11. schôdza

Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prv kým zhrniem, čo je cieľom navrhovaných zmien v danom zákone, aby som sa vyjadrila k takým dvom otázkam, ktoré vznikli v rozprave.
K prvej otázke, ktorú otvoril aj pán kolega Kaník a pán kolega Hrnčiar, a je to aktivačný príspevok. A poviem také, také možno rôzne pohľady. Musím povedať, že, ako primátorka mesta, je pre mňa maximálne vyhovujúce, aby aktivačný príspevok pre občanov, ktorí nemajú prácu, bol možno trvalý. Aby títo občania vyčistili mesto, pozametali chodníky, ponatierali zábradlia a možno, aby stále za takúto mzdu, nemôžeme to nazvať mzdu, lebo je to 63 eur, odpracovali najmenej 10 hodín týždenne, ako upravujeme v zákone, a maximálne 20 hodín týždenne. Samozrejme, bolo by to najlepšie, aby to bolo nepretržite, ale keď si porovnáme, že 20 hodín týždenne je polovička minimálnej mzdy a minimálna mzda je viac ako 329 eur, tak si potom povieme, že je to pre obec, ale samozrejme aj pre daného občana výhodou, pretože si môže privyrobiť. Ale nemôžem sa na to dívať iba očami primátorky mesta. Ale keďže musím povedať, že sa musím do toho vžiť, že sedím na stoličke medzi zákonodarcami, tak sa musím na to dívať očami občana. Čo to znamená pre tohto občana? No, tento občan nie je sociálne poistený, tento občan si nešetrí na dôchodok a tento občan, ktorého budeme permanentne posúvať iba na aktivačné práce, nebude mať žiadnu motiváciu sa zamestnať a nebude mať žiadne sociálne výhody a nemá možnosť ani poriadne našetriť na dôchodok. Samozrejme, pre obce je to výhodné. Ako primátorka, ako starostovia, ako primátor kolega Hrnčiar, keď sa pozriem týmito očami, je to fantastické. Pretože títo ľudia mi urobia určité práce, určitý servis a tento servis mám skutočne zaplatený štátom, miesto polovičky minimálnej mzdy za 63 eur.
Možno budete namietať že nech aspoň niečo robia, samozrejme. Preto sa prikláňam k návrhu vládneho zákona, že prečo 18 mesiacov a potom stop 6 mesiacov a potom naspäť 18 mesiacov možno. A to z toho dôvodu, že pozerám sa na to ako zákonodarca pohľadom občana a človeka, pretože ministerstvo má názov ministerstvo práce a sociálnych služieb a sociálnych vecí, pretože sa o ľudí musíme starať aj sociálne. A to znamená, že tento občan, tých 6 mesiacov sa ho budeme snažiť motivovať, aby si nebol istý, že nepretržite bude chodiť na tie aktivačné služby, ale my ho musíme motivovať k tomu, aby si hľadal prácu. A musíme sa snažiť o to, aby daný systém aj nezneužíval. A práve preto je to napísané, že aby nedošlo k zneužívaniu a poskytnutie tohto príspevku bolo adresnejšie, určujeme napríklad počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb.
Ďalšiu vec. Možno tým, že naozaj pôsobím aj ako primátorka, stretávam sa s mnohými starostami a často bolo povedané, že táto dávka sa aj zneužíva. Samozrejme, zneužívala sa na nemocenské, odišiel pracovník aktivačných služieb, a vieme to veľmi často, neodpracoval, možno odpracoval mesačne 2 - 3 hodiny, ale nárokoval si na tu dávku tých 63 eur, pretože, mal na to nárok. A jednoducho to zneužil. Čiže tento zákon skutočne upravuje aj to, aby sme aktivačné služby nezneužívali.
Ďalšia vec, ktorá vznikla z rozpravy, aby som sa k nej vrátila, a opäť možno poviem, že neznalosťou rečníka, pretože nie každý sa orientuje v zákonoch sociálnych. Pretože samozrejme, tí, ktorí tam, alebo tí, ktorí sú vo výboroch dlhodobejšie, tak vedia súvislosti medzi zákonmi. Bola kritika, že upravujeme okruh osôb spoločne posudzovaných dieťaťa v striedavej starostlivosti, a ako im bude patriť dávka v prípade, ak rodič alebo obaja rodičia sa nachádzajú v hmotnej núdzi a potrebujú dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Je tam napísané, ak dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti rodičov a u jedného z nich sa bude zdržiavať podľa rozhodnutia súdu v mesiaci menej ako 12 dní, bude sa dieťa na účely hmotnej núdze posudzovať spoločne s rodičom, u ktorého je viac ako 12 dní. Ak bude dieťa polovicu mesiaca s jedným rodičom a druhú polovicu s druhým rodičom, navrhuje sa jeden kalendárny mesiac, pri posudzovaní hmotnej núdze bude dieťa patriť do okruhu osôb spoločne posudzované s jedným rodičom a nasledujúci kalendárny mesiac s druhým rodičom. V ďalších mesiacoch sa bude postupovať obdobne.
No, prečo sme pristúpili k tejto úprave? No, vážení kolegovia a kolegyne, ja si pamätám takú tú búrlivú diskusiu o striedavom rodičovstve. Ja si pamätám pár oteckov, ktorí vlastne chceli tento zákon podporiť. Áno, podporili sme tento zákon, tento zákon prešiel do legislatívy, ale neopravilo sa, ako sa bude poskytovať dávka dieťaťu, ak rodič bude v hmotnej núdzi. Tak ja nechápem kritiku, prečo kritizujete práve túto novelu zákona, ktorá to upravuje. My sme niečo stvorili, ale sme to nedotvorili. Takže teraz momentálne to opravujeme. A musím povedať, že je, sú rôzne možnosti, kedy jeden z rodičov bude v hmotnej núdzi a kedy druhý z rodičov nemusí byť v hmotnej núdzi, alebo kedy sú obidvaja v hmotnej núdzi. Čiže sú to špecifické prípady a my musíme vedieť podľa čoho budeme postupovať pri tejto dávke. Takže práveže by som kvitovala v tomto zákone, že k takýmto úpravám došlo.
A teraz, ak dovolíte, by som prešla, aby sme si všetci porozumeli, k cieľom a k navrhovaným zmenám v zákone. Hlavným cieľom návrhu zákona je dosiahnuť spresnenie podmienok niektorých príspevkov, ako sme to teraz napríklad počuli práve u tej striedavej starostlivosti, k dávke adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, znížiť administratívnu náročnosť, aj tam uvediem príklad, odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedziť zneužívanie pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy. Návrh, vládny návrh taktiež v nadväznosti na aplikačnú prax rozširuje okruh osôb, ktoré podľa zákona nemožno považovať za občana v hmotnej núdzi z dôvodu zabezpečenia ich základných životných podmienok z iných systémov. Napríklad osoby vo výkone väzby, alebo osoby vo výkone trestu odňatia slobody, osobu, ktorá je členom členstva v komunite, reholi, spoločnosti alebo v obdobnom spoločenstve. Fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť bude môcť byť považovaná za občana v hmotnej núdzi, iba ak bude mať výkon podnikateľskej činnosti prerušený alebo zastavený a splní ostatné zákonné podmienky.
Ďalej návrh upravuje okruh príjmov, ktoré sa započítavajú do príjmov na účely posúdenia hmotnej núdze, respektíve na ktoré sa neprihliada. Do príjmu sa nebudú započítavať príjmy jednorazového charakteru, ako sú príspevky na stravu, cestovné, ubytovanie, určenie dobrovoľníkovi pri výkone dobrovoľníckej činnosti, náhrada mzdy alebo odmeny za výkon funkcie člena volebnej komisie vrátane preplatkov dane a preplatkov na preddavok do sumy 50 eur, vrátený preplatok na poistné na verejné zdravotné poistenie a suma zvýšenia dôchodkovej dávky za obdobie od 1. januára do dňa, ktorý predchádza výplatnému termínu dôchodkovej dávky v januári. Toto považujem tiež za veľmi dobré opatrenie a zase sa na to pozriem očami primátorky. Pretože viem, aké boli, aké boli problémy, aká bola administratíva, ak sa takéto veci diali a ak bol napríklad, boli členovia volebnej komisie, kde sme nikdy nemali istotu ako presne pri týchto členoch volebných komisií postupovať.
Ďalej sa upravuje, aby zaopatrené plnoleté deti predčasne neopúšťali školskú dochádzku a odstránili sa motivácia k predčasnému ukončeniu štúdia a jeho nahradením výkonom ich aktivačnej činnosti. Napríklad výkon menších obecných služieb do dosiahnutia plnoletosti zaopatrených neplnoletých detí budú môcť aktivačný príspevok získať len neplnoleté deti len v súvislosti so vzdelávacími aktivitami uvedenými v návrhu. To tiež považujem za veľmi dobré opatrenie, pretože nemôžeme neplnoleté deti, ktoré neskončili školskú dochádzku, zneužívať a povedať im, že už majú vidinu aktivačnej práce a okamžite ich zo školy, lebo ešte ani nedokončili školskú dochádzku, okamžite ich zneužívame k tomu, však nemusíš chodiť do školy, ale ty hneď dostaneš aktivačnú prácu. Pýtajú sa ma všetci, prečo. Prečo? Napríklad ja mám sama u seba v meste osadu a založili sme tam školu, aby sa tam dokončila, teda sme požiadali školu, ktorá môže dokončiť aspoň základnú školu. Prečo niektorí? No preto, že so vzdelanými ľuďmi sa lepšie pracuje, vzdelaní ľudia nás lepšie pochopia a so vzdelanými ľuďmi sa inak komunikuje, čím návrh posilňuje motiváciu zaopatrených neplnoletých detí k vzdelávaniu a príprave na trh práce.
Návrh zákona rieši čiastočne rozšírenie možnosti organizovania aktivačných činností formou výkonu menších obecných služieb. Návrhom zákona sa zavádza možnosť získať aktivačný príspevok pre plnoletú fyzickú osobu nielen pri výkone menších obecných služieb v prospech obce, ale aj pri výkone menších obecných služieb pre rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľ je obec. Myslím si, že po tom práve tí, ktorí vykonávajú aktivačné práce, veľmi volajú, pretože skutočne hovoria, že obec je jedným zo serióznych poskytovateľov aktivačných služieb a určite tieto služby nikdy nie sú zneužívané a sú vlastne v prospech všetkých.
Návrh taktiež započítava dávky, ktoré možno poskytnúť na, dieťaťu na plnenie školskej dochádzky, do nárokov odstraňuje deformáciu pre posudzovanie príjmov, na základe ktorej môže mať podľa platného stavu rodiča, ktorý sa svojím príjmom ocitne tesne nad hranicou nároku na dávku v hmotnej núdzi celkový príjem nižší ako rodina v hmotnej núdzi. Návrh týmto v nízkopríjmových rodinách odstraňuje demotivačný mechanizmus súčasnej právnej úpravy.
Ochranný príspevok z titulu nepriaznivého zdravotného stavu by podľa návrhu občanovi patril len po tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Ak však podľa vyjadrenia posudkového lekára nepriaznivý zdravotný stav pretrváva ďalej, nárok na ochranný príspevok občanovi v hmotnej núdzi ostane najdlhšie 12 kalendárnych mesiacov. Následne je možné posúdenie prípadnej invalidity podľa príslušných predpisov. Cieľom je eliminovať stav, v ktorom v niektorých prípadoch občania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu len na základe jednoduchého potvrdenia od ošetrujúceho lekára majú nárok na ochranný príspevok aj po období niekoľkých rokov bez možnosti preskúmania oprávnenosti takéhoto nároku z hľadiska vecnej oprávnenosti.
Návrh ďalej určuje podmienky pre priznanie nároku na príspevok na bývanie v prípade viacerých nájomcov bytu. Pri spoločnom nájme bude možné priznať príspevok na bývanie len jednému z nájomcov, a to podľa vzájomnej dohody nájomcov. Aj tu tak isto riešime, aby skutočne dvaja nemali príspevok na bývanie.
Vládnym návrhom sa zmierňujú podmienky v súvislosti s posudzovaním hodnoty motorového vozidla, ktoré v praxi predstavovalo výraznú finančnú záťaž pre občanov, ako aj značnú administratívnu záťaž na strane úradov práce, sociálnych vecí a rodiny najmä vo vzťahu k starším vozidlám. Na posúdenie hodnoty motorového vozidla bude postačovať odborný posudok znalca, prípadne faktúra vystavená oprávneným subjektom a nebude sa teda vyžadovať predloženie znaleckého posudku, ako je tomu podľa platnej právnej úpravy. Preukazovanie hodnoty majetku sa nebude vyžadovať pre jeho motorové vozidlo, ktoré bude podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov. Pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel starších ako 20 rokov sa na tieto ako na majetok nebude prihliadať vôbec, čo zároveň vyrieši problém s posudzovaním vozidiel, ktoré fyzicky neexistujú, boli napríklad bez potvrdenia kedysi už zošrotované, ale stále sú v evidencii.
Súčasťou vládneho návrhu je aj doplnenie možnosti podpory neštátnych akreditovaných detských domovov, ktoré v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie priorizujú starostlivosť o deti v skupinách zriadených v samostatných domoch alebo bytoch.
Takže to je tak v skratke, pretože je tam omnoho viac úprav, ale hlavne som potrebovala ten pohľad, prečo som trošku možno tak zareagovala na kolegu primátora. Pretože ešte raz poviem, jeden pohľad je pohľad primátorky mesta alebo starostu obce, s ktorým sa stotožňujem aj ja pri aktivačných službách, aby nimi ľudia tú obec upratali, vyčistili, samozrejme za príspevku 63 eur, pretože, ak robia 20 hodín týždenne, je to polovička minimálnej mzdy. A na druhej strane je pohľad zákonodarcu, ktorý musí prihliadať nielen na to, čo je v obci a v meste, ale ktorý musí prihliadať na občana ako takého, či tento občan, ako bude zabezpečený, aký bude mať dôchodok, ako on sociálne bude môcť existovať a či stále nebude len v tej hmotnej núdzi a stále nebude len odkázaný na tie aktivačné práce. A toto je taký ten, taká tá rozdielna optika, kedy možno pán kolega Hrnčiar bude dlhšie sedieť v tejto sále, a potom pochopí, že musí sa pozerať očami občana, očami primátora a očami zákonodarcu.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, keďže ste primátorka, tak som myslel, že by ste mali mať šancu viac rozumieť tomu systému, ako vlastne má fungovať, ale zdá sa mi, že asi nie, pretože tam nie je žiaden rozpor zákonodarca a primátor. To má byť v dokonalom súzvuku, pretože tak to bolo celé vymyslené, aby to samospráve pomáhalo a zároveň, aby to pomáhalo sociálnemu systému pripravovať ľudí na zapojenie na trh práce, na riadny trh práce.
To vaše nepochopenie, ako som hovoril aj vo svojom príspevku, spočíva v tom, že vy si to stále zamieňate s nejakým typom práce. Preto aj teraz ste hovorili o polke minimálnej mzdy a podobne. To nie je mzda, to nie je práca, nemá to byť práca. Preto je potrebné, aby to nebolo za symbolickú hodinku, ani za symbolických 10 hodín, ale preto to má byť tak nadstavené, aby to nebolo pre tých ľudí pohodlné útočisko, ktoré im poskytne niečo podobné minimálnej mzde, ale aby to bola vec, ktorú, keď chcú mať sociálnu dávku, musia urobiť pre komunitu, ktorá ich financuje cez sociálne dávky, a aby to tlačilo k tomu a aby to nebolo pohodlné pre nich, aby mali snahu ísť hľadať riadnu prácu a nájsť si tú riadnu prácu. A zároveň je pravda, že áno, máme ľudí, ktorí, žiaľbohu, nikdy, pravdepodobne, sa nedostanú ďalej. Ale každá krajina, každá spoločnosť isté percento takýchto ľudí bude mať vždy, ale na to, aby tam to percento nerástlo a aby to naozaj bolo len to nevyhnutné percento. Nesmie ten systém byť perinkou, ktorou sa prikrývajú, ale má byť len predstupňom k tomu, kto ich vypudí na trh práce.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko. Nemôžem úplne súhlasiť s tým tvrdením pani poslankyne Vaľovej, ktorá hovorí o tom, že všetci ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, že týchto všetkých máme motivovať k tomu, aby si našli prácu, pretože podľa mňa to je nereálne a je to nezodpovedný štát, ktorý sa na vec pozerá takto. Ja si myslím, že zodpovedný štát si, naopak, musí priznať, že istá skupina týchto ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, si proste nikdy tú prácu nenájdu a donekonečna budú závislí práve na systéme pomoci v hmotnej núdzi a teda na aktivačných prácach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som sa dotkla tak isto len jednej vety, ktorú ste použili vo svojom prejave, a to, že aktivačné práce nie sú zneužívané. To ma až hrklo, pretože samotní primátori, samotní starostovia, s ktorými som sa rozprávala, mi potvrdili, že nie sú schopní niekedy ani odkontrolovať, či tí ľudia tam sú a ako dlho robia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte aj mne zareagovať na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej a povedať jednu vec. Skloňujú sa tu donekonečna aktivačné práce, ale aktivačné práce nie je zamestnanie, nie je práca. Nie je možné zneužívať zamestnancov, čiže ak na aktivačných prácach, a nie je možné povedať, ani to nepovedala pani Vaľová, že sú zneužívané. Nie sú. Skôr by som povedala, že koordinátori žijú najlepšie z aktivačných prác, pretože sú najlepšie platení. Čiže tuto treba urobiť poriadok.
A ďalšia vec, ľudia, ktorí pracujú na aktivačných prácach, sú len udržiavané ich pracovné návyky. To nie je o skutočnej práci. A keď to nie je o skutočnej práci, za ktorú nemajú zaplatené, tak ich nemôžeme nútiť inak nijakým spôsobom pracovať. Je, slúžia aktivačné práce k tomu, aby obce skutočne vytvárali pracovné príležitosti a zamestnávali ľudí, a na to bolo riešenie § 50i, kde na 9 mesiacov bolo možné zamestnať a štát prispieval v priemere 80 % na mzdu týchto ľudí. Takže zastávam názor, že pani Nicholsonová, pán Kaník, tí sú tí, ktorí sa snažia deformovať aktivačné práce, a nemyslia na Medzinárodný dohovor organizácie práce o nútenej práci.

Ďakujem všetkým, ktorí sa teda prihlásili s faktickou poznámkou. Chcela by som povedať, že aby, pánu poslancovi Kaníkovi, že, opäť takú vetu, že uhol videnia z pohľadu sedenia, a ja ten pohľad sedenia mám aj z pohľadu sedenia primátorky, čo všetko je ako fajn, že ak bude toľko aktivačných prác, že sa mi vyčistí celé mesto, ale druhý pohľad videnia mám z toho, že som zákonodarca. Musím pozerať, že či tí ľudia budú sociálne zabezpečení a že tých ľudí, presne ako on povedal, nebudeme uspávať s tým, že budú celý život na aktivačných prácach, ale musíme sa snažiť nájsť im zamestnanie, a dať, aby teda pracovali.
K tomu poviem aj pani Nicholsonovej, ktorá povedala, že, ktorá ste povedali, isteže všetci si prácu nenájdu. Samozrejme, že všetci si prácu nenájdu, lebo máme určité percento nezamestnanosti, ale nech si aspoň niektorí nájdu, aby sme ich stále neudržiavali nútene na tých aktivačných prácach, ktorými sa oni uspokoja, a za 63 eur pracujú polovičku vlastne pracovného fondu, za ktorý by mali dostať minimálnu mzdu, ale, ako povedala pani moja kolegyňa Tomanová, má pravdu, ale im udržiavame aspoň tie pracovné návyky.
A čo sa týka pani poslankyne Jurinovej. No, tá ma zrejme nepočúvala, pretože ja som povedala, že práveže upravujeme, k bodu 23 a 24 v zákone upravujeme najmenej 10 hodín týždenne a maximálne 20 hodín týždenne, a píše sa tam, aby k zneužívaniu nedochádzalo a poskytnutie tohto príspevku bolo adresnejšie. Čiže my nehovoríme, že každý systém sa dá zneužiť a hocikto ho môže zneužiť a jednotlivec určite, ale práve preto po tom volajú starostovia, aby sme trošku aj sprísnili, aby sa to nezneužívalo. Všetko je zneužiteľné.
Práve o tom to je, že tento zákon ešte precizuje záležitosť, aby nedochádzalo k zneužívaniu aktivačných prác, aby tí ľudia boli motivovaní a aby skutočne tie aktivačné práce vykonávali.
Ďakujem vám veľmi pekne. A pani kolegyňa Tomanová bola úplne ako profesionálna, čiže rozumie tomuto zákonu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem asi hovoriť dlho, lebo mám pozmeňujúce návrhy a proste musím ich prečítať, ale ten úvod bude veľmi krátky. Ja chcem povedať, že ten sociálny systém, systém pomoci v hmotnej núdzi, ktorý tu je nastavený, je veľmi zlý a my ho nenapravíme nejakými kozmetickými úpravami, ktoré prináša so sebou táto malá novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá, žiaľbohu, teda má malé ambície, to je fakt.
A ja chcem povedať, že podľa mňa úplne ideálny stav by nastal, keby sme zrušili dávky v hmotnej núdzi a keby sme ponúkli každému v tejto krajine, kto chce pracovať, prácu minimálne a minimálnu mzdu. My máme takýto projekt odpilotovaný a funguje. Chce to obrovské politické ambície a chce to samozrejme finančné zdroje, ale myslím si, že toto by bolo úplne najlepšie nastavenie systému v tejto krajine, pretože by sme sa tak zbavili dokonca aj čiernej práce. A chápem, chápem, že súčasné vedenie ministerstva, súčasná vláda nemá takéto ambície. Musím povedať, že ani my, keď sme boli pri moci, tak sme až takéto ambície nemali.
Tá druhá možnosť, ktorá prichádza do úvahy, je prestať novelizovať veľakrát novelizovaný zákon, ktorý jednoducho sám osebe nie je dobrý, a prísť s novým návrhom zákona o pomoci v hmotnej núdzi. My sme takýto návrh zákona nechali na ministerstve, vypracovali sme ho. Predložila som ho aj zákonodarnému zboru, neprešiel, ale musím povedať, že tá tretia možnosť, ktorá prichádza do úvahy, aj keď je najmenej ambiciózna, aj keď nás naozaj neposunie nejakými míľovými krokmi vpred, je novelizovať ten súčasný zákon. A tu musím povedať, že napriek tomu, že vyčítam predkladateľovi tie malé ambície, ja som veľmi rada, že do toho zákona, do toho návrhu novely vniesol veci, ktoré určite neuškodia a v mnohom môžu pomôcť. Bola by som sama proti sebe, lebo veľmi veľa z týchto vecí je v tom našom návrhu zákona. Som rada, že teda tá aplikačná prax priniesla so sebou nutnosť takýchto zmien a že sa naprieč politickému spektru v tom merite veci zhodneme.
Napriek tomu musím povedať, že ani tento návrh novely nie je ideálny. Ja tu dnes stojím nie preto, aby som kritizovala bezbreho, ale pripravila som nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré by mohli pomôcť tomuto návrhu novely, a chcela by som vás poprosiť, tí, čo ste tu, aby ste to aj tak chápali, že naozaj mi ide veľmi úprimne a racionálne o to, aby sme sa pohli ešte viacej dopredu. A to hlavne preto, že návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, žiaľbohu, neriešil zákon o službách zamestnanosti nepriamou novelou, a myslím si, že na to môžeme doplatiť potom v aplikačnej praxi. Jednoducho tieto dva zákony sú dvojičky, ktoré nemôžeme oddeľovať aj kvôli systému nastavenia aktivačných prác.
Teraz príde tá nudnejšia časť, kedy budem samozrejme citovať od slova doslova tie pozmeňujúce návrhy, ale ešte predtým chcem povedať, že čoho sa moje pozmeňujúce návrhy týkajú. V prvom rade ide teda o zákon č. 5 o službách zamestnanosti, kde by som chcela, aby sme mali aktivačné práce bez časového obmedzenia. Ja som to tak trošku vysvetlila v tej mojej faktickej poznámke, ale chcem to ešte dovysvetliť. Naozaj si myslím, že mali by sme si uvedomiť, že istá skupina ľudí jednoducho bude závislá od štátu, bude v hmotnej núdzi, bude závislá na dávkach, pokiaľ ich teda nezrušíme, a samozrejme tým pádom bude závislá aj na aktivačných prácach.
Plne sa stotožňujem s tým, čo tu odznelo z úst pána poslanca Hrnčiara v tejto súvislosti. Naozaj si myslím, že niekedy je problematické pre primátorov alebo starostov obcí a miest vybrať ľudí, ktorí budú na aktivačných prácach, vštiepiť im tie základné návyky, naozaj ich k niečomu doviesť a potom, keď už majú v rukách tieto zručnosti a keď už sú tam nejaké aj pracovné návyky, musia sa s nimi rozlúčiť a tých ľudí na šesť mesiacov teda by sme mali uvrhnúť do nemilosti s tým, že nemôžu, že stratia nárok na ten aktivačný príspevok. Ďalšia vec, ktorá si myslím, že, že pomôže, je rozšírenie tých entít, ktoré môžu organizovať aktivačné práce, skutočne by sme to nemali nechávať na pleciach vyššej, nižšej samosprávy. Myslím si, že by sme to mali rozšíriť o rôzne organizácie, ja si myslím, že dokonca až o súkromníkov, mimovládne organizácie, samozrejme o štátne podniky vo veľkom meradle. Zároveň, a toto je vyslovene vec, s ktorou prichádzam po dohode so starostami a primátormi, ktorí žiadajú o to - ja vás poprosím, páni, prepáčte, mňa to trochu ruší - o to, že by bolo dobré možnože v zákone explicitne povedať, že čo všetko chápeme ako aktivačnú činnosť, aby sme to naozaj nenechávali iba na fantáziu primátorov a starostov, pretože tá ich fantázia je samozrejme rôzna a niekde si to vysvetľujú tak, niekde onak. Myslím si, že by to naozaj pomohlo, bolo by to v záujme dobrej veci povedať im, že aké široké spektrum tých činností možno považovať za aktivačnú činnosť. A samozrejme v neposlednom rade v tomto zákone o službách zamestnanosti by som rada upravila teda aj výšku príspevku. Keď hovorím o tom, že, že aktivačné práce bez časového obmedzenia, je fér podľa mňa začať riešiť aj ten príspevok, ktorý týmto dávame na obce a mestá.
Ďalšia vec, ktorú by som rada riešila prostredníctvom mojich pozmeňujúcich návrhov, a tuto vás naozaj poprosím, toto je úplne apolitická vec, riešim tým to, čo nám vyvstalo z aplikačnej praxe ako problém, a to sú školské pomôcky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Problém je, že tieto deti dostanú tie školské pomôcky, čo je, čo je fajn, pretože to naozaj potrebujú, pochádzajú z prostredia, kde si to nemôžu dovoliť. Akurát, že problém je ten, že ony tie, častokrát aj pod tlakom rodičom, tie školské pomôcky prinesú už v prvý deň zo školy domov a rodičia obchodujú s tými školskými pomôckami. Predajú ich. Dieťa musí čakať šesť mesiacov, kým dostane nové školské pomôcky. V škole potom nepracuje, pretože jednoducho nemá s čím pracovať. Môj pozmeňujúci návrh rieši to, aby sa tieto školské pomôcky stali majetkom školy, a teda, aby boli neprenosné, aby dieťa, keď je v škole, mohlo pracovať so školskými pomôckami, ktoré dostane od štátu, lebo z objektívnych príčin vieme, že takéto dieťa tie školské pomôcky potrebuje. To znamená, malo by to byť majetkom školy, aby to dieťa malo na vyučovanie, keď to najviac potrebuje.
A v neposlednom rade, toto nechám na vašom uvážení, viem, že tu sa líšia naše názory, chcem zrušiť príspevok, ktorý je v rámci dávky v hmotnej núdzi pre školopovinné deti len za to, že do tej školy chodia. Je to tých 17,20 eur, hovoril o tom aj Ľudo Kaník. Naozaj si myslím, že je protiústavné, ak istú skupinu ľudí odmeňujeme za niečo, čo je povinné v tejto krajine. Ale zase na druhej strane, nechcem primárne povedať, že na tejto skupine ľudí máme ušetriť. Tie deti majú naozaj inú štartovaciu čiaru a myslím si, že tie peniaze, ktoré by sa takýmto spôsobom ušetrili, by mali, alebo by mohli, to dávam na zváženie, lebo také ambície nemám, neriešim to vo svojom pozmeňováku, ale mohli by prejsť napríklad priamo na školy, ktoré majú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, a nech tie školy uvážia, že či napríklad nie je vhodné zaplatiť asistentov učiteľov. To znamená, dajme tým deťom to, nešetrime, ale dajme im to v inej forme, ktorá bude adresnejšia, ktorá bude efektívnejšia. A myslím si, že asistenti učiteľov je inštitút, ktorý je dlhodobo odskúšaný na Slovensku, a vieme, že jednoducho funguje. Dobre, tak to bol ten úvod.
A teraz mi dovoľte teda, aby som vám predniesla, prečítala od slova doslova tie pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
1. V čl. I 24. bod znie:
"24. V § 12 ods. 6 písm. c) a d) znejú:
"c) počas vykonávania menších obecných služieb uskutočňovaných na základe písomnej dohody o vykonávaní menších obecných služieb s obcou alebo s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
d) počas vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj uskutočňovaných na základe písomnej dohody s príslušným úradom podľa osobitného predpisu alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou sobou alebo fyzickou osobou.".".
2. V čl. I 26. bod znie:
"26. Paragraf 12 s a dopĺňa ods. 13, ktorý znie:
"(13) Aktivačný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi za vykonávanie menších obecných služieb pre obec, rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Aktivačný príspevok nepatrí, ak je občan v hmotnej núdzi na základe potvrdenia príslušného ošetrujúceho lekára práceneschopný viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.".".
Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa menia ďalšie zákony v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 528/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona 233/2008 Z. z., zákona č. 263/2008 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 562/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 266/2009 Z. z., zákona č. 463/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 120/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., a zákona č. 324/2012 Z. z., sa dopĺňa takto:
"1. V § 52 odseky 2 až 4 znejú:
(2) Menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú určené na
a) zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udržiavane a zlepšovanie životného prostredia, údržbu verejných priestranstiev, lesných porastov, zriaďovanie a zveľaďovanie lesných škôlok zameraných na pestovné činnosti, záhradnícke služby, služby zamerané na pomoc v domácnosti, v záhrade, na školskom majetku alebo na obecnom majetku, pri skladovaní, triedení a spracúvaní odpadu a obalov v obalovom hospodárstve, upratovanie a údržbu verejných budov a komunikácií, na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt a na rozvoj a na podporu komunitnej činnosti alebo iné obdobné činnosti v prospech obce alebo právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré vykonávajú všeobecne prospešnú činnosť,
b) pomoc pri starostlivosti o nezamestnané osoby, občanov so zdravotným postihnutím, imigrantov, osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, drogovo alebo inak závislé osoby, nezaopatrené deti a ostatné osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, rodinu alebo pri poskytovaní verejnoprospešných služieb a ďalších služieb v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, kultúry, športu, vzdelávania, doplnkového vzdelávania alebo voľnočasových aktivít detí, mládeže, seniorov, na rozvoj a podporu komunitnej činnosti, pri uskutočňovaní kultúrnych alebo zbierkových charitatívnych akciách pre osoby podľa tohto ustanovenia, pri ochrane spotrebiteľa a v oblasti styku s verejnosťou,
c) pomoc pri prírodných katastrofách, ekologických katastrofách, humanitárnej pomoci a v civilnej ochrane.
(3) Menšie služby pre samosprávny kraj organizované samosprávnym krajom a rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je samosprávny kraj, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú určené na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov. Účasť dlhodobo nezamestnaného občana na vykonávaní menších služieb je dobrovoľná.
(4) Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala.".
V § 52 ods. 8 znie:
"(8) Príspevok podľa ods. 7 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou, medzi úradom a samosprávnym krajom alebo medzi úradom a právnickou osobou alebo fyzickou osobou organizujúcou všeobecne prospešné činnosti mesačne najviac vo výške 10 percent z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného dlhodobo nezamestnaného občana podľa ods. 1 vykonávajúceho aktivačnú činnosť.".
Doterajší článok III sa označuje ako článok IV.
Odôvodnenie: Navrhovaným pozmeňujúcim návrhom chcem docieliť, aby nebolo časové ohraničenie na vykonávanie aktivačných prác v dĺžke 18 mesiacov. Máme zato, že tieto osoby počas šiestich mesiacov, počas ktorých nebudú vykonávať žiadnu činnosť, stratia opätovne pracovné návyky. Je preto potrebné tieto osoby zamestnávať bez časového obmedzenia, aby boli neustále v pracovnom kolobehu. Ďalším opatrením chceme docieliť, aby sa na vykonávaní aktivačných prác mohli podieľať aj fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú všeobecne prospešné činnosti ako napríklad cirkevné organizácie. Týmto opatrením sa docieli zmysluplnejšia a efektívnejšia práca pre tieto osoby. Ďalej navrhujeme, aby sa rozšíril okruh činností, ktoré spadajú pod definíciu menších obecných služieb.
Vzhľadom na odstránenie časového obmedzenia výkonu aktivačných prác je potrebné upraviť aj príspevok podľa § 52 odseku 7.
Takže toto boli pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú zákona o službách zamestnanosti. Ten ďalší pozmeňujúci návrh sa týka práve tých školských pomôcok. Ten je kratší.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. V § 4 v ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová "ktoré sú vo vlastníctve materskej školy alebo základnej školy, ktorú dieťa navštevuje."."
Doterajšie body 4 až 18 sa označujú ako body 5 až 19.
To odôvodnenie som už, myslím, predniesla v úvode, ja ho asi nebudem opakovať. Ide nám naozaj o to, aby tie školské pomôcky sa stali majetkom školy, aby boli neprenosné, aby ich rodičia tým deťom nepredávali, aby si ich neničili, aby si ich nezabúdali doma, aby ich mali v škole počas vyučovania, pretože na to sú prednostne určené.
A ten posledný sa týka toho príplatku za navštevovanie školy v rámci dávok v hmotnej núdzi. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
V čl. I 16. bod znie:
"16. V § 10 sa vypúšťajú odseky 9 až 12.".
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa ruší dávka pre dieťa v hmotnej núdzi v sume 17,20 eur. Táto dávka by mala slúžiť na plnenie si ústavnej povinnosti, a to povinnej školskej dochádzky. Avšak nepatrí všetkým deťom rovnako, ale len tým, ktoré sú v hmotnej núdzi. Toto ustanovenie nepovažujem v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, kde v čl. 12 ods. 2 sa konštatuje, že "základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."
Preto nepovažujeme za vhodné a ústavné, odmeňovať len určitú skupinu na základe sociálneho pôvodu za plnenie si svojej ústavnej povinnosti a inú skupinu, ktorá si vykonáva svoju ústavnú povinnosť rovnako, neodmeňovať.
A ešte na záver len naozaj pár slov. Pán minister, prosím vás, berte to ako upozornenie a možnože aj otázku v istom zmysle slova. Chcela by som povedať, že návrhom novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi vám vznikne nesúlad so zákonom o službách v zamestnanosti, a to v niekoľkých bodoch. Môže to byť naozaj zmätočné, ja viem, že vy pripravujete veľkú novelu zákona o službách v zamestnanosti, ale to vás naozaj chcem len upozorniť, pretože môže to byť zmätočné v tom medziobdobí, hlavne pre obce a mestá, ktoré nebudú vedieť, že podľa ktorej úpravy sa vlastne riadiť, najmä v súvislosti s aktivačnými prácami a menšími obecnými službami.
V bode 26 § 12 vy to dopĺňate ods. 13, ktorý znie: "Aktivačný príspevok za vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, patrí občanovi v hmotnej núdzi nepretržite najviac počas 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Aktivačný príspevok možno opätovne poskytnúť najskôr až po uplynutí šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov." A tak ďalej, atď., ale v zákone o službách v zamestnanosti § 52 ods. 4 hovorí, "menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala", atď., "s možnosťou jeho opakovaného vykonávania najviac počas ďalších 12 kalendárnych mesiacov". Takže to je naozaj len upozornenie pre vás a možno pre legislatívcov.
To isté sa týka aj udeľovania príspevkov úradom pre obce podľa § 52 ods. 7 a 8. Tam je ďalší nesúlad. A to isté, samozrejme, platí aj v prípade dĺžky výkonu tejto činnosti. V bode 23 novely sa hovorí, že "sa osobne zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe písomnej dohody o vykonávaní menších obecných služieb s obcou alebo s rozpočtovou organizáciou", atď., "v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne", a v zákone o službách zamestnanosti, § 52 ods. 4, máte v rozsahu najviac 20 hodín týždenne, ale nemáte tam tú spodnú hranicu. Takže to naozaj len možno by stálo za to ísť do nejakej menšej novely čo najrýchlejšie a pozrieť sa na to.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa musím povedať jedno, neustále opakujete to, že ste vypracovali zákony. Pripomínam, všetky boli nepriechodné a boli v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže už prestaňte presadzovať niečo, čomu nerozumiete.
Ja som na minulej schôdzi veľmi podrobne vysvetlila, aký je rozdiel medzi aktivačným príspevkom podľa zákona o hmotnej núdzi a čo sa deje v zákone o službách v zamestnanosti. Nebudem to opakovať, dá sa to naštudovať.
A ďalšia vec, aktivačné práce sú tiež práce. A keď niekoho dokážete zamestnať v rámci aktivačných prác, tak ho musíte po slušnej príprave dokázať aj zamestnať. Na ministerstve práce existuje štúdia zamestnateľnosti a robili sme to nielen na všetkých nezamestnaných, ale robili sme to predovšetkým na nezvýhodnených uchádzačov, a to percento nezamestnanosti je minimálne. A to je jedno, akí občania sú to, ale v prvom rade treba hovoriť o tom, ak dáte niekoho na aktivačné práce, ktoré majú udržiavať pracovné návyky, tak ho musíte dokázať aj zamestnať.

Ďakujem veľmi pekne. Pri všetkej úcte k vašim skúsenostiam musím povedať, že možno je niekedy lepšie menej rozprávať a viacej čítať. A možno by ste si mohli pozrieť ten náš návrh zákona a koľko z toho sa pretavilo do tohto malého návrhu novely, ktorý predkladá tuto pán minister, a potom by ste vedeli, že to, čo som povedala, je pravda. To znamená, my sme strašne veľa veci navrhli a vy ste si to tak trošku povytŕhali z kontextu a predkladáte to. Ja nemám nič proti tomu, keď to pomôže dobrej veci, ale naozaj v rámci toho nášho návrhu zákona sa nemáme začo hanbiť. A mňa strašne teší, že aj úplne inak orientované politické strany si to dokázali adoptovať.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, chcem sa iba vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Len trochu ma mrzelo, možno taký, neviem, ako by som nazval ten postoj niektorých poslancov, keď mu vyčítajú, že je vlastne príliš, má málo ambícií a tým pádom ho ani nie sú schopní podporiť. Áno, možno v niektorých veciach by sa dalo ísť ďalej, ale každopádne tento návrh zákona alebo takáto malá novela zákona o hmotnej núdzi odstraňuje problémy, ktoré, mnohé problémy, ktoré doteraz s týmto zákon sa v praxi ukázali ako reálne. Z tohto dôvodu návrh zákona vítam.
Upozorňoval som aj v prvom čítaní, že zdá sa mi, že ideme do určitého rizika pri neplnoletých študentoch, ktorí doteraz vlastne, niektorí, mohli mať takú motiváciu, že odísť zo školy a následne prihlásiť sa na úrad práce, zapísať sa na výkon aktivačných prác a poberať takýmto spôsobom aktivačný príspevok. Táto novela z jednej strany tento problém odstraňuje. Na druhej strane si myslím, že môže nastať znova určitá taká zvláštna motivácia, že ten neplnoletý študent, v podstate sa mu zakazuje, aby mal aktivačný príspevok v podstate za výkon práce, ale môže ho mať iba za štúdium. Takže môže vlastne nastať situácia, že zrazu budú v jednej triede študenti, ktorí budú mať aktivačný príspevok, a druhí, ktorí ho nebudú mať. A tí, ktorí ho nemajú, tak vlastne na to, aby ho mali, budú sa musieť z tej školy odhlásiť, ísť na úrad práce a následne sa zapísať znova možno aj do tej istej školy a následne sa ďalej vzdelávať. Takže môže nastať teda paradoxná situácia, že vlastne všetci študenti z týchto rodín budú mať kvázi, by som to nazval, pomaly až sociálne štipendium za to, že teda sa naďalej vzdelávajú, len budú musieť urobiť taký ten byrokratický úskok, že teda sa najprv zaregistrujú na úrad práce a potom sa budú vzdelávať. Lebo vlastne táto novela túto povinnosť vlastne študentom dáva, že už nebudú môcť mať aktivačný príspevok iba za chodenie do práce, ale, na aktivačné práce, ale budú sa, iba za vzdelávanie, keď sa vlastne teda zároveň budú aj vzdelávať. Takže toto, naďalej tento problém tam zostáva. Tak uvidíme. Možno však ministerstvo dokáže si potom následne robiť možno štatistiky a identifikovať, či náhodou takáto zvláštna motivácia by nenastala. Ak by sa to v praxi ukázalo, tak pevne verím, že pán minister by dokázal potom následne chybičku nejakým spôsobom zaplátať. Hoci priznávam aj sám, neviem ako. Ja som to hovoril v prvom čítaní, neviem, ako tomu predísť, neviem, aké by bolo práve riešenie, ale tak uvidíme v praxi.
To, čo tu zaznelo, ma tak zaujalo, taká výčitka, že vlastne, keď sa určuje maximálny rozsah výkonu aktivačných prác, teraz nemyslím z pohľadu počtu hodín, ale z pohľadu maximálneho počtu teda odrobených mesiacov na aktivačných prácach, takže vlastne to je veľmi zlé opatrenie voči týmto ľuďom. Možno sebecky vzato, ak sa pozeráme na konkrétneho človeka, ktorý vykonáva aktivačné práce, a celkom sa mu darí, obec je s ním spokojná, alebo teda nejaká iná organizácia, pre ktorú alebo v ktorej tie aktivačné práce alebo menšie obecné služby vykonáva, tak voči nemu je to kruté opatrenie.
Na druhej strane, keď zoberieme, že objem peňazí, ktorý máme k dispozícii na aktivačné práce, alebo ktoré má vláda k dispozícii na aktivačné práce, keď zoberiem do úvahy, že dnes vykonáva aktivačné práce šesťdesiatpäť tisíc ľudí, tak jednoznačne nemáme dosť aktivačných miest pre všetkých ľudí. Takže v podstate určite nejaké časové obmedzenie, koľko maximálne bude môcť jeden človek sa "aktivovať" a vykonávať v podstate tieto práce, a potom vlastne príde na rad niekto druhý, tak si myslím, že práveže je dobrý krok a naďalej by sme tento princíp zachovaný tam mali mať. Keď budeme mať štát, ktorý bude schopný zabezpečiť aktivačné práce pre každého sociálne odkázaného, potom jasné, potom nemá žiadnu logiku, aby sme obmedzovali nejakým počtom mesiacov alebo tým navrhovaným jeden a pol rokom maximálneho pobytu na aktivačných prácach. Tiež ma... Takže hovorím, z mojej strany ja iba kvitujem takéto obmedzenie, lebo je šanca, že aj druhí ľudia sa k aktivačným prácam dostanú.
A priamo by som nadviazal na to ďalšie, že sa dostanú aj tí ľudia, ktorí nie sú obľúbenci pána starostu v danej dedine. Lebo zaznela tu taká polemika trochu, či tie aktivačné práce sú zneužívané, alebo nie sú zneužívané. Ja som možno aj tak trošku neopatrne alebo použil možno neopatrnú formuláciu v prvom čítaní, kedy som hovoril o tom, že aktivačné práce sú a vo veľkom zneužívané, ale, samozrejme, tým som nemyslel, že každý starosta takýmto spôsobom aktivačné práce zneužíva alebo využíva na kupovanie svojich bývalých alebo budúcich voličov. Čiže sú poctiví starostovia, ktorí naozaj reálne týmto ľuďom zabezpečujú tú prácu, ktorí sa snažia aj spravodlivo ju rozdeliť tým ľuďom, ktorí si ju zaslúžia, a sú takí starostovia, ktorí vôbec nepozerajú na to, aké zásluhy tí daní ľudia majú, ako sa snažia, alebo nesnažia, ale pozerajú na to, či je to jeho rodina, či je to jeho známy, či to je jeho potenciálny alebo bývalý volič, a takýmto spôsobom rozdeľujú aktivačné práce. A v mnohých prípadoch aj vlastne veľakrát je to iba zato, že sa títo ľudia podpíšu a majú 63 eur od štátu, 63,07, či koľko je ten príspevok.
Tuná tiež kvitujem to, že ideme späť vlastne do systému, kde sa určia jasné pravidlá, kde sa povie, že bude nejaký určený minimálny a maximálny výkon, časový, aktivačných prác, lebo súčasný stav, kedy naozaj stačilo sa zapísať, odrobiť si symbolickú možno nejakú jednu hodinku, alebo akože si ju odrobiť, tak určite nie je správny, lebo my síce potom hovoríme, že aj voči Európe otŕčame dlaň, a hovoríme, však dajte nám peniaze na to, aby sme aktivovali týchto ľudí, aby nestrácali pracovné návyky, alebo aby získali pracovné návyky, ale ak dovolíme, aby tento systém bol zneužívaný, tak ešte viac v podstate tým ľuďom ubližujeme. Lebo učíme ich, že peniaze naozaj, na peniaze naozaj netreba pracovať a na peniaze treba mať správneho kamaráta a niekde na správne miestečko sa podpísať.
Takže znova, toto je opatrenie, ktoré iba v návrhu zákona vítam. Taktiež zjednodušenie toho, aby teda sociálne odkázaný dokazoval, akú hodnotu má auto, nemá auto a zjednodušenie tohto mechanizmu je správna vec. Ja by som možno iba, možno išiel trošku ešte ďalej v tom, že myslím si, že by sme nemuseli nechávať na týchto ľuďoch sociálne odkázaných, aby obchádzali nejakých znalcov a platili čo i len, ja neviem, koľko ten posudok stojí, ale čo i len niekoľko desiatok eur, že myslím si, že bez problémov by ministerstvo mohlo zadať raz do roka zákazku nejakému znalcovi, ktorý by nahodnotil možno jednu komplikovanú tabuľku, ale kde by už úradník iba si vlastne pozrel presne, že takéto auto máš, takúto má hodnotu a by sme vlastne život týmto ľuďom ešte viacej vlastne zjednodušili. No ale tak dúfajme, že možno niekedy v budúcnosti.
Každopádne celkovo teda je tam, alebo opatrenie, že skrátenie poberania ochranného príspevku, jednoznačne sa to dnes zneužívalo, čiže je to krok správnym smerom. Čiže jasné, ak by som bol ministrom, možno by som urobil niektoré veci inak, ale vo všeobecnosti sú to kroky správnym smerom, a ja osobne tento návrh podporím.
Ešte jedna vec, čo mi teda tam vadí, a s ktorou tiež som zvedavý, že ako, ako dopadne skorej tá reálna prax, je to, že zavádzame v podstate pri ľuďoch na podpore, zjednodušene poviem, to, že sa im vlastne bude započítavať 75 % z príjmu z dohody pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi. Ak by to bolo o tom, že zvyšujeme z 25 % na 75 a na druhej strane trebárs rušíme odvody na dohody, tak si poviem, že dobre, vred to ber, nejako to je vykompenzované. Len vzhľadom na to, že vlastne z dohôd zavádzame v podstate 48-percentné odvody pre týchto ľudí, voči súčasnému stavu teda dramatický nárast, a zároveň im ideme povedať, že vlastne iba 25 % z tej sumy de facto, ktorú na tú dohodu zarobí, mu zostane, lebo ostatné sa mu vlastne odpočíta, o to sa mu zníži tá sociálna dávka, tak osobne si myslím, že jednoducho títo ľudia úplne prestanú naozaj robiť, lebo po prvé, odvody, po druhé, veľmi malá motivácia. Myslím si, že treba, pán minister, veľmi rýchlo prísť ešte s nejakým dodatočným opatrením, ako tých ľudí naozaj dostať na ten pracovný trh, nie nejaký ten, ísť tou cestou medzitrhu práce. Toto je v podstate taký, taký krok, ktorý ide proti medzitrhu práce, alebo voči tej filozofii, proti tej filozofii medzitrhu práce, kedy by mala byť umožnená vlastne, nejaké zároveň poberanie sociálnych dávok aj príjmu z tej práce, ktorú má.
Samozrejme, chápem, že keď teda niektorí ľudia dnes mohli vlastne na dohodu tým pádom zarobiť čokoľvek a vôbec sa im to neprejavilo na dávkach, že to bolo nespravodlivé. Zas ale na druhej strane nejaké symbolické prilepšenie si k tomu platu, tam by sme tým ľuďom nemali hádzať polená pod nohy. Ale chápem ten, hovorím, ten úmysel, len myslím si, že ten nástroj nie je úplne správny, ale neberiem, že teda toto je posledný výkrik zo strany ministerstva v týchto veciach.
Nič, tak ako som povedal, vo všeobecnosti si myslím omnoho viacej dobrých vecí ako zlých, preto ja návrh zákona podporím.