11. schôdza

Dobre, môžeme od začiatku. Pán poslanec, nesúhlasím s tým, ako vy nazývate vernostným systémom, systémom zľavy, tiež systémom, ktorý niečo ušetril pacientom. My sme absolvovali množstvo stretnutí. Skúste si ísť sadnúť s dôchodcami. Vernostný systém vernostnou kartičkou pripútava pacienta k sieti alebo k jednej lekárni. On mu reálne nešetrí v tom momente doplatku na lieky. Pacient skutočne šetrí určité body, za ktoré dostáva často doplnkový tovar.
Musím povedať, že nie je pravdou, že vymieňame niečo za nefunkčnú vec. My skutočne umožňujeme rovnocenne každej lekárni bez ohľadu na to, pod akou značkou figuruje, a každá lekáreň, ktorá rovnakým spôsobom sa podieľa na trhu svojou maržou, aby poznajúc svojho pacienta skutočne mala k nemu individuálny prístup, odbornosťou, poradenstvom a možnosťou zvážiť, či mu tú zľavu poskytne. V čom je ten rozdiel? Je v tom, že tu reálne ľudia, ktorí na predpis sú pacienti, potrebujú lieky, budú mať možnosť, aby keď doplácali za niečo štyridsať, reálne mohol zvážiť lekárnik podľa svojich možností, že v tom momente doplatí len dvadsať. Jemu zostáva v peňaženke to, čo on potrebuje pre svoje živobytie.
Sedeli sme napríklad s Jednotou dôchodcov. Je naozaj realitou, že dôchodca má predpísané dve balenia a vyberá len jedno, pretože nemá na doplatok. Je tu práve individuálny prístup jeho lekárnika, ktorý môže zvážiť, že tento pacient potrebuje jeho pomoc. A jednoznačne mu môže pomôcť v tom momente.
Musím povedať, že nie je fér pripútavať si v globále ľudí vernostnými systémami, ktoré, opakujem, majú za účel zvýšiť obrátkovosť a zisk, pretože pacienta v tom momente staviame k tomu, že sa rozhoduje, pretože v jednej lekárni mu možno ponúknu väčšiu zľavu na jeho liek, v druhej lekárni však má už nazbieraných na pleťové mlieko 100 bodov, takže zvažuje. Pre nás je podstatné, aby u neho naozaj zvíťazilo to, že potrebuje svoje lieky, aby sme skutočne vytvorili ten vzťah, zodpovedný vzťah lekárnika ako zdravotníckeho pracovníka k svojmu nie klientovi, ale k pacientovi, je zdravotníckym zariadením. Zachovávame primeranú časť regulácie doplatku preto do polovice.
A musím povedať, že tento systém rozhodne umožňuje všetkým lekárňam sa zapojiť, zvážiť svoje možnosti vzdania sa svojho zisku v prospech svojich pacientov a rovnakým spôsobom však ale nezasahuje nijako do činnosti v oblasti kategorizácie. A aj naďalej v tejto činnosti sa budeme snažiť znižovať ceny liekov pre všetkých. Takže sme presvedčení, že sme pripravili návrh zákona ktorý nie je pre nikoho, ani pre lekárnikov, ani v prospech farmaceutických firiem, je skutočne v prospech pacientov. V tejto chvíli sú v krízovej situácii. Máme aj limity na lieky. Je to v poriadku. Ale my potrebujeme, aby v tej chvíli, keď vojdú do lekárne, mali na to, si kúpiť celú dávku a skutočne potom mohli ísť aj do tých potravín. Takže je to pomoc, ktorú podávame, pretože vďaka predchádzajúcej liekovej politike vyrástli doplatky za lieky do neuveriteľných výšin. Zavádzame novú liekovú politiku, ktorej lajtmotívom je sociálne únosný doplatok. Bohužiaľ, sám viete, že proces, ktorý v rámci demokratických princípov musíme zachovať, nám prinesie ovocie až v budúcom roku, hlavne v druhom kvartáli. My dovtedy sa musíme starať o to, aby naši pacienti lieky, ktoré majú na predpis a ktoré potrebujú, si aj mohli dovoliť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pani ministerka. Predtým ako prečítam druhú otázku, dovoľte mi, aby som na balkóne privítala zástupcov Vidieckeho parlamentu, ktorý na západnej terase už po jedenástykrát zorganizoval veľmi pekné podujatie. Takže vitajte a pozdravujeme vás. (Potlesk.)
Druhú otázku položila pani poslankyňa Mária Ritomská ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi. A otázka znie: „Vážený pán minister, je všeobecne známe, že nikto nevie, koľko miliónov eur sa dostane do škôl, riešenia analytikov, ako získať potrebných 120 miliónov až 180 miliónov eur na vyššie platy učiteľov, sú jednoznačné, tvrdšia kontrola samospráv, zrušenie štátnych investičných stimulov či prehodnotenie priorít, pričom ďalšie skryté peniaze sú aj v organizáciách pod ministerstvom školstva, ktoré hospodária neefektívne, stovky miliónov eur by sa zase dali získať väčšou kontrolou samospráv, ktoré dostávajú od štátu ročne dokopy 1,2 miliardy eur na vzdelanie, prečo trváte na tom, že viac ako 5 % učiteľom k platom nedáte?“
Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie skončenia odpovede.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, mnohé vaše názory, ktoré sú obsiahnuté či priamo alebo nepriamo v tejto otázke, sú nielen zaujímavé, lebo mnohé by sme chceli aj riešiť postupne, nie za sedem mesiacov, ale v tých ďalších krokoch v rámci legislatívy a ďalších a ďalších zmien, ktoré tento rezort potrebuje, aby sme dokázali ministerstvu financií, že aj rezort vie nájsť zdroje a ich prerozdeliť, tak aby boli efektívne, a na druhej strane, pani poslankyňa, aby sme týmto dokázali, že aj tou vlastnou reštrukturalizáciou, ale aj vo vzťahu k našim školám, k optimalizácii školskej siete vieme urobiť kroky, ktoré budú potom podporené a, samozrejme, budú aj finančne docenené.
Tvrdíte napríklad, že nikto nevie, koľko miliónov eur sa dostane do škôl. No, tak ale ja musím tiež povedať, že z rezortu ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu sú jasne definované finančné prostriedky, ktoré sú orientované z hľadiska obligatórnych výdajov, ktoré vyplývajú zo zákonov a povinnosti rezortu takýmto spôsobom aj ich zabezpečiť. A musím povedať, že aj vďaka súčasnému pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády tieto zdroje tam ostali. 1,35 mld. z celkového rozpočtu ide do regionálneho školstva. Vyše 430 mil. eur z rozpočtu ide do vysokých škôl. A potom tam zostáva nejakých 150 mil. až 170 mil. eur, ktoré idú do vedy, výskumu, podpory mládeže na niektoré projekty a, samozrejme, aj do športu. Takže tento rozpočet je tak zostavený, takto je kreovaný. A, prirodzene, z veľkej časti tie prostriedky sú obligatórne nutné, aby tento rezort ich zabezpečoval vo vzťahu k prijímateľom v rámci rezortu. A celkový rozpočet rezortu je 1,94 mld. eur. A ďalšie prostriedky, ktoré sú a o ktorých sa uvažuje, sú predovšetkým prostriedky, ktoré idú z európskych fondov, či do operačného programu Vzdelávanie, ktorý bol takmer necelý rok pozastavený, ktorý sme museli obnovovať, a, samozrejme, operačného programu pre výskum a vývoj. Ak sa nám podarí naštartovať a už naštartovali sme vo vzťahu tohto roku to čerpanie, tak veľké zdroje práve pôjdu do vybavenosti našich škôl v rámci operačného programu Vzdelávanie, či to bude cez dopytové projekty, pozbavené veľkej byrokracie, a, samozrejme, cez projekty ktoré sú národné, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom našich priamo riadených organizácií. A preto dávam otázku aj ja, pretože priamo riadené organizácie v súčasnom režime nemožno rušiť, a keby sme ich aj zrušili, tak nájdeme tam 1,5 až 2 % zdrojov. Prečo ich nemôžeme rušiť? Pretože sú zapojené do čerpania európskych fondov v rámci národných projektov a všetky peniaze boli do týchto projektov cez národné projekty do týchto priamo riadených organizácií prerozdelené, ktoré išli potom ďalej na naše školy, školské zariadenia, a ak by sme zrušili takéto organizácie, tak by sme museli tieto prostriedky podľa princípov Európskej únie vrátiť. A bolo by to veľké zaťaženie v neprospech štátu. A bola by to veľká čiastka. Ja sa, naopak, snažím, aby sme túto prácu zefektívnili. V súčasnom období, čo nebývalo zvykom, každý týždeň je pracovná porada o čerpaní eurofondov na ministerstve za prítomnosti priamo riadených organizácií a veľmi nekompromisne požadujem, aby dosiahli ten cieľ, ktorý je vo vzťahu k tomuto roku, pretože my keď sme prišli na rezort, tak na tento rok z plánovaných prostriedkov z N + 3, ktoré boli zazmluvnené od roku 2009, bolo vyčerpaných veľmi málo v predchádzajúcom období a my sme museli dočerpať viac ako 60 mil. eur, čo bolo za pol roka, keď sme rozbehli tieto veci, skutočne enormné úsilie. Ale pevne verím, že sa tieto veci zvládnu.
Viete, málokto vie, a, samozrejme, ja vás ani neviním z toho, pretože čísla sú čísla, tie sú všeobecné, akým spôsobom je možné, a s vami súhlasím, zefektívniť financovanie, ktoré sa týka financovania vnútri rezortu na tie projekty a tie programy, ktoré by mali byť prioritné, a aby sa tie prostriedky tam aj skutočne dostávali. A, samozrejme, aj ja často o tom pochybujem. A hľadáme možnosti a spôsoby, či tie prostriedky, pokiaľ nie sú priamo viazané a účelové, všeobecne povedané, ako ste vy povedali, sa cez samosprávy priamo dostávajú v tej celkovej čiastke na jednotlivé školy, školské zariadenia, či už v originálnych alebo v prenesených kompetenciách. Pokiaľ ide o prenesené kompetencie, tak si to vieme odsledovať, cez originálne si to ťažšie vieme odsledovať, i keď robíme pravidelné kontroly, pokiaľ zistíme chyby, že tieto prostriedky, ktoré boli účelovo viazané z ministerstva financií v rámci podielových daní na rozvoj školstva a školských zariadení v originálnych kompetenciách, aby boli maximálne využité.
Samozrejme, pristúpili sme aj vnútri rezortu k viacerým auditom. Audit bol uskutočnený v rámci informačných technológií. A musím vám povedať, za tých posledných desať rokov v tom, čo išlo do informačných technológií, ktoré považujem za veľmi dôležité vo vzťahu k tomuto rezortu, boli často robené veľké chyby. A musíme tieto veci zefektívniť a zracionalizovať. A preto sa urobila aj veľmi významná personálna zmena na úrovni generálneho riaditeľa. Nastúpil tam nový generálny riaditeľ. Je poverený vedením sekcie pre informatizáciu školstva, ktorý robí veľmi zásadné zmeny v tom, nielen aby sme zefektívnili, ale aj aby sme často nedávali dvakrát, trikrát na tie isté činnosti peniaze. A teraz to nehovorím len vo vzťahu k tomu problémovému rezortnému informačnému systému, ale aj vo vzťahu k ďalším zdrojom, ktoré by mali smerovať našim školám a školským zariadeniam v rámci predovšetkým, čo podporujem, výraznej digitalizácie nášho vzdelávania.
Čo sa týka samospráv. Finančné prostriedky, ktoré dostanú na prenesený výkon z oblasti školstva, znovu sú účelovo určené. A my máme pravidelné informácie cez naše krajské školské úrady alebo budúce odbory školstva každý mesiac, ako sú tieto prostriedky použité. Hovorím o prenesených kompetenciách, čo sa týka základných škôl pre obce a mestá a čo sa týka stredných škôl cez regionálne samosprávy. Vieme dokonca povedať jasné veci, čo sa týka priemerných platov, čo sa týka platov učiteľov v rámci tarifných platov, lebo to je základný rozdiel, medzi priemerným platom a tarifným platom. A, samozrejme, vieme aj o každej odmene, ktorá ide v rámci škôl na jednotlivých učiteľov a riaditeľov. Ale to nie je mojou povinnosťou, aby som o tom informoval, resp. ja zachovávam istým spôsobom, nazvime to, také tajomstvo. O tom nebudem verejne hovoriť, aké sú udeľované odmeny v oblasti školstva. Len za minulý rok v priemere boli to odmeny vo výške 700 až 800 eur na jednu osobu, na jedného učiteľa a školského zamestnanca.
Nuž a spomínate ďalej finančné prostriedky z rozpočtu priamo riadeným organizáciám. Som vám už na to odpovedal, pretože skutočne všetky priamo riadené organizácie jednak robia nezastupiteľnú úlohu v oblasti zabezpečovania úloh v školstve, ale na druhej strane prechádzajú peniaze z európskych fondov cez ne, cez národné projekty. A pristúpiť k nejakým hurá systémom na rušenie týchto organizácii len preto, aby som získal nejaké jedno až dve percentá HDP, by som nepovažoval za správne, pretože by štát, Štátna pokladnica, ministerstvo financií a, samozrejme, najmä rezort školstva musel za to ťažko zaplatiť.
Takže na záver. Len racionalizáciou činností v rezorte sa dajú sčasti zlepšiť tie podmienky. A za tým si stojím. A robíme veci aj vo vzťahu k budúcemu rozpočtu, aby skutočne v maximálnej miere tie finančné prostriedky, ktoré budú, ešte neviem, ako presne to bude, schválené v rámci štátneho rozpočtu na rok 2013, boli efektívne využité a predovšetkým aby sa dostali na konkrétne školy, na konkrétnych učiteľov, pedagógov, odborných zamestnancov škôl a nepedagogických zamestnancov nášho školstva.
Ďalej by som chcel pripomenúť, že problémy financovania školstva sa dajú riešiť len kombináciou zvýšenia prostriedkov, ktoré do tohto rezortu dá spoločnosť prostredníctvom istého prerozdelenia prostriedkov, či už je to na priamo riadené organizácie alebo na prenesený výkon školskej správy, alebo na originálne kompetencie, aby sme tieto veci vedeli kontrolovať. A priznávam sa, znovu opakujem, že často niektoré veci sa môžu len kontrolou cez naše kontrolné orgány, cez štátnu školskú inšpekciu preveriť. A pokiaľ tu vznikajú pochybnosti, tak aj v tejto oblasti náš rezort koná.
V súčasnosti, hovorím to celkom zodpovedne aj tomuto váženému plénu poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, je možnosť zvýšiť prostriedky do školstva, a to hovorím zodpovedne ako zodpovedný politik, maximálne vo výške 5 % na mzdy našich pedagogických odborných a nepedagogických zamestnancov; a tých 5 % pre odborných a pedagogických zamestnancov, tá posledná ponuka bola, aby sa dostalo do tarifných platov, aby to bolo zastabilizované. Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslankyne.) Áno. Nech sa páči, máte na to dve minúty.

Ďakujem pekne, pán minister, za vami rozsiahlu odpoveď, ktorou ste v konečnom dôsledku teda ale neodpovedali.
Ja začnem od konca. Ja som poukazovala na to, že vlastne analytici zistili, že je veľa peňazí v rezorte, ktoré by sa dali uplatniť aj na učiteľské platy. A vy ste vlastne toto povedali aj do médií. A povedali ste, že nedáte viacej percent. A teraz ste potvrdili aj tu v parlamente, že iba 5 % dáte na platy učiteľov. Tá predchádzajúca vaša rozsiahla informácia o tom, koľko peňazí sa dáva na budovy, nie je podstatná, lebo podstatná bola u mňa oblasť, kde analytici zhodnotili, kde sú peniaze. A vy teda stále tvrdíte, že je to tých 5 %. Toto by ma zaujímalo vedieť.

Neviem, ktorí analytici to boli, ale ja som počul teda nezávisle od analytika z INEKO pána Goliaša, jasne povedal, že v súčasnosti je tá možnosť do tých 5 % ísť, čo sa týka platov. A povedal to verejne pre rozhlas. A, samozrejme, tie vnútorné rezervy v rámci rezortu sú analytikmi konštatované, že tie zdroje v tomto rezorte nie sú. Ja som kedysi aj o tom uvažoval, že budem, ako som nastúpil na rezort, hľadať väčšie a väčšie zdroje. A napokon ma vtedy aj upozornil pán poslanec Beblavý, aby som si najprv veci zhodnotil. A, prirodzene, som si ich zhodnotil, že ten rezort je skutočne v súčasnosti, a znovu opakujem, v súčasnosti s tými kompetenciami, ktoré zabezpečuje v tých zdrojoch, tak by som povedal, na hrane, aby zabezpečil všetky výdavky, ktoré sa týkajú obligatórnych, a opakujem znovu, obligatórnych povinností, ktoré má štát v zmysle zákonov, aby dodržiaval zákony. A musím vám povedať, že dneska som sa doobeda stretol, keď som podpisoval memorandum spoločné, slovensko-rakúsko-slovinsko-maďarsko-české v oblasti vzdelávania vo Viedni so svojou kolegyňou pani Schmied, ministerkou školstva rakúskej vlády. Tak mi povedala tiež, najistejšie prostriedky sú obligatórne zadefinované. A tieto prostriedky sú zadefinované v mojom rezorte. A ja skutočne neviem, a opakujem znovu, nájsť ďalšie zdroje, ktoré by mohli byť prerozdelené na platy učiteľov vnútri rezortu. Samozrejme, vo vzťahu k budúcemu roku 2013 ideme robiť optimalizáciu a racionalizáciu školskej siete, ku ktorej sa na školskej štvorpartite prihlásili aj odborári, aj zamestnávatelia, aj zriaďovatelia. Čiže to je jediná cesta, ako nájsť ďalšie zdroje. A, prirodzene, samozrejme, je to aj otázka ďalšieho vývoja v našom rezorte, pretože desiatky rokov, čiže od roku 1993, 20 rokov, opakujem, sa neuskutočnila optimalizácia, racionalizácia školskej siete. A preto dnes máme až také obrovské rozdiely, že nám v školstve končilo 45 000 deviatakov za minulý školský rok 2011/2012 a ponúknutých miest v rámci stredného školstva je 83 000. To sú presné čísla. To znamená, že na jedného absolventa základnej školy sú dve miesta na našich stredných školách. Čiže očakávam aj od samospráv, najmä regionálnych, že urobia isté prehodnotenia, pretože tie prostriedky, ktoré idú v rámci normatívu, a sú tam platové veci, réžia a tak ďalej, sa dajú ušetriť a dajú sa potom presunúť práve na platy učiteľov, aby sme to takýmto spôsobom zabezpečili, lebo tá réžia nebude vykladaná tak, že budeme vykurovať a zabezpečovať réžiu, osvetlenie škôl a tak ďalej poloprázdnych alebo prázdnych, ale tak, že tieto peniaze dostaneme tam, kam patria, a efektívne budú využité práve na platy učiteľov a na vzdelávací proces na našich školách. Toľkoto z mojej strany.

Ďakujem, pán minister.
V poradí tretiu otázku položil pán poslanec Zsolt Simon ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: „Vážený pán minister, ako ste doriešili dofinancovanie škôl v rámci regionálneho operačného programu, opatrenie 1. 1, ktoré vzniklo nad kontraháciou v čase prvej Ficovej vlády?“
Nech sa páči, poprosím vás, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem pekne. Dňa 11. októbra 2012 Európska komisia schválila tretiu revíziu Regionálneho operačného programu. Vďaka tejto, v poradí tretej revízii sa podarilo znížiť deficit z nadkontrahovania v rámci opatrenia 1.1 Infraštruktúra vzdelávania Regionálneho operačného programu na úroveň necelých 66 mil. eur z európskych zdrojov. V súčasnosti sa podnikajú kroky smerujúce k spusteniu ďalšej, štvrtej revízie, ktorou by sa mal deficit z nadmerného zmluvného viazania, ktoré na doplnenie pokračovalo aj počas vášho pôsobenia, pán poslanec, vo funkcii ministra, výrazne znížiť, resp. predpokladáme, že by mohla tá nadkontrahácia byť na úrovni nula. Predpokladáme, vo februári, marci že by sa táto situácia mohla definitívne uzavrieť. Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Áno, nech sa páči. Máte na to dve minúty.

Pán minister, chcem sa spýtať v mene tých obcí, ktorých sa to týka, pretože obce niektoré urobili tie školy, kedy môžu podľa vás reálne očakávať, že dostanú zaplatené za investície, ktoré vykonali, pričom čakajú na peniaze z ministerstva, ktoré vznikli týmto spôsobom. Ďakujem.