11. schôdza

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci, poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 227), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Národná rada uznesením č. 289 z 24. októbra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predložený návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 125 z 20. novembra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 98 z 15. novembra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 27 z 22. novembra 2012 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 41 z 15. novembra 2012.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali celkom 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte v správe v plnom znení.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 16 so stanoviskom gestorského výboru schváliť, bod 17 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 34 z 22. novembra 2012.
Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.

Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa nám dostal na stôl vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Hneď na úvod chcem povedať, že v tejto novele zákona vidím viacero pozitívnych ustanovení, ktoré spomeniem v skratke na konci svojho vystúpenia, pretože úlohou opozície je z tohto miesta nehovoriť, alebo nespomínať tie pozitívne ustanovenia noviel zákonov, ale možno teda hovoriť, alebo kritickým okom sa pozerať na to, čo považujeme za nesprávne a na čo máme iný pohľad.
Podľa dôvodovej správy účelom novelizácie zákona je dosiahnuť spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedzenie zneužívania pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstránenie nedostatkov a problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy.
Boli by to krásne znejúce slová, keby aplikáciou v praxi dosiahli svoj účel. Keby. Hneď prvý dopĺňaný paragraf je § 4, a to novými odsekmi 3 až 5, týkajúci sa spôsobu stanovenia okruhu spoločne posudzovaných osôb dieťaťa v striedavej starostlivosti v prípadoch, ak obaja rodičia dieťaťa sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a uplatňujú si nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Ak dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti rodičov a u jedného sa bude zdržiavať podľa rozhodnutia súdu v mesiaci menej ako 12 dní, bude sa dieťa na účely hmotnej núdze posudzovať spoločne s rodičom, u ktorého je viac ako 12 dní. Tu v praxi problém nevidím. Čo však v prípade, ak bude dieťa polovicu mesiaca s jedným rodičom a druhú polovicu s druhým rodičom? Navrhovaná novela zákona stanovuje, že jeden kalendárny mesiac pri posudzovaní hmotnej núdze bude dieťa patriť do okruhu osôb spoločne posudzovaných s jedným rodičom a nasledujúci kalendárny mesiac s druhým rodičom. V ďalších mesiacoch sa bude postupovať obdobne. V tomto prípade by som chcel ešte raz zopakovať jeden z účelov navrhovanej novely zákona, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní.
Občan si požiada o pomoc v hmotnej núdzi, administratívny referent je povinný preskúmať, či spĺňa podmienky zákona na poskytnutie dávky pomoci v hmotnej núdzi. Musí posúdiť občana, jeho majetok, jeho príjem, okruh spoločne posudzovaných osôb, ich príjmy, následne ich musí znížiť odsunmi, ktoré sa za príjem podľa zákona nepovažujú, a zistiť, či sa občan nachádza v hmotnej núdzi. Následne určuje dávku a príspevky špecifikované v zákone podľa rozličných kritérií a výšku dávky pomoci v hmotnej núdzi vypočíta ako rozdiel medzi dávkou spolu s príspevkami a príjmom vypočítaným v zmysle zákona. Nárok na dávku vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní a vyplácajú sa každý mesiac do okamihu zmeny príjmu, respektíve legislatívnej zmeny zákona, kedy je úrad povinný výšku dávky rozhodnutím prehodnotiť.
Takže pozrime sa bližšie na tento nápad posudzovať dieťa pri striedavej starostlivosti ako spoločne posudzovanú osobu jeden mesiac spoločne s matkou a jeden mesiac spoločne s otcom. Pri všetkej úcte, si to naozaj neviem predstaviť v praxi.
Vezmime sa najjednoduchší prípad, a aby to nebolo komplikované, len s dávkou bez príspevkov. Čiže máme dvoch rozvedených rodičov, jeden spoločne posudzovaný syn vo veku 17 rokov, ktorý brigáduje, čiže má určitý príjem. Ak je posudzovaný len otec, jeho základná dávka je 60,50 eur mesačne. Ak je však posudzovaný so synom, je to 115,10 eur mesačne. Samozrejme, príjem syna ovplyvňuje príjem otca, nakoľko sú spoločne posudzovaní. U matky to obmesiac platí rovnako.
Skúste mi vysvetliť, ako vydá úrad rozhodnutie. Každý mesiac ho bude prepočítavať a meniť? Aj u otca, aj u matky? A každý mesiac doručovať, správoplatňovať? Ja si nemyslím, že toto je zníženie administratívnej náročnosti. Administratívne zaťaženie je však to, čo ma v súvislosti s navrhovanou novelou zákona trápi najmenej.
Oveľa závažnejší je dopad na najcitlivejšiu oblasť obyvateľstva nášho štátu, na ľudí, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi a nevyhnutne potrebujú pomoc zo strany štátu. Všetci dobre vieme, že neraz sú to občania, ktorí sa do hmotnej núdze dostali vlastným pričinením a jednoducho nemajú záujem pracovať. Tých sa však duch pripravovanej novely nedotkne. Sú tu však aj takí, ktorí sa do nezávideniahodnej situácie nedostali svojou vinou a majú záujem pracovať, len pre mnohé okolnosti to nie je možné. Hromadné prepúšťanie v oblastiach, kde je vysoká nezamestnanosť, častokrát sa to dotýka celých rodín, kde sú prepustení obaja živitelia rodiny. Ďalších faktorom je vysoký vek uchádzača o zamestnanie a tak ďalej a tak ďalej. Mohol by som pokračovať vo vymenovávaní tých faktorov. Ale dôležitým faktorom je faktor, že existujú aj rodiny, ktoré majú slabé alebo vôbec nemajú sociálne zázemie, a práve tieto rodiny priamo predurčujú deti ich detí, ktoré sotva skončia základnú školu, k pádu do sociálneho systému štátu.
A čo spraví štát? Navrhuje novelu zákona, ktorá priamo dopadne na tých, ktorí majú záujem zabezpečiť a zlepšiť si svoj status vlastnou prácou.Najväčší negatívny ekonomický dopad má totižto novela zákona práve na osoby, ktoré nesedia doma a nečakajú na pravidelnú mesačnú dávku, ktorú obratom prepijú, ale na tých, ktorí majú aspoň minimálny záujem pracovať. Najzásadnejšia zmena sa dotkne tých, ktorí si privyrábajú na dohodu o vykonaní práce alebo vykonávajú menšie obecné služby a poberajú aktivačný príspevok.
Pozrime sa najprv na zárobky plynúce z dohody o vykonaní práce. Dnes zákon nepovažuje za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze príjem získaný na základe dohody o vykonaní práce do výšky dvojnásobku životného minima za dvanásť mesiacov. Predkladaná novelizácia navrhuje započítať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce. Podľa dôvodovej správy návrhom zákona dôjde k odstráneniu terajšieho zvýhodnenia tohto príjmu a odstráneniu nesystémového prvku v zákone oproti iným porovnateľným príjmom zo závislej činnosti.
Takže poďme trochu počítať. Konkrétny príklad, rodina so školopovinným dieťaťom. Obaja rodičia prišli o prácu a počas poberania podpory v nezamestnanosti sa im nepodarilo zamestnať. Dostali sa do systému. Vznikne im nárok na dávku vo výške 157 eur na dieťa. Ak chodí do školy, sa pripočítava 17 eur, zdravotná starostlivosť po dve eurá na každého, príspevok na bývanie, samozrejme za podmienky, ak platia úhrady spojené s bývaním, 89,20 eur. Dokopy zaokrúhlene 270 eur.
Dodnes bolo možné si privyrobiť 389,16 eur ročne bez toho, aby to malo dopad na dávku. Podotýkam, že hovoríme o priemernom mesačnom príjme 32 eur ku dávke 270 eur, mesačný príjem rodiny s maloletým dieťaťom, pričom, opakujem, rodičia majú záujem pracovať a robiť to legálne na základe dohody. Ten príjem by bol 302 eur mesačne.
Vážené kolegyne a kolegovia, miesto toho, aby sme týmto ľuďom držali palce, aby sa im dalo, aby sa im podarilo prežiť, kým si nájdu trvalé zamestnanie, čo spraví náš sociálny štát? Najprv zaťaží dohody odvodmi a následne ich bude posudzovať ako príjem. A výsledok po schválení tejto novely? Tá istá situácia, tá istá rodina, dávka spolu s príspevkami 270 eur a príjem počítaný vo výške 75 %, naša rodina dostane priznanú dávku vo výške 245 eur.
Takže toto je dopad zákona na ľudí, ktorí majú záujem pracovať. Preto kladiem otázku: kto so zdravým rozumom bude mať záujem pracovať na dohodu, keď v konečnom dôsledku sa dostane z hranice 302 eur na hranicu 245 eur?! Ja vidím len dve možnosti: buď budú kašľať na prácu, alebo budú robiť načierno. Štát síce ušetrí 24 eur, ale príde o dane a odvody.
A to predkladateľ v časti sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť uviedol, že návrh bude mať mierne negatívny vplyv na hospodárenie domácností v hmotnej núdzi, ktoré majú príjmy z dohôd o vykonaní práce. Ak niekto považuje prepad z 302 eur na 246 eur pri jednom malom dieťati za mierne negatívny vplyv, tak by som mu doporučil, skúsiť si takto prežiť jediný mesiac, a zrejme by sa naučil počítať. Vzhľadom na uvedené, považujem za minimálne diskutabilné tvrdenie predkladateľa, že odstránením tohto zvýhodnenia oproti iným príjmom zo závislej činnosti sa mierne znížia príjmy obyvateľov dávky v hmotnej núdzi, či už z dôvodu zníženia dávky kvôli započítaniu tejto čiastky do príjmov alebo z dôvodu odradenia od výkonu prác na základe dohôd o vykonaní práce. Ministerstvo odhaduje, že sa jedná o približne dvanásť tisíc ľudí, ktorým sa môžu znížiť príjmy v priemere o 39 eur. Môj príklad, ktorý som tu spomínal, hovorí o poklese mesačného príjmu a dávky o 56 eur.
Touto novelou zákona ideme podrážať nohy dvanásť tisícom občanov, ktorým nohy podrazil už život sám.
A keď už hovoríme o odstraňovaní znevýhodnenia príjmu z dohôd, ja už vôbec nerozumiem aktivačnému príspevku a návrhu jeho novelizácie. Aktivačný príspevok vo výške 63 eur je možné získať aj, ak poberateľ dávky sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo s obcou. Novela sprísňuje podmienky aktivačného príspevku. Návrhom sa určuje minimálny počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb na desať hodín týždenne a maximálne na dvadsať hodín týždenne, ako aj náležitosti a bližšie podmienky dohody požadované na vznik nároku naň. Počet hodín a ani počet mesiacov, ktorý má človek pre obec odpracovať, nebol určený. Taktiež sa určuje, že aktivačný príspevok patrí občanovi najviac osemnásť po sebe idúcich kalendárnych mesiacov a opätovne je možné ho poskytnúť až po uplynutí šiestich mesiacov. Zákonné ustanovenia počtu hodín hodnotím kladne. Nemám s tým najmenší problém. Ale stanovenie možnosti poberať aktivačný príspevok osemnásť mesiacov a následne až po uplynutí šiestich mesiacov sa jednoducho v mojom ponímaní logicky pochopiť nedá.
Ja môžem teraz uviesť konkrétny príklad z mesta Martin. Mesto má uzatvárané dohody o menších obecných službách s cieľom pomôcť sociálne najslabším vrstvám obyvateľov, ktorí si týmto spôsobom zvyšujú základnú dávku. Účelom aktivačného príspevku zo zákona je zvýšenie pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi. V súčasnosti máme uzatvorených 154 dohôd, pričom stosedem ľudí pracuje v teréne a pomáha pri očiste mesta. Pri aplikácii výkonu práce máme množstvo problémov. Práve tí ľudia, ktorí sú začlenení do týchto aktivačných prác, majú nízke pracovné návyky, alebo, respektíve nemajú vôbec žiadne pracovné návyky. Často majú problémy s alkoholom. Potrebovali by sme koordinátorov, ktorí by pracovali s menšími skupinami v teréne a kontrolovali ich výkon práce, ale vzhľadom na finančné možnosti samospráv toto nie je možné. Nie je možné stále zvyšovať počet zamestnancov mesta. A štát neprepláca koordinátorov z pochopiteľných dôvodov, lebo nemá z čoho.
Stále viac a viac je samosprávam kladené na plecia veľa povinností, kompetencií, ale financovanie nie je žiadne. Napriek tomu sa snažíme pomôcť našim občanom a napĺňať tým literu zákona. Snažíme sa podchytiť tých najšikovnejších a prostredníctvom nich koordinovať prácu aktivačných pracovníkov. A keď po dlhých mesiacoch práce s nimi sa nám podarí dosiahnuť aspoň minimálne výsledky, mám zahlasovať za takúto novelu zákona? Mám tým, ktorí prichádzajú aspoň na štyri hodiny pracovať, po osemnástich mesiacoch spolupráce povedať: Ďakujem, stretneme sa o šesť mesiacov, ak dovtedy neskončíte v base?! Čo asi budú robiť, keď im zrazu vypadne aktivačný príspevok? To nie sú ľudia, na ktorých na každom rohu čaká pracovná príležitosť. To sú ľudia, ktorí nemali absolútne žiadne pracovné návyky. Museli sme ich naučiť, ako sa používajú hrable, ako sa hrabe lístie a ako sa zbierajú v meste odpadky. Ak im vezmeme možnosť práce a tých 63 eur, čo začnú robiť? Začnú kradnúť, zvýšia kriminalitu, čo sa v konečnom dôsledku prenesie opäť na náklady štátu. Preto nerozumiem, že prečo osemnásť mesiacov a stop stav na šesť mesiacov. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi bol schválený v roku 2003 a odvtedy bol už dvadsaťštyrikrát novelizovaný. Teraz máme schváliť dvadsiatu piatu novelu.
Ja som vo svojom príspevku hovoril o tých veciach, ktoré považujem za nesprávne. Ale na začiatku svojho príspevku som povedal, že tento zákon má aj veľa pozitívnych úprav. Napríklad posudzovanie osobného motorového vozidla, možnosť využívania menších obecných prác rozpočtovými a príspevkovými osobami zriadenými obcou a úpravu podmienok zhromažďovania a spracúvania osobných údajov. Aj napriek týmto pozitívnym úpravám, ku ktorým dochádza v tejto novele, vzhľadom na konkrétne príklady, ktoré som spomenul v mojom príspevku, klub strany MOST - HÍD, uvedenú novelu zákona nepodporí.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, pán poslanec Hrnčiar, keby som mala vaše oči, iba oči primátora a skutočne by som bola vysoký teoretik v oblasti sociálnych zákonov, tak by som mala taký istý pohľad ako vy.
Ale skutočne musím povedať, že treba sa pozrieť na zákony a na súvisiace zákony. My práveže teraz povoľujeme ten stop stav, ktorý ste povedali. Viete, ako je to momentálne v úprave? No momentálne je to tak, že môžete dvakrát opakovať za sebou aktivačné služby, a viacej už títo ľudia nemôžu ísť do aktivačných služieb. My práveže teraz uvoľňujeme tento zákon! To, čo vy kritizujete, že sprísňujeme, my práveže uvoľňujeme, pretože ide o osemnásť mesiacov, stop stav šesť mesiacov a následne osemnásť mesiacov. Tak tu by som povedala, že možno niekedy ozaj tá optika, ak do tých sociálnych vecí nerozumieme, je veľmi ťažká z takéhoto uhlu pohľadu len primátora. Takže to by som si dovolila povedať.
Ďalšiu vec, opäť neznalosť, ale to vás asi zrejme ospravedlňuje, ale nemala by zákonodarcu ospravedlňovať. Čo sa týka striedavej starostlivosti, no predsa je zákon o striedavej starostlivosti, ale nebolo upravené, ako sa bude upravovať v dávkach v hmotnej núdzi. Tak my ho prvýkrát upravujeme, a vy to kritizujete. Veď teraz nevieme vôbec, ako máme dávku vyplácať! O čom rozprávate?! Kritizujete niečo, čo je vynikajúce v tomto zákone.
A ďalšia vec, ak je jeden poberateľ v dávke v hmotnej núdzi, rodič, druhý vôbec nemusí byť v dávke hmotnej núdzi. To znamená, že sa to vôbec nevzťahuje na obidvoch rodičov, ako rozprávate. Ale viacej poviem v rozprave, pretože myslím si, že vaša snaha bola veľmi dobrá z pohľadu primátora, ale z pohľadu toho, že jednoducho neovládate legislatívu, alebo vám to niekto pripravil, ktorý neovláda legislatívu, kritizujete veci, ktoré práveže my upravujeme, ktoré vôbec v legislatíve neboli, alebo kritizujete veci, ktoré boli priškrtené, a my ich teraz práveže uvoľňujeme. Ale vyjadrím sa aj k týmto veciam.
Ďakujem.

Pani kolegyňa Vaľová, náš odlišný pohľad zrejme súvisí s tým, že samozrejme ste poslankyňa za vládnu stranu a logicky musíte obhajovať vládne zákony. A je mojím právom a právom opozície sa pozerať práve kritickým okom na navrhované úpravy zákonov, ako som to už spomínal vo svojom príspevku.
Ak niečo kritizujem, tak je hlavne to, že máme tu skupiny ľudí, ktorí do sociálneho systému padli vlastným zavinením, nemajú záujem pracovať, a tých sa táto novela netýka. A týka sa práve tých, ktorí majú záujem si privyrobiť, chcú vyvíjať úsilie, aby si aspoň malou mierou zlepšili svoju životnú situáciu. A na konkrétnom príklade som uviedol, že práve takáto rodina, kde sú dvaja rodičia v sociálnom systéme, ak bude táto novela zákona schválená, prídu mesačne takmer o 60 eur. Podľa mňa je to obrovský peniaz, ktorý by tejto rodine chýbal.
Čiže po schválení tejto novely zákona, všetci títo ľudia, ktorí budú chcieť pracovať, tak jednoducho nebudú to robiť legálne a oficiálne. Buď nebudú pracovať vôbec, alebo to budú robiť načierno.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, máme tu pred sebou návrh zákona, návrh novely zákona, ktorý napriek možnosti a napriek potrebe posunúť a vylepšiť tieto veci, nevyužíva túto možnosť. A je len takým, takým myšacím krôčikom vpred. Lebo naozaj, áno, sú v tom zákone aj veci, ktoré posúvajú o niečo negatívne veci, negatívne znenie zákona z predchádzajúceho alebo zo súčasne platného znenia vpred, ale príliš málo. Príliš málo ambiciózne a hlavne bez toho, aby sa dosiahol požadovaný efekt.
Navyše, tento zákon v snahe šetriť všade, kde sa dá, aj na tých, ktorí naozaj nemajú peniaze na to, aby mohli šetriť, ale štát je schopný oberať aj týchto ľudí o peniaze, prináša tie negatívne efekty, ktoré pán Hrnčiar spomínal v predchádzajúcom vystúpení. A netreba ich špeciálne opakovať.
Ja vnímam, že je tu snaha hľadať, že minister vidí nejaké problémy, ale zároveň tu platí, že nevie nájsť na ne primerané odpovede. Tie pokusy, ktoré sa odrážajú v tomto zákone, nie sú dobré a neprinesú efekty, ale prinesú defekty. Tento zákon stále vlastne konzervuje súčasný demotivačný stav, ktorý sumárne môžeme zhrnúť do charakteristiky, že celá škála nástrojov sociálnych dávok a rôznych príspevkov k týmto dávkam vytvára príjem, ktorý konkuruje príjmu zo základnej práce, a tým pádom vytvára demotiváciu pre ľudí pracovať, hľadať si prácu, udržať si prácu. Tento zákon navyše tých ľudí, ktorí tu motiváciu majú a ktorí naozaj bojujú s tým, aby sa opäť uchytili na trhu práce, tak tých z toho trhu úplne vyháňa, pretože pokiaľ by zotrvali pri tejto snahe, tak im zhoršuje ich podmienky. Bude z toho dôvodu jednoznačne vytvárať, vylepšuje podmienky pre rozkvitanie čiernej práce, pre šedú a čiernu ekonomiku, pretože tým ľuďom nedáva inú šancu. A to je určite ani nie sociálne, a keby sme mali prehodené pozície a stál by za týmto pultíkom predstaviteľ ľavice, tak by hovoril o zlých pravicových, neľudských nastaveniach, ktoré zlá pravicová vláda prináša. Ale vy ste ľavicová vláda. Preto nechápem motiváciu a nechápem logiku týchto zmien. Pretože toto nie je určite pravicové, ale určite to nie je ani ľavicové, ale každopádne je to zlé. Je to nesprávne a nepomôže to, ale poškodí.
Poďme konkrétne k niektorým ustanoveniam. Mňa, viackrát som na to upozorňoval, veľmi zaráža prístup k aktivačným prácam. Aktivačné práce vznikli v roku 2003 a odvtedy sa rôznym spôsobom vyvíjajú a zväčša deformujú. Teraz sme v procese istej nápravy. Nápravy veľkých a hlbokých deformácií, ktoré prebiehali a prebehli v minulom období, ktoré nás voviedli do temer slepej uličky, a teraz po pochopení, že áno, tá ulička je slepá, tak sa hľadá cesta späť a cesta vonku. Ale či už preto, aby sa nepovedalo, aby sa nepriznalo, že všetky tie predchádzajúce zmeny boli nesprávne, tak tie návraty sú veľmi pomalé a veľmi, veľmi nerozhodné a nedostatočné. A to si naozaj teraz nemôžeme dovoliť. Teraz potrebujeme vo všetkých krokoch nastaviť veci, ktoré vylepšujú súčasný stav, a motivujú, motivujú ľudí pracovať a zároveň im vytvárajú podmienky, aby pracovať mohli.
Preto musím položiť otázku, už som ju raz pánovi ministrovi položil, keď sme tu debatovali o inom zákone, ale už vtedy som sa dotkol aj tejto problematiky. Súčasné znenie zákona naozaj vytváralo groteskný stav, že stačilo hodinu týždenne sa zúčastňovať aktivačných prác a človek mal nárok na plný aktivačný príspevok 63 eur. Vidíme tu posun. Vidíme tu posun, že už to bude minimálne 10 hodín, čo je jasný dôkaz toho, že áno, to bol absolútny nezmysel, to, čo bolo predtým nastavené, a kvitujem, že to pochopenie nastalo. Ale prečo minimálne 10 hodín? Je 10 hodín dosť na to, aby, aby takýto príspevok bol vyplácaný? Veď prerátajte si to sprava, zľava, porovnajte si to s cenou práce za minimálnu mzdu a zistíte, že veľmi blízko sa dostáva ocenenie sociálnej aktivity s prácou za mzdu. Pretože aktivačný príspevok nie je práca. Aktivačný príspevok nie je a nemala byť nikdy mzda. Je to možnosť, aby si človek zaslúžil sociálnu dávku, ktorú mu spoločnosť dáva, a aby sa vytvorila, vytvorila rovnováha, že áno, či už objektívne alebo subjektívne nepracuješ, tak ale bolo by dobré, aby pre komunitu si niečo vykonal.
Takže vraciam sa k začiatkom. Na začiatku systém bol nastavený tak, že minimálne 20 hodín bolo potrebné týždenne odpracovať, aby vznikol nárok na aktivačný príspevok. Ja si myslím, že toto nastavenie je dobré, pretože vtedy to fungovalo. To nerozhodné, opatrné vracanie sa k tomuto, k tejto hranici cez týchto 10 hodín je, je slabé, je nedostatočné.
A potom druhý aspekt. Prečo maximálne 20 hodín? Súčasné nastavenie je, že 1 hodina maximálne 20. Smiešne. No tak teraz budeme mať o niečo lepšie, 10 hodín, maximálne 20. Prečo maximálne 20? Čo keď povaha danej práce, čo keď daná obec, dané mesto potrebuje väčší rozsah tej práce? Prečo nevytvoriť pre samosprávy dostatočné možnosti, aby mohli pristupovať k danej, k danému človeku, k danej skupine ľudí tak, aby pristupovalo k nim adekvátne k tomu, ako si myslí, že je správne. Veď to bol nástroj, ktorý samosprávam dával možnosť. Áno, ja si pamätám tie, tie pamätné reči bývalej pani ministerky a súčasnej poslankyne Tomanovej, že my predsa nebudeme podporovať nútené práce. A tam začali, začala tá deštrukcia, ktorú teraz naprávate postupne. Ale znova hovorím, to nie sú verejno-prospešné práce, to nie sú, to nie je práca, to je vyvažovanie sociálnej dávky aktivitou.
Až chceme a určite by sme mali chcieť a vy by ste mali chcieť, pretože my to chceme, vytvoriť podmienky na to, aby nízkokvalifikovaná pracovná sila sa postupne dostávala na trh práce a aby ju to nedemotivovalo, tak treba zavádzať medzitrh práce, čo znamená, že vytvoríme podmienky, že človek ide do riadnej práce, či už na dohodu alebo na čiastočný alebo plný pracovný úväzok, pravdepodobne nie za vysokú mzdu, keďže jeho pracovné zručnosti a schopnosti asi nie sú bohvieaké, a zároveň mu zostane časť sociálnej dávky, aby ho to nedemotivovalo, aby sa, nedostal horšie, keď bude pracovať, ako keď nepracuje. Ale toto tento zákon nerobí. Vy nevyužívate príležitosť, ktorú máte, ktorú spoločnosť očakáva a ktorú by bolo dobré určite urobiť. Naopak, tento zákon ide opačným smerom, pretože, ako sme v predchádzajúcom vystúpení počuli, pokiaľ človek bude pracovať, tak si zhorší svoju príjmovú situáciu. Tak samozrejme pracovať nebude. Takže ešte viac ľudí bude len čakať na sociálne dávky, ešte viac ľudí sa prípadne bude zapájať len do čiernej práce. Len to zhrniem, je veľkou chybou toto nastavenie, ktoré opäť dávate, 10 hodín, maximálne 20 hodín.
Ďalším zbytočným obmedzujúcim faktorom je tých už spomínaných 18 mesiacov. Zasa je to vylepšenie oproti súčasnému stavu, ako pani poslankyňa Vaľová už teraz správne povedala. Áno, ale prečo stále obmedzené? Nie je to dobré obmedzenie. Znova, na začiatku žiadne takéto obmedzenie nebolo a fungovalo to. Takže možno treba prestať to vnímať, kto ten systém postavil a priviedol do reality, a naozaj sa pozrieť na fakty a vrátiť sa k tomu, čo fungovalo a čo obciam a mestám pomáhalo.
Ďalšou nevyužitou príležitosťou na nápravu v tomto zákone je príspevok za školskú dochádzku. Už sme tu mali novelu, ktorú som predkladal, ktorá hovorila, prečo takto nastavený príspevok je nielen zlý a škodlivý, ale aj protiústavný. Už bola zamietnutá, páni poslanci, vašimi hlasmi, páni vládni poslanci, ale zopakujem to. Ústava hovorí o tom, že všetci bez rozdielu svojho sociálneho postavenia, etnického, národnostného, majú rovnaké práva a povinnosti a nikto nemôže byť zvýhodňovaný, ani znevýhodňovaný. Príspevok za školskú dochádzku vo výške 17,20 eur zvýhodňuje jednu skupinu občanov Slovenska oproti inej skupine len zato, že dodržiavajú zákon. Je to veľmi podobné z hľadiska svojej logiky ako ustanovenia, z ktorých sme sa smiali, keď sme sa o nich prvýkrát dočítali v novinách, ktoré boli súčasťou gréckych zvyklostí, že boli príplatky za včasnú dochádzku do zamestnania. Že bol príplatok za to, že, myslím, že tam boli, že majú umyté ruky v niektorej fabrike a iné nezmyselné hlúposti. Tak toto je veľmi podobná logika. Časť, všetci musia dodržiavať zákon, pretože zákony sú také, že všetci by sme ich mali dodržiavať, ale istá časť občanov zato je odmeňovaná navyše. Absolútne protiústavný stav. A je to len otázka toho, podať na Ústavný súd podnet a na 99,9 percenta by Ústavný súd musel rozhodnúť, že tento stav nie je v súlade s ústavou.
A opäť malý exkurz do minulosti, tento príspevok alebo jeho predchodca, tohto príspevku, vznikol za nášho alebo môjho pôsobenia na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale ako prospechové štipendium, ako odmena za školské, teda za dobré výsledky v škole. To znamená, opäť ako sústava nástrojov, ktorá podporuje aktívnych, ktorá podporuje pracovitých a ktorá už od rannej mladosti predovšetkým rodičom, ale aj deťom ukazuje, že učiť sa oplatí, tak ako pracovať sa má oplatiť. Kde sa nastavuje ten systém od začiatku, aby sme vedeli, že, že tí sa majú lepšie, ktorí sú aktívni a nie pasívni. Nič na tomto nemeníte v tomto zákone, aj keď tá možnosť tu je. Prečo, prečo aj protiústavný stav, aj zlý stav, ktorý prináša negatíva aj do škôl, nemeníte?
Keďže máme takú aktuálnu situáciu, že prebieha štrajk učiteľov a teda táto konkrétna vec sa dotýka aj ich, tak pripomeniem aj ten mnohokrát už tu citovaný a spomínaný list učiteliek z Dobšinej. Veľmi podrobne tam poukazujú na to, ako tento príspevok negatívne vplýva na rozvrat atmosféry v školách, ako ho dostávajú žiaci bez ohľadu na to, či sa zúčastňujú školskej výuky a či sa zúčastňujú tak, aby ju nenarúšali, alebo sa prídu len ukázať na začiatku a potom ešte si prídu zjesť obed do školskej jedálne a počas zvyšku dňa buď robia učiteľom problémy, alebo vyvolávajú problémy so spolužiakmi. Neuvedomujete si tieto súvislosti? Prečo ich neriešite? Kto ich má riešiť? My sme sa pokúsili ich riešiť podaním novely, zamietli ste ju. Mali ste teraz možnosť vo vládnej novele tento systém riešiť. Ani ste sa ho nedotkli.
Mnohokrát teraz denne počúvame o tom, lebo áno, ešte stále zostanem pri štrajku učiteľov, že bolo by to naozaj fajn, keby sme mohli zdvihnúť platy, hovorí pán premiér, ale nie sú peniaze. Nuž, ale tu máte peniaze! Tu sa peniaze vynakladajú nezmyselne a neúčelne. Učitelia žiadajú zvýšiť o ďalších 5 percent, myslím, že sa jedná asi o 66 mil. eur, čo by to znamenalo. Vy tvrdíte, že peniaze nemáte. Nebudem teraz zabiehať, pretože sa bavíme o hmotnej núdzi, do iných možností, pretože by som vyrátal ďalšie štyri alternatívy, kde tie peniaze sú, ale budem sa držať tohto.
Keby ste zmenili systém fungovania zle nastaveného sociálneho systému a toho sa dotýka aj rodičovský príspevok a príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý sa takisto vypláca tak, že to akurát vedie k tomu, že motivuje už 13-, 14-ročné deti, aby začali rodiť. A keby ste to zmenili tak, ako sme to navrhovali, že by podporoval tých, čo pracujú alebo sa snažia pracovať, a nepodporoval takéto konanie, ktoré je, tak by ste získali 60 až 100 mil. eur úsporu v štátnom rozpočte. Nebolo by lepšie tieto peniaze dať učiteľom? Nebolo by lepšie zvýšiť im platy, práve tým, ktorí sú mnohokrát najviac konfrontovaní s týmito negatívnymi javmi, ktoré vyvoláva aj zle nastavený sociálny systém? Máme tu pred sebou novelu, ktorá umožnila aspoň niečo urobiť, a robí strašne málo, strašne málo.
Sú s týmto zákonom... Pretože ony tie zákony, to je systém, vy ho tak, vy tu, tam nám ponúkate jeden zákon, druhý, vôbec to nepreväzujete, čo je chyba, tak musím sa dotknúť aj, aj iného zákona, pretože on s tým súvisí. Zanedlho sa tu objaví zákon o službách v zamestnanosti, kde medzi iným, len jednu vec poviem, rušíte povinnosť komunikovať v istej intenzite s úradom práce pre ľudí, ktorí sú na úrade práce. Keď som tu hovoril, že tieto zmeny, ktoré tu navrhujete, podporia čiernu prácu, tak v súvislosti s týmto vy priam červeným kobercom vystielate cestu podvodníkom, ktorí zneužívajú systém, pretože práve tí, čo pracujú načierno v zahraničí, budú mať ideálne možnosti. Pretože vôbec už nebudú potrebovať nejakým spôsobom komunikovať s úradom práce, len možno za jednu kávičku, za bonboniéru alebo za desať eur, ktoré možno šuchnú nejakému úradníkovi, ktorý je náchylný k takémuto konaniu, nikoho čestného sa nechcem dotknúť, bude mať vybavené, že bude pracovať aj načierno a ešte aj bude zaradený v systéme a ešte aj bude poberať dávky v hmotnej núdzi. Takže k tomuto vy vytvárate systém. Systém, ktorý demotivuje, systém, ktorý nijakým spôsobom netlačí ľudí k aktivite a k práci, nepodporuje tých, ktorí chcú pracovať a ktorí sa chcú riadne zamestnať, ale naopak, podporuje čiernu prácu, podporuje tých, ktorí systém chcú zneužívať, obchádzať a ktorí takýmto systémom vyciciavajú systém a zneužívajú peniaze, ktoré poskytujú ľudia, ktorí platia riadne dane a odvody.
Vážené dámy a vážení páni, z tohto pohľadu považujem tento zákon za nevyužitú príležitosť, ktorý má aj svoje dobré stránky a ktoré v niečom vylepšuje súčasný stav, čím len potvrdzuje, že predchádzajúce zmeny boli zlé a škodlivé, ale je málo ambiciózny, je bojazlivý, je nedokonalý a v mnohých aspektoch situáciu zhorší, čo bude len prispievať ku kríze, k rastu nezamestnanosti a k zhoršovaniu podmienok pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi. A preto ho samozrejme ani nebudeme môcť podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán kolega Kaník, máte pravdu, niekedy treba ambície zvážiť. A rozprávate o tom, ako my môžeme šetriť, čo sa týka tohto zákona v hmotnej núdzi, aby sme niekomu pridali na platy.
V prvom rade chcem povedať, že platy treba riešiť celkovo a je tu oveľa viac skupín, ktoré by si zaslúžili vyššie platy. Ale, pán Kaník, pamätáte si na zákon o sociálnom poistení, kedy ste vy zobrali tridsaťpäťtisíc ľuďom dôchodky invalidné, kedy ste zle týchto ľudí, teda ste ich takto ocenili, že my sme museli za vás vracať 2 mld. 286 tis. korún?!
Ja sa pýtam, pán Kaník, toto chcete v tomto zákone, aby sme takúto šlamastiku, ako ste vy urobili? Tomu hovoríte vy šetrenie? Veď vy ste poškodil tridsaťpäťtisíc ľudí a rozprávali ste o tom, ako ste strašne ušetrili. Vy ste poškodili všetkých občanov.
A čo sa týka aktivačných služieb, opäť vám na to odpoviem tak, ako vášmu predrečníkovi, pánu primátorovi. Ja plne súhlasím s tým, že sú potrebné aktivačné služby. Ale keď ste si pozreli tento zákon, tak sme jednoznačne povedali, že aby nedochádzalo k zneužívaniu poskytnutia tohto príspevku a bol adresnejší, určuje sa napríklad počet hodín pri vykonaní menších obecných služieb, najmenej desať hodín týždenne a maximálne dvadsať hodín. Pretože ako primátorka viem, ako sa zneužívalo, že vlastne ten-ktorý občan, ktorý túto aktivačnú prácu vykonával, jednoducho neprišiel na tú aktivačnú prácu, alebo odrobil dve, tri hodiny a mal nárok na aktivačný príspevok.
Takže myslíme si, že tento zákon nie je málo ambiciózny. On je reálny, je dobrý a mnoho vecí vylepšuje takých, ktoré v aplikačnej praxi chýbali. A skutočne nechceme ísť vašou cestou, aby sme museli vracať dve miliardy korún. Lebo toto nie je šetrenie, ale toto bolo skutočne Pyrrhovo víťazstvo, čo sa týkalo rozpočtu a poškodenia ľudí, občanov a invalidov.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa, začnem takým ľudovým príslovím, že ja o voze, vy o koze. To je v prvom rade.
Ale keď ste už začali tie invalidné vaše obohraté pesničky, tak jednu, jedinú vec na to poviem. Keď si myslíte, že to bolo zlé, prečo to pani nástupkyňa moja Tomanová nezmenila? Prečo ten systém, ktorý som zaviedol ja, stále dodnes platí? Prečo na ňom nikto nezmenil ani čiarku?
To, čo spomínate vy, bolo na základe rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý len povedal, že sa to nemalo prehodnocovať. Ale to prehodnocovanie prebieha stále, pretože to je imanentná súčasť tohto zákona, a dodnes na ňom nie je zmenená ani čiarka. Že prestaňte klamať ľudí, že sa tam spravilo niečo, čo bolo zlé. Pretože až sa spravilo niečo zlé, tak vy ste naďalej v tom zlom pokračovali a pokračujete dodnes.
A z hľadiska aktivačných prác len ešte jednu vec, čo som možno mal povedať v rozprave. Dnes je ďalšou chybou toho systému, že je to dobrovoľná záležitosť. A na počiatku to bolo ako vec, ktorú, pokiaľ obec požiada, tak ten, ktorý poberá sociálne dávky, je povinný nastúpiť na tieto práce. To je ďalšia chyba, že sa nevraciame k tomuto, pretože to je otázka toho, že človek má vyvažovať prácou to, čo mu spoločnosť poskytuje. A to, že dnes tam zavádzate desať hodín len potvrdzuje moje kritické slová od samého počiatku, že to bolo zdeformované, zlé. A vy uznávate to, že to bolo zlé. Len sa bojíte vrátiť to do počiatočného stavu, kedy to bolo nastavené správne.

Teraz zapli mňa. Ja chcem len poprosiť, pracovná skupina na novelu ústavného zákona sa má podľa dohody zísť teraz vzadu. Takže vás poprosím.
Ďakujem pekne.

Kolegovia zo zahraničného výboru, kolegovia, kolegyne, pripomínam, že zahraničný výbor je o 12.00 hod. po skončení rokovania predpoludňajšieho v miestnosti č. 183. Prídite, prosím.
Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)