11. schôdza

Ďakujem pekne. No, pán poslanec, ja si rovnako myslím, že náboženské vysielanie je veľmi dôležité. A kde inde ho môžeme mať? Jedine vo verejnoprávnych médiách. Že? Komerčné médiá nikdy takýto priestor nevytvoria, česť výnimkám, lebo máme aj dnes už aj televízne a rozhlasové stanice, ktoré sú, čo sa týka programovej služby, orientované na náboženské vysielanie, ale celoštátne určite len verejnoprávne.
Ale predsa len vám musím odpovedať, keďže vy ste tú otázku formulovali veľmi silno. A je tu tá posledná veta: Prečo sa náboženské vysielanie zanedbáva? Ja to musím zopakovať, ja si nepamätám, že by sa niekedy nejaký generálny riaditeľ krátko po svojom nástupe stretol s vrcholnými predstaviteľmi cirkvi, aby s nimi predebatoval ich predstavy a požiadavky. To považujem za veľmi významný signál zo strany súčasného vedenia RTVS. Takisto si nepamätám, že by tak rýchlo po nástupe nového vedenia dokázala pripraviť unikátnu sériu programov, ktoré majú aj svoju duchovnú rovinu.
A ak máte o to taký záujem, naozaj formulujte túto otázku vy ako poslanec priamo manažmentu RTVS a určite vám povedia, lebo mne to povedali, že budúci rok bude ešte viac týchto programov a vysielaní náboženských, najmä čo sa týka Slovenského rozhlasu, ako je to v tohtoročnej štruktúre. A až potom možno formulujte tak silne a sugestívne otázku, v ktorej by vyznievalo priam, že práve teraz po nástupe nového vedenia prichádza k útlmu náboženského vysielania.
Ďakujem, skončil som.

Dobre, ďakujem pekne. Pán poslanec, k tej prvej časti otázky. Stav čerpania Programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovenská republika na roky 2007 až 2013 je vo výške 45 818 330,51 eura, čo prestavuje 25,96 % plnenia z alokovaných finančných prostriedkov pre program, ktorý celkovo obsahuje čiastku 176 496 479 eur. Finančný záväzok v zmysle pravidla N + 3 pre roky 2008 a 2009 je tak v súčasnosti splnený. Riziko však predstavuje splnenie finančného záväzku v nasledujúcom roku 2013, keď sa zmysle nastavených pravidiel čerpania zlučujú záväzky N + 3 a N + 2, teda finančné záväzky pre roky 2010 a 2011 do jedného roku. A predstavujú tak vysokú finančnú náročnosť. Súčasný trend čerpania finančných prostriedkov predstavuje určité riziko, že vysoký finančný limit pre budúci rok nemusí byť dosiahnutý.
Ministerstvo pôdohospodárstva si plne uvedomuje vážnosť situácie v prípade nesplnenia finančných záväzkov voči Európskej komisii. A z tohto dôvodu pristúpilo k posilneniu personálnych kapacít, konkrétne u finančných manažérov zodpovedných za výkon finančnej kontroly výdavkov slovenských prijímateľov. Posilnením personálnych kapacít sa výkon prvostupňovej kontroly, za ktorú je zodpovedné ministerstvo pôdohospodárstva, zvýši, čo má pozitívny dopad na intenzitu vydávania certifikátov o oprávnenosti výdavkov pre slovenských prijímateľov.
Prijímatelia tak majú možnosť zvýšiť intenzitu predkladania žiadostí o preplatenie výdavkov zo strany riadiaceho orgánu, ktorý je v Maďarsku. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Na základe toho, čo tu už bolo povedané, čo hovoril pán minister ohľadne retroaktivity tohto zákona, tak som si dovolil, chcel by som ešte predložiť jeden pozmeňujúci návrh ako za skupinu poslancov strany SMER – sociálna demokracia.
Jedná sa o to, že na základe diskusie medzi ministrom a pánom poslancom Procházkom bolo konštatované, že vznikajú ešte určité riziká súvisiace s retroaktivitou. Preto navrhujem, aby ešte licencie, ktoré boli vydané do 31. 12. 2012 na 5 rokov, čo sa týka videohier a ruliet, a na 10 rokov, čo sa týka kasín, dobehli svoju platnosť tak, ako boli pôvodne vydané.
Ďalej, tento pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť, hovorí o tom, že od 1. 1. 2013 by sa platnosť licencií, ktoré boli doteraz teda na videohry, rulety, konkrétne podľa zákona, technické zariadenia prevádzkované priamo hráčmi hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom telekomunikačných zariadení videohier a tzv. bližšie nešpecifikované hry, ktoré boli vydávané doteraz na 5 rokov, skrátila na 2 roky, a platnosť licencií, ktoré boli vydané pre kasína s platnosťou na 10 rokov, by sa od 1. 1. 2013 skrátila na 2 roky, žiadosti o vydanie licencií, ktoré ešte neboli právoplatné a ktoré by vlastne mali byť ešte riešené do 31. decembra 2012, by sa riešili podľa platných predpisov účinných od už 1. januára 2013. To znamená, že by sa skrátila platnosť týchto licencií na uvedenie, 2 roky. Tým súvisiace vlastne skrátenie licencií na 2 roky by v podstate znížilo aj poplatok za vydanie tejto licencie, v kasínach bol poplatok doteraz 33 193,50 eura. Tým, že by sa skrátilo to obdobie z 10 rokov na 20 roky, by sa pomerne znížil aj tento poplatok na jednu pätinu, teda na 6 700 eur. A pri videohrách a ruletách by to znamenalo zníženie poplatku z 3 319 eur na výšku 1 350 eur.
Teraz by som si dovolil tento pozmeňujúci návrh prečítať v plnom znení.
Podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 234).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 234).
Po prvé. V článku I sa doterajšie body 12 a 13 nahrádzajú novým znením, ktoré znie:
„12. V §10 ods. 5 písmeno d) znie: „d) môže za podmienok podľa odseku 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i); na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálnej licencie“.“
„13. § 10 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „Všeobecne záväzné nariadenie podľa ods. 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že v obci narúšajú verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Prijatie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obec oznámi bezodkladne ministerstvu s uvedením dátumu jeho účinnosti."."
Odôvodnenie. Podľa súčasnej právnej úpravy má obec oprávnenie ustanoviť všeobecne záväzným nariadením obmedzenie prevádzkovania hazardných hier, pričom neexistencia takéhoto obmedzenia všeobecne záväzným nariadením je podmienkou na vydanie licencie na prevádzkovanie hazardných hier. Aj keď takáto podmienka je ustanovená zákonom, doterajšia aplikácia zákona ukázala, že je potrebné ustanoviť aj podmienky, za ktorých môže obec túto zákonnú kompetenciu využiť. Navrhuje sa, aby takouto podmienkou bola sťažnosť obyvateľov obce podaná formou petície. Vzhľadom na to, že ide o veci spoločného záujmu obyvateľov obce, javí sa ako najvhodnejšie, aby sa k narúšaniu verejného poriadku vyjadrovali samotní obyvatelia obce, ak by hranie hazardných hier začali pociťovať ako neúnosné zhoršenie kvality života v obci. V občianskej spoločnosti je obvyklé využívať na vyjadrenie sa k závažným otázkam života obce inštitút petície. Pokiaľ ide o navrhované kvórum, je možné považovať 30-percentnú hranicu za optimálnu. Rovnaké kvórum je použité už v zákone o obecnom zriadení pri odvolávaní starostu alebo vyhlasovaním miestneho referenda. Petícia oproti referendu sa javí ako pružnejšia, prístupnejšia pre občanov a z tohto dôvodu aj vhodnejšia.
Vzhľadom na vyváženie oprávnených záujmov obyvateľov obce a prevádzkovateľov hazardných hier sa navrhuje umožniť, aby prevádzkovatelia hazardných hier nemuseli okamžite ukončiť prevádzkovanie hazardných hier, ale aby mohli toto prevádzkovanie ukončiť v súlade s lehotou platnosti individuálnej licencie, ktorá bola prevádzkovateľovi na príslušný druh hazardnej hry udelená.
Zároveň sa za účelom zabezpečenia dostatočnej informovanosti ministerstva financií ako regulačného orgánu navrhuje zavedenie novej povinnosti pre obce, a to predkladanie informácie ministerstvu financií o prijatí takéhoto všeobecne záväzného nariadenia vrátane uvedenia dátumu jeho účinnosti.
Po druhé. V článku I sa za doterajší bod 21 vkladajú nové dva body, ktoré znejú:
„22. V § 22 ods. 4 písm. e) a f) sa slovo „päť" nahrádza slovom „dva".“
„23. V § 22 ods. 4 písm. h) sa slovo „desať" nahrádza slovom „dva".
Doterajšie body vládneho návrhu sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa skrátiť doba, na ktorú je možné udeliť individuálnu licenciu z piatich rokov na dva roky, čo sa bude týkať technických zariadení, prevádzkovaných priamo hráčmi, hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom telekomunikačných zariadení, videohier a tzv. bližšie nešpecifikovaných hazardných hier.
Navrhuje sa skrátiť doba, na ktorú je možné udeliť individuálnu licenciu z desiatich rokov na dva roky, čo sa bude týkať hazardných hier v kasíne.
Po tretie. V čl. I bode 46 § 58i ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripoja sa tieto slová: „ak sa žiadosť predložila do 31. decembra 2012 a konanie o nej sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2012, doklad podľa § 20 ods. 6 písm. l) v znení účinnom od 1. januára 2013 predloží žiadateľ na výzvu ministerstva alebo obce".
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby sa doklad o nedoplatkoch odvodov do štátneho rozpočtu prikladal k žiadosti, o ktorej nebolo rozhodnuté do konca roka 2012.
Po štvrté. V čl. I bode 46 sa § 58i dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
Odsek 9: „Konania o udelení individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier, ktoré začali a právoplatne neskončili do 31. decembra 2012, sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.“
Odsek 10: „Na individuálne licencie udelené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012 sa vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2012.“
Odôvodnenie. Prechodnými ustanoveniami k úpravám účinným od 1. januára 2013 sa navrhuje upraviť postupy v súvislosti s udeľovaním nových individuálnych licencií.
Po piate. V článku II sa doterajší text označuje ako bod 3 a na začiatok sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
„1. V sadzobníku správnych poplatkov časti VIII. Finančná správa a obchodná činnosť položke 140 písm. a) 7. bode sa suma „33 193,50 eura“ nahrádza sumou „6 700 eur".“
„2. V sadzobníku správnych poplatkov časti VIII. Finančná správa a obchodná činnosť položke 140 písm. a) 9. a 10. bode sa suma „3 319 eur" nahrádza sumou „1 350 eur".
Odôvodnenie. Vo väzbe na skrátenie doby, na ktorú je možné udeliť individuálnu licenciu, sa navrhuje primerane znížiť aj výšku sadzby správnych poplatkov.
Ďakujem skončil som.

Ďakujem, pán spravodajca.
S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Droba, nech sa páči.

Pán kolega, len pre moje lepšie porozumenie. Nepochopil som to celkom dobre. Vy navrhujete, aby v minulosti udelené licencie dobehli v takom znení, ako boli udelené, a aby sa na ne nevzťahovali nové pravidlá alebo nový zákon, ktorý ideme schváliť, áno? Správne to chápem? (Reakcia poslanca spravodajcu.) Dobre, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dámy a páni, vládny návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti bol vypracovaný na základe uznesenia vlády v rámci tzv. Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť vytvorenie nevyhnutých podmienok pre kreovanie stabilného, transparentného a ekonomického prostredia.
V Slovenskej republike existuje pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, pričom bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne optimalizujú svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov. Snažíme sa zabrániť kreatívnemu účtovníctvu na konci účtovného zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje a aký si praje.
Dá sa predpokladať, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu.
Týmto zákonom sa navrhuje v súlade s uvedeným cieľom zakázať platbu v hotovosti nad 5 000 eur, resp. 15 000 eur pri platbách medzi fyzickými osobami, nepodnikateľmi navzájom, pričom tento zákaz sa vzťahuje na všetky platby bez ohľadu na ich právny dôvod a príslušný limit sa vzťahuje na vecne súvisiace platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu, uplatňovať zákon aj mimo územia Slovenskej republiky na platby v hotovosti, ktoré súvisia s plneniami uskutočnenými na území Slovenskej republiky, pričom odovzdávajúci alebo príjemca majú v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.
Cieľom tohto návrhu zákona je uplatniť výnimky zo zákona pre vymedzené platby, keď je stranou platby štát alebo iný verejný orgán, t. j. dane, clá a iné platby podľa daňového poriadku a colného zákona, a keď je pre výnimku závažný dôvod, ako sú napr. hotovostné platby v čase vojny, krízového stavu alebo núdzového stavu, platobné služby, poštový platobný styk, spracovanie alebo preprava hotovosti, alebo zmenárenská činnosť takisto.
Cieľom zákona je stanoviť sankcie, priestupky a správne delikty za platbu v hotovosti nad stanovený limit podľa tohto zákona.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Materiál bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie v Európskej centrálnej banke, ktorá potvrdila, že návrh zákona je v súlade s právom Únie.
Ja by som len rád dodal, že tak ako som musel tento týždeň informovať verejnosť o tom, že daňové a odvodové príjmy v tomto roku sa ďalej prepadávajú, to posledné nepekné číslo hovorí o 276 mil. eur pre tento rok a je to odhad minimálne štvrť miliardy eur na rok budúci, čo, samozrejme, skomplikuje aj prípravu štátneho rozpočtu a dokonca spôsobí zrejme aj posunutie rokovania o návrhu štátneho rozpočtu v pléne Národnej rady, že za týmto všetkým, samozrejme, sú aj identifikované daňové úniky.
Treba povedať, že tie príčiny menšieho výberu, ten odklon od pôvodne konštruovaného rozpočtu v prípade daní je už dnes skoro 700 mil. eur, tak ako som to včera s dávkou adrenalínu tu už raz uviedol, ale za tým všetkým je, samozrejme, aj reálny vývoj v slovenskej ekonomike, makroekonomické prostredie, v ktorom sa nachádzame uprostred eurozóny, uprostred Európy, ale sú za tým aj podozrenia z naozaj veľkých daňových únikov. Za taký dôkaz považujeme diskrepanciu medzi vývojom domácej spotreby, ktorý v tomto roku rastie, ale celkový počet daňových priznaní a daň z pridanej hodnoty v absolútnej hodnote klesá, čiže máme percentuálny nárast domácej spotreby a máme absolútne absolútny percentuálny pokles výberu daní z pridanej hodnoty.
Samozrejme, úniky na DPH ovplyvňujú potom následne aj daň z príjmov právnických osôb. A toto je začarovaný kruh, v ktorom sa hýbeme. Ja som počas obedňajšej prestávky spolu s policajným prezidentom pánom Gašparom a prezidentom finančnej správy pánom Imreczem práve verejnosti prezentoval ďalšie dva prípady, ktoré sú zaujímavé nielen svojimi hodnotami daňových únikov a zadržaných nadmerných odpočtov vo výške 1,8 mil. a 3 mil. eur a následných dorubov vo výške 19 mil. eur, čo už je na písme, a nejakých zamýšľaných 8,5 mil. eur, lebo prekvapivým je to, že v daných dvoch prípadoch sú do daňových únikov zaplatené už veľké spoločnosti, nemôžem ich, samozrejme, pomenovať, ktoré majú veľký trhový podiel vo svojom podnikaní na území Slovenskej republiky. V jednom prípade je to veľkoobchod, maloobchod. A v druhom prípade je to obchodovanie s poľnohospodárskymi komunitami. Je jedna kauza, voláme ju kryštálový cukor, kde tým nosičom daňového úniku bolo fiktívne obchodovanie cezhraničné s cukrom vo firme, ktorá obchoduje s cukrom. Ale okrem toho fiktívnou fakturáciou a pohybmi, dovozom a vývozom cez biele kone si uplatňovala nadmerné odpočty. V ďalších prípadoch sú to obilniny, ako je repka olejná, slnečnica, pšenica. No a tu už sú vlastne dôkazy, konkrétni obvinení ľudia, organizovaná skupina, summa summarum tieto dva prípady cez 30 mil. eur. A hrozivé na tom je to, že sú to vážené firmy, vážení konatelia v týchto firmách, s bielymi goliermi. A to je signál toho, že v tejto krajine je niečo zhnitého a že s tým musíme s plnou vážnosťou bojovať naprieč politickým spektrom, lebo niekto uberá z kŕmidla všetkým nám.
A ten hrozivý vývoj v oblasti daní hlavne je naozaj dôvodom na to, aby sme zaviedli aj opatrenia, ktoré možno sčasti, a ja to musím potvrdiť, sťažujú to fungovanie. Je to zmena kultúrneho prístupu. Mne je úplne jasné, že sa nachádzame v kultúrnom priestore, kde hotovostné platby majú svoju históriu, svoju kultúrnu podstatu. A to, čo sa snažíme vlastne teraz presadiť, je zmena, zmena na zavedenie limitov.
Nemusím vám hovoriť, že naozaj obmedzenie hotovostných platieb má aj vzťah s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, aj takej, ktorá sa nepríjemným spôsobom týka politických kruhov. Mám na mysli hlavne korupciu.
Takže uchádzam sa o schválenie návrhu tohto zákona, ktorý je zhmotnením nášho presvedčenia o tom, že proti daňovým únikom a s akoukoľvek kriminálnou činnosťou, ktorá má presah do ekonomiky, musíme jasne a všetci spoločne bojovať. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o obmedzení platieb v hotovosti vo výboroch.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 281 z 23. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona výboru pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady stanoviská.
Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 108 zo dňa 15. novembra 2012 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 146 zo dňa 20. novembra 2012.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 5, 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bode spoločnej správy 4 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti (tlač 235) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 125 z 23. novembra 2012.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme na stole vládny návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti. Treba určite podporiť každú snahu vlády o transparentnosť, o zamedzenie daňových únikov, o ošetrenie. Otázka znie, tento návrh zákona aký bude mať účinok, to ukáže až čas, a či to nie je len kozmetická snaha o boj proti daňovým podvodom. Takisto ako nedávno schválené legislatívne úpravy daňových zákonov ako zábezpeka, ručenie za daň, tak podľa mňa ani tento návrh zákona neriešia vecnú podstatu zániku dôvodov na daňové úniky pri DPH, resp. iných daniach a vedú len k obmedzovaniu podnikateľského prostredia alebo, tak ako aj pán minister povedal, určite to je istý náznak obmedzenia podnikateľského prostredia.
Najväčším problémom tohto zákona je kontrola jeho dodržiavania. O tom, či faktúra bola uhradená v hotovosti za viac ako 5 000 eur, sa finančná správa dozvie len ad hoc pri výkone fyzickej kontroly konkrétneho daňového subjektu, špeciálne subjektov, ktoré nie sú platitelia DPH. Je naivné si myslieť, že zo strany daňových subjektov bude tento zákon dodržiavaný na 100 %. A taktiež je asi nemysliteľné, že finančná správa bude schopná odkontrolovať, či všetky faktúry nad 5 000 eur boli zaplatené bankovým prevodom. A keď sa už aj nejaké porušenie tohto zákona odhalí, tak, hneď v § 5 je uvedené, platnosť takéhoto obchodu, aj keď zaplateného v hotovosti v sume väčšej ako 5 000 eur, je v poriadku.
Povedzme, že aj keď sa ad hoc odhalí porušenie tohto zákona, tak sa dostávame k problematike sankcií. Zákon definuje len maximálne sankcie za priestupky, resp. správne delikty. Určovanie konkrétnej výšky sankcie nie je dostatočne transparentným spôsobom určené a môže vytvárať nepriamo priestor na korupciu alebo machinácie zo strany finančnej správy. Na tento model sme si, žiaľ, už zvykli aj po prijatí ustanovení o zábezpeke.
V každom prípade treba zdôrazniť, že ani právne úpravy tohto typu nezabránia neoprávneným nadmerným odpočtom na DPH. Dôvod je veľmi jednoduchý. Je takmer verejné tajomstvo, ako fungujú takéto DPH reťazce, ktoré po formálnej stránke zastupujú tzv. biele kone. Je to pre každú firmu iný kôň. A na pozadí je tzv. tichý akcionár. Pre tichého akcionára vôbec nie je problém uhrádzať medzi svojimi firmami fiktívne faktúry bankovým prevodom, nakoľko finančné prostriedky má vždy pod kontrolou v rámci svojej reťaze firiem. Tento návrh zákona, opakujem, nerieši samotnú podstatu problémov s daňovými únikmi. V dôvodovej správe je čiastočne vystihnutá problematika daňových podvodov, ale, ako som už spomínal, tento zákon ich nevyrieši.
Aj týmto zákonom, rešpektujem to, ministerstvo financií sa inšpirovalo aj v iných štátoch Európskej únie, kde je zavedené obmedzenie platieb v hotovosti. A určite nikto nebude spochybňovať dobrý úmysel ministerstva financií, ale až čas ukáže, nakoľko prinesie tento návrh zákona svoje ovocie.
Ale poďme sa pozrieť na poznatky z praxe fungovania nedávno prijatých opatrení, ktoré tiež mali zamedziť daňové úniky. Sú to nejasné pravidlá pri určovaní výšky zábezpeky, nezvládnutý proces zavádzania do praxe v rámci finančnej správy, meškajú registrácie, zaťaženie každého prvopodnikateľa paušálnou sumou 2 000 eur, nakoľko zlyháva samotný proces individuálneho určovania výšky zábezpeky finančnou správou, DPH-čkari zaplatia za tzv. bieleho koňa, čistokrvného bieleho koňa, 2 000 eur a bez problémov pokračujú vo svojich praktikách, vysoké sumy zábezpek vyrubené finančnou správou v individuálnych prípadoch, prezident finančnej správy hovoril konkrétne o prípadoch v sume 367 000 a 500 000 eur, ktoré fyzicky nikdy neboli zaplatené a pravdepodobne ani nebudú, nakoľko pre firmy alebo pre subjekt je jednoduchšie si nájsť čistokrvného koňa za 2 000 eur ročne, ručenie za daň, dokázateľnosť a vykonateľnosť ustanovenia o neprimerane nízkych, resp. vysokých protihodnotách na faktúrach. Kto to bude dokazovať? Na základe čoho sa to bude dokazovať? Do daňového konania budú prizývaní znalci kvôli posudkom? Na základe akých kritérií sa budú vyberať pre konkrétne prípady? Opäť sa tu otvára priestor pre možnú korupciu a klientelizmus, obchodovanie medzi firmami, kde sú rovnakí štatutári. Však v celej sieti DPH-čkového reťazca sú fyzicky nastrčení všade iní štatutári, biele kone a skutočný vlastník nikde nefiguruje. Aká je potom opodstatnenosť takéhoto ustanovenia? Je to aj obchodovanie s firmami, ktoré si opakovane neplnia svoje vykazovacieho povinnosti, platobné povinnosti a nekomunikujú so správcom dane a ktoré finančná správa zverejní na webe, pričom podľa platnej legislatívy mohla zrušiť registráciu na DPH a nekonala tak. A najhorším faktom zostáva to, že sa rôzne nepoctivé subjekty môžu cez kontakty na daňových úradoch a na konkurzných správcov prostredníctvom ustanovenia o ručení za daň dostať de facto k ovládnutiu iného subjektu alebo inej firmy. Všetky uvedené legislatívne opatrenia nie sú dostatočné efektívne na boj proti daňovým únikom.
Pre skutočné zefektívnenie výberu daní je nevyhnutné najskôr urobiť poriadok a dokončiť začatú reformu na finančnej správe. Treba dokončiť centrálnu účtovanú evidenciu príjmov, pohľadávok a záväzkov v prospech účtu daňového poplatníka, na túto evidenciu žiadať elektronicky aj všetky vstupné a výstupné faktúry, t. j. záznamy priamo z účtovnej evidencie daňového subjektu. Účtovné systémy platiteľov by s týmto nemali problém. Takýmto spôsobom by bolo možné v zúčtovacom centre, napr. Kompetenčnom centre finančných operácií, ktoré podľa medializovaných informácií finančná správa plánuje zrušiť, overiť, či vôbec boli obchody uskutočnené, a vykonať automatické krížové kontroly vo vzťahu k dodávateľským subjektom a vykonať tak rizikové analýzy pre celú sieť dodávateľov a odberateľov a následné fyzické kontroly. V takom prípade by aj vyššie uvedené ručenie za dodávateľa mohlo byť v praxi aplikovateľné. Podľa nás by bolo najefektívnejším riešením platenie DPH nie na podnikateľský účet subjektu, ale v prospech účtu daňového subjektu vedeného v Štátnej pokladnici, a následne vzájomne zúčtovanie a vrátenie DPH na podnikateľské účty by vykonávala finančná správa.
Ja vám, pán minister, držím palce v boji proti daňovým únikom. Ako som už spomínal, my nie sme proti obmedzeniu platieb, len otázka znie, či práve tento zákon je účinným prostriedkom na boj proti daňovým únikom. Myslím si, že už na budúci rok budeme múdrejší a bude sa dať aplikácia tohto zákona v praxi aj priamo vyčísliť. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja by som si dovolil zareagovať asi v tom zmysle, že tento zákon nie je a ani nemôže byť jediným prostriedkom na boj proti daňovým únikom a proti DPH-čkarom ako takým. Podľa môjho názoru, a tak som to aj pochopil, a tak to aj pán minister prezentoval, bude viacero prostriedkov a viacero zákonov, ktoré už aj na minulých schôdzach sme prijímali, a nastavovali sme ten systém, a ešte niektoré, predpokladám, aj prídu. Čiže ja by som to skôr povedal, že tento vládny návrh zákona je iba jeden z tých ďalších prostriedkov, ktoré tomu majú napomôcť. Určite jedným zákonom sa nevyrieši problém s DPH. Na druhej strane dovolím si poukázať, že úlohy ministerstva financií sú skôr nastaviť ten systém ako taký, nastaviť určité podmienky. A potom sú na to práve úlohy orgánov činných v trestnom konaní a polícia, aby odhaľovala práve tieto podvody s DPH za súčinnosti teda finančnej správy. Čiže možno iba toľko k tomu, že určite týmto zákonom sa ten problém podľa môjho názoru celý nevyrieši s tou DPH, ale určite napomôže vyriešeniu. Ďakujem.

Áno, ďakujem. Rovnako by som nadviazal na svojho predrečníka a poukázal by som na tú skutočnosť, že tu konštatujeme, že sú mnohomiliardové úniky na či už daniach z pridanej hodnoty a ďalších. A konečne táto vláda prichádza s mnohými legislatívnymi opatreniami, aby postupne zamedzovala týmto únikom. A vy toto podrobujete kritike. A domnievam sa, že práve aj zákon o obmedzení nakladania s finančnou hotovosťou významnou mierou prispeje k tomu, aby sa eliminovali takéto riziká, pretože veľmi dobre vieme, že mnohé podnikateľské subjekty si fiktívne riešili vzájomné platby cez pokladničné bloky alebo si dotovali pokladňu vo svojej spoločnosti a podobne. Takže ja vítam, že sa postupnými krokmi cestou legislatívnych zmien zamedzuje možnosti v ďalších pokračovaniach v daňových únikoch. Ďakujem.