11. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som možno zopakovala to, čo som hovorila aj na predchádzajúcej schôdzi, keď bolo prvé čítanie, že naozaj niektoré z tých ustanovení, ktoré prináša táto novela, ja osobne vítam, a to je aj to stavebné oddelenie herne od krčmy. Ja som aj povedala, že to bolo aj v našom pôvodnom návrhu, ale vzhľadom na nášho koaličného partnera jediný možný kompromis, ako mohla táto novela prejsť, bolo, že, že sme to takto nenaformulovali. Čiže ja priznávam, áno, toto riešenie je lepšie.
Čoho sa ale osobne obávam, je naozaj to, keď tie automaty budú roztrúsené po tých rôznych krčmách, pohostinstvách, pumpách, obchodoch, že budú dostupnejšie naozaj tým skupinám, ktoré môžu mať problém s hraním, s gamblerstvom.
Ale ja by som sa vrátila k tej mojej otázke, ktorú som dávala v predchádzajúcej faktickej poznámke, a síce, či by pán minister nám mohol povedať aspoň niečo ohľadom zámerov pri regulácii hazardu na internete, či už na takomto niečom sa pracuje, pretože viem, že v minulom období sa začalo pracovať. Tak len, že či môžeme očakávať aj v tomto smere nejakú novelu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Skutkom alebo skutočnosťou na Slovensku je práve to, že v hracích automatoch končia peniaze tých najchudobnejších. Neraz sú to podpory, ktoré štát ako vypláca, a jednoducho tieto všetky peniaze, ktoré sú okolo podpôr od 18. do 20., končia v hracích automatoch.
Mal som možnosť rozprávať sa osobne s ľuďmi, ktorí sú aj závislí na týchto hracích automatoch, sami trpia touto chorobou, nazvem to chorobou, kedy nevládzu odolať tomu, aj matka rodiny nevládze odolať tomu, že musí ísť hrať. Dovarí obed a uteká prehrať možno posledné peniaze v hracom automate. Tieto hracie automaty nie sú pre bohatých. Ak bohatí by chceli hrať, nech sa páči, môžu ísť do Francúzska. Monte Carlo, tam je kasíno, kde môžu naozaj ten prebytok peňazí, tam môžu ich prehrať alebo tam ich môžu dať.
Ten stály dozor, pán minister, ja vnímam ako jednu z pozitívnych vecí, málo pozitívnych, ktoré tuná je, ale najlepšie by bolo, keby ten dozor vôbec nebol potrebný, aby sme sa vôbec bavili o tom, lebo naozaj k tým hracím automatom sa dostávajú aj mladiství.
Aj to oddelenie stavebné, no, nuž, áno, komplikovanejšie to môže byť, predeliť túto priečku stavebne, ktorú treba vymurovať, namiesto sadrokartónovej, ale už to samotné oddelenie hracieho automatu od toho pultu v krčme je dobrou vecou, pretože človek, ktorý je ešte závislý na alkohole, má tam hracie automaty, tak to je hotová katastrofa.
A čo sa týka v podstate výberu tých daní, pán minister, ono to platí v zásade tak, čím nižšie dane, tým lepší výber. A naozaj ten štátny rozpočet sa lepšie naplní. Treba rekapitulovať a zamyslieť sa nad tým, prečo to tak je, že sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, aj keď nebolo najprv jasné, že či som to ja. Pán minister, iba jedna vec. To, že sa neplatia odvody za zamestnancov pohostinských zariadení, naozaj nie je problém hazardu ako takého. To je problém inšpektorátu práce, prípadne problém polície.
Ja som prekvapený, že vy ste ochotný a pripravený do týchto pohostinských zariadení, väčšinou nižších cenových skupín normálne nasadiť nejakého dozorcu, ktorý, ktorý tam jednoducho bude musieť byť. Ten majiteľ zariadenia pohostinského si ho asi nebude môcť ani vyberať, jednoducho mu tam pošlú cudzieho človeka, ktorý sa mu tam bude motať po prevádzke. A ja sa pýtam, že prečo by takého človeka nemal zamestnávať prevádzkovateľ, ktorý je zodpovedný za ten priestor ako taký. Mne sa to zdá byť naozaj veľmi neférové voči tým prevádzkovateľom pohostinských zariadení, že im tam nasadíte nedobrovoľne do prevádzky na iks hodín, dajme tomu celoprevádzkovú dobu, cudzieho človeka, ktorý sa mu tam bude motať a akože dohliadať na to, že celý hazard, ktorý tam prebieha, tak prebieha v súlade so zákonom.
A čo sa týka tých trvalých pracovných pomerov pre takýchto pracovníkov, tak niekedy mám pocit, že naozaj sa tým snažíte riešiť nezamestnanosť na Slovensku, ale zdá sa mi to byť veľmi slabé opatrenie, keďže pôjde rádovo iba o nejaké desiatky, maximálne pár stoviek pracovných miest. Tá nezamestnanosť, keby som bol pejoratívny, tak poviem, vaša nezamestnanosť, ktorú riešite, ale tá nezamestnanosť je samozrejme naša. Ale nevidím toto ako jeden z nástrojov na to, ako efektívne voči nej bojovať.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, možno by som na začiatku chcel vysloviť Jurovi Drobovi, že načo tam ten dohľad je. Možno poznáš obraz niekde zo zahraničia, kde pred reštauráciami sú chlapíci, ktorí naháňajú zákazníkov do reštaurácií, tak možno v tomto duchu to ministerstvo myslelo, že vlastne prevádzkovateľ automatov dosadí svojich ľudí do herne a vlastne budú naháňať zákazníkov. Dobre, ale to beriem ako vtip na začiatok. Pán minister hovorí, že je to zlý vtip, ale naozaj ako vtip.
Každopádne vítam, a to na začiatok hneď môžem povedať, alebo na ten druhý začiatok, vítam snahu pána ministra, ministerstva o posun, lebo vážne som bol zronený a myslel som si pri prvom svojom čítaní, sám som bol vystavený myšlienkam, že pán minister je lobista týchto firiem, ktoré prevádzkujú automaty. Ale tým, že vlastne posunul tú možnosť, alebo namiesto nereálneho obecného alebo teda mestského referenda, ktoré by v žiadnom prípade nebolo úspešné, dnes cez pozmeňujúci návrh Ľuba Petráka zavádza možnosť petície 30 percent oprávnených voličov, alebo teda dospelých ľudí v danom meste alebo obci, tak ten názor som zmenil a už si nemyslím, že ten návrh zo strany ministerstva bol podávaný ako určitý nejaký lobing.
Tiež ma to utvrdzovalo, že to lobing je, keď som si prečítal nejaký rozhovor s pani, ktorá dvadsať rokov šéfuje takej nejakej firme na Slovensku, ktorá sa s automatmi zaoberá, a ako tam všetky ustanovenia zákona alebo novely chválila, až mi to bolo podozrivé, ako keby to bolo z jej pera. Ale to, čo teda dnes Ľubo Petrák predložil, že budú môcť ľudia cez petíciu rozhodnúť, či áno alebo nie, zjednodušene, keď to poviem, aj keď tam 30 percent ľudí sa bude musieť podpísať, tak je, si myslím, dôkaz, že asi teda naozaj ministerstvu nejde o lobing, ale ide o to, že nájsť nejaké pravidlá, kde nebudeme môcť byť žalovaní, kde nás nebudú následne žalovať prevádzkovatelia automatov. A na druhej strane vyhovieť ľuďom, ak automaty vo svojej obci a meste nebudú chcieť.
Takže ja to iba vítam. Samozrejme bude to ťažšia robota zozbierať takýmto spôsobom fyzicky od dverí k dverám podpisy pod petíciu, ale zas je vždy väčšia šanca ako v jeden deň určiť, že ľudia príďte, a príde vás 50 percent, čo určite by neprišli, tak to naozaj ten, komu na tom záležať bude, keď si tú robotu dá, tak tých 30 percent dospelých ľudí v meste alebo v obci, možno niekto za mesiac, možno niekto za dva roky, ale jednoducho pozbiera a tým pádom sa vlastne definitívne hazardu na svojom území zbaví. Takže... Síce najviac by ma tešilo, ak by sme naozaj nabrali odvahu, a povedať trošku orbanovským spôsobom a stačilo a ústavným zákonom hazard, hazardu podnikanie na Slovensku ukončiť. Takto sme to trošku ľuďom teda asi sťažili, ale beriem to naozaj ako hľadanie cesty, aby, aby vlk bol sýty, aj ovca zostala celá, čiže ak by nás nežalovali, a zároveň, aby ľudia si mohli zadosťučiniť svojej vôli.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Možno ako hovoril môj predrečník pán Matovič, že ľuďom sme to sťažili. Ja by som to celkom až tak nestavala na takúto rovinu, pretože musím povedať, ja som v meste Humenné prežila obrovskú peripetiu s prokuratúrou. Ja som sa vyjadrila, aj keď tu bol zastupujúci prokurátor Tichý. A myslím si, že ministerstvo by nemohlo v takejto istej podobe predložiť zákon ako bol predošlý zákon z dielne KDH, pretože mne pri zákaze hazardu z prokuratúry došlo, 5-krát protest prokurátora v jednej veci, čo sa týka hazardu.
Takže ak by sme zákon postavili klasicky ako predtým, tak verte mi, že by obce a mestá čelili tak, ako mesto Humenné pravidelne čelilo tomu, že my sme museli skutočne nič nerobiť, len s právnikmi každý týždeň sedieť a rozmýšľať nad protestmi prokurátora. A tie protesty boli nielen na procedúru, ale boli aj na všeobecne záväzné nariadenia ako také, a to v tom zmysle, že je protiústavné. A dokonca tam boli aj rôzne judikatúry. Ale ja tie protesty budem mať o chvíľočku, takže z nich aj zacitujem.
Čiže myslím si, že by sme obce a mestá vystavili obrovskému riziku a skutočne tí prokurátori robili, neviem, či nadprácu, ale diera v zákone bola jasná a tuto pripomienku dali až teraz. Čiže aj ja vítam tú 30-percentnú hranicu podpisov, kedy občania môžu vyjadriť svoju vôľu a kedy môžu skutočne urobiť petíciu a rozhodnúť sa, že či vlastne chcú, alebo nechcú hazard v takom rozsahu, ako v týchto mestách je. A myslím si, že ministerstvo financií v tomto veľmi pokročilo. A tak isto to kvitujem, pretože nemohlo to byť také ustanovenie, ako to bolo v predošlom zákone, pretože skutočne mestá a obce by sme vystavili súdnym procesom a rizikám protestov prokurátorov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja chcem oceniť, konečne jeden rečník z opozície sa snaží nejakým spôsobom diskutovať o návrhu tohto zákona a že konečne niekto aj uznal, že sme pokročili nejako, aby sme dosiahli ten cieľ, ktorý sme chceli. To znamená, aby aj, ja chcem skutočne povedať, že Ľubo Petrák podal, myslím si, že veľmi dobrý návrh toho pozmeňujúceho návrhu ohľadne toho 30-percentného kvóra súvisiaceho s petíciou. Takže ďakujem pekne. Len toľko.

Ďakujem.
Prerušujem zatiaľ na chvíľočku rokovanie, kým príde pán predseda, potom budeme pokračovať hlasovaním.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem pekne. Ctené dámy, chcel by som vás zajtra pozvať o 9.00 hod. ráno, budeme mať preventívnu akciu k rakovine krčka maternice. Všetky dámy a páni, ktorí sa zaujímajú o svoje dámy, o 9.00 hod. na zdravotníckom výbore.
Ďakujem pekne.

(Opakované hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 295.)

(Akt tajného hlasovania.)

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi informovať vás o zápisnici o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo dnes 28. novembra 2012 ako opakovaná voľba. Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných lístkov bolo 8 neplatných.
Zo 136 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Michala Dzurianina hlasoval 1 poslanec, proti 64 poslancov, zdržalo sa hlasovania 71 poslancov,
- za Františka Mikloška hlasovalo 63 poslancov, proti bolo 32 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov.
Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Preto overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe nebol zvolený žiadny kandidát za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Vykoná sa teda nová voľba.
Ďakujem, toľko k správe overovateľov.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení zostatkoví prítomní, idem o hazarde rozprávať. Nebudeme o správnych poplatkoch, o tých sme už rozprávali dnes, takže máme taký kombinovaný zákon pred sebou, ale hazard je to, čo ma zaujíma, alebo to, čo ma zaujíma na tomto zákone, na tomto návrhu zákona.
Ja si myslím, že sme opäť pred situáciou, kedy sa stretávajú také dva pohľady na vec. Jeden je, že z toho hazardu samozrejme sú aj nejaké benefity pre štát, aj pre obce povedzme, sú tam nejaké právne vzťahy, ktoré v minulosti vznikli. To je jedna strana mince. A druhá strana mince je to, že hlavne ten, ten taký krčmový hazard spôsobuje obrovské problémy po celom Slovensku. Taký ten automatový hazard, to je to nebezpečie, ktoré ja vnímam, pretože určite nejaké závažné nebezpečie nespočíva v tom, keď niekto ide do kasína, ktoré, kde si ho zaregistrujú a kde musí ísť oblečený v obleku, ale je to problém, keď niekto zoberie svoju sociálnu dávku, ktorú práve dostal na pošte, a zastaví sa v krčme alebo v dedine, ktorá má niekoľko desiatok automatov práve preto, lebo v susedstve je obrovská komunita, ktorá dostáva sociálne dávky, a tri dni ich potom, tieto sociálne dávky prehráva v týchto automatoch.
Spoločnosť musí vnímať tieto súvislosti a nemôže sa na to pozerať len technokraticky, na to, koľko to prinesie štátnemu rozpočtu, alebo neprinesie obciam. A musí naozaj vnímať, že toto je obrovský problém, ktorý je takou istou závislosťou ako mnohé iné závislosti, a preto musí byť, musíme na neho aj nazerať nie úplne jednoducho ako na každé iné podnikanie, ako tu bolo povedané. Zvlášť, keď toto podnikanie spôsobuje problémy nielen tým ľuďom, ktorí sú dotknutí, ale aj okoliu, ktoré potom má problém z toho, akým spôsobom minimálne v tých prílivových vlnách, keď ten hazard pojedá veľkú väčšinu príjmov, ktoré sú určené na iné účely, keď v tomto období sa nedá vyjsť napríklad na ulicu.
Jedným z takých príkladov, kde by vám o tom veľmi podrobne vedeli rozprávať, je Podolínec. Tam sa s tým boria už niekoľko, alebo borili niekoľko rokov a veľmi privítali zmenu zákona, ktorá bola urobená v predchádzajúcom období. Preto je nepochopiteľné, prečo by sme teraz mali znova sa vracať do starých koľají. Napriek tomu, že sú tu problémy alebo pochybnosti o tom, sú vydané licencie, právne problémy, nároky. Tuto musíme vidieť predovšetkým tú reálnu situáciu, ktorá najmä v týchto oblastiach existuje. Ja som jednoznačne presvedčený, že nie je dôvod na to, aby sme ustupovali z tých pozícií, ktoré boli dosiahnuté v minulosti. Ničomu to nepomôže, naopak, poškodí to. Veď keď sa chceme vrátiť do tej technokratickej roviny a keby sme sa čisto mali pozerať na to len cez peniaze, tak tie náklady, ktoré spoločnosť má s tými ľuďmi, ktorí vďaka gamblerstvu, vďaka tomu, že prepadli hazardu, vďaka tomu, že prídu tak o väčšinu svojich každomesačných príjmov alebo potom o možno celý majetok, náklady spojené s riešením tejto situácie, so sociálnymi dávkami, s problémami, ktoré sa takto šíria, sú pre štát omnoho vyššie, ako to, čo štát získava.
Naozaj, v žiadnom prípade by sme nemali brať možnosť obciam, aby sami rozhodovali o tom, či hazard áno alebo nie. Pretože tu naozaj nejde o nejaký exkluzívny hazard, ale o tie krčmové automaty, dostupné ľahko, rýchlo, komukoľvek, bez akejkoľvek regulácie, a preto aj najschopnejšie oberať ľudí, a tých možno mnohokrát veľmi jednoduchých ľudí, o ich minimálne prostriedky, ktoré majú. S tým je spojený kolobeh úžery, kolobeh neustáleho zadlžovania sa, kolobeh sociálnej vylúčenosti, chudoby, ktorú vlastne takto podporujeme. Problém všetkých negatívnych javov, ktoré vidíme najmä v tých komunitách, ktoré sú závislé na sociálnych dávkach a ktoré žijú najmä zo sociálnych dávok. A k tomu sa pripájajú problémy ľudí, ktorí síce nemajú problém s gamblovaním alebo s hraním, ale ich práve tí, ktorí tam, ktorí takto fungujú, ktorí im strpčujú život následne.
Tieto automaty, ktoré sú roztrúsené po pohostinstvách a obchodoch, sú dostupné naozaj komukoľvek, alebo boli dostupné komukoľvek a kdekoľvek. Keď sa teraz, aj keď len zúžime ten rozsah, opäť to je krok späť. Načo ho robiť? Načo ho robiť? Čomu to pomôže? To, naozaj nie je na to žiadny dôvod. A oprieť sa o to, že bude musieť byť, že sa to bude riešiť referendom, je veľmi zložitá, komplikovaná, zbytočná procedúra. Ja to vnímam ako ústup, ústup loby alebo ústup, strach pred problémami, ktoré si vyvolala táto zmena. Ale tu stojí za to ísť do problémov, stojí za to v záujme tých ľudí aj ustáť prípadné právne súvislosti, ktoré sú s tým problém, ktoré sú s tým spojené.
Podľa štatistík až 30 % ľudí sa ocitne na ulici pre hracie automaty. Náklady štátu na poskytovanie sociálnych služieb sa vyrovnajú sume, ktorá sa vráti na daniach za jeden automat. Štát musí zaplatiť výdavky súvisiace so zabezpečením základných životných potrieb gamblerov a ich rodín. Preto tento zákon bude mať negatívny dopad, pokiaľ bude prijatý. A pokiaľ viem, táto vláda sa zaviazala, že bude chrániť nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Ale veď tento, tento neduh, tento typ takého lacného hazardu dolieha práve najviac na týchto ľudí, na tieto nízkopríjmové skupiny. Je to v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády.
Takže, vážený pán predkladateľ, vážená snemovňa, určite neurobíte dobre, keď tento zákon schválite. Určite nepodporíte slušných, pracovitých a poriadnych občanov tejto krajiny, ale opäť podáte ruku len tým, ktorí buď nabádajú, alebo už prepadli tomu, že prichádzajú o peniaze a o sociálne dávky mnohokrát práve takýmto spôsobom. Je to škoda a vyzývam vás, aby ste to nerobili.
Ďakujem za pozornosť.