11. schôdza

Pán predseda, ja mám procedurálny návrh, on je tak trochu aj v duchu návrhu pána poslanca Hlinu. Keďže ja vyjdem asi do rozpravy zajtra okolo 10.00 – 11.00 hodine, keď zajtra nebudeme hlasovať, dávam návrh, aby sme sa aspoň prezentovali o 11.00 hodine. (Smiech v sále. Potlesk.)

Mne to treba povedať jednoduchšie, čiže ja si to len rekapitulujem, teoreticky je možné, že zajtra budeme hlasovať, čiže nezrušili ste hlasovanie. Teoreticky to je možné. Áno?

No ešte raz, pán predseda, vrátim sa k tomu zákonu o hazarde. Je tam predložená úplne nesúvisiaca novela. Nebol vôbec žiaden čas sa s tým oboznámiť. Tak myslím si, že bolo by správne, keby ste to vy ako predseda Národnej rady priradili výboru na prerokovanie. Veď tak sa to robí so zákonmi. To predsa nejde takto, že úplne v inom zákone je úplne iná vec, o ktorej nikto nič netuší, a zrazu je 5 strán rôznych údajov, kde človek nemá ani šancu na to nič povedať. Tak malo by to predsa ísť do výboru, minimálne teda do toho výboru, lebo, viete, keď teraz minister povie, že ho rozprava nezaujíma, potom rozprava sa neotvorí.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán predseda, jednak ten článok tam je otvorený, zákon o správnych poplatkoch je súčasťou zákona, čiže my nerobíme nepriamu novelu. Súhlasím s vami, ale na to je rozprava alebo spravodajca, aby navrhol ešte raz to prerokovať, pokiaľ príde k rozprave rozsiahlejšej.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Vy to odmietate výboru? Veď nebolo to ani len vo výbore. Je to rozsiahla zmena.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán predseda, neveďme tu debatu o tom, čo mám alebo nemám robiť.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Ja sa vás pýtam...

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, trochu sa ospravedlňujem za zdravotnú indispozíciu, ale hádam to nejako zvládnem. Nechcem sa príliš opakovať o tom, čo som povedal v rámci rozpravy v prvom čítaní. Možno naivne som sa nádejal, že pod ťarchou stále sa zhoršujúcej ekonomickej situácie, nespokojnosťou občanov so situáciou či už v justícii, školstve, zdravotníctve vládna strana aspoň čiastočne prehodnotí tie „istoty“, ktoré presadzuje pre všetkých aktívnych ľudí, či už tých, ktorí podnikajú, alebo tých, ktorí aktívne, ešte majú to šťastie a pracujú, teda sú zamestnaní. Nestalo sa tak, ba naopak, vláda naďalej razí svoju zakomplexovanú socialistickú ideu pozbierať od všetkých aktívnych ľudí všetko, čo sa dá, akýmkoľvek možným spôsobom, hlavne od tých, ktorí vyčnievajú z radu, a potom „spravodlivo“ to prerozdeliť, najlepšie v tichosti, s čo s najmenšou transparentnosťou a, pokiaľ možno, svojim.
Vo svojom dnešnom príspevku už nechcem hovoriť ani o výhodách rovnej dane ako spravodlivého a zároveň solidárneho daňového nástroja. Dokonca už nebudem ani zdôrazňovať fakt, že mnoho európskych krajín vrátane Švédska, ktoré vlastne bolo takým vzorom našich socialistov, ide stimulovať ekonomiku nižším daňovým zaťažením, lepšími podmienkami práve pre malých a stredných podnikateľov. Som presvedčený, že najbližšie mesiace ukážu, že takto vládnou stranou nastavená daňová spúšť prinesie Slovensku veľmi rýchlo hospodársky úpadok, apatiu podnikateľov, nezáujem investorov a mnoho ďalších ľudí bez práce.
Mám to šťastie, že často komunikujem s malými podnikateľmi a živnostníkmi, dlhé roky som sa im venoval. A práve mnoho týchto malých podnikateľov a živnostníkov sa už v súčasnosti vzdáva svojich podnikateľských ambícií, vidiac, čo sa pre nich chystá v najbližšom období. V skutočnosti nevidia žiadnu perspektívu rozvoja ich firiem, ich živností. Navrhované daňové a odvodové úpravy považujú za posledný klinec do rakvy ich podnikateľského úsilia. Paušálne výdavky, ktoré výrazným spôsobom zjednodušovali živnostníkom ich administratívu, byrokraciu, záťaž, sú po pripravovaných úpravách, respektíve zakomponovaných úpravách v tomto návrhu zákona nastavením ich stropu takmer nepoužiteľné. Stačilo pritom málo, diferencovať jednotlivé skupiny živností podľa nákladovej náročnosti a prisúdiť im primerané motivačné percentuálne sadzby.
Tromfom vašej daňovej reformy, ak ju tak vôbec možno nazvať, má byť progresívne zdaňovanie fyzických osôb, ktoré zdaní vyššou sadzbou ľudí s vyššími príjmami. Mimochodom, tá bulharská konštanta, ktorou násobíte minimálnu mzdu pre dosiahnutie hranice pre vyššiu 25-percentnú sadzbu, skutočne nemá chybu. (Ruch v sále.) Trochu ma to vyrušuje.(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, prepáčte, pán poslanec, dámy a páni, poprosím vás, vytvorme priestor, aby mohol pán poslanec vystúpiť v rozprave normálne. Nech sa páči.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Pritom si asi neuvedomujete fakt, že pre živnostníka, ktorý aj keď presiahne túto hranicu, je jeho zisk často jedinou formou nielen na krytie potrieb rodiny alebo na ďalšie dôležité potreby, ale často aj na reinvestovanie do rozvoja firmy. Alebo, tú otázku som si chystal na pána ministra financií, ale spýtam sa aj vás, pán minister, viete odporučiť nejaké výhodné alebo dostupné úvery alebo pôžičky pre tie maličké firmy či živnostníkov, skutočne im neostáva iba nejaký ten vyšší zisk na to, aby ho mohli reinvestovať? Ak ich takýmto spôsobom zdaníme, a teda nasadíme vyššiu sadzbu, veľmi, veľmi ťažko získajú nejaké prostriedky na to, aby mohli investovať do rozvoja firmy, do zamestnávania ďalších ľudí. Vaša ekonomická politika je pre podnikateľov, bohužiaľ, už niekoľko mesiacov práve s týmito pripravovanými návrhmi značne čitateľná. Aj preto za posledných niekoľko mesiacov zaznamenávame úbytok až 11 000 živnostníkov a niekoľko sto malých firiem. Aj preto, aj keď nemôžem povedať, že iba preto, ale aj preto, momentálne ministerstvo financií zaznamenáva výpadok na daniach. Ten údaj sa líši od 270 miliónov až do 400 miliónov.
Ozývajú sa aj investori, jedni, ktorí sú už tu etablovaní a uvažujú o odchode, a druhí, ktorí uvažovali tu investovať, ale už o tom neuvažujú. Môžete argumentovať čímkoľvek, fakt, že výrazne zhoršujete podnikateľské prostredie, nemôžete nijako zastrieť, 23 % nie je 19 %. Mimoriadne odvody, mimoriadne zdaňovanie regulovaných subjektov, správne poplatky, to všetko vytvára pochmúrnu mozaiku ozajstných podmienok pre podnikanie na Slovensku. Myslíte si, pán minister, že je to iba náhoda? Nie všetko sa dá uvaliť na krízu. Kríze treba práve čeliť zdravými stimulačnými nástrojmi pre aktívnych ľudí. Práve ďalším daňovým a odvodovým zaťažovaním, bariérami v pracovnom práve demotivujete už aj tých najodvážnejších, ktorí sú schopní zdieľať vysoké riziko podnikania. Podmienky, ktoré nastavujete, už nie sú o únosnom riziku. Tieto podmienky sú už o hazarde, hazarde s ľuďmi tejto krajiny. Ak by som to mal odľahčiť, neviem, či tento zákon nemal byť skôr zahrnutý v zákone o hazarde.
Vami nastavené podmienky ekonomickú krízu na Slovensku len prehĺbia. Naviac, ak zoberiem do úvahy nešťastne nastavenú štruktúru slovenského priemyslu orientovaného predovšetkým na automobilový priemysel, nechcem si ani len predstaviť, čo bude s touto krajinou pri výraznej strate dopytu po autách na celosvetovom trhu. Na koho sa potom budete spoliehať, pán minister, páni poslanci vládnej koalície? Na tých, ktorých teraz odstavíte týmito podmienkami od podnikania, od ich obživy pre rodiny? Bude náš sociálny systém schopný zvládnuť takýto nápor ľudí bez práce? Ak si myslíte, že áno, tak je to skutočne veľmi, veľmi trúfalé. Aký teda výsledok môžeme očakávať? Konkurzy, exekúcie, daňové úniky a v konečnom dôsledku prepúšťanie.
Chcem vás v dobrom slova zmysle, či už páni poslanci, panie poslankyne z vládnej strany, ale aj vás, pán minister, verím, že odovzdáte svojmu kolegovi tento môj návrh, teda varovať. Strata stimulačného účinku daňového systému môže viesť k ekonomickej pasivite a k optimalizáciám hospodárskych výsledkov, a tým k nižšiemu výberu daní a odvodov. V zložitých časoch globálnej hospodárskej krízy, citlivosti finančných trhov v snahe spoločných fiškálnych opatrení Európskej únie, keď nad nami visí Damoklov meč trojpercentného deficitu, ktorý chceme dosiahnuť, je rozhodnutie o tak zásadnej zmene systému daní z príjmov viac ako riskantné. Ako som už spomínal, je hazardom s ekonomikou tejto krajiny.
Pôvodne som chcel dať pozmeňujúci návrh o zachovaní rovnej dane. Keďže pán Štefanec, kolega z SDKÚ, už takýto predložil, ja som teda pripravil ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka inštitútu paušálnych výdavkov a ktorý má za cieľ zmierniť dopady nastavených sadzieb a stropov pre remeselné živnosti. Ak dovolíte, tak teraz by som ho uviedol.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (parlamentná tlač 239).
V Čl. I § 6 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie: „Ak je daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia držiteľom oprávnenia prevádzkovať remeselnú živnosť podľa osobitného zákona a neuplatní preukázateľne daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov zo živnosti najviac do výšky 7 560 eur ročne. Ak daňovník získa oprávnenie prevádzkovať remeselnú živnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, uplatňuje tieto výdavky najviac vo výške 630 eur mesačne, a to počnúc mesiacom, keď nastala uvedená skutočnosť. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý skončil podnikanie v remeselnej živnosti, ktorý uplatní tieto výdavky najviac vo výške 630 eur mesačne, a to aj za mesiac, v ktorom skončil podnikanie v remeselnej živnosti. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a pohľadávkach.“ Nasledujúce odseky v čl. I § 6 sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa zohľadní rozdielna situácia fyzických osôb, ktoré majú oprávnenie na podnikateľskú činnosť v remeselnej živnosti. Situácia týchto živnostníkov je totiž diametrálne odlišná, keďže majú vyššie náklady pre svoje podnikateľské činnosti. Preto chceme umožniť, aby aj tieto osoby mali možnosť si uplatniť paušálne výdavky pri svojej podnikateľskej činnosti a zároveň nebyť povinní viesť účtovníctvo.
Toľko môj pozmeňujúci návrh. Budem rád, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak tento pozmeňujúci návrh podporíte, aj keď v porovnaní s celým pochybným návrhom je to len drobná pozitívna, povedal by som, kozmetická úprava.
Na záver mi dovoľte, dámy a páni, v mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia povedať, že tento pre Slovensko škodlivý vládny návrh zákona určite nepodporíme. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán kolega Hudacký, priznám sa, ja vás považujem za slušného človeka a ako kresťanského demokrata, by som od vás očakával úplne iné slová, lebo, čisto politologicky, čudujem sa vám. Kresťanská demokracia na Západe vždy vychádzala z modelu sociálnotrhového hospodárstva, už od Adenauera. Nikdy neobhajovala tento neoliberálny model, ktorý tu obhajujú kolegovia z SDKÚ alebo zo SaS, ktorí celkom prirodzene vyznávajú neoliberalizmus. V poriadku, ale kresťanská demokracia? Však vy ste boli v tom Európskom parlamente, vy ste to museli vidieť. Sociálna náuka cirkvi, sociálnotrhové hospodárstvo, spomínajte si na autora, ako bol Benjamin Disraeli, ktorý kritizoval to, že tieto liberálne modely rozdeľujú národy na dva národy, na chudobných a bohatých, a k ničomu dobrému to nevedie. Spomeňte si na to, akú politiku zastávajú malé škandinávske kresťanské demokracie, ktoré podporujú sociálny štát všade. Čo rozpráva Barroso v Európskom parlamente? Obhajuje sociálnotrhové hospodárstvo, redistribúciu. Z kresťanskej demokracie, tej tradičnej, klasickej, západnej, nikto nikdy neobhajoval tento tupý neoliberalizmus. Ako si to vy na Slovensku môžete dovoliť? Vy ako slušný človek by ste si mali uvedomiť, že obhajoba "flat taxu", to patrí do výbavy nejakých domorodých náčelníkov niekde v treťom svete alebo fanatických neoliberálov. Ale vy, ako kresťanský demokrat, pán kolega, študujte vlastné spisy a vráťte sa k Adenauerovi, pretože to by vás mohlo zdobiť. Ale toto, prepáčte, nemá nič spoločné s modernou Európou.

Ďakujem pekne. Ťažko sa mi reaguje na vás, pán Blaha. Veľmi dobre si uvedomujem v podstate princípy kresťanskej demokracie v oblasti trhového hospodárstva, teda sociálne trhového hospodárstva. Myslím si, že rovná daň absolútne nie je v protiklade s týmito princípmi, ktoré sú za sociálne trhovým hospodárstvom. Ja tam nachádzam práve veľa príležitostí na to, aby sa ľudia mohli viac angažovať, aby vlastne mohli sa o seba postarať, aby v podstate tie princípy solidarity a subsidiarity boli ďaleko viac uplatňované ako v tom, čo presadzujete vy. Takže môžeme o tom polemizovať. V každom prípade ja sa neurazím, napriek tomu, že každého jedného nás značkujete neoliberálom. Ja sa absolútne nepokladám ani za liberála a už tobôž nie za neoliberála. V každom prípade som kresťanský demokrat, ktorý obhajuje sociálne trhové hospodárstvo. Ďakujem pekne.