný príspevok vo výške 63 eur je možné získať aj, ak poberateľ dávky sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo s obcou. Novela sprísňuje podmienky aktivačného príspevku. Návrhom sa určuje minimálny počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb na desať hodín týždenne a maximálne na dvadsať hodín týždenne, ako aj náležitosti a bližšie podmienky dohody požadované na vznik nároku naň. Počet hodín a ani počet mesiacov, ktorý má človek pre obec odpracovať, nebol určený. Taktiež sa určuje, že aktivačný príspevok patrí občanovi najviac osemnásť po sebe idúcich kalendárnych mesiacov a opätovne je možné ho poskytnúť až po uplynutí šiestich mesiacov. Zákonné ustanovenia počtu hodín hodnotím kladne. Nemám s tým najmenší problém. Ale stanovenie možnosti poberať aktivačný príspevok osemnásť mesiacov a následne až po uplynutí šiestich mesiacov sa jednoducho v mojom ponímaní logicky pochopiť nedá.
Ja môžem teraz uviesť konkrétny príklad z mesta Martin. Mesto má uzatvárané dohody o menších obecných službách s cieľom pomôcť sociálne najslabším vrstvám obyvateľov, ktorí si týmto spôsobom zvyšujú základnú dávku. Účelom aktivačného príspevku zo zákona je zvýšenie pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi. V súčasnosti máme uzatvorených 154 dohôd, pričom stosedem ľudí pracuje v teréne a pomáha pri očiste mesta. Pri aplikácii výkonu práce máme množstvo problémov. Práve tí ľudia, ktorí sú začlenení do týchto aktivačných prác, majú nízke pracovné návyky, alebo, respektíve nemajú vôbec žiadne pracovné návyky. Často majú problémy s alkoholom. Potrebovali by sme koordinátorov, ktorí by pracovali s menšími skupinami v teréne a kontrolovali ich výkon práce, ale vzhľadom na finančné možnosti samospráv toto nie je možné. Nie je možné stále zvyšovať počet zamestnancov mesta. A štát neprepláca koordinátorov z pochopiteľných dôvodov, lebo nemá z čoho.
Stále viac a viac je samosprávam kladené na plecia veľa povinností, kompetencií, ale financovanie nie je žiadne. Napriek tomu sa snažíme pomôcť našim občanom a napĺňať tým literu zákona. Snažíme sa podchytiť tých najšikovnejších a prostredníctvom nich koordinovať prácu aktivačných pracovníkov. A keď po dlhých mesiacoch práce s nimi sa nám podarí dosiahnuť aspoň minimálne výsledky, mám zahlasovať za takúto novelu zákona? Mám tým, ktorí prichádzajú aspoň na štyri hodiny pracovať, po osemnástich mesiacoch spolupráce povedať: Ďakujem, stretneme sa o šesť mesiacov, ak dovtedy neskončíte v base?! Čo asi budú robiť, keď im zrazu vypadne aktivačný príspevok? To nie sú ľudia, na ktorých na každom rohu čaká pracovná príležitosť. To sú ľudia, ktorí nemali absolútne žiadne pracovné návyky. Museli sme ich naučiť, ako sa používajú hrable, ako sa hrabe lístie a ako sa zbierajú v meste odpadky. Ak im vezmeme možnosť práce a tých 63 eur, čo začnú robiť? Začnú kradnúť, zvýšia kriminalitu, čo sa v konečnom dôsledku prenesie opäť na náklady štátu. Preto nerozumiem, že prečo osemnásť mesiacov a stop stav na šesť mesiacov. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi bol schválený v roku 2003 a odvtedy bol už dvadsaťštyrikrát novelizovaný. Teraz máme schváliť dvadsiatu piatu novelu.
Ja som vo svojom príspevku hovoril o tých veciach, ktoré považujem za nesprávne. Ale na začiatku svojho príspevku som povedal, že tento zákon má aj veľa pozitívnych úprav. Napríklad posudzovanie osobného motorového vozidla, možnosť využívania menších obecných prác rozpočtovými a príspevkovými osobami zriadenými obcou a úpravu podmienok zhromažďovania a spracúvania osobných údajov. Aj napriek týmto pozitívnym úpravám, ku ktorým dochádza v tejto novele, vzhľadom na konkrétne príklady, ktoré som spomenul v mojom príspevku, klub strany MOST - HÍD, uvedenú novelu zákona nepodporí.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
Vystúpenia
10:11
Vstup predsedajúceho 10:11
Jana LaššákováNech sa páči, pán minister.
Nech sa páči, pán minister.
Vstup predsedajúceho
28.11.2012 o 10:11 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister kýva, že áno.
Nech sa páči, pán minister.
Autorizovaný
10:11
Vystúpenie v rozprave 10:11
Peter ŽigaOd 1. 1. 2013 do roku 2020 budeme v treťom obchodovacom období, pričom v Slovenskej republike v roku 2005 až...
Od 1. 1. 2013 do roku 2020 budeme v treťom obchodovacom období, pričom v Slovenskej republike v roku 2005 až 2009 bolo prvé obchodovacie obdobie a 2008 až 2012 druhé obchodovacie obdobie. A v tomto období, teda v tých predchádzajúcich obdobiach sa emisné kvóty prideľovali bezplatne. A Európska komisia zaviedla od 1. 1. 2013 nový systém prideľovania emisných kvót a vyčlenila tri skupiny spoločnosti, ktoré budú emisné kvóty, ktorým budú emisné kvóty prideľované buď bezplatne, alebo druhá skupina je sčasti bezplatne a časť za úplatu, a potom tretia skupina spoločností je, ktoré si musia všetky kvóty alebo emisné limity kúpiť. Napríklad do tejto skupiny patria elektrárne.
Na to, aby mohol tento systém fungovať od 1. 1. 2013, je potrebné prijať aj dnešný zákon, ktorý sme dali v skrátenom legislatívnom konaní. Ale pri všetkej úcte, páni kolegovia, ja nemám pocit, že ste to dostali na poslednú chvíľu a že je to celé šité horúcou ihlou. Veď o tomto zákone sa rokuje od augusta. Od augusta sa na odborných fórach, na rôznych konferenciách, na medzirezortnom pripomienkovom konaní, aj s Greenpeace a inými mimovládnymi organizáciami, na tieto témy bavíme a vy sa tvárite, aj pán predseda, pri všetkej úcte, aj pán kolega Mičovský, ako keby vám to teraz spadlo z neba a prvýkrát ste sa s tým stretli, dve minúty pred zasadnutím výboru a vy ste takí prekvapení. Ako? Veď sú to všetko známe veci! Všetky veci komunikujeme veľmi otvorene, veľmi transparentne a mali sme dlhé diskusie aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní za účasti všetkých dotknutých skupín na tom, aby sme vytvorili tú platformu a tú bázu takú, aby sme sa snažili vyhovieť všetkým skupinám, ktoré sú dotknuté.
Čo sa týka použitia tých peňazí, ktoré prídu pre rezort alebo pre štátny rozpočet z predaja týchto povoleniek, ako som už včera vysvetľoval, rádovo sa jedná asi o 15 mil. ton emisných kvót, ktoré budú obchodované na burze. Tá burza je v Lipsku, sa volá Európska aukčná platforma. To znamená, je to nezávislá inštitúcia na orgánoch, či ministerstvách, či Národnej banky Slovenska, či orgánoch štátnej správy v Slovenskej republike. Cena sa generuje tak, ako cena cenných papierov v New Yorku na newyorskej burze alebo cena elektrickej energie tiež v Lipsku, to znamená, na základe ponuky a dopytu. Momentálne sa tá cena pohybuje okolo 7 eur, keďže máme 15 mil. ton voľných kvót, tak vyzerá, že príjmom budúceho štátneho rozpočtu by malo byť 105 mil. eur. Treba povedať, že to, ako bude v rámci štátneho rozpočtu distribuovaných týchto 105 mil. eur, je na rozhodnutí štátu, pretože aj smernica Európskej únie, ktorá hovorí o tom, že tieto peniaze sú príjmom štátneho rozpočtu, a, žiaľ, je tam veľmi nešťastná formulácia, že by mala byť, alebo ten príjem, že by mal byť príjmom envirorezortu, tak v každej krajine si minister financií pochopiteľne v čase konsolidácie verejných financií a v čase šetrenia vyloží formulku, že "by malo byť" ako že "nemusí", a tým pádom si to vykladá každý minister financií tak, že je to príjmom štátneho rozpočtu a envirorezort musí počkať. Takže ja musím povedať, že sme mali veľmi korektnú debatu s ministrom financií posledné obdobie a dohodli sme sa na tej formulácii bodu 9, ktorú navrhoval stiahnuť, teraz neviem, či pán kolega Nagy, alebo pán kolega Huba.
Ten stav, ktorý sme dnes dosiahli, je taký, že každoročne sa minister financií s ministrom životného prostredia musí dohodnúť na tom, koľko peňazí ostane na schému alebo na ten distribučný koláč, ktorý ostane v rámci životného prostredia. A v rámci rozpravy a v rámci tejto diskusie, ktorá sa tu vedie od rána, padla aj otázka, že prečo takýto distribučný koláč a prečo sa vracajú peniaze späť do uhlíkových technológií a prečo nejde na zatepľovanie viac a možno na tie malé opatrenia týkajúce sa obnovy kotlov v domácnostiach. Aj to je tam zahrnuté. Ale v prvom rade treba povedať, že my pri vstupe do Európskej únie, pán poslanec Nagy, a to je možno aj pre vás odkaz, že tie podmienky, ku ktorým sa zaviazala Slovenská republika, že musí splniť pri vstupe, a my máme deadline rok 2015 a rok 2016, ktorý musí splniť, dohadovali vaši kolegovia v rámci opozície. A v tom čase, keď ste boli vo vláde v roku 2002, 2001, keď sa robili predvstupové dohody, tak vy ste to dohadovali, tak nemôžete čakať, že my teraz budeme sa tváriť, že to je naša káva alebo naše maslo. Takže vy ste zaviazali Slovenskú republiku, že musí vymeniť technológie a musí zabezpečiť nízkouhlíkové technológie na Slovensku. No a z toho nám vznikajú isté povinnosti a pre tie podniky a podnikateľské subjekty, ktoré sú na Slovensku, vznikajú isté povinnosti investovať peniaze do modernizácie výroby, čoho ale následkom bude to, že tie technológie v konečnom dôsledku budú vypúšťať menej skleníkových plynov, tým pádom budú chrániť životné prostredie. A preto ten návrh je taký, aby 50 % v rámci distribučného koláča išlo v prvom období hlavne do obnovy týchto technológií, aby jednak sme znížili produkciu skleníkových plynov, obnovili technologicky technológie v rámci jednotlivých podnikov a zároveň splnili predvstupové záväzky, ktoré dohodla druhá Dzurindova vláda. A potom aj vďaka pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Puciho bude môcť ministerstvo životného prostredia zmeniť distribučný koláč a preniesť viac peňazí na zatepľovanie a na opatrenia, ktoré musia byť urobené z titulu toho, že dochádza ku klimatickým zmenám. A treba povedať, že ten distribučný koláč, ktorý sme, tento, teraz istým spôsobom navrhli, je veľmi vyvážený. A vyvážený aj z toho titulu, že my musíme pri šetrení alebo pri obmedzovaní vypúšťania skleníkových plynov dodržiavať aj isté indikátory voči Európskej komisii.
A my, keď použijeme dajme tomu 50 mil. alebo 100 mil. eur len na zatepľovanie, čo navrhuje napr. Greenpeace, tak dosiahneme tie, nedosiahneme tie indikátory natoľko, aby sme splnili povinnosti voči Komisii, ako keď zainvestujeme tie peniaze napr. z polovice do technológií a z polovice do zatepľovania, pretože dosahovanie tých cieľov pri výmene technológií je oveľa lepšie a hodnotnejšie ako pri zatepľovaní. Ja vnímam celý ten sociálny aspekt, ktorý hovoríte, že vznikajú pracovné miesta a štartuje sa hospodársky rast, ale to máme pripravené po roku 2016, ak splníme predvstupové záväzky.
A myslím si, že - teraz rozmýšľam nad tým, či tam bola ešte nejaká otázka, na ktorú som zabudol odpovedať alebo zabudol vysvetliť - myslím si, že, pán Mičovský, čo navrhujete, toto pokrýva aj tento zákon. A ja nechám na poslancoch, ako sa rozhodnú, či podporia váš návrh alebo nie, ale ja mám pocit, že aj súčasná dikcia zákona, ktorá hovorí o tých sankciách, hovorí, že sú aplikovateľné všetky metódy alebo všetky postihy naraz. A treba povedať ešte, aby sme si boli v tomto jasní, správu, alebo, respektíve ten dohľad a prečo som hovoril, že zasahujete do iných zákonov, lebo Národná banka spravuje prostredie, ktoré sa týka obchodovania s cennými papiermi alebo derivátmi, v tomto prípade sa jedná o deriváty, teda obchodovanie s emisnými kvótami, a my sme len prevzali tú dikciu zákona od Národnej banky, respektíve požiadali sme ju, aby nám k tomuto vypracovala tie sankcie a tie časti, ktoré sa tohto týkajú. Takže si myslím, že momentálne zákon je alebo práva a povinnosti, respektíve sankcie za škody, ktoré by niekto mohol spôsobiť, sú dostatočne pokryté.
A ešte vám chcem povedať, že je to úplne iný prípad, ako spomínate už tretí deň, nerozumiem, prečo to dávate do súvisu, tie emisie AAU, ktoré boli predávané v roku 2008 alebo 2009, to s týmito emisiami nemá nič spoločné. Teraz sa bavíme, aj tento celý zákon je o emisiách EAU, vnútroštátnych, industriálnych emisiách. Nemá to nič spoločné. V tomto prípade nejde štát nič predávať. V rámci tohto zákona obchodujú podniky medzi sebou na burze, predávajú sa emisné kvóty pre naše podniky prostredníctvom Európskej aukčnej platformy. Takže keď niekto bude obchodovať s informáciami tajnými, ako hovoríte, zasvätená osoba, dostane sa k insiderskej informácii, použije ju, platí pre ňu presne taký istý zákon ako v rámci obchodovania s cennými papiermi a podobne. A v tomto prípade to ako ani daný obchod neovplyvní, pretože to robí súkromná firma cez burzu s inou súkromnou firmou.
Pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. A podobne, ako pred nejakou chvíľou na výbore, ja sa budem snažiť zareagovať na niektoré otázky, alebo možno aj nepochopenie kolegov poslancov, budem sa snažiť vysvetliť ešte raz tú celú schému a ten predmet, o ktorom hovoríme dnes na, v rámci rozpravy o zákone o obchodovaní s emisnými kvótami.
Od 1. 1. 2013 do roku 2020 budeme v treťom obchodovacom období, pričom v Slovenskej republike v roku 2005 až 2009 bolo prvé obchodovacie obdobie a 2008 až 2012 druhé obchodovacie obdobie. A v tomto období, teda v tých predchádzajúcich obdobiach sa emisné kvóty prideľovali bezplatne. A Európska komisia zaviedla od 1. 1. 2013 nový systém prideľovania emisných kvót a vyčlenila tri skupiny spoločnosti, ktoré budú emisné kvóty, ktorým budú emisné kvóty prideľované buď bezplatne, alebo druhá skupina je sčasti bezplatne a časť za úplatu, a potom tretia skupina spoločností je, ktoré si musia všetky kvóty alebo emisné limity kúpiť. Napríklad do tejto skupiny patria elektrárne.
Na to, aby mohol tento systém fungovať od 1. 1. 2013, je potrebné prijať aj dnešný zákon, ktorý sme dali v skrátenom legislatívnom konaní. Ale pri všetkej úcte, páni kolegovia, ja nemám pocit, že ste to dostali na poslednú chvíľu a že je to celé šité horúcou ihlou. Veď o tomto zákone sa rokuje od augusta. Od augusta sa na odborných fórach, na rôznych konferenciách, na medzirezortnom pripomienkovom konaní, aj s Greenpeace a inými mimovládnymi organizáciami, na tieto témy bavíme a vy sa tvárite, aj pán predseda, pri všetkej úcte, aj pán kolega Mičovský, ako keby vám to teraz spadlo z neba a prvýkrát ste sa s tým stretli, dve minúty pred zasadnutím výboru a vy ste takí prekvapení. Ako? Veď sú to všetko známe veci! Všetky veci komunikujeme veľmi otvorene, veľmi transparentne a mali sme dlhé diskusie aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní za účasti všetkých dotknutých skupín na tom, aby sme vytvorili tú platformu a tú bázu takú, aby sme sa snažili vyhovieť všetkým skupinám, ktoré sú dotknuté.
Čo sa týka použitia tých peňazí, ktoré prídu pre rezort alebo pre štátny rozpočet z predaja týchto povoleniek, ako som už včera vysvetľoval, rádovo sa jedná asi o 15 mil. ton emisných kvót, ktoré budú obchodované na burze. Tá burza je v Lipsku, sa volá Európska aukčná platforma. To znamená, je to nezávislá inštitúcia na orgánoch, či ministerstvách, či Národnej banky Slovenska, či orgánoch štátnej správy v Slovenskej republike. Cena sa generuje tak, ako cena cenných papierov v New Yorku na newyorskej burze alebo cena elektrickej energie tiež v Lipsku, to znamená, na základe ponuky a dopytu. Momentálne sa tá cena pohybuje okolo 7 eur, keďže máme 15 mil. ton voľných kvót, tak vyzerá, že príjmom budúceho štátneho rozpočtu by malo byť 105 mil. eur. Treba povedať, že to, ako bude v rámci štátneho rozpočtu distribuovaných týchto 105 mil. eur, je na rozhodnutí štátu, pretože aj smernica Európskej únie, ktorá hovorí o tom, že tieto peniaze sú príjmom štátneho rozpočtu, a, žiaľ, je tam veľmi nešťastná formulácia, že by mala byť, alebo ten príjem, že by mal byť príjmom envirorezortu, tak v každej krajine si minister financií pochopiteľne v čase konsolidácie verejných financií a v čase šetrenia vyloží formulku, že "by malo byť" ako že "nemusí", a tým pádom si to vykladá každý minister financií tak, že je to príjmom štátneho rozpočtu a envirorezort musí počkať. Takže ja musím povedať, že sme mali veľmi korektnú debatu s ministrom financií posledné obdobie a dohodli sme sa na tej formulácii bodu 9, ktorú navrhoval stiahnuť, teraz neviem, či pán kolega Nagy, alebo pán kolega Huba.
Ten stav, ktorý sme dnes dosiahli, je taký, že každoročne sa minister financií s ministrom životného prostredia musí dohodnúť na tom, koľko peňazí ostane na schému alebo na ten distribučný koláč, ktorý ostane v rámci životného prostredia. A v rámci rozpravy a v rámci tejto diskusie, ktorá sa tu vedie od rána, padla aj otázka, že prečo takýto distribučný koláč a prečo sa vracajú peniaze späť do uhlíkových technológií a prečo nejde na zatepľovanie viac a možno na tie malé opatrenia týkajúce sa obnovy kotlov v domácnostiach. Aj to je tam zahrnuté. Ale v prvom rade treba povedať, že my pri vstupe do Európskej únie, pán poslanec Nagy, a to je možno aj pre vás odkaz, že tie podmienky, ku ktorým sa zaviazala Slovenská republika, že musí splniť pri vstupe, a my máme deadline rok 2015 a rok 2016, ktorý musí splniť, dohadovali vaši kolegovia v rámci opozície. A v tom čase, keď ste boli vo vláde v roku 2002, 2001, keď sa robili predvstupové dohody, tak vy ste to dohadovali, tak nemôžete čakať, že my teraz budeme sa tváriť, že to je naša káva alebo naše maslo. Takže vy ste zaviazali Slovenskú republiku, že musí vymeniť technológie a musí zabezpečiť nízkouhlíkové technológie na Slovensku. No a z toho nám vznikajú isté povinnosti a pre tie podniky a podnikateľské subjekty, ktoré sú na Slovensku, vznikajú isté povinnosti investovať peniaze do modernizácie výroby, čoho ale následkom bude to, že tie technológie v konečnom dôsledku budú vypúšťať menej skleníkových plynov, tým pádom budú chrániť životné prostredie. A preto ten návrh je taký, aby 50 % v rámci distribučného koláča išlo v prvom období hlavne do obnovy týchto technológií, aby jednak sme znížili produkciu skleníkových plynov, obnovili technologicky technológie v rámci jednotlivých podnikov a zároveň splnili predvstupové záväzky, ktoré dohodla druhá Dzurindova vláda. A potom aj vďaka pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Puciho bude môcť ministerstvo životného prostredia zmeniť distribučný koláč a preniesť viac peňazí na zatepľovanie a na opatrenia, ktoré musia byť urobené z titulu toho, že dochádza ku klimatickým zmenám. A treba povedať, že ten distribučný koláč, ktorý sme, tento, teraz istým spôsobom navrhli, je veľmi vyvážený. A vyvážený aj z toho titulu, že my musíme pri šetrení alebo pri obmedzovaní vypúšťania skleníkových plynov dodržiavať aj isté indikátory voči Európskej komisii.
A my, keď použijeme dajme tomu 50 mil. alebo 100 mil. eur len na zatepľovanie, čo navrhuje napr. Greenpeace, tak dosiahneme tie, nedosiahneme tie indikátory natoľko, aby sme splnili povinnosti voči Komisii, ako keď zainvestujeme tie peniaze napr. z polovice do technológií a z polovice do zatepľovania, pretože dosahovanie tých cieľov pri výmene technológií je oveľa lepšie a hodnotnejšie ako pri zatepľovaní. Ja vnímam celý ten sociálny aspekt, ktorý hovoríte, že vznikajú pracovné miesta a štartuje sa hospodársky rast, ale to máme pripravené po roku 2016, ak splníme predvstupové záväzky.
A myslím si, že - teraz rozmýšľam nad tým, či tam bola ešte nejaká otázka, na ktorú som zabudol odpovedať alebo zabudol vysvetliť - myslím si, že, pán Mičovský, čo navrhujete, toto pokrýva aj tento zákon. A ja nechám na poslancoch, ako sa rozhodnú, či podporia váš návrh alebo nie, ale ja mám pocit, že aj súčasná dikcia zákona, ktorá hovorí o tých sankciách, hovorí, že sú aplikovateľné všetky metódy alebo všetky postihy naraz. A treba povedať ešte, aby sme si boli v tomto jasní, správu, alebo, respektíve ten dohľad a prečo som hovoril, že zasahujete do iných zákonov, lebo Národná banka spravuje prostredie, ktoré sa týka obchodovania s cennými papiermi alebo derivátmi, v tomto prípade sa jedná o deriváty, teda obchodovanie s emisnými kvótami, a my sme len prevzali tú dikciu zákona od Národnej banky, respektíve požiadali sme ju, aby nám k tomuto vypracovala tie sankcie a tie časti, ktoré sa tohto týkajú. Takže si myslím, že momentálne zákon je alebo práva a povinnosti, respektíve sankcie za škody, ktoré by niekto mohol spôsobiť, sú dostatočne pokryté.
A ešte vám chcem povedať, že je to úplne iný prípad, ako spomínate už tretí deň, nerozumiem, prečo to dávate do súvisu, tie emisie AAU, ktoré boli predávané v roku 2008 alebo 2009, to s týmito emisiami nemá nič spoločné. Teraz sa bavíme, aj tento celý zákon je o emisiách EAU, vnútroštátnych, industriálnych emisiách. Nemá to nič spoločné. V tomto prípade nejde štát nič predávať. V rámci tohto zákona obchodujú podniky medzi sebou na burze, predávajú sa emisné kvóty pre naše podniky prostredníctvom Európskej aukčnej platformy. Takže keď niekto bude obchodovať s informáciami tajnými, ako hovoríte, zasvätená osoba, dostane sa k insiderskej informácii, použije ju, platí pre ňu presne taký istý zákon ako v rámci obchodovania s cennými papiermi a podobne. A v tomto prípade to ako ani daný obchod neovplyvní, pretože to robí súkromná firma cez burzu s inou súkromnou firmou.
Pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem.
Autorizovaný
10:11
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti...
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 227, spoločná správa výborov má tlač 227a.
Teraz poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Jána Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči.
Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 227, spoločná správa výborov má tlač 227a.
Teraz poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Jána Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči.
Autorizovaný
10:16
Vystúpenie v rozprave 10:16
Ján RichterJe potrebné podotknúť a chcem to...
Je potrebné podotknúť a chcem to zvýrazniť, že ide o takzvanú malú novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom s veľkou novelou, možno aj s úplne novým zákonom sa počíta, a už sa na ňom intenzívne pracuje, aby bol prijatý v budúcom roku s účinnosťou od 1. januára 2014. Tejto skutočnosti bol prispôsobený aj rozsah a charakter navrhovaných zmien.
Účelom návrhu právneho predpisu, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je dosiahnuť adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v dávke v hmotnej núdzi spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke. Za ďalšie, znížiť administratívnu náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v rámci výkonu a aplikačnej praxe súčasnej právnej úpravy, ako aj reagovať na novoprijatú právnu úpravu niektorých zákonov, napríklad zákon o striedavej starostlivosti a zákon o dobrovoľníctve.
V druhej časti, v rímskej dvojke predmetného návrhu zákona, dôvodom navrhovanej zmeny je doplnenie zákona 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Je záujem podporiť zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu na poberateľa dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v každej dávke štátnych sociálnych dávok v prípadoch, ak sú poskytované v kombinovanej forme.
Navrhuje sa tiež rozšírenie možnosti poskytnutia dotácií na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby, napríklad o podporu aktivít na riešenie dôsledkov extrémneho počasia, čo by urýchlilo cielenú pomoc v krízových situáciách. Súčasťou predkladaného návrhu je aj doplnenie možnosti podpory neštátnych akreditovaných detských domovov, ktoré v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie priorizujú starostlivosť o deti v skupinách zriadených v samostatných domoch, alebo bytoch. Konkrétne ide o možnosť finančnej podpory pri rekonštrukciách a stavebných úpravách samostatných rodinných domov alebo samostatných bytov v obytných domoch.
Vládny návrh obsahuje aj niekoľko úprav, ktoré precizujú súčasnú právnu úpravu, napríklad prílohy k žiadostiam, respektíve zjednodušujú technické riešenia, ako sú otázky administratívy, formulárov, žiadosti do vyhlášky a podobne.
Pri prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a hlavne vo výbore pre sociálne veci bol predložený pánom poslancom Jasaňom pozmeňujúci návrh, predmetom ktorého je úprava podmienok poskytovania dotácie na podporu rodovej rovnosti. Chcem len zdôvodniť, že tento pozmeňujúci návrh reaguje na prechod kompetencií z úradu vlády, reaguje v rámci prechodu istých kompetencií aj na výbor pre rodovú rovnosť a samozrejmá vec z toho vyplývajúcich aj finančných prostriedkov, ktoré boli pôvodne pod kapitolou úradu vlády, do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na účely dotačnej schémy na rodovú rovnosť, podporu aktivít a projektov, ktoré sa v tejto oblasti uskutočňujú.
Toľko v rámci úvodného slova. Ďakujem za pozornosť, skončil som, pani podpredsedníčka.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.
Je potrebné podotknúť a chcem to zvýrazniť, že ide o takzvanú malú novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom s veľkou novelou, možno aj s úplne novým zákonom sa počíta, a už sa na ňom intenzívne pracuje, aby bol prijatý v budúcom roku s účinnosťou od 1. januára 2014. Tejto skutočnosti bol prispôsobený aj rozsah a charakter navrhovaných zmien.
Účelom návrhu právneho predpisu, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je dosiahnuť adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v dávke v hmotnej núdzi spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke. Za ďalšie, znížiť administratívnu náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v rámci výkonu a aplikačnej praxe súčasnej právnej úpravy, ako aj reagovať na novoprijatú právnu úpravu niektorých zákonov, napríklad zákon o striedavej starostlivosti a zákon o dobrovoľníctve.
V druhej časti, v rímskej dvojke predmetného návrhu zákona, dôvodom navrhovanej zmeny je doplnenie zákona 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Je záujem podporiť zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu na poberateľa dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v každej dávke štátnych sociálnych dávok v prípadoch, ak sú poskytované v kombinovanej forme.
Navrhuje sa tiež rozšírenie možnosti poskytnutia dotácií na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby, napríklad o podporu aktivít na riešenie dôsledkov extrémneho počasia, čo by urýchlilo cielenú pomoc v krízových situáciách. Súčasťou predkladaného návrhu je aj doplnenie možnosti podpory neštátnych akreditovaných detských domovov, ktoré v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie priorizujú starostlivosť o deti v skupinách zriadených v samostatných domoch, alebo bytoch. Konkrétne ide o možnosť finančnej podpory pri rekonštrukciách a stavebných úpravách samostatných rodinných domov alebo samostatných bytov v obytných domoch.
Vládny návrh obsahuje aj niekoľko úprav, ktoré precizujú súčasnú právnu úpravu, napríklad prílohy k žiadostiam, respektíve zjednodušujú technické riešenia, ako sú otázky administratívy, formulárov, žiadosti do vyhlášky a podobne.
Pri prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a hlavne vo výbore pre sociálne veci bol predložený pánom poslancom Jasaňom pozmeňujúci návrh, predmetom ktorého je úprava podmienok poskytovania dotácie na podporu rodovej rovnosti. Chcem len zdôvodniť, že tento pozmeňujúci návrh reaguje na prechod kompetencií z úradu vlády, reaguje v rámci prechodu istých kompetencií aj na výbor pre rodovú rovnosť a samozrejmá vec z toho vyplývajúcich aj finančných prostriedkov, ktoré boli pôvodne pod kapitolou úradu vlády, do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na účely dotačnej schémy na rodovú rovnosť, podporu aktivít a projektov, ktoré sa v tejto oblasti uskutočňujú.
Toľko v rámci úvodného slova. Ďakujem za pozornosť, skončil som, pani podpredsedníčka.
Autorizovaný
10:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:37
Renáta ZmajkovičováDávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci, poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci, poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2012 o 10:37 hod.
JUDr.
Renáta Zmajkovičová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci, poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Autorizovaný
10:39
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Národná rada uznesením č. 289 z 24. októbra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predložený návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 125 z 20. novembra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 98 z 15. novembra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 27 z 22. novembra 2012 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 41 z 15. novembra 2012.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali celkom 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte v správe v plnom znení.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 16 so stanoviskom gestorského výboru schváliť, bod 17 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 34 z 22. novembra 2012.
Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 227), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Národná rada uznesením č. 289 z 24. októbra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predložený návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 125 z 20. novembra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 98 z 15. novembra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 27 z 22. novembra 2012 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 41 z 15. novembra 2012.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali celkom 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte v správe v plnom znení.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 16 so stanoviskom gestorského výboru schváliť, bod 17 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 34 z 22. novembra 2012.
Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.
Autorizovaný
10:39
Nech sa páči, pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, za poslanecký klub MOST - HÍD Andrej Hrnčiar a potom pán poslanec Ľudovít Kaník. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Autorizovaný
10:41
Vystúpenie v rozprave 10:41
Andrej HrnčiarHneď na úvod chcem povedať, že v tejto novele zákona vidím viacero pozitívnych ustanovení, ktoré spomeniem v skratke na konci svojho vystúpenia, pretože úlohou opozície je z tohto miesta nehovoriť, alebo nespomínať tie...
Hneď na úvod chcem povedať, že v tejto novele zákona vidím viacero pozitívnych ustanovení, ktoré spomeniem v skratke na konci svojho vystúpenia, pretože úlohou opozície je z tohto miesta nehovoriť, alebo nespomínať tie pozitívne ustanovenia noviel zákonov, ale možno teda hovoriť, alebo kritickým okom sa pozerať na to, čo považujeme za nesprávne a na čo máme iný pohľad.
Podľa dôvodovej správy účelom novelizácie zákona je dosiahnuť spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedzenie zneužívania pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstránenie nedostatkov a problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy.
Boli by to krásne znejúce slová, keby aplikáciou v praxi dosiahli svoj účel. Keby. Hneď prvý dopĺňaný paragraf je § 4, a to novými odsekmi 3 až 5, týkajúci sa spôsobu stanovenia okruhu spoločne posudzovaných osôb dieťaťa v striedavej starostlivosti v prípadoch, ak obaja rodičia dieťaťa sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a uplatňujú si nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Ak dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti rodičov a u jedného sa bude zdržiavať podľa rozhodnutia súdu v mesiaci menej ako 12 dní, bude sa dieťa na účely hmotnej núdze posudzovať spoločne s rodičom, u ktorého je viac ako 12 dní. Tu v praxi problém nevidím. Čo však v prípade, ak bude dieťa polovicu mesiaca s jedným rodičom a druhú polovicu s druhým rodičom? Navrhovaná novela zákona stanovuje, že jeden kalendárny mesiac pri posudzovaní hmotnej núdze bude dieťa patriť do okruhu osôb spoločne posudzovaných s jedným rodičom a nasledujúci kalendárny mesiac s druhým rodičom. V ďalších mesiacoch sa bude postupovať obdobne. V tomto prípade by som chcel ešte raz zopakovať jeden z účelov navrhovanej novely zákona, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní.
Občan si požiada o pomoc v hmotnej núdzi, administratívny referent je povinný preskúmať, či spĺňa podmienky zákona na poskytnutie dávky pomoci v hmotnej núdzi. Musí posúdiť občana, jeho majetok, jeho príjem, okruh spoločne posudzovaných osôb, ich príjmy, následne ich musí znížiť odsunmi, ktoré sa za príjem podľa zákona nepovažujú, a zistiť, či sa občan nachádza v hmotnej núdzi. Následne určuje dávku a príspevky špecifikované v zákone podľa rozličných kritérií a výšku dávky pomoci v hmotnej núdzi vypočíta ako rozdiel medzi dávkou spolu s príspevkami a príjmom vypočítaným v zmysle zákona. Nárok na dávku vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní a vyplácajú sa každý mesiac do okamihu zmeny príjmu, respektíve legislatívnej zmeny zákona, kedy je úrad povinný výšku dávky rozhodnutím prehodnotiť.
Takže pozrime sa bližšie na tento nápad posudzovať dieťa pri striedavej starostlivosti ako spoločne posudzovanú osobu jeden mesiac spoločne s matkou a jeden mesiac spoločne s otcom. Pri všetkej úcte, si to naozaj neviem predstaviť v praxi.
Vezmime sa najjednoduchší prípad, a aby to nebolo komplikované, len s dávkou bez príspevkov. Čiže máme dvoch rozvedených rodičov, jeden spoločne posudzovaný syn vo veku 17 rokov, ktorý brigáduje, čiže má určitý príjem. Ak je posudzovaný len otec, jeho základná dávka je 60,50 eur mesačne. Ak je však posudzovaný so synom, je to 115,10 eur mesačne. Samozrejme, príjem syna ovplyvňuje príjem otca, nakoľko sú spoločne posudzovaní. U matky to obmesiac platí rovnako.
Skúste mi vysvetliť, ako vydá úrad rozhodnutie. Každý mesiac ho bude prepočítavať a meniť? Aj u otca, aj u matky? A každý mesiac doručovať, správoplatňovať? Ja si nemyslím, že toto je zníženie administratívnej náročnosti. Administratívne zaťaženie je však to, čo ma v súvislosti s navrhovanou novelou zákona trápi najmenej.
Oveľa závažnejší je dopad na najcitlivejšiu oblasť obyvateľstva nášho štátu, na ľudí, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi a nevyhnutne potrebujú pomoc zo strany štátu. Všetci dobre vieme, že neraz sú to občania, ktorí sa do hmotnej núdze dostali vlastným pričinením a jednoducho nemajú záujem pracovať. Tých sa však duch pripravovanej novely nedotkne. Sú tu však aj takí, ktorí sa do nezávideniahodnej situácie nedostali svojou vinou a majú záujem pracovať, len pre mnohé okolnosti to nie je možné. Hromadné prepúšťanie v oblastiach, kde je vysoká nezamestnanosť, častokrát sa to dotýka celých rodín, kde sú prepustení obaja živitelia rodiny. Ďalších faktorom je vysoký vek uchádzača o zamestnanie a tak ďalej a tak ďalej. Mohol by som pokračovať vo vymenovávaní tých faktorov. Ale dôležitým faktorom je faktor, že existujú aj rodiny, ktoré majú slabé alebo vôbec nemajú sociálne zázemie, a práve tieto rodiny priamo predurčujú deti ich detí, ktoré sotva skončia základnú školu, k pádu do sociálneho systému štátu.
A čo spraví štát? Navrhuje novelu zákona, ktorá priamo dopadne na tých, ktorí majú záujem zabezpečiť a zlepšiť si svoj status vlastnou prácou.Najväčší negatívny ekonomický dopad má totižto novela zákona práve na osoby, ktoré nesedia doma a nečakajú na pravidelnú mesačnú dávku, ktorú obratom prepijú, ale na tých, ktorí majú aspoň minimálny záujem pracovať. Najzásadnejšia zmena sa dotkne tých, ktorí si privyrábajú na dohodu o vykonaní práce alebo vykonávajú menšie obecné služby a poberajú aktivačný príspevok.
Pozrime sa najprv na zárobky plynúce z dohody o vykonaní práce. Dnes zákon nepovažuje za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze príjem získaný na základe dohody o vykonaní práce do výšky dvojnásobku životného minima za dvanásť mesiacov. Predkladaná novelizácia navrhuje započítať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce. Podľa dôvodovej správy návrhom zákona dôjde k odstráneniu terajšieho zvýhodnenia tohto príjmu a odstráneniu nesystémového prvku v zákone oproti iným porovnateľným príjmom zo závislej činnosti.
Takže poďme trochu počítať. Konkrétny príklad, rodina so školopovinným dieťaťom. Obaja rodičia prišli o prácu a počas poberania podpory v nezamestnanosti sa im nepodarilo zamestnať. Dostali sa do systému. Vznikne im nárok na dávku vo výške 157 eur na dieťa. Ak chodí do školy, sa pripočítava 17 eur, zdravotná starostlivosť po dve eurá na každého, príspevok na bývanie, samozrejme za podmienky, ak platia úhrady spojené s bývaním, 89,20 eur. Dokopy zaokrúhlene 270 eur.
Dodnes bolo možné si privyrobiť 389,16 eur ročne bez toho, aby to malo dopad na dávku. Podotýkam, že hovoríme o priemernom mesačnom príjme 32 eur ku dávke 270 eur, mesačný príjem rodiny s maloletým dieťaťom, pričom, opakujem, rodičia majú záujem pracovať a robiť to legálne na základe dohody. Ten príjem by bol 302 eur mesačne.
Vážené kolegyne a kolegovia, miesto toho, aby sme týmto ľuďom držali palce, aby sa im dalo, aby sa im podarilo prežiť, kým si nájdu trvalé zamestnanie, čo spraví náš sociálny štát? Najprv zaťaží dohody odvodmi a následne ich bude posudzovať ako príjem. A výsledok po schválení tejto novely? Tá istá situácia, tá istá rodina, dávka spolu s príspevkami 270 eur a príjem počítaný vo výške 75 %, naša rodina dostane priznanú dávku vo výške 245 eur.
Takže toto je dopad zákona na ľudí, ktorí majú záujem pracovať. Preto kladiem otázku: kto so zdravým rozumom bude mať záujem pracovať na dohodu, keď v konečnom dôsledku sa dostane z hranice 302 eur na hranicu 245 eur?! Ja vidím len dve možnosti: buď budú kašľať na prácu, alebo budú robiť načierno. Štát síce ušetrí 24 eur, ale príde o dane a odvody.
A to predkladateľ v časti sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť uviedol, že návrh bude mať mierne negatívny vplyv na hospodárenie domácností v hmotnej núdzi, ktoré majú príjmy z dohôd o vykonaní práce. Ak niekto považuje prepad z 302 eur na 246 eur pri jednom malom dieťati za mierne negatívny vplyv, tak by som mu doporučil, skúsiť si takto prežiť jediný mesiac, a zrejme by sa naučil počítať. Vzhľadom na uvedené, považujem za minimálne diskutabilné tvrdenie predkladateľa, že odstránením tohto zvýhodnenia oproti iným príjmom zo závislej činnosti sa mierne znížia príjmy obyvateľov dávky v hmotnej núdzi, či už z dôvodu zníženia dávky kvôli započítaniu tejto čiastky do príjmov alebo z dôvodu odradenia od výkonu prác na základe dohôd o vykonaní práce. Ministerstvo odhaduje, že sa jedná o približne dvanásť tisíc ľudí, ktorým sa môžu znížiť príjmy v priemere o 39 eur. Môj príklad, ktorý som tu spomínal, hovorí o poklese mesačného príjmu a dávky o 56 eur.
Touto novelou zákona ideme podrážať nohy dvanásť tisícom občanov, ktorým nohy podrazil už život sám.
A keď už hovoríme o odstraňovaní znevýhodnenia príjmu z dohôd, ja už vôbec nerozumiem aktivačnému príspevku a návrhu jeho novelizácie. Aktivačný príspevok vo výške 63 eur je možné získať aj, ak poberateľ dávky sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo s obcou. Novela sprísňuje podmienky aktivačného príspevku. Návrhom sa určuje minimálny počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb na desať hodín týždenne a maximálne na dvadsať hodín týždenne, ako aj náležitosti a bližšie podmienky dohody požadované na vznik nároku naň. Počet hodín a ani počet mesiacov, ktorý má človek pre obec odpracovať, nebol určený. Taktiež sa určuje, že aktivačný príspevok patrí občanovi najviac osemnásť po sebe idúcich kalendárnych mesiacov a opätovne je možné ho poskytnúť až po uplynutí šiestich mesiacov. Zákonné ustanovenia počtu hodín hodnotím kladne. Nemám s tým najmenší problém. Ale stanovenie možnosti poberať aktivačný príspevok osemnásť mesiacov a následne až po uplynutí šiestich mesiacov sa jednoducho v mojom ponímaní logicky pochopiť nedá.
Ja môžem teraz uviesť konkrétny príklad z mesta Martin. Mesto má uzatvárané dohody o menších obecných službách s cieľom pomôcť sociálne najslabším vrstvám obyvateľov, ktorí si týmto spôsobom zvyšujú základnú dávku. Účelom aktivačného príspevku zo zákona je zvýšenie pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi. V súčasnosti máme uzatvorených 154 dohôd, pričom stosedem ľudí pracuje v teréne a pomáha pri očiste mesta. Pri aplikácii výkonu práce máme množstvo problémov. Práve tí ľudia, ktorí sú začlenení do týchto aktivačných prác, majú nízke pracovné návyky, alebo, respektíve nemajú vôbec žiadne pracovné návyky. Často majú problémy s alkoholom. Potrebovali by sme koordinátorov, ktorí by pracovali s menšími skupinami v teréne a kontrolovali ich výkon práce, ale vzhľadom na finančné možnosti samospráv toto nie je možné. Nie je možné stále zvyšovať počet zamestnancov mesta. A štát neprepláca koordinátorov z pochopiteľných dôvodov, lebo nemá z čoho.
Stále viac a viac je samosprávam kladené na plecia veľa povinností, kompetencií, ale financovanie nie je žiadne. Napriek tomu sa snažíme pomôcť našim občanom a napĺňať tým literu zákona. Snažíme sa podchytiť tých najšikovnejších a prostredníctvom nich koordinovať prácu aktivačných pracovníkov. A keď po dlhých mesiacoch práce s nimi sa nám podarí dosiahnuť aspoň minimálne výsledky, mám zahlasovať za takúto novelu zákona? Mám tým, ktorí prichádzajú aspoň na štyri hodiny pracovať, po osemnástich mesiacoch spolupráce povedať: Ďakujem, stretneme sa o šesť mesiacov, ak dovtedy neskončíte v base?! Čo asi budú robiť, keď im zrazu vypadne aktivačný príspevok? To nie sú ľudia, na ktorých na každom rohu čaká pracovná príležitosť. To sú ľudia, ktorí nemali absolútne žiadne pracovné návyky. Museli sme ich naučiť, ako sa používajú hrable, ako sa hrabe lístie a ako sa zbierajú v meste odpadky. Ak im vezmeme možnosť práce a tých 63 eur, čo začnú robiť? Začnú kradnúť, zvýšia kriminalitu, čo sa v konečnom dôsledku prenesie opäť na náklady štátu. Preto nerozumiem, že prečo osemnásť mesiacov a stop stav na šesť mesiacov. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi bol schválený v roku 2003 a odvtedy bol už dvadsaťštyrikrát novelizovaný. Teraz máme schváliť dvadsiatu piatu novelu.
Ja som vo svojom príspevku hovoril o tých veciach, ktoré považujem za nesprávne. Ale na začiatku svojho príspevku som povedal, že tento zákon má aj veľa pozitívnych úprav. Napríklad posudzovanie osobného motorového vozidla, možnosť využívania menších obecných prác rozpočtovými a príspevkovými osobami zriadenými obcou a úpravu podmienok zhromažďovania a spracúvania osobných údajov. Aj napriek týmto pozitívnym úpravám, ku ktorým dochádza v tejto novele, vzhľadom na konkrétne príklady, ktoré som spomenul v mojom príspevku, klub strany MOST - HÍD, uvedenú novelu zákona nepodporí.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
28.11.2012 o 10:41 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa nám dostal na stôl vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Hneď na úvod chcem povedať, že v tejto novele zákona vidím viacero pozitívnych ustanovení, ktoré spomeniem v skratke na konci svojho vystúpenia, pretože úlohou opozície je z tohto miesta nehovoriť, alebo nespomínať tie pozitívne ustanovenia noviel zákonov, ale možno teda hovoriť, alebo kritickým okom sa pozerať na to, čo považujeme za nesprávne a na čo máme iný pohľad.
Podľa dôvodovej správy účelom novelizácie zákona je dosiahnuť spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedzenie zneužívania pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstránenie nedostatkov a problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy.
Boli by to krásne znejúce slová, keby aplikáciou v praxi dosiahli svoj účel. Keby. Hneď prvý dopĺňaný paragraf je § 4, a to novými odsekmi 3 až 5, týkajúci sa spôsobu stanovenia okruhu spoločne posudzovaných osôb dieťaťa v striedavej starostlivosti v prípadoch, ak obaja rodičia dieťaťa sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a uplatňujú si nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Ak dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti rodičov a u jedného sa bude zdržiavať podľa rozhodnutia súdu v mesiaci menej ako 12 dní, bude sa dieťa na účely hmotnej núdze posudzovať spoločne s rodičom, u ktorého je viac ako 12 dní. Tu v praxi problém nevidím. Čo však v prípade, ak bude dieťa polovicu mesiaca s jedným rodičom a druhú polovicu s druhým rodičom? Navrhovaná novela zákona stanovuje, že jeden kalendárny mesiac pri posudzovaní hmotnej núdze bude dieťa patriť do okruhu osôb spoločne posudzovaných s jedným rodičom a nasledujúci kalendárny mesiac s druhým rodičom. V ďalších mesiacoch sa bude postupovať obdobne. V tomto prípade by som chcel ešte raz zopakovať jeden z účelov navrhovanej novely zákona, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní.
Občan si požiada o pomoc v hmotnej núdzi, administratívny referent je povinný preskúmať, či spĺňa podmienky zákona na poskytnutie dávky pomoci v hmotnej núdzi. Musí posúdiť občana, jeho majetok, jeho príjem, okruh spoločne posudzovaných osôb, ich príjmy, následne ich musí znížiť odsunmi, ktoré sa za príjem podľa zákona nepovažujú, a zistiť, či sa občan nachádza v hmotnej núdzi. Následne určuje dávku a príspevky špecifikované v zákone podľa rozličných kritérií a výšku dávky pomoci v hmotnej núdzi vypočíta ako rozdiel medzi dávkou spolu s príspevkami a príjmom vypočítaným v zmysle zákona. Nárok na dávku vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní a vyplácajú sa každý mesiac do okamihu zmeny príjmu, respektíve legislatívnej zmeny zákona, kedy je úrad povinný výšku dávky rozhodnutím prehodnotiť.
Takže pozrime sa bližšie na tento nápad posudzovať dieťa pri striedavej starostlivosti ako spoločne posudzovanú osobu jeden mesiac spoločne s matkou a jeden mesiac spoločne s otcom. Pri všetkej úcte, si to naozaj neviem predstaviť v praxi.
Vezmime sa najjednoduchší prípad, a aby to nebolo komplikované, len s dávkou bez príspevkov. Čiže máme dvoch rozvedených rodičov, jeden spoločne posudzovaný syn vo veku 17 rokov, ktorý brigáduje, čiže má určitý príjem. Ak je posudzovaný len otec, jeho základná dávka je 60,50 eur mesačne. Ak je však posudzovaný so synom, je to 115,10 eur mesačne. Samozrejme, príjem syna ovplyvňuje príjem otca, nakoľko sú spoločne posudzovaní. U matky to obmesiac platí rovnako.
Skúste mi vysvetliť, ako vydá úrad rozhodnutie. Každý mesiac ho bude prepočítavať a meniť? Aj u otca, aj u matky? A každý mesiac doručovať, správoplatňovať? Ja si nemyslím, že toto je zníženie administratívnej náročnosti. Administratívne zaťaženie je však to, čo ma v súvislosti s navrhovanou novelou zákona trápi najmenej.
Oveľa závažnejší je dopad na najcitlivejšiu oblasť obyvateľstva nášho štátu, na ľudí, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi a nevyhnutne potrebujú pomoc zo strany štátu. Všetci dobre vieme, že neraz sú to občania, ktorí sa do hmotnej núdze dostali vlastným pričinením a jednoducho nemajú záujem pracovať. Tých sa však duch pripravovanej novely nedotkne. Sú tu však aj takí, ktorí sa do nezávideniahodnej situácie nedostali svojou vinou a majú záujem pracovať, len pre mnohé okolnosti to nie je možné. Hromadné prepúšťanie v oblastiach, kde je vysoká nezamestnanosť, častokrát sa to dotýka celých rodín, kde sú prepustení obaja živitelia rodiny. Ďalších faktorom je vysoký vek uchádzača o zamestnanie a tak ďalej a tak ďalej. Mohol by som pokračovať vo vymenovávaní tých faktorov. Ale dôležitým faktorom je faktor, že existujú aj rodiny, ktoré majú slabé alebo vôbec nemajú sociálne zázemie, a práve tieto rodiny priamo predurčujú deti ich detí, ktoré sotva skončia základnú školu, k pádu do sociálneho systému štátu.
A čo spraví štát? Navrhuje novelu zákona, ktorá priamo dopadne na tých, ktorí majú záujem zabezpečiť a zlepšiť si svoj status vlastnou prácou.Najväčší negatívny ekonomický dopad má totižto novela zákona práve na osoby, ktoré nesedia doma a nečakajú na pravidelnú mesačnú dávku, ktorú obratom prepijú, ale na tých, ktorí majú aspoň minimálny záujem pracovať. Najzásadnejšia zmena sa dotkne tých, ktorí si privyrábajú na dohodu o vykonaní práce alebo vykonávajú menšie obecné služby a poberajú aktivačný príspevok.
Pozrime sa najprv na zárobky plynúce z dohody o vykonaní práce. Dnes zákon nepovažuje za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze príjem získaný na základe dohody o vykonaní práce do výšky dvojnásobku životného minima za dvanásť mesiacov. Predkladaná novelizácia navrhuje započítať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce. Podľa dôvodovej správy návrhom zákona dôjde k odstráneniu terajšieho zvýhodnenia tohto príjmu a odstráneniu nesystémového prvku v zákone oproti iným porovnateľným príjmom zo závislej činnosti.
Takže poďme trochu počítať. Konkrétny príklad, rodina so školopovinným dieťaťom. Obaja rodičia prišli o prácu a počas poberania podpory v nezamestnanosti sa im nepodarilo zamestnať. Dostali sa do systému. Vznikne im nárok na dávku vo výške 157 eur na dieťa. Ak chodí do školy, sa pripočítava 17 eur, zdravotná starostlivosť po dve eurá na každého, príspevok na bývanie, samozrejme za podmienky, ak platia úhrady spojené s bývaním, 89,20 eur. Dokopy zaokrúhlene 270 eur.
Dodnes bolo možné si privyrobiť 389,16 eur ročne bez toho, aby to malo dopad na dávku. Podotýkam, že hovoríme o priemernom mesačnom príjme 32 eur ku dávke 270 eur, mesačný príjem rodiny s maloletým dieťaťom, pričom, opakujem, rodičia majú záujem pracovať a robiť to legálne na základe dohody. Ten príjem by bol 302 eur mesačne.
Vážené kolegyne a kolegovia, miesto toho, aby sme týmto ľuďom držali palce, aby sa im dalo, aby sa im podarilo prežiť, kým si nájdu trvalé zamestnanie, čo spraví náš sociálny štát? Najprv zaťaží dohody odvodmi a následne ich bude posudzovať ako príjem. A výsledok po schválení tejto novely? Tá istá situácia, tá istá rodina, dávka spolu s príspevkami 270 eur a príjem počítaný vo výške 75 %, naša rodina dostane priznanú dávku vo výške 245 eur.
Takže toto je dopad zákona na ľudí, ktorí majú záujem pracovať. Preto kladiem otázku: kto so zdravým rozumom bude mať záujem pracovať na dohodu, keď v konečnom dôsledku sa dostane z hranice 302 eur na hranicu 245 eur?! Ja vidím len dve možnosti: buď budú kašľať na prácu, alebo budú robiť načierno. Štát síce ušetrí 24 eur, ale príde o dane a odvody.
A to predkladateľ v časti sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť uviedol, že návrh bude mať mierne negatívny vplyv na hospodárenie domácností v hmotnej núdzi, ktoré majú príjmy z dohôd o vykonaní práce. Ak niekto považuje prepad z 302 eur na 246 eur pri jednom malom dieťati za mierne negatívny vplyv, tak by som mu doporučil, skúsiť si takto prežiť jediný mesiac, a zrejme by sa naučil počítať. Vzhľadom na uvedené, považujem za minimálne diskutabilné tvrdenie predkladateľa, že odstránením tohto zvýhodnenia oproti iným príjmom zo závislej činnosti sa mierne znížia príjmy obyvateľov dávky v hmotnej núdzi, či už z dôvodu zníženia dávky kvôli započítaniu tejto čiastky do príjmov alebo z dôvodu odradenia od výkonu prác na základe dohôd o vykonaní práce. Ministerstvo odhaduje, že sa jedná o približne dvanásť tisíc ľudí, ktorým sa môžu znížiť príjmy v priemere o 39 eur. Môj príklad, ktorý som tu spomínal, hovorí o poklese mesačného príjmu a dávky o 56 eur.
Touto novelou zákona ideme podrážať nohy dvanásť tisícom občanov, ktorým nohy podrazil už život sám.
A keď už hovoríme o odstraňovaní znevýhodnenia príjmu z dohôd, ja už vôbec nerozumiem aktivačnému príspevku a návrhu jeho novelizácie. Aktivačný príspevok vo výške 63 eur je možné získať aj, ak poberateľ dávky sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo s obcou. Novela sprísňuje podmienky aktivačného príspevku. Návrhom sa určuje minimálny počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb na desať hodín týždenne a maximálne na dvadsať hodín týždenne, ako aj náležitosti a bližšie podmienky dohody požadované na vznik nároku naň. Počet hodín a ani počet mesiacov, ktorý má človek pre obec odpracovať, nebol určený. Taktiež sa určuje, že aktivačný príspevok patrí občanovi najviac osemnásť po sebe idúcich kalendárnych mesiacov a opätovne je možné ho poskytnúť až po uplynutí šiestich mesiacov. Zákonné ustanovenia počtu hodín hodnotím kladne. Nemám s tým najmenší problém. Ale stanovenie možnosti poberať aktivačný príspevok osemnásť mesiacov a následne až po uplynutí šiestich mesiacov sa jednoducho v mojom ponímaní logicky pochopiť nedá.
Ja môžem teraz uviesť konkrétny príklad z mesta Martin. Mesto má uzatvárané dohody o menších obecných službách s cieľom pomôcť sociálne najslabším vrstvám obyvateľov, ktorí si týmto spôsobom zvyšujú základnú dávku. Účelom aktivačného príspevku zo zákona je zvýšenie pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi. V súčasnosti máme uzatvorených 154 dohôd, pričom stosedem ľudí pracuje v teréne a pomáha pri očiste mesta. Pri aplikácii výkonu práce máme množstvo problémov. Práve tí ľudia, ktorí sú začlenení do týchto aktivačných prác, majú nízke pracovné návyky, alebo, respektíve nemajú vôbec žiadne pracovné návyky. Často majú problémy s alkoholom. Potrebovali by sme koordinátorov, ktorí by pracovali s menšími skupinami v teréne a kontrolovali ich výkon práce, ale vzhľadom na finančné možnosti samospráv toto nie je možné. Nie je možné stále zvyšovať počet zamestnancov mesta. A štát neprepláca koordinátorov z pochopiteľných dôvodov, lebo nemá z čoho.
Stále viac a viac je samosprávam kladené na plecia veľa povinností, kompetencií, ale financovanie nie je žiadne. Napriek tomu sa snažíme pomôcť našim občanom a napĺňať tým literu zákona. Snažíme sa podchytiť tých najšikovnejších a prostredníctvom nich koordinovať prácu aktivačných pracovníkov. A keď po dlhých mesiacoch práce s nimi sa nám podarí dosiahnuť aspoň minimálne výsledky, mám zahlasovať za takúto novelu zákona? Mám tým, ktorí prichádzajú aspoň na štyri hodiny pracovať, po osemnástich mesiacoch spolupráce povedať: Ďakujem, stretneme sa o šesť mesiacov, ak dovtedy neskončíte v base?! Čo asi budú robiť, keď im zrazu vypadne aktivačný príspevok? To nie sú ľudia, na ktorých na každom rohu čaká pracovná príležitosť. To sú ľudia, ktorí nemali absolútne žiadne pracovné návyky. Museli sme ich naučiť, ako sa používajú hrable, ako sa hrabe lístie a ako sa zbierajú v meste odpadky. Ak im vezmeme možnosť práce a tých 63 eur, čo začnú robiť? Začnú kradnúť, zvýšia kriminalitu, čo sa v konečnom dôsledku prenesie opäť na náklady štátu. Preto nerozumiem, že prečo osemnásť mesiacov a stop stav na šesť mesiacov. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi bol schválený v roku 2003 a odvtedy bol už dvadsaťštyrikrát novelizovaný. Teraz máme schváliť dvadsiatu piatu novelu.
Ja som vo svojom príspevku hovoril o tých veciach, ktoré považujem za nesprávne. Ale na začiatku svojho príspevku som povedal, že tento zákon má aj veľa pozitívnych úprav. Napríklad posudzovanie osobného motorového vozidla, možnosť využívania menších obecných prác rozpočtovými a príspevkovými osobami zriadenými obcou a úpravu podmienok zhromažďovania a spracúvania osobných údajov. Aj napriek týmto pozitívnym úpravám, ku ktorým dochádza v tejto novele, vzhľadom na konkrétne príklady, ktoré som spomenul v mojom príspevku, klub strany MOST - HÍD, uvedenú novelu zákona nepodporí.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
10:41
S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa Vaľová.
Autorizovaný
10:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:41
Jana VaľováAle skutočne musím povedať, že treba sa pozrieť na zákony a na súvisiace zákony. My práveže teraz povoľujeme ten stop stav, ktorý ste povedali. Viete, ako je to momentálne v úprave? No momentálne je to tak, že môžete...
Ale skutočne musím povedať, že treba sa pozrieť na zákony a na súvisiace zákony. My práveže teraz povoľujeme ten stop stav, ktorý ste povedali. Viete, ako je to momentálne v úprave? No momentálne je to tak, že môžete dvakrát opakovať za sebou aktivačné služby, a viacej už títo ľudia nemôžu ísť do aktivačných služieb. My práveže teraz uvoľňujeme tento zákon! To, čo vy kritizujete, že sprísňujeme, my práveže uvoľňujeme, pretože ide o osemnásť mesiacov, stop stav šesť mesiacov a následne osemnásť mesiacov. Tak tu by som povedala, že možno niekedy ozaj tá optika, ak do tých sociálnych vecí nerozumieme, je veľmi ťažká z takéhoto uhlu pohľadu len primátora. Takže to by som si dovolila povedať.
Ďalšiu vec, opäť neznalosť, ale to vás asi zrejme ospravedlňuje, ale nemala by zákonodarcu ospravedlňovať. Čo sa týka striedavej starostlivosti, no predsa je zákon o striedavej starostlivosti, ale nebolo upravené, ako sa bude upravovať v dávkach v hmotnej núdzi. Tak my ho prvýkrát upravujeme, a vy to kritizujete. Veď teraz nevieme vôbec, ako máme dávku vyplácať! O čom rozprávate?! Kritizujete niečo, čo je vynikajúce v tomto zákone.
A ďalšia vec, ak je jeden poberateľ v dávke v hmotnej núdzi, rodič, druhý vôbec nemusí byť v dávke hmotnej núdzi. To znamená, že sa to vôbec nevzťahuje na obidvoch rodičov, ako rozprávate. Ale viacej poviem v rozprave, pretože myslím si, že vaša snaha bola veľmi dobrá z pohľadu primátora, ale z pohľadu toho, že jednoducho neovládate legislatívu, alebo vám to niekto pripravil, ktorý neovláda legislatívu, kritizujete veci, ktoré práveže my upravujeme, ktoré vôbec v legislatíve neboli, alebo kritizujete veci, ktoré boli priškrtené, a my ich teraz práveže uvoľňujeme. Ale vyjadrím sa aj k týmto veciam.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2012 o 10:41 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, pán poslanec Hrnčiar, keby som mala vaše oči, iba oči primátora a skutočne by som bola vysoký teoretik v oblasti sociálnych zákonov, tak by som mala taký istý pohľad ako vy.
Ale skutočne musím povedať, že treba sa pozrieť na zákony a na súvisiace zákony. My práveže teraz povoľujeme ten stop stav, ktorý ste povedali. Viete, ako je to momentálne v úprave? No momentálne je to tak, že môžete dvakrát opakovať za sebou aktivačné služby, a viacej už títo ľudia nemôžu ísť do aktivačných služieb. My práveže teraz uvoľňujeme tento zákon! To, čo vy kritizujete, že sprísňujeme, my práveže uvoľňujeme, pretože ide o osemnásť mesiacov, stop stav šesť mesiacov a následne osemnásť mesiacov. Tak tu by som povedala, že možno niekedy ozaj tá optika, ak do tých sociálnych vecí nerozumieme, je veľmi ťažká z takéhoto uhlu pohľadu len primátora. Takže to by som si dovolila povedať.
Ďalšiu vec, opäť neznalosť, ale to vás asi zrejme ospravedlňuje, ale nemala by zákonodarcu ospravedlňovať. Čo sa týka striedavej starostlivosti, no predsa je zákon o striedavej starostlivosti, ale nebolo upravené, ako sa bude upravovať v dávkach v hmotnej núdzi. Tak my ho prvýkrát upravujeme, a vy to kritizujete. Veď teraz nevieme vôbec, ako máme dávku vyplácať! O čom rozprávate?! Kritizujete niečo, čo je vynikajúce v tomto zákone.
A ďalšia vec, ak je jeden poberateľ v dávke v hmotnej núdzi, rodič, druhý vôbec nemusí byť v dávke hmotnej núdzi. To znamená, že sa to vôbec nevzťahuje na obidvoch rodičov, ako rozprávate. Ale viacej poviem v rozprave, pretože myslím si, že vaša snaha bola veľmi dobrá z pohľadu primátora, ale z pohľadu toho, že jednoducho neovládate legislatívu, alebo vám to niekto pripravil, ktorý neovláda legislatívu, kritizujete veci, ktoré práveže my upravujeme, ktoré vôbec v legislatíve neboli, alebo kritizujete veci, ktoré boli priškrtené, a my ich teraz práveže uvoľňujeme. Ale vyjadrím sa aj k týmto veciam.
Ďakujem.
Autorizovaný